Podcasty Aktuality.sk

Členské štáty Európskej únie definitívne schválili zákaz dovozu ruského plynu najneskôr do konca roka 2027. Nie všetky krajiny sa ale na tomto bode zhodli. Proti hlasovalo Slovensko a Maďarsko. Obidva štáty podávajú žalobu na Súdny dvor EÚ.Bude teraz plyn naozaj drahší? Hrozí, že budú mať Slováci a Slovenky doma zimu? A čo je pravdy na slovnom spojení „lacný ruský plyn”?Na tieto otázky nám odpovedal analytik webu Energie-portal.sk Radovan Potočár.„Na ruskom plyne nie sme závislí”Prečo by toto rozhodnutie únie malo vôbec zaujímať obyvateľov Slovenska? Naše domácnosti najčastejšie kúria plynovým kotlom a viac ako polovica tepla v bytových domoch zase pochádza z plynu, vysvetľuje dôležitosť témy odborník.„Ak by lacný ruský plyn existoval, tak sa o dotovaní plynu nemusíme vôbec rozprávať. A vlády by neminuli miliardy eur na jeho dotovanie,” opisuje Potočár často opakovanú tézu o lacnej komodite z Ruskej federácie.Potvrdzuje ale, že koniec dodávok ruského plynu v roku 2027 naozaj ovplyvní trhové ceny. Upozorňuje však, že zmena cien je už aj teraz turbulentná — v januári ceny plynu výrazne stúpli a koncom januára naopak išli dole.Slovenský premiér Robert Fico proti nariadeniu EÚ protestuje a chystá sa podať žalobu na Súdny dvor. Potočár ale vysvetľuje, že krajina už teraz nie je závislá na ruskom plyne a až taká zmena nenastane. Ruská federácia zabezpečuje v súčanosti už len tretinu dovážaného plynu.„Individuálne európske štátiky, obzvlášť také ako Slovensko, nemajú žiadnu vyjednávaciu silu voči Rusku. Ale spoločne ako Európa vyjednávaciu silu máme,” myslí si analytik o žalobe, ktorú chystá slovenská vláda.Počúvate podcast Európa, ktorý vzniká v spolupráci s Európskym parlamentom.Moderuje Frederika Lodová.

Poslanec za SNS Roman Michelko si myslí, že na dnešnom nočnom rokovaní parlamentu poslanci opití už nebudú, lebo ich budú sledovať médiá. Andreja Danka opitého naživo nevidel, hoci za neho nechce dať ruku do ohňa. Podľa neho ale priebeh schôdze neohrozil.V podcaste s poslancom za SNS sa dozviete:– od 1. minúty – za čo ide parlament odvolávať ministra vnútra;– po 2:00 – či sa bude opäť rokovať v noci, napriek zlým skúsenostiam;– od 5:00 – či sa na nočných schôdzach parlamentu pravidelne pije;– po 8:00 – či Andrej Danko chodí do parlamentu pravidelne opitý;– od 10:00 – že naživo Andreja Danka opitého nevidel, iba ak na videu, ale ani vtedy neohrozil schôdzu;– po 12:00 – prečo v Poľsku môžu poslanci fúkať a u nás nie;– od 16:00 – prečo má SNS nízke preferencie;– po 17:00 – že voliči chcú tvrdšie stíhanie opozície;– od 19:00 – či kvôli politickým cieľom koalície nepadnú vyšetrovania drogových mafií;– po 20:00 – či bolo OK stíhať Roberta Fica za zverejnenie daňového tajomstva;– od 24:50 – aké má možnosti SNS v ďalších voľbách a či pôjdu so Smerom;– po 25:30 – či SNS nechce vymeniť predsedu;– od 26:30 – či SNS bude spolupracovať s Republikou;– po 30:00 – či berie vážne tvrdenia Petra Kotlára;– od 37:00 – v čom opozícia nemá pravdu, keď kritizuje ministerku Šimkovičovú;– po 39:00 – či koalícia podrží všetkých odvolávaných ministrov;– od 41:00 – čím to je, že národní konzervatívci nevideli problém v Donaldovi Trumpovi skôr;– po 45:00 – či to nie je selektívna slepota na základe fiktívnych tém ako gender;– od 49:00 – či je SNS spokojná s výkonom funkcie riaditeľky STVR;– po 52:30 – či nie je Lukáš Machala v konflikte záujmov, keď riadi Radu STVR;– od 55:00 – že voličom nestačí, čo koalícia urobila s STVR a chceli by viac;– po 58:00 – prečo STVR nepokryla napríklad kauzu haciendy;– od 1:00:00 – či SR neporušuje európske právo;– po 1:05:00 – prečo bol potrebný personálny audit, na základe ktorého bude v STVR hromadné prepúštanie;– od 1:07:00 – či Národný mediálny úrad nebude centralizácia riadenia médií.

Telesná dokonalosť, česť a harmónia tela a ducha – ideál, ktorý sa z gréckej Olympie šíri od roku 776 pred Kristom. Práve tam majú svoj rodný list olympijské hry. Tie antické. Vydržali do 4. storočia nového letopočtu, lebo sa znepáčili rímskemu cisárovi Theodosiovi.Tie moderné si museli počkať až do roku 1896, kedy ich obnovil Pierre de Coubertin v Aténach. A špeciálne zimné do roku 1924, kedy sa konali prvé vo francúzskom ŠAMONÍ (Chamonix). Odvtedy bolo tých moderných 54, z toho zimných doteraz 24, naposledy v Pekingu.Už v horizonte hodín sa otvoria 25. zimné v talianskom Miláne. Metropola severu je už nejaký čas v zovretí bezpečnostných opatrení. Na takmer tritisíc športovcov tam bude dohliadať šesťtisíc príslušníkov bezpečnostných služieb. V slovenských farbách bude reprezentovať päťdesiatka športovcov.Ich výkony tam bude pre nás sledovať aj dvojica našich kolegov Ján Jasenka a Martin Tóth Vaňo z nášho sesterského portálu Šport.sk, s ktorými sa na tie 25. Zimné olympijské hry pozrieme bližšie.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Trumpov paradox. Ak v Bielom dome hovorí o nádeji na dobré správy o vojne na Ukrajine, Vladimír Putin neprestáva útočiť. A to aj napriek prísľubu týždňovej pauzy pre arktické mrazy. Od nedele pokračujú jeho jednotky v ostreľovaní centrál elektriny či vody, v utorok zlikvidovali aj symbol odporu Ukrajincov v druhej svetovej vojne – pamätník Matky vlasti. Ukrajinské mestá hlásia masívne výpadky elektriny a tepla. Teplomery vykazujú aj dvadsať stupňov pod nulou. A v predvečer trojstranných rokovaní na pôdoryse Moskva-Kyjev-Washington Volodymyr Zelenskyj prichádza s kritikou: Moskva preferuje teror pred diplomaciou.Na situáciu sa pozrieme s našou vyslanou reportérkou na Ukrajine Stanislavou Harkotovou.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Hokejový turnaj na zimnej olympiáde v Miláne sa nezdaržateľne blíži. Už 11. februára sa vhodí úvodné buly, slovenskí reprezentanti sa už stretli a v utorok odleteli do Milána. Patrik Mitas (redaktor Slovenskej televízie), Martin Toth-Vaňo (redaktor ŠPORT.sk) a hokejista Juraj Jurík sa v novej časti Trefného strieľania pozreli na šance Slovákov na turnaji, na možné zloženie presiloviek či zmenu v nominácii.

Česko-slovenská MMA organizácia Oktagon oslavuje tento rok 10. narodeniny. Spolumajiteľ Pavol Neruda v podcaste Staredown na ŠPORT.sk prehovoril o veľkolepých plánoch, zhodnotil uplynulý rok a vyjadril sa aj k obvineniam Karlosa Vémolu zo závažnej drogovej trestnej činnosti.Čo sa dozviete v rozhovore?Na základe čoho verí v nevinu Karlosa Vémolu?Prečo Oktagon nechcel zaplatiť odvetu Pirát vs. Vémola?Za akých podmienok si vie predstaviť návrat Attilu Végha?Prečo negatívne zmenil názor na Gábora Borárosa?Kto je v Oktagone vychádzajúcou hviezdou svetového formátu?Akú hodnotu má dnes Oktagon a je na predaj?

Vieme vôbec, čo je to, čo si vo vzdelávaní našich detí objednávame? V našom školstve nám zásadne chýba definícia jeho zákazníka. Tvrdí riaditeľ jednej naozaj netradičnej školy Juraj Mazák. Podľa neho si školstvo príliš monopolizoval štát a zo škôl sa tak neraz stali akési babysittingy. A prečo ambiciózne plány ministra zrejme zlyhajú?Jednou z najzásadnejších priorít našej spoločnosti by malo byť kvalitné a aj skutočne dostupné vzdelávanie. Napokon, slogany o tom, že deti sú naša priorita, tu počúvame už celé dlhé roky a to prakticky naprieč celým politickým spektrom.Malo by to tak byť, ale realita podopretá štatistikami, faktmi ako i tvrdými dátami hovorí, že tomu tak v skutočnosti vôbec nie je.Školy to nie je len o vzdelávaní, je to aj významný pilier komunity. Je škoda, že o kvalitné a dostupné vzdelávanie náš štát nemá reálny záujem, v konečnom dôsledku na to doplatíme všetci, hovorí Mazák.Ako je možné, že vzdelávanie ale aj dosiahnuté vzdelanie našich vlastných detí pre nás nie je jednou z našich najvyšších a najdôležitejších priorít? Prečo u nás stále nie je vzdelanie výťahom k lepším socioekonomickým pomerom tých, čo sa naozaj snažia, ale práve naopak - až pričasto doslova väzní detské talenty v pasci socioekonomických pomerov ich rodičov?Prečo naše školy ešte stále tak verne zrkadlia kritiku z čias Márie Terézie a vzdelávanie sa tu neraz podobá 18. storočiu a jediným rozdielom je azda iba elektrina v triedach a tablety v rukách učiteľov? Zabíja náš vzdelávací systém prirodzenú zvedavosť detí a k čomu vedie ten ustavičný cval za ďalšími písomkami, skúšaniami pre skúšanie samotné, ako i všakovakými - neraz úplne nevýpovednými, testami? Prečo ministrom školstva veľkolepo ohlásená “Nežná revolúcia vo vzdelávaní “ zrejme zlyhá a v tej našej slovenskej praxi nebude fungovať a v čom sa štát zásadne mýli, ak chce - namiesto podpory pozitívnych príkladov, hrubou silou štátnej moci nadiktovať jednotné centralizované pravidlá pre všetkých, bez rozdielu ich jedinečnosti a osobitých špecifík? Dá sa vôbec inklúzia vynútiť a v čom tá naša, neraz iba formálna, inklúzia zlyháva? No a napokon, pre koho sú vlastne tie naše všeobecné školy, keď v nich čoraz viac detí zlyháva a ani sa necítia byť v procese vzdelávania šťastné či aspoň akceptované? A ako to, že narastá počet detí, ktoré sú zo štandardného vzdelávacieho procesu vyčleňované a vieme to zmeniť? Naozaj to tak má byť a ak nie, ako z toho bludného kruhu s čoraz horšími výsledkami vystúpiť?Staviame systém pre čoraz viac sa zmenšujúcu sa normu, tvrdí Mazák, riaditeľ školy, v ktorej sú si učitelia a žiaci partnermi. “Keď postavíte systém kde tretina sú výnimky, tak ten systém asi nie je v poriadku. To nie je systém. Ak by sme mali nastavovať vzdelávací systém, tak by sme ho nemali dizajnovať na ekonomiku prevádzky, ale stavať ho najmä na jedinečnosti detí a možností toho, aby mohli rásť tak, ako to potrebujú,” dodáva.Ráno Nahlas, tentoraz s riaditeľom experimentálnej Slobodnej školy v Košiciach Jurajom Mazákom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Za PPAčkou s jej chronickými a opakujúcimi sa zlyhaniami stoja veľké a silné finančné skupiny a tie najvyššie politické špičky na tieto skupiny poprepájané, tvrdí bývalá šéfka protikorupčnej sekcie Pôdohospodárskej platobnej agentúry Zuzana Šubová. Dnes je PPA spájaná najmä s kauzami penziónov, ktoré ani penziónmi nie sú. Stanú sa penzióny náhrobným kameňom slovenských eurofondov?Takzvaná penziónová kauza spojená s pôdohospodárskou platobnou agentúrou ani po 10 rokoch vôbec neutícha. Aktuálne sa ňou - okrem polície a prokuratúry - už zaoberal aj Europarlament.„Slovensko nevie ochrániť finančné záujmy Únie,“ povedala európskemu Výboru pre kontrolu rozpočtu bývalá šéfka protikorupčnej sekcie PPA Zuzana Šubová. Na výbore však dokonca zazneli aj úvahy o možnom pozastavení eurofondov pre Slovensko.Krátko pred rokovaním eurovýboru pritom u Šubovej zasahovala polícia. Dôvodom razie malo byť údajné nebezpečné prenasledovanie prezidenta Finančnej správy Jozefa Kissa. Policajtov pritom podľa Šubovej mali zaujímať predovšetkým dokumenty, ktoré súvisia s kauzou haciend postavených z dotácií PPA. No a vážne pochybnosti našiel pri opakovaných kontrolách tejto agentúry aj Najvyšší kontrolný úrad.„PPA nespĺňa podmienky základných kritérií akreditácie. Logickým krokom by bolo odobratie akreditácie pre PPA a jej nové, hĺbkové a naozaj dôkladné preskúmanie. Veď keď farmári nedostávajú oprávnené platby a dostávajú ich oligarchovia a finančná skupina, to je podľa vás normálne? Samozrejme že to nie je normálne,“ hovorí šéfka Pirátov Šubová.A ako si vysvetľuje policajnú raziu u nej doma krátko pred jej vystúpením v Europarlamente, no a kedy sa dočkáme súdnych pojednávani v prípade pochybení PPA a dočkáme sa ich vôbec?Sledujete Aktuality Nahlas, dnes so šéfkou Pirátskej strany Zuzanou Šubovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Kristián Mesároš je tréner, ktorý dokazuje, že forma sa robí v kuchyni. V prvej časti nového podcastu na ŠPORT.sk o zdraví a dlhovekosti debatoval s moderátorom Mariánom Lontošom o strave pre bežných ľudí, mýtoch o chudnutí a pridal praktické tipy na dlhý život v kondícii. Žiadne zložité teórie, len prax, ktorú využijete už dnes. Vypočujte si podcast a dozviete sa viac.

„Aby sme boli naozaj odolnou krajinou schopnou brániť sa, musíme pracovať nielen s armádou a zvyšovať svoju „ozbrojenú“ obranyschopnosť, ale pracovať so spoločnosťou. Práve ten pojem spoločenská odolnosť je presne o tomto – že každý človek je v nejakom zmysle zodpovedný za mier“, hovorí vojnový reportér Tomáš Forró. „Nie nevyhnutne tak, že má ísť brániť krajinu so samopalom v ruke, ale každý z nás môže v prípade ohrozenia alebo krízy urobiť veľa pre to, aby sa krajina ubránila a aby sme si dokázali zachovať svoju každodennosť a spôsob života“, dopĺňa.Ako vojna u susedov mení našu krajinu? Čo sa stane, ak vojna vypukne aj u nás? Čo môžeme robiť, aby sme ochránili seba, svoje domovy a celú krajinu? Tri vety z nedávneho statusu vojnového reportéra, u ktorého som bol zvyknutý, že zachytáva a opisuje konflikty za hranicami Slovenska. Tomáš Forró však v súvislosti s vojnou začína hovoriť o svojej a rovnako našej rodnej krajine.Začína hovoriť o spoločenskej odolnosti a dokonca o príručke prežitia.Prečo?Vidí snáď niečo, čo my ešte nevidíme? Alebo len berie vážne varovania pred hrozbou širšieho konfliktu s Ruskom?Čomu ho naučili štyri roky Putinovej agresie voči Ukrajine?Otázky, ktoré mu dnes môžem položiť aj za vás – o vojne a jej presahoch za naše hranice.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Cez víkend zomrel Mikuláš Vareha, samozvaný kráľ Zemplína a jeden z najväčších daňových podvodníkov v dejinách Slovenska. Tento bývalý policajt si odsedel 9 rokov z 11-ročného trestu za to, že štátu spôsobil na daniach škodu 58 miliónov eur - ktoré sme zaplatili my všetci z našich daní. V roku 2020 sme boli u čerstvo prepusteného Varehu na bizarnej návšteve. Zábery aj rozhovor si môžete pustiť vo videopodcaste Aktuality Nahlas.Čo nám Varehov príbeh hovorí o zlatej ére DPHčkarov? Mikuláš Vareha mal rád pozornosť, vydal o sebe tri DVD záberov zo svojho života. Bol šéf asociácie amatérskeho boxu a vo svojom sídle vybudoval ring. Bol tiež charizmatický a presvedčivý klamár. Aj počas našej návštevy nám opakovane rozprával príbeh o lykožrútoch, ktorý mu pred súdom spoľahlivo vyvrátil prokurátor Ján Šanta.Vo videopodcaste nájdete aj zábery z Varehových DVD, ktoré poskytol nášmu ekonomickému reportérovi Martinovi Odkladalovi, ktorý písal o Varehových aktivitách.Nahrával Peter Hanák.

Slovenská cyklistika má nový klenot, ktorý nielenže láme rekordy na tratiach, ale svojou bezprostrednosťou si podmanila aj svet športových fanúšikov. Hosťom najnovšieho vydania podcastu suSPEAK s moderátorskou dvojicou Marek Marušiak a Rasťo Konečný bola aktuálne najlepšia slovenská MTB pretekárka v disciplíne enduro Simona Kuchyňková.Mladá jazdkyňa, ktorá len nedávno získala prestížny kontrakt s Red Bullom, v rozhovore poodhalila zákulisie športu, v ktorom rozhodujú stotiny sekundy a kde strach nemá miesto. Hoci sa dnes rúti dolu kopcami na dvoch kolesách, jej športové korene siahajú k ľadu a mantinelom.Práve hokejové začiatky boli jednou z kľúčových tém debaty, v ktorej Simona Kuchyňková s úsmevom priznala, že na korčuliach bola skôr technickým typom než ostrostrelcom. „Ja som to nevedela, nemala som silu vystreliť. Bola som strašne krivá, ale mala som rýchlosť a vedela som tvoriť šance,” spomína na časy v hokejovom výstroji.Táto komplexnosť a dravosť jej zostali dodnes, hoci hokejku vymenila za riadidlá. Prechod k cyklistike bol prirodzeným vyústením rodinného nastavenia, no cesta na vrchol enduro scény si vyžiadala obrovskú dávku odvahy a odolnosti voči bolesti.V podcaste sa dozviete aj to, aké náročné je udržať koncentráciu počas vyčerpávajúcich pretekov, keď svaly vypovedajú službu. Simona Kuchyňková detailne opísala fenomén známy ako „arm pump”, kedy predlaktia pod náporom vibrácií a neustáleho brzdenia doslova skamenejú.„My brzdíme jedným prstom. A dostala som sa do takého štádia, kedy som už musela brzdiť obidvomi aj tromi prstami. Už mi to bolo úplne jedno a myslela som si, že toto je môj koniec,” opísala dramatické momenty z majstrovstiev sveta.Napriek extrémnemu riziku však pre ňu adrenalín zostáva drogou, bez ktorej si svoj život nevie predstaviť.Ešte silnejším momentom rozhovoru je Simonina osobná skúsenosť so zdravotnými komplikáciami, ktoré mohli predčasne ukončiť nielen jej kariéru, ale aj život. Diagnóza aneuryzmy v mozgu a následná operácia jej od základov zmenili pohľad na svet. Hoci jej lekári odporúčali nájsť si iný šport, Simona Kuchyňková sa nevzdala a s odstupom času túto skúsenosť vníma ako niečo, čo ju nesmierne posilnilo.„Vždy sa snažím užívať si život čo najviac, lebo stačí jedna sekunda a je to out,” hovorí úprimne o svojom novom prístupe k pretekaniu aj každodennosti.Tento rozhovor v rámci podcastu suSPEAK nie je len o bicykloch a hokeji. Je to príbeh o nezlomnej vôli, radosti zo života a o tom, ako chutí šampanské vypité priamo z cyklistickej tretry. Ak chcete vedieť, prečo sa Simona Kuchyňková nebojí medveďov, ale prekvapil ju jeleň, alebo ako dokázala vyhrať Svetový pohár o jedinú desatinu sekundy, nenechajte si ujsť celú epizódu. Je to jazda, pri ktorej nebudete chcieť brzdiť.

Európsky zákon o digitálnych službách má za cieľ urobiť z internetu bezpečnejšie a férovejšie miesto. Darí sa mu to? A ako funguje v praxi? Aj o týchto otázkach diskutovala Veronika Frankovská v podcaste s komunikačným stratégom Petrom Jančárikom zo Seznam.cz.Podľa Jančárika sa Zákon o digitálnych službách (DSA) riadi pomerne jednoduchým princípom: „To, čo je nelegálne v offline svete, má byť nelegálne aj online.“ DSA podľa neho ukladá veľkým platformám povinnosť odstraňovať nezákonný obsah a zároveň byť transparentné v tom, ako moderujú diskusie a rozhodujú o zmazaní príspevkov.„DSA je opakom cenzúry. Zavádza povinnosť platformám vysvetliť, prečo bol konkrétny obsah alebo status odstránený,“ zdôrazňuje Jančárik. Práve transparentnosť považuje za jeden z kľúčových prvkov regulácie, ktorá má posilniť dôveru používateľov.Európska únia je podľa neho v súčasnosti jedinou významnou globálnou silou, ktorá sa systematicky snaží regulovať veľké online platformy. Európska komisia už vedie viaceré konania, napríklad aj voči platforme X.„Európsky prístup je do istej miery inšpiráciou aj pre iné krajiny. Zároveň je dôvodom, prečo dnes vidíme najostrejší odpor zo strany časti americkej administratívy, ktorá je silne prepojená s veľkými technologickými platformami zo Silicon Valley,“ dodáva Jančárik.

Hrozba skrytej privatizácie vodárenskych spoločnosti či ovládnutie zdravotníctva lobistami. To sú témy, v ktorých predseda NKÚ opakovane žiadal premiéra o stretnutie. Neúspešne, premiér záujem neprejavil. Slovensko pritom trápi i obrovský investičný dlh – od vodárenskej infraštruktúry cez mosty či železnice. Desiatky miliárd na modernizáciu pritom štát nemá. No a stopnú nám kvôli PPA eurofondy?Slovensko vstúpilo už do tretieho kola uťahovania opaskov. Máme vyššie dane i odvody, máme vyššie ceny, ale napriek miliardovým konsolidáciám zostáva rozpočtový deficit prakticky rovnako vysoký. Slovensko sa pritom prepadá už vo všetkých možných rebríčkoch na samý chvost krajín EÚ a z krajiny sa kvôli mnohomiliardovým investičným dlhom stáva čoraz viac akýsi postupne sa rozpadajúci skanzen.V časoch, keď sa okolo Nemecka, Francúzska či susedného Poľska formuje jadro novej - dvojrýchlostnej Únie a vplyvní európski politici i odborníci varujú pred hrozbou konfliktu s Ruskom je však naše krajina na krízové situácie žalostne nepripravená. Poučenie z katastrofálne manažovanej pandémie nebolo urobené vôbec, naopak dôvera v spoločnosti prudko narástla. No a investičné dlhy v kritickej infraštruktúre - od kanalizácie k mostom alebo železniciam, sa šplhajú k mnohomiliardovým sumám, na ktoré Slovensko jednoducho nemá vôbec žiadne rezervy.My nemáme odborníkov, my máme “plávajúcich” generálnych riaditeľov, tvrdí šéf NKÚ a dodáva: “Prišlo sa na netransparentné, neférové konanie generálneho riaditeľa a namiesto toho aby sme ho nechali orgánom činným v trestnom konaní - aby zistili ako je možné, že sa mu navýšil majetok a žije si nad pomery jeho oficiálneho platu, tak my sa s takýmto zamestnancom rozlúčime tak, že mu dáme štedré odstupné no a o pár mesiacov ten istý človek opäť sedí na stoličke generálneho riaditeľa v inej štátnej inštitúcií. Takýchto podozrivých osôb je tu veľmi veľa.”Ráno Nahlas, dnes opäť so šéfom Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomírom Andrassym. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Zrazu som sa vyhýbala foteniu, nechcela som sa vidieť. Aj fyzicky som mala som rôzne príznaky a netušila, čo sa deje, hovorí Lenka Šóošová o perimenopauzeVedeli ste, že priemerná žena strávi v perimenopauze a menopauze až tretinu svojho života? Napriek tomu o nej vieme menej než o puberte. Počúvajte spolu s nami najnovšiu časť Pre mamy s Babsy.Perimenopauza je prirodzené prechodné obdobie v živote ženy, ktoré môže začať aj niekoľko rokov pred menopauzou. Prejavuje sa hormonálnymi výkyvmi a rôznymi fyzickými aj psychickými príznakmi (hovorí sa dpokonca o viac ako 30-tich) , ktoré si ženy často nevedia hneď spojiť s týmto obdobím. Práve preto býva perimenopauza často nepochopená a zbytočne stresujúca.O svojej skúsenosti s perimenopauzou v poslednej dobe otvorene komunikuje aj moderátorka Lenka Šóošová, ktorá priznala, že dlho netušila, čo sa s jej telom deje. Zažívala zabúdanie, únavu, búšenie srdca či stratu istoty a mala pocit, že s ňou niečo vážne nie je v poriadku. Až postupne zistila, že ide o perimenopauzu, a rozhodla sa o tom hovoriť verejne, aby povzbudila aj iné ženy a pomohla búrať tabu okolo tejto témy, ktorú vám dnes prinášame aj v najnovšej časti Pre mamy s Babsy. V otvorenej diskusii privítame nielen Lenku Šóošovú, ale aj farmaceutku, odborníčku v oblasti ženského zdravia a členku Medzinárodnej menopauzálnej spoločnosti Leilu Zajac, dozviete sa: čo je perimenopauza a čo menopauza kedy môže žena pozorovať úplne prvé príznaky, a koľko perimenopauza trvá prečo by o tomto období mali vedieť aj mladé ženy, ešte pred 40-tkou čo všetko je dôležité začať si o svojom tele uvedomovať ešte skôr, než prídu prvé príznaky ako toto obdobie prežívala moderátorka Lenka Šoóšová v dobe, kedy ešte nevedela, čo sa s ňou deje ako to prežívala už naopak v čase, kedy o perinomenopauze vedela čo jej pomohlo prekonať aj nepríjemné chvíle ako to vnímala ako žena, ktorá nielen chodí do práce, ale je navyše dennodenne aj pred kamerami a v centre záujmu viac, než iné profesie ako jej pomohol jej manžel a ako sa má dnes aj čo Lenka ako vždy s úmevom a úprimne odkazuje všetkým ženám.V našom podcaste dnes nájdete naozaj všetko dôležité, čo o ženskom zdraví (nielen) po 40-tke treba vedieť. Počúvať všetky doterajšie časti a prihlásiť sa aj na odber nových dielov podcastov Najmama.sk môžete cez iTunes, Google podcasty alebo Spotify.

Koncom januára a začiatkom februára tréneri a prevádzovatelia fitnesscentier pravidelne pozorujú zmenšenie davov cvičiacich. Niektoré novoročné predsavzatia nevydržia ani mesiac. Problém je, že v januári začneme vždy neudržateľne. Čoskoro prídu únava alebo dokonca zranenia. Tréner Tomáš Mihálik v podcaste TELO radí, ako tieto problémy prekonať. Je na to jeden konkrétny a jednoduchý recept. Podcast TELO je súčasťou predplatného Aktuality Navyše. Tomáš Mihálik v lete kondične a silovo pripravuje viacerých slovenských hokejistov, ktorí idú na olympiádu, napríklad Tomáša Tatara a Martina Feherváryho. Majú podľa neho naši reprezentanti šancu oproti hviezdam NHL? Sú hráči z českej ligy fyzicky na tej istej alebo nižšej úrovni a budú teda stíhať za McDavidom? Prinášame vám druhú polovicu rozhovoru s Tomášom Mihálikom. Tú prvú sme publikovlai v podcaste TELO pred týždňom. Nahrával Peter Hanák.

Týždeň, v ktorom rezonoval „šokovaný Robert Fico“ – to pre kauzu jeho údajných výrokov na Donalda Trumpa v neformálnej komunikácie s európskymi partnermi.V Paríži si zas od Emmanuela Macrona vyslúžil označenie „strategické prebudenie“ – to po ich štvrtkovom stretnutí.Ak ak so Spojenými štátmi premiér podpisoval rámcovú zmluvu pre jadrový biznis, v Paríži sa o jadre rozprával tiež.Jeho vládna väčšina pritom v parlamente poriešila správanie a obliekanie poslancov, alkoholu sa pritom nedotkla. A vo funkciách nebude mať problém ani s prípadne väzobne stíhaným poslancom! A ak časovo ohraničila rozpravu, ani náznakom nepristúpila k ohraničeniu prípadného lobingu, ktorému sú poslanci vo svojej funkcii vystavení.To všetko v čase, keď nám napríklad misia Medzinárodného menového fondu ordinuje nevyhnutnosť ďalšej takmer trojmiliardovej konsolidácie, ak by sme chceli zabrzdiť ďalšie zadlžovanie.A Európska komisia začala konanie voči Slovensko pre zmeny v ochrane oznamovateľov korupcie.Na odchádzajúci týždeň sa pozrieme s politológom Radoslavom Štefančíkom.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

V najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk privítali Julo a Muťo riaditeľa marketingu a PR Slovenského futbalového zväzu Lukáša Donovala, ktorý zároveň pôsobil ako marketingový riaditeľ EURO 2025 do 21 rokov na Slovensku. V diskusii otvorene hovoril o fungovaní marketingu SFZ, práci s fanúšikmi, spolupráci s partnermi aj o tom, prečo je futbal silná, ale zároveň náročná marketingová platforma.Lukáš Donoval sa vrátil k tomu, ako sa dostal k práci pre SFZ. V rozhovore priblížil, že po úspešnom pôsobení v organizačnom výbore EURO do 21 rokov, kde jeho tím zaujal najmä v oblasti marketingu a sponzoringu, prišla ponuka prevziať marketingovú agendu SFZ. Tá dnes podľa jeho slov zahŕňa celý futbalový ekosystém, od mládežníckych reprezentácií až po vrcholové podujatia.V rozsiahlej diskusii s Julom a Muťom sa dotkli aj každodennej práce marketingového oddelenia SFZ. Lukáš Donoval vysvetľoval, že marketing dnes nie je len o kampaniach, ale najmä o operatíve, plánovaní a komunikácii.Reč bola o desiatkach reprezentačných zápasov ročne, mediálnych výstupoch, povinnostiach voči UEFA aj o význame sociálnych sietí, ktoré podľa jeho slov dosahujú približne 20 miliónov zobrazení mesačne.V podcate sa preberala aj téma spolupráce s partnermi, ktorá patrí medzi kľúčové piliere príjmov zväzu. Lukáš Donoval zdôraznil, že partnerstvá nie sú len o viditeľnosti loga, ale o spoločných projektoch smerom k fanúšikom.V štúdiu sa zhodli, že prepojenie marketingu, médií a partnerov je nevyhnutné pre dlhodobú udržateľnosť futbalu na Slovensku.Veľká časť diskusie sa prirodzene točila okolo fanúšikov. Lukáš Donoval opakovane zdôrazňoval, že fanúšik je základom celého systému a cieľom zväzu je budovať dlhodobý vzťah, nie jednorazový zážitok.Ako príklad spomenul projekt Sokol klub, oficiálny fanklub reprezentácie, ktorý sa postupne rozrastá, snaží sa vytvárať atmosféru na štadiónoch a absolvoval už aj prvý zahraničný výjazd.Marketing SFZ sa snaží osloviť aj mladšiu generáciu, čo sa odráža v nových produktoch, kolekciách a na fanúšikovskom tovare. Lukáš Donoval priznal, že zväz nechce zarábať na fanúšikoch, ale ponúknuť im dostupné a kvalitné produkty. „Snažíme sa fanúšikom prinášať veci tak, aby si ich mohli naozaj dovoliť, a nie aby sme na tom zarábali. Najväčší príjem pre nás nie sú dresy, ale vstupenky, partnerstvá a televízne práva,” vysvetlil.

AI mala riešiť efektivitu práce, no namiesto toho stojíme pred najväčšou krízou identity v dejinách. Yuval Noah Harari v Davose varoval, že skutoční „imigranti“ neprichádzajú na člnoch, ale cez optické káble. Nepotrebujú víza, no už teraz hackli náš jazyk a sú pripravení prevziať kontrolu nad súdmi či školstvom skôr, než si uvedomíme, že sme sa stali druhoradým druhom.Kým filozofovia bijú na poplach, technologickí giganti hrajú vabank. Apple musel prehltnúť hrdosť a priznal, že pre svoje iPhony si musí prenajať mozog od konkurenčného Googlu. Ešte mrazivejšie sú však slová šéfov AI gigantov – rok 2026 označujú za bod zlomu. Ak sa potvrdí, že umelá inteligencia začína písať vlastný kód bez zásahu človeka, hrozí nám špirála, ktorú už možno nezastavíme.Ako sa v tomto chaose orientuje Európa a Slovensko? Kým francúzsky Mistral buduje digitálnu pevnosť v Afrike, naše univerzity v Bratislave a Košiciach konečne spájajú sily v unikátnom projekte s Nvidiou. Dozviete sa, či máme šancu zastaviť odliv mozgov, a prečo je zákaz vývozu čipov do Číny otázkou národnej bezpečnosti nás všetkých.V novej epizóde podcastu SHARE sa redaktori Živé.sk Lucia Kobzová a Maroš Žofčin rozprávajú o najdôležitejších AI novinkách za posledné týždne a hodnotia rok 2025 očami AI.Tip na čítanie: Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“.TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/V podcaste sa dozviete:Prečo musel Apple skloniť hlavu a prečo budú iPhony poháňané konkurenčným Googlom.Či bude rok 2026 bodom zlomu, kedy AI začne písať vlastný kód a vymkne sa kontrole.Prečo Harari prirovnáva umelú inteligenciu k imigrantom, ktorí nepotrebujú víza, no berú nám prácu.Kedy zmizne polovica juniorských pozícií a prečo už dnes v laboratóriách programujú stroje namiesto ľudí.Ako francúzsky Mistral “obsadzuje” Afriku a buduje digitálnu pevnosť tam, kde USA chýbajú.Prečo šéfovia AI gigantov žiadajú tvrdý zákaz vývozu čipov do Číny.Ako chcú slovenské univerzity s pomocou Nvidie zastaviť odliv AI mozgov do zahraničia.Odkazy na témy, o ktorých hovoríme v podcaste:Tvorca popredného chatbota dostal ranu do nosa. Apple si vybral Google, čo to môže znamenať pre SlovákovDiskusia AI lídrov Amodeiho a Hassabisa v DavoseVarovanie Harariho v Davose pred umelou inteligenciouMistral mieri do AfrikySlovensko otvára nový medzinárodný AI program na univerzitáchPodcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Aké zaujímavé udalosti sa stali vo svete ekológie a environmentalizmu za ostatný mesiac? Čo by ste si z tejto problematiky nemali nechať ujsť? Podmienky pre sliepky sa majú zlepšiť. Prejaviť sa to môže na pultoch predajní a ceny sa môžu zvýšiťDomácnostiam prichádzajú energopoukážkyAké výzvy sme prekonali v roku 2025 v ochrane prírody?Ako vyzeral rok ministra životného prostredia Tomáša Tarabu?V Košiciach a Veľkej Ide pretrváva závažná smogová situácia

Donald Trump potrebuje rýchly úspech, preto je pravdepodobné, že zaútočí na Irán. Čo sa to deje v USA? Podľa bývalého premiéra a ministra zahraničných vecí Mikuláša Dzurindu sa už Američania spamätávajú zo svojho prezidenta. Šestica krajín EÚ plánuje dvojrýchlostnú Európu, ktorá pomôže obísť krajiny ako Slovensko a Maďarsko. Mikuláša Dzurindu to neprekvapuje, čakal to už skôr. Maroš Šefčovič podľa neho robí v Bruseli dobrú prácu, špeciálne s obchodnými dohodami s Indiou a Mercosurom.V podcaste s Mikulášom Dzurindom sa dozviete:– od 1. minúty – či máme tentoraz veriť Donaldovi Trumpovi, že zaútočí na Irán;– po 3:00 – či má svet fungovať tak, že Donald Trump bude svetovým policajtom zasahujúcim proti diktátorom;– od 5:20 – či sme si idealizovali USA ako vo filme Pelíšky, a nevideli sme ich odvrátenú stránku;– po 10:00 – že príliš sa zaoberať Donaldom Trumpom je pasca;– od 16:00 – že technologickí miliardári nemajú mieru;– po 17:00 – prečo musíme regulovať sociálne siete aj nenávistné prejavy;– od 18:40 – kto sa tu iba vydáva za konzervatívca, ale v skutočnosti ním nie je;– po 19:30 – či sa medzi konzervatívcami v USA bijú dve skupiny medzi Rubiom a Vancom;– od 22:30 – prečo ľudia volia nelogicky proti svojim vlastným záujmom;– po 24:00 – ako sa dá žiť vo svete, kde nevieme predvídať, čo bude zajtra;– od 29:00 – ako sa vysporiadať s krajnou pravicou v Európe;– po 32:00 – čo hovorí na to, že za liberálky sa označujú aj umiernené konzervatívne političky Angela Merkel aj Ursula von der Leyen;– od 33:30 – ako sa vysporiadať s migráciou;– po 34:00 – či sa dav nakazí Mazurekom a potom je dopyt po extréme;– od 37:00 – že Robert Fico o migrantoch len hovorí, ale nič nerobí;– od 39:00 – že Budapešť ani Bratislava si nemohli vážne myslieť, že budú donekonečna blokovať Európu;– po 39:30 – či je reálna dvojrýchlostná Európa;– po 40:00 – že myšlienka EÚ vznikla najprv na otázke spoločnej obrany, nie uhlia a ocele;– po 42:00 – že Maroš Šefčovič robí dobrú robotu s obchodnými dohodami, najmä s Indiou.

Občanom v časoch konsolidácie určite pomôže nový rokovací poriadok v parlamente.Ako Robert Fico vyprovokoval Andreja Danka k doposiaľ najostrejšej kritike premiéra, priblíži Ťažký týždeň.Viac info o lacnom a zelenom kúrení nájdete tu:Najtichšie tepelné čerpadlá radu hpnext: Výhody a atraktívna ponuka | STIEBEL ELTRONEpizóda je sponzorovaná.

Keby sme my dávali peniaze Albánsku, ako by sme reagovali, keby ich vláda prerozdelila na súkromné vily premiérových blízkych? Presne tak sa na nás teraz pozerajú Nemci, hovorí Zuzana Petková z Nadácie Zastavme korupciu. Tento týždeň spolu so Zuzanou Šubovou absolvovala híring v europarlamentnom výbore na kontrolu rozpočtu na tému slovenských haciend z eurofondov.Zakročí EÚ voči Slovensku? Smer tvrdí, že híringy nemajú žiadne účinky. Zuzana Petková ale tvrdí, že Nemcov zaujíma, keď sa ich peniaze na Slovensku. A hoci slovenské televízie túto tému ignorovali, tie nemecké na híringu boli.Haciendy sú dedičstvom smeráckeho exministra Ľubomíra Jahnátka. Na sporný penzión Fafokan navyše odišlo ďalších viac ako 800 tisíc eur. V Európe sú z toho v šoku, že na Slovensku neexistujú funkčné kontrolné mechanizmy, ktoré by tomu zabránili. Ako v Bruseli rezonuje policajný zásah voči Zuzane Šubovej?A ako máme čítať, že Jozef Kiss, za minulej vlády šéf PPA, je dnes smeráckym šéfom Finančnej správy?

Nezamestnanosť na Slovensku začala byť problémom. Disponibilná miera nezamestnanosti vzrástla v decembri minulého roka až na 5,3 percenta, čo je najviac od apríla 2020. Ide tak o najhoršie dáta od pandémie Covidu. Podľa Inštitútu finančnej politiky sa miera nezamestnanosti zvýšila až v 80 percentách okresov Slovenska, čo hovorí o tom, že vôbec nejde o lokálny problém. Pribudli aj prípady hromadného prepúšťania.Paradoxne, nezamestnanosť rastie v čase, keď počet voľných pracovných miest aj počet zamestnaných cudzincov atakuje historické maximá. Podľa aktuálnych údajov Inštitútu finančnej politiky prekročil počet cudzincov zamestnaných na Slovensku hranicu 135-tisíc, čo je najvyššia úroveň v histórii pričom počet pracovníkov z krajín mimo EÚ presiahol 100-tisíc. Navyše, rastie dopyt po manuálnej práci vo výrobe, nie po manažérskych a iných vysokokvalifikovaných pozíciách.K tomu treba pripočítať dopady už tretieho kola vládnej konsolidácie, ktoré udrelo na zamestnancov, ale aj živnostníkov či podnikateľov no a slovenskú ekonomiku podľa odborníkov výrazne priškrtilo a spomalilo. Vláda pritom pokračuje pokračuje vo zvyšovaní minimálnej mzdy – dnes na úrovni 915 eur, pričom už v roku 2028 by dokonca mala prekročiť 1000 eurovú hranicu. Premiér Fico však už verejne pripúšťa, že jeho doterajší spôsob ozdravovania verejných financií nefunguje.Niektorí zamestnávatelia volia cestu lacnej pracovnej sily, ktorú dovážajú z tretích krajín. Svedčí to o tom, že náš pracovný trh je deformovaný a Slovensko sa tak nevymaní z pasce lacnej pracovnej sily a nízkych príjmov. Navyše, i toto vzdelanú a kvalifikovanú silu vyháňa do zahraničia, hovorí prezidentka Konfederácie odborových zväzov Monika Uhlerová.Sledujete Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

František Majerský je poslanec za KDH, ale zároveň aj šéf komory záchranárov. Podľa neho minister Šaško novým návrhom záchrankového systému ničí to jediné, čo v slovenskom zdravotníctve ešte funguje. Sanitky totiž odovzdá manažérom, ktorí nezvládajú riadiť urgentné príjmy. O rokovacom poriadku hovorí, že nerieši to podstatné - napríklad alkohol. Tvrdí, že stabilná vláda bez Igora Matoviča nevznikne. Donald Trump podľa neho teraz otvára oči mnohým konzervatívcom.V podcaste s Františkom Majerským (KDH) sa dozviete:– od 1. minúty – ako videl decembrový konflikt v parlamente a či boli opití aj opoziční poslanci;– po 2:00 – že jediný, kto celkom zjavne nezvláda predsedať schôdzi a má zvláštnu artikuláciu, je Andrej Danko;– od 4:00 – že parlamentná módna polícia má byť iba zastierací manéver pre iné problémy;– po 8:30 – že bude žalovať Tibora Gašpara za jeho nepodložené obvinenia o korupcii pri hlasovaní o ústave;– od 11:00 – ako minister Šaško navrhol pri záchrankách to isté, čo už v minulosti nefungovalo;– po 13:00 – že by sme systém odovzdali manažérom, ktorí už dnes nevedia riadiť urgentné príjmy;– okolo 15:00 – či by Šaškov systém priniesol zníženie kvality aj dostupnosti záchraniek a výpovede záchranárov;– po 19:00 – či budeme musieť všetci zaplatiť odškodné za Šaškom zrušený tender;– od 23:00 – či bude poslanec Krátky zárukou stability, ak dokázal za jeden deň úplne otočiť svoj názor na hlasovanie so Smerom;– po 26:00 – že budúca vláda nemôže vzniknúť bez Igora Matoviča, ak by mala byť stabilná;– od 27:00 – ako sa konzervatívci pozerajú na Donalda Trumpa;– po 32:00 – ako sa teraz mnohým konzervatívcom otvárajú oči;– od 34:00 – že mnohí sa nechali zaslepiť témou migrácie;– do 41:00 – prečo aj u nás konzervatívci volia ľudí, ktorí vôbec nezodpovedajú konzervatívnym hodnotám.

Pol milióna eur za tri dni. Na teplo pre napadnutú Ukrajinu. Od jedenásťtisíc Slovákov, či presnejšie obyvateľov Slovenska. Zareagovali na výzvu diplomatickej misie Kyjeva u nás, ktorá sa spojila s viacerými mimovládkami, aby sme pomohli susedom v núdzi.V akútnej núdzi, ktorú už štvrtý rok prináša vojna a aktuálne severské mrazy. Ruský agresor si robí zo zimy zbraň a z ničenia ukrajinskej energosústavy stratégiu teroru.Najnovšia solidarita Slovákov sa na Ukrajine premení na teplo a svetlo pre obytné domy, nemocnice, školy, krízové centra a verejné inštitúcie. Veľvyslanec Myroslav Kastran pri nej hovorí o „nádeji pre milióny“ Ukrajincov.Na túto nádej sa dnes pozrieme s Marianom Kulichom z občianskeho združenia Mier Ukrajine, ktoré je medzi organizátormi zbierky.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Slovenský basketbal prežil leto a jeseň, aké si história nepamätá, a v centre tohto diania stál jeden muž. Michal Madzin, tréner Patriotov Levice, dokázal so svojím tímom niečo, čo sa dlhé roky zdalo ako utópia – prebojovať sa do hlavnej fázy Ligy majstrov. V najnovšej epizóde podcastu Pod košom s moderátorom Tomášom Kotlárikom tento progresívny kormidelník odkrýva nielen zákulisie historického úspechu, ale predovšetkým svoje vnútro, ktoré je často skryté za búrlivými emóciami na palubovke.Rozhovor ponúka fascinujúci pohľad na transformáciu talentovaného hráča, ktorého kariéru predčasne ukončili zranenia, na jedného z najrešpektovanejších trénerov v krajine. Michal Madzin otvorene priznáva, že prechod na lavičku bol v jeho prípade prirodzeným vyústením okolností, hoci bol bolestivý.„Všetko sa stalo pre nejakú príčinu a v takom nejakom správnom čase sa to stalo aj mne,” spomína na momenty, keď vymenil dres za oblek, pričom dodáva, že práve skorý koniec aktívnej činnosti mu otvoril dvere k trénerskému remeslu, v ktorom sa našiel.Poslucháča nepochybne zaujme pasáž, v ktorej Michal Madzin analyzuje svoj trénerský štýl. Na rozdiel od „poker face” stratégov patrí k tým, ktorí zápasy intenzívne prežívajú. V podcaste vysvetľuje, že hoci sa snaží pôsobiť pokojne, úvodný hvizd všetko mení.„Až keď príde ten čas zápasu... Vtedy sa mení všetko. Nie je to žiadny plán vopred, je to to, čo príde prirodzene v smere emócií a z nejakých očakávaní a vývoja situácií,” priznáva tréner, ktorý je známy svojím impulzívnym prežívaním každého jedného koša či obranného zákroku.Levice sa pod jeho vedením stali hegemónom slovenskej ligy, no najmä klubom, ktorý si vybudoval rešpekt v Európe. V rozhovore sa dozviete, čo stojí za touto stabilitou v časoch, keď sú trénerské stoličky často veľmi vratké. Michal Madzin vyzdvihuje unikátnu trpezlivosť vedenia klubu, ktorá je v našich končinách raritou.„Nie veľa klubov má toľko trpezlivosti a toľko empatie v smere ku človeku,” hovorí o dôvere, ktorú dostal v časoch, keď výsledky neboli ideálne, a ktorá sa klubu vrátila v podobe titulov a európskych triumfov.Podcast sa nevyhýba ani téme budúcnosti. Má úspešný slovenský tréner ambíciu vyskúšať si zahraničie alebo je jeho prioritou rodina a zázemie, ktoré si pod Tatrami a v Leviciach vybudoval? Odpoveď Michala Madzina je prekvapivo úprimná a ukazuje, že kariérny rast pre neho neznamená len bezhlavý útek za hranice.„Tam, kde človek je, nech robí tú robotu najlepšie, ako vie, a potom cíti, že je to tá správna cesta,” tvrdí tréner, pre ktorého sú manželka a dvaja synovia dôležitejším faktorom pri rozhodovaní než prestíž zahraničnej ligy.Ak chcete pochopiť, ako funguje chémia v tíme, ktorý dokázal zdolať európskych gigantov, prečo je Ricky McGill kľúčovou postavou nielen na ihrisku, ale aj v kabíne, a akú rolu v oslavách levických titulov zohráva kapela Heľenine oči, tento rozhovor si nemôžete nechať ujsť. Je to sonda do mysle víťaza, ktorý zostáva nohami pevne na zemi, aj keď jeho tím lieta v oblakoch európskeho basketbalu.

„O tejto iniciatíve o pár rokov ani nebudeme počuť,“ hodnotí šance Rady mieru, s ktorou prichádza Donald Trump, Daniel Bednár, expert na medzinárodné právo. „Je v nej veľa marketingu, snahy zapísať sa do veľkých dejín,“ dopĺňa.Viac mocenský než mierový projekt? Trumpova Rada mieru vyvoláva otázky. Projekt, ktorý pôvodne vznikol ako dočasná iniciatíva pre dohľad nad prímerím v Gaze, má dnes globálne ambície. Samotný Donald Trump ho prezentuje ako nový nástroj na udržanie mieru vo svete. Paradoxne doň volá agresora Vladimíra Putina.Kritici hovoria o pokuse nahradiť Organizáciu spojených národov.Otázky rovnako vyvoláva miliardové členské, pričom prezident Spojených štátov má byť doživotným predsedom s mimoriadnymi právomocami.Väčšina krajín Európskej únie projekt odmieta. A ak Slovensko doteraz odmietnutie členstva len naznačovalo, dnes ho odmietla formálne aj vláda. Ak pôvodne Robert Fico odmietal vznik „paralelných štruktúr, o ktorých nevieme celkom všetko“, dnes jeho kabinet konštatuje, že by sme pre konsolidáciu nemali na členské vo výške miliardy dolárov.Trumpova Rada mieru však stále vyvoláva obavy z koncentrácie moci a oslabenia OSN.Pozrieme sa na ňu s expertom na medzinárodné právo Danielom Bednárom z Trnavskej univerzity.„V podstate nejde o iniciatívu, ktorá dokáže zmeniť svetový poriadok. Skôr v nej vidím veľa marketingu a snahu o zisk Nobelovej ceny mieru,“ hovorí Bednár. „Trump sa zrejme inšpiroval svojimi predchodcami, ktorí stáli pri zrode veľkých projektov ako Spoločnosť národov či OSN. Je tam zrejmá túžba priblížiť sa k nim a stať sa súčasťou veľkých svetových dejín. Že by sa však z tohto projektu stala organizácia schopná predčiť OSN, je pri súčasnom počte členov nepravdepodobné. Dovolím si tvrdiť, že o pár rokov o tejto iniciatíve už nebudeme počuť,“ dopĺňa.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Nedávno sa objavili špekulácie, že Kollár by sa práve s pomocou Sulíka mohol pokúsiť o návrat do parlamentu.Jakub Gulík sa v rozhovore s moderátorom Rasťom Ilievom dostal aj k tomu, ako Richard Sulík „vytočil“ Borisa Kollára otázkami o hádzaní dieťaťom.

Vládna konsolidácia škrtí náš ekonomický rast. Problémom sú neadresné vládne výdavky, napr. plošné 13. dôchodky či sociálne benefity i pre tých, ktorí ich vôbec nepotrebujú, tvrdí exguvernér NBS Šramko. Prečo by bol odchod z EÚ pre Slovensko katastrofou a hrozí nám reálny bankrot štátu?Prvý január 2009, deň, v ktorom Slovensko prijalo novú menu a pripojilo sa tak k elitnému euroklubu. Zavedenie eura sprevádzali polemiky ohľadom konverzného kurzu, ale dôvodmi pochybností boli aj možné menové špekulácie, ktoré otvorila návšteva vtedajšieho ministra financií na jachte spolumajiteľa jednej z finančných skupín, za ktorú si vyslúžil od premiéra “žltú kartu.” Jedným z otcov Eura na Slovensku bol aj vtedajší guvernér Národnej banky Slovenska Ivan Šramko. Ako dnes jeden z otcov slovenského eura hodnotí stav slovenskej ekonomiky a aké odporúčanie by dal našej vláde pri zatiaľ neúspešnej konsolidácií verejných financií? Ako vníma exguvernér NBS to, že i napriek trom masívnym konsolidačným kolám sa vláde nedarí skrotiť rozpočtový schodok? Čo podľa neho ohrozuje našu ekonomiku a hrozí Slovensku skutočne bankrot? Ak chceme mať slušnú životnú úroveň, tak jedinou možnosťou pre nás je byť členmi EÚ a mať euro, odkazuje Ivan Šramko.Ako ovplyvní nepredvídateľná a aj agresívna politika Donalda Trumpa svetovú a aj európsku ekonomiku? Obstojí Európa pod tlakom z východu i západu a nemala by byť EÚ voči USA oveľa viac asertívna? Prospelo by Únií viac federácie no a skutočne je dnes EÚ v stave ekonomického úpadku - či je to skôr propaganda neprajníkov Únie? Verejné financie sa stali obeťou krátkodobých politických záujmov, ale je to odrazom - ako i zodpovednosťou, kultúry celej našej spoločnosti, pripomína exguvernér Centrálnej banky.Sledujete Ráno Nahlas, dnes s bývalým guvernérom NBS Ivanom Šramkom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Andrej Danko otvorene spochybňuje schopnosť Roberta Fica viesť krajinu a odkazuje mu, že už nie je kým býval a mal by zvážiť odchod do prezidentského úradu. Reaguje tak na premiérove slová o „somárikoch“, ktoré si predseda SNS vysvetlil ako osobnú urážku a provokáciu.Andrej Danko preto v diskusnej relácii Sobotné dialógy prekvapil nezvyčajne ostrou kritikou svojho najbližšieho politického partnera. Podľa neho Robert Fico v poslednom čase inak rozpráva aj inak koná, čo pripisuje nielen jeho veku, ale aj fyzickej únave po všetkom, čím si v politike prešiel.Rozbuškou sa stalo vyjadrenie Roberta Fica, ktorý prirovnal SNS a Hlas k pomalým somárikom vedúcim do opozície, zatiaľ čo on sám chce ísť „do pekla na peknom bielom koni“. Hoci Fico tým zrejme len vyzýval partnerov k razantnejšej predvolebnej politike, Danko to vzal osobne.„SNS s Robertom Ficom do pekla nepôjde nikdy,“ reagoval Danko a zároveň premiérovi vyčítal neriešené kauzy ako tender na záchranky či problémy v zdravotníctve.V dnešnom podcaste bude počuť a vidieť šéfredaktora portálu Aktuality.sk Petra Bárdyho a vedúceho politického oddelenia Martina Sliza.Moderoval Marek Biró.Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk.

Aj po ôsmykrát sa ŠK Slovan Bratislava stal majstrom jesennej časti Niké ligy a má teda najlepšiu pozíciu pred štartom druhej polovice sezóny. Postavenie „belasých” však nie je po 18. kole natoľko dominantné a suverénne, ako by si vo vedení klubu predstavovali, a preto na Tehelnom poli rozhodne nepanuje až taká spokojnosť.V 68. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk to priznal Boris Kitka, asistent trénera v ŠK Slovan Bratislava, podľa ktorého mohol trénerský štáb v niektorých momentoch urobiť viac, prípadne lepšie pracovať s nasadzovaním niektorých hráčov.Futbalový redaktor ŠPORT.sk Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš sa s 55-ročným Bratislavčanom porozprávali na viacero tém, no predovšetkým o forme Slovana v jesennej časti, plánoch počas januárovej prípravy, pohybe v kádri, ako aj cieľoch v jarnej časti Niké ligy či vyzývateľoch v boji o majstrovský titul.

Psík Pampi a jej sluha Matej Závacký robia už niekoľko rokov osvetu ohľadom zvierat na Slovensku. Aktuálne rozbehli kampaň, ktorou chcú pomôcť vykastrovať čo najviac mačiek na východe Slovenska.V rozhovore si prečítate:- Ako vznikla najväčšia kastračná akcia po vedením Pampi;- ako sa Pampi dostala do rodiny Závackých a ako vznikla myšlienka na vtipné a osvetové videá na sociálnych sieťach s ňou;- ako správne a s chladnou hlavou komunikovať s niekým práve o kastrácii;- prečo by mal štát riešiť otázku túlavých zvierat a ako zbierka supluje štát;- čo je najväčší problém množiarní a ako by sa k nim mali ľudia postaviť;- čo by mal byť prvý krok človeka, ktorý chce zvieratko.

Raketa SLS už stojí na rampe a posádka je v karanténe. Misia Artemis 2 otestuje loď Orion, systémy podpory života a manuálne riadenie pri oblete Mesiaca. Na rozdiel od letov Apollo nepôjde o vstup na obežnú dráhu Mesiaca, ale o takzvanú „voľnú návratovú dráhu“, ktorá zaručí návrat na Zem aj v prípade zlyhania motorov. Posádka, v ktorej je prvýkrát aj žena a Kanaďan, strávi vo vesmíre 10 dní.O detailoch misie, technických zaujímavostiach rakety SLS, ale aj o tom, ako do hry vstupuje Čína so svojím ambicióznym plánom pristátia do roku 2030, sa v podcaste SHARE rozpráva moderátor Maroš Žofčin s astrofyzikom a redaktorom Živé.sk Marekom Jurčíkom.Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Teraz ju máme aj v elektronickej verzii. Nájdete ju na obchod.aktuality.sk.TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/ V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Štartovacie okno: Prečo je letové okno len vo vybrané dni a ako súvisí s polohou Mesiaca.Profil misie: Orion obletí Mesiac len raz, no pôjde ďalej než Apollo.Technické zaujímavosti: Prečo je raketa SLS oranžová a prečo ju vezie vozidlo z éry Apollo.Zloženie posádky: Kto sú štyria astronauti, ktorí poletia k Mesiacu.Súboj s Čínou: Čínsky plán pristátia je jednoduchší než americký. Môžu byť na Mesiaci skôr?Problém menom Elon Musk: Prečo meškanie Muskovej SpaceX ohrozuje termín pristátia na mesačnom povrchu (Artemis 3).Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

„Odmietame vojnu ako nástroj pre úzke národné záujmy. Odmietame vojnu ako bežný nástroj národnej politiky.“ Trumpovmu nevyberanému ťaženiu voči Grónsku sa postavili už aj vplyvní americkí kardináli. Arcibiskupi Chicaga, Washintonu a Newarku – Cupich, McElroy a Tobin. Trumpovi vyčítajú polarizáciu, straníckosť a úzke ekonomické záujmy.Naviac najvyšší duchovný americkej armády arcibiskup Broglio v kontexte možného útoku na Grónsko hovorí o „morálnej prijateľnosti neposlúchnuť“ takýto rozkaz zo strany vojakov.Americkí duchovní v reakcii na počínanie svojho prezidenta hovoria o „spochybnení morálnej roly“ Spojených štátov v boji proti zlu vo svete.Proti vojne sa už tradične vyslovuje pápež a jeho diplomacia, no takýto kritický hlas duchovných smerom k svojmu bezprostrednému prezidentovi vôbec nie je bežnou záležitosťou. A v našich končinách je to niečo neslýchané.Chce to odvahu? A v čom sú pramene takéhoto postoja?Americkí arcibiskupi sa jednoducho odvolávajú na autoritu Ježiša, ktorý prišiel s misiou pokoja a mieru.Na tému sa pozrieme s biblistom Mirom Kocúrom.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Dnes sa opäť začal proces v prípade vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Najzásadnejšou otázkou bude, či súd v novom zložení uzná za vinného z objednávky vraždy Mariana Kočnera. Prispeli k tomu aj nové dôkazy, konkrétne doteraz neprejednané časti komunikácie. Obhajoba ale spochybňuje celú Threemu a žiada, aby pred súdom nebola použitá.Prečo sa súd začína už po tretí krát, a môžeme čakať, že to opäť potrvá roky? V dnešnom videopodcaste Aktuality Nahlas sme sa spojili s Marekom Biróm, ktorý dnešné pojednávanie sledoval priamo na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku.Moderuje Peter Hanák.

Polárna žiara nad Slovenskom? Fascinujúci úkaz, za ktorým sme kedysi cestovali na ďaleký sever, nám pred pár dňami maľoval oblohu priamo nad hlavami. Prečo sa objavuje čoraz častejšie? A aký je pohľad odborníka na aktuálnu zimu, ktorá prekvapila aj tam, kde sa jej nevedeli dočkať? S meteorológom Petrom Jurčovičom sme sa v podcaste Ekocaste pozreli nielen na oblohu, ale aj na realitu tu na zemi.Čo sa v podcaste Ekocaste dozviete? Čo sa deje v atmosfére alebo na Slnku, že tento úkaz prišiel až do našich zemepisných šírok? Ako náročné je zozbierať všetky aktuálne informácie a priniesť ich divákom? Aké zdroje a modely využíva, aby bola predpoveď čo najpresnejšia? Je táto zima v niečom extrémna?

Gymnazistu Petra Gajdoša dostal na americkú univerzitu futbal a tréner, ktorý mu vybavil štipendium. Dnes ako úspešný investor sám sponzoruje štúdium slovenských stredoškolákov za veľkou mlákou. Prvýkrát o tom hovorí v podcaste Bod k dobru, v ktorom Nadácia Pontis prináša príbehy filantropov a filantropiek a búra tabu spojené so slovom filantropia. Keď mladý futbalista odišiel z Ružomberka na vysokú školu do Bratislavy, zaplavil univerzity v USA žiadosťami o športové štipendium. Ozvala sa len jedna. Tréner zo Severnej Karolíny prišiel na Slovensko, aby si pozrel jeho zápas. Zanedlho mu ponúkol miesto na univerzite. A to Petrovi Gajdošovi zmenilo život. Do Ameriky odcestoval s kamarátom Mariánom, po škole spolu začínali na burze na Wall Street. Časť zarobených peňazí vtedy poslal na rodný Liptov. „Povedali sme si, že namiesto toho, aby sme si kupovali zbytočne luxusné veci, čo keby sme pomohli nášmu gymnáziu,“ vraví Peter. Jeho pomáhanie časom narástlo a dnes ponúka mladým ľuďom šancu, akú kedysi dostal aj on. V podcaste sa dozviete: • ako hľadá mladé talenty na našich školách, • koľko vychádza školné v USA, • prečo sa rozhodol žiť v Kalifornii, • čo si myslí o pomáhaní kontroverzných podnikateľov, • prečo rozumie odlivu mozgov zo Slovenska. Kto je Peter Gajdoš? Vyrastal v Ružomberku, študoval na univerzite v Kentucky. Pôsobil ako investičný bankár na Wall Street,dnes patrí medzi najúspešnejších slovenských investorov v oblasti rizikového kapitálu. Je vedúcim Venture Capital divízie investičnej spoločnosti IPM. V roku 2007 s Mariánom Bočekom založil GBE Foundation, ktorá poskytuje štipendiá pre talentovaných stredoškolákov a stredoškoláčky zo Slovenska. S manželkou a deťmi žije v San Franciscu. Bod k dobru V podcaste Bod k dobru už tretí rok predstavujeme inšpiratívne osobnosti z biznisu, kultúry a športu. Príbehy pomáhania sú pestré, od spontánnych činov až po premyslené projekty s veľkým spoločenským dopadom. Bod k dobru vám prináša Nadácia Pontis, ktorá sa dlhodobo venuje rozvíjaniu filantropie, sociálnych inovácií a zodpovedného podnikania. Podcast vzniká v spolupráci s portálom Aktuality.sk a moderuje ho Martin Staňo.

