Podcasty Aktuality.sk

Zaznamenali pokles, no zostávajú v čele. Naopak posilnili – stále sú druhí. Progresívne Slovensko a Smer.Na čele predvolebných prieskumov sú dlhodobo, pričom garde si vymenili v októbri 2024, kedy PS prevzalo žezlo lídra prieskumov. Aktuálne však výrazne padá.Naopak už stabilne tretia je Republika Milana Uhríka. Opäť posilňuje Matovičovo Slovensko a posilňujúcu stabilitu zaznamenáva SaA.Demokrati sa usádzajú nad hranicou zvoliteľnosti. A podarilo sa mi už aj predbehnúť KDH, ktoré sa k hranici zvoliteľnosti po čase opäť blíži.Na klesajúci trend voličskej podpory si už zvykol Hlas a SNS zostáva už len parlamentná vstupenka z minulosti.Aj o tom hovorí najnovší volebný model agentúry IPSOS.Okrem výtlaku politických strán však zaznamenal aj zníženú ochotu ľudí ísť voliť. K voľbám by dnes šlo menej podporovateľov opozície, ukázal prieskum.Naštartuje ich najnovšia snaha Smeru zasiahnuť do volebných zvyklostí a zrušiť hlasovanie poštou pre voličov zo zahraničia?Témy pre sociológa agentúry IPSOS Romana Pudmarčíka.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Aké zaujímavé udalosti sa stali vo svete ekológie a environmentalizmu za ostatný mesiac? Čo by ste si z tejto problematiky nemali nechať ujsť?#Národná zoologická záhrada v Bojniciach sa stará o medvieďatá, ktoré sa do nej dostali po zastrelení mamy medvedice v lese pri Ružomberku#Zonácia je pre obyvateľov Vysokých Tatier neprijateľná. Obávajú sa stavebného boomu#Na Záhorí potvrdili vtáčiu chrípku u labutí aj v chove nosníc, uhynulo vyše 1300 hydiny#Francúzsko zavádza revolúciu v školách – predmet starostlivosť o zvieratá#Ryby zo Slanej obsahujú arzén aj ortuť

Do zdravotníctva prúdia miliardy, pacienti so vzácnymi diagnózami ale zostávajú uväznení v sieti byrokracie či lobingu. Lukáš Hrošovský je jednou z tvárí boja proti systému liekov na výnimky. Hoci čelí mašinérii, ktorá jeho prežitie vytlačila až do sféry charitatívnych zbierok, rolu obete odmieta. Prečo sú v tomto štáte vážne chorí ľudia odkázaní na charitu a pouličné zbierky? Do slovenského zdravotníctva smeruje ročne zhruba 10 miliárd eur. Napriek tomu sme krajinou, kde sa internet zmenil na akýsi veľtrh bolesti, utrpenia, strachu, ale aj nekonečnej nádeje a viery doslova v zázraky. Zbierka za zbierkou: O vlastné životy, či aspoň o svoje zdravie či ako tak dôstojný život. Matiek, otcov, ale dokonca aj detí.Raz je to zbierka pre mamy s deťmi, ktoré hľadajú peniaze na lieky, ktoré im zachránia holý život, po nich zasa nasledujú zbierky pre zdravotne veľmi vážne ohrozené deti alebo sú tu i zbierky pre ľudí, ktorí sa snažia pozviechať sa zo život ohrozujúcich ochorení, úrazov či aspoň - napriek zdravotným hendykepom, žiť život, ktorý by sa dal nazvať ako tak dôstojným a zmysluplným. A napokon, pre tento štát i ekonomicky prínosným.Je to priam nekonečná prehliadka bolesti, utrpenia, ale aj nádejí a nekonečnej viery v dobro ľudí. Otázka však znie. Kde je vlastne tých zhruba 10 miliárd, ktoré nám cez dane a odvody štát vezme do zdravotníctva a ako to, že toľkoto z nás musí - i napriek povinnému solidárnemu systému, až nedôstojne pýtať peniaze na to, aby sme vôbec prežili, či aspoň žili ako tak dôstojný a ľudsky udržateľný život? A je v poriadku, že i v tejto realite môžu mať zdravotné poisťovne zisky?Slovenský systém výnimkových liekov už celé roky zlyháva a pacientov so vzácnymi diagnózami stavia do úlohy rukojemníkov byrokracie, chladných rozpočtových škrtov, ale i nejasných a neraz diskriminačných kritérií. Kým inovatívna liečba dokáže zastaviť progresívne ochorenie, naše zdravotné poisťovne ju často odmietnu preplatiť, čím chorých vyháňajú na charitatívne portály žobrať o vlastné životy či zdravie. Je tento prenos zodpovednosti zo štátu na občana vôbec udržateľný a kto ponesie zodpovednosť za tých, ktorí na internete „nevyzbierajú“ dosť aby prežili?Jedným z prípadov tejto svojvôle a priam ambasádorom tých, ktorí sa v tomto súboji čísiel verzus ľudskosť bijú o vlastný život je Lukáš Hrošovský. Tomu tento štát už roky odkazuje, že jeho život je pre nás “príliš drahý,” do systému sa proste akosi nezmestí a ak chce prežiť, musí o svoj život prosiť nás všetkých.Ako sa s týmto bremenom dá žiť, kde v tom hľadať nádej a vieru v ľudské dobro a ako práve on vidí zlyhania systému našej zdravotnej starostlivosti? No a napokon, pre koho je vlastne tento štát, ak nie je pre nás - zvlášť, keď máme nejaký vážny zdravotný problém?Tento štát šetrí na výdavkoch na výnimkové lieky, tvrdí zdravotnícka analytička Jana Ježíková. Kategorizácia liekov sa prakticky stopla a financie na výnimkové lieky sa nenavýšili, ba práve naopak, tvrdí Jana Ježíková. Netreba sa ľutovať. Teba hľadať svetlo v tme. O to, čo máme, treba neustále bojovať, odkazuje Lukáš Hrošovský. Ráno Nahlas, s Lukášom Hrošovským a Janou Ježíkovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Slovenský basketbal prechádza nenápadnou, no o to dôležitejšou generačnou výmenou. Do najnovšej epizódy podcastu Pod košom s moderátorom Tomášom Kotlárikom prijali pozvanie vôbec po prvý raz dvaja hostia naraz, a to slovenskí reprezentanti Peter Kováčik a Maroš Golian. Dvaja mladíci, ktorí už dnes patria medzi výrazné tváre omladzujúceho sa národného tímu.Obaja mladí reprezentanti otvorene hovoria o tom, že nálepka „vychádzajúcich hviezdičiek“ im zatiaľ neprináleží. Skôr naopak. „Stále sme mladí chalani, musíme na sebe tvrdo pracovať ako doteraz. To nás vlastne dotiahlo do tej reprezentácie,“ zdôraznil Peter Kováčik. Maroš Golian ho doplnil s tým, že miesto v národnom drese nie je samozrejmosťou. „Musíme to potvrdzovať každý deň. Do reprezentácie sa nedostanete len tak,“ vyhlásil.Nosnou témou rozhovoru bola aj nová éra slovenskej reprezentácie pod vedením trénera Olivera Vidina. Práve on dal mladým hráčom výraznejší priestor, ktorý dokázali využiť aj v ostrých zápasoch. „Niekedy to asi prísť muselo. Ten tím sa musel omladiť a my sme tú šancu dostali,“ vyzdvihol Peter Kováčik. Podľa Maroša Goliana je však kľúčové, čo s dôverou hráč urobí: „Dôležité je tú šancu dostať, potom je to na každom hráčovi, či ju aj využije.“Reprezentačné debuty oboch mladíkov boli sebavedomé a bez zbytočného rešpektu. Zhodujú sa, že veľkú úlohu v tom zohrala dôvera realizačného tímu aj spoluhráčov. Práve psychická pohoda im pomohla zvládnuť aj tlak, ktorý so sebou prináša reprezentačný dres.V podcaste sa veľmi otvorene preberala aj téma tlaku fanúšikov či reakcií na sociálnych sieťach. Obaja basketbalisti priznávajú, že kritiku vnímajú, no nepripúšťajú si ju. „Ten tlak je na nás väčší. Je to vidno na komentároch typu: ‚Čo tam robí tento?‘ Ale my sme tú šancu dostali a využili sme ju,“ podotkol Maroš Golian. Podľa Petra Kováčika je najdôležitejšie sústrediť sa na veci, ktoré môže hráč ovplyvniť. „Vyjadriť svoj názor v komentároch je v pohode, ale my ako hráči by sme sa mali zaoberať tým, čo je na ihrisku,“ dodáva.Diskusia sa dotkla aj herného štýlu balkánskych súperov, fyzickej náročnosti zápasov a cieľov v prebiehajúcej predkvalifikácii majstrovstiev Európy. Obaja mladí reprezentanti sa zhodujú, že ak sa tím vyrovná súperom v tvrdosti a nasadení, basketbalová kvalita sa naplno prejaví.V závere rozhovoru sa pozornosť prirodzene presunula k budúcnosti, a to klubovej aj reprezentačnej. Reč bola o možnej ceste do Ameriky, o európskom basketbale, ale aj o tom, čo mladý hráč potrebuje, aby prerazil. Odpoveď bola v oboch prípadoch veľmi podobná – trpezlivosť, práca a pokora.Ak vás zaujíma, ako mladí reprezentanti vnímajú novú éru slovenského basketbalu, prečo je dôvera trénera kľúčová, ako sa vyrovnávajú s tlakom a aké majú kariérne sny, určite si nenechajte ujsť najnovšiu epizódu podcastu Pod košom na ŠPORT.sk.

Zamestnanci sú na nútených dovolenkách, výplaty dostávajú na splátky a mnohí musia siahať na úspory, aby zaplatili hypotéky.Najväčší slovenský výrobca nábytku s takmer 30-ročnou tradíciou je v obrovských problémoch. Kopia sa nespokojní zákazníci a aj zamestnanci. Je pre zákazníkov nebezpečné objednať si tovar z tejto firmy? A môžu za to konsolidačné opatrenia, ktoré na podnikateľov uvalila vláda?O tejto téme sa budeme rozprávať s ekonomickou redaktorkou Katkou Runnovou. Denný videopodcast moderuje Frederika Lodová.

