Podcasty Aktuality.sk

„Aliancia bola postavená na princípe ,všetci za jedného, jeden za všetkých', na spoločných hodnotách, demokracii a právnom štáte. A teraz Spojené štáty povedia, že si niečo zoberú aj vojenskou silou, ak partneri nebudú súhlasiť. To je rétorika Vladimíra Putina,“ hovorí generál vo výslužbe Pavel Macko.Nie Ukrajina, Gaza, Irán, Venezuela či Rusko, Čína alebo Izrael. Reflektory sveta sú aktuálne upriamené na Grónsko. Pre Donalda Trumpa. Chce ho, lebo má podľa neho jeho Amerike a spojencom zabezpečiť bezpečnosť. Pred Ruskom a Čínou. A keďže ho jeho optikou nevie ochrániť materské Dánsko, urobí to on a jeho Amerika.Na návrhy, že by sa na jeho ochrane podieľali spojenci z NATO - z tej Aliancie, ktoré Dánsko pomáhalo zakladať - pôvodne reagoval, že by šlo o eskaláciu. Najnovšie z Davosu prichádzajú správy, že sa črtá dohoda – vytvorením „rámca budúcej dohody o Grónsku a celej oblasti Arktídy“.Riešenie, ktoré ak sa podľa Trumpa dotiahne do konca, „bude prínosom nielen pre Spojené štáty, ale pre všetkých spojencov NATO“. Signálom dohody má byť aj rušenie avizovaných ciel pre európske štáty, ktoré podporili Dánsko.Ako sa to skončí? Je koniec opciám medzi Grónskom a Alianciou? A koncom NATO?Čo môže byť za takýmto uvažovaním Donalda Trumpa? V čom spočíva strategickosť ľadového Grónska? A pre koho? Sú Trumpove mocenské chúťky minulosťou?Otázky pre Pavla Macka, generála vo výslužbe so skúsenosťou aktívnej služby v Aliančných jednotkách.„Nemôžete porušovať suverenitu, podrezať princíp kolektívnej bezpečnosti a robiť cirkus pre Rusko a Čínu. Putin sa teraz len smeje a prilieva olej do ohňa, lebo kým je Aliancia zamestnaná vnútornými konfliktmi, on má voľné pole pôsobnosti,“ hovorí Pavel Macko.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Keď Donald Trump uvalí clá na niektoré krajiny EÚ, budú platiť aj pre nás. Podľa Ivana Mikloša americký prezident ustúpi tak, ako ustúpil Číne, ak sa Európa zachová správne, a stiahne svoje nehorázne požiadavky voči Grónsku. Čaká nás dlhá a hlboká ekonomická kríza? Rusko podľa neho bude mať peniaze na vojnu proti Európe, iba ak zrušíme sankcie.V podcaste s Ivanom Miklošom sa dozviete:–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 1. minúty –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že líškať sa Donaldovi Trumpovi nikam nevedie a nedá sa uvaliť clá len na 8 krajín EÚ;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 2:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ aké nástroje máme vôbec na stole, aby sme prinútili USA odstúpiť pod požiadaviek na Grónsko;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 4:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ prečo očakáva, že Trump stiahne svoje nehorázne požiadavky;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 5:50 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že už teraz platíme najvyššie clá za 100 rokov;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 6:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako sme už teraz chudobnejší, ako by sme boli bez Trumpa;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 8:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či nás čaká dlhá a hlboká ekonomická kríza;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 10:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že jedného dňa praskne AI bublina a máme aj obrovské dlhy;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 13:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že doterajšie pravidlá sú minulosť a začínajú platiť zákony džungle;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 14:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako musíme byť teraz ústretovejší voči Číne, aby sme kompenzovali škody spôsobené Trumpom;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 16:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že zo súčasného vývoja sa teší len Rusko a možno ešte Čína;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 17:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či môžeme Trumpa ignorovať a či máme budovať spoločnú európsku armádu;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 21:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že jediná naša šanca je rast, ale riešenie leží na stole v Európe;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 23:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako nám národná identita bráni v tom, aby sme sa mali lepšie;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 27:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že už aj európska extrémna pravica je proti Trumpovi;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 33:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako Donald Trump robí všetko proti záujmom amerických voličov;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 37:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že Robert Fico s Trumpom ohováral Európu a tým opäť znížil svoju dôveryhodnosť;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 40:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako Fico bojuje proti systému, ktorého je súčasťou;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 42:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ odkiaľ Putin stále berie peniaze na vojnu, keď sa mu podľa prognóz mali dávno minúť;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 46:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že vojnu Európy s Ruskom si nemáme predstavovať ako plnoformátovú inváziu na 1000-kilometrovom fronte;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 47:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako nám hrozí vojna s Ruskom, keď zrušíme sankcie;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ okolo 49:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že Rusko malo viac peňazí z plynu, ako plánovalo a tak sme jeho vojnu zaplatili my.

Máme tu tisícky samoživiteliek či mnohopočetných rodín. Sú tu i rodiny s deťmi, ktoré majú závažné zdravotné znevýhodnenia. V čom týmto ľuďom pomôže novela Ústavy o dvoch pohlaviach? Vôbec v ničom, odkazuje exkolegom bývalá poslankyňa KDH Jana Žitňanská. A prečo nie je Slovensko sociálnym štátom? Už tretie kolo vládnej konsolidácie dôkladne testuje hranice nášho údajného sociálneho štátu. Teda toho bájneho Molocha, o ktorom tak mimoriadne rád rozpráva štvoronásobný premiér Robert Fico. Faktom je, že v minulom roku žilo na Slovensku pod hranicou príjmovej chudoby takmer 800 tisíc ľudí - pričom závažnú materiálnu a sociálnu depriváciu pociťovalo vyše 400 tisíc našich spoluobčanov. I to svedčí o tom, že tento Ficov virtuálny sociálny konštrukt pre mnohých z nás vôbec neexistuje - či minimálne zásadne zlyháva. Táto krajina tak síce môže byť pre starých - aspoň tak to zrejme vnímajú vládne strany bijúce sa o hlasy penzistov, no rozhodne toto nebude štátom pre zdravotne, mentálne či sociálne znevýhodnené skupiny obyvateľov. Štát pritom uťahuje slučku aj v oblasti podpory v nezamestnanosti či podpory v práceneschopnosti a v mene vynútenej inklúzie zasa sťažuje rodičom slobodu pri výbere školy pre ich vlastné deti. Navyše, pre deti vo vážnych psychických problémoch máme k dispozícií len niekoľko desiatok pedopsychiatrov a tak je mládež, ktorá v čoraz väčšej miere čelí až existenciálnym výzvam i hrozbám, je odsúdená na až neznesiteľne dlhé čakacie lehoty. Tak pre koho je vlastne tento údajne sociálny štát a ako to, že v spoločnosti i štátnych politikách sa čoraz viac selektuje, kto si našu podporu - či aspoň záujem, zaslúži a kto už toho vraj hoden nie je? Ráno Nahlas s bývalou poslankyňou parlamentu i europarlamentu a dlhoročnou expertkou na tieto témy Janou Žitňanskou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Robert Fico nemá dnes v politike žiadny reálny cieľ ani smerovanie a namiesto vládnutia už len dookola odvádza pozornosť falošnými príbehmi, ktoré s realitou nášho života nemajú nič spoločné. Dnes je to u neho iba o deštrukcií vlastného štátu, dôvery v nezávislé inštitúcie a pomste. Nehrá na žiadnu víziu iba ničí, hovorí pre Aktuality Nahlas šéfredaktor Peter Bárdy.Svetový poriadok skolaboval. Po pôvodne trojdňovej špeciálnej - no v skutočnosti už takmer štvrtý rok mimoriadne brutálnej a krvavej operácií - ktorú Putinovo Rusko rozpútalo na Ukrajine, sa do Európy zahryzli už aj USA Donalda Trumpa. Európa sa tak ocitla vo zveráku dvoch bezohľadných impérií a z nášho doterajšieho kľúčového spojenca sa tak stalo vážne bezpečnostné ohrozenie celého európskeho kontinentu. No a v tejto mimoriadne ľadovej geopolitickej víchrici Slovensko zjavne zablúdilo a jeho vládny SMER očividne stratil bezpečnostné smerovanie i strategický kompas.Hráme teda v týchto okamihoch o prežitie Európskej únie či dokonca možno aj o prežitie samotného Slovenska v jeho súčasných hraniciach? No a naozaj nemáme na viac ako ponúka táto mocenská garnitúra, neustále iba imitujúca vládnutie a premieňajúca tento štát na čoraz viac chátrajúcu potemkinovu dedinu?„Žijeme naozaj veľmi šialený svet. My tu dnes sledujeme akýsi obnovený pakt Molotov-Ribbentropp iba v tak trochu obrátenom garde. Aktuálny neofašizmus viac sedí do politiky Donalda Trumpa a veľmi podobne - len viac byzantínsky - ho robí aj Vladimír Putin,“ tvrdí Peter Bárdy. A dodáva: „Toto je obdobie, kedy EÚ môže ukázať svoju silu, životaschopnosť, ale aj svoje opodstatnenie a to aj v svetovej geopolitike. Už by sme nemali byť tým ustráchaným mladším súrodencom, pred ktorým stojí jeho veľký americký brat. Ten proces bude bolestivý a bude trvať, ale z EÚ sa môže stať sebavedomý, suverénny federálny štát.“Počúvate Aktuality Nahlas, dnes so šéfredaktorom Petrom Bárdym. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Sú byty, v ktorých teplota klesá na 17, 15 či 11 stupňov. To už je neznesiteľné. Hromadí sa vlhkosť a v takýchto podmienkach sa nedá dlhodobo fungovať,“ rozpráva o situácii na Ukrajine, ktorá čelí mrazivému počasiu a Putinovým útokom na energetickú infraštruktúru, Stanislava Harkotová. „Najväčšia nepríjemnosť je, keď teplota v domoch klesá k nule. Zachytila som aj prípady, kedy v noci namerali v bytoch mínusové teploty. To sú podmienky, v ktorých sa nedá bývať a Kyjevčania to riešia dodatočným ubytovaním u známych, priateľov, cez Airbnb alebo bývajú v hoteloch,“ vykresľuje situáciu reportérka Aktualít z Kyjeva.Kedysi stratégia hladomorom, teraz „chladomorom“. Zima sa na Ukrajine už dávno nespája len s mrazmi, ale s bezprostredným bojom o prežitie.Ruské útoky cielene mieria na energetickú infraštruktúru. Milióny ľudí nechávajú bez tepla, svetla a vody. „Kto má teplo, vyhral“ – píše z Kyjeva naša Stanka Harkotová, oči a uši Aktualít v napadnutej Ukrajine. Teplo ako privilégium robí podľa nej z dotyčných „šťastných boháčov“.Ako vyzerá každodenný život v Kyjeve, keď teplomer klesá hlboko pod nulu a kúrenie je luxus?Ako tento tlak vplýva na náladu spoločnosti a jej ochotu pokračovať v obrane vlastnej krajiny?O zime vo vojne, odolnosti civilistov a vyhliadkach Putinovej agresie sa rozprávame s reportérkou Aktualít v Kyjeve Stanislavou Harkotovou.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Lekár Peter Sabaka vysúdil od europoslanca krajne pravicovej Republiky Milana Mazureka 15-tisíc eur. Prvých tisíc eur venoval občianskemu združeniu Omama, ktoré sa venuje rozvoju detí z prostredia marginalizovaných, najmä rómskych komunít. Výber dobročinnej organizácie ovplyvnila aj politika Milana Mazureka.„Ani minister Huliak sa mi zatiaľ neospravedlnil, toto asi budeme musieť žalovať. Nemal by som nechať len tak, keď o mne povie minister, že som zapríčinil úmrtie 35-tisíc dôchodcov,” dodáva Sabaka.Spor s Mazurekom trval päť rokov a politik Republiky sa naďalej odmieta za svoje výroky ospravedlniť. Oplatí sa s popieračmi pandémie súdiť? Odpovedá infektológ Peter Sabaka.