Z toho, čím sa Rusi chvália netreba mať strach, to je len zastrašujúca propaganda, obavu mám z toho, o čom nevieme, hovorí expert na bezpečnosť a jadrové zbrane Andrej Žiarovský. Európa má podľa neho dostatočný potenciál nahradiť jadrový dáždnik USA. Achilovkou sú však spravodajské a špionážne informácie. A skutočne sa premiér Fico zaviazal k výstavbe jadrovej elektrárne Američanmi?Slovensko podpísalo s americkou vládou rámcovú dohodu o spolupráci v oblasti jadrovej energetiky. Vláda síce zdôraznila, že podpísaná dohoda nie je záväzkom postaviť jadrovú elektráreň americkou spoločnosťou Westinghouse, ale premiér v tejto téme už dlhodobo presadzuje strategickú spoluprácu s USA. Cieľom je zabezpečenie energetickej suverenity a tak by podľa Roberta Fica mala byť nová jadrová elektráreň plne vo vlastníctve slovenského štátu. Odhadované náklady na výstavbu sa šplhajú až k sume 15. Miliárd. Odpovede na legitímne a relevantné otázky prečo sa vláda vyhla transparentnej súťaži a ako vlastne bude vyzerať ekonomika celej tejto skutočne obrovskej investície zatiaľ nepoznáme pretože vláda to zatiaľ jasne nevysvetlila.Zo zadaných špecifikácií - teda požadovanej technológie a výkonu vyplýva, že jediným možným riešením je iba reaktor Westighousu. Komunikácií vlády nerozumiem pretože tu niet ozaj čo skrývať tvrdí Andrej Žiarovský.Potrebuje Slovensko novú jadrovú elektráreň a zaviazala sa vláda podpisom dohody ku konkrétnej zákazke od američanov? Nakoľko to bude pre tento štát výhodná investícia a neexistujú aj iné a lacnejšie riešenia?No a pri jadre, tentoraz však už nie pri jeho mierovej podobe ešte ostaneme. Krach medzinárodného práva a kolaps geopolitického poriadku čoraz viac otvárajú otázky aj o možnej hrozbe jadrovej vojny. Minimálne putinovo Rusko a jeho propagandisti nukleárnou kataklizmou Európe vyhrážaj na pravidelnej báze. Treba brať tieto ruské vyhrážky skutočne vážne a dokážeme si poradiť aj bez jadrového dáždnika Spojených štátov? Nakoľko je vôbec hrozba jadrového konfliktu reálna a je Slovensko – a jeho obyvatelia, na tento typ ohrozenia reálne pripravené? Strategického jadrového arzenálu sa obávam najmenej, najviac sa bojím obnovenia rakiet stredného doletu, ktoré sa nám dnes opäť vracajú do obehu. Pokiaľ Rusko väzí vo vojne na Ukrajine, voči Európe sa na nič nezmôže, pripomína expert. Témy pre Andreja Žiarovského, energetického a bezpečnostného experta KDH, ako i riaditeľa pre strategický rozvoj jadrovej firmy VUJE. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

OnlyFans z vás automaticky milionárku neurobí.Veronika Rajek je v súčasnosti najúspešnejšou slovenskou influencerkou na Instagrame s takmer 7 miliónmi sledovateľov. Svetovú značku si však nevybudovala zo dňa na deň. Na vrchol sociálnych sietí ju dostali roky práce, disciplíny a vedomé rozhodnutia.Muži sa boja lajkovať iné ženyV rozhovore nám otvorene priznala, prečo sa niektorí muži boja lajkovať iné ženy, že naše myslenie ovplyvňuje náš výzor a rozhovorila sa aj o tom, že na sociálnych sieťach už nejde len o estetiku, ale najmä o biznis. V otvorenom rozhovore ďalej prezradila, ako trávila koniec roka, aké má plány do budúcnosti a ako sa jej podarilo preraziť na Instagrame, kde jej cestu odštartovali jednoduché tanečné videá na TikToku počas pandémie, ktoré natáčala v plavkách.Nahota z vás milionárku neurobíDotkli sme sa aj tém, ktoré sa často idealizujú – monetizácie obsahu, udržania sa na vrchole, energeticky vyčerpávajúcich ľudí v jej okolí, ale aj platformy OnlyFans, ktorú si založila vedome a strategicky. Otvorene odpovedá na otázky, či na tejto platforme naozaj stačí fotiť si chodidlá, prečo „hot“ automaticky neznamená bohatá a prečo akceptácia druhých nie je podmienkou jej vlastnej spokojnosti.V podcaste sa okrem iného dozviete: Ako sa jej podarilo speňažiť svoj obsah? Prečo tvrdí, že OnlyFans z každej ženy milionárku neurobí? Ktorí slovenskí influenceri majú podľa nej najkrajší vizuál? Ako dlho si budovala svoju značku a čo je najväčšia ilúzia žien o ceste nahor? Aký je recept, ako sa udržať na vrchole sociálnych sietí?Vypočujte si dnes najnovšie vydanie podcastu Ženy ako my so slovenskou influencerkou Veronikou Rajek.

Ako prvý hosť v novom roku prijal pozvanie profesionálny tréner Maroš Molnár, známy z televíznej relácie Extrémne premeny. V Mimóze rozprával o tom, ako žiť disciplinovane a zdravo, no zároveň si naplno užívať život. Hovoril o vlastných rituáloch, ktoré ho udržiavajú v dobrej nálade, aj o tom, že natáčanie Extrémnych premien je pre neho vždy vykročením z komfortnej zóny. V podcaste sa tiež dozviete, či občas jedáva fastfood a čo by odkázal všetkým ľuďom na Slovensku.V Mimóze s Marošom Molnárom sa (ne)dozviete:2:45 – ako spomína na detstvo v Žiari nad Hronom;4:30 – či je dnešný ideál tela a krásy udržateľný a prirodzený;8:25 – čo by mal človek robiť, aby žil zdravo, no zároveň si naplno užíval život;12:45 – či niekedy jedáva fastfood;16:45 – v čom je disciplína dôležitá;18:55 – aké malé rituály pomáhajú uvoľňovať endorfíny pre lepšiu náladu;21:50 – akú hudbu počúva najradšej;23:48 – čo robí, keď sa mu nechce;26:30 – kedy vo svojom živote najviac vystúpil z komfortnej zóny;31:25 – ako sa pracovná vyťaženosť dotýka jeho súkromného života a ako sa stará o manželstvo;37:40 – čo by odkázal Slovákom.

Veda prináša stále nové zistenia, a to aj o športe a cvičení. Výskum potvrdil napríklad aj prospešnosť HIIT - teda vysoko intenzívneho intervalového kardio tréningu. Tréner s doktorátom zo športovej vedy Tomáš Mihálik ale varuje, že niektoré skupinové cvičenia sú rizikové. Ak človek bez tréningu a lekárskej prehliadky príde na skupinové cvičenie HIIT, môže sa to skončiť až infarktom. Problémom môžu byť aj iné skupinovky, napríklad čoraz populárnejší BodyPump. Tam zase podľa odborníka hrozia ortopedické problémy a menší progres.Je pravda, že spánok je niekedy dôležitejší ako tréning, a to aj pri chudnutí? Keď sa bežní ľudia dostávajú k profesionálnym metódam merania výkonu a ďalších telesných parametrov, dostávame sa k novým poznatkom.Máme chodiť cvičiť stále v rovnakom čase? Podľa najnovších výskumov sa ráno naberajú svaly horšie, a dobrý čas je napríklad cez obed.Hosťom v podcaste TELO je Tomáš Mihálik, tréner, ktorý sa venuje hokejistom NHL, ale aj celkom bežným ľuďom.Nahrával Peter Hanák.

K politizácii elektromobility prispelo aj určité pokrytectvo EÚ, ktorá tvrdo reguluje autopriemysel, nerieši však najväčšie zdroje znečisťovania životného prostredia.Odborným hosťom v 176. epizóde podcastu Autobazar.EU je René Hubinský, technologický a motoristický novinár so špecializáciou na elektromobilitu. Erik Stríž z portálu Autobazar.EU sa pýta na Hubinského praktické skúsenosti s elektromobilmi, pýta sa na vhodnosť tohto typu pohonu pre slovenských motoristov a tiež na spolitizovanie témy elektromobility.Politici sa témy chopili a využili určité pokrytectvo Európskej únie, kedy sa sústredila na osobnú dopravu ako na minoritného znečisťovateľa životného prostredia, hovorí v rozhovore Hubinský.Témy preberané v rozhovore: Nastane doba, keď bude priemerný Slovák kupovať elektromobil bez výhrad? Kritici elektromobility často argumentujú tým, že batérie sú po 8, maximálne po 10 rokoch nepoužiteľné. Ako je to ale dnes v realite? Degraduje batéria v EV naozaj tak rýchlo? Prečo sú niektoré BEV do 25.000 eur a iné stoja vyše 100.000 eur? Je správne, že EÚ poľavuje z pôvodných zámerov súvisiacich s rokom 2035? Povedzme, že chcem kúpiť elektromobil, na čo by som si mal dávať pozor, ale kritériá si všímať? Elektromobilita zaradila medzi politické témy, prečo sa z nej stala hodnotová téma polarizujúca spoločnosť?Zdroje zmienené v rozhovore: Predaje nových áut v r. 2025 na Slovensku podľa ZAP SR: https://magazin.autobazar.eu/25-najpredavanejsich-novych-aut-na-slovensku-2025-predalo-sa-101-tisic-novych-aut-iba-5.3-boli-elektromobily-clanok9513.html Ročenka ELEKTROMOBILITA: https://www.nextech.sk/a/ELEKTROMOBILITA-2025--PDF Testy nových elektromobilov: https://magazin.autobazar.eu/testy Jazdené elektromobily už stoja menej ako 6-tisíc eur: https://www.autobazar.eu/vysledky/osobne-vozidla/?fuel=31259&sortBy=priceAsc

Volil by Trumpa, ale teraz je z neho sklamaný. Podľa neho je teraz potrebná užšia európska spolupráca. Neblokuje ju náhodou Viktor Orbán? Maďarskú Alianciu ako opozíciu zadefinoval Robert Fico, tvrdí jej predseda László Gubík.V podcaste s Lázslóm Gubíkom sa dozviete:– od 1. minúty – čo si myslí o aktuálnej svetovej situácii okolo amerického prezidenta;– po 1:45 – či neprehodnotil svoj názor, že by volil Donalda Trumpa;– od 4:00 – ako by mala na Trumpa reagovať Európa;– po 5:00 – ako by si predstavoval dohodu s Trumpom;– od 6:30 – čo by mali európski lídri povedať americkému prezidentovi;– po 8:00 – kde by malo byť Slovensko, ak sa svet znovu stáva bojiskom superveľmocí;– od 9:00 – či spoluprácu v Európe náhodou neblokuje Viktor Orbán;– po 12:00 – prečo nechal Roberta Fica definovať miesto svojej strany na politickej mape;– od 17:00 – že na vládne strany sa s právami Maďarov spoľahnúť nedá, preto hovoria s PS;– od 21:00 – ako maďarskí študenti idú protestovať do ulíc;– po 22:00 – prečo sa teraz rozhorela téma Benešových dekrétov, keď pozemky sa znova berú od roku 2019;– po 23:00 – koho myslí pod pojmom pozemková mafia;– po 25:00 – že aj jeho rodina prišla o majetok;– od 27:30 – prečo vyzýva na občiansku neposlušnosť;– po 28:00 – či mal storku s putami na rukách a či to nebolo lacné hrdinstvo;– od 30:00 – čo ešte môžeme čakať v maďarskej predvolebnej kampani, čo sa bude týkať Slovenska;– po 31:30 – či sa v Maďarsku môže zmeniť vláda, ak je považované za volebnú autokraciu a Orbán si viackrát zmenil volebný systém;– od 34:30 – ako to, že napriek voľbám na ich konci vždy vládne Viktor Orbán;– po 35:30 – že Maďarská Aliancia navrhuje zmenu volebného systému na Slovensku podľa vzoru Rumunska a Srbska;– od 37:00 – čo b sa zmenilo, keby v Maďarsku vyhrala opozícia;– po 38:00 – že Peter Mágyar je podľa neho maďarský Matovič;– od 40:00 – prečo používa slovo Felvidék a ako mu rozumie;– po 42:00 – či by aj Maďari nemali byť citlivejší v komunikácii o Slovensku, keď citlivosť vyžadujú od nás;– od 45:00 – či bude kandidovať na nitrianskeho župana;– po 45:30 – či v regionálnych voľbách budú testovať spoluprácu s PS;– od 47:00 – či stále býva v Maďarsku.

Predseda sa zaliečal prezidentovi štátu, na ktorý takmer v rovnakej chvíli podpredseda „kydal“.Jeden sa zalieča prezidentovi štátu, na ktorý druhý „kydá“ a tretí klame tak bohapusto, že slušný človek to sotva dokáže vydržať počúvať. Hádajte, z ktorej strany sú? Nielen jej sa venuje najnovší Ťažký týždeň.

Vychovať profesionálnu a svetovú lyžiarku, keď nemáte na okolí žiaden poriadny kopec? Veronika Valette Zuzulová je svetový unikát, ktorému sa podarilo z Bratislavy dostať sa až na tú najvyššiu úroveň. V najnovšej časti Olympijského videocastu rozprával jej otec Timotej Zuzula nielen o ťažkých lyžiarskych začiatkoch, ale aj dlhodobých podmienkach na lyžovanie na Slovensku.Olympijský videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.Čo sa dozviete v rozhovore?že slovenskí lyžiari vyvážajú peniaze na Západako sa vymanili z toho, že ich brali ako ľudí z východného blokuči môže byť podľa neho príliš ťažko postavená traťako vychoval lyžiarku z Bratislavyprečo sme nedokázali využiť éru Zuzulovej a Vlhovejako Veronika Valette Zuzulova išla po zranení na olympiádu

Koalícia plánuje umelo a násilne skrátiť legislatívny proces v parlamente, tvrdí šéf OKS a poslanec za SaS Ondrej Dostál. Zámer oklieštiť diskusiu k zákonom novelou rokovacieho poriadku tak podľa neho spochybňuje normálne fungovanie parlamentu tak, ako ho poznáme po Novembri 89. Prečo sa vládna moc tak bojí diskusie a potrebuje sa demokracia brániť aj zatváraním ľudí ako je Daniel Bombic?Už o pár dní sa opäť zídu poslanci, aby odštartovali prvú schôdzu parlamentu v tomto roku. No namiesto zásadných problémov, ktoré Slovensko a jeho občanov trápia, sa vládna koalícia rozhodla najprv nasadiť opozícií silnejší náhubok.Novelizáciou rokovacieho poriadku chce vládna moc legislatívny proces ešte viac zdynamizovať a rozpravu okresať. Až by sa pozorovateľ mohol legitímne opýtať, či takéto rýchle schvaľovanie zákonov bude ešte vôbec zmysluplné a dôstojné rokovania najvyššieho zákonodarného zboru. A načo opozícia, ktorá nemôže poriadne hovoriť a kritizovať - presne tam, kde to patrí, teda v parlamente - vôbec je.Na pretras sa určite dostanú aj ďalšie sankčné mechanizmy, ktoré vládnej koalícií umožnia zdisciplinovať neposlušných poslancov. Otázkou však zostáva, čoho sa vládna moc bojí, keďže rokovania o návrhoch na odvolanie viacerých ministrov koalícia dlhodobo odsúva.No a o čom hovorí snaha vládnej SNS na zmiernenie trestnoprávnych postihov extrémizmu? Máme sa teda obávať znormalizovania napríklad takého hajlovania a potrebuje sa demokracia brániť aj trestnoprávnym postihovaním ľudí ako Daniel Bombic či Marián Magát?Sledujete Aktuality Nahlas, dnes s poslancom OKS v klube SaS Ondrejom Dostálom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Nový rok 2026 prináša do éteru nielen očakávania spojené s blížiacou sa olympiádou, ale aj ostrú sondu do aktuálneho diania v Tipos extralige. Do horúceho kresla podcastu Góly z bufetu tentoraz zasadol bývalý obranca, tréner a dnes už aj etablovaný televízny expert TV JOJ Šport Martin Chovan. V rozhovore s Marekom Marušiakom a Tomášom Prokopom sa nezdržal len pri zdvorilostných frázach.Práve naopak, s chirurgickou presnosťou pomenoval bolesti našich hokejových bášt, pričom nešetril ani tie najväčšie značky, vrátane bratislavského Slovana či trápiacej sa Dukly Trenčín.Hoci „belasí” trónia na čele tabuľky, Martin Chovan upozorňuje na paradox, ktorý v Bratislave vládne. Slovan totiž dominuje vonku, no na Zimnom štadióne Ondreja Nepelu sa pod tlakom náročného publika často trápi. „Ak sa ti nepodarí prvých pár zápasov, diváci začnú pískať, sú nespokojní a to všetko hráči vnímajú. Je to extrémny tlak z domáceho ihriska,” analyzuje Martin Chovan psychiku kabíny, ktorá sa podľa neho uvoľní až v momente, keď autobus opustí hranice hlavného mesta.V podcaste sa dozviete aj to, prečo porovnáva situáciu v Slovane s atmosférou v slávnej Madison Square Garden a prečo si myslí, že práve angažovanie kanadského trénera bolo kľúčovým krokom pre mentalitu mužstva.Diskusia sa však neobmedzila len na súčasnú tabuľku. Bývalý extraligista sa vášnivo rozhovoril o výchove mládeže a chybách, ktorých sa dopúšťajú tréneri, keď nútia mladé talenty zbavovať sa puku. Jeho filozofia je jasná – kreativita a odvaha musia mať prednosť pred alibizmom. Ešte tvrdšie slová však volil pri pohľade na kariérne trajektórie niektorých hviezdnych talentov, ktoré nenaplnili svoj potenciál.Najsilnejší moment rozhovoru prichádza pri téme Martina Réwaya a jeho pôsobenia v lige. Martin Chovan ho dáva do priameho kontrastu s profesionálnym prístupom a slúži mu ako memento pre nastupujúcu generáciu. „Tam si myslím, že sa tápa. Tak, ako to robí Réway, tak to je krásny príklad pre našich mladých hráčov, ako to nerobiť a ako si pokaziť kariéru,” hovorí Martin Chovan otvorene o premrhanom talente.V najnovšej epizóde sa však dozviete aj to, prečo Zvolen napriek obrovským investíciám nenapĺňa očakávania a prečo tamojší finančný potenciál zostáva podľa Martina Chovana už roky nevyužitý. Rozoberie sa aj prekvapujúca kríza v Trenčíne, kde panika viedla k neustálym zmenám v bránkovisku, či fenomén Spišskej Novej Vsi.A keďže sa blíži olympiáda, reč nemohla obísť ani nomináciu Vlada Országha. Kto by mal byť v bránke a prečo je podľa Martina Chovana Adam Líška v životnej forme?

Hokejová extraliga má za sebou 40 kôl a kým v Bratislave môžu byť nadmieru spokojní aj s novým jackpotom v podobe Jaroslava Janusa, v Trenčíne sa naopak prehlbuje veľká kríza a hrozí baráž. Z ich posledného vzájomného zápasu zaujal najmä bojkot fanúšikov, ale napríklad aj zákaz vstupu pre maskota. Patrik Mitas (redaktor Slovenskej televízie), Martin Toth-Vaňo (redaktor ŠPORT.sk) a hokejista Marek Hovorka sa v novej časti Trefného strieľania pozreli na najnovšie extraligové dianie.

Ozbrojenci kontrolujú ľudí, tých so zraneniami zabíjajú, je to znak účasti na protestoch, rozpráva Iránčanka, ktorá žije na Slovensku. Keď sa jej po týždni od začiatku protestov podarilo spojiť na dve minúty s príbuznými, prepukla do plaču. Počula to vytúžené: „Sme v poriadku“. Tisíce iných za svoj boj s teokratickým režimom zaplatili aj životom.Irán – ešte pred pár dňami krajina s celonárodnými protestami proti teokratickému režimu na čele s ajatolláhom Alím Chameneím. Tri týždne verejného odporu - v krajine, kde sa za odpor vešia. A to verejne. Napriek tomu vyšli do ulíc. Najprv nespokojní obchodníci, ku ktorým sa pridali mladí ľudia a študenti. Kritiku životnej úrovne a dražoby rozšírili o kritiku moci. V stovke miest po celej krajine.Reakcia? Armádna streľba do davov, zatýkanie, vyhrážky popravami. Následne informačný blackout. Vypnutý internet i telefonické linky.A Trumpov prísľub pomoci, „ktorá mala byť na ceste“. Po tom, ako Iráncov vyzýval k prevzatiu inštitúcií.Po inom prísľube – a síce, že režim prestane s popravami – americký prezident akoby na ten svoj prísľub zabudol.Bilancia? Irán bez protestov. Obete v tisícoch, vyše 20-tisíc zadržaných. A režim ajatolláhov naďalej pri moci.Čo na to samotní Iránci? Aj tí, čo sa na dianie doma pozerajú zo slobodného exilu?Z bezpečnostných dôvodov ich identitu nezverejňujeme.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.