Predstavte si, že sa jedného rána zobudíte a na internete kolujú vaše nahé fotografie, ktoré ste nikdy nenafotili. Alebo že sa s najväčšími bolesťami zdôveríte chatbotovi, ktorý vám namiesto odbornej pomoci začne potvrdzovať vaše najtemnejšie bludy. Umelá inteligencia priniesla nielen efektivitu, ale aj úplne nové formy psychologických pascí.Internetová poradňa IPčko zaznamenala v druhom polroku minulého roka extrémny, viac než 700-percentný nárast žiadostí o pomoc v súvislosti s umelou inteligenciou. Nástup takzvaných vyzliekacích (nudify) aplikácií priniesol novú vlnu šikany, pri ktorej obete musia vyčerpávajúco dokazovať, že na intímnych fotografiách v skutočnosti nie sú ony.Odvrátenou stranou AI je aj epidémia osamelosti. Chatboti sa pre mnohých mladých ľudí stávajú jedinými „priateľmi“ či dokonca terapeutmi. Hoci interakcia so strojom chemicky spúšťa v mozgu rovnaké hormóny ako pri ľudskom kontakte, chatbot nikdy nenahradí skutočný vzťah – neháda sa, nekladie hranice, iba neustále pritakáva.O negatívnych dopadoch umelej inteligencie na duševné zdravie, falošných AI psychológoch a dôležitosti skutočných ľudských komunít sa v podcaste SHARE rozpráva moderátorka Lucia Kobzová so Zuzanou Juránekovou, poradkyňou z občianskeho združenia IPčko.Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Teraz ju máme aj v elektronickej verzii. Nájdete ju na obchod.aktuality.sk.TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Deepfake šikana: Ako rýchlo a jednoducho dokáže umelá inteligencia vygenerovať falošné intímne fotografie a aké devastačné to má následky na obete.Šokujúca štatistika: Prečo počet kontaktov na linke IPčko spojených s témou AI narástol o vyše 700 %.Umelá inteligencia ako záplata na osamelosť: Prečo si mladí ľudia budujú vzťahy s chatbotmi a prečo je absencia konfliktov v takomto „vzťahu“ nebezpečná.Falošní AI psychológovia: Prečo chatbot nedokáže rozpoznať varovné signály a prečo je jeho „empatia“ len dokonalou ilúziou.Potvrdzovanie bludov: Ako algoritmy fungujú ako ozvenové komory a prečo môžu zhoršiť stavy ľudí s psychózami či radikálnymi presvedčeniami.Kroky k záchrane: Ako byť oporou pre obete AI šikany a prečo je kľúčové vrátiť sa k budovaniu fyzických komunít.Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

V decembri vyšla analýza mRNA vakcín vypracovaná vedcami zo Slovenskej akadémie vied (SAV) v rešpektovanom vedeckom časopise. Štúdia prešla štandardným recenzným konaním a jej závery neboli zo strany oponentov spochybnené. Napriek tomu ju vládny splnomocnenec Peter Kotlár dlhodobo verejne kritizuje.Téme sa venuje najnovšia epizóda podcastu Nezablúdme v bludoch, v ktorom sa moderátorka Veronika Jursová Prachárová rozprávala so šéfkou portálu Demagóg.sk Veronikou Frankovskou a s biológom a virológom Borisom Klempom, spoluautorom štúdie SAV a vedcom pôsobiacim na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského.Podcast sa zameriava na to, čo presne vedci analyzovali, k akým záverom dospeli a prečo ani publikované vedecké dáta zatiaľ diskusiu o bezpečnosti mRNA vakcín na Slovensku neuzavreli.Dezinformačný radar: Grónsko aj „Epstein files“V úvode podcastu sa Veronika Frankovská venovala aktuálnym trendom v dezinformačnom priestore. Podľa nej sa počas uplynulého týždňa výrazne šírilo napríklad tvrdenie, že Rusko prevzalo kontrolu nad Grónskom. „Neinformovali o tom médiá, napriek tomu to získalo na slovenskom Facebooku veľkú pozornosť,“ upozornila.Demagóg.sk sa musel zaoberať aj tvrdeniami, že bývalá prezidentka Zuzana Čaputová figuruje v takzvaných Epstein files. Frankovská vysvetlila, že meno exprezidentky sa v dokumentoch objavuje len okrajovo – v dvoch či troch vetách v konverzáciách Jeffreyho Epsteina s Miroslavom Lajčákom a Stevom Bannonom, a to ešte v období pred prvým kolom prezidentských volieb. Spomínané boli len verejne známe informácie.Napriek tomu sa táto téma šírila na sociálnych sieťach v kontexte, ktorý naznačoval vážnejšie prepojenia a vyvolával otázky, prečo sa jej médiá nevenujú.„Téma umrela, no v dezinformáciách je stále živá“Pri téme mRNA vakcín Frankovská upozornila na paradox: hoci širšia verejnosť sa už otázke bezpečnosti vakcín proti ochoreniu covid-19 nevenuje tak intenzívne ako v minulosti, v dezinformačnom priestore je stále veľmi prítomná.„Táto téma v bežnej verejnej debate akoby umrela, ale v dezinformáciách je stále veľmi živá. Opakuje sa, že vakcíny nie sú dostatočne testované. Máme pocit, že to už bolo mnohokrát vysvetlené a vyvrátené, no zjavne to ľudí stále trápi,“ uviedla.Ako prebiehala analýza SAVV druhej časti podcastu vysvetľoval detaily štúdie Boris Klempa. Podľa jeho slov vedci použili postupy, ktoré bežne využívajú vo svojej práci, hoci kontext bol výnimočný.Ak si neboli stopercentne istí niektorými otázkami, vyžiadali si stanoviská ďalších expertov z príslušných oblastí. „Bolo to tak poistené z viacerých strán,“ zaznelo.Zároveň upozornil, že nie je bežné, aby štát zadával takúto analýzu formou priamej zákazky, hoci podobná situácia nastala aj v minulosti počas diskusií o vakcíne Sputnik.Klempu znepokojuje najmä to, že sú podľa neho obchádzané autority, ktoré sú na kontrolu vakcín určené. „Rutinne sú jednotlivé šarže analyzované v špecializovaných laboratóriách a ich výsledky sú súčasťou schvaľovacieho procesu. Za normálnych okolností nemáme dôvod robiť takúto analýzu, pretože na to existujú určené pracoviská,“ vysvetlil.Limity DNA a prísne recenzné konanieV diskusii sa dotkli aj otázky limitov pre zvyškovú DNA vo vakcínach. Klempa zdôraznil, že ide o historicky stanovené limity, ktoré sa netýkajú len mRNA vakcín, ale liečiv všeobecne.Pôvodne boli nastavené najmä s ohľadom na riziká eukaryotickej DNA, teda DNA z buniek človeka alebo živočíchov. V prípade analyzovaných vakcín však ide o bakteriálnu, plazmidovú DNA, pričom podľa Klempu je riziko ešte nižšie. Navyše sa pri výrobe mRNA vakcín DNA degraduje – štiepi sa, čo podľa neho potvrdila aj samotná analýza SAV.Samotné recenzné konanie označil za mimoriadne prísne. Štúdiu posudzovalo až päť recenzentov, pričom bežným štandardom sú dvaja alebo traja. Všetky pripomienky boli podľa Klempu takzvané minor revisions, teda menšie úpravy týkajúce sa terminológie a formulácií. Experimentálna časť práce spochybnená nebola.Pre koho majú vedci hovoriťKlempa je presvedčený, že vedci by mali reagovať na dezinformácie, ak im to časové možnosti dovolia.„Mojím poslaním nie je presviedčať zarytých odporcov. Ide mi o tú neistú väčšinu. Ak sa dezinformácie valia zo všetkých strán, dokonca aj z najvyšších poschodí politiky, ľudia si môžu začať hovoriť, že na tom niečo bude. Práve pre nich musí existovať bezpečné miesto, kde nájdu overené informácie a vedecké fakty,“ uzavrel.Podcast tak otvára širšiu otázku: prečo ani publikované a recenzované vedecké dáta nedokážu ukončiť verejnú diskusiu a akú úlohu v nej zohrávajú politika a sociálne siete.

Olympijský hokejový turnaj je už za nami. Slováci na ňom obsadili štvrtú priečku, hoci prehrané semifinále a zápas o tretie miesto budú ešte dlho mrzieť. Aké výkony podávali Slováci a čo stojí za ich štvrtým miestom? Aké trendy svetového hokeja priniesla olympiáda? Aj to sme sa pýtali experta televízie JOJ ŠPORT a bývalého hokejového trénera Rostislava Čadu.

Vladimir Putin nezmyselnou vojnou na Ukrajine zdecimoval celé Rusko, no keďže na životoch Rusov mu vôbec nezáleží, podľa expertov sa stále môže pokúsiť zaútočiť na Pobaltie.Prečo by sme sa mali pripraviť na výpadky elektriny a čo dohnalo Hitlera k samovražde, sa dozviete v Ťažkom rozhovore Jakuba Gulíka s Petrom Bárdym.

„Modlitba nie je útek pred realitou, ale snaha upokojiť srdcia a urobiť dialóg možným. Práve ľudia, ktorí sa o toto snažia, premieňajú realitu zvnútra“, hovorí Ján Macej, rehoľník z františkánskeho rádu kapucínov. Pápež Lev totiž vyhlásil špeciálny rok sv. Františka, ktorý je všeobecne označovaný za posla pokoja a mieru. „Ak bude zlo len eskalovať a ľudia sa budú len pridávať na stranu agresívneho stretu, hrozba bude rásť“, dodáva.Chodiaci príklad chudoby napriek tomu, že bol synom bohatého kupca.Posol pokoja a mieru, napriek tomu, že si v mladosti zvolil kariéru vojaka a zakúsil i strasti zajatia.A hoci si ľuboval v móde, nakoniec sa mu odevom stal hrubý habit opásaný povrazom.Lebo – tak to videl pri chudákoch a chorých, ktorým sa začal venovať, oslovený Kristom.Z biedy a chudoby si urobil spoločníčku. Jeho „Pani chudobu“ neskôr oslavovali Dante i Giotto.Slnko nazýval bratom a lunu sestrou. Paradoxne sestrou nazval ešte aj smrť! A pokoj považoval za najväčší dar.František z Assisi.Svet inšpiruje už osem storočí, hoc z neho zostali už len kosti.A najnovšie naň upriamil pozornosť pápež Lev XIV – s tým, že „jeho život ukazuje skutočný zdroj pokoja a mieru“. V dobe poznačenej nie jednou, ale mnohými vojnami. Pápež vyhlásil rovno ďalší jubilejný rok.Aký je ten Františkov zdroj pokoja a mieru? Pozrieme sa na to s bratom Jánom Macejom z rehole františkánov kapucínov, Františkovych nasledovníkov.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Vedeli ste, že aj stavanie snehuliaka môže byť súčasťou matematiky? Sedieť v lavici a hľadieť na svet cez okno triedy je len začiatok – skutočné poznanie nás čaká tam vonku.Platforma Hurá von! pod vedením Ivany Poláčkovej dokazuje, že slovenské školstvo môže byť moderné, hravé a prepojené s realitou – a to aj vtedy, keď je vonku zasnežené zima alebo slnečné leto. Veď niet zlého počasia, je len zle oblečený žiak či nepripravený učiteľ.V najnovšom EKOcaste sme sa pozreli na to, ako sa z matematiky stáva dobrodružstvo v snehu a prečo by sa deti mali učiť aj v sadoch či záhradách.Čo sa v Ekocaste dozviete? Aké aktivity sa dajú robiť počas celého roka? Centrom projektov je často Zaježová. Čím je táto lokalita a tamojšia škola dôležitá pre slovenské školstvo? Čo by malo byť tou prvou a najjednoduchšou vecou, ktorú by mal učiteľ alebo rodič urobiť hneď zajtra, ak chce vziať deti aspoň na jednu hodinu von?

