Ľudskosť

Vedeli ste, že v niektorých krajinách vrátane Česka môžu ľudia so zdravotným postihnutím požiadať o takzvanú sexuálna asistenciu?  "Sexuálna túžba je bytostnou súčasťou nás ľudí bez ohľadu na to, či máme nejaké fyzické obmedzenia. U nás je však táto téma tabu," hovorí v podcaste Ľudskosť Natália Turčinová z organizácie Belasý motýľ, ktorá združuje ľudí s nervovo-svalovými ochoreniami. Natália žije od detstva so spinálno-muskulárnou atrofiou a používa vozík. V tejto epizóde Ľudskosti rozpráva o svojom detstve, dospievaní, o štúdiu na vysokej škole a o svojich partnerských vzťahoch.  Barbora Mareková sa jej pýta na štúdium, pracovné ambície a tiež na to, ako Natália uvažuje o rodičovstve.  Rozprávajú sa aj o téme bezpečia, lebo ženy na vozíku sú terčom sexualizovaného násilia ešte častejšie ako ženy bez neho. "Často sú obeťami sexuálneho násilia priamo od ľudí, ktorí im pomáhajú," vraví Natália. "Žena je teda závislá od človeka, ktorý jej ubližuje. A to môže byť zároveň dôvod, prečo sa nedokáže ozvať. Bojí sa, že o túto pomoc príde." *Epizóda vznikla s podporou podporou holandského veľvyslanectva. Hostka odporučila: Ano, můžeme! Kámasútra pro vozíčkáře (David Lukeš, Zdeňka Faltýnková, Iva Hradilová, Tomáš Drábek, Petra Hamerníková, Lucie Šídová, Jiří Kříž) Láska v spektre (seriál, Netflix) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod (00:02:39) O mobilite do zahraničia (00:12:41) O spinálnej muskulárnej atrofii (00:35:16) Sexualita ľudí so ZP (00:49:56) O ľudoch so ZP v popkultúre (01:14:37) Tipy na knihy _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.

V posledných rokoch sa u nás často hovorí o polarizácii a kvôli nej aj o potrebe zmierenia. O tom, že v spoločnosti potrebujeme viac pokoja, počúvania, súdržnosti a viac rešpektu k inému názoru. Súdržnosť je dôležitá, no čo ak je náš hlavný problém inde? A čo ak v mene súdržnosti zabúdame na iné dôležité hodnoty, ktoré treba chrániť? V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva so sociológom Slovenskej akadémie vied Dominikom Želinským o jeho článku s názvom „Mytologická rovina polarizácie“, v ktorom argumentuje, že apely na pokoj a depolarizáciu treba vnímať s určitou obozretnosťou.  „To, že sme polarizovaní, nemusí byť nutne patologické, ani zlé,“ hovorí v podcaste. „Môže to byť dôsledok ťažkej situácie, v ktorej sa nachádzame.“ Dominik si myslí, že to čo dnes voláme „polarizácia“, je často skôr politický, či spoločenský konflikt, ktorý treba vybojovať. „Pre spoločnosť nie je bezpečné, keď si nahovára, že jediná korektná a správna politika je tá politicky stredová, a čokoľvek naľavo a napravo je zlé a extrémne. Historicky vieme, že k expanzii ľudských, či sociálnych práv sme potrebovali intenzívnu konfliktnú politiku, prostredníctvom ktorej sa podarila presadiť nová vízia sveta a nový koncept spravodlivosti,“ dodáva. Barbora sa ho pýta, v čom presne vidí riziko apelov na pokoj a súdržnosť. Kedy má podľa neho zmysel aktívne počúvať a skúšať stavať mosty a kedy je lepšie zápasiť. Spomenuté v podcaste: Prečo je slovenská politika taká debilná? (Dominik Želinský) Hosť odporučil: Různá vyprávění o jedné společnosti (Martin Buchtík) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod (00:02:36) Prečo polarizácia nemusí byť problém (00:22:18) Kedy je konflikt užitočný (00:50:28) Rešpektovať iný názor? (01:09:49) Tipy na knihy _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Po svete dnes žije viac ako šesť miliónov Palestínčanov a Palestínčaniek a mnohí z nich si nesú generačné traumy spojené s nedobrovoľným odchodom zo svojich