Po jesennej časti sú priamo za majstrovským Slovanom Bratislava, na ktorý strácajú len bod, ale sú mimoriadne hladní po úspechu. Napriek tomu nechcú dávať zbytočne prehnané vyhlásenia. Prečo? Aj to prezradil v 67. epizóde podcastu Kam si to kopol? tréner Dunajskej Stredy Branislav Fodrek.Po 18. kole Niké ligy sú priamo za jeho chrbtom a strácajú len jeden bod. Už po prvom jarnom kole sa môže tento stav zmeniť, pretože ŠK Slovan Bratislava sa v 19. kole – prvom jarnom – predstaví na pôde DAC 1904 Dunajská Streda a po tomto súboji môže mať liga nového lídra.Ako to však bude vyzerať v súboji o titul na jar? V 67. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk debatoval s futbalovým redaktorom Jánom Jasenkom a moderátorom Mariánom Lontošom tréner Dunajskej Stredy Branislav Fodrek, ktorý sa vyjadril k viacerým zaujímavým témam, ako aj k majstrovskej výzve. Podľa Branislava Fodreka nemožno zabúdať na dôležitý fakt. Viac už v tradičnom futbalovom podcaste na ŠPORT.sk.EPIZÓDA BOLA NAHRÁVANÁ vo štvrtok 15. januára 2026

Rok 2025 ukázal, že AI agenti síce sú trendom, no nie sú zázračným riešením všetkého a často zlyhávajú pri komplexných úlohách. Rok 2026 sa preto bude niesť v znamení snahy naučiť modely lepšie uvažovať a chápať 3D svet, nielen text a 2D obrázky.O tom, čo nás čaká v najbližších mesiacoch, prečo by sme nemali nechať AI robiť rozhodnutia za nás a ako je na tom slovenská veda a stratégia, sa v podcaste SHARE rozprávali redaktori Živé.sk Maroš Žofčin a Filip Hanker s odborníčkou na umelú inteligenciu Máriou Bielikovou z Kempelenovho inštitútu inteligentných technológií.Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Teraz ju máme aj v elektronickej verzii. Nájdete ju na obchod.aktuality.sk . TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Bilancia roku 2025: Prečo sa nenaplnili všetky očakávania a prečo sa vraciame k špecializácii modelov.Limity vývoja: Čo brzdí AI? Sú to drahé čipy, nedostatok energie, ale aj nedostatok talentov v Európe.Dáta a syntetika: Prečo už nestačí stiahnuť celý internet a ako pomáhajú syntetické dáta.Trendy na rok 2026: Zlepšovanie „reasoningu“ (usudzovania) a snaha o vytvorenie 3D modelov sveta.Spoločenské riziko: Prečo je strata autonómie a vzťahov nebezpečnejšia než AGI (príklad z Južnej Kórey).Slovenská stratégia: Čo chýba v štátnej vízii a prečo sú "továrne na AI" málo, ak nemáme talenty.Únik mozgov: Slovensko je na chvoste Európy v udržaní talentov, inšpiráciou môže byť Česko.Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Po zajatí venezuelského prezidenta Nicolása Madura Spojené štáty americké otvorene hovoria o svojom záujme o venezuelské ropné bohatstvo. Administratíva Donalda Trumpa zároveň stupňuje tlak na Dánsko v súvislosti s Grónskom. Znamená to zásadný posun v americkej zahraničnej politike? A môže to viesť až k oslabeniu NATO? O týchto otázkach diskutovala Veronika Jursová Prachárová s analytikom Demagóg.sk Pavlom Valíkom a politológom Erikom Lášticom z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského.Pavol Valík v úvode diskusie upozornil, že monitoring dezinformačnej scény ukazuje dominanciu ekonomických tém. Ako príklad uviedol tvrdenie, že euro stratilo 88 % svojej hodnoty. „Toto tvrdenie síce pochádza od ekonóma Radovana Karpiša, no je vytrhnuté z kontextu, v ktorom ho pôvodne použil. Bez tohto kontextu je interpretované zavádzajúco,“ vysvetlil Valík.Zároveň poukázal na pretrvávajúce nepravdivé tvrdenia, že na Ukrajine sa v skutočnosti nevedie vojna.V súvislosti s americkým zásahom vo Venezuele Valík zdôraznil, že politici naprieč politickým spektrom sa zhodli na tom, že ide o porušenie medzinárodného práva.Na sociálnych sieťach sa zároveň objavilo množstvo videí a fotografií, ktoré mali zobrazovať americkú operáciu. „Mnohé z nich boli vytvorené pomocou umelej inteligencie. Kolovali napríklad falošné videá útoku USA na Venezuelu či údajného odvlečenia Madura,“ dodal Valík. Podľa neho boli v prvých hodinách zmätené aj samotné médiá, ktoré nedokázali okamžite rozlíšiť autentický obsah od manipulácií.Politológ Erik Láštic uviedol, že kroky Spojených štátov ho neprekvapili. „Momentálne sledujeme rozhodnutia, ktoré sa výrazne vymykajú doterajšej skúsenosti s americkou zahraničnou politikou,“ povedal.Podľa neho je náročné presne rekonštruovať motívy americkej operácie, keďže samotná Trumpova administratíva ponúka viacero, často protichodných vysvetlení.Po zásahu vo Venezuele sa objavila kritika, že Spojené štáty legitimizujú ruskú agresiu. Láštic však upozorňuje, že Rusko takéto „vonkajšie ospravedlnenia“ nepotrebuje. „Ruské zásahy v Gruzínsku či inde to dokazujú,“ dodal.Pri Grónsku sa podľa Láštica naplno ukazuje Trumpova obsesia vlastníctvom. „Trump chce expandovať Spojené štáty americké. Vyjadrenia o Grónsku, ale aj o Kanade či Paname, sú toho jasným dôkazom,“ tvrdí.Podľa politológa by prípadný vojenský zásah USA v Grónsku znamenal minimálne paralyzovanie NATO ako bezpečnostného zoskupenia.

Tam, kde je v ozaj demokratickom prostredí, tam robí pred svojimi voličmi ramená, ale keď je v Rusku – kde má reálnu príležitosť zabojovať za mier - tak tam je voči Putinovi v úplne submisívnej pozícií, hovorí exdiplomat Peter Weiss. Fico nás ženie do samoizolácie, tvrdí. Stala sa zahraničná politika liečbou premiérových frustrácií a pochová americký prezident NATO?Svet sa dnes doslova vymkol z kĺbov a zdá sa, že je dnes len otázkou času, keď začneme tancovať aktuálnu planetárnu podobu stredovekého „Danse Macabre“.K už takmer štyri roky trvajúcim chúťkam Putinovho Ruska, ktoré v mene svojich imperiálnych cieľov brutálne, vedome a zámerne vraždí na Ukrajine, sa aktuálne pridali aj Trumpove Spojené štáty.Tie napadli Venezuelu, uniesli jej prezidenta a dnes sa nepokryte vyhrážajú i obsadením dánskeho Grónska, prakticky za akúkoľvek cenu. Z nášho kľúčového spojenca a piliera Severoatlantickej aliancie sa tak stala akútna hrozba pre celý Západný svet reprezentovaný hodnotovou jednotou Európy a Severoamerického kontinentu. Doterajšia zdanlivo nerozborná jednota hodnôt, cieľov a vzájomnej dôvery je tak v mihu preč a medzi USA a EÚ nečakane vyrástli až ľadové hrozby tvrdého - a možno až horúceho - konfliktu.Zvoní Severoatlantickej aliancií umieračik? Bude Trumpova politika napokon definitívnym bozkom smrti pre NATO, a ak áno, je na to Európa pripravená? No a čo Slovensko - vieme vôbec, kde je naše miesto a s kým chceme budovať bezpečný domov v týchto mimoriadne neistých a turbulentných časoch? No a napokon, čo vláda Roberta Fica - vie vôbec, čo robí a v mene koho a čoho robí práve to, čo robí?„Zahraničná politika našej vlády sa úplne obetovala udržaniu si krajne pravicového, antieurópskeho a proruského voličstva SMERu, ktoré Ficovi po odchode Pellegriniho ešte ostalo. A v mene toho, aby si ich udržal, povie premiér prakticky čokoľvek. Vystavili sme sa tak do samoizolácie,“ tvrdí Peter Weiss.Rozhovor s Petrom Weissom sme nahrávali ešte pred stretnutím premiéra Fica s americkým prezidentom Trumpom.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Poslanci Slovenskej národnej strany prišli so zákonom, ktorý môže opäť priniesť chaos do koaličných vzťahov. Reč je o znižovaní trestov za extrémizmus. Kým za kritiku Benešových dekrétov hrozí po novom väzenie, za hajlovanie či popieranie holokaustu by ste mohli vyviaznuť len s podmienkou.Ide pri tom o už tretiu novelizáciu Trestného zákona súčasnou vládou. Koaličné strany však majú na legislatívu odlišné názory.Môže tento zákon naozaj schváliť parlament?V dnešnom podcaste sa budeme rozprávať s politickým redaktorom Marekom Biroóm, ktorý sa téme venoval a podrobne vysvetlí všetky navrhované zmeny.Moderovala Frederika Lodová.