Slovensko bude mať opäť jeden z najhorších deficitov spomedzi štátov Európskej únie. Môže za to aj chyba, ktorú spravili v Bruseli. Vláda ju mohla opraviť, no neurobila to.Predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ján Tóth v podcaste Aktuality Nahlas hovorí, prečo konsolidácia trvá tak dlho. Potrebujeme skonsolidovať aspoň ďalšie 2,7 miliardy, aby sme sa dostali na takú úroveň deficitu, akú vláda sľubuje. To je podobný balíček, aký pociťujeme v tomto roku. Avšak ani tento cieľ nebude stačiť na ozdravenie verejných financií. Čím viac vláda konsolidáciu naťahuje a odkladá dosiahnutie cieľov, tým viac to bude bolieť naše peňaženky.Tóth ďalej pripomína, že vláda stále nesplnila požiadavku, ktorá vyplýva z ústavného zákona, a nepožiadala Národnú radu o dôveru. Bude potrebné prekopať ústavné pravidlá o rozpočtovej zodpovednosti.

Robert Fico sa správa ako spolumajiteľ maďarskej rafinérie a nie ako premiér zastupujúci záujmy slovenských občanov. Kto si chce kúpiť lacnejší benzín a naftu, musí ísť do Česka, kde sa už dávno od ruských zdrojov odpojili, hovorí predseda opozičných Demokratov Jaroslav Naď. V župných a komunálnych voľbách bude spolupracovať s ostatnými opozičnými stranami a navzájom si podporovať kandidátov. V Bratislave nevidí nikoho lepšieho ako Matúša Valla. Kedy odovzdajú podpisy pod referendum?V podcaste s Jaroslavom Naďom sa dozviete:– od 1. minúty – že odpájať elektrinu ukrajinským civilom je sadizmus;– po 2:00 – čo hovorí na to, že Tibor Gašpar chce využiť ruské bombardovanie civilistov na posilnenie našej rokovacej pozície;– po 3:20 – že Robert Fico určite po stretnutí s Trumpom neprecitol;– od 5:00 – že Fico buď porušil zákon alebo klamal;– po 5:50 – ako Ukrajina chce opraviť ropovod, ale Rusi bombardujú technikov;– od 6:30 – že Robert Fico sa správa ako spolumajiteľ maďarskej rafinérie;– po 7:00 – prečo Slovnaft po stámiliónových investíciách do diverzifikácie stále potrebuje ruskú ropu;– od 7:30 – prečo sme neboli schopní sa odpojiť od ruskej ropy;– po 9:00 – či je vojna na Ukrajine zaseknutá a či má vojenské riešenie;– od 10:00 – ako je nepochopiteľné obviňovať napadnutú krajinu za vlastnú obranu;– po 11:30 – ako dlho ešte Rusko bude schopné viesť vojnu;– od 13:00 – kde spravili západné krajiny chybu pri Ukrajine;– po 14:00 – že Rusko sa nechce dohodnúť, Ukrajina áno;– od 15:45 – ako si treba preložiť prejav amerického ministra zahraničných vecí Rubia do ľudskej reči;– po 18:00 – či klamanie Roberta Fica svojim vlastným voličom nie je vlastne na pochvalu, keď v skutočnosti nezruší obrannú dohodu s USA;– od 20:00 – ako sa nedokázal ani pozerať na generálneho prokurátora Žilinku;– po 22:00 – v akom stave sú jeho trestné stíhania a či Žilinka zastavil politické objednávky;– od 24:00 – že od Ľuboša Blahu sa bude snažiť vysúdiť 100-tisíc eur;– po 25:00 – či nesľuboval politickú pomstu cez políciu;– od 26:30 – či mali Juraja Cintulu súdiť za terorizmus alebo za vraždu;– po 28:00 – akú stratégiu zvolia Demokrati v spolupráci s inými opozičnými stranami;– od 32:00 – či by sedel vo vláde s predsedom Maďarskej aliancie Gubíkom, s ktorým sa stretol;– po 33:30 – či budú Demokrati cieliť aj na maďarských voličov;– od 34:00 – že Štefan Hamran kedysi tvrdil, že ho skôr budú voliť v Žiline ako Maďari;– okolo 35:00 – kedy Demokrati odovzdajú petíciu pod referendum;– po 36:00 – aký postup čaká od prezidenta Pellegriniho pri vypísaní referenda.

Vládny audit bol politickým zadaním no preukázal veľmi dobré výsledky občianského sektora. Reputačné škody ale budú obrovské, pre Aktuality to povedal Juraj Rizman z organizácie Post Bellum. Štát a jeho inštitúcie by boli veľmi radi, keby miera pochybenia pri ich vlastných projektoch bola iba pol percenta, dodáva. Ustojí Tretí sektor vládnu šikanu a prečo Juraj Rizman zažaloval Luboša Blahu?Ústavný súd iba nedávno vystavil zásadnú stopku vládnemu zákonu o mimovládkach,. Po snahe onálepkovať Trestí sektor ako agentov cudzej moci, tak legislatívne zlyhal aj koaličný pokus spraviť z mimovládneho sektora výlučných lobistov. Napriek verdiktu ústavných sudcov však politická a administratívna vojna vládnej koalície voči tretiemu sektoru ani zďaleka nekončí. Napokon, svedčia o tom aj slová i činy premiéra Fica, ktorý sa svojim nepriateľským postojom k občianskej spoločnosti už dlhodobo nijako netají a svoju vládu už pri nástupe označil aj za koniec éry vlády mimovládok.Za pravdu mu mal dať aj vládny audit vybraných subjektov. Ten odhalil účtovné a finančné pochybenia vo viacerých renomovaných organizáciách, či už ide o Post Bellum alebo projekty spojené s disidentkou Martou Šimečkovou. Aké reálne výsledky teda tento audit v skutočnosti priniesol? Potvrdil vládnu propagandu cieliacu na občiansku spoločnosť a demaskoval zásadné finančné pochybenia Tretieho sektora alebo je to práve naopak?Preverovalo sa niečo cez 40 miliónov, nedostatky a pochybenia sa našli vo výške cez 230 tisíc, takže miera pochybenia je - i podľa samotného ministerstva financií, približne vo výške 0,5 percenta celkovej sumy. To je veľmi dobrý výsledok pre celý občiansky sektor a štátne inštitúcie by boli veľmi radi, keď by miera pochybenia pri ich vlastných projektoch bola iba pol percenta, tvrdí Juraj Rizman.Aktuálne - napriek auditu - však vláda nariadila ďalšie širokospektrálne kontroly mimovládnych organizácií a to aj v oblastiach ako je BOZP či GDPR. Dá sa teda už hovoriť o šikane občianskej spoločnosti a ustojí tretí sektor pokračujúcu šikanu vlády Roberta Fica? Vydržali sme Mečiara, vydržíme aj Fica. Zatiaľ všetci, ktorí sa snažili zakázať či obmedziť občiansku spoločnosť - či už to boli fašisti, komunisti alebo to bol V. Mečiar, tak vždy prehrali. Žiaľ, takto neustále plytváme potenciálom tých najaktívnejších ľudí tejto krajiny, hovorí Juraj Rizman. Vládna šikana podľa neho bude pokračovať a tretí sektor sa pokúsia rozdeliť metódou “cukru a biča”. Časť sektora si budú chcieť kúpiť a ostatných zastrašiť alebo aspoň odradiť, dodáva.Ráno Nahlas. Tentoraz s Jurajom Rizmanom z občianskeho združenia Post Bellum. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Ruská invázia, ktorá začala útokmi z viacerých smerov vrátane územia Bieloruska, narazila na nečakaný odpor hneď v prvých dňoch. Hoci sa okupantom podarilo rýchlo postúpiť na juhu a obsadiť Cherson či obkľúčiť Mariupoľ, bitka o Kyjev skončila ich stiahnutím. Dnes, po štyroch rokoch, sa front nachádza v patovej situácii, kedy ani jedna strana nedokáže urobiť zásadný prielom.Ukrajinská spoločnosť po 48 mesiacoch bojov čelí obrovskej únave. Termín „nezlomnosť“, ktorý sa stal medzinárodným symbolom odporu, domáci vnímajú čoraz citlivejšie. Sú to ľudia z mäsa a kostí, ktorí čelia každodennému stresu z nočných bombardovaní a existenčnej neistote. Budúcnosť zostáva nejasná – kým časť verí v prímerie do konca roka, iní upozorňujú na riziko zamrznutého konfliktu, ktorý by mohol opäť kedykoľvek vybuchnúť.O tom, ako sa krajina a jej obyvatelia za štyri roky zmenili, sme sa v dnešnom podcaste rozprávali s novinárkou Stanislavou Harkotovou, ktorá dianie sleduje priamo z Kyjeva.Podcast pripravil Marek Biró.

Najvyššia slovenská futbalová súťaž pokračovala predposledným 21. kolom hlavnej časti predtým, ako sa rozdelí na dve skupiny. Hornú šestku si zabezpečili Michalovce a v skvelej forme pokračuje Podbrezová, ktorá má po troch výhrach skóre 14:0. V 72. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk sme sa zhovárali s Tomášom Majtánom.Cez víkend sa odohralo predposledné jarné kolo základnej časti Niké lige a celkovo 21. kolo aktuálnej sezóny najvyššej súťaže. Z prvej štvorky naplno bodovala len Dunajská Streda.Nielen o tom sa moderátor Marián Lontoš porozprával v 72. epizóde Kam si to kopol? na ŠPORT.sk s Tomášom Majtánom, ktorý má o víťazovi aj zostupujúcom jasno.

Kým na jednej strane AI modely získavajú zlaté medaily na matematických olympiádach, na druhej čelíme novému fenoménu – takzvanej AI psychóze. Ľudia strácajú vlastnú vôľu, nechávajú si potvrdzovať nebezpečné bludy a dokonca oslovujú AI služby ako božstvá.Umelá inteligencia už nie je len tichým asistentom v pozadí. Stáva sa aktívnym hráčom, ktorý vyvoláva vážne etické konflikty nielen u bežných používateľov, ale aj na najvyšších úrovniach. Pentagón napríklad tlačí na technologické firmy, aby vypli bezpečnostné obmedzenia pre vojenské operácie. Model Claude mal údajne pomáhať pri dolapení venezuelského prezidenta Madura. A bežní používatelia si od AI služieb pýtajú niekedy povolenie aj na základné veci.O týchto a ďalších novinkách zo sveta umelej inteligencie sa v podcaste PočúvAI rozprávali redaktori Živé.sk Lucia Kobzová a Maroš Žofčin.Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Teraz ju máme aj v elektronickej verzii. Nájdete ju na obchod.aktuality.sk. TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/V podcaste hovoríme aj o týchto témach:AI psychóza a domáce násilie: Ako algoritmy fungujú ako „ozvenové komory“ pre stalkerov a násilníkov a potvrdzujú im ich bludy.Strata autonómie: Ľudia nechávajú AI riadiť svoj osobný život a žiadajú ju o povolenie na základné potreby ako jedlo či spánok.Ultimátum z Pentagónu: Armáda žiada vypnutie etických filtrov. Kto ustúpil a prečo tvorcovia modelu Claude vzdorujú?Bizarné zlyhania: Chatbot Grok na webe americkej vlády radil rektálne použitie zeleniny namiesto bežnej diéty.Nové trendy: Odhalenie podvodu so sieťou Moltbook, kde za AI stáli ľudia, a prečo Európsky parlament zakázal využívanie AI svojim zamestnancom.Podcast pripravuje magazín Živé.sk.