domovov. Trápi ich aj násilie, ktorému dodnes čelia ich blízki žijúci v Palestíne, v dôsledku pretrvávajúcej okupácie. Nidal Saleh sa narodil v palestínskom Nabluse, vyrastal v Spojených arabských emirátoch a keď bol na základnej škole, jeho rodina sa presťahovala do Bratislavy. Dnes pôsobí vo finančnom sektore, má manželku Michaelu a dve dospievajúce deti. Barbora Mareková sa s ním rozpráva o jeho veľkej palestínskej rodine, ktorá žije na Západnom brehu, ale aj v ďalších častiach sveta. Nidal rozpráva o svojom otcovi, ktorého dôsledky Nakby trápili celý život - a ktorý napokon zomrel tu, na Slovensku, sledujúc kobercové bombardovanie Gazy. "Ten dvojaký meter a nespravodlivosť, v ktorej žijeme, zožiera Palestínčanov po celom svete," vraví v podcaste. "Tak potom sa nečudujme, že mladí ľudia nedôverujú inštitúciám." Spomenuté v podcaste: Zlomené krídla večného cudzinca (Nidal Saleh st.) Ďakujem, že si iný (Nidal Saleh ml.) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod (00:01:53) O pôvode a detstve v Dubaji (00:24:54) Príchod na Slovensko (00:40:07) O identite (01:02:49) O otcovstve (01:25:37) Tipy na knihy _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.

V okolí mužov, ktorí zneužívajú svoju moc, sú väčšinou aj nejaké ženy, ktoré im ochotne pomáhajú. Jeffrey Epstein mohol desaťročia zneužívať dievčatá aj preto, že mal partnerku Ghislaine Maxwell, ktorá si vedela získať ich dôveru. Prezident Donald Trump má v exekutíve tiež niekoľko žien, ktoré ho chránia pred zodpovednosťou v kauze Epstein files a ďalších kauzách. A ultrapravicového influencera Charlieho Kirka podporovala celý čas jeho manželka Erika Kirk, ktorá po jeho vražde prebrala žezlo v organizácii Turning point. Prečo niektoré ženy podporujú systémy, ktoré škodia ženám a ženskej rovnoprávnosti? V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s výskumníčkou a rodovou expertkou Zuzanou Maďarovou z Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského. Rozoberú kroky a vyjadrenia Eriky Kirk, Ghislaine Maxwell a žien, ktoré slúžia Trumpovi. Barbora sa pýta aj na našu tunajšiu situáciu a Zuzana povie, prečo podľa nej podporujeme patriarchát niekedy trocha my všetky. *Táto epizóda vznikla s podporou podporou holandského veľvyslanectva. Spomenuté v podcaste: Staršia epizóda Ľudskosti: Kto bol Charlie Kirk? A ako by vyzeral svet, ktorý sa riadi jeho hodnotami? Pomohol k moci Trumpovi a jeho odkaz sa páči aj niektorým politikom u nás. Hostka odporučila knihy: Feminizmus do vrecka (Bell Hooks) Kaliban a čarodějnice (Silvia Federici) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod (00:01:40) Rozpory Eriky Kirk (00:17:30) Strážkyne patriarchátu (00:36:15) Mar-a-Lago Look (00:44:00) Prečo niektorým ženám vadí feminizmus (00:47:53) Feminizmus a patriarchát dnes (00:52:44) Slovenský kontext (01:06:10) Tipy na knihy _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Výrazné novinárky, úradníčky, političky, či umelkyne sú u nás neraz terčom systematického mizogýnneho šikanovania zo strany extrémistov, online influencerov a tiež politikov, ktorí útočia na ženskú stránku ich identity. Jednou z takýchto žien je novinárka denníka SME Zuzana Kovačič Hanzelová. Pred štyrmi rokmi podala Zuzana trestné oznámenie na online influencera Daniela Bombica pre jeho nenávistný prejav na internete, ku ktorému sa postupne pridávali aj jeho fanúšikovia. „Kombinácia toho, že som feministka, ktorá ešte k tomu rieši aj generačnú chudobu, to bol pre nich koktejl, ktorým sa to celé začalo,“ vraví v podcaste. „A najhoršie potom bolo dívať sa na politikov, ktorí sa s ním [Danielom Bombicom] ďalej stretávajú. Lebo to, ako sa k takýmto veciam postavia ľudia, čo majú moc, je veľmi podstatné," dodáva. Barbora Mareková sa pýta, aký mal nenávistný prejav extrémistu Bombica a jeho fanúšikov dosah na Zuzaninu prácu a na jej osobný život. Zuzana hovorí, ako vnímala priebeh vyšetrovania. A rozprávajú sa aj o ďalších ženách vo verejnom priestore, ktoré zažili či zažívajú čosi podobné.  *Táto epizóda vznikla s podporou podporou holandského veľvyslanectva. Hostka odporučila knihu: Narodila som sa pod šťastnou hviezdou (Elena Lacková) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod (00:02:11) O útokoch Daniela Bombica (00:49:44) O novinárčine (01:03:45) O materstve (01:23:46) Tipy na knihy _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Prečo ženy zarábajú menej ako muži? A čo sa s tým dá robiť? K Medzinárodnému dňu žien sa Barbora Mareková rozpráva s odborárkou a prezidentkou KOZ Monikou Uhlerovou o mechanizmoch, ktoré stoja za nízkym ohodnotením žien. Rozoberú situáciu žien v rôznych regiónoch Slovenska, ale napríklad aj zistenia ekonomickej historičky Claudie Goldin z Harvardu, ktorá získala Nobelovu cenu za ekonómiu za svoje zistenia o dôvodoch nepriaznivej pozície žien na trhu práce. Claudia Goldin opísala fenomén takzvaných "Greedy Jobs", teda „nenásytných pracovných miest“, pri ktorých je u zamestnancov vysoko odmeňovaná najmä ich neustála dostupnosť pre zamestnávateľov. Toto nastavenie niektorých pracovných miest ovplyvňuje odmeňovanie všetkých ľudí v spoločnosti a zhoršuje pozíciu tých ľudí, ktorí sa starajú o deti a seniorov. Goldin vo svojich záveroch poukazuje význam politických intervencií ktoré umožnia, aby sa pracovné miesta stali menej „nenásytnými“, a teda viac zlučiteľnými s povinnosťami okolo rodiny. Ide napríklad o verejné politiky, ktoré podporujú zapojenie mužov do starostlivosti o deti či seniorov, alebo na vzájomnú zastupiteľnosť ľudí v práci. Barbora Mareková s Monikou Uhlerovou rozoberú aj spoločenské dôsledky nízkeho ohodnotenia žien a skúsia načrtnúť, ako by vyzerala spoločnosť, v ktorej si prácu žien vážime nielen slovami, ale aj peniazmi. *Táto epizóda vznikla s podporou podporou holandského veľvyslanectva. Spomenuté v podcaste: Career and Family - Women's Century-Long Journey toward Equity (Claudia Goldin) Hostka odporučila knihu: Neviditeľné ženy (Caroline Criado Perez) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod (00:02:15) Situácia žien na trhu práce (00:17:50) Oplatí sa skrátený uväzok? (00:24:18) Prečo si nepýtať vyšší plat (00:36:07) O "pokute za materstvo" (00:59:58) O novom zákone o odmeňovaní (01:16:57) Tipy na knihy _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Začiatkom minulého storočia odchádzali zo slovenských dedín do Ameriky húfy ľudí - a zamierili do Pittsburghu, Chicaga, Clevelandu, kde potom v blízkosti fabrík vznikali celé slovenské štvrte. Podľa moderných odborných odhadov tak dnes v Amerike žije až okolo 800-tisíc ľudí, ktorí majú slovenské korene. Väčšina prisťahovalcov tam zostala žiť, no niektorí sa časom vrátili domov na Slovensko a potom tu oslavovali americké sviatky a rozprávali o mrakodrapoch, ktoré v Amerike stoja aj vďaka nim. V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s Tomáš Hudákom, stand-up komikom, scenáristom, bývalým novinárom a autorom románu Amerikáni, v ktorom Tomáš zachytáva slovenské vysťahovalectvo do Ameriky na príbehu svojho pradeda a prababky.  