Komunita verzus masa. Alebo keď komunita so svojimi živými a osobnými vzťahmi lieči anonymitu beztvarej masy. Naviac – oblečená do krásy a naplnená umením, vôňou kávy či chuťou dobrôt. To všetko v kontexte fenoménu, akým je film a jeho „svätostánky“. Áno, mám na mysli kiná.Ako sa zmenili od toho prvého plateného premietania bratov Lumiérovcov v Paríži z roku 1895?Prešli si skromnými začiatkami, boomom 30-tych až 50-tych rokov, následnou krízou, súbojom s televíziou i miléniovými výzvami digitalizácie. A dnes v dobe multiplexov, či domáceho streamovania sa zas o život a pozornosť hlásia malé, komunitné, s vôňami – nielen spomínanej kávy či dobrôt, ale i človečiny.Na fenomén sa pozrieme s Dominikom Hroncom, ktorý stojí za čerstvým prírastkom v Bratislave.Nakoľko môže samotné filmové umenie prežívané komunitne pomôcť našej rozdelenej a rozhádanej spoločnosti?„Keď sa o sto rokov budú študovať dejiny umenia, toto bude kapitola čiernej diery. Z umelcov sa museli stať aktivisti, ktorí sa vo verejnom priestore museli postaviť za identitu krajiny, ktorú svojou prácou vytvárajú,“ hovorí Dominik Hronec, filmový distribútor. „Pomaly každá verejná inštitúcia je toxická, vysoko neprofesionálna a provinčná,“ hovorí o správe rezortu pod gesciou Martiny Šimkovičovej a Lukáša Machalu.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Zvrzali“ ešte aj otváranie tunela.To skutočne nevymyslíš. To dokážu len slovenskí politici. Pozrite si prvý tohtoročný Ťažký týždeň.

Premiér Robert Fico sa musí postaviť pred parlament a požiadať poslancov, aby ešte raz vyslovili dôveru jeho vláde. Dôvodom je dlh verejných financií, ktorého výška sa pohybuje okolo hranice 60 percent.Napriek tomu sa tejto povinnosti vyhýba už 55 dní.Aké sankcie hrozia politikom, ak ich vláda stav verejných financií nezlepšuje a ako dlho sa im dá vyhýbať, odpovie v dnešnom videopodcaste člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster.Podcast pripravila Kristína Braxatorová

Mali sme riešiť príchod superinteligencie, no realita nás prefackala. Namiesto technologickej utópie sa na školách šíri tichá epidémia aplikácií, ktoré na počkanie „vyzliekajú“ spolužiačky, a hranica medzi nevinným žartom a digitálnym násilím sa nebezpečne stráca.Kým rodičia a učitelia často netušia, čo sa deje v mobiloch detí, technologickí giganti hrajú vabank. Rok 2026 sľubuje extrémy: na jednej strane prvé AI lieky na rakovinu a medicínsku revolúciu, na druhej hrozbu, že praskne miliardová investičná bublina a príde tvrdé ekonomické zúčtovanie.Je bezpečné zveriť svoje najcitlivejšie lekárske správy novej funkcii ChatGPT Health, keď v minulosti chatbot navádzal pacienta na predávkovanie? A ako je na tom Slovensko? Dozviete sa, prečo máme novú AI víziu, no v realite sme skončili pri špičkových superpočítačoch, ktoré nevieme zapnúť, lebo štát zabudol na „drobnosť“ – peniaze na elektrinu.V novej epizóde podcastu SHARE sa redaktori Živé.sk Lucia Kobzová a Maroš Žofčin rozprávajú o najdôležitejších AI novinkách za posledné týždne a hodnotia rok 2025 očami AI.Tip na čítanie: Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“.TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/V podcaste sa dozviete:Čo bolo najväčším fiaskom v AI v roku 2025Či nám rok 2026 prinesie liek na rakovinu, alebo skôr krach technologických gigantov.Prečo je riskantné zveriť lekársku správu ChatGPT, ktorý v minulosti navádzal tínedžera na predávkovanie.Ako Slovensko nakúpilo špičkové superpočítače, ku ktorým zabudlo „prikúpiť“ elektrinu.Prečo odborníci prirovnávajú nové „vyzliekacie“ aplikácie na školách k znásilneniu bez dotyku.Kedy Google zosadí z trónu OpenAI a prečo sen o superinteligencii nateraz skončil.Ako chce Európa použiť francúzsku AI v armáde, aby sa zbavila závislosti od USA.Odkazy na témy, o ktorých hovoríme v podcaste:ChatGPT HealthNárast využívania nudify aplikáciíGrok vyzlieka ľudí, aj detiAI je bublina, ktorá môže prasknúťGPT-5 fiaskoAI vízia SlovenskaDigitálny sexizmu v medicínskej AIRozhovor s Vladom ŠuchomAI prehliadač testPodcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Jan Lipavský bol do decembra českým ministrom zahraničných vecí, dnes je opozičným poslancom. Podľa neho iránska revolúcia môže skončiť aj potlačením a hoci Donald Trump môže strieľať, nemusí tým povaliť režim. Pri Grónsku nie je alarmistom a situácia sa podľa neho vyrieši dialógom. Úlohou Európy je ale ukázať silu aj voči USA a hlavne jednotne držať s Dánskom. je členstvo v Koalícii ochotných pre obe naše krajiny jedinou zárukou suverenity? A čo si myslí o Benešových dekrétoch?V podcaste s Janom Lipavským sa dozviete:–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 1. minúty –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že z Iránu máme príliš málo informácií, aby sme vedel vyhodnotiť situáciu;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 3:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že zo strany Donalda Trumpa ide zatiaľ skôr o rétoriku ako akciu;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 5:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ aké sú vôbec možnosti USA zasiahnuť do zmeny režimu v Iráne;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 7:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že USA majú o Grónsku jeden dobrý argument a ten treba riešiť;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 11:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že vojenské sily, ktoré európske štáty posielajú do Grónska, nie sú na vojenské odstrašenie USA;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 13:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ akými kartami môže Európa zahrať voči USA;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 17:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ čo si myslí o ceste Roberta Fica do USA v tejto situácii;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 19:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ prečo sa v Česku opakuje slovenský spor medzi vládou a prezidentským úradom o menovanie ministra životného prostredia;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 22:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že v Európe aj v koalícii ochotných majú rozhodujúce slovo Berlín, Londýn a Paríž;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 23:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že Roberta Fica na koalíciu ochotných už nepozývajú, lebo jeho správanie po prvom pozvaní nebolo "skousnutelné";–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 24:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či je Koalícia ochotných plánom B voči NATO;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 26:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či je to teda otázka nášho prežitia a záchrany suverenity, aby sme boli jej členmi;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 28:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či je Koalícia ochotných obchádzaním krajín ako Maďarsko a Slovensko a ich práva veta v EÚ;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 30:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že Viktor Orbán je oveľa izolovanejší ako v minulosti, odkedy sa posunul výrazne na východ;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 33:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či sú Maďari unavení Orbánom;–⁠⁠⁠⁠ od 34:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že Benešove dekréty⁠⁠ platia a ich revízia je neprípustná;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 36:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ čo by sa zmenilo, keby v Maďarsku voľby vyhrala opozícia.

Bude vojna medzi Iránom a USA, a zapojí sa do nej Izrael? Čo sa stane s Grónskom a najmä - čo bude potom s NATO? Podľa bývalého veľvyslanca SR pri NATO a v súčasnosti tieňového ministra obrany za PS by o Grónsko nikto nebojoval, lebo by ho Američania mohli obsadiť za pár hodín. Z NATO by to však mohlo urobiť papierovú alianciu. Európa by sa ale podľa neho dokázala ubrániť Rusku aj bez USA, akurát nie okamžite. Okamžitý útok podľa neho nehrozí. O Kaliňákovej novej luxusnej kancelárii pre ministra hovorí, že ak by sa ním stal, nikdy si do nej nesadne.V podcaste s poslancom za PS Tomášom Valáškom sa dozviete:– od 1. minúty – ako zasiahne Donald Trump proti Iránu;– po 2:30 – či sa dá slovám amerického prezidenta veriť, keď už viackrát hrozil a nič sa nestalo;– po 7:00 – čo čaká od stretnutia Dánov a USA o Grónsku;– od 8:30 – či je reálna vojenská okupácia Grónska Američanmi;– po 11:00 – že Dáni v podstate Grónsko kolonizujú;– od 12:30 – že reakciou na prípadnú vojenskú okupáciu Grónska by zrejme neboli hromadné odchody z NATO;– po 15:45 – že o Grónsko zrejme nikto nebude vojensky bojovať;– okolo 17:00 – ako by Američania vojensky obsadili Grónsko zrejme za pár hodín;– po 18:00 – čo by sa v takom prípade stalo z NATO;– od 22:00 – či by sa Európa ubránila Rusku aj bez USA;– po 23:30 – že Rusko podľa neho aktuálne tiež nie je pripravené na vojnu proti Európe;– od 24:30 – že Robert Fico požičal Kube viac ako 130 miliónov a Kuba nám ich teraz nesplatí;– po 28:00 – ako vníma Ficovu cestu do USA a podpis zmluvy o jadrovej elektrárni;– od 30:00 – či má Smer vo vzťahu k Donaldovi Trumpovi a USA absolútny guláš;– po 31:00 – čo si myslí o výzve prezidenta Pellegriniho, aby sa slovenskí ministri zúčastnili na stretnutí Koalície ochotných;– od 34:00 – že Robert Fico si poštval ešte aj budúceho možného lídra Maďarska a o chvíľu;– po 35:00 – či je podľa neho Maďarská aliancia opozíciou voči súčasnej vláde a s kým by išla od koalície;– od 40:00 – či by ako minister obrany sedel v novej Kaliňákovej kancelárii s machovou stenou za 156 tisíc eur;– po 42:00 – čo by mal nakupovať slovenský rezort obrany.