Ropa a plyn financujú ruské zabíjanie na Ukrajine a ich kúpa predlžuje vojnu. Rusko totiž bude viesť vojnu, kým na ňu bude mať peniaze, hovorí ukrajinský veľvyslanec na Slovensku Myroslav Kastran. Ukrajinská a slovenská bezpečnosť je podľa neho jeden celok, a Slováci tak pomocou Ukrajine investujú aj do seba. Na opravu ropovodu, poškodeného ruským bombardovaním, treba čas aj náhradné diely. Situácia sa zrejme bude musieť vyriešiť aj s pomocou Európskej únie.V podcaste s ukrajinským veľvyslancom na Slovensku Myroslavom Kastranom sa dozviete:–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 1:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že ruské útoky na civilnú infraštruktúru sú terorizmus a takto poškodili aj ropovod;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 1:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako Ukrajinci informovali o prebiehajúcich prácach a ponúkli Slovensku tranzit neruskej ropy;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 2:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že na opravu ropovodu sú potrebné náhradné diely a čas;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 3:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že ropa a plyn financujú ruské zabíjanie;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 4:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ kto musí rokovať, aby sa situácia vyriešila;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 4:45 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že dodávky elektriny Ukrajine zrejme prevezmú Poľsko a Rumunsko;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 5:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ v akej fáze je vojna a medzinárodná situácia okolo Ukrajiny;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 7:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že Rusko nemá záujem ukončiť vojnu a boje budú trvať, kým na ňu bude mať dosť peňazí;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 11:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od čoho Ukrajina pri rokovaniach určite neustúpi;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 13:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako by mali vyzerať bezpečnostné záruky pre Ukrajinu;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 14:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že ruská propaganda niekomu v Európe vyhovuje, ale je lživá;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 17:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že Ukrajinci nechcú len koniec vojny, ale aj to, aby sa nezopakovala;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 18:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako Ukrajina dnes vykonáva prácu, pre ktorú bolo založené NATO;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 18:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ prečo by NATO s Ukrajinou bolo silnejšie;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 21:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že Rusko chystá ďalšie rozširovanie armády, ktoré bude hrozbou aj pre Európu;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 22:40 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako Slovensko stále pomáha Ukrajine;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 24:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že investícia Slovenska do bezpečnosti Ukrajiny je win-win situácia, lebo naša bezpečnosť je jeden celok;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 27:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ prečo ukrajinskí utečenci viac pomáhajú, ako nás stoja;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 30:45 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či sa ukrajinskí utečenci chcú po vojne vrátiť na Ukrajinu;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 33:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako bude vyzerať spolupráca Slovenska s Ukrajinou po aktuálnom konflikte;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 34:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že ukrajinské rúry budú slúžiť aj Slovensku, ale už nie na transport ruskej ropy.

„Robert Fico otvorene hovorí o vydieraní Európskej únie – ak sa nepritlačí na Ukrajinu, on bude blokovať sankcie alebo pomoc. Tento rozkol nahráva Rusku. Je to hanebné“, hovorí generál Pavel Macko. „Je to hanebné najmä preto, že Slovensko profituje z ruskej ropy, ktorú spracúva rafinéria Slovnaft (vlastnená maďarským MOL-om). Fico hrozí vypnutím elektriny pre Ukrajincov v čase najväčších mrazov, čo je de facto napomáhanie agresii a konanie proti ženevským konvenciám, ktoré zakazujú zvyšovať utrpenie civilného obyvateľstva“, dopĺňa.Mal to byť Putinov „blitzkrieg“, namiesto toho má jeho agresia voči Ukrajine už 1461 dní, čo sú štyri roky od toho rána 24. februára 2022. Z plánovaného bleskového úderu na Kyjev sa stala vyčerpávajúca a opotrebovávacia vojna.Postupuje sa rádovo v stovkách metrov. K dronom a raketám sa po novom na zbraň premenil aj mráz, ktorý má demoralizovať Ukrajincov. Počty mŕtvych, zranených či zajatých sa podľa západných zdrojov na ruskej strane blížia k miliónu tristotisíc, na ukrajinskej sa zastavili na polovičných hodnotách.A ak sa Ukrajincom podarilo ubrániť Kyjev, Charkov či Cherson, približne pätina ich územia zostáva okupovaná Putinovými jednotkami. V čase, keď si Vladimír Putin robí z mierových rokovaní „stroj na čas“ a jeho blízki - premiéri Orbán či Fico – dávajú nohy do dverí pri sankciách Moskve, či posielajú ultimáta Kyjevu!Ako sa to skončí? Je čas začať sa zaoberať otázkami našej „odolnosti“ a na Ukrajinu sa pozerať ako na jej laboratórium?Témy pre generála Pavla Macka.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Vyhrážky Roberta Fica, že odpojí Ukrajinu od núdzovej elektriny v čase vojny majú morálnu rovinu, ale aj tú praktickú. Dá sa to vôbec zo dňa na deň? Neporušíme tým zmluvy a nespôsobí Fico týmto Slovensku škody? Prečo sme sa vlastne dávno neodpojili od ruskej ropy tak ako naši susedia? Pravdepodobne sú za tým zisky Slovnaftu, ktorý ako jediný vidí rozdiel v spracovaní ruskej a neruskej suroviny. Zákazník totiž platí rovnakú sumu, či je ropa ruská alebo nie. Ukrajina nám ponúka, že nám dodá neruskú ropu.Pre Slovnaft je lacnejšie spracovať ruskú surovinu a tak je rozdiel zrejme len vo vreckách vlastníkov rafinérie, vysvetľuje v dnešnom videopodcaste ekonomický reportér Aktualít Vladimír Amrich. Prečo potom Robert Fico bojuje za ruskú ropu, aj za cenu medzinárodnej habny pre Slovensko a odstavovania ukrajinských civilistov od elektriny?Nahrával Peter Hanák.

Život Ludmily a Viliama Sedlárovcov pripomína cestu okolo sveta. Po okupácii v auguste ’68 emigrovali do Švajčiarska, na dôchodok sa presťahovali do Austrálie, po páde komunizmu sa vracali aj na Slovensko. Vtedy sa začal nevšedný filantropický príbeh, ktorý ich oboch prežil. Vypočujte si podcast Bod k dobru, v ktorom približujeme pestré a nevšedné podoby pomáhania. Všetko sa to točí okolo známeho mlyna Klepáč v bratislavskej rekreačnej oblasti Železná studnička. Ten pred znárodnením patril rodine Ludmily Sedlárovej-Rabanovej. Kedysi vychýrenú výletnú reštauráciu uprostred lesov získali manželia Sedlárovci v reštitúcii ako ruinu a rozhodli sa ju opraviť. Ich snom bolo vytvoriť uprostred prírody oázu pre mládež a deti, ktoré oni sami nemali. „Viliam sa pustil do rekonštrukcie, keď mal 70 rokov. Jeho devízou bolo, že dokázal ľudí nadchnúť a dlhodobo ich zapojiť do spolupráce,“ hovorí Peter Robl, správca fondu, ktorý dnes napĺňa filantropický odkaz manželov Sedlárovcov. V podcaste sa dozviete: ako sa Sedlárovci dostali do Švajčiarska, prečo si vybrali Austráliu za miesto svojho dôchodku, ako Viliam pomáhal rodnej obci Jasová, prečo po osemdesiatke chodil na súdya či sa naplní želanie venovať Klepáč deťom. Kto boli manželia Sedlárovci? Ludmila Sedlárová-Rabanová bola prvou vysokoškolskou pedagogičkou genetiky na Slovensku. Viliam vyštudoval Slovenskú technickú univerzitu v Bratislave. Po auguste 1968 emigrovali do Švajčiarska, ako šesťdesiatnici sa odsťahovali do Austrálie, kde žili až do Ludmilinej smrti. Viliam sa potom vrátil na Slovensko a venoval sa mlynu Klepáč. Vlani nás opustil vo veku 96 rokov. Kto je Peter Robl? Peter Robl je od júna 2013 správcom Neinvestičného fondu Mlyn Klepáč, ktorý zastrešuje filantropické aktivity Sedlárovcov. Vyše 20 rokov pracuje na manažérskych pozíciách v stavebníctve. Bod k dobru V podcaste Bod k dobru už tretí rok predstavujeme inšpiratívne osobnosti z biznisu, kultúry a verejného života. Bod k dobru vám prináša Nadácia Pontis, ktorá sa dlhodobo venuje rozvíjaniu filantropie, sociálnych inovácií a zodpovedného podnikania. Podcast vzniká v spolupráci s portálom Aktuality.sk a moderuje ho Martin Staňo.

Dnes je to o tom, kto v tejto vojne dlhšie vydrží a preto má podpora Ukrajiny zmysel. Pre Európu je najvýhodnejšie pomôcť Ukrajine a udržať tým ruského agresora čo najďalej od našich hraníc, hovorí pri príležitosti 4. výročia ruskej agresie analytik Andrej Žiarovský. Ako sa zmenila tvár vojny, ako zmenila nás samotných a máme sa báť i jadrového zúčtovania? „Nikto nie je ostrovom samým pre seba, každý je kusom pevniny, súčasťou celku. Smrť každého človeka umenšuje mňa, lebo som súčasťou ľudstva; a preto sa nikdy nepýtaj, komu zvonia do hrobu; zvonia tebe.“Tieto známe slová alžbetínskeho básnika Johna Donna v predvečer štvrtého výročia ruskej agresie na Ukrajine, nadobúdajú dnes desivo hmatateľný a až neuveriteľne krvavý rozmer.Od chvíle, kedy prvé ruské rakety dopadli na spiace ukrajinské mestá, uplynuli presne 4 roky. Je to 208 týždňov, 1 461 dní alebo viac ako 35 000 hodín. Počas každej jednej z nich sa náš svet postupne - kúsok po kúsku, život po živote, zmenšoval o obete, ktoré umreli v troskách Mariupola, v pivniciach Buče či v uliciach Irpiňa.Za každou jednou minútou tohto času je nejaká konkrétne ľudská tragédia - nevinných detí, bezbranných žien či nevládnych starcov ak stareniek, ktorých osudy - či dokonca i umieranie, sledujeme v až hrozivo chladne presnom HD rozlíšení. Deň čo deň, už po celé štyri roky. Sme svedkami konfliktu, ktorý sa nás bytostne dotýka - a to nielen jeho až bezprostrednou blízkosťou, ale aj tým, ako radikálne predefinoval samotné metódy i stratégie vojny.Tradičné mohutné tankové bitky či hrozivé roje bombardovacích zväzov - alebo zvuky delestreleckej bubnovej paľby vystriedali počítačové algoritmy, autonómne drony s umelou inteligenciou ako i neviditeľný elektronický boj, ktorý paralyzuje celé mestá či regióny. Vojna sa tak presunula zo zákopov priamo na naše obrazovky, kde sa krvavé a kruté zabíjanie stalo interaktívnym a všadeprítomným obsahom sociálnych sietí. Smrť, krv, krutosť, bolesť i zabíjanie tak môžeme sledovať priamo z pohodlia našich bezpečných obývačiek. Akoby to nebolo o nás.Na Ukrajine sme sa akoby vrátili k zákopom prvej svetovej vojny, vojna sa transformovala na opotrebovávací konflikt, kde rozhoduje ako ekonomika, tak i vôľa k víťazstvu. Na rozdiel od zákopov Verdunu však tento krvavý konflikt dnes môžeme sledovať doslova v priamom prenose. Ukrajinský konflikt sa zmenil na opotrebovávajúcu vojnu, zvíťazí silnejšia ekonomika, ale najmä to, kto bude mať silnejšiu vôľu, hovorí analytik Andrej Žiarovský.O tom, ako sa v celom tomto digitálnom pekle zmenila tvár moderného boja, čo to spravilo s našim vnímaním vojny, ale aj o tom, ako zásadne sa posunul vývoj moderných zbraní - ako aj taktík a stratégií vedenia vojny, budeme hovoriť s analytikom Andrejom Žiarovským. Stal sa dron kráľom bojiska a máme sa báť jadrovej “mŕtvej ruky”?Sledujete Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

