Podcasty Aktuality.sk

Veronika Smolková je vychádzajúcou hviezdou slovenského MMA. Momentálne sa vezie na vlne siedmich víťazstiev v rade, naposledy už v 1. kole knokautovala švajčiarsku veteránku UFC Stephanie Eggerovú. V 23 rokoch je 24. najlepšou bojovníčkou sveta. Už jej najbližší zápas môže byť o titul Oktagonu proti nemeckej hviezde Aline Dalaslanovej. V inšpiratívnom rozhovore v podcaste Staredown na ŠPORT.sk hovorila aj o ceste od krutej šikany cez myšlienky na samovraždu až po nájdenie sebalásky.Čo sa dozviete v rozhovore?Prekvapilo ju hladké víťazstvo nad veteránkou UFC?Aký má recept, že na rozdiel od väčšiny žien knokautuje súperky?Ako to bude so zápasom o titul proti Aline Dalaslanovej?Je v hre zápas proti Lucii Szabovej?Čo chce dosiahnuť v MMA v najbližších rokoch?Je pripravená na nástrahy hviezdnej kariéry?Prečo jej tak veľmi ubližujú nenávistné komentáre?Akej silnej šikane čelila na škole a chcela si vziať život?Ako jej bojové športy zachránili život?Čo by poradila ženám a deťom, ktoré čelia šikane a nenávisti?

Slovenský lyžiar Andreas Žampa má za sebou ďalšiu sezónu, ktorej vrcholom boli olympijské hry v Taliansku, na ktorých obsadil 21. miesto. Jeden vrchol sezóny ho však ešte čaká, tentoraz však nebude v pozícii súťažiaceho, ale organizátora. Reč je už o 11. ročníku lyžiarskych pretekov pre deti Billa Žampa Cup. Andreas Žampa v Olympijskom videocaste hovoril o skončenej sezóne, podmienkach v príprave na novú a aj o rozrastajúcom sa Billa Žampa Cupe.Olympijský videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.Čo sa dozviete v rozhovore?ako spätne hodnotí sezónu a olympiáduako náročné je plánovať prípravu vzhľadom na klimatické podmienkyprečo chodievajú na Nový Zélandako sa menilo vybavovanie zjazdoviek na tréning s postupom kariéryprečo vznikol Billa Žampa Cupkam by chceli podujatie posunúťže o Žampa Cupe vedia už takmer všetci lyžiariaké je to organizovať takéto podujatie a či by si trúfol na Svetový pohár

Rudolf Huliak bude mať rovnakú moc ako premiér, hovorí poslanec Ján Ferenčák, ktorého dnes vylúčili zo strany Hlas. Huliakovci totiž majú v parlamente tri hlasy, ktoré rozhodnú, čo prejde a čo nie. Svoj vlastný majetok odhaduje na asi 2 milióny eur, no tvrdí, že všetko nadobudol legálne, všetko zdanil a uviedol v majetkových priznaniach. Trestné stíhanie, v rámci ktorého boli jeho rodinnej firme zaistené pozemky, sú podľa neho účelovo zrežírované policajnou inšpekciou a konkrétne tým istým operatívcom, ktorý figuruje aj v trestnom stíhaní čurillovcov.Polícia vyšetruje podozrenia z korupcie, legalizácie príjmov z trestnej činnosti a zneužívania právomocí na mestskom úrade v Kežmarku. Primátor Ján Ferenčák to považuje za politicky vyfabrikované trestné stíhanie za to, že nebol lojálnym poslancom. Opoziční Demokrati ho obvinili, že jeho majetky niekoľkonásobne presahujú jeho príjmy. V rozhovore pre Aktuality Ján Ferenčák priznáva, že má majetok vo výške asi 2 milióny eur, čo je takmer o tretinu menej, ako odhadli Demokrati.V podcaste s Jánom Ferenčákom sa dozviete:– od 1. minúty – ako reaguje na vylúčenie z Hlasu;– po 3:00 – či bude koaličným alebo opozičným poslancom;– od 3:30 – že Rudolf Huliak získava možnosť blokovať parlament;– po 6:00 – že ďakuje Robertovi Kaliňákovi za ponuku rokovať so Smerom;– od 7:00 – či chce ďalej pokračovať v politike;– po 9:00 – čo hovorí na pochybnosti o jeho majetkoch;– od 11:30 – v akej hodnote vlastní majetok;– po 14:00 – že podľa neho sú všetci Bratislavčania milionári;– od 17:00 – za akých zdrojov stavia vilu v Novej Lesnej;– po 18:00 – či si vezme aj piatu hypotéku;– od 18:40 – či je šikovný investor;– po 22:00 – že načasovanie jeho kriminalizácie a podozrení okolo jeho majetkov nie je náhodné;– od 26:00 – či pozná Evu Pellegrini a či mu nerobila účtovníctvo;– po 27:00 – čo presne mal spáchať;– od 30:00 – kto mu povedal, že minister vnútra mal úkolovať policajnú inšpekciu, aby stíhala poslanca Ferenčáka;– po 33:00 – ako je naformulovaný skutok, z ktorého je podozrivý;– od 40:00 – že ešte nie je obvinený, ale je podozrivý;– po 47:00 – či je to trestné stíhanie podľa vzoru Andreja Kisku;– od 50:00 – že šéf klubu Robert Puci mu avizoval, že na neho príde;– po 56:00 – že témou ruského ropovodu Robert Fico iba zahlcuje verejnosť;– po 1:00:00 – či potrebujeme stav ohrozenia;– od 1:01:00 – ako hodnotí výkon prezidenta Petra Pellegriniho.

Kajúcnikov, ktorí teraz vypovedajú proti čurillovcom, sa treba opýtať, či teda v minulosti nehovorili pravdu. Nezachytil som, aby ktokoľvek s odstupom času povedal, že klamal, lebo by sa vystavil hrozbe krivej výpovede, hovorí v rozhovore prokurátor Michal Šúrek.01:10 – ako sa cítil po zadržaní inšpekciou;02:00 – či ho ponížili putá na rukách;03:20 – prečo ho obvinili po tlačovke Roberta Fica;04:10 – kto z GP asistoval pri akcii Kajúcnik;06:40 – čo by chcel povedať Marošovi Žilinkovi;09:30 – ako vyzerajú návštevy obvinených vo väzbe;11:50 – prečo sa kajúcnici sťažujú na policajtov po rokoch;14:03 – či mohol byť Ján Čurilla hlavou organizovanej skupiny;14:55 – že kajúcnikov nevymysleli na Slovensku a bez nich sa zločinecké skupiny rozložiť nedajú;16:00 – či kajúcnici, ktorí vypovedajú proti čurillovcom, tvrdia, že v minulosti klamali;18:25 – prečo inšpekcia spustila kauzu Kajúcnik práve pred súdnym procesom Očistec;19:20 – či spolupracujúci obvinený Ľudovít Makó obral štát o 18 miliónov eur, ako tvrdí Robert Fico;23:30 – v akých kauzách stíhajú exfunkcionára Smeru Makóa a či môže vyviaznuť beztrestne;27:00 – či očakáva ďalšiu akciu inšpekcie a tímu Veritas;28:00 – čo očakáva od súdneho procesu v kauze Očistec;29:00 – svedkovia v kauze policajnej mafie prehovorili o vzťahoch, kontaktoch a stretnutiach;32:00 – či sa väzni stále sťažujú na pomalé doručovanie listov od rodín;35:00 – prečo Maroš Žilinka aktuálne rozhoduje v prospech čurillovcov;37:30 – čo má spoločné Moby Dick (román Biela veľryba) so špeciálnym prokurátorom;39:00 – či uvažuje nad odchodom z prokuratúry.

Koniec čistkám – v rezorte Martiny Šimkovičovej. A ešte užšie v STVR, ktorú vedie Martina Flašíková.Koniec šliapaniu po práci tých, ktorí inštitúciu roky budovali. Tvorili investigatívu, dokumenty, relácie pre deti či zaznamenávali príbehy posledných svedkov totalít.Dnes majú byť odstránení len preto, že si dovolili byť kritickí.Riadky z výzvy na ochranu STVR, ktorá je pred hromadným prepúšťaním. Formálne pre nadiktovanú konsolidáciu. A reálne? Občianska platforma Mier Ukrajine hovorí o „snahe ovládnuť (inštitúciu) pred voľbami“„Chcete rozhodovať, čo ľudia uvidia.Chcete rozhodovať, čo budú počuť.Chcete rozhodovať, čo sa už k nim nedostane.Takto nevyzerá demokracia.“To len pokračujem v tom, čo píše Mier Ukrajine. „Ovládnutie verejnoprávnych médií je prvým krokom k manipulácii volieb“, dopĺňa. A vyzýva ľudí, aby sa postavili na obranu verejnoprávnosti.Na dôvody sa pozrieme s Luciou Štasselovou z tejto občianskej platformy.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Viaceré vlny konsolidácie vidia ľudia na výplatných páskach. Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť na to doplácajú pracujúce rodiny s deťmi a nízkopríjmoví živnostníci, ktorí môžu prísť aj o viac než tisíc eur ročne. Niektorých však takáto suma šokuje naraz - napríklad po ročnom zúčtovaní dane alebo pri podávaní daňového priznania. Takýmto prípadom je aj pani Zdena, zdravotná sestra z Trnavy.Na príbeh pani Zdeny z Trnavy, ktorá sama živí tri deti, dnes upozornili Aktuality. Aby zvládla zaplatiť nájomné, musí chodiť aj do druhej práce, kde sa stará o ležiacich seniorov. Vďaka druhému príjmu presiahla hranicu tzv. milionárskej dane a Ficova konsolidácia ju obrala aj o daňový bonus na deti. V jej prípade sa síce stretlo viacero negatívnych faktorov, ale fakticky dokazuje zaujímavý paradox - čím viac pracuje, aby uživila rodinu, tým viac musí zaplatiť štátu na daniach. Nikto pritom nezohľadňuje, že z jej príjmov musia žiť štyria členovia domácnosti.V dnešnom videopodcaste uvidíte pani Zdenu a ekonóma z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martina Šustra. Nahrával Peter Hanák. Na tejto téme sa podieľali aj Michaela Paulovič, Katarína Runnová, Marek Orihel a Michaela Jónová.

Firmy v snahe o bleskovú efektivitu nasadzujú umelú inteligenciu závratným tempom, no často pritom úplne ignorujú bezpečnosť. Kyberbezpečnostný expert Matúš Mihók upozorňuje, že nekritická dôvera v chatbotov nielen otvára dvere hackerom, ale môže viesť aj k strate základných zručností zamestnancov. Umelá inteligencia zásadne mení situáciu v kybernetickej bezpečnosti na oboch stranách barikády. Kým štáty na nej stavajú svoje národné obranné stratégie, útočníci vyvíjajú nové metódy, ako napríklad „otravu dát“, ktorou dokážu zmanipulovať firemné modely, aby vyzradili tajomstvá. Súčasne sa otvára obrovská diera na trhu práce – pozície, ktoré pred pár rokmi neexistovali, sú dnes kľúčové a špičkoví odborníci na bezpečnosť AI budú čoskoro vyvažovaní zlatom. O tom, prečo je nahrávanie firemných dát do verejných chatbotov hazardom a kedy firmy zistia, že prepustených juniorov v skutočnosti potrebujú, sa v prvej časti špeciálnej série podcastu PočúvAI s nami rozprával expert na kybernetickú bezpečnosť a zakladateľ spoločnosti Remediata Matúš Mihók.Podcast vznikol v spolupráci s poisťovňou Dôvera.Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Teraz ju máme aj v elektronickej verzii. Nájdete ju na obchod.aktuality.sk.TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/V podcaste hovoríme aj o týchto témach:AI ako digitálny strážca: Ako systémy v reálnom čase monitorujú štátnu infraštruktúru a predpovedajú útoky.Riziká vlastného vývoja: Prečo sústredenie sa len na funkčnosť modelu bez bezpečnostných protokolov vedie k zneužitiu.Otrava dát (data poisoning): Nová hrozba, pri ktorej útočník cielene manipuluje učenie modelu, aby skresľoval výsledky.Transformácia trhu práce: Prečo scenár „kúpim AI a prepustím päť juniorov“ zatiaľ nie je aktuálny a kedy príde vytriezvenie firiem.Strata zručností: Prečo je problém, ak zamestnanci utekajú za chatbotom aj pri triviálnych úlohách.Nové lukratívne pozície: Kto je to architekt bezpečnosti AI a prečo bude táto kombinácia vedomostí extrémne cenená.Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Poznáme všetky štvrťfinálové dvojice play-off slovenskej hokejovej extraligy. Známu šesticu po základnej časti doplnili úspešné tímy z predkola. Liptovský Mikuláš zdolal Zvolen a Spišská Nová Ves podľahla Michalovciam. V novej časti podcastu Trefné strieľanie si Patrik Mitas (redaktor Slovenskej televízie) a Martin Toth-Vaňo (redaktor ŠPORT.sk) zavolali s bývalým trénerom Spišiakov Vladimírom Záborským a prebrali skončené série predkola aj nadchádzajúce štvrťfinále.

Identita - ako príslušnosť k hodnotovému i politickému bloku, sa stáva dôležitejšou než dopady nevydarených konsolidácií a zhoršujúcej sa životnej úrovne. Tento identitárny pocit presahuje politiku a mieri priamo k pocitu nášho bezpečia. Tvrdí šéf agentúry Focus Martin Slosiarik. Sú to odpovede na rast Matoviča, Republiky či premiérove dookola sa opakujúce pseudotémy?Politická mapa Slovenska zažíva začiatkom tohto roka výrazné otrasy. Progresívne Slovensko síce stále ostáva preferenčným lídrom, no padá na svoje dvojročné minimum. Igor Matovič zatiaľ v tom istom čase hlási veľký návrat a v prieskumoch preskakuje i vládny Hlas. Dankoví národniari môžu na parlament zabudnúť, no z Republiky sa už stal politický mainstream - téoria sanitárneho kordónu tak zjavne zlyhala. Nespokojnosť voličov rastie, no namiesto posilňovania demokratickej alternatívy rastie frustrácia až rezignácia.Čo odhaľujú trendy v prieskumoch preferencií politických strán a bude Slovensko odkázané na mimoriadne ostrú, špinavú predvolebnú kampaň a následne tak aj krehkú a veľmi nestabilnú vládnu väčšinu? Prečo ľudia odmietajú voliť a kto, ako a čím ich dokáže osloviť? Prečo sa otázky identity stávajú dôležitejšie než čoraz smutnejšie fakty v našich peňaženkách a povedie geopolitická nestabilita k potrebe utiekania sa k silným vodcom a ochrane vlastného kmeňa a to bez ohľadu na rozpadajúci sa štát a stagnujúcu životnú úroveň?O tom, či sme svedkami trvalého a prakticky neprestupného a nekooperujúceho betónovania voličských táborov, prečo koalícii Smeru a Hlasu už nestačí na vládnutie ani spojenectvo s Republikou a pomohlo by opozičnému táboru spájanie sa, tak ako to pomohlo Mikulášovi Dzurindovi pri jeho porážke mečiarizmu? No a ako prieskumné agentúry čelia stupňujúcemu sa tlaku na štátnu reguláciu?Témy Rána Nahlas, so šéfom agentúry Focus a sociológom Martinom Slosiarikom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Súčasná garnitúra sa podľa kritikov snaží trestať policajtov za to, že vyšetrovali korupciu.Prečo je bizarné, keď do stíhania čurillovcov zahrnuli aj Jaroslava Haščáka, vysvetlila Jurajovi Kemkovi šéfka nadácie Zastavme korupciu Zuzana Peková.Rozhovor vznikol ešte predtým, ako návrh na väzbu pre Jána Čurillu a Pavla Ďurku zamietol aj krajský súd.

Dostane sa Tibor Gašpar pred súd? Je možné, že ho naozaj odsúdia? Má Slovensko ešte demokratickú kostru, alebo je načisto odvápnená? Zistite v novom Ťažkom rozhovore so šéfredaktorom Aktualít - Petrom Bárdym.

„Ideme rušiť to, čo sme zrušili. Vyzerá to trápne a absolútne nepripravené“ – Andrej Danko, šéf jednej z koaličných strán. Ak ešte cez víkend chrlil kritiku na premiéra svojej koalície; ak ho vyzýval na vyvodenie politickej zodpovednosti za „chaos“ pri rušení úradu na ochranu oznamovateľov, aktuálne hovorí, že sám zvažuje, či ostane na poste podpredsedu parlamentu. Po víkende, keď ho jeho SNS opäť potvrdila v pozícii svojho lídra.A premiér pokračuje v načrtnutom – zhodiť zo stola „legislatívnu mŕtvolu“ v podobe zákona o rušení úradu na ochranu oznamovateľov korupcie. Slovensku totiž hrozí, že by prišlo o stovky miliónov z Plánu obnovy.Po roku opäť avizuje návštevu Moskvy, s ktorou chce oslavovať víťazstvo nad nacizmom.A ak sa opozícii podarilo vyzbierať podpisy pod mimoriadnu schôdzu o odvolávaní obžalovaného podpredsedu parlamentu Tibora Gašpara, skúškou odolnosti pre Smer a jeho podporovateľov bude až 37 pojednávacích dní, maratón, ktorý sa roztočí v máji.Čím žije Slovensko a čím jeho politická reprezentácia? Pozrieme sa na to s Petrom Bárdym.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Ďalší zvláštny verdikt rozhodcu, po ktorom až zostával rozum stáť, prekvapujúce zakopnutie majstrovského Slovana Bratislava na Tehelnom poli a odložený zápas, ktorý minimálne vyvoláva pochybnosti. Aj o tom sme debatovali v 75. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk.Nadstavbová časť najvyššej slovenskej futbalovej ligy má za sebou nekompletné 2. kolo, v ktorom sa najviac tešili najmä hráči MŠK Žilina, v podstate aj DAC Dunajská Streda, ako aj AS Trenčín. Čelo Niké ligy ostáva po víkendovom kole ešte zamotanejšie, no na opačnom konci pribudli ďalšie vrásky na tvárach futbalistov a trénerov MFK Skalica.Záhoráci môžu byť po súboji s AS Trenčín (1:2) právom nahnevaní na rozhodcu Borisa Benedika, ako aj Borisa Marhefku, ktorý počas zápasu obsluhoval systém VAR, pretože boli obratí o s veľkou pravdepodobnosťou regulárny gól. Rozhodcovské kiksy teda pokračovali aj počas ďalšieho kola Niké ligy.O tom najpodstatnejšom debatovali futbalový redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš s trénerom a niekdajším futbalistom Norbertom Hrnčárom v rámci 75. epizódy podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk.

„Manipulovať s náboženským presvedčením na dosiahnutie politických cieľov je zneužívaním náboženstva“, tvrdí Juraj Vittek, teológ a katolícky kňaz. „Problém vzniká vtedy, keď náboženský jazyk a určité gestá vyvolávajú dojem legitimizácie konkrétnych politických riešení a konkrétnej vládnej garnitúry“, ilustruje. „Keď kresťanská modlitba začne slúžiť na to, aby vytvárala dojem, že konkrétny politik má autoritu priamo od Boha, tam musíme byť veľmi opatrní a kritickí“, dopĺňa Vittek.Jún 2020. Svet obletela fotografia amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý pred kostolom drží v ruke Bibliu. Pre jeho priaznivcov to bol symbol obrany kresťanskej Ameriky, pre kritikov ukážka cynického politického marketingu.Marec 2025. Ten istý Donald Trump, opäť v prezidentskom úrade. Tento raz v oválnej pracovni v spoločnosti pastorov, ktorí naňho ako vyvoleného a armádu zvolávajú požehnanie Boha.V americkej politike sa čoraz častejšie objavuje jazyk viery, biblické príbehy aj kazatelia, ktorí tvrdia, že Boh si vybral konkrétneho politika, aby zachránil krajinu. Kde je hranica medzi autentickou vierou a jej zneužívaním na politickú mobilizáciu? A čo na to hovorí kresťanská teológia?Nie je to ani kresťanské, ani evanjeliové – reaguje kňaz a teológ Juraj Vittek.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Slovenská televízia a rozhlas (STVR) spúšťa vlnu prepúšťania, ktorá zasiahne 60 zamestnancov naprieč celou inštitúciou. Podľa zistení Aktuality.sk sa na finálnom zozname „nadbytočných“ ocitli aj kľúčoví kritici súčasného manažmentu a členovia štrajkového výboru. Vedenie využilo neštandardne skrátenú lehotu Úradu práce a výpovede môže začať doručovať už tento piatok.RTVS sa v júli 2024 premenila na STVR. Vedenie Martiny Flašíkovej odvtedy čelí kritike za rušenie relácií, stopnuté reportáže a údajný vplyv politických nominantov v Rade STVR. Aktuálne inštitúcia prepúšťa 60 ľudí, primárne kritikov a lídrov štrajkového výboru. Viac o „čistkách” povie redaktorka Frederika Lodová, ktorá tému dlhodobo sleduje a dnes prinesie informácie o finálnom zozname prepustených.

Vojna na Ukrajine sa zmenila na sofistikované „dronové safari“, kde je človek lovnou zverou a smrť je dennou rutinou. Na vojnu sa nedá zvyknúť a ak by sme to chápali, museli by sme zásadne zmeniť naše správanie sa, tvrdí dokumentaristka Viera Dubačová. Ako vnímajú svet deti, pre ktorých sa raketové útoky stali súčasťou bežného dňa?Ukrajina v roku 2026 už dávno nie je tou Ukrajinou akou bola vo februári 2022, keď Vladimír Putin spustil svoju vražednú mašinériu. Štyri roky medzi ruinami a smrťou. Tisícky mŕtvych, tisícky zranených a tisícky a tisícky pozostalých či traumatizovaných obetí, úplne zničené mestá - ba dokonca celé regióny, no a koniec tohto krvavého pustošenia? Ten je stále kdesi v nedohľadne.Krajina, kde sa zvyk na smrť stane akousi každodennou rutinou, ale dá sa vôbec zvyknúť na vojnu? Ako vnímajú svet ľudia, pre ktorých sa raketové útoky stali súčasťou rannej rutiny, kde berú silu a nádej v tom žiť a čo si vlastne oni sami želajú - pre seba i pre svoju krajinu? A vôbec, ako sa dá žiť v krajine vojny, najmä deťom a ženám?Vojna je to najodpornejšie a najkrutejšie ľudské zlo, ktoré človek človeku páchať a brániť sa tomu môžeme iba odvahou a zbavením sa strachu. Každý jeden z nás musí v tomto prekročiť svoj tieň, odkazuje nám Viera Dubačová.Dokumentaristka Viera Dubačová už celé štyri roky prináša obraz bojujúcej i krvácajúcej Ukrajiny, krajiny kde sa odhodlanie prežiť a zachrániť si domov - i blízkych, denno-denne bije s únavou i ľudským, ako aj materiálnym vyčerpaním.Dnes je to čoraz viac o stále sofistikovanejších spôsoboch ako zabíjať ľudí. Žiť tam je nesmierne ťažké, na vojnu sa proste zvyknúť nedá. Je až šialené, ako to tu my – na Západe, nedokážeme pochopiť, hovorí pre Aktuality Viera Dubačová.Sledujete Ráno Nahlas, dnes s režisérkou a aktivistkou Vierou Dubačovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

V spoločnosti sa mužská sila často meria schopnosťou zatnúť zuby a vydržať. Villiam Gabria však prichádza s radikálne odlišným posolstvom. Ako zakladateľ občianskeho združenia weLive, prvej mužskej pacientskej skupiny na Slovensku, búra mýty o tom, že požiadať o pomoc je prejavom slabosti. Práve naopak.V prostredí, kde o onkologických diagnózach muži často hovoria len potichu alebo vôbec, weLive vytvára bezpečný priestor pre život s hodnotami a vzájomnú podporu. Dnes sa budeme rozprávať práve o tejto podpore a hodnotách.V rozhovore sa dozviete:- Čo bolo hlavným spúšťačom na vznik pacientskej organizácie zameranej na mužské zdravie;- ako majú muži vedieť, že preventívna prehliadka nebola vykonaná správne;- čo je v komunikácii s pacientom najdôležitejšie, ako byť empatický a zároveň neublížiť;- ako by mal po vyliečení vyzerať návrat do bežného života.

Prémiový výrobca áut nám ponúkol na test jazdený model EQS SUV s nájazdom 70-tisíc kilometrov. Zaujímal nás najmä stav auta a batérie po diagnostike. Že bude kapacity ešte viac ako v čase výroby sme ale nečakali. Tri roky a 70-tisíc najazdených kilometrov sú dosť dlhá doba a vzdialenosť na to, aby sa začali prejavovať nedostatky aj luxusného vozidla. Napríklad môžu vznikať vôle na nápravách, začínajú sa ozývať tyčky stabilizátora alebo silentbloky, karoséria začne strácať tuhosť a pri výjazde na obrubník vŕzga, môže sa spomaľovať infotainment alebo už nedisponovať pôvodnými funkciami z dôvodu vypršania prvých licencií. Mnohé automobily, najmä tie s koženými a plastovými interiérmi, zasa začínajú práve po troch rokoch aktívnej prevádzky vykazovať prvé materiálové nedostatky, vŕzgať či prichádzať o svoju pôvodnú povrchovú textúru.V prípade elektromobilov sa pridáva ďalšia a oprávnená obava o trakčný akumulátor. Na internete nájdete tisícky a tisícky vyjadrení, že po pár rokoch majú tak zdegradované batérie, že sa prakticky nedajú využívať a auto patrí čoskoro do šrotu. To nám medzičasom vyvrátil technologický novinár René Hubinský v podcaste Autobazar.EU.Mercedes-Benz však nie je automobilka, ktorá by ponúkala práve lacné a prvoplánové riešenia. Trakčné akumulátory sa od čias elektrickej B250e výrazne modernizovali, a tak napríklad nami testovaná EQS SUV disponuje vysokonapäťovou batériou s kapacitou až 282 Ah (108 kWh) s 10-ročnou zárukou. Zaujímavosťou je, že Mercedes-Benz v porovnaní s ostatnými výrobcami zákazníka nelimituje počtom rýchlonabíjaní. Automobilka dôveruje svojej technológii natoľko, že zákazníka nemusí obmedzovať a umožňuje mu využívať vozidlo tak, ako to skutočne potrebuje, vrátane nabíjania.Nami testovaný Mercedes-Benz EQS 580 4MATIC SUV s rokom výroby 2023 patrí už do druhej polovice produkčného roka, a tak má mierne výkonnejší akumulátor ako rovnaký model starší o niekoľko mesiacov.Videotest: Jazdený Mercedes-Benz EQS 580 4MATIC SUV po 70.000 kmVýchodiskový stavPohľad na špecifikáciu testovaného vozidla vyvoláva nadšenie. Vozidlo za bezmála 200-tisíc eur má azda všetko, čo čakáte od superluxusného vozidla. Sú tu masážne, ventilované a vyhrievané sedadlá, všetky elektronicky polohovateľné, auto má zrejme najvyspelejší automobilový infotainment sveta s naozaj funkčným hlasovým asistentom a vysokým apelom na funkčnú estetiku, tri obrazové plochy vzadu, opulentné priestorové pomery, no aj najvyššiu možná bezpečnosť pre posádku. Napríklad o číslo menší model EQE SUV získal v testoch EuroNCAP najvyššie možné hodnotenie bezpečnosti, zodpovedúci výsledok sa pripisuje aj väčšiemu EQS SUV.A potom tie jazdné vlastnosti, ktoré nemožno nazvať inak ako úchvatnými. EQS 580 4MATIC SUV s maximálnym výkonom závratných 400 kW (544 koní) a krútiacim momentom až 858 Nm môže konkurovať najlepším športovým SUV na trhu.A predsa dokáže jazdiť nevídane sofistikovane, komfortne, ticho a hladko ako guľa. Ak si ako vodič vyberiete komfortný jazdný režim a úplne vypnete rekuperáciu (pravou páčkou plus za volantom), je to skoro akoby ste jazdili Rolls-Royce. A taký dojem budú mať pasažieri vzadu.Testovaný model disponoval pohonom, ale aj natáčaním všetkých kolies - zadné sa natáčajú štandardne o 4,5°, v testovanej verzii až 10°. Vďaka tomu je pri nízkych rýchlostiach v meste a pri parkovaní toto veľké SUV nadmieru obratné, podstatne uľahčuje parkovanie a zmenšuje priemer otáčania až o jeden meter na 11 metrov. Bez aktívneho riadenia zadných kolies by SUV s týmto rázvorom mohlo mať priemer otáčania aj viac ako 13 metrov.Po 3 rokoch a 70 000 kmPri aute tejto kategórie a cenovej relácie prirodzene očakávame, že po troch rokoch od výroby a viac ako dvoch rokoch aktívneho jazdenia (celkom 70 000 km) nebude vykazovať takmer žiadne známky používania. Auto si síce nevyberá svojho majiteľa, a ten môže byť nedbalý. Preto musia byť všetky materiály použité pri výrobe odolné, trvácne, bezpečné.V testovanom EQS SUV sme si všimli mierne praskanie plastových dielov v interiéri, čo bol ešte pred pár rokmi často kritizovaný nedostatok interiérov značky. Dnes ho považujeme za vyriešený, ale táto EQS SUV sa s ním ešte stretávala. Je na mieste položiť si dve otázky: je pre nás vôbec dôležité, či bežne nekontaktné plochy po stlačení vrźgajú? A je toto nedostatok odpustiteľný pri aute s hodnotou takmer dvestotisíc eur? Odpovedzte si sami.Keď sme si prvý raz sadli do jazdeného EQS SUV, skutočne sme nepostrehli významnejší nedostatok, ktorý by nasvedčoval o strate pôvodných vlastností. Kontaktné plochy, ako volant, madlá dverí, sedadlá, lakťová opierka a páky za volantom, to všetko vyzeralo v podstate ako nové. Nepochybne automobilka vozidlo na náš test pripravila, ale detailing nezakryje väčšie materiálové nedostatky.Dôsledne sme kontrolovali celé vozidlo zvnútra a jediné miesto, ktoré trochu poukazovalo na predchádzajúce používanie, bola nadobudnutá patina kože napa na sedadle vodiča. Mnohí by si boli pomysleli, že to takto bolo už od výrob

Ako vyzerá skutočne zdravá rieka? Prečo je pre nás dôležité, aby ryby mohli voľne migrovať?14. marca si pripomíname Medzinárodný deň akcií proti priehradám a pre rieky, vodu a život. Je to deň, ktorý nám pripomína, že voda nie je len energetická surovina, ale základný predpoklad zdravej krajiny.O význame priechodnosti tokov, o slovenskom úseku Dunaja aj o vracaní života do vyschnutých ramien sme sa v podcaste EKOcaste rozprávali s expertkou na ochranu vôd Martinou Paulíkovou z WWF Slovensko.V rozhovore sa dozviete:- Kedy je rieka skutočne slobodná;- či máme na Slovensku dostatok takýchto rozmanitých vodných plôch, aby všetky ryby mali možnosti, ktoré potrebujú k svojmu životu;- prečo je migrácia pre ryby a iné vodné živočíchy otázkou života a smrti;- čo sa stane, keď sa priehrada postaví, a čo sa stane, ak dôjde k jej demontáži.

Hokejový Martin prežíva zložité, no o to zaujímavejšie obdobie. V meste, ktoré dýcha hokejom a pamätá si slávne extraligové bitky, sa o návrat na stratené pozície snaží partia zanietených srdciarov. Priamo v centre tohto diania stojí Jaroslav Markovič. Muž, ktorý pre martinský hokej obetuje maximum, a to v absolútne unikátnej dvojrole.V najnovšej epizóde hokejového podcastu suSPEAK si za mikrofón k moderátorskej dvojici Marek Marušiak a Rasťo Konečný sadol práve tento dlhoročný útočník a súčasný generálny manažér MHA Martin. V otvorenej debate bez servítky rozprával o realite slovenského klubového hokeja, vlastnej kariére aj o zákulisí fungovania tímu, ktorý sa snaží vrátiť na mapu extraligových miest.Byť generálnym manažérom a zároveň aktívnym hráčom v jednej šatni prináša množstvo bizarných i komických situácií. Jaroslav Markovič to berie s nadhľadom, no priznáva, že prepínať medzi týmito dvomi rolami nie je vždy jednoduché. Ako s úsmevom poznamenal: „Mám veľmi ťažké rozhovory s manažérom večer pri víne, keď sa dokážeme veľmi ťažko pohádať. Niekedy to vyznie zle pre chlapcov a niekedy pre manažéra.”Poslucháči sa tak z prvej ruky dozvedia, ako kabína reaguje, keď na ľad vykorčuľuje samotný „šéf”, aké náročné je manažovať tím s obmedzeným rozpočtom a aké rozhodnutia musí človek v tejto dvojrole robiť.Rozhovor sa však zďaleka netočí len okolo seniorského „áčka” a bojov v druhej najvyššej súťaži. Ako funkcionár vidí Jaroslav Markovič veľmi hlboko aj do problémov mládežníckeho hokeja, kde podľa neho často brzdí rozvoj detí najmä tlak rodičov. V dnešnej dobe sú očakávania mnohých z nich neúmerne vysoké.Pravý hokejový fanúšik si pri počúvaní príde na svoje aj pri spomienkach na Markovičovu bohatú hráčsku kariéru. Opora úspešnej striebornej „osemnástky” z roku 2002 spomína na draftové sklamanie, na cenné skúsenosti zo zámorskej USHL aj na slávnu martinskú éru z prelomu desaťročí.Nechýbajú ani zaujímavé historky zo zahraničia. Svoje pôsobenie vo Francúzsku opísal s typickým humorom: „Jeden zápas za týždeň, 26 zápasov za sezónu a celý týždeň pohoda, bageta, croissant, vínko.” Obrovským kontrastom k tomuto životnému štýlu boli napríklad vybičované derby zápasy v drese Žiliny, kde musel čeliť nielen tlaku na ľade, ale aj hlasným a často poriadne šťavnatým pokrikom z tribún.Výborná chémia medzi moderátormi a ich hosťom zaručuje, že sa pri počúvaní nebudete nudiť ani sekundu. V uvoľnenej debate sa dozviete aj to, aká je vízia martinského hokeja do budúcnosti, aké náročné je v dnešnej dobe zohnať strategického partnera a prečo sa klub snaží postupne stabilizovať svoje fungovanie. Padne aj meno slávneho odchovanca Richarda Pánika a otázka, či by si ešte niekedy mohol obliecť dres rodného mesta.Ak hľadáte úprimný pohľad do zákulisia slovenského hokeja, doplnený o množstvo šatňového humoru a zaujímavých spomienok, najnovší diel podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk s Jaroslavom Markovičom by ste si rozhodne nemali nechať ujsť.

Kampaň postavená na strachu: Ako Orbán urobil zo Zelenského hlavného nepriateľa Maďarska (videopodcast)„Zelenského si (Orbán) vybral ako tvár, ktorá má mobilizovať práve strachom alebo nízkymi emóciami“, tvrdí Stanislava Harkotová, reportérka Aktualít na Ukrajine. Kampaň pred aprílovými parlamentnými voľbami ide do finále. „Ukrajina sa opäť stáva predmetom, ktorý má zabezpečovať hlasy práve v situácii, keď vidíme, že Viktor Orbán má súpera, ktorý ho môže reálne ohroziť“, dopĺňa.Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj ako strašiak Maďarov. Do tejto pozície ho stavia Viktor Orbán pred aprílovými parlamentnými voľbami. Jeho tvárou zaplavil na bilbordoch celú Budapešť. A verejnú debatu aj slovami, že on a jeho rodina sú na muške Zelenského mužov. Je vládny Fidesz mesiac pred voľbami v pozícii, že mu pomôže už len mobilizácia strachom? Prečo sa práve Zelenskyj stal jednou z nosných tém maďarskej politiky a čo to hovorí o stave kampane krátko pred voľbami?Téma pre Stanislavu Harkotovú.Pripravil Jaroslav Barborák.

Brankársky post v najslávnejšom slovenskom futbalovom klube neznamená len chytať strely súperov. Zahŕňa aj obrovský psychický tlak, s ktorým sa musí vyrovnať každý, kto si oblečie dres Slovana Bratislava. Práve o tejto realite prišiel do najnovšej epizódy podcastu Striedame! porozprávať brankár „belasých” Dominik Takáč.Rodák z Galanty v otvorenom rozhovore s moderátormi Julom a Muťom priblížil zákulisie svojho pôsobenia v klube z hlavného mesta. Prestup z konkurenčného Spartaka Trnava patril medzi najdiskutovanejšie presuny v slovenskom futbale posledných rokov a sprevádzali ho aj silné reakcie fanúšikov oboch táborov. Samotný brankár priznáva, že začiatky v novom prostredí neboli jednoduché, no dnes sa už v Bratislave cíti ako doma.V podcaste zároveň vysvetľuje, aký veľký rozdiel vníma medzi pôsobením v menšom klube a v mužstve, ktoré je na Slovensku často prirovnávané k Realu Madrid. V Slovane sa totiž víťazstvo považuje za samozrejmosť, zatiaľ čo každá strata bodov ihneď vyvoláva kritiku.Debata sa nevyhla ani náročnému jesennému programu spojenému s európskymi pohármi, počas ktorého tím bojoval s kolísavou formou aj zdravotnými problémami. Dominik Takáč bez okolkov hovoril o tom, ako brankár prežíva zápasy, keď naňho smeruje jedna strela za druhou, ale aj o obdobiach, keď sa tímu nedarí a každá chyba je ihneď viditeľná.„Niekedy ma lopta doslova triafa tak, že sa jej neviem ani uhnúť, všetko ide na mňa. A potom príde obdobie, keď ani nezasvieti. Všetko sa vtedy jednoducho kazí,” opísal nevďačnú stránku brankárskeho remesla.Zaujímavou témou bola aj jeho digitálna absencia. V čase, keď väčšina profesionálnych futbalistov komunikuje so svetom prostredníctvom sociálnych sietí, Dominik Takáč patrí k výnimkám. Vysvetľuje, že za tým nestojí odpor k technológiám, ale skôr pocit zodpovednosti voči mladým fanúšikom. „Neprišlo by mi to úplne zodpovedné. Nechcem sa tam tváriť, že toto som ja, toto robím a tu som najlepší,“ vysvetľuje svoj postoj k svetu Instagramu či Facebooku.Okrem vážnych tém však nechýbal ani odľahčený tón. Reč prišla na atmosféru v kabíne Slovana, majstrovské oslavy či tradičné rituály, ktorými si noví hráči musia prejsť po príchode do tímu. Dominik Takáč prezradil aj to, kto v kabíne patrí medzi najväčších zabávačov a ako vyzerajú oslavy úspechov „belasých”.Diskusia sa dotkla aj slovenskej reprezentácie, spolupráce s brankárskymi legendami či otázky, či by dal prednosť boju o záchranu v jednej z top európskych líg pred pravidelným účinkovaním v európskych súťažiach so Slovanom.Ako sa pozerá na svoju budúcnosť, či má na stole novú zmluvu a čo všetko mu dal prestup do najúspešnejšieho slovenského klubu? To všetko a ešte oveľa viac sa dozviete v najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk.

Beáta Jurík je podpredsedníčka európskeho výboru za Progresívne Slovensko. Donald Trump má podľa nej imperialistické chúťky rovnako ako Vladimir Putin.V podcaste s poslankyňou Beátou Jurík sa dozviete:– od 1. minúty – čo by odkázala ženám, ktoré si idú vziať kvet od Roberta Fica;– po 2:30 – že je to chyba opozície, keď seniori volia Smer;– od 4:00 – že za reakčné naratívy Generácie Z môžu influenceri aj nedostatok sexuálnej výchovy;– po 6:00 – čo hovorí na podmienečný trest pre Daniela Bombica;– od 8:00 – prečo ľudia tlieskajú neonacistovi;– po 10:00 – či nás pred Robertom Ficom zachráni súdnictvo;– od 12:00 – že márna snaha o zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov nás stálo viac ako milión eur;– po 14:00 – či stojí na strane Zelenského alebo Fica;– od 20:00 – čo hovorí na to, že nemáme vzťahy s Poľskom, ale máme ich napríklad so Spojenými arabskými emirátmi;– po 23:00 – že vojna v Iráne je ilegálna;– od 25:20 – či je rozdiel medzi Trumpom a Putinom;– po 28:00 – či má PS pro-palestínsku aj pro-izraelskú frakciu;– po 31:00 – prečo PS kleslo v prieskumoch;– od 32:45 – čo im vyplynulo z prieskumov, že voličom na PSkároch chýba;– po 34:00 – aké závery si vyvodili v strane z obvinení proti Marte Šimečkovej;– od 35:00 – prečo komunikujú rovnako ako Robert Fico;– po 37:00 – čo manažujú v strane aj komunikáciu Marty Šimečkovej;– od 38:00 – či Michal Šimečka bude aj volebný líder;– po 38:30 – či sú v PS aj iné prúdy ako ten Šimečkov;– od 41:00 – aké platformy sú v PS a či si rozumejú navzájom napríklad feministky a veriaci;– 43:00 – koľko pohlaví vnímajú progresívci.

Toľko príprav a napokon také fiasko.Ako dokáže súčasná garnitúra pripraviť účelový útok a účelový pamätník, zistíte v Ťažkom týždni.

Prekáža mi degradácia vzdelaných, nechcem žiť v takejto krajine. Dnes – 17. novembra odchádzam zo Slovenska. Viera Žuborová, etablovaná politologička so skúsenosťou Oxfordu. Zakotvila v Berlíne. A je tam už piaty rok. Už tretí rok pritom pracuje v Corrective – neziskovej mediálnej organizácii pre investigatívnu žurnalistiku. A druhý rok v pozícii riaditeľky vedie sekciu Correctiv. Exile ako platformu na posilňovanie novinárov v exile.Ako Slovenka v zahraničí môže byť už onedlho konfrontovaná s faktom, že bude pripravená o voľbu voliť poštou, o čom hovorí vládny Smer a v parlamente to chce presadiť už v apríli.Ako sa jej po piatich rokoch pozerá na krajinu pod Tatrami, z ktorej na protest odišla, Berlínskou optikou?Pripravil Jaroslav Barborák.

Medzi Robertom Ficom a finančnou skupinou Penta sa rozhostil oficiálny zmier. Premiér tvrdí, že zložil ideologické okuliare a vyhlásil, že sa v Pente a jej pôsobení v našom zdravotníctve, mýlil. Je to definitívna bodka za kauzou Gorila a ako to ide dokopy s vážnymi tvrdeniami šéfa NKÚ o podľahnutí rezortu zdravotníctva súkromným lobistom práve z finančných skupín? Čo spája Pentu a SMER a aké následky to môže mať pre slovenských pacientov? Témy pre šéfku Nadácie Zastavme Korupciu Zuzanu Petkovú.Sledujete Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Daniel Bombic je pre neho úbohý odroň, a o Igorovi Matovičovi si myslí, že sa polepšil. Poslanec za SaS Alojz Hlina potvrdzuje, že po odchode Richarda Sulíka sa strana nebude sústreďovať na antikampaň proti zákazu spaľovacích motorov.V podcaste s Alojzom Hlinom sa dozviete:–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 1. minúty –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že Daniela Bombica považuje za úbohého odroňa;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 4:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako bolo rušenie Úradu na ochranu oznamovateľov komédiou ministra vnútra;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 6:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že zatknutie čurillovcov je hra na zastrašenie iných čestných policajtov;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 10:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako voličky Roberta Fica presvedčí len emócia;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 11:50 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že zúfalí voliči Smeru na internete kričia o pomoc;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 17:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ prečo po námestiach naťahujú plachtu s nápisom mafia a či nekopírujú Matoviča;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 18:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že nezvládnutá korupcia sa dá vidieť v slovenských peniazoch v Dubaji;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 22:40 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ prečo verí, že Igor Matovič sa polepšil;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 24:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či sa budúca vláda spolieha na rozpad Hnutia Slovensko;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 26:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či rozumie vyradeniu Richarda Sulíka z kandidátky SaS;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 32:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či sa zmení enviropolitika SaS po odchode Richarda Sulíka na zelenšiu;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 35:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ aký plán má SaS v oblasti pôdohospodárstva a životného prostredia;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 40:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ prečo sú populárni konzervatívci Donald Trump a Robert Fico, a nie František Mikloško a Alojz Hlina;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 44:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či je hrozba genderom porovnateľná s urbánnym mýtom o čiernych dodávkach;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 46:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že niektorým konzervatívnym politikom stačí raz za rok zakričať gender, potraty a kríž;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 47:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že problémom nie je imigrácia, ale emigrácia;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 48:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako to, že sa mnohí nechali oblbnúť fiktívnymi hrozbami.

Robert Fico tuší, že smerujeme do pekla – čím odhalil, ako sa on sám cíti, ale potrebuje mať ilúziu, že tam cvála na „Bielom koni," hodnotí premiéra psychiater Jozef Hašto. Prečo premiér vyhľadáva nerovnocenné spory, napríklad so študentami? Čo to hovorí o krehkosti jeho Ega a prečo svet ovládli narcistickí egomianiaci?Slovník plný kazajok pre mentálne postihnutých či bezbrehé a hrubozrnné verbálne výpady voči prakticky bezbranným študentom či novinárom. I toto je aktuálna realita vládnej moci. Akú spoločnosť toto popisuje, čo to hovorí o sile – i slabosti, vládnej moci a čo to vypovedá o nás, ako o spoločenstve?Podľa psychiatra Jozefa Hašta odhaľuje agresívny slovník Roberta Fica jeho hlbokú vnútornú frustráciu a neschopnosť krotiť vlastnú zlosť z prípadného politického neúspechu. Za maskou silného premiéra sa tak skrýva až deštruktívna závisť voči potenciálne úspešnejším oponentom ako i strach z vlastnej budúcnosti. A čom teda boli tie premiérove slová o cvale do pekiel a kde sa v tom celom vzal ten jeho „Biely kôň“?Môže sa stať štvornásobný premiér zajatcom vlastnej velikášskej predstavy o sebe a neutopil sa Robert Fico vo svojom vlastnom sebaobraze? O čom hovoria jeho permanentné útoky na mocensky úplne nerovných oponentov, akými sú študenti či napríklad aj novinári? No a napokon, prečo narcistickí lídri tak veľmi potrebujú ponižovať evidentne mocensky slabších a aké devastačné stopy toto všetko zanecháva na duši národa i sveta?Téma patologického narcizmu opustila kabinety psychiatrov a stáva sa priam politickou témou ako i témou národnej bezpečnosti a duševného zdravia celej spoločnosti. Malígny narcizmus totiž nie je len prehnaná sebaláska, ale ide o deštruktívnu kombináciu narcizmu, asociálneho správania, agresivity i sadizmu, kde druhí ľudia slúžia iba ako nástroje na potvrdenie vlastnej grandiozity.Keď sa takáto patológia spojí s mocou, štát sa môže stať rukojemníkom osobnej pomsty ako i chorobnej potreby obdivu, hovoria odborné poučky. Čo to teda je tento malígny narcizmus, v čom pramení, ako ho spoznať a najmä, ako sa mu brániť? No a ako to, že tento nezdravý typ správania dnes žne také úspechy? Témy pre psychiatra a psychoterapeuta Jozefa Hašta.Sledujete Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk alebo na Instagrame.

Slovenská hokejová extraliga má za sebou základnú časť a už v stredu je na programe kvalifikácia o postup do play-off. Do novej časti podcastu Trefné strieľanie si Patrik Mitas (redaktor Slovenskej televízie) a Martin Toth-Vaňo (redaktor ŠPORT.sk) pozvali hokejistu Rastislava Gašpara a prebrali s ním nadchádzajúce série medzi Spišskou Novou Vsou a Michalovcami, Liptovským Mikulášom a Zvolenom, barážové tímy Trenčín s Prešovom či víťaza základnej časti Nitru.

Prísne bezpečnostné opatrenia a dav fanúšikov Daniela Bombica vytvorili na včerajšom pojednávaní zvláštnu atmosféru, približuje v rozhovore redaktor Aktuality.sk Marek Biró. Na svojich podporovateľov žmurkal, no pred sudkyňou vystupoval racionálne, dokresľuje okolnosti procesu Biró.Súd uznal Daniela Bombica vinným vo všetkých bodoch obžaloby. Obvinenia sa týkali viacerých extrémistických trestných činov ako prejav sympatií k hnutiam potláčajúcim ľudské práva, rozširovanie extrémistického materiálu, podnecovanie nenávisti a nebezpečné elektronické obťažovanie. Ako reagoval Bombic na svoje obvinenia a aké argumenty mala obhajoba?Sudkyňa však Bombica za mreže neposlala, čo vzbudilo nevôľu prokurátora. Pôjde Daniel Bombic na slobodu?Aké sú v súčasnosti vzťahy medzi neprávoplatne odsúdeným extrémistom Bombicom a predstaviteľmi vlády? Dozviete sa v podcaste Aktuality Nahlas.Na príprave podcastu spolupracovali Anna Kurucová a Adam Obšitník.

Slovenský ženský basketbal stojí pred ďalšou mimoriadne dôležitou výzvou a fanúšikovia pod deravými košmi sa majú pred blížiacimi sa reprezentačnými oknami na čo tešiť. V najnovšej epizóde obľúbeného basketbalového podcastu Pod košom privítal moderátor Tomáš Kotlárik hlavného kormidelníka našej ženskej reprezentácie Martina Pospíšila.Ústrednou témou pútavého rozhovoru je pochopiteľne prebiehajúca kvalifikácia na majstrovstvá Európy 2027, v ktorej Slovenky čaká porcia troch dôležitých duelov. Tréner detailne rozoberá úvodný, papierovo najťažší zápas na palubovke Poľska, po ktorom budú nasledovať domáce vystúpenia v Bratislave proti Cypru a Rumunsku.Martin Pospíšil ponúka exkluzívny pohľad do kuchyne najbližšieho súpera, keďže u našich severných susedov pôsobil štyri a pol roka a tamojšie prostredie i hráčky dokonale pozná. Poslucháčom priblíži silu mladej poľskej generácie, pričom vyzdvihuje, ako vážne tamojšia spoločnosť berie celonárodnú reprezentáciu.„Poľsko je obrovská krajina, je športová krajina... Tam ten šport berú skutočne mimoriadne vážne,“ približuje s rešpektom v podcaste.Pri otázke na domáce zápasy s kvalifikačne slabšími súpermi zasa rázne odmieta čo i len pomyslenie na poľavenie v koncentrácii, pričom zdôrazňuje, že slovo „podcenenie” do správnej športovej mentality vôbec nepatrí.Rozhovor však zďaleka neostáva len pri taktických rozboroch najbližších súperiek. Skúsený stratég sa hlbšie zamýšľa nad kontrastom medzi našou mužskou a ženskou reprezentáciou, najmä pokiaľ ide o pôsobenie slovenských basketbalistiek v špičkových zahraničných ligách vo Francúzsku, Španielsku či Grécku.Tréner sa nevyhýba ani v súčasnosti veľmi rezonujúcej téme naturalizácie zahraničných hráčok a detailne hodnotí prínos novej posily, americkej rozohrávačky Kiry Lambertovej.Po pútavom zhodnotení reprezentačných záležitostí sa Martin Pospíšil s poslucháčmi podelí aj o svoje neoceniteľné skúsenosti z dvojročného pôsobenia v elitnom európskom klube USK Praha, kde pracoval po boku legendárnej trénerky Natálie Hejkovej. Pri spomienke na prácu s tými najlepšími svetovými hviezdami prízvukuje tajomstvo ich mentálneho nastavenia a úspechu, keď tvrdí, že „sú absolútne posadnutí športom a basketbalom”.Okrem profesionálnej trénerskej roviny epizóda odhaľuje aj osobnú a ľudskú stránku Martina Pospíšila. Detailne vykresľuje, prečo je pre neho zanietenosť a vášeň pre basketbal absolútne kľúčovým faktorom, bez ktorého sa vrcholový šport robiť nedá, a prečo je mimoriadne ťažké pracovať v prostredí s pesimisticky nastavenými ľuďmi.Nechýba ani úprimné otcovské vyznanie hrdosti pri zmienke o jeho synovi, ktorý sa presadzuje v domácej lige a dostal sa do užšej nominácie mužskej národnej reprezentácie.A pre tých, ktorí si myslia, že basketbalový tréner žije len taktikou, videorozbormi a palubovkou, prinesie záver podcastu prekvapenie v podobe jeho netradičnej záľuby mimo sveta športu – vášne pre štúdium dejín umenia a európskeho stredoveku.

„Mám nádej, že tento režim úplne skončí a budeme mať normálny život. Keď vidíme videá bombardovania napríklad policajných staníc, ľudia v Iráne sú šťastní“, hovorí Iránka žijúca na Slovensku. Z bezpečnostných dôvodov nezverejňumeme jej meno. Obáva sa o svojich príbuzných v Iráne. „Tancujú a pijú alkohol. Hovoria: „Konečne bombardujú tých, čo nás utláčali.“ Je to smutné, že bombardujú moju krajinu, ale sme šťastní, lebo režim bude preč a my si krajinu vybudujeme nanovo“, hovorí v otvorenom rozhovore.Irán je nielen vo vojne, Irán je aj na nohách. Po tom, ako Spojené štáty cez víkend zaútočili na režim ajatolláhov a zabili jeho najvyššieho predstaviteľa Alí Chameneího, žijú nádejou, že staré časy polstoročnej islamskej republikánskej teokracie budú minulosťou. Zosobňujú ju pritom do syna vyhnaného šacha Rézu Pahláviho.S ním však Donald Trump nepočíta, na rozdiel od januára. A iránski vodcovia si zjavne na vlastnú päsť zvolili nového najvyššieho vodcu – Mojtabu, Chámeneího syna.Ak dnes Iránci otvorene hovoria, že režim ajatolláhov ich držal v zovretí brutálnej diktatúry a na rukách má krv, akou správou je pre nich Chameneího syn ako nový najvyšší líder?Čím si prešli a čo ich čaká?Pozrieme sa na to s tými, ktorí režim zažili, krajinu opustili, no v Iráne majú rodiny, ktoré čelia aj aktuálnej vojne.Pripravil Jaroslav Barborák.

„Vláda priznala porážku, legislatívnu mŕtvolu pochoval strach o eurofondy“, tvrdí Katarína Batková z Via Iuris. „Snaha o zrušenie nezávislého úradu narúša fungovanie právneho štátu. Potrebujeme inštitúcie, ktoré konajú nezávisle od aktuálnej politickej moci“, dodáva.Legislatívna mŕtvola, ktorej sa treba zbaviť – premiér Robert Fico dal povel na ústup. Pôvodný zámer zrušiť Úrad na ochranu oznamovateľov korupcie vládnej koalícii prerušil až Brusel. Poukazom na fakt, že na jeho existenciu sú naviazané stovky miliónov z Plánu obnovy. Ak vládna väčšina pôvodne robila všetko pre to, aby úrad zanikol, pod tlakom zvonku sa teraz sťahuje. Zákon skončil na Ústavnom súde a nateraz má pozastavenú účinnosť. Už budúci týždeň ho má „pochovať“ vládna väčšina. Pochová však aj svoj pôvodný zámer zbaviť sa úradníkov, ktorí chránili policajtov čurillovcov so statusom „chránených oznamovateľov“?Naviac prípad zapadá do širšieho pohonu vládnej väčšiny proti inštitúciám, ktoré kontrolujú štát. Ministerstvá na žiadosť premiéra pripravujú prehľad dotácií a grantov, ktoré štát poskytol mimovládkam. Keď to opozičný líder označil za „škandál“, od premiéra si vyslúžil status, že „by mal dostať kazajku“.Na tému sa pozrieme s Katarínou Batkovou z mimovládnej organizácie Via Iuris.Pripravil Jaroslav Barborák.

Najvyššia futbalová súťaž sa preklopila už do svojej nadstavbovej časti, takže po poslednom víkende máme za sebou odohraté kompletné 1. kolo v skupine o titul, ako aj o záchranu. Ako to už býva, veci sa diali na jednom i druhom ligovom fronte. O všetkom podstatnom sme sa porozprávali v 74. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk.Majstrovský ŠK Slovan Bratislava ostáva naďalej v napätí. O slovo sa totiž opätovne prihlásila Dunajská Streda, ktorá dokázala zastaviť rozbehnutý valec FK Železiarne Podbrezová. Prestrihnutie šnúry sa podarilo aj Spartaku Trnava, ktorý po katastrofálnych posledných výsledkoch nečakane zvíťazil na pôde MŠK Žilina.Do značných problémov sa dostal aj FC Tatran Prešov, ktorý padol v Skalici a po stretnutí zaujal predovšetkým až nečakane ostrý prejav trénera Jozefa Kostelníka. Čiernou škvrnou 1. nadstavbového kola boli dve nariadené penalty, ktoré vyvolali polemiku a nie je vylúčené, že sa k nim ešte následne vráti kompetentná komisia SFZ.O všetkom podstatnom sa redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprávali v 74. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk s niekdajším skvelým ligovým futbalistom Tomášom Ďubekom. O zmenách v realizačnom tíme „Šošonov“ sme sa však dozvedeli až po natočení relácie.

Umelá inteligencia v geopolitických simuláciách neváha siahnuť po jadrových zbraniach. Chýba jej totiž strach aj prirodzená averzia voči deštrukcii. Kým vedci varujú pred rizikami, americká vláda sa dostala do otvoreného sporu s vývojármi modelu Claude a do hry povolala ochotnejšie OpenAI.Svet umelej inteligencie zažil dramatické dva týždne. Experimenty ukázali, že popredné AI modely v úlohách štátnikov v 95 % prípadov zvolili použitie jadrových zbraní a v krízových situáciách prakticky nepoznali slovo deeskalácia. Tento „chladný kalkul“ bez emócií vyvoláva zásadné otázky o tom, komu by sme mali zveriť kompetencie v bezpečnostných otázkach štátu.Zároveň sledujeme bezprecedentný konflikt medzi Pentagónom a spoločnosťou Anthropic. Po tom, čo firma odmietla požiadavku, aby bol ich model Claude využívaný armádou bez etických bariér, ocitla sa na čiernej listine. Uvoľnené miesto okamžite zaplnilo OpenAI. O tom, kto by mal určovať „červené čiary“ pre technológie, ktoré môžu zabíjať, a ako noví AI agenti menia spôsob, akým pracujeme s počítačom, sa v novej časti podcastu PočúvAI rozprávajú Ján Trangel a Maroš Žofčin.Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Teraz ju máme aj v elektronickej verzii. Nájdete ju na obchod.aktuality.sk. TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Jadrový experiment: Prečo modely ako ChatGPT či Gemini v simuláciách konflikty neustále stupňujú až k totálnej vojne.Vláda vs. Anthropic: Prečo Pentagón zaradil tvorcov modelu Claude medzi rizikových dodávateľov.OpenAI v armáde: Akceptovanie vládnych požiadaviek a obavy z nasadzovania AI do autonómnych zbraní.Nastupujúci agenti: Ako funguje OpenClaw, ktorý ovláda váš lokálny stroj, a v čom je Perplexity Computer bezpečnejšou alternatívou v cloude.Linux pre každého: Môže AI konečne sprístupniť zložité operačné systémy bežným používateľom?Krátke správy: Nový model GPT-5.4, nešťastný incident agenta Claude Code, ktorý vymazal 2,5 roka dát, a masívne prepúšťanie v spoločnosti Oracle.Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Mimozemšťania, UFO a neidentifikované lietajúce objekty patria medzi témy, ktoré pravidelne vyvolávajú veľký záujem verejnosti. Prieskumy ukazujú, že mnohí ľudia veria v existenciu mimozemského života a časť z nich si dokonca myslí, že mimozemšťania už navštívili Zem. Téma sa pritom objavuje nielen v popkultúre a konšpiračných teóriách, ale aj v politike. Nedávno napríklad americký prezident Donald Trump oznámil, že chce začať proces zverejňovania vládnych dokumentov o UFO a mimozemskom živote. Aj o týchto otázkach diskutovala Veronika Jursová Prachárová so šéfkou Demagóg.sk Veronikou Frankovskou a s teoretickým fyzikom Samuelom Kováčikom.V úvode Veronika Frankovská upozornila, že pri téme mimozemšťanov sa v prieskumoch verejnej mienky často objavuje aj širší kontext konšpiračných naratívov. Podľa nej ľudí niekedy viac než samotná existencia mimozemšťanov zaujíma predstava, že vlády alebo inštitúcie niečo zatajujú. „Ja by som to videla práve v kontexte takýchto konšpirácií, že je niekto, kto nám niečo zatajuje,“ uviedla Frankovská.Frankovská vysvetlila aj pozadie vyhlásenia amerického prezidenta Donalda Trumpa o odtajnení dokumentov o UFO. „Ono to vzniklo pomerne zábavne, respektíve náhodne. Bývalý prezident Barack Obama totiž v jednom rozhovore odpovedal na otázku, či existujú mimozemšťania. Povedal, že verí, že vzhľadom na veľkosť vesmíru je to možné, ale ako prezident o ničom takom oficiálne nevedel a že neexistuje žiadna tajná základňa, kde by boli mimozemšťania,“ vysvetlila.Podľa nej Trump následne reagoval kriticky a vyhlásil, že chce dokumenty o UFO zverejniť. „Kritizoval ho za to, že zverejnil nejaké utajované informácie, a sám povedal, že nevie, ako to je. Zároveň vydal vyhlásenie, že nariadil odtajniť dokumenty súvisiace s potenciálnym tajným výskumom,“ dodala.Na otázku, aká je pravdepodobnosť existencie mimozemského života, reagoval teoretický fyzik Samuel Kováčik tým, že vzhľadom na obrovskú veľkosť vesmíru by bolo prekvapivé, keby bol život iba na Zemi. „Je to podľa mňa tak pravdepodobné, že by bolo veľmi prekvapivé, keby sme sa dozvedeli, že sme jediný život vo vesmíre. Vesmír je tak obrovský, obsahuje také množstvo galaxií a každá galaxia obsahuje obrovské množstvo hviezd. Tie majú okolo seba planéty, takže aj keď sme extrémne vyberaví v tom, aká planéta je vhodná pre život, pri tom obrovskom množstve to stále spĺňa veľké množstvo planét,“ vysvetlil.Zároveň však upozornil, že aj keď môže byť život vo vesmíre pomerne pravdepodobný, neznamená to, že s ním musíme byť v kontakte. „To je problém s civilizáciami, že sa na geologickej škále vyvíjajú strašne rýchlo. Za čas, kedy sa Tatry pohli o pár metrov, sme my zliezli zo stromov, vybudovali civilizáciu a letíme na Mesiac,“ povedal Kováčik.Podľa neho môže byť vývoj civilizácií v rôznych častiach vesmíru veľmi odlišný. „Keď sa pozriete inde vo vesmíre, kde sa miliardy rokov niečo dialo, očakávanie je skôr také, že tam nájdete extrémne jednoduchý život, alebo naopak tak pokročilý život, že ho ani nespoznáte,“ doplnil.

Robert Fico sa správa ako sluha Viktora Orbána - a jeho kremeľských záujmov, tvrdí exdiplomat Peter Weiss. Premiér robí zo Slovenska robí bezbrannú krajinu a riskuje aj našu európsku budúcnosť, dodáva. A ako sa z kedysi vzorného ľavičiara Fica stal líder krajnej pravice? Geopolitická mapa sa v tomto roku mimoriadne dramaticky prekresľuje, Slovensko sa ocitá pod tlakom dvoch vážnych zahraničných kríz no náš premiér si namiesto riešenia čoraz viac kolabujúceho Slovenska vyberá rolu akéhosi vojnového náčelníka. Robert Fico si tak oblieka kostým lídra, ktorý vraj ako jediný rozumie hrozbám plynúcim z iránskeho či ukrajinského konfliktu a neváha radikalizovať i svoje postoje voči Kyjevu. Radikalizuje sa ale aj rétorika ukrajinského prezidenta voči Maďarsku, ktoré stojí pred kľúčovými voľbami vážne ohrozujúcimi politickú budúcnosť Viktora Orbána. Ocitlo sa Slovensko v rukách radikálov? Slovenská diplomacia sa plne podriadila straníckym záujmom SMERu, tvrdí Peter Weiss. Je to politika živenia nenávisti voči Ukrajine, falošného hlásania mieru a váľania vín na Brusel. A to všetko deje v mene politickej bitky o hlasy fašizoidných radikálov voliacich Republiku. Na spravovanie štátu táto koalícia rezignovala a namiesto riešenia reálnych problémov kŕmi voličov zástupnými témami čím zastiera vlastné strategické zlyhania. V hlavách svojich voličov však zanecháva doslovný guláš, hovorí Peter Weiss. Irán zatiaľ horí pod masívnymi útokmi koalície Spojených štátov a Izraela. Trumpov sen o venezuelskom scenári bleskovej vojny sa však čoraz viac rozplýva a nahradzujú ho praktiky hromadného nivočenia celej iránskej spoločnosti. Vo vzduchu tak visí hrozba ako rozpútania občianskej vojny a destabilizácie celého Blízkeho východu, tak i globálnej recesie vyplývajúcej z nárastu cien ropy a plynu, ale aj masovej migračnej vlny smerujúcej priamo do Európy či hrozby teroristických útokov na európskej pôde. Témy pre bývalého diplomata Petra Weissa. No a ako sa z kedysi priam vzorného sociálneho demokrata mieriaceho do jadra EÚ - teda Roberta Fica, stal líder krajnej pravice? Robert Fico sa zásadne zmenil. On sa z tej deklarovanej inklinácií k sociálnej demokracií otvorene obrátil ku krajnej pravici a vyhlásiac vojnu politickému pluralizmu vedie fašizoidnú politiku, tvrdí bývalý šéf SDĽ. Sledujete Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Marián Kočner v opakovanom konaní vo veci vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej začal vypovedať na svoju obhajobu. Oproti minulosti nevypovedá identicky, ale mení detaily, napríklad o svojom vzťahu s Petrom Tóthom alebo o lustrovaní novinárov. Bude sa mu dať dokázať, že klame? V dnešnom videopodcaste Aktuality Nahlas nám o obsahu Kočnerovej výpovede z prvej polovice dňa viac povie Laura Kelloo Kalinská, ktorá proces sleduje na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku. Moderuje Peter Hanák.

Curling je jeden zo športov, v ktorom Slovensko nemalo zastúpenie na olympiáde. A je to pritom šport, v ktorom nie je v porovnaní s inými dostať sa na ZOH až také obtiažne. Prečo tak Slovensko nemalo zastúpenie pod piatimi kruhmi? Mali sme k tomu vôbec blízko alebo ďaleko? Aj to sme sa pýtali v najnovšej časti Olympijského videocastu generálneho sekretára Slovenského curlingového zväzu a hráča curlingu Pavla Kociana. Hovoril aj o tom, či naozaj máte šancu na ZOH, ak by ste dnes začali trénovať.Olympijský videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.Čo sa dozviete v rozhovore?ako ďaleko alebo blízko malo Slovensko k miestenke na ZOH?aké sú podmienky na Slovensku?ako začať s curlingom?dá sa za štyri roky vytrénovať a dostať na olympiádu?prečo sa zametá?aké pozície sú v curlingu?aké šance majú Slováci na paralympiáde?

Algoritmy dnes rozhodujú o tom, čo a kde nakupujeme rýchlejšie než kedykoľvek predtým. Heureka na to reaguje AI nástrojmi, ktoré odhaľujú podvody a skutočné zľavy na trhu.Svet online nakupovania prechádza v roku 2026 najväčšou transformáciou od čias vzniku internetu. Tradičné vyhľadávanie cez kľúčové slová sa končí a éru pomalého výberu nahrádza dravá ofenzíva rôznych platforiem či neúprosný diktát algoritmov.V tomto digitálnom hluku sa však slovenská Heureka už dávno neuspokojuje len s úlohou cenového porovnávača. Stala sa regionálnym technologickým lídrom, ktorý pomocou umelej inteligencie mení nákup na dialóg a stráži bezpečnosť údajov slovenských spotrebiteľov.O tom, prečo AI veríme viac než predavačom, ako rozoznať skutočnú zľavu od marketingu a prečo je expanzia slovenských e-shopov kľúčom k ich prežitiu, sme sa porozprávali s Davidom Chmelařom, CEO Heureka Group.V rozhovore sa dozviete:- Ako v dobe digitálneho smogu a nových webov garantujú, že e-shop s certifikátom 'Overené zákazníkmi' je skutočne bezpečný;- ako AI fenomén zasiahol e-commerce a ako ovplyvní jeho budúcnosť;- čomu veríme viac ako umelej inteligencii;- či je pre priemerný slovenský e-shop dnes vôbec možné prežiť dlhodobo bez toho, aby skúsil predávať aj za hranicami Slovenska.

„Sme študenti, ktorí nechcú, aby bolo odchádzanie zo Slovenska našou jedinou možnosťou. Vidíme, že korupcia oslabuje dôveru v štát a berie nádej ľuďom, ktorí tu chcú žiť. Spoločne nasmerujme Slovensko na správny kurz, aby mladí mali dôvod zostať.“Tri silné vety z iniciatívy mladých študentov Lýcea C.S.Lewisa, ktorí zorganizovali crowdfundingovú kampaň na podporu protikorupčných aktivít.Korupcia podľa nich berie krajinu tým, ktorí tu chcú ostať. Oni chcú prispieť svojou troškou, aby im tú krajinu vrátili.Cestou je podpora protikorupčných aktivít a rovnako podpora vzdelávania o nich. Lebo – ako hovoria – „nenecháme si ukradnúť krajinu“.Kampaň a jej príprava, ktorá bola v prvom rade školským projektom, vystúpila do verejného priestoru. A získava podporu.Mladí proti korupcii budú hosťami RánoNahlas. David Grznár a Teodor Macko A rovnako ich profesorka Zuzana Šumská.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Do Mimózy prijala pozvanie jedna z najsledovanejších slovenských influenceriek Naty Kerny. V rozhovore sa dozviete, podľa akých zásad si vyberá spolupráce, ako si nastavuje zdravé hranice v pracovnom živote a prečo je pre ňu prirodzené verejne rozprávať o spoločensky dôležitých témach. Hovorila aj o cestovateľských skúsenostiach a o tom, či na Sokotre zažila nebezpečné situácie. V relácii taktiež prezradila, čo neuveriteľné sa jej nedávno stalo v Prahe.V Mimóze s Naty Kerny sa (ne)dozviete:1:00 – ako vzniklo jej influencerské meno „Kerny“;2:30 – čo fantastické sa jej prihodilo v Prahe;5:00 – kedy začala točiť vlogy;8:00 – či sa riadi aktuálnymi trendmi;9:20 – ako sa zvláda sústrediť na veci užitočné pre jej prácu v množstve noviniek a trendov;10:20 – kde hľadá inšpiráciu;14:00 – podľa akých zásad si vyberá spolupráce;16:20 – či na všetkom pracuje sama alebo má pomocníkov;17:35 – či vníma ostatných influencerov ako konkurenciu;22:30 – prečo by samú seba označila za otroverta;25:45 – ako si nastavuje hranice v pracovnom živote;27:50 – či často cestuje sama a podľa čoho si vyberá destinácie;30:30 – aké zážitky si odniesla zo Sokotry;33:10 – prečo je pre ňu dôležité sa spoločensky angažovať na sociálnych sieťach;35:30 – dokedy sa plánuje venovať influencerstvu.

Hovorí sa, že napísať knihu je len polovica úspechu. Tá druhá, často náročnejšia, spočíva v tom, ako ju dostať k čitateľom a presadiť v konkurencii tisícov titulov.Ivica Ďuricová, autorka, marketérka a v súčasnosti jediná literárna agentka na Slovensku, sa rozhodla byť tou, ktorá autorom svieti na cestu.V rozhovore sa dozviete:- Čo znamená byť literárnou agentkou a čo je jej hlavnou úlohou;- aké témy sú populárne a čo sa k nám zo zahraničia pomaly dostáva;- podľa čoho si vyberá autorov do portfólia;- kto všetko musí na knihe pracovať, aby sa z rukopisu stal bestseller.

Michal Ferenc je slovenský podnikateľ a influencer, ktorý ako prvý pred rokmi prepojil komunity športovcov a autičkárov. Vybudoval si imidž self-made-mana, muža, ktorý si svojou šikovnosťou vybudoval úspešné podnikanie a dosiahol životnú úroveň, ktorá býva pre iných len snom. Dnes, po rokoch úspechu na internete paradoxne prerušenom pandémiou covidu, sa na svoje alterego pozerá s nadhľadom.Značka Don Boss Bossov pomáha Ferencovi predávať prevažne drahé luxusné autá cez Instagram, zatiaľ čo na internetovom portáli Autobazar.EU vystupuje so svojím spoločníkom Jurajom Rybárskym ako predajca RF Motors z Rovinky pri Bratislave.Moderátor podcastu Erik Stríž sa Ferenca pýta nielen na jeho začiatky, ale aj vplyv influcerskej postavy na reálne podnikanie, či je práve podnikanie s automobilmi tým ideálnym priestorom na zbohatnutie, aké problémy obnáša táto činnosť a kam smeruje budúcnosť slovenského influencera. Ten podľa vlastných slov tvrdí, že aj keď to navonok vyzerá ako dosiahnutie „slovenského sna“, realita je často odlišná a ľudia by nemali podľahnúť nálepkovaniu ľudí len preto, ako pôsobia na internete.Okrem obchodu s autami sa v rozhovore zmieňuje aj organizácia podujatia Boss Race a nové podnikateľské aktivity v oblasti poľnohospodárskej techniky.V rozhovore Michal Ferenc povedal viac aj tom, ako kupoval starý VW Passat od Albáncov za peniaze, ktoré si priniesol z Írska v ponožke, prečo je pre predaj dôležité ukazovať luxusný životný štýl, aký má názor na moderné elektromobily a či je v poriadku, keď si mladí dospelí kupujú ako prvé auto staré luxusné vozidlá namiesto nudných, ale novších a ekonomicky bezpečnejších.

Do najnovšej epizódy podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk prijal pozvanie bývalý slovenský reprezentant Andrej Šťastný. V diskusii s Marekom Marušiakom a Tomášom Prokopom sa venoval najmä olympijskému hokejovému turnaju, jeho kvalite, tempu moderného hokeja, ale aj detailom, ktoré rozhodujú veľké zápasy.Úvod rozhovoru patril samotnému finále medzi Kanadou a Spojenými štátmi americkými, ktoré spoločne označujú za jeden z najlepších hokejových zápasov posledného desaťročia.Andrej Šťastný priznal, že duel ho mimoriadne bavil, no zároveň ho mrzelo, akým spôsobom sa rozhodol. „Ešte teraz mi chlpy stoja z toho, ako je možné, že takýto zápas sa môže rozhodnúť formátom troch na troch. To je pre mňa úplne mimo,“ priznal frustrovane bývalý útočník.Veľká pozornosť v diskusii sa venovala aj tempu moderného hokeja. Andrej Šťastný s uznaním zdôraznil, že keď človek sleduje najlepších hráčov sveta naživo, rozdiel oproti bežným ligovým zápasom je výrazný.Bývalý reprezentant sa počas podcastu vyjadril aj k téme veľkosti klzísk. Dlhodobo patrí medzi zástancov menších ihrísk, ktoré podľa neho robia hokej dynamickejším a atraktívnejším pre divákov. „Prezentujem sa ako bojovník za malé klziská všade, kde sa dá. Chalanom dohováram, aby si zúžili ihriská,“ vyhlásil.Ako príklad spomenul aj slovenskú najvyššiu súťaž, kde je podľa neho rozdiel medzi jednotlivými halami veľmi citeľný. Podľa neho by moderný hokej mal smerovať k rýchlosti, intenzite a väčšiemu tlaku na hráčov.Diskusia sa posunula aj k bezpečnosti hráčov. Pri prípadnom zmenšovaní klzísk by podľa neho mali byť samozrejmosťou moderné flexibilné mantinely, ktoré dokážu zmierniť nárazy.Reč prišla aj na výkony slovenskej reprezentácie, ktorá na olympijskom turnaji obsadila štvrté miesto. Podľa Andreja Šťastného predviedol tím viacero kvalitných zápasov a ukázal, že dokáže držať krok s najlepšími.V najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk Andrej Šťastný ponúkol aj zaujímavý pohľad na MS v roku 2026. V podcaste naznačil, že formát turnaja nemusí slovenskému tímu vždy vyhovovať. Dlhá skupinová fáza so siedmimi zápasmi podľa neho zvyšuje pravdepodobnosť zaváhania proti papierovo slabším súperom, čo môže rozhodnúť o postupe.

„Od začiatku tejto vládnej koalície je toto pre nich téma číslo jeden. Nie je ňou konsolidácia, dane či životná úroveň“, hovorí politológ Radoslav Štefančík, keď komentuje akciu Kajúcnik. „Im prioritne ide o to, aby sa vysporiadali s ľuďmi, ktorí im pozerali na prsty“, dopĺňa.Po vojne na Ukrajine sa začala ďalšia – tá v Iráne. A ak pre ňu uviazli tisíce Slovákov v neistote síce dovolenkových destinácií, no nebezpečne blízko konfliktu; ak rozkolísala cenovú istotu ropy či plynu, či naháňa strach útokmi na spojencov z Európskej únie či Nato, Slovensko a jeho premiér má iné starosti. Len deň od jej začiatku sa na špeciálnej tlačovej konferencii – v nedeľu ráno - zaoberá kajúcnikmi či prokurátorom Šúrekom. O dva dni na to si toho istého Šúreka odviedla armáda kukláčov najatých policajnou inšpekciou. Podobne to urobili s časťou čurillovcov. Neskôr sa ukázalo, že aj pre údajné „lámanie“ kajúcnikov vo väzbe. Kajúcnikov, ktorí nedávajú spávať obžalovanému policajnému exprezidentovi Tiborovi Gašparovi.Odchádza týždeň, keď na policajnom prezídiu odhalili bustu inému exprezidentovi policajtov Milanovi Lúčanskému, obvinenému zo závažnej trestnej činnosti.Či týždeň, keď prezident rozhodol o osude šéfa SIS Pavla Gašpara za dopravnú nehodu na nepriznanom aute. Obišiel s mesačnou zrážkou platu.A vláda tiež rozhodla, že zruší pôvodne rušenie Úradu na ochranu oznamovateľov korupcie. Stálo by ju to stovky miliónov z Plánu obnovy.A aby to nebolo len o koaličných vodách, pozrieme sa aj na Michala Šimečku, ktorý obchádza slovenské krčmy.S politológom Radoslavom Štefančíkom.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Americký prezident sa dopustil zločinu vojnovej agresie, hovorí Michal Lipták, odborník na medzinárodné právo. Svet podľa neho po oslabení Iránu nebude lepšie miesto, lebo vojna má už teraz viac ako tisíc civilných obetí. V Iráne podľa neho nechce demokraciu ani Donald Trump, ani Benjamin Netanjahu, a Európska únia by mala zatlačiť na Izrael pre Gazu.V podcaste s Michalom Liptákom sa dozviete:–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 1. minúty –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ kedy by bolo možné legálne zaútočiť na inú krajinu;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 2:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či ide o rovnakú situáciu ako útok Ruska na Ukrajinu;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 6:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či je Donald Trump vojnový zločinec a či ho čaká súd;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 7:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ prečo sa mu zrejme nič nestane;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 9:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či je legálne podporovať ozbrojený odpor vnútri Iránu;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 11:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ v čom je rozdiel, keď Irán podporoval ozbrojené zložky po celom regióne;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 16:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či je legálna invázia Izraela do Libanonu, keď odtiaľ strieľa Hizballáh;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 17:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či libanonská armáda odzbrojí Hizballáh;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 20:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či nebude lepší svet bez silného Iránu, ktorý financuje vraždenie po celom regióne;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 21:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ prečo sa nepodarí transformácia Iránu na demokraciu;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 24:45 – či môžeme zabudnúť na medzinárodné právo;– po 28:00 – prečo si nemyslí, že medzinárodné právo je len na papieri;– od 33:00 – ako to teraz vyzerá v Gaze, čo by sme tam mali sledovať a čo tam Izrael chce dosiahnuť;– po 35:00 – prečo sa v Gaze nestavajú Trumpove rezorty;– od 36:00 – aká je perspektíva obyvateľov Gazy;– po 38:00 – čo môže robiť Európska únia.

Strašné veci sa dejú tam, kde ich premiér nesľubuje.Ťažký týždeň tentoraz ponúka mimoriadne užitočnú lekciu matematiky.

Strata 16 miliónov za dva roky. To je výsledok vládnej stratégie namierenej voči mimovládnemu sektoru. Nepodarilo sa to cez snahy stigmatizovať mimovládky ako cudzích agentov, tak to vláda skúša cez úradnú šikanu a finančné púšťanie žilou. Bude to bolieť, ale bude to bolieť občanov - a to aj ich voličov, odkazujú zástupcovia Tretieho sektora Lucia Szabová a Filip Vagač. Slovenský neziskový sektor čelil v rokoch 2024 a 2025 bezprecedentnému finančnému tlaku, ktorý odborníci nazývajú cieleným ‚defundingom‘. Analýza Platformy pre demokraciu ako i Nadácie otvorenej spoločnosti preukázala, že kritické organizácie mimovládneho sektora prišli o viac ako 16 miliónov eur a to v dôsledku rušenia výziev, neochote spolufinancovať eurofondové projekty či politizácie odborných komisií. Celý tento proces pritom prebieha na pozadí otvorene kritickej rétoriky Roberta Fica, ktorý o mimovládkach vyhlásil: ‚Éra, kedy v tejto krajine vládli mimovládne organizácie, sa skončila.‘ Dá sa v tom celom ešte nevidieť jasný boj štátu - a najmä jeho aktuálnej vlády, voči občianskej spoločnosti a fakticky celému mimovládnemu sektoru a aktívnym občanom?Je toto koniec partnerstva štátu s občianskym sektorom? Aké konkrétne podoby má vládna snaha obmedziť Tretí sektor a aké preukazateľné dosahy bude mať táto snaha finančne vyhladovať neziskový sektor na nás, bežných občanov - či už v segmente sociálnych služieb alebo v oblasti vzdelávania detí či životného prostredia?Škodia nám, ale škodia najmä Slovensku, jeho občanom a v konečnom dôsledku škodia i sami sebe. Ich voliči ten úpadok služieb štátu pocítia, hovorí programový riaditeľ Platformy pre demokraciu Filip Vagač. Podľa neho chce Robert Fico občiansku spoločnosť rozložiť a umŕtviť. Toto sa nepodarilo ani komunistom, ale bude to na nás - občanoch, aby sme si zvolili, v akej spoločnosti chceme ďalej žiť, dodáva Vagač.Ráno Nahlas, dnes so zástupcami Tretieho sektora Luciou Szabovou a Filipom Vagačom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Iránsky režim aj po takmer týždni od vypuknutia vojny vzdoruje americko-izraelskému útoku. To ukazuje, že americký prezident Donald Trump a jeho vláda podcenili stratégiu.„Moderné dejiny nám ukazujú, že bez nasadenia pozemných jednotiek sa zmena režimu nedá dosiahnuť. K tomu však zrejme nedôjde.“ Doterajší vývoj ofenzívy v Iráne hodnotí odborník na bezpečnostné otázky a Blízky východ Josef Kraus z Masarykovej univerzity.Pred desiatimi rokmi panoval v otázke iránskeho jadrového programu veľký optimizmus. Vtedajšiemu prezidentovi Barackovi Obamovi sa podarilo dosiahnuť funkčnú dohodu, ktorú sa darilo vymáhať. Tú však zrušil jeho nástupca a súčasný šéf Bieleho domu Trump.Má teraz Teherán vôbec dôvod sadnúť si za rokovací stôl a dosiahnuť novú dohodu? Kto krajinu teraz vedie? Ako sa krajina môže vyvíjať po skončení vojny?Kraus si myslí, že intenzita konfliktu bude v najbližšom čase pravdepodobne klesať s tým, ako sa budú bojujúcim stranám míňať zásoby munície a vojenského materiálu. Odborník tiež dodáva, že Európa by mohla zohrať dôležitú úlohu pri ukončovaní konfliktu.Na podcaste spolupracovali Anna Kurucová, Adam Obšitník, Štefan Kurrila a Norbert Marci.