Nás a naše deti predsa už obetovali. Hodili cez palubu väčšinu občanov a otvorene autokratizujú celú spoločnosť, hovorí v Ráno Nahlas expremiérka Iveta Radičová. Menia politický systém, oslovujú extrém, robia politiku iba pre seba a svojich voličov a za vzor nám dávajú autokracie a totality, hodnotí polčas Ficovej vlády. Prečo na podpriemernosti nemožno postaviť úspech krajiny a kde dnes hľadať na Slovensku nádej?Keď sa pridlho pozeráš do priepasti, hrozí, že sa napokon priepasť pozrie do teba, napísal svojho času slávny filozof F. Nietzche. Ten okamih, keď sa priepasť pozrela priamo do nás nastal zrejme práve teraz.Globálny medzinárodný poriadok sa zrútil, americká invázia do Venezuely fakticky legitimizovala obdobnú inváziu Ruska na Ukrajine, no a Európa sa tak ocitla ako nahý v tŕní medzi dvomi imperiálnymi predátormi, ktorí si na nás robia zálusk.V tomto doslova až existenciálnom čase je pritom Slovensko na krízové situácie a bezpečnostné hrozby zúfalo nepripravené, táto vláda však i naďalej fantazíruje o suverénnej politike na všetky štyri svetové strany.Náš štát pritom čoraz viac pripomína povestné Potemkinove dediny. Tri kolá miliardových vládnych konsolidácií priniesli výrazné zvýšenie daňovo odvodovej záťaže, ale zlepšiť stav verejných financií sa im prakticky vôbec nepodarilo. Úroveň služieb štátu, stav infraštruktúry či zdravotníctva kontinuálne upadá, krajina zažíva exodus mladých šikovných talentov, no a Slovensko sa prepadá prakticky už vo všetkých mysliteľných rebríčkoch na samý chvost krajín Európskej únie.„Ficova stratégia je pre Slovensko sebadeštruktívna. Im zostal už iba extrém a potrebujú mu dnes ukázať symboliku beztrestnosti,“ tvrdí expremiérka Radičová, ktorá tak vládnutie SMER-u s extrémistami vôbec nepovažuje za nereálny scenár. „Na priemernosti a podpriemernosti však ešte nik úspech nepostavil,“ dodáva.Počúvate Ráno Nahlas s bývalou premiérkou a profesorkou sociológie Ivetou Radičovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Postaviť jadrovú elektráreň neraz trvá dlhšie ako dekádu. Projekty sa násobne predražujú a konečné cenovky stúpajú do výšky miliárd eur. Existuje však aj jednoduchšia a lacnejšia cesta, ako využívať štiepnu reakciu na výrobu elektriny.Malé modulárne reaktory majú byť cestou vpred. Vo svete je už niekoľko firiem, ktoré ich dokážu postaviť. Hoci najbližšie k spusteniu sú projekty v Severnej Amerike, ambíciu postaviť takéto zariadenie majú aj Slovenské elektrárne.V podcaste Aktuality Nahlas sme sa rozprávali so šéfom projektu malých modulárnych reaktorov Stanislavom Peckom. V rozhovore vysvetľuje, načo by takéto reaktory mohli slúžiť, kde a kedy by mohli byť postavené.Na podcaste spolupracovali Anna Kurucová, Štefan Kurilla a Marek Orihel.

Irán – revolúcia proti nedôstojnosti biedy a útlaku a proti neslobode. Už tretí týždeň je deväťdesiat miliónová krajina na nohách. Krajina s teokraciou islamských ajatolláhov na čele s Alím Chameneím.Ak sa po útokoch Američanov na jej jadrové zariadenia pred časom akoby zomkla, aktuálne povstala. Spúšťačom decembrového povstania bol radikálny prepad domácej meny a rovnako drastický nárast cien.A ak je na jednej strane hnev z mizérie, do ktorej krajinu priviedla moc, na druhej sa táto moc bráni zabíjaním, zatváraním do väzení či vypínaním internetu. Šéfka fínskej diplomacie Elina Valtonenová to dáva do súvisu: iránsky teokratický režim podľa nej „vypol internet, aby mohol v tichosti zabíjať a utláčať“.Podľa ľudskoprávnej organizácie Iran Human Rights so sídlom v Osle od začiatku protestov zahynulo v Iráne najmenej 600 ľudí, mŕtvych však môže byť viac ako šesť tisíc. Zadržaných má byť viac ako 10 tisíc Iránčanov. Organizácia však upozorňuje, že údaje sa dajú len ťažko nezávisle overiť.Čo je za dianím v Iráne. A aké môžu byť scenáre vývoja? Zaobíde sa to bez Trumpovej intervencie?Téma pre arabistu Attilu Kovácsa z bratislavskej Univerzity Komenského.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Slovenský basketbal píše mnoho príbehov, no len máloktorý je taký unikátny ako ten z Ivanky pri Dunaji. Obec, ktorá sa vymyká štatistikám, už roky vzdoruje gravitácii v najvyššej ženskej súťaži a zároveň produkuje talenty, ktoré prerástli hranice Slovenska. V najnovšej epizóde podcastu Pod košom vyspovedal Tomáš Kotlárik muža, ktorý je srdcom i dušou tohto basketbalového zázraku – funkcionára BK Klokani a zároveň otca reprezentantov Ivana Malovca.Rozhovor otvára dvere do zákulisia klubu, ktorý funguje na báze rodinnej atmosféry a čistého entuziazmu. Ivan Malovec sa netají tým, že basketbal je pre neho životnou vášňou, ktorá prežila aj nepriazeň osudu či rodičovské zákazy v detstve.Divák sa dozvie, ako sa v skromných podmienkach darí udržať extraligovú príslušnosť v konkurencii veľkých miest a prečo sa v Ivanke preorientovali primárne na dievčenský basketbal. Ivan Malovec v podcaste otvorene hovorí aj o svojej povestnej impulzívnosti na lavičke, ktorú sa s vekom snaží krotiť, hoci nie vždy úspešne.Úsmevne pôsobí historka o tom, ako mu bývalé zverenkyne dali vyrobiť tričká s jeho najčastejšími, často írečitými hláškami. „Ja mám basketbal tak rád, že aj keby sa stalo čokoľvek, budem ho robiť. Ak to nebude v Ivanke, bude to hocikde inde,” priznáva v rozhovore zanietený funkcionár.Najväčším lákadlom epizódy je však nepochybne pohľad do súkromia rodiny, ktorá vychovala dvoch úspešných basketbalistov pôsobiacich v USA – Matúša a predovšetkým Timoteja Malovca, ktorý dnes oblieka dres University of Miami.Otec talentovaného krídelníka, o ktorom sa v zámorí hovorí v súvislosti s draftom do NBA, vnáša svetlo do diskusií o Timotejovej kariérnej ceste. Vysvetľuje, prečo bol odchod zo srbského Mega MIS na americkú univerzitu správnym krokom, hoci to mnohých prekvapilo.V podcaste sa nevyhýba ani citlivej téme financií v NCAA a medializovaným informáciám o ročnom plate na úrovni milióna dolárov. Ivan Malovec tieto špekulácie uvádza na pravú mieru s nadhľadom a zdôrazňuje, že pre jeho syna peniaze nikdy neboli primárnou motiváciou.Podcast ponúka cenný manuál pre športových rodičov. Namiesto tlaku a prehnaných ambícií Malovci stavili na slobodu a podporu. „Všetko, čo oni dosiahli, dosiahli tým, že oni chceli. My sme ich do ničoho netlačili,” hovorí Ivan Malovec o výchove synov a dodáva, že tvrdá ruka mamy Zuzany a absencia tlačenia na pílu boli kľúčom k ich samostatnosti.Ak vás zaujíma, ako vníma otec zápasy svojho syna proti budúcim hviezdam NBA, aký je rozdiel medzi európskym a americkým ponímaním basketbalu a prečo je Ivanka pri Dunaji anomáliou na slovenskej športovej mape, tento rozhovor by ste si nemali nechať ujsť.

Marec’94 napadnutí štyria novinári - Milan Žitný, Ľuba Lesná, Štefan Hríb a Anna Sámelová. Rozvášneným davom Mečiarových podporovateľov. Marec’98 rozmlátené auto televízneho reportéra Eugena Kordu. Február 2018 – zavraždený JánKuciak a jeho snúbenica Martinka. Október 2024 rozbitý nos reportérky Kristíny Kövešovej. Január 2026 – útok zozadu, úder na hlavu, pád a hospitalizácia s následnou operáciou komentátora Petra Schutza.Niekoľko prípadov útokov na slovenských novinárov. Napriek tomu, že pri poslednom ešte nie je dokázaný súvis s jeho prácou, prípad opäť otvára tému ochrany novinárov. Ochranu profesie, ktorá má v rodnom liste stráženie demokracie a jej princípov.Pozrieme sa na ňu s Karolínou Farskou, ktorá stojí za programom Bezpečná žurnalistika v Investigatívnom centre Jána Kuciaka.„Je to veľmi vážna vec. Každý fyzický útok je nemysliteľný. O to viac, ak vyšetrovaním naozaj zistíme, že išlo o útok motivovaný tým, že Peter Schutz je novinár a komentátor. Tomu by sme sa mali obzvlášť venovať“, tvrdí Farská. „Je veľmi dôležité, aby bol tento prípad poriadne vyšetrený a aby to nebolo iba zamietnuté pod koberec. Druhá vec je vyslanie jasného signálu, že útoky voči médiám a novinárom nie sú niečo normálne. Je to dokonca veľmi škodlivé pre nás všetkých“, dodáva.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Zdravotníctvo, školstvo či záchrana krajiny sú na vedľajšej koľaji.Najsilnejšia vládna strana - Smer - si udržiava popularitu na úrovni 17 percent aj napriek zákonom „šitým“ pre „našich ľudí“ a tak sa koalícia Roberta Fica chystá siahnuť an systém, ktorý čast využíval zavraždený novinár Ján Kuciak. Viac sa dozviete v podcaste nadácie Zastavme korupciu.