V novej epizóde relácie Mimóza si môžete tentoraz užiť rozhovor so stand-upovým duom – Ivan Kostra a Šimon Ferstl. V podcaste sa dozviete, či ich niekedy zaskočil crowdwork, v čom je pre nich drsné roastovanie očistné, aj o nepríjemných zážitkoch z vystupovania na stužkovej. Počas rozhovoru prezradili, že v novom špeciáli Leniví a triezvi hľadali inšpiráciu v generačných rozdieloch, „ohrozenej“ manosfére aj vo facebookovej skupine Mäsiari Slovensko.V Mimóze so Šimononom Ferstlom a Ivanom Kostrom sa (ne)dozviete:3:40 – s ktorým básnikom chcela Janka porovnať Ivana;4:25 – čo ich v najbližšom čase čaká;8:40 – či necítia tlak, keď vystupujú ako samostatná dvojica;9:30 – čo Šimonovi povedal Tomáš Hudák;10:10 – ako vznikla myšlienka spoločného stand-upu vo dvojici;11:20 – prečo sa nový špeciál volá Leniví a triezvi;17:50 – čo sa snívalo Ivanovi po tom, čo pred spaním pozeral dokument o šimpanzoch;21:00 – ako znášajú drsné roastovanie a či sa ich nedotkne;24:30 – či existujú osoby, pri ktorých sa ťažko vymýšľajú roasty;26:00 – či majú v sólových stand-upoch priestor na improvizáciu a či je improvizácia možná aj vo dvojici;28:40 – kedy ich najviac zaskočil a prekvapil crowdwork;30:40 – aké témy obsiahnu do nadchádzajúceho špeciálu;32:50 – čo sa odohralo počas ich vystúpenia na stužkovej;36:15 – aké skúsenosti majú s vystúpeniami pre firmy;41:50 – či si nové predstavenia najprv skúšajú v súkromí.

Už ste si zrušili členstvo vo fitku, alebo len chodíte menej často ako začiatkom januára? Ľudia po celom svete už desiatky rokov veľmi skoro opúšťajú novoročné predsavzatia. Veda sa týmto javom seriózne zaoberala a vie aj čo s tým. V dnešnom podcaste TELO tréner, psychológ aj lekár odporúčajú, čo urobiť, aby ste neprestali cvičiť a nezačali opäť nezdravo jesť a priberať. Dobrá správa je, že existuje hneď niekoľko ciest a rozhodne nemusíte čakať na ďalšie predsavzatia do januára.Existuje niekoľko psychologických trikov, ktoré nám uľahčia cestu za zdravým životným štýlom. Najdôležitejšie je budovať zdravé návyky. Aj tam existuje konkrétny návod, o ktorom hovorí psychológ s trénerskou licenciou a odborník na návyky Michal Plevka.Podcast TELO je súčasťou predplatného Aktuality Navyše.

Americký futbal na Slovensku naberá na sile. Hostia z tímu Nitra Knights nám v najnovšej epizóde Olympijského videocastu poodhalili zákulisie tohto tvrdého, no takticky brilantného športu. Rozobrali sme ich cestu k titulu v českej lige, prácu so sponzormi aj víziu pre budúcnosť. Keďže flag futbal bude olympijským športom v Los Angeles 2028, pýtali sme sa aj na to, či na Slovensku rastie generácia budúcich olympionikov.Olympijský videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.Čo sa dozviete v rozhovore?prečo majú vyššiu návštevnosť ako niektoré prvoligové futbalové klubyprečo hrajú českú ligurozdiel medzi klasickým americkým futbalom a bezkontaktným flag futbalomči je tento šport nákladnýaké sú ciele jediného slovenského klubu v Českuako robia športový marketing

Projekt prečerpávacej vodnej elektrárne Málinec dostal od vlády zelenú ako strategická investícia. Bez dokončenej štúdie realizovateľnosti, bez riadneho vypočutia miestnych, sa projekt blíži k spusteniu geologického prieskumu. Minister životného prostredia Tomáš Taraba miestnym sľuboval, že z nich budú milionári, vládny materiál nakoniec počíta so zaplatením 80-tisíc eur za vyvlastnený pozemok. Počet vyvlastnených pozemkov sa môže vyšplhať na 275. Je o osude podpoľania rozhodnuté?„Uvedomujeme si, že verejný záujem je nadradený individuálnemu, no kľúčový je faktor zdroja pitnej vody a zároveň precedens, ktorý by tým mohol vzniknúť. Projekt podporili obce, ktoré s tým reálne nemajú nič spoločné. Spôsob, akým je memorandum napísané, vyvoláva vážne pochybnosti, či nejde skutočne len o podporu projektu. Napríklad niektoré obce ho podpísali výmenou za vytvorenie solidárneho fondu, ale naša legislatíva pojem solidárneho fondu nepozná," hovorí v podcaste Aktuality Nahlas predseda združenia Čechánky Tomáš Endrödy.Podcast pripravila Kristína Braxatorová.Na podcaste spolupracoval Adam Obšitník.

Jaromír Čižnár nebol dobrý generálny prokurátor a na 18 bytov si nemohol zarobiť, hovorí bývalá prokurátorka Eva Mišíková. Každý vidí, že zákon o kajúcnikoch sa menil účelovo. Využívajú ich na rozloženie mafiánskych skupín všade. Keby prešiel Ficov návrh, Slovensko by bolo svetový unikát, a bola by to príležitosť na založenie zločineckej skupiny. Podľa Evy Mišíkovej sa výhody kajúcnikom spoločnosti oplatia, lebo vďaka nim mafiáni sedia.V podcaste s Evou Mišíkovou sa dozviete:–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 1. minúty –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ čo hovorí na Čižnárovych 18 bytov;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 5:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že kajúcnikov do nášho práva zaviedli, aby sa dali rozložiť mafiánske skupiny z 90. rokov;–⁠⁠⁠⁠⁠ od 7:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako každý vidí, že zmeny zákona o kajúcnikoch sú účelové;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 9:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že ak by prešiel návrh Roberta Fica úplne zrušiť kajúcnikov, bola by to ideálna šanca založiť mafiánsku skupinu;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 11:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako tvrdenia kajúcnikov treba vždy potvrdiť ďalšími dôkazmi;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 13:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že Černákove výpovede sa potvrdzovali kopaním mŕtvol;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 16:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ prečo sme hlavné centrum podvodov s DPH;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 18:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či tresty v kauze Mýtnik nevyzerajú tak, že sa oplatí brať úplatky;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 19:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako facebooková výmena medzi premiérom a generálnym prokurátorom hovorí o absencii štábnej kultúry;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 29:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že Maroš Žilinka neotočil;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 31:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako sú veci, ktoré nie sú politika, a vláda by sa mala starať o životnú úroveň a nie Žilinku;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 38:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako si človek získa na spoluprácu niekoho ako je Mikuláš Černák;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 40:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či nebolo Černákovo priznanie len vykalkulované;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ okolo 43:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ prečo nesedí Ján Kán;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 45:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako to bolo s kajúcnikmi v Černákovych prípadoch a či nedostali neprimerané výhody;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 50:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že výhody pre kajúcnikov sa spoločnosti oplatia, lebo vďaka nim mafiáni sedia.

Robertovi Ficovi sa v poslednom čase ušlo z každej strany.Ako sa z Rudolfa Huliaka stal najrozumnejší predstaviteľ koalície, sa dozviete v Ťažkom týždni.Ako sa lepšie rozhodovať na trhoch zistíte na bezplatnej online trading konferenciu XTB. Stačí sa zaregistrovať: https://geolink.xtb.com/1YVMF

Do najnovšej epizódy podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk prijal pozvanie mládežnícky reprezentant Tomáš Královič, ktorý si vybudoval pevné miesto v zostave HC Slovan Bratislava. V rozhovore s Marekom Marušiakom a Tomášom Prokopom hovoril obranca o svojom vývoji, skúsenostiach z mládežníckej reprezentácie, tlaku fanúšikov, ale aj o ambíciách do budúcnosti.Úvod podcastu sa niesol v znamení aktuálnej situácie Slovana i samotného Tomáša Královiča, ktorý má s klubom zmluvu aj na ďalšiu sezónu. Mladý pravák sa snaží zostať nohami pevne na zemi, hoci jeho výkony neunikajú pozornosti skautov a odborníkov. Ako sám priznal, najdôležitejšie je sústrediť sa na každodennú prácu a tímový úspech.„Každý je rád, že o sebe počuje v tom dobrom svetle, ale ja sa na to úprimne nejako nezameriavam. Chcem stále tvrdo pracovať a snáď sa mi to vyplatí,” priznáva mladý Slovák.V diskusii sa viackrát preberala téma jeho herného štýlu. Tomáš Královič sa označuje za obojsmerného obrancu, ktorý si uvedomuje, že ofenzíva môže prísť až vtedy, keď má splnené defenzívne povinnosti. Priznal, že mu vyhovuje dôvera trénera, ktorý dokáže hráča podržať aj po chybe, a zároveň podporuje kreativitu zo zadných radov.Výrazná časť rozhovoru patrila aj fanúšikom a atmosfére na domácom štadióne. Dvadsaťročný obranca podotkol, že pískanie z tribún hráč vníma, no berie ho ako súčasť profesionálneho hokeja. Nezabudol však oceniť, že vyššie návštevy ženú tím dopredu a vytvárajú prostredie hodné veľkého klubu.„Myslím si, že návštevnosť oproti minulému roku stúpla. Je super takto hrať. Ľudia nás ženú dopredu, ale niekedy sa proste stane, že sa prehráva a ľudia pískajú. Počujeme to na tom ľade. Chodia sa na nás pozerať a chcú vidieť víťazstvá, my im to chceme všetko dopriať,” vysvetlil.Rodák z Bratislavy sa vrátil aj k mládežníckym majstrovstvám sveta, ktoré absolvoval v kategóriách do 18 a do 20 rokov. Skúsenosti z medzinárodnej konfrontácie považuje za kľúčové pre svoj ďalší rast, rovnako ako pôsobenie v seniorskom hokeji, ktorý je podľa neho viac o rozume než o bezhlavom tempe.V najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk sa Tomáš Královič rozrozprával aj o svojich snoch. Túži po úspechu so Slovanom, po reprezentácii a raz aj po šanci v zámorí. Zároveň však zdôraznil, že na všetko pôjde postupne, bez skratiek a s maximálnym rešpektom k práci, ktorú má pred sebou. „Chcem podávať čo najlepšie výkony teraz v Slovane a odohrať túto sezónu čo najlepšie. Potom sa uvidí, čo bude ďalej,” uzavrel.