Tomáš rozpráva, aké to bolo pre ľudí zo Slovenska vydať sa na zaoceánsku cestu v čase, keď sa nedalo spoľahnúť na políciu a inštitúcie, keď neexistovalo pracovné právo a keď ženy mohli o svojej rovnoprávnosti ešte iba snívať. Barbora sa pýta, ako Tomáš zbieral príbehy našich predkov, a čo videl pri návšteve USA - napríklad vtedy, keď sa šiel pozrieť do oceliarní v Pittsburghu. A rozprávajú sa aj o dnešnej Amerike - a o tom, ako sa vyvíja tamojšie spoločenské a politické dianie. Hosť odporučil knihu: Ostrov kľúč (Małgorzata Szejnert) _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Či už sme ateisti, veriaci ľudia alebo agnostičky, naša spiritualita a náboženské cítenie ovplyvňuje náš každodenný život. Od toho, ako sa dívame na svoju rolu v rodine, cez prístup k deťom až po témy, ako je rozvod, smrť či pohľad na ľudí čo sú queer. Z výskumov ale vyplýva, že odborníci a odborníčky na mentálne zdravie sa často vyhýbajú náboženským témam. Boja sa o nich hovoriť s klientmi a klientkami, ktorým majú pomôcť. Prečo? A ako ich obavy ovplyvňujú proces psychoterapie? Mala by si veriaca klientka hľadať veriaceho terapeueta, aby jej rozumel? Alebo jej vie pomôcť aj ateista, ktorý sa na veci díva inak? V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s psychoterapuetkou a výskumníčkou Katarínou Heřmánkovou. Katka vyrástla na Slovensku, no pôsobí ako psychoterapeutka v Česku. Je hlavnou autorkou metaanalýzy Masarykovej univerzity v Brne, ktorá mapuje skúsenosti terapeutov a terapeutiek s náboženstvom a spiritualitou. Barbora sa pýta, ako si môžu psychoterapueti a terapeutky reflektovať spirituálne a náboženské témy, tak aby tu vedeli byť pre svoje klientky a klientov čo najlepšie.  Katarína povie, ako to má s náboženstvom a spiritualitou ona sama, a s akými výzvami sa stretáva na sedeniach so svojimi klientkami a klientmi. Spomenuté v podcaste: Integrating Spirituality and Religiosity into Psychotherapy: Qualitative Meta-Analysis of Psychotherapists’ Accounts (Katarína Heřmánková) Hostka odporučila knihu: Nepřekážet naději (Jan Roubal) _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Aké to bolo, vyrastať v 90. rokoch na petržalskom sídlisku? Prečo bola vtedy metalíza znakom úspechu? A v čom bolo detstvo či rodičovstvo iné ako dnes?  V knihe Strieborná metalíza sa jej autor Tomáš Hučko zaoberá synovsko-otcovským vzťahom a tým, ako naň vplýva doba, v ktorej sa odohráva. Zachytáva tiež rozporné pocity syna, ktorý sa stretáva s otcom v záverečnej fáze jeho života. "Keď sa povie deväťdesiate roky, niekto si predstaví mečiarizmus, hučiace autá, pištole, mafiánov, sánky a násilie," zamýšľa sa protagonista v Tomášovej knihe. "Ja si predstavím otca, ako leží v miestnosti, ktorá zapácha stareckým močom, a nemá minulosť ani budúcnosť." Tomáš je publicista, prekladateľ, prozaik a šéfredaktor kultúrno-spoločenského magazínu Kapitál. V podcaste približuje, ako knihu písal a aké má na ňu ohlasy. Barbora Mareková sa ho pýta, prečo muži - sedemdesiatnici, ktorí boli v 90. rokoch na vrchole svojich síl, skúšajú dnes flirtovať s výrazne mladšími ženami. Rozprávajú sa aj o filme Fontána pre Zuzanu, ktorý bol v 90. rokoch u nás hitom. A Tomáš povie, na ktorú scénu ľudia zo záhadných príčin zabudli.  Spomenuté v podcaste: Eugen Gindl. Na hrane možného (Tomáš Hučko) Opýtaj sa prachu (John Fante) Morálna abdikácia. Ako svet nezastavil deštrukciu Gazy (Didier Fassin) Happyendy (Jaroslava Blažková) Chlieb s margarínom a plátkom reďkovky. Ako sa štát stará o deti, ktoré sú mu zverené (článok Anny Valentovej, Kapitál) Hosť odporučil knihy: Místo / Obyčejná žena (Annie Ernaux) The Brotherhood of the Grape (John Fante) Full of life (John Fante) _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.