Polčas vládnutia máme za sebou, ale k žiadnemu poučeniu sa vládnej moci neprišlo. Potvrdilo sa, že žiadny plán nemali a išlo iba o personálnu pomstu a trafiky, hodnotí pôsobenie ministerky kultúry a jej rezortu bývalá šéfka SNG Alexandra Kusá. A má ešte zmysel brániť inštitúcie zvnútra alebo už je to aktom kolaborácie s mocou bez úrovne, vkusu i hanby?Zo Slovenskej národnej galérie sa stal dom duchov. Ani oni sami nevedia, čo je to ich „národné“ či „slovenské a žiadne iné“ umenie, úprimne by aj chceli mať výsledky, ale vôbec nevedia, ako ich dosiahnuť. Ich návštevníci vôbec nezaujímajú, zaujímajú sa iba o seba samých. Slobodnej kultúre to však výrazne zlepšilo PR a kultúra sa aj morálne posilnila, hovorí na margo pôsobenia tejto vládnej garnitúry v oblasti kultúry bývalá šéfka Slovenskej národnej galérie Alexandra Kusá.To, čo sa z pozície tejto moci udialo v kultúre podľa nej dobre nasvietilo problém, ktorý v našej spoločnosti máme aj my – ako spoločnosť sa teraz môžeme rozhodnúť, či to takto (ako sa vládna moc správa k štátu, kultúre i nám občanom) chceme alebo to odmietneme.No a má ešte podľa Alexandry Kusej zmysel brániť inštitúcie zvnútra? Zostávať dnes v tých inštitúciách (ako napr. SNG) je ako pokus rozložiť komunistickú stranu zvnútra. To sa proste nedá. Čas bránenia inštitúcií zvnútra uplynul. Nejde to, treba počkať kým to uplynie, tvrdí exšéfka SNG.Počúvate Ráno Nahlas, tentoraz s bývalou šéfkou SNG Alexandrou Kusou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Ficova politika myslí iba na majetkové a bezpečnostné záujmy úzkej skupiny vládnucich, nie na záujmy a potreby krajiny, tvrdí exminister zahraničných vecí Miroslav Wlachovský. Podľa neho táto vládna garnitúra zásadne ohrozuje odolnosť i dôveryhodnosť Slovenska. Prežije NATO Trumpa a vyhne sa Európa vojne s Ruskom?Spojené štáty zaútočili na Venezuelu, uniesli tamojšieho autokratického prezidenta a zastrájajú sa inváziou na Grónsko. Vladimír Putin stupňuje bombardovanie Ukrajiny - nasadil už aj povestný Orešnik - a tak vojna na našich východných hraniciach napriek hekatombám obetí stále nemá konca. Medzinárodný poriadok sa úplne rozpadol, v hre je budúcnosť samotného NATO, ale naša vláda i naďalej fantazíruje o suverenite na všetky štyri svetové strany. No a napriek nadštandardným vzťahom na linke Fico Orbán sa predmetom aktuálneho sporu stala snaha vládnej koalície kriminalizovať akúkoľvek kritickú diskusiu o benešových dekrétoch, čo sa Budapešti zjavne vôbec nepáči.Počúvate Aktuality Nahlas, dnes s bývalým ministrom zahraničných vecí a skúseným exdiplomatom Miroslavom Wlachovským.Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Až do 6. kola Niké ligy boli absolútne poslední a s klubom to nevyzeralo vôbec dobre. Fanúšikom sa tlačila do myslí otázka, či to „ruža” dokáže v tejto sezóne uhrať. Nakoniec sa pod Čebraťom dokázali vzchopiť. O MFK sme v 66. epizóde podcastu Kam si to kopol? hovorili s Rastislavom Bôžikom, teraz už s bývalým asistentom v Ružomberku.Nakoniec sa dokázali nakopnúť, k čomu prišlo práve v 6. kole, keď Ružomberok získal svoj vôbec prvý ligový bod v sezóne 2025/26. Následne sa podarilo „oranžovo-čiernym” výsledkovo vystreliť až natoľko, že z posledného miesta majú zrazu pred prelínačkou šancu dokonca zabojovať o najlepšiu šestku, od ktorej ich delia 4 body.Prečo sa majster Slovenska z roku 2006 dostal do takej veľkej krízy? Prečo sa z nej následne dokázal dostať a čo stálo za triumfom na pôde Slovana Bratislava po dlhých 11 rokoch? Aj o tom sa futbalový redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprávali s Rastislavom Bôžikom, na jeseň asistentom v MFK Ružomberok, v 66. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk.Okrem toho sa Rastislav Bôžik vyjadril k svojmu koncu pod Čebraťom, v lige ojedinelej prestupovej politike Ružomberka, ako aj k tomu, či má tento rok niekto silu, aby zosadil ŠK Slovan Bratislava po ôsmich rokoch z majstrovského kresla.EPIZÓDA BOLA NAHRÁVANÁ vo štvrtok 8. januára 2026

Tohtoročný veľtrh CES v Las Vegas ukázal, že technológie definitívne opúšťajú virtuálne svety a vstupujú do našej fyzickej reality. Rok 2026 patrí robotom, ktorí vedia chodiť po schodoch, a umelej inteligencii, ktorá stráži naše zdravie na tých najintímnejších miestach.Vysávače konečne prekonali svoju najväčšiu prekážku – schodiská, a humanoidní roboti Atlas sú pripravení nahradiť ľudí v skladoch . Inovácie však neobišli ani naše vrecká a pracovné stoly. Samsung predstavil smartfón, ktorý sa skladá na tretiny a po rozložení nahrádza tablet, zatiaľ čo startupy oživujú nostalgiu hardvérovými klávesnicami pre efektívnejšie písanie .O tom, čo najzaujímavejšie priniesol CES 2026, či má zmysel dať 3 000 eur za trojitú skladačku a kedy nám roboty uvaria kávu, sa v podcaste SHARE rozprávali redaktori Živé.sk Maroš Žofčin a Lukáš Koškár.Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Teraz ju máme aj v elektronickej verzii. Nájdete ju na obchod.aktuality.sk TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/ V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Roborock Saros Rover: Robotický vysávač s nohami, ktorý konečne vylezie po schodoch a prekoná vysoké prahy .Atlas od Boston Dynamics: Humanoidný robot, ktorý v skladoch nahrádza ľudí a nepotrebuje prestávky .Samsung Galaxy Z TriFold: Smartfón, ktorý sa skladá na tretiny ako leporelo a po rozložení má 10 palcov .Clicks Communicator: Návrat hardvérovej klávesnice pre smartfóny ako „druhého zariadenia“ na písanieLenovo Legion Pro Rollable: Notebook, ktorý sa motoricky rozširuje do šírky pre lepší zážitok z hier .HP EliteBook G1a: Plnohodnotný počítač s Windowsom integrovaný priamo v tele klávesnice .Zdravie na toalete: Kamera Throne, ktorá analyzuje stolicu a odhaľuje črevné choroby .Withings Body Scan 2: Váha s výsuvným madlom, ktorá meria EKG a tuhosť tepien .Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Verejnosť ho dnes vníma predovšetkým ako talentovaného herca a vnuka legendárneho Štefana Kvietika, no málokto tuší, že Matúš Kvietik mal v detstve našliapnuté na úplne inú kariéru. V najnovšej epizóde podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk odhodil pomyselnú hereckú masku a nasadil tú brankársku, aby so svojimi niekdajšími spoluhráčmi zaspomínal na časy, keď namiesto potlesku na javisku počúval nárazy pukov o betóny.„Netušil som, že vy ste boli spoluhráči a že Matúš bol brankár,” priznal hneď v úvode prekvapený Rasťo Konečný, čím otvoril dvere do takmer zabudnutej športovej minulosti známeho umelca.Ak si myslíte, že spojenie jemného umeleckého sveta a drsnej hokejovej šatne nejde dokopy, táto epizóda podcastu suSPEAK vás rýchlo vyvedie z omylu. Moderátori Marek Marušiak a Rasťo Konečný si do štúdia nepozvali len známu tvár z televíznych obrazoviek, ale predovšetkým svojho bývalého parťáka z ľadu, s ktorým zdieľali šatňu v Slovane aj v Ružinove.Výsledkom je bezprostredná debata plná nostalgie a sebairónie. Matúš Kvietik otvorene hovorí o svojej mládežníckej kariére a s úsmevom vysvetľuje, prečo ho tréneri a spoluhráči kedysi prirovnávali k legendárnemu Dominikovi Hašekovi.Nebolo to však len pre jeho talent, ale skôr pre jeho absolútne neortodoxný štýl, ktorý pramenil z prozaického dôvodu – v bránke bez okuliarov jednoducho takmer nič nevidel. „Ja som bol vo všetkom odvážny človek,“ smeje sa Matúš Kvietik pri spomienke na to, ako chytal viac intuíciou než zrakom, čo potvrdil aj pri opise svojich zákrokov: „Videl som tieň, tak som tam hodil lapačku... A chytil som to.“Podcast suSPEAK je známy svojou uvoľnenou atmosférou, no tentoraz sa mantinely humoru posunuli ešte ďalej, keď moderátori s hosťom otvorili archív „kabínových” hriechov. Poslucháč sa dozvie exkluzívne detaily z hokejového dospievania, napríklad o tom, prečo a ako Matúš Kvietik vyhodil záchodovú misu do vzduchu.Všetko sa začalo nevinnou stávkou s pyrotechnikou. „Nemáš na to hodiť tú petardu do toho hajzla... A ja že nemám na to?“ opisuje Matúš Kvietik moment, kedy precenil pevnosť keramiky. „My sme si mysleli, že vybuchne voda von,“ dodáva so smiechom k incidentu, ktorý sa zapísal do dejín ich ročníka.Núdza nie je ani o kuriózne zranenia, ako keď Matúš Kvietik počas detskej bitky v šatni hlavou zdemoloval sanitu. „Hlavou som rozbil umývadlo. Mama ma skoro zabila,“ spomína na ťažký týždeň.Rozhovor však nezostáva len pri zábave a dotýka sa aj vážnejších tém, keď Matúš Kvietik úprimne priznáva dôvody, prečo musel lapačku a vyrážačku definitívne zavesiť na klinec. Problémy s kolenami a prudkým rastom v kritickom veku vystavili jeho športovým ambíciám nekompromisnú stopku.„Odpálila sa mi šľacha na kolene... Prišiel som znova, na druhom tréningu zas,“ opisuje koniec nádejnej kariéry.