Pavla Holcová je šéfredaktorka českého webu Investigace. S Jánom Kuciakom spolupracovala na viacerých kauzách, napríklad Panama Papers. Presvedčili ju dôkazy, ktoré videla, o vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej? Aký bol motív Mariana Kočnera a prečo neuspeli jeho pokusy o Kuciakovu diskreditáciu? Slovenská vláda podľa nej ku korupcii pristupuje „na drzovku“ – bez zakrývania, ktoré je typické pre korupčníkov v zahraničí. Podobne sa pozerá na 18 bytov Jaromíra Čižnára. Kočner nakoniec diskreditoval skôr sám seba, keď si celé Slovensko čítalo jeho správy. Pavla Holcová hovorí, že dôkazy by sa nemali obmedzovať len na Threemu, ale treba sa pozrieť aj na Kočnerov WhatsApp. Pre českú novinárku je fascinujúce sledovať slovenskú vládu. Podľa nej je úplne očividné a čitateľné, že vláda ku korupcii pristupuje tak, ako keby žiadne ďalšie volebné obdobie nemalo prísť. Argument vlády o kajúcnikoch označila za „hovadinu“. Nemal by sa už v 21. storočí dať vyšetrovať zločin aj bez kajúcnikov?Jej investigatívny portál prišiel na základnú školu v Prahe ktorá slúži ako centrum ruskej propagandy, aj na vydavateľstvo platené ruským štátom, ktoré vydáva falošnú históriu Česka aj Slovenska od falošných autorov. Nahrával Peter Hanák.

Projekt mal uľahčiť život pacientom aj lekárom.V zdravotníctve sa objavil ďalší pochybný tender. Tentokrát za takmer 14 miliónov. Národné centrum zdravotníckych informácií hľadalo firmu, ktorá vytvorí archív všetkých vyšetrení pacientov. Súťaž vyhrala firma bez zamestnancov a s nulovým obratom. Kľúčový expert mal navyše v životopise zapísanú nereálnu prax.Zakročil úrad pre verejné obstarávanie a tender stopol. Ako je možné, že štátna inštitúcia ignorovala pochybnosti a vybrala firmu s podozrivým pozadím?O tejto téme sa budeme rozprávať s ekonomickou redaktorkou Katkou Runnovou.Moderuje Frederika Lodová.Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk alebo na Instagrame.

Slovenský hokej píše na ZOH 2026 v Miláne neuveriteľný príbeh. Zverenci Vladimíra Országha postúpili na turnaji s najlepšími hráčmi z NHL už do semifinále. Čo sú základy tohto úspechu, čo čakať od semifinále proti USA a ako pískajú rozhodcovia, prebrali v novej časti Trefného strieľania Patrik Mitas (redaktor Slovenskej televízie), Martin Toth-Vaňo (redaktor ŠPORT.sk) a hokejista Juraj Jurík.

Kybernetické útoky, podvody cez WhatsApp a ukradnuté dáta sú dnes bežnou realitou. Ako však vyzerá boj proti hackerom z pohľadu štátu? Vládna jednotka na boj proti kybernetickým hrozbám (CSIRT.SK) denne bezplatne skenuje zraniteľnosti úradov, obcí a škôl, no opraviť si ich už musia inštitúcie samy.Kým kedysi bolo cieľom útočníkov systém okamžite zničiť, dnes chcú zostať nepozorovaní a potichu kradnúť dáta na ďalší predaj či vydieranie. Do hry navyše masívne vstúpila generatívna umelá inteligencia. Počet kybernetických incidentov medziročne narástol o 55 percent a AI slúži hackerom ako obrovský akcelerátor, vďaka ktorému dokážu automatizovať phishing či tvoriť falošné weby rýchlejšie než kedykoľvek predtým.O tom, ako štát hľadá diery v systémoch pomocou systému Achilles, prečo je skenovanie zraniteľností niečo iné ako penetračný test a či nás pred útokmi zachráni len samotná technológia, sa v podcaste SHARE rozpráva moderátor Maroš Žofčin s Alexandrom Valachom, vedúcim oddelenia Vládnej jednotky na boj proti kybernetickým hrozbám (CSIRT.SK).Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Teraz ju máme aj v elektronickej verzii. Nájdete ju na obchod.aktuality.sk.TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Najčastejšie mýty: Prečo samotný antivírus na ochranu nestačí a prečo si inštitúcie pletú automatický sken zraniteľností s hĺbkovým penetračným testom.Hlásenie incidentov: Prečo by mali organizácie hlásiť štátu aj tie kybernetické útoky, ktoré už úspešne vyriešili.AI v rukách útočníkov: Ako generatívna umelá inteligencia zrýchľuje prácu hackerov a prečo útokov rapídne pribúda.Nárast hrozieb: Počet kybernetických incidentov na Slovensku stúpol medziročne o 55 percent.Budúcnosť obrany: Nahradí umelá inteligencia bezpečnostných expertov? Podľa Alexandra Valacha na to AI nemá šancu minimálne ďalších 50 rokov.Úloha štátu: Čo robí systém Achilles a prečo štátna jednotka CSIRT.SK napadnutým úradom systémy priamo neopravuje, ale len koordinuje záchranu.Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Mnoho ľudí začne cvičiť s veľkým nadšením, no bez akejkoľvek prípravy. Výsledok? Namiesto svalov prichádzajú bolesti a zranenia. Hosťom novej epizódy podcastu Predtréningovka je Ľudovít Nemec, športový fyzioterapeut, ktorý sa stará o zdravie nielen hráčov A-tímu ŠK Slovan Bratislava. Vypočujte si podcast a dozviete sa viac.

„Pre mňa osobne a pre veľkú časť ľudí, ktorí si ctia odkaz Novembra '89 a demokratické hodnoty, je Ján Kuciak symbolom rovnakého významu ako Ján Langoš či osobnosti protikomunistického disentu“, hovorí Peter Bárdy, šéfredaktor Aktualít a šéfredaktor Jána Kuciaka. „Jeho vražda aj jeho práca sú neoddeliteľnou súčasťou boja za právny štát“, spomína.Osem rokov. Už o dva dni to bude presne osem rokov odvtedy, čo vyhasol život Jána Kuciaka a jeho Martiny Kušnírovej. Rukou vraha, pre svoju prácu novinára.A hoci smrtiace komando už pyká, na verdikt pre objednávateľa zatiaľ nedošlo. Len pred pár dňami sa rozbehlo už tretie kolo súdneho pojednávania, keď sa všetko začalo z rozhodnutia Najvyššieho súdu odznova.„Nemáme na výber, než veriť. Lebo žiť v zúfalstve je nemožné“, to sú slová Jankovho otca Jozefa. Ak teraz hovorí o viere, pred rokom to bola „nádej, ktorá drží rodinu nad vodou“.Aký je svet 2 922 dní po Janovej smrti?Čo s Janom odišlo? A čo sa po ňom zjavilo?Otázky pre jeho šéfredaktora Petra Bárdyho.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Slovenský MMA bojovník a bývalý šampión Oktagonu v ľahkej váhe Ronald Paradeiser (23-10) v sobotu nevyužil príležitosť získať titul aj vo velterovej divízii. Brazílčan Kaik Brito (19-6) ho knokautoval v úvode 3. kola. V podcaste Staredown na ŠPORT.sk otvorene prehovoril o zdravotných komplikáciách v príprave, ďalších príčinách prehry i plánoch do budúcna.Čo sa dozviete v rozhovore?Ako ho operácia slepého čreva ovplyvnila v príprave?Prečo napriek komplikáciám neodložil zápas?Aké poučenie si odnáša zo súboja s Britom?Prečo nezvláda veľké, titulové zápasy?Kedy a proti komu by chcel zápasiť najbližšie?Verí stále, že sa dostane do top 10 na svete?

18 bytov Čižnárovcov podľa odhadu presahuje hodnotu troch miliónov eur, dva z nich sa nachádzajú na prominentnej bratislavskej adrese.„Majetok, ktorý neviete vysvetliť, by mal podliehať 90-percentnej dani.“ To sú slová Jaromira Čižnára, bývalého generálneho prokurátora, ktorý sľuboval sprísenie kontrôl majetku verejne činných osôb. Dnes je všetko inak.Jaromír Čižnár je už na dôchodku, no jeho rodinné portfólio pôsobí ako menšia realitná kancelária so 16timi bytmi v Košiciach a dvomi luxusnými rezidenciami v bratislavskom River Parku.Čižnárov syn odpovedá na otázky o pôvode peňazí stroho – obchodným tajomstvom. Ako sa dajú kúpiť miliónové byty, keď vaša firma vykazuje státisícové straty?„Na Slovensku máme zákon o pôvode majetku, tento zákon je však nefunkčný. Nikdy sa nedopracoval k človeku, ktorý by svoj majetok nevedel vysvetliť. A to sa tomuto zákonu podrobovali aj mafiáni,“ hovorí reportér Martin Turček.Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk.

Črtajú sa medzi nimi prepojenia.Ako sa u nás vyšetruje korupcia a aké mená sa „vynorili“ v Chorvátsku, približuje Jurajovi Kemkovi šéfka nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková.

Duševné zdravie nie je pre vládu téma, napriek jej vážnosti sa veľmi podceňuje, hovorí peer konzultantka Petra Hofierková. Pripomína, že až priveľa ľudí vo vážnych problémoch sa u nás ocitá bez adekvátnej odbornej pomoci. Petra Hofierková sa venuje téme neurodivergentných detí, ale aj ich rodičov - na ktorých tento štát prakticky úplne zabudol. „V polovici cesty naším životom som v tmavom lese zrazu precitol, lebo som zišiel z priamej cesty...“ Týmito slovami opisuje Dante vo svojej Božskej komédií stav depresie no a práve týmto citátom rámcoval spisovateľ Styron svoju hlboko osobnú spoveď o tom, aké pustošivé škody dokáže v živote toto ochorenie napáchať. Mnohí z nás sa v tom depresívnom lese ocitnú veľmi nečakane – či už pre vlastnú závislosť, vyhorenie, alebo napríklad i pri hľadaní cesty k svojmu nie celkom štandardnému - ale o to viac spoločnosťou neakceptovanému dieťaťu - a to pritom v systéme, ktorý mu často nerozumie, či mu ani rozumieť vlastne nechce. Danteho „tmavý les“, v ktorom človek zíde z priamej cesty, totiž nemusí byť iba literárnou metaforou, ale každodennou realitou tisícok z nás. Systém pomoci v oblasti duševného zdravia pre naše deti dlhodobo smeruje ku postupnému kolapsu. Hovorí o tom aj fakt, že dnes máme na celom Slovensku iba niekoľko desiatok detských psychiatrov, čo v niektorých regiónoch znamená beznádejné, často mnoho mesačné čakacie doby pre naše deti v akútnom ohrození ich zdravia. V momente, keď štátne kapacity zlyhávajú, sa tak kľúčovým článkom môže stať práve peer konzultant – teda človek, ktorý si peklom depresií či závislosti sám prešiel a dnes svoje skúsenosti využíva pre pomoc druhým. Téma dnešného videopodcastu s peer konzultantkou Petrou Hofierkovou. Hovoriť budeme o tom, ako pomôcť neurodivergentným deťom, o tom, čo štát - ale i spoločnosť, vie urobiť pre ich rodičov, ale i o tom, prečo je priznanie si závislosti prvým krokom k oslobodeniu sa od opakujúcej sa minulosti. Sledujete Ráno Nahlas s Petrou Hofierkovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Slovensko dnes spoznalo rozsudok v jednej z najsledovanejších káuz posledných rokov. Špecializovaný trestný súd v Banskej Bystrici uznal oligarchu Jozefa Brhela staršieho za vinného z prania špinavých peňazí a prijímania úplatku. Spolu s ním si verdikt vypočul aj jeho syn a ďalší aktéri schémy, ktorá roky parazitovala na utajených IT zákazkách finančnej správy.Hoci Brhelovci vinu odmietali a proces označovali za politicky motivovaný, senát Jána Hrubalu neuveril legende o „daňovej optimalizácii“. Sudca Ján Hrubala otvorene priznal, že súd musí rešpektovať novelu Trestného zákona, ktorú schválila koalícia a preto dostal Brhel podmienečný trest.V dnešnom podcaste sme sa o detailoch procesu, pozadí biznisu v hoteli Hilton a dôsledkoch vládnej novely rozprávali s redaktorkou Aktuality.sk Ivou Zigovou.Nahrával Marek Biró

Slovenská najvyššia futbalová súťaž pokračovala svojou jarnou časťou a dve kolá pred nadstavbovou časťou priniesla opäť viacero zaujímavých výsledkov a prekvapivé zaváhanie lídra tabuľky na domácom ihrisku. V 71. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk sme sa zhovárali s Petrom Ďurišom.Cez víkend sa odohralo druhé jarné kolo v Niké lige a celkovo 20. kolo aktuálnej sezóny najvyššej súťaže. Z prvej štvorky naplno nebodoval ani jeden.Nielen o tom sa moderátor Marián Lontoš porozprával v 71. epizóde Kam si to kopol? na ŠPORT.sk s Petrom Ďurišom, ktorý si nevedel vysvetliť zaváhanie DAC v Komárne.

Fantastický výsledok slovenských hokejistov na ZOH 2026! Zo základnej skupiny postúpili priamo do štvrťfinále, kde sa stretnú s víťazom osemfinálového duelu Nemecko vs. Francúzsko. Patrik Mitas (redaktor Slovenskej televízie) a Martin Toth-Vaňo (redaktor ŠPORT.sk) sa priamo z Milána spojili s hokejistom Jurajom Mikúšom, v novej časti Trefného strieľania zhodnotili základnú skupinu a pozreli sa na štvrťfinálové šance.

„Slušnosť sa ti raz vráti“, hovorí dobrovoľník z Dolného Kubína Tomáš Sklárčik. Reaguje na otázku, prečo riskuje život pre pomoc Ukrajine. „Trikrát obráti každý cent“, hovoria o ňom jeho spolupracovníci. „Aj humanitárna pomoc musí byť racionálna“, hovorí.Toto nie je pomoc, toto je život! – Ukrajinka Nataša takto reaguje na generátor, ktorý prišiel zo Slovenska. Krajina pod Tatrami sa v týchto dňoch mobilizuje zbierkou Teplo pre Ukrajinu. Spomínaný generátor však nepochádza z nej, ide po ďalšej z liniek dobročinnosti, ktoré zo Slovenska smerujú na Putinovou vojnou zasiahnutú Ukrajinu.Stojí za ňou oravský podnikateľ Tomáš Sklárčik a Pomôžme prežiť Ukrajine. Jeho spolupracovníci o ňom hovoria, že „trikrát obráti každý cent, vybaví každú zľavu a racionalizuje nákupy“. Lebo „takto je to potrebné robiť, keď o vojne rozhodujú excelovské tabuľky a obmedzené zdroje“.Sám hovorí, že „vojna nie je film, je to chaos, ktorý vás zastihne nepripravených“.Destinácia Ukrajina je preňho prehnane povedané „denným chlebíkom“.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Európska únia nám minulý týždeň pozastavila platbu z Plánu obnovy za 590 miliónov eur pre pokus o zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov. Minister Tomáš Drucker sa chce pokúsiť diskutovať s EÚ o tom, aby nám poslali peniaze, ktoré sa úradu netýkajú. Čas na čerpanie sa totiž kráti. Opozícia aj vedenie úradu už pred schválením spornej novely tvrdili, že to ohrozí čerpanie miliárd z Plánu obnovy. Čakajú nás totiž aj ďalšie platby, a keď Slovensko nebude plniť podmienky, môžu byť v ohrození peniaze na množstvo projektov, vrátane stavby nových nemocníc. Nezávislosť Úradu na ochranu oznamovateľov je podmienka čerpania peňazí z Plánu obnovy. Keď Slovensko prestáva plniť podmienky, peniaze sú v ohrození. Novelu zákona, ktorá má politicky odstrániť nezávislú šéfku úradu, pozastavil Ústavný súd SR. Ak však bude Európska únia čakať na rozhodnutie súdu, a potom ešte aj na opravu zákona, Slovensko môže mať veľký problém s čerpaním európskych peňazí. Posledný podobný problém sa vláde síce podarilo vyriešiť, ale trvalo to 10 mesiacov. Tie teraz nemáme, keďže Plán obnovy sa končí v júni 2026. Viac nám v podcaste Aktuality Nahlas vysvetlil Vladimír Amrich, ekonomický reportér aktualít, ktorý sleduje tému Plán obnovy. Moderuje Peter Hanák.

Nahradia chatboti priateľstvo či aj romantické vzťahy a aj sex? Kam až chceme pustiť umelú inteligenciu, kde je jej miesto a dokážeme ešte mať AI pod kontrolou? Vieme, čo od umelej inteligencie chceme a otázka otázok: Dokážeme ju v prípade - že nám prerastie cez hlavu, vôbec vypnúť? AI a jej etické dilemy s filozofkou Danielou Vacek.Dobrý sluha, no zlý pán. I tak by sa dala označiť AI – teda Umelá inteligencia, ktorej čoraz masovejšie nasadenie, ako i priam rýchlo rastúca chytrosť či neuveriteľná schopnosť učiť sa, zásadne mení svet okolo nás. Éra AI však prináša i veľmi veľa veľmi zásadných etických otázok a problémov.Od prípadov, v ktorých ktorých chatboty prakticky dohnali používateľov k samovražde - ako boli kauzy belgickej Elizy či floridskej Dany až po hrozbu prakticky nerozoznateľných deepfaekov. Témou sú však aj otázky právnej subjektivity - a teda i zodpovednosti AI, spôsoby odfiltrovania rôznych predsudkov pri procese učenia sa umelej inteligencie, masívny zber dát bez nášho súhlasu, ale aj téma vytvárania pocitu falošnej “ľudskej” emocionality.Cieľom nie je naučiť AI myslieť, ale vyvinúť nástoj, ktorý nám vie uľahčiť niektoré činnosti - a teda i život. To by mal byť cieľ v oblasti AI. Obsesia všeobecnou Umelou inteligenciou, ktorá by mala dosiahnuť- či dokonca presiahnuť človeka, nie je dobrým cieľom a nie je to ani eticky obhájiteľné, tvrdí filozofka Daniala Vacek. Podľa nej je chybou umiestňovať AI do rolí, ktoré jej vôbec neprináležia - ako napríklad úloha terapeutov či učiteľov, tvrdí. Navyše, podľa nej by sme mali – ako spoločnosť, žiadať od tvorcov AI oveľa viac zodpovednosti k rolám, ktoré AI dnes zastupuje.Vážnou témou sú i veľmi zásadné zmeny na trhu práce - a nahrádzanie celých segmentov ľudskej práce, environmentálne dopady a napokon nesmie chýbať ani téma tém - teda možná hrozba samotnej straty kontroly nad Umelou inteligenciou. Sledujete Ráno Nahlas, dnes s filozofkou z Filozofického ústavu SAV Danielou Vacek. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský. Dovidenia v lepších časoch.

Z materskej dovolenky a túžby zabaviť seba aj ostatných sa zrodila kariéra komičky, ktorá paroduje každodenné situácie a často rozosmieva celé Slovensko. Klaudia Rusnák alias Hello Klaudi často s ľahkou iróniou a nadhľadom poukazuje na slovenské stereotypy. Tak trochu z Bratislavy, trochu z rodiny, trochu zo sveta celebrít. Dokonca priznáva, že v niektorých reelskách necháva vybraným ľuďom skryté odkazy.K dnešnému dňu jej skeče oslovili tisíce ľudí a Klaudia má na sociálnych sieťach vyše 120 000 followerov. V našom otvorenom rozhovore sa nám priznala, čo ju posúva vpred, ako zvláda materstvo a tvorbu a prečo je podľa nej autentickosť silnejšia než perfektný filter.O tom, prečo je humor jej superpower, aké sú vzťahy medzi influencermi, čo by poradila svojmu mladšiemu ja a prečo offline večery nie sú žiadna prehra.V podcaste sa ďalej dozviete:-Vzťahy medzi influencermi: existujú tu aj priateľstvá a aké sú podľa nej rozdiely medzi generáciami Z a mileniálmi.-Prečo vlastní starý vyklápací telefón a kedy ho používa.-Pravidlá rovnováhy: prečo si myslí, že offline je niekedy lepšie ako nonstop scrollovanie.-Autenticita vs. perfektnosť: prečo sa snaží byť úprimná aj na Instagrame aj v reálnom živote.-Pikošky zo života online: čo sa stane, keď sa tvorba spojí s realitou — či už je to reakcia verejnosti, alebo tie momenty, keď si radšej dá offline večer bez internetu.-Čo by si poradila, keby mala o dvadsať rokov menej.Vypočujte si to všetko v dnešnom podcaste Ženy ako my so slovenskou komičkou Klaudiou Rusnák. Na odber nových dielov podcastu Ženy ako my sa môžete prihlásiť cez iTunes,Google Podcasts alebo Spotify, kde nájdete nielen okrem tejto novej časti aj všetky ostatné.

Amatérsky hokej na Slovensku dávno nie je len o tom, že si partia kamarátov prenajme ľad a ide si zľahka zahrať. Do najnovšej epizódy podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk prijal pozvanie do štúdia Andrej Vymyslický – organizátor Ružinovskej amatérskej hokejovej ligy (RAHL), zakladateľ Slovenského zväzu amatérskeho ľadového hokeja či administrátor facebookovej komunity Partička hokeja, ktorá združuje amatérskych hráčov z celého Slovenska.„Môžem to nazvať tak, že Gary Bettman (komisár NHL, pozn. red.) partičkového hokeja?“ zaznelo hneď v úvode z úst Rasťa Konečného. A hoci sa Andrej Vymyslický tejto nálepke s úsmevom bráni, čísla hovoria jasne. Pod jeho rukami vyrástla komunita, ktorá už dávno prerástla rámec jednej bratislavskej ligy.Ak si myslíte, že amatérsky hokej je len slabšou kópiou toho profesionálneho, najnovšia epizóda podcastu vás rýchlo vyvedie z omylu. Moderátori Marek Marušiak a Rastislav Konečný otvorili debatu o svete, kde sa hrá pre radosť, no emócie sú často silnejšie než v Tipsport lige. Andrej Vymyslický si tým prostredím prešiel od brankára až po organizátora.Práve z tejto vášne vznikla vízia vybudovať niečo viac než len súťaž. RAHL dnes združuje 34 tímov a viac než tisíc hráčov. Zápasy sa streamujú, vyhlasujú sa hráči kola aj mesiaca, organizujú sa galavečery či Winter Classic pod holým nebom. „My hovoríme, že sme viac ako liga. Chalani tým žijú. V robote sa rozprávajú o zápase, na pive o ďalšom,“ opisuje Andrej Vymyslický atmosféru, ktorú prirovnáva až k náboženstvu.S rastom však prichádzajú aj problémy. Amatérska liga si musela vytvoriť vlastnú disciplinárnu komisiu. „Chceš ísť v pondelok do roboty celý a nie že tam ťa niekto bude naháňať hokejkou a vyhrážať sa ti,“ hovorí otvorene. V lige padali hokejky cez tvár, rozdávali sa stopky aj doživotné zákazy. Jeden z najbizarnejších? Hráč po vylúčení vbehol na ľad na bicykli a začal sa tam počas zápasu voziť.Jeho ambície však presahujú Bratislavu. Dnes je na Slovensku približne 17 amatérskych líg a okolo šesťtisíc aktívnych hráčov. V roku 2024 sa uskutočnil prvý ročník oficiálnych majstrovstiev Slovenska amatérov, druhý sa chystá s účasťou dvadsiatich tímov. Cieľom je prepojiť ligy, pomáhať im organizačne aj finančne, no nezasahovať do ich identity. „Nechceme nikomu hovoriť, ako má viesť svoju ligu. Chceme si navzájom pomáhať,“ vysvetľuje.Ambície siahajú ešte ďalej, a to až k medzinárodnej spolupráci. Tímy z prostredia RAHL sa zúčastnili majstrovstiev sveta v rybníkovom hokeji vo Fínsku, kde sa spomedzi deväťdesiatich mužstiev prebojovali až do finále „fun“ kategórie.Rozhovor však priniesol aj vážnejšie momenty. Andrej Vymyslický spomenul nepríjemné zranenie kolena, ktoré ho vyradilo z hry, a zároveň potvrdil, že amatérsky hokej je často o obetovaní voľného času, energie aj vlastných financií. Organizátori, rozhodcovia či kameramani fungujú popri bežných zamestnaniach. „Robíme to po večeroch, niekedy aj do druhej rána. Musíš byť tak trochu prepnutý a musí ťa to baviť, inak to nezvládneš,“ priznáva.

Zimná olympiáda je v plnom prúde a celé Slovensko momentálne dýcha hokejom. Nečakaný a o to cennejší triumf našich reprezentantov nad favorizovaným Fínskom hneď v úvode turnaja vyvolal v krajine obrovskú vlnu eufórie. Práve táto hokejová horúčka bola ideálnym impulzom, aby si Julo a Muťo do novej časti podcastu Striedame! pozvali hosťa, ktorý o emóciách, národnej hrdosti a tvrdej hokejovej drine vie svoje - Michal Hudec.Michal Hudec, ktorý je štvornásobný majster republiky a ikona bratislavského Slovana, prináša pohľad človeka, ktorý zažil hokej v jeho najrýdzejšej podobe.Výsledkom je strhujúca jazda jeho kariérou, ktorá vás zoberie priamo do útrob šatne počas slávnej výlukovej sezóny, ale aj k mantinelom, kde lietali päste a emócie ďaleko za hranicu pravidiel. Michal Hudec v rozhovore s ľahkosťou a jemu vlastným vtipom spomína na časy, kedy sa hokej na Slovane „rezal a mlel” od prvej minúty a súperi chodili do Bratislavy s rešpektom už len kvôli menu domáceho tímu.Ústrednou témou, ktorá dodnes rezonuje medzi fanúšikmi, je jeho legendárny konflikt s košickým brankárom Miroslavom Šimonovičom. Michal Hudec v podcaste detailne opisuje genézu tejto rivality, ktorá nevyvrcholila len na ľade, ale mala dohru aj v chodbách štadióna. „Zrazu, keď dostane ‚kraula’ od Šimonoviča po hlave, tak... Ja nemám rád nespravodlivosť,” spomínal Michal Hudec na momenty, kedy emócie definitívne pretiekli.S úsmevom však dodal, že po zisku titulu v Košiciach ho museli k autobusu sprevádzať policajti: „Došli štyria po mňa, odprevadili ma k autobusu, lebo som vedel, že ma ľudia čakajú vonku.”Rozhovor sa však netočí len okolo bitiek. Michal Hudec s obrovským rešpektom vyzdvihuje osobnosti ako Zdeno Cíger či Richard Kapuš, ktorí formovali jeho hokejovú identitu. Pripomína nezabudnuteľnú éru, kedy sa hviezdy z NHL vracali na slovenské klziská a priniesli so sebou moderný hokej, ktorý fanúšikov dvíhal zo sedadiel.Dnes sa Michal Hudec nachádza v úplne inej pozícii – ako regionálny manažér buduje hokejové zázemie v Malackách. S rovnakou vášňou, s akou kedysi strieľal góly, teraz bojuje za správnu výchovu mládeže a snaží sa vrátiť hokeju komunitný rozmer. „Chcem, aby sa moje deti hrali,” hovorí o svojej filozofii, pričom otvorene kritizuje nezdravý tlak niektorých rodičov na výsledky.Ak chcete vedieť, ako sa z „gangstra z Ameriky” stal vizionár, ktorý chce zmeniť mentalitu slovenského športu, tento rozhovor si nemôžete nechať ujsť.

Potrebujete odložiť technickú a emisnú kontrolu pre haváriu, servisný problém, časový alebo finančný stres? V tejto epizóde podcastu motoristický novinár Erik Stríž vysvetľuje, aké máte možnosti. Existuje legálny spôsob, ako odložiť návštevu STK? Jednoduchá odpoveď znie nie. Sofistikovanejšia odpoveď bude znieť nie, ale existujú alternatívne riešenia, ktoré vám dnes objasníme.Ešte na začiatok si objasnime niektoré kľúčové pojmy, ktoré v tomto článku zmieňujeme: STK je stanica technickej kontroly, samotná technická kontrola sa označuje TK. Emisná kontrola EK sa vykonáva na pracovisku emisnej kontroly, teda na PEK.Nehoda alebo nutný servis priamo pred technickou kontrolouMôže sa to stať každému. Máte niekoľko dní pred termínom pravidelnej technickej kontroly a emisnej kontroly, ale vaše vozidlo sa poškodí, začne svietiť kontrolka vážnejšej poruchy alebo máte problém spraviť základnú údržbu a následnú technickú kontrolu, pretože nemáte dosť peňazí.Na obavy sú pritom pádne dôvody. Ak na STK prídete s vozidlom, ktoré má poškodenú karosériu alebo nárazníky spôsobom, že môže ohrozovať účastníkov cestnej premávky alebo odpadávať, dostane hodnotenie nespôsobilé na prevádzku, respektíve dočasne spôsobilé.To ale nemusí byť žiadna tragédia a pre mnohých motoristov je stále lepšia cesta, ako alternatíva, o ktorej hovoríme v podcaste.Dá sa odložiť lehota na TK a EK?Oficiálne tlačivo so žiadosťou o odklad TK a EK teda neexistuje a vy ako majiteľ vozidla máte povinnosť v rámci zákonnej lehoty vybaviť svoje povinnosti spojené s vlastníctvom vozidla. Dodajme, že prvýkrát musí byť auto dostavené na STK a PEK do 4 rokov od prvej evidencie, potom každé dva roky. Pre motocykle platí 4-ročný interval. Medializovaná zmena lehoty na TK raz ročne neplatí.Alternatívou je dočasné odhlásenie vozidla z evidencie.Vozidlo môžete vyradiť len dočasne a podľa potreby ho kedykoľvek znova prihlásiť. Môžno si poviete, že to nie je riešenie pre vás, pretože vtedy predsa nemôžete vozidlo používať. Lenže podľa zákona ho nemôžete používať ani s neplatnou technickou a emisnou kontrolou, naviac dostanete vyššie zmienenú pokutu za premeškanie kontroly. Výhodou dočasného odhlásenia z evidencie je, že za toto vozidlo v danom čase nemusíte platiť PZP - o zmene stavu by ste však mali poisťovňu informovať.Veľká nevýhoda dočasného odhláseniaProblémom dočasného odhlásenia je, že nesmiete s vozidlom na cesty, a teda ani do servisu. Keby ste sa mali riadiť zákonmi, museli by ste svoje vozidlo do servisu nechať odtiahnuť a tam vykonať zmeny, ktoré potrebujete spraviť pre úspešné absolvovanie TK/EK.Detailom tejto problematiky sa venujeme v priloženej epizóde podcastu od Autobazar.EU, témou sprevádza motoristický novinár Erik Stríž.Odkazy zmienené v epizóde: Ministerstvo vnútra SR, Dočasné vyradenie vozidla z evidencie https://www.minv.sk/?docasne-vyradenie Odklad STK pre nehodu, poruchu, nedostatok peňazí. Čo štát ponúka motoristom, keď nestíhajú TK a EK a koľko to stojí? https://magazin.autobazar.eu/odklad-stk-pre-nehodu-poruchu-nedostatok-penazi-co-stat-ponuka-motoristom-ked-nestihaju-tk-a-ek-a-kolko-to-stoji-clanok9577.html Ako na odhlásenie vozidla: poplatky, postupy, vyradenie pre účel rozpredania dielov https://magazin.autobazar.eu/ako-na-odhlasenie-vozidla-poplatky-postupy-vyradenie-pre-ucel-rozpredania-dielov-clanok8554.html Vyradenie neexistujúceho vozidla z evidencie – kompletný postup na Slovensku https://magazin.autobazar.eu/vyradenie-neexistujuceho-vozidla-z-evidencie-kompletny-postup-na-slovensku-clanok9553.html Pred domom mi stoja cudzie autá, nemôžem pre ne parkovať. Ako ich odtiaľ vyhnať? Večný problém z praxe má legálne riešenie https://magazin.autobazar.eu/pred-domom-mi-stoja-cudzie-auta-nemozem-pre-ne-parkovat-ako-ich-odtial-vyhnat-vecny-problem-z-praxe-ma-legalne-riesenie-dopravna-poradna-clanok8544.html

„Nie“ Ústavného súdu stopke pre kajúcnikov, ktorú chcel obžalovaný Tibor Gašpar. Naopak „áno“ Najvyššieho súdu pre súdne riešenie kauzy Očistec, v ktorej figuruje ten istý podpredseda parlamentu Gašpar zo Smeru. A bratislavský mestský súd zas vrátil obžalobu na čurillovcov, nepohodlných nielen pre ministra vnútra, ale i pre samotného premiéra.O tom zas Andrej Danko začína hovoriť ako o kandidátovi číslo jeden na ústavného sudcu. Že im to Robert Fico „sľúbil“.Vládna väčšina – po tom, ako po roku pripustila aj schôdzu o nedôvere vláde a ministrom – do parlamentu dostala aj kauzu matky Michala Šimečku. A jeho PS ju už pocítila na poklese preferencií. Naopak posilňuje Igor Matovič, ktorý otvára tému výmeny lídra opozície.Na odchádzajúci týždeň sa pozrieme s politológom Radoslavom Štefančíkom.