Podcasty Aktuality.sk

Moderné technológie prinášajú nové riešenia aj do oblasti verejnej dopravy. Od jednoduchého nákupu lístkov cez mobilnú aplikáciu, cez presné sledovanie polohy vozidiel a predikciu meškaní, až po komplexné systémy na riadenie dopravy a preferenciu na semaforoch. Digitalizácia je kľúčom k zefektívneniu dopravy a zníženiu nákladov.V novom dieli podcastu SHARE sa moderátor Maroš Žofčin rozpráva s predstaviteľmi spoločnosti TransData – konateľom Branislavom Jurčišinom a generálnym riaditeľom Stanislavom Pieckom – o tom, aké riešenia už dnes fungujú v slovenských mestách a čo všetko sa dá v tejto oblasti robiť do budúcna.Podcast prinášame v spolupráci so spoločnosťou TransData.Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Teraz aj ako ebook!TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Ako digitalizácia zjednodušuje cestovanie pre pravidelných aj náhodných pasažierov.Slovenský dopravný pas: Ako funguje jedna karta pre rôznych dopravcov.Riadenie dopravy: Predikcia meškaní a systém garantovaných prestupov.Optimalizácia spotreby: Ako moderné systémy šetria dopravcom palivo.Či by s pomocou umelej inteligencie mohla mať bratislavská električka parametre metra.Viac na: https://zive.aktuality.sk/clanok/sguQR5z/jeden-listok-na-vlaky-aj-mhd-technologia-davno-existuje-experti-odhalili-ako-na-to/ Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk

Aké zaujímavé udalosti sa stali vo svete ekológie a environmentalizmu za ostatný mesiac? Čo by ste si z tejto problematiky nemali nechať ujsť?V podcaste si vypočujete:Ekologická budúcnosť cintorínov na Slovensku: Miesto posledného odpočinku mení tvárZásahový tím mal zastreliť medvedicu aj s mladýmiDesivý nález v Závadke nad Hronom: Tri žriebätá našli mŕtve, kone v zúboženom staveNárodné parky sú v ohrození kvôli nedostatkom v zonácii  Sliepka do klietky nepatrí, rýchlokurčatá musia skončiť

Ako majitelia obchodu s hudobninami v historickom centre chodili každý deň okolo rozpadávajúceho sa domu, spätého so známou bratislavskou hudobníckou rodinou. Toto si Albrechtovci nezaslúžia, povedali si manželia Valentovičovci a dali dokopy milión eur na záchranu národnej kultúrnej pamiatky. Vypočujte si podcast Bod k dobru, v ktorom prinášame príbehy filantropov a filantropiek a búrame tabu spojené so slovom filantropia.Stredoveká budova v samotnom srdci Bratislavy ožila po druhej svetovej vojne domácim muzicírovaním. Komorná hudba a pravidelné stretnutia umelcov patrili k životu rodiny Albrechtovcov. Dom po smrti Jána Albrechta stíchol. Manželia Vlasta a Igor Valentovičovci sa s ním poznali osobne, spolupracovali pri vydávaní notových publikácií. V tom čase zrejme netušili, že okrem lásky k hudbe ich spojí aj na slovenské pomery nevídaný príbeh. Z ruín vybudovali kultúrne centrum, kde opäť znie klasická hudba.V podcaste sa dozviete: prečo Valentovičovci urobili prvý koncert ešte v ruinách, aké majú skúsenosti so zahraničnými hosťami, čím ich prekvapil syn, aké motto si požičali od Aristotela, čo plánujú otvoriť v Dome Albrechtovcov.Kto sú Vlasta a Igor Valentovičovci?Vlasta Valentovičová pôsobí v spoločnosti MUSIC FORUM, ktorá sa venuje vydavateľskej, obchodnej a agentúrnej činnosti v oblasti klasickej hudby. V občianskom združení Albrecht Forum má na starosti produkciu podujatí.Igor Valentovič bol redaktorom v časopise Slovenská hudba, pôsobil v Slovenskej filharmónii, stál pri založení medzinárodných festivalov Melos-Étos a Dni starej hudby. Je riaditeľom Hudobného centra a predsedom občianskeho združenia Albrecht Forum.  Bod k dobru V podcaste Bod k dobru, ktorý ste doteraz poznali ako Impact Talks, už tretí rok predstavujeme inšpiratívne osobnosti z biznisu, kultúry a športu. Príbehy pomáhania sú pestré, od spontánnych činov až po premyslené projekty s veľkým spoločenským dopadom.Bod k dobru vám prináša Nadácia Pontis, ktorá sa dlhodobo venuje rozvíjaniu filantropie, sociálnych inovácií a zodpovedného podnikania.Podcast vzniká v spolupráci s portálom Aktuality.sk a moderuje ho Martin Staňo.

Podporujem, pretože „pomáha, aby nikto nezostal vynechaný“ či „pretože verím, že zmena vo vzdelávaní začína pri tých, ktorí deti (a cez ne aj celé rodiny) vedú ďalej, inšpirujú a dávajú im pocit, že na nich záleží, nech pochádzajú odkiaľkoľvek“. Len dve vyjadrenia na adresu programu, ktorý sme pôvodne poznali pod názvom Teach for Slovakia, dnes skrátene Teach.Na Slovensku je desať rokov. A dáva dokopy šikovných a ambicióznych ľudí, ktorým nie je jedno, ako to vyzerá so vzdelávaním u nás. Cestou je osobná skúsenosť s prácou učiteľa, neraz v náročných podmienkach aj vylúčených komunít. Bez nevyhnutnosti pedagogickej kvalifikácie. No v komunite, ktorá čerpá z tridsaťročných skúseností programu v celom svete. S ambíciou pripravovať lídrov, ktorí si realitu školstva zažili na vlastnej koži a boli hnacou silou a súčasťou pozitívnych zmien v školstve.Čo program Teach krajine priniesol? A ako sa vyrovnáva napríklad s exodom pätiny študentov, ktorí Slovensko kvôli ďalšiemu vzdelávaniu opúšťajú a svoju budúcnosť tu ani nevidia?Otázky pre tých, ktorí tu program Teach zakladali. Hosťami Ráno Nahlas sú Stanislav Boledovič a Anna Symington-Maar.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Poznáte Paretovo pravidlo 80:20? Influenceri v manosfére často dezinterpretujú tohto ekonóma fašistickej Mussoliniho vlády tak, že len 20 percent atraktívnych mužov má prístup k sexu s 80-timi percentami žien. Je to úplný nezmysel a v dnešnom podcaste TELO si vysvetlíme prečo.V toxickom prostredí manosféry sa objavujú aj ďalšie lži. Psychológovia sa v poradniach často stretávajú s mladými mužmi, ktorí sú frustrovaní z nezáujmu žien, identifikujú sa s incelmi (involuntary celibate = nedobrovoľný celibát) a často hovoria o tom, že na vine je ich genetická výbava. Napríklad nedostatočná výška, pričom za dostatočnú sa považuje až 190 cm. Takáto hlúposť sa dá pomerne ľahko vyvrátiť - vaša genetická výbava prešla miliónmi rokov evolúcie a každý z vašich predkov, ktorí vám odovzdali gény, sa dokázal rozmnožiť - a teda gény nikoho nepredurčujú na incelstvo.Čo teda môže za neúspech konkrétnych mužov u žien? Ženy tvrdia, že je to mužské správanie. Aké presne? Počúvajte podcast TELO.

Bronzová medaila z MS juniorov napriek bizarnej penalizácii a obrovský sen do ďalších rokov. Triatlonistka Diana Dunajská žila do 15 rokov v Kanade a venovala sa plávaniu, po príchode na Slovensko presedlala na triatlon a podľa výsledkov urobila zjavne dobre. Po senzačnom úspechu prijala pozvanie do Olympijského videocastu. Hovorila nielen o triatlone, ale aj o mentálnej príprave, prechode do inej krajiny a jej veľkej záľube - filozofii.Olympijský videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.Čo sa v rozhovore dozviete?prečo dostala 10-sekundovú penalizáciu ešte pred pretekmiako sa pracuje so stratégiou na triatloneako vníma 3. miesto a či mohla byť aj vyššieo jej prechode z Kanady na Slovensko a čo bolo najťažšieako fungovala na piatich hodinách spánku a ako sa to zlepšilo po školeako myslí tak, že chce niečo dokázaťako pracuje po mentálnej stránkeaké je prejsť z plávania na triatlonže keď je v šoku, začne sa smiaťo olympiáde 2028o filozofii

Rozvody budú jednoduchšie a súdy sa prestanú pýtať na váš intímny život. Zaniká bezdpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM) a zavádzajú sa (pred)manželské zmluvy. Ak si niekto zmení pohlavie, štát ho automaticky rozvedie.Pri dedičstve príde celá séria radikálnych zmien - rodičia budú môcť rozdeliť dedičstvo medzi svoje deti takmer ľubovoľne, uzatvárať s nimi zmluvy o doopatrovaní, a kto napadne závet na súde, vysúdi menej ako doteraz.Socialistický zákon z roku 1964 úplne zmizne a od roku 2027 ho v prípade schválenia nahradí nový zákonník, ktorý pohltí aj zákon o rodine alebo celý obchodný zákonník. Ide tak o najväčšiu zmenu zákona s najväčším praktickým dosahom na denný život obyčajných ľudí od vzniku modernej Slovenskej republiky.Budete počuť ministra spravodlivosti Borisa Suska (SMER), šéfa rekodifikačnej komisie Mareka Števčeka, opozičnú poslankyňu Irenu Bihariovú z PS a advokáta Milana Ficeka.Nahrával Peter Hanák.

Poslanec za SaS Marián Viskupič tvrdí, že neexistuje šanca, aby vláda dodržala schválený rozpočet. To znamená, že v rozpočte bude diera a vysoké deficity budeme musieť riešiť ešte aj v budúcnosti. Vláda podľa neho rozpočtom klame rovnako ako klamalo Grécko na svojej ceste k bankrotu. Ako bude šetriť SaS v prípadnej budúcej vláde?V podcaste s Mariánom Viskupičom sa dozviete:– od 0:00:28 – Prečo je rozpočet podľa Viskupiča nereálny a plný klamstiev.– od 0:01:20 – Prečo je plánovaný 1,3 % rast ekonomiky podľa neho nemožný.– od 0:02:10 – Či je minister Kamenický nekompetentný, alebo klame úmyselne.– od 0:03:00 – Ako vláda podľa SaS klame o výške deficitu, s ktorým krajinu preberala.– od 0:04:15 – Kam idú peniaze z vyšších daní, ak sa nemíňajú na konsolidáciu.– od 0:04:40 – Že na úrokoch z dlhu zaplatíme 2 miliardy eur.– od 0:06:03 – Či nie je strašenie gréckou cestou prehnané.– od 0:07:05 – Prečo kráčame po gréckej ceste, aj keď nemáme taký dlh.– od 0:07:20 – Že očakáva skoré zníženie ratingu Slovenska.– od 0:08:20 – Čo by robila SaS inak a kde by škrtala.– od 0:09:55 – Že SaS by prepustila 10 % zamestnancov verejného sektora.– od 11:30 – Ktoré dve ministerstvá by SaS okamžite zrušila.– od 15:45 – Či súhlasí s Ivanom Miklošom, že lepšie bude až v roku 2030.– od 19:00 – Prečo SaS ako pravicová strana vyzýva na generálny štrajk.– od 24:00 – Ako vláda nerobí reformy, a Slovensko zostane montovňou.– po 25:00 – Prečo je nízka nezamestnanosť zavádzajúca– od 27:30 – Ako vníma spor Jany Bittó Cigánikovej s vedením strany.– po 28:00 – Čo hovorí na odchod Richarda Sulíka z politiky.– od 29:00 – Či sa do SaS vrátia odídenci ako Lucia Ďuriš Nicholsonová.

Ľudia budú viac platiť na zdravotných odvodoch, ale zdravotníctvu to nepomôže. Práve naopak, bude sa dlhšie čakať u lekára, a doplatia na to vždy najviac tí chudobnejší. Vláda potrestá aj pracujúcich rodičov a nezamestnaných, tvrdí poslankyňa Irena Bihariová z PS. Podľa nej Smer už dávno nie je ani sociálna, ani ľavicová či socialistická strana. Konsolidovať by sa podľa nej dalo zmenou trestného zákona – ak by sa reálne trestali daňové podvody.V podcaste s Irenou Bihariovou sa dozviete:– od 1. minúty – či máme dobrú policajnú prezidentku;– po 3:00 – prečo má pochybnosti o jej schopnosti čeliť tlakom od politikov Smeru;– od 4:46 – ako hodnotí tvrdé slová policajného exprezidenta Hamrana na adresu Maškarovej;– po 6:06 – k nehode Pavla Gašpara: Problém nie je nehoda, ale jeho arogantné správanie po nej;– od 8:40 – prečo si myslí, že Gašpar chcel šéfovať SIS „silou mocou cez mŕtvoly“;– po 11:20 – či štát kryje extrémistov a ich ilegálnu činnosť namiesto toho, aby ich riešil;– po 14:36 – čo znamená návrh Tibora Gašpara na trestanie zasahovania do volieb zo zahraničia;– od 17:50 – či sa dá tento zákon použiť aj proti Robertovi Ficovi a Viktorovi Orbánovi;– po 19:16 – prečo zdieľala obrázok, ktorý sa jej nepáči a či je minister Susko nový Harabin;– od 21:51 – či aj najchudobnejší doplatia na konsolidačný rozpočet;– po 23:30 – prečo budú ľudia dlhšie čakať u lekára– po 24:00 – ako vláda trestá pracujúcich rodičov;– od 28:00 – či si ľudia teraz odpustia krabičku cigariet, pivo a poldeci;– po 30:00 – ako sa Progresívne Slovensko stavia k progresívnemu zdaneniu;– od 30:30 – že konsolidovať by sa dalo cez zmenu trestného zákona;– po 33:11 – čo sa zmení v novom Občianskom zákonníku;– od 34:20 – ako vníma predmanželské zmluvy– po 35:36 – že štát nemá čo ľuďom určovať reprodukciu;– od 37:25 – ako chce štát automaticky rušiť manželstvá transrodovým ľuďom proti ich vôli.

A niekto sa tu pokúša zachrániť tých, ktorí zarábajú na hazarde.Toto fakt nevymyslíš. To dokážu len nominanti Smeru.Epizóda je sponzorovaná. Akciu zadarmo získate, ak urobíte akýkoľvek vklad na svoj účet. Obchodovanie je spojené s rizikom. Investujte zodpovedne.

Keď nerobíme tendre na policajtov, prečo tendrujeme sanitky a záchranárov? To nemá žiadnu logiku, hovorí dlhoročný lekár - záchranár Juraj Čierny. Podľa neho treba Záchranný zdravotný systém zoštátniť pretože patrí k pilierom kritickej infraštruktúry štátu. A ako žijú lekári zo sanitiek?Netransparentný a doslova zbabraný sanitkový tender otvoril otázku zásadnej zmeny vo fungovaní Záchranného zdravotného systému. Ma sa stať - a to aj majetkovo, jedným z pilierov kľúčovej kritickej infraštruktúry štátu - tak, ako sú ňou hasiči či policajti, kde o tom, že by sme tieto zložky sprivatizovali nikto ani len nediskutuje? Mal by teda i celý Záchranný zdravotný systém (ľudovo povedané sanitky) prejsť do vlastníctva štátu? Alebo si i naďalej ponecháme zajacom zdedený systém, v ktorom jeden netransparentný tender strieda druhý a napriek tomu, že do systému zrejme nalievame viac peňazí než susedné Česko, jeho kvalita tomu nie vždy zodpovedá? Ovládla finančná oligarchia už aj záchranu našich životov - a ak áno, ako z toho von? No a ako to vyzerá medzi záchranármi po tendri-netendri, o ktorom vážne pochybnosti vyjadril ako Najvyšší kontrolný úrad, tak i Lekárske odborové združenie a dnes ho prešetruje dokonca Generálna prokuratúra?Ako sa v tomto systéme, kde ide doslova o naše životy a ich záchranu, žije samotným lekárom - záchranárom? Tí sú totiž chrbticou - i achilovkou, celého systému no neraz sú pritom odkázaní iba na neistotu niekoľkoročných pracovných zmlúv, čelia masívnemu nárastu zneužívania prvej pomoci zbytočnými telefonátmi, ale aj hrozbe vyhoretia či dokonca stúpajúcej agresivite pacientov. Ráno Nahlas s dlhoročným lekárom - záchranárom Jurajom Čiernym. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Stovky miliárd eur sa nachádzajú na účtoch vo finančných inštitúciách v Belgicku a ďalších krajinách. Formálne síce patria Rusku, no Moskva na ne nedosiahne.Vrcholní predstavitelia chcú peniaze požičiať Ukrajine. Na jednej strane by to odbremenilo európske rozpočty, na druhej strane by to pomohlo krajine, ktorá čelí vojenskej invázii. Podarí sa dnes lídrom dosiahnuť dohodu? Ako by takzvaný reparačný úver fungoval? Akému veľkému ekonomickému tlaku vlastne Rusko čelí?Na tieto otázky odpovieme v diskusii s ekonómom a analytikom Globsecu Vladimírom Vaňom.

Po desiatich sezónach v českej extralige a troch tituloch s Třincom sa Tomáš Marcinko rozhodol vrátiť domov. Skúsený slovenský útočník sa ihneď stal kapitánom Slovana Bratislava. V podcaste Góly z bufetu na ŠPORT.sk prezradil, čo ho priviedlo späť na Slovensko, ako vníma rolu lídra či prečo je spokojný s tým, ako mužstvo vstúpilo do sezóny.Po dlhom pôsobení za hranicami sa rozhodol pre návrat do rodnej krajiny. Hovorí, že rozhodnutie prísť do Slovana sa formovalo už dlhšie a okrem hokejových ambícií zohrali úlohu najmä rodinné dôvody. Po ôsmich sezónach mimo domova cítil, že potrebuje byť bližšie k rodine a prostrediu, v ktorom vyrastal.Hneď po príchode do Bratislavy sa stal kapitánom, čo vyvolalo rozporuplné reakcie niektorých fanúšikov. Tomáš Marcinko si to uvedomuje, no podľa vlastných slov sa sústredí len na veci, ktoré môže ovplyvniť. „Nie som prvý ani posledný hráč, ktorý to mal takto, ale tu sme doma,” povedal 37-ročný center, ktorý už v minulosti nosil kapitánske „céčko” aj v zámorskej juniorke Barrie Colts.Slovan pod vedením trénera Brada Tappera momentálne patrí medzi najlepšie tímy Tipsport ligy. Klub má 10 výhier v rade a ukazuje atraktívny ofenzívny hokej. Tomáš Marcinko však upozorňuje, že sezóna je dlhá a rozhodujúce obdobie ešte len príde: „Stále máme na čom pracovať. Príjemnejšie sa to hovorí, ak už máte určitý počet bodov, ale stále to vnímam ako úvod sezóny, keď to ešte až tak veľa neznamená.”Niekdajší reprezentant si taktiež váži, že v kabíne Slovana dostávajú priestor mladí obrancovia. Verí, že práve takýto prístup pomáha slovenskému hokeju napredovať. Zároveň si pochvaľuje pestrosť ligy, kde sa v popredí pravidelne striedajú viaceré tímy. Po skúsenostiach z Kanady či Česka berie návrat domov ako uzatvorenie jedného veľkého hokejového kruhu, s cieľom odovzdať skúsenosti a priviesť Slovan opäť na vrchol.

Až 8 z 10 Slovákov uprednostňuje digitálne platby, čo ovplyvňuje obchodné tržby. Program Slovensko platí kartou ponúka obchodníkom výhody v podobe bezplatných terminálov.Platobné návyky Slovákov sa menia závratnou rýchlosťou. Z najnovšieho prieskumu spoločnosti Visa a agentúry Ipsos vyplýva jasný trend: až 8 z 10 Slovákov preferuje platby kartou, mobilom či smart hodinkami v kamenných obchodoch aj na internete. Čoraz viac zákazníkov považuje nemožnosť zaplatiť digitálne za prekážku. 4 z 10 opýtaných to vnímajú ako problém.Spoločnosť Visa preto vylepšuje svoj program Slovensko platí kartou,vďaka ktorému môžu podnikatelia získať terminál bez paušálnych poplatkov až na 9 mesiacov.Martin Hainzl, senior account manažér spoločnosti Visa, v podcaste Na tému zodpovedal otázky a detaily tohto programu a vysvetlil, prečo je digitálna platba dnes už nielen výhodou, ale prejavom profesionality.

Hrozba ničivými Tomahawkami ako cesta k mierovej diplomacii po osi Putin-Trump-Orbán? V Budapešti ako „ostrove mieru“, ako o ňom hovorí maďarský premiér? A dostane sa k stolu Volodymyr Zelenskyj?Otázky a paradoxy v nich, ktoré zachytáva vývoj posledných dní a hodín. Na počiatku bola hrozba poskytnutia striel s plochou dráhou letu, ktoré si šiel rovno do oválnej pracovne pýtať prezident napadnutej Ukrajiny. Ešte cestou tam ho predstihol dlhým telefonátom s Trumpom agresor Vladimír Putin.Výsledok? Správy o stretnutí Trump-Putin. V Budapešti Viktora Orbána, „ktorého máme radi“, ako podotkol americký prezident. Bez prísľubu Tomahawkov. A so síce neoficiálnou, no požiadavkou ukrajinského Donbasu ako výmeny za Putinove „áno“ mieru.Sú to znaky mierovej diplomacie? A čo s volaním litovského šéfa diplomacie po mieste za rokovacím stolom pre Volodymyra Zelenského? „Rokovania o konci agresie Ruska proti Ukrajine sa nemôžu uskutočniť len s agresorom, Ukrajina musí byť ich súčasťou,“ volal Litovčan Kestutis Budrys.Kontrasty, ktoré viedli až k zrušeniu avizovanej schôdzky lídrov „v najbližšej budúcnosti“, ako to nakoniec oznámil Biely dom. Téma pre bývalého šéfa diplomacie slovenskej diplomacie Miroslava Wlachovského.„Som presvedčený, že ide opätovne o odďalovaciu taktitu Putina,“ hovorí Wlachovský. „Nemajú dohodu na substancii rokovaní, v takom prípade mi (stretnutie Trump-Putin) nedáva zmysel,“ dopĺňa.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Balík zmien, ktoré aktuálne v parlamente presadil minister školstva, nemajú reálnu šancu zlepšiť vzdelávanie našich detí. Ambicióznym plánom ministra Druckera vôbec nezodpovedá rozpočet jeho rezortu, no a bez toho nemožno hovoriť o vzdelávaní ako jednej z našich priorít. Tvrdí to vo veľkej analýze školskej reformy analytik Centra vzdelávacích analýz Michal Rehúš.Spočiatku to mal byt Veľký skok, potom zasa Nežná revolúcia. Napokon sa z toho stala taká tá typicky slovensky nedotiahnutá snaha o akési „zglajchšaltovanie“ slovenského školstva.Parlament schválil veľký balík siedmych zákonov z dielne ministra školstva. Množstvo nedotiahnutých i silne kontroverzných zmien. Veľa nášľapných mín i riešení prijímaných bez potrebných analýz či celospoločenskej diskusie, zásadné zlepšenie vzdelávania našich detí od toho nečakajme, hodnotí Druckerov balíček Michal Rehúš z Centra vzdelávacích analýz.„Staviame veci z nôh na hlavu, začať to malo od toho, aby sme si spočítali, koľko stojí tento štát kvalitné vzdelávanie pre všetky naše deti. Diskusia musí začať od výšky príspevku, ktorý štát dáva na zabezpečenie kvalitného vzdelania pre všetky naše deti,“ hovorí analytik Rehúš.Povinné predprimárne vzdelávanie už od troch rokov, napriek tomu, že štát nevie plne presadiť dochádzku do povinných škôlok už od aktuálne platných piatich rokov dieťaťa. Povinné maturity z matematiky, hoci práve tam, kde ich podľa odborníkov vlastne až tak veľmi netreba. Zákaz mobilov, ale predovšetkým zásadná zmena vo financovaní neverejných škôl. Po novom si budú musieť súkromné či cirkevné školy vybrať - buď svoje brány otvoria všetkým a podriadia sa tak štátu alebo prídu o časť peňazí, ktoré na deti v konečnom dôsledku platia ich rodičia zo svojich vlastných daní.Bude táto štátom vynucovaná inklúzia fungovať alebo si rodičia detí zo súkromných škôl budú musieť opäť siahnuť hlbšie do vrecka? Prečo je inklúzia u nás problémom, v čom je vlastne tak dôležitá a prečo si štát - ktorý už sám roky nedokáže zabezpečiť kvalitné vzdelávanie pre všetky naše deti - myslí, že to vie lepšie než súkromné či cirkevné školy?„Slovenská spoločnosť nevníma vzdelanie ako jednu z priorít. Potvrdzuje to i diskusia k balíku školských reforiem, ktoré aktuálne presadil minister Drucker. O žiadnu veľkú reformu určite nepôjde,“ tvrdí Michal Rehúš.Téma dnešného podcastu s analytikom Centra pre vzdelávacie analýzy Michalom Rehúšom. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Slovensko si už nemôže dovoliť tak rozsiahly systém sociálnej pomoci ako sú 13. dôchodky či plošná energopomoc, hovorí Prezident AZZZ Rastislav Machunka. Podľa neho je situácia príliš vážna na to, aby sme rešpektovali červené čiary politikov, ktorí sa riadia iba voličskými preferenciami a nemyslia za horizont volebného obdobia.Parlament schválil štátny rozpočet. Podľa neho má Slovensko v budúcom roku hospodáriť s príjmami 62 miliárd eur a výdavkami takmer 68 miliárd eur. Kľúčový parameter - teda rozpočtový deficit, plánuje vláda stlačiť na niečo cez 4 percentá HDP. Opozícia, ale ani Rada pre rozpočtovú zodpovednosť však vládnym plánom neveria a Rada rozpočet považuje za nerealistický.Hoci vláda označila ozdravenie verejných financií za svoju prioritu, zadlženosť Slovenska bude napriek tomu i naďalej rásť a a ani tri Kamenického konsolidačné balíčky naše choré verejné financie uzdraviť nedokázali. Politici majú priveľa červených čiar, ale dnes je to tak vážne, že ich treba prekračovať. Všetky tie skonsolidované miliardy miznú tam, kde si politici vedia kúpiť voličov, hovorí prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislav Machunka. Verejné výdavky tohto štátu sa pritom v budúcom roku zvýšia na takmer 50 % HDP no a zdaňovanie ekonomiky bude najvyššie v celej našej histórii.S vládnym rozpočtom nesúhlasia ani sociálny partneri pričom zamestnávatelia mu vyčítajú najmä nedostatok prorastových opatrení, privysoké zdaňovanie, ale aj neochotu štátu šetriť na sebe samom.Kam teda všetky tie skonsolidované miliardy, ktoré od nás táto vláda vyberá, vlastne miznú? Ako zasiahnu konsolidačné opatrenia našich podnikateľov a ako sa firmy vyrovnajú s vysokými daňami, chabými investičnými stimulmi a drahou cenou práce? No a napokon, prečo sa proti vláde postavili obaja sociálny partneri a kamže sa to vytratil ten - Robertom Ficom kedysi tak vzývaný, sociálny dialóg a zmier?Ráno Nahlas s prezidentom Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislavom Machunkom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

V najnovšej časti basketbalového podcastu Pod košom, ktorý vzniká v spolupráci ŠPORT.sk a SBA, privítal moderátor Tomáš Kotlárik jednu z najskúsenejších slovenských basketbalistiek súčasnosti - Alicu Moravčíkovú z Piešťanských Čajok.Táto 190 cm vysoká pivotka, ktorá je oporou slovenskej reprezentácie, v rozhovore otvorila nielen tému športových úspechov, ale aj osobných výziev. Alica Moravčíková pútavo rozprávala o svojej ceste za basketbalovým snom, ktorá nebola jednoduchá - začínala neskôr ako jej rovesníčky a musela prekonávať zdravotné prekážky.V rozhovore sa dozviete, ako vníma úspechy Piešťanských Čajok v európskych pohároch a aký je jej pohľad na výkonnostnú úroveň Euroligy v porovnaní so slovenskou ligou. Alica Moravčíková neskrýva nadšenie z úspechu Levických Patriotov v Lige majstrov a potvrdzuje, že slovenský basketbal naberá na kvalite.Emotívne okamihy prináša časť rozhovoru o strate otca a o tom, ako sa s tým vyrovnávala vďaka podpore klubu a spoluhráčok. Alica Moravčíková otvorene hovorila o svojej mentorke Anne Jurčenkovej a o tom, ako sa sama transformovala do pozície líderky a vzoru pre mladšie hráčky.Fanúšikovia sa môžu tešiť aj na odľahčené pasáže o jej záľube v pečení, tanečných schopnostiach či vtipnej anekdote o objednávaní pizze Hawaii, ktorá takmer priviedla manažéra tímu k zúfalstvu.Spoznáte aj jej plány po skončení kariéry, keďže vyštudovaná žurnalistika by ju mohla priviesť za mikrofón ako basketbalovú komentátorku či expertku. Nechýba ani pohľad na novembrové kvalifikačné zápasy reprezentácie a náročný program, ktorý čaká naše basketbalistky.Nedajte si ujsť úprimný rozhovor so športovkyňou, ktorá nielen vyniká svojimi výkonmi na palubovke, ale prináša do tímu aj dušu a obetavosť, za čo si vyslúžila prezývku „Mama tímu”.

Za pokus o atentát na premiéra 21 rokov. Špecializovaný trestný súd vyniesol verdikt v kauze Juraja Cintulu, ktorý strieľal pred rokom na Roberta Fica. Z možností terorizmus alebo útok na verejného činiteľa senát zvolil ten prvý. 72-ročný dôchodca tak napriek tomu, že nedostal doživotie, prakticky strávi zvyšok svojho života za mrežami. Samozrejme, ak verdikt potvrdí aj Najvyšší súd, odvolanie totiž avizuje samotný Cintula.Čo urobil tento pokus o atentát so Slovenskom a s jeho premiérom. A čo k nemu viedlo? Otázky pre Petra Bárdyho, ktorý má na konte aj dvojdielny politický životopis Roberta Fica – Posadnutý mocou, resp. pomstou.Na príbeh atentátnika a súdneho procesu sa pozrieme aj s Ivanou Zigovou, ktorá ho sleduje od začiatku.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Október je mesiac úcty k starším a digitálne hry môžu byť prekvapivým nástrojom na zlepšenie ich kognitívnych funkcií, socializáciu a medzigeneračné prepojenie.Digitálne hry už dávno nie sú len pre deti. Čoraz viac sa ukazuje ich potenciál aj pre staršiu generáciu. Ako sa seniori stavajú k novým technológiám, aké hry preferujú a aké benefity im môže hranie priniesť? Môžu hry pomôcť v boji proti osamelosti alebo pri tréningu kognitívnych schopností?V novom dieli podcastu SHARE sa moderátorka Mária Dolniaková rozpráva s doktorkou Magdalénou Švecovou, vedúcou katedry digitálnych hier FMK UCM v Trnave, o jej skúsenostiach z práce so seniormi, o prekonávaní digitálnych bariér, socializačnom aspekte hrania a o tom, prečo by sme seniorov nemali do technológií nútiť, ale ani na nich zabúdať.Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Teraz aj ako ebook!https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/ V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Aké sú najčastejšie bariéry seniorov pri učení sa digitálnych zručností.Aké typy hier preferujú seniori a prečo sú casual hry menej prospešné.Socializačný aspekt hrania: Ako hry pomáhajú proti osamelosti.Učenie hrou (gamifikácia) a ako na ňu reagujú starší ľudia.Budúcnosť hrania: Ako sa bude meniť vzťah seniorov k hrám. Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Po októbrovej reprezentačnej prestávke sa znovu vrátila k slovu najvyššia slovenská futbalová súťaž a jej 11. kolo prinieslo toho viac, ako by človek očakával. O tom najpodstatnejšom sme sa v 56. epizóde podcastu Kam si to kopol? porozprávali s trénerom a bývalým futbalistom Tomášom Ďubekom.Dve diskutabilné situácie, po ktorých sa červenalo len raz, pričom okamih bez suspednácie bol ešte výraznejší ako ten červenou kartou. Pochybil rozhodca, ako aj ten za systémom VAR. V poradí 11. kolo Niké ligy prinieslo množstvo zaujímavého, ale aj, bohužiaľ, absolútne nešportové a odsúdeniahodné momenty.Počas víkendu sa totiž odohralo 177. najslávnejšie futbalové derby na Slovensku medzi Spartakom Trnava a Slovanom Bratislava (0:2), ako aj súboj vo forme hrajúcej Dunajskej Stredy so Žilinou (1:2) či východniarske derby medzi FC Košice a Zemplínom Michalovce (3:2). Nuž a diali sa teda veci.O všetkom najpodstatnejšom z 11. kola Niké ligy sa futbalový redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprávali v 56. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk s trénerom a niekdajším skvelým ligovým futbalistom Tomášom Ďubekom.

Filip Turek – muž, ktorý už vyše dva týždne ovládol verejný diskurz v povolebnej Českej republike. Na jednej strane „ikonický a dôstojný človek“, „skvelého vzhľadu“, „líder s veľkým L“ – optikou svojho sekundanta Petra Macinku z nádejnej koaličnej strany Motoristé.Na druhej je optika Erika Taberyho z Respektu. Hovorí o „probléme“, ktorý „za normálnych okolností riešia rodičia“. Tým problémom sú Turkove facebookové statusy, na prvom mieste ten o „poľahčujúcej okolnosti“, ktorou má byť „popálenie cigánčaťa“, či velebenie Hitlera alebo uznanie pre masového vraha Breivika.A ak sa Andrej Babiš snažil povolebný dohadovací rytmus dostávať do obrátok a vládu chcel mať hotovú do týždňa, na druhej strane je prezident Pavel, a ten akoby tlačil na brzdu a volal po demokratických princípoch.Kde sú Česi po vyše dvoch týždňoch od volieb a čo o nich hlasovanie vypovedalo?Téma pre Mariána Sekeráka, slovenského politológa pôsobiaceho práve na českých vysokých školách.„Chceli zmeniť smerovanie, ktoré reprezentovala vláda pod vedením Petra Fialu. Opäť chcú vyskúšať model Andreja Babiša, ktorý už premiérom bol. Zdá sa, že smer, ktorý Česká republika naberá, je dominantne národno-konzervatívny,“ hovorí Marián Sekerák.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Slovenský štatistický úrad predkladá Európskej komisii oficiálne výsledky o hospodárení štátu pravidelne dvakrát do roka – na jar a na jeseň. Aktuálne zverejnil spresnené údaje o hospodárení Slovenska za rok 2024. Táto revízia ukázala, že naše verejné financie sú ešte v horšom stave, než sme si mysleli. Deficit verejnej správy dosiahol vlani skoro 7,2 miliardy eur, čo je o 600 miliónov eur viac než pred rokom. Nafúkol sa aj náš celkový dlh, a to o takmer 8,8 miliardy. Priblížil sa tak k hodnote 60 percent HDP. Inými slovami, stúpame do najvyššieho pásma dlhovej brzdy.Ako máme chápať najnovšie dáta? Čo znamenajú pre ekonomické smerovanie Slovenska? Majú sa Slováci pripraviť na ďalšie uťahovanie opaskov? O tom sme sa rozprávali s analytikom ČSOB banky Marekom Gábrišom a členom Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martinom Šustrom.Nahrávala Katarína Runnová

"Otecko, mamička, detičky," takto si kreslia zástancovia ústavných zmien definíciu ideálnej rodiny. Problémy skutočných rodín, ktoré tejto definícií nezodpovedajú, však už riešiť zabúdajú. Medzi tieto "ústavou nedefinované," no skutočné rodiny patria aj tzv. Zošívané rodiny. Kto sú a čo ich trápi? Téma pre autorku knihy "Ako zošiť rodinu" Máriu Melkovú. Podľa nej je čas prehodnotiť Zákon o rodine.Najprv prišla ústavná definícia manželstva ako jedinečného zväzku medzi mužom a ženou, aktuálne k tomu - a to priamo v Ústave, pribudlo aj zadefinovanie štátom uznaných pohlaví, ako i faktický zákaz osvojenia dieťaťa nezosobášeným párom či takzvaného surogátneho materstva.Ak vám súčasná snaha poslancov pripomína stredoveké scholastické spory medzi realistami a nominalistami, teda spory o to, či realita exituje nezávisle na jazyku alebo je práve jazyk tým, čo realitu formuje a doslova jej určuje hranice, nie ste ďaleko od pravdy.Skutočnosť slovenských rodín je od úzkych - a ideologicky zošnurovaných, definícií napísaných v Ústave, na míle vzdialená. Realita slovenských rodín je oveľa plastickejšia, farebnejšia, ale i výrazne zložitejšia než sú všetky tie čítankové deklarácie o "ockovi, mamičke a detičkách." Medzi naše rodiny totiž patria ako rodiny jednorodičovské, dúhové, tak i rodiny "zošívané," - teda také, do ktorých jeden alebo i obaja partneri prinášajú deti z prechádzajúcich vzťahov. Na Slovensku funguje v týchto patchworkových rodinách takmer 50-tisíc domácností, teda približne až 100-tisíc detí. Ako sa žije v týchto zošívaných rodinách a akým výzvam čelia? Aké sú roly nevlastných rodičov v každodennej rodinnej dynamike a aká je v nich úloha a miesto expartnerov? Ako môže vyzerať súžitie rôznych foriem súrodeneckých vzťahov a nakoľko je to o biológií verzus zažité či roky budované vzorce správania sa?No a napokon: Čo je to vlastne rodina, kto do nej patrí a treba ju vôbec definovať a zväzovať vopred definovanými ideologickými vzorcami? Alebo je predsa len zmysluplnejšie, vydať sa cestou práce na vzájomnom rešpekte, prijatí a pocite bezpečia?Ráno Nahlas s autorkou knihy "Ako zošiť rodinu," Máriou Melkovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Keď uvidíte v posilňovni obézneho človeka, povzbuďte ho, veľmi to pomáha," dodáva k svojmu príbehu a posiela všetkým dôležitý odkaz z vlastnej skúsenosti.Na začiatku mala vyše sto kíl a samu ju prekvapilo, ako sa mohla dostať do takého stavu. Dodnes sa cíti hrozne, keď si spomenie, kam to až nechala zájsť. „Prekonala som rakovinu štítnej žľazy, neskôr mi zlyhalo srdce a musela som sa vzdať milovaného bicyklovania. Vtedy som sa uzavrela do seba a trikrát denne jedla chlieb vo vajci, riadne vysmažený v oleji. Keď ma totiž nemohol robiť šťastnou šport, chcela som, aby ma urobilo šťastnou aspoň jedlo.“V dnešnom podcaste Ženy ako my sme sa rozprávali s Vanesou Kupčovou, ktorá v markizáckych Extrémnych premenách schudla 50 kilogramov.mpulz na zmenu prišiel na vysokej škole, keď odpozorovala dievčatá, ktoré boli skutočne spokojné vo svojom tele. Uvedomila si, že doteraz samu seba klamala, že šťastná je. Pritom sa za seba tak hanbila, že ľuďom ani nedovolila, aby ju objali. Aby si nevšimli, aká je veľká, keď ju obopnú celými rukami. Prihlásila sa preto do reality šou a tá jej radikálne zmenila život.Raz som prišla na rande a chlap mi povedal, že biela ma rozširuje a nech sa prezlečiemV minulosti si prešla nielen vnútorným bojom, ale aj partnerskými boliestkami. „Keď ma partner poslal prezliecť sa počas večere na dovolenke, šokovalo ma to. Každý má vlastný vkus, ale keď som sa mu už vtedy nepáčila, nechápem, prečo ma pozval von.“Dnes nedá dopustiť na šaty a sukne, ktoré nosí, až kým vonku nezačne mrznúť. „Predtým sa mi totiž šúchali o seba stehná a to bolo bolestivé. Po schudnutí si užívam, že si môžem obliecť čo chcem.“Milovala pocit prázdneho brucha„Úmyselne som si uberala z kalórií a moje telo nemalo energiu. Začala som milovať pocit prázdneho brucha“, priznáva otvorene, aký návykový je pocit chudnutia a následná chvála okolia.„Dodnes sa však niekedy potrebujem ubezpečovať o tom, že chudnem. Výčitky mám aj z keksíka, ktorý si dám ku káve“, dodáva. V takýchto chvíľach jej najviac pomáhajú rozhovory s blízkymi.Z obezity má strach dodnes„Keď som v hektickom období života zdravotnej sestry na onkologickom oddelení pribrala štyri kilá, lebo veď sestričkám nosia čokolády, preplakala som štyri dni,“ priznáva dôvod, prečo zmenila systém svojej práce a prestala robiť nočné.„Dokonca mám teraz o kilo menej, ako na gala večere Extrémnych premien“, teší sa. V rozhovore prezradila aj to, ako sa udržiava vo forme aj čo by odkázala dievčatám, ktoré sa vysmievajú obéznym ľuďom vo fitness centrách.„Prídu tam dievčatá, ktoré majú viac mejkapu ako svalov a okato sa medzi sebou šťúchajú a vysmievajú sa obéznym ľuďom. Vtedy si hovorím, choďte preč, nevšímajte si ma.“Jedným dychom však dodáva, že naopak povzbudenie takému človeku dodá veľkú odvahu a motiváciu cvičiť a chudnúť.V podcaste sa okrem iného dozviete:-Ako dopadol vzťah s chlapom, ktorý ju po príchode na rande poslal sa prezliecť do niečoho, čo ju tak nerozširuje-Prečo milovala pocit prázdneho brucha-Či aj prejedanie sa je porucha príjmu potravy-Akú estetickú operáciu musela podstúpiť po rapídnom schudnutí-Ako jej telo odpovedalo na to, keď cvičila aj cez teploty a tlaku popri končení vysokej školy-Ako bojuje so svojimi vnútornými kritikmi, ktorí jej hovoria, že aj tak zasa priberie?-Darí sa jej udržiavať si svoju hmotnosť aj po premene?-Ako rieši výčitky po každej sladkosti, ktorú si dá-Čo podľa Vanesy znamená sebaláska a ako ju žije v praxi-Čo by poradila ženám, ktoré sa necítia vo svojom tele dobre-Aké má plány do budúcna

Krasokorčuliarka Agnesa Búřilová, rodená Wlachovská, reprezentovala Československo v krasokorčuľovaní na všetkých vrcholových podujatiach. V slovenskej olympijskej histórii má pozoruhodný primát. Sama súťažila na zimných olympijských hrách v krasokorčuľovaní v kategórii športových dvojíc. Potom na nich trénersky viedla bronzového medailistu Jozefa Sabovčíka a napokon na ZOH súťažil v ľadovom hokeji aj jej syn. V roku 2023 sa dostala do Siene slávy Slovenského krasokorčuliarskeho zväzu. Príbeh v roku 2024 zaznamenal Martin Rodák a spracovala ho Lucia Stankovičová Fričová.

Zakladateľka projektu Dejepis Inak Sandra Sviteková sa dlhodobo venuje tvorbe vzdelávacieho obsahu zameraného na rôzne historické témy. V podcaste Mimóza priznáva, že sa pri hlbšom štúdiu materiálov často konfrontuje s novými informáciami, ktoré ju privedú k zmene názoru. Kombinácia histórie a filozofie na vysokej škole ju totiž naučila pochybovať o vlastnom uvažovaní a mať intelektuálnu pokoru. V rozhovore spomenula aj to, aké dôležité sú pre ňu aktivity v komunite a čo všetko v jej živote zmenil crossfit.V Mimóze so Sandrou Svitekovou sa (ne)dozviete: 2:00 – čo ju v poslednom období teší a či pozná Kučišdorfskú dolinu;5:00 – ktoré počítačové hry hrávala najradšej;9:45 – kedy v sebe objavila lásku k turistike;15:00 – čo je jej aktuálnym turistickým snom;20:00 – ako sa jej život zmenil pod vplyvom crossfitu;26:45 – či je introvertný typ a ako zvláda vystupovať na verejnosti;28:30 – či sa jej pri hlbšom štúdiu tém stáva, že ju nové informácie prinútia zmeniť názor;31:10 – ako nazerá na ľudí, ktorí si myslia, že vedia všetko;33:00 – ktorý filmový dokument ju pred časom zanechal bez slov;38:10 – či bude raz vykonávať učiteľskú profesiu;39:00 – aké využitie majú jej edukačné videá v školskom prostredí;41:10 – čo by odkázala všetkým poslucháčom a poslucháčkam.

Do najnovšej epizódy hokejového podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk s Marekom Marušiakom a Rastislavom Konečným prijal pozvanie unikátny hosť - hokejista Nicolas Gašpar, ktorý aktuálne pôsobí v HK Žiar nad Hronom v Slovenskej hokejovej lige. Veľkú pozornosť verejnosti na seba pritiahla jeho nedávna účasť v reality šou Love Island.Ako sa dostal k populárnemu televíznemu projektu a čo všetko musel absolvovať počas niekoľkých castingov v Bratislave a Prahe? Ako reagovalo hokejové prostredie, keď sa rozhodol na mesiac odísť na Tenerife? A čo pre neho znamená, že napriek úspešným sezónam v druhej najvyššej súťaži stále nedostal väčšiu šancu v extralige?„Doslova som si to vymanifestoval. Keď sme pred sezónou natáčali videá gólových osláv na kocku, na papier som si napísal: ‚Love Island, ozvite sa,’” vysvetľuje s humorom počiatky rozhodnutia. Po desiatich dňoch v hotelovej izolácii sa konečne dostal do šou. Bral ju s nadhľadom, no podľa vlastných slov ho na obrazovke vykreslili v inom svetle, než aký naozaj je.Po návrate na Slovensko sa rýchlo zapojil do tréningového procesu a tréner Jerguš Bača mu dal dôveru už po dvoch dňoch na ľade. „Klobúk dole pred trénermi, že to rešpektovali. Chalani mi to dali vyžrať, samozrejme, v dobrom. Tešili sa zo mňa a sledovali úplne všetko,” prezradil s úsmevom.V rozhovore taktiež priznal, že ho trápi, že napriek produktívnym sezónam zatiaľ nedostal príležitosť v extralige. Patrí medzi najvyťažovanejších hráčov svojho tímu, pravidelne sa presadzuje strelecky a naďalej verí, že šanca v najvyššej súťaži ešte príde. Napriek sklamaniu si zachováva nadhľad a motiváciu hľadať nové výzvy. Okrem hokeja ho láka aj svet šoubiznisu či bojových športov. Od detstva obdivuje filmové príbehy o boxeroch a túži si raz vyskúšať zápas v ringu.

Európska únia a jej inštitúcie sú dlhodobo terčom dezinformátorov. S čím to súvisí a čo je najčastejším cieľom dezinformácií, o tom diskutovala Veronika Jursová Prachárová so šéfkou projektu Demagog.sk Veronikou Frankovskou a následne s politologičkou Anetou Világi z Katedry politológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského.V úvode Veronika