Ste čerstvo po škole, máte do 30 rokov alebo jednoducho hľadáte v živote zmenu? Chcete vedieť, ako sa vyvíja trh firemného vzdelávania? Prečo môže byť práve lektorovanie vašou vstupenkou do sveta biznisu a cenných kontaktov?V najnovšej epizóde podcastu Na tému nám Ilirjana Loshi z jazykovej školy Vista prezradila, prečo je dnes profesia lektora jedným z najlepších kariérnych ťahov.

„Bez Mečiara by Slovensko neprežilo“, „sme jednotní“, či „chcete dovládnuť?“ ako bezstarostná replika na mocenské tlaky vo vládnej koalícii – to je len trojica čerstvých vyjadrení premiéra Roberta Fica v čerstvých začiatkoch roka 2026. A ak sa pred rokom musel brániť kritike námestí za návštevu Kremľa, teraz avizuje návštevu nemeckého kancelára Fridricha Merza, či jadrový kontrakt s Trumpovými Spojenými štátmi. S podpisom memoranda priamo vo Washingtone. Neodpúšťa si však dovetok, že keby nebolo sankcií, obrátil by sa v prvom rade na Moskvu.Európska Únia ako náš „životný priestor“ je podľa neho „v kríze ako nikdy doteraz“ a po Trumpovom útoku na Venezuelu hovorí o „rozpade svetového poriadku“.Doma sú však ľudia konfrontovaní s nárastom odvodov pre štát, ktorý je napriek trom kolám konsolidácie stále v červených číslach. Predstavitelia tohto štátu však míňajú, ako by sa nešetrilo. Menia zákony, aby sa vyhýbali verejnej kontrole – najnovšie ten o katastri. A z východu prichádza správa o napadnutom novinárovi Schutzovi, ktorý leží v nemocnici. Pred časom napísal kritizovaný komentár o „dehumanizácii“ politických oponentov.A ak bol minulý rok poznačený aj mocenskou snahou ovládnuť niektoré inštitúcie, teraz sa hovorí o možnom rušení či spájaní ďalších kontrolných úradov. Jeseň bude naviac volebná – zvolíme si obsadenie obecných a krajských zastupiteľstiev.Aký rok nás čaká? Téma pre politológa Radoslava Štefančíka.Pripravil Jaroslav Barborák.

Americký prezident Donald Trump sa po úspechu vo Venezuele pozerá aj na ďalšie krajiny. Iránu sa vyhrážal útokom, ak postrieľa demonštantov. Presne to sa cez víkend stalo - seriózne médiá hovoria o minimálne 500 mŕtvych a 10 000 zatknutých, internet zaplavili videá s ulicami plnými mŕtvol vo vreciach. Americký prezident sa nechal nabrífovať o možnostiach, aké USA majú na zásah proti Iránu. Vyhráža sa ale aj Kube, ktorej americké námorníctvo blokuje dovoz surovín z Venezuely. Na stole je aj otázka Grónska, ktorá by mohla zložiť NATO.Do vojny v Iráne by bol zrejme opäť zapojený aj Izrael, keďže iránski lídri sa v prípade útoku vyhrážajú odvetou aj proti židovskému štátu. Čaká nás teda opäť blízkovýchodná vojna? Čo sa deje v Iráne a ostatných krajinách, ktorým sa Donald Trump vyhráža? Sú zahraničné ambície amerického prezidenta len prekrývaním jeho domácich problémov? A kde máme čakať, že USA udrú najbližšie? Odpovedá zahraničná reportérka Aktualít Barbora Libayová.Podcast Aktuality Nahlas teraz môžete sledovať už aj ako video na webe Aktualít a aj cez náš youtubový kanál. V podcastových aplikáciách si ho naďalej môžete vypočuť tak, ako doteraz.Moderuje Peter Hanák.

Slovenskí Maďari sa na Slovensku necítia ako plnoprávni občania. Sme tu iba ako akýsi hostia. Benešove dekréty boli snahou zbaviť sa menšinového obyvateľstva, tvrdí právnik János Fiala – Butora. Pojem Felvidék však nie je nič, čo by malo Slovákov urážať, uisťuje.Do slovenskej politiky sa nečakane vrátili temné tiene povojnovej histórie. Po takmer 80. rokoch sa vládna koalícia rozhodla natvrdo kriminalizovať veľmi vágne sformulované „spochybňovanie povojnového usporiadania“ našej modernej histórie.V realite ide o reakciu na snahu opozičného Progresívneho Slovenska zastaviť uplatňovanie takzvaných Benešových dekrétov pri štátom odobrenom habaní pôdy v mene desaťročia zamrznutej a napriek tomu – ako sa celkom zjavne ukazuje, opäť obživlej snahy uplatniť princíp kolektívnej povojnovej viny.Tento trestnoprávny bič na slobodu slova ako i princíp diskusie o uplatňovaní kolektívnej či dokonca dedičnej viny pritom pochádza od presne tej istej koalície, ktoré sa inak tak rada zaštiťuje slobodou prejavu a na erb Úradu vlády si okrem iného vyšila i kampaň „Rešpektujem iný názor.“Kauza pritom prerástla už aj naše úzke národné rámce a stala sa výbušnou témou maďarskej predvolebnej kampane, v ktorej opozičný líder bubnuje na poplach a do konfrontácie s Robertom Ficom stavia aj jeho dlhoročného politického spojenca Viktora Orbána, ktorý sa - napriek spojenectvu s Ficovým SMERom, obracia na ním samým neobľúbený Brusel.Ako tento spor dopadne a kde je skrytá skutočná pravda o tzv. Benešových dekrétoch? Je ešte v roku 2026 vôbec udržateľný koncept povojnového uplatňovania kolektívnej viny? Môžu Benešove dekréty ohroziť celistvosť a suverenitu Slovenska, na čom vlastne dnes stoja Slovensko – maďarské vzťahy, teda vzťahy dvoch národov žijúcich stovky rokov v jednom spoločnom Uhorsku? No a sú pre Slovensko dnes naši slovenskí Maďari skutočne plnoprávni občania v ich právach, možnostiach, ale aj v ich pocite súnaležitosti s touto ich dnešnou vlasťou?Počúvate Ráno Nahlas, s právnikom, odborníkom na ľudské a menšinové práva János Fiala – Bútorom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Donald Trump demontuje staré poriadky, zatiaľ čo Európa pod tlakom migrácie a krajnej pravice mení svoju tvár. O tom, prečo tento rok otriasol svetom, sa v podcaste Aktuality Nahlas rozprávame s redaktorom zahraničného spravodajstva Pavlom Štrbom.Ak sa vám zdalo, že rok 2025 ubehol rýchlo, vo svete sa toho naopak za rok stalo dosť na celú dekádu. Donald Trump sa vrátil do Bieleho domu a okamžite začal meniť Ameriku na svoj obraz a aj rozloženie síl na celom svete.Ani u nás nebol pokoj. Európa sa v roku 2025 politicky posunula doprava. V Nemecku a Poľsku posilnili konzervatívci, v Česku sa k moci vrátil Andrej Babiš. „Ja si skôr pesimisticky myslím, že rok 2026 bude podobne konfliktný, ako to bolo v prípade tohto roka… Myslím si, že to bude ešte horšie,“ zhodnotil šéf zahraničnopolitického oddelenia portálu Aktuality.sk Pavol Štrba.Moderoval Marek Biró.

Vo štvrtok poobede sme spoznali nomináciu Slovenska na hokejový turnaj ZOH 2026 v Taliansku. Prekvapil Vladimír Országh alebo berie do Milána preverených a očakávaných hráčov? Prečo v nej nie sú hokejisti z AHL a koho nominovanie prekvapilo? A ako vyriešiť nezvyčajný presilovkový pretlak? Aj to riešili v najnovšej časti podcastu Trefné strieľanie Patrik Mitas (redaktor Slovenskej televízie), Martin Toth-Vaňo (redaktor ŠPORT.sk) a bývalý hokejista Juraj Mikúš.

Čo všetko platí od nového roka?Od začiatku 2026 vstupujú do platnosti mnohé konsolidačné opatrenia. Toto obdobie začíname s vedomím, že si budeme musieť poriadne utiahnuť opasky. Prvý január priniesol sériu zmien, ktoré majú „uzdraviť" štátnu pokladnicu. Žiaľ, liečba bude bolieť najmä peňaženky Slovákov a Sloveniek. Dotkne sa pracujúcich ľudí i dôchodcov.Vyššia daň na sladkosti, nižšie čisté mzdy, škrty v dávkach v nezamestnanosti či koniec štedrých rodičovských príspevkov. Čo všetko sa vlastne mení a koľko nás to bude stáť?Viac v podcaste vysvetlí ekonomická redaktorka Katarína Runnová. Moderovala Frederika Lodová.

Socialistická ubytovňa pre vojakov sa má stať sídlom ministerstva obrany s najvyšším štandardom. Čo je na rekonštrukcii Kukurice podozrivé hovorí novinár Aktuality.sk Peter Sabo.Nábytok v novom sídle ministerstva obrany bude ukážkou talianskeho dizajnu najvyššej kvality. Robert Kaliňák chce z bývalej vojenskej ubytovne spraviť luxusné sídlo pre svoj rezort. Vysokú cenu obhajuje neštandardným pôdorysom a dlhou životnosťou.Prečo jeho argumentácia nesedí? Aké prepojenia na stranu Smeru má dodávateľ? A aké ďalšie otázniky v tomto príbehu našiel redaktor investigatívneho oddelenia Aktuality.sk Peter Sabo sa dozviete v dnešnom podcaste Aktuality Nahlas.Na podcaste spolupracovali Michaela Jónová a Adam Obšitník.Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk.

Začiatok roka 2026 je ideálnym časom na vesmírne bilancovanie. Kým SpaceX zápasil s problémami pri vývoji Starshipu a nedoriešeným tankovaním na orbite, Jeff Bezos a jeho Blue Origin si pripísali nečakané úspechy.Rok 2025 mal byť rokom Starshipu, no realita je nakoniec iná. SpaceX uskutočnil len päť letov tejto obrej rakety, pričom kľúčové technológie pre let na Mesiac a Mars stále chýbajú. Naopak, „spomalený“ Blue Origin prekvapil úspešným letom rakety New Glenn a pristátím prvého stupňa. Do hry však čoraz agresívnejšie vstupuje aj Čína, ktorá testuje vlastné znovupoužiteľné rakety nápadne pripomínajúce Falcon 9.V novom roku nás však čaká jedna z najdôležitejších udalostí dekády – misia Artemis 2, ktorá po vyše polstoročí vráti ľudskú posádku k Mesiacu. O tom, čo sa podarilo a nepodarilo v roku 2025 a aké sú predpovede na rok 2026, sa rozpráva moderátor Maroš Žofčin s astrofyzikom a redaktorom Živé.sk Marekom Jurčíkom.Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Teraz ju máme aj v elektronickej verzii. Nájdete ju na obchod.aktuality.sk TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/V podcaste hovoríme aj o týchto témach:SpaceX v roku 2025: Prečo Starship mešká a v čom je problém s tankovaním na orbite.Prekvapenie roka: Úspech rakety New Glenn od Blue Origin a ich plány s Mesiacom.Čína na vzostupe: 91 štartov za rok, prvé pečenie vo vesmíre a klony Falconu 9.Bilancia mesačných pristátí: Ktoré súkromné firmy uspeli a ktoré havarovali.Predpoveď na rok 2026: Misia Artemis 2 a návrat ľudí k Mesiacu.Stihne SpaceX poslať lode na Mars v štartovacom okne na konci roka 2026?Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk

Generácia Z odmieta prostredie strachu v práci zo šéfa, odmieta tlak na výkon a tak mení náš pracovný trh.V podcaste s Ivanou Molnárovou sa dozviete:– od 1. minúty – čo hovorí jej rodina na to, že v knihe o sebe prepiera špinavú bielizeň;– po 3:00 – či je užitočné pozerať sa do seba, alebo je pravda niekde vonku a v nás sú iba sebaklamy;– od 4:00 – prečo ju vyhodili z pozície šéfky Profesie;– po 5:30 – čo robila zle;– od 8:00 – kedy vám zamestnanci nie sú verní;– okolo 10:00 – či je generácia Z v práci lenivá, keď odmieta tlak na výkon;– po 12:00 – že mladým ľuďom padli všetky piliere, ktoré ostatných motivujú chodiť do práce;– od 14:30 – prečo nevstúpila do Progresívneho Slovenska, keď ho zakladala;– po 15:30 – že PS sa rodilo na chate Zuzany Čaputovej;– od 16:00 – prečo nie je v politike ani dnes;– po 17:00 – ako sa pozerá na dnešné Progresívne Slovensko;– od 18:00 – či je Michal Šimečka správny líder;– po 19:00 – že protipólom Robertovi Ficovi by mal byť Ľudovít Ódor;– od 21:00 – že PS potrebuje jasný plán, čo budú robiť, ak by sa dostali do vlády;– po 22:00 – čo musí Michal Šimečka urobiť, aby presvedčil voliča Hlasu;– od 24:00 – ako blízko bola pri prezidentke Zuzane Čaputovej;– po 26:00 – či sa prezidentka nevzdala predčasne;– od 26:30 – že celý Smer mal dávno odísť z politiky po vzore Zuzany Čaputovej;– po 27:45 – prečo by mali Smeráci odchádzať, keď sa im darí;– od 28:45 – že voliči Smeru si nechcú priznať, že ich Robert Fico celý čas klame;– po 29:30 – že predchádzajúca vláda bola sklamaním, a preto ľudia volili Smer;– od 33:00 – ako Slováci hľadajú lídra hulváta;– od 34:00 – ktorí politici majú nevysporiadané traumy a problém s alkoholom;– po 35:00 – čo s tým.

„Tak a je koniec. Zajtra ani pozajtra síce neprejdeme 20 kilometrov a každá sa vrátime do svojich životov. Ale tie dva týždne spolu – intenzívne spolu – nám budú rezonovať už navždy. Napriek tomu, že sme dcéra, mama, sestra, spoznali sme sa nanovo.“ Štyri vety z denníka pútnika do španielskej Compostelly. Starobylej pútnickej cesty, na ktorú sa ročne vydá okolo 400 tisíc pútnikov zo všetkých kútov sveta. Všetko sa to začalo pred vyše 1200 rokmi. Istý pustovník Pelayo objavil vo vtedajšej Galícii hrobku apoštola Jakuba. Na „poli hviezdy“ – Campus stellae, z čoho to dnešné Compostella. Po prvej vlne pútnikov sa v priebehu dvoch storočí z Camina stalo jedno z troch hlavných pútnických ciest. Popri Ríme a Jeruzaleme. Po tristoročnom rozkvete, ktorý za sebou zanechal sieť refúgií/resp. útulkov, a neskôr šestoročnom úpadku, sa po znovuobjavení relikvií apoštola Jakuba táto „svätojakubská cesta“ stala opäť populárnou. Až tak, že je od roku 1993 zapísaná v kultúrnom dedičstve Unesco. A dnes atakuje polmiliónovú armádu pútnikov ročne. Nevynímajúc tých zo Slovenska. A prečo? Odpoveďou môže byť opäť úryvok z pútnického denníka: „Nekomfort nám odkryl naše silné i slabé stránky. Camino môže mať veľa podôb. Cesta je ísť aj sám, v spoločnosti rodiny alebo kamošov. S ľahkým alebo ťažkým ruksakom. Spať v albergue alebo v hoteloch. Pomáhať si taxíkom alebo prejsť všetko po vlastných. Rýchlo či pomaly. Je to na konci dňa úplne jedno, keď na nej každý nájde to potrebné pre seba. Nezabúdajme stále tú našu cestu hľadať“. Záznamy, ktoré za sebou zanechalo putovanie sestier Gostíkových - Katky a Janky. Dnes budú hosťami RánoNahlas. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

V Nitre žila židovská komunita v súlade a priateľstve s majoritou. Nacistické zverstvá toto spolužitie kruto narušili. Veľmi cenné svedectvo o Druhej svetovej vojne v Nitre priniesla pani Jurčová, ktorá udalosti navyše vnímala detskými očami: bola svedkyňou transportu židovských spoluobčanov, zverských zásahov Hlinkovej gardy a bombardovania Nitry.

V novoročnej Mimóze sa Janka s Lenkou opäť stretli pri mikrofóne a privítali hneď dve špeciálne hostky. Jedna z nich je pozitívnym vzorom a vykonáva zaslúžilú činnosť v rámci slovenskej divadelnej kultúry. Druhá hostka je Lenkinou dobrou dlhoročnou priateľkou, ktorá Lenku vždy rozosmeje a inšpiruje v móde. V Mimóze s prvou špeciálnou hostkou sa (ne)dozviete:2:20 – ako spätne hodnotí rok 2025;4:40 – odkiaľ čerpá energiu na všetky svoje aktivity a povinnosti;7:00 – ako prebiehajú jej plavecké tréningy;7:30 – v čom je jedinečný Čitateľský kľud;8:45 – či mala predsudky voči slovenskej literatúre.V Mimóze s druhou špeciálnou hostkou sa (ne)dozviete:14:00 – prečo má znížené sebavedomie;15:45 – či je hĺbavým človekom;16:25 – ako sa pozerá na rok 2025;18:40 – čo nové plánuje na rok 2026;19:30 – k akému dôležitému uvedomeniu v poslednom čase prišla.

Po viac ako 60-tich rokoch sa mení Občiansky zákonník. Okrem už známych zmien v rozvodoch a dedičstve mení aj stovky ďalších vecí. Ako sa dotkne podnikateľského prostredia, platenia odškodného a bežných životných situácií? Advokát Michal Hulena upozorňuje, že po tomto zákone bude nutné prijať ďalšie nové zákony. Navyše, k novej norme je už teraz viac ako 3000 pripomienok.Ak idete uzatvárať akúkoľvek zmluvu, zabudnite na to, že si nájdete na internete. Všetky existujúce vzory zmlúv prestanú byť aktuálne. Menia sa totiž všetky zákony, na ktorých boli tieto zmluvy postavené.V Občianskom zákonníku budú po novom upravené aj pravidlá vzniku občianskych združení a firiem. Zásadné zmeny čakajú aj zmluvy. Čo sa stane, keď zaniknú také zákony ako Zákon o rodine alebo Obchodný zákonník? Čo znamená reforma záväzkov? Ako sa tieto kolosálne zmeny dotknú bežného občana, podnikateľov či právnikov?Rozhovor s advokátom Michalom Hulenom nahrával Peter Hanák.Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk.

Predviedli toho neuveriteľne veľa.Silvestrovský špeciál najpozoruhodnejších hlášok roka 2025.Epizóda je sponzorovaná.

Stavebný sektor sa mení: digitalizácia prináša presné modelovanie, robotizácia uľahčuje procesy a ekologické technológie zabezpečujú energeticky efektívne bývanie v súlade s ESG štandardmi.Ale viete, ako budete žiť a bývať povedzme o dve dekády? Aké materiály nahradia tie dnešné a ako sa naše domy prispôsobia čoraz extrémnejším klimatickým podmienkam? Už to totiž nie je len o estetike a cene, ale predovšetkým o zdraví, ekológii a energetickej efektivite.V podcastovom rozhovore s Tomášom Seppom, zodpovedným za business development v spoločnosti Baumit, sme sa ponorili do roku 2045, aby sme preskúmali, čo nás čaká v stavebníctve, v preferenciách zákazníkov a v technologických inováciách.

Kultúra má za sebou náročný rok. Mnohé inštitúcie ho zakončili pod vedením dosadeným ministerským duom Martinou Šimkovičovou a Lukášom Machalom. Politické nominácie na čele múzeí tento rok sprevádzali skúsenosti so šikanou na pracoviskách a neodborné zásahy do práce zamestnancov – namiesto vízie systematického rozvoja a zveľaďovania kultúry.V dnešnom podcaste budete počuť Júliusa Barcziho, teoretika umenia, ktorý v rokoch 2014 až 2018 viedol Múzeum Betliar. Barczi je zároveň čerstvým členom iniciatívy Otvorená kultúra, ktorá začína pripravovať plán obnovy a odolnosti kultúry, aj o ňom sa v rozhovore dozviete viac.Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk.

Posledné roky priniesli množstvo nových svedectiev o neidentifikovateľných lietajúcich objektoch (UAP), od pilotov stíhačiek až po informátorov z prostredia vlád, ktorí hovoria o reverznom inžinierstve mimozemských technológií.V špeciálnom koncoročnom vydaní podcastu sme sa pokúsili tieto tvrdenia konfrontovať s reálnou fyzikou. Je možné ohýbať časopriestor, čerpať energiu z vákua alebo využívať kvantovú teleportáciu na pohon?O tom, ktoré koncepty (ako napríklad slávny prvok 115 Boba Lazara či nacistický Zvon) sú úplný nezmysel a ktoré majú aspoň teoretickú oporu vo vede, sa rozpráva moderátor Maroš Žofčin s astrofyzikom a redaktorom Živé.sk Marekom Jurčíkom.Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Teraz ju máme aj v elektronickej verzii. Nájdete ju na obchod.aktuality.sk .TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/ V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Svedectvá pilotov a whistleblowerov (David Fravor, David Grusch) o UFO.Fyzika pohonu: Warpový pohon, ohýbanie časopriestoru a antigravitácia.Tri druhy pohonu: Energia nulového bodu, ortuťový motor a kvantový prenos.Legenda o nacistickom projekte Die Glocke (Zvon).Odkiaľ môžu pochádzať: Vesmír, budúcnosť alebo dno oceánov?Zoo hypotéza: Sme pre mimozemšťanov len chránenou rezerváciou?Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Lyžovačky sa stávajú luxusnými dovolenkami, ktoré si môže dovoliť čoraz menej Slovákov. Vo veľkých strediskách v Tatrách alebo v Jasnej je tak čoraz viac Poliakov, lebo Poľsku sa darí. Ak ste cenovo senzitívna rodina, rovno zabudnite na lyžovačku medzi sviatkami, odkazuje šéf prevádzkovateľa najväčších stredísk TMR, Igor Rattaj. S ministrom životného prostredia Tomášom Tarabom aj jeho štátnym tajomníkom Filipom Kuffom má dobrý vzťah. Ministrovi dokonca vnukol myšlienku, aby ľudia podnikajúci v Tatrách museli platiť koncesiu.V podcaste s Igorom Rattajom sa dozviete:– od 1. minúty – či politika vlády ochudobňuje Slovákov;– po 2:00 – prečo museli zvýšiť ceny lístkov;– od 3:00 – či chudobnejú aj najbohatší a či sa musí aj on obmedzovať;– okolo 4:00 – prečo je podľa neho pre štát lepšie, keď si kúpi 500-eurové šampanské než 200-eurové;– po 6:00 – že treba osekať štátnu správu, lebo ľudia v nej dnes už zarábajú veľa;– od 7:30 – čo si myslí o Ivanovi Miklošovi a prečo sa bohatí sťahujú do Talianska;– po 9:30 – či bude lyžovačka lacnejšia alebo drahšia;– od 9:45 – či budú Tatry už len pre Poliakov, lebo Slováci si to nebudú môcť dovoliť;– po 12:00 – že lyžovačka prestáva byť ľudovou zábavou a cenovo senzitívnejší by mali rovno zabudnúť na tú silvestrovskú;– od 14:00 – kto za to môže a prečo Poľsko rastie a my nie;– po 16:00 – že by voličov nepustil k voľbám každé štyri roky;– od 16:30 – či je demokracia v protiklade s rastom ekonomiky alebo nie;– po 17:30 – či sa mu ľahšie rozvíjajú lyžiarske strediská, keď nevládnu ochranári;– od 19:00 – aký má vzťah s ministrom Tarabom a či mu to uľahčuje podnikanie v národných parkoch;– po 21:30 – či vďaka tomu dosiahol ústupky pri zonácii Tatier;– od 23:30 – akou logikou neprídu Tatry o ďalšie časti prírody, keď chce stavať ďalšie lyžiarske stredisko na Hrebienku;– po 25:30 – že chce venovať pozemky, aby ich vymenil za nové lyžiarske stredisko;– od 28:00 – kedy sa dokončí zonácia;– po 28:30 – ako poradil Tarabovi koncesie na podnikanie v národných parkoch;– od 30:00 – či to nepredraží Slovákom Tatry ešte viac;– po 31:00 – či sa koncesiou nechce len zbaviť konkurencie v podobe malých stánkarov;– od 33:00 – že pozná skoro všetkých ministrov;– po 33:30 – koho pozná najlepšie a najbližšie;– od 34:50 – ako sa jeho vila dostala do vlastníctva otca Martina Glváča;– po 35:40 – či vymenil vilu za penzión Glváčovcov v Rakúsku;– od 37:30 – či nekryje majetky politikov, ktorí si na to nemohli zarobiť legálne;– po 39:00 – prečo Kočner písal Glváčovi, keď chcel majetok, ktorý oficiálne patril Rattajovi;– po 40:00 – či je stále kamarát s Martinom Glváčom.

Pre mladých je témou číslo jedna osamelosť. Nehovoríme o tom, čo nás naozaj trápi a čím vnútorne žijeme. Namiesto toho nosíme masky a snažíme sa napĺňať očakávania tých druhých. Tvrdí šéf internetovej poradne pre mladých IPčko Marek Madro. Podľa neho, my dospelí mládež sklamávame pretože im nevieme poskytnúť istoty, ale ani nádej a preto sa deti utiekajú k pochopeniu v online priestore. Výsledkom je prehlbujúca sa radikalizácia mládeže, ktorá môže vyústiť až do opakovania fatálneho násilia, varuje psychológ Madro.„Srdce je malá vec, ale žiada si veľké veci. Ono samo by nepostačilo mačiatku na obed, a predsa mu nie je dosť ani celý svet.“ Napísal svojho času Victor Hugo. Podobne je tomu u našich detí. Na jednej strane neustále verbálne deklarujeme, že deti sú pre nás - i pre celú našu spoločnosť, tou absolútnou prioritou, témou tém, soľou zeme ako i našou budúcnosťou či nádejou. Na strane druhej, v realite, môžeme vidieť ako neustále narastá počet detí, ktoré sužujú vážne psychické a duševné problémy či dokonca stoja na samej hrane voľby medzi životom a nebytím. Trápi ich strach zo zlyhania, obavy z toho, že sklamú očakávania a - na dnešnú dobu plnú modernej komunikačnej techniky, paradoxne až neuveriteľná osamelosť.Zároveň registrujeme i narastajúci radikalizmus mládeže, ktorý už aj tu - na Slovensku, niekoľkokrát udrel s brutálne vražednou silou. K tomu treba prirátať stále pretrvávajúci problém šikany, tlaku od vysoko polarizovanej a frustrovanej spoločnosti nás dospelákov, ako i zlyhávajúci a až zúfalo nedostatočný systém pomoci pre deti vo vážnych ba dokonca až existenciálnych problémoch, ktoré až pričasto balansujú na samej hrane života a smrti. Áno, ide presne o tie deti, ktoré inak tak radi verbálne označujeme za to najdôležitejšie, čo ako spoločnosť vôbec máme. Naše vlastné deti. Čo teda tieto naše deti a našu mládež skutočne trápi, vieme to vôbec? A ako im v tom vieme reálne pomôcť - indviduálne, ale aj ako celá spoločnosť? No a ako si poradiť s týmto obdobím veľkých očakávaní ale i stretov snov, očakávaní s neraz šedivou až krutou realitou - teda sviatkami?Nám sa množia príbehy detí, ktoré chcú riešiť to, čo sa im deje, tak, že upozornia svet tým, že niekomu inému ublížia. Len aktuálne riešime takmer 50 takýchto príbehov. Situácia je naozaj veľmi vážna a náš systém dostatočne nereflektuje na tieto potreby ako i výzvy. Mreže pri bráne ani kamery riešením ozaj nie sú, tým je len dlhodobá a systémová práca s rizikovými prípadmi mladých ľudí, hovorí šéf internetovej poradne pre mladých IPčko psychológ Marek Madro. https://ipcko.sk/Témy dnešného Rána Nahlas s Marekom Madrom a Frederikou Hazeovou z internetovej poradne pre mladých IPčko. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Sviatky nemusia byť len časom domácej pohody a pokoja. Pre mnohých z nás predstavujú najťažšie obdobie v roku. Rodiny trávia viac času spolu doma. V domácnostiach, kde sa vyskytuje domáce násilie, to však znamená, že ľudia sú dlhodobo uzavretí v jednom priestore s agresorom. Podobne ako počas pandémie, aj počas sviatkov môže byť hľadanie pomoci a východiska výrazne náročnejšie.Čo si všímať vo svojom okolí a ako pomôcť osobe, ktorá zažíva domáce násilie?„Počas Vianoc, keď sa rodiny a priatelia navštevujú, je dôležité všímať si varovné signály. Práve zásah zvonka je kľúčovým faktorom pri naštartovaní pomoci. Dôležité je, aby sa dotyčná osoba necítila sama,“ hovorí sociálna poradkyňa a terapeutka Ivana Klimentová, ktorá sa špecializuje na krízovú intervenciu a násilné či toxické vzťahy. Pracuje pre organizáciu Možnosť voľby. Vysvetľuje, že nie všetci ľudia na Slovensku majú rovnaké možnosti požiadať o pomoc pri odchode z násilného vzťahu.Moderovala Kristína Braxatorová.Ak poznáte niekoho vo svojom okolí, kto zažíva domáce násilie, obrátiť sa môžete, napríklad, na tieto linky a organizácie na Slovensku: Národná linka pre ženy zažívajúce násilie – 0800 212 212, IPčko – 0800 500 333, Linka pomoci obetiam násilia – 0850 111 321, Aliancia žien Slovenska – 0903 519 550. V prípade bezprostredného ohrozenia volajte 112 alebo 158.Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk.

Aj keď sa Štefan Zora narodil v roku 1949, jeho život bol poznačený holokaustom a tragickými rodinnými príbehmi. Mal však v sebe dostatok energie, aby sa stal hercom v detskej dramatickej skupine, absolvoval v Rakúsku medicínu a odišiel do Ameriky, kde sa stal psychológom. Tragédia holokaustu nebola len záležitosťou generácie, ktorá ho zažila ale aj tých, čo sa narodili po vojne. Potvrdzuje to aj príbeh Štefana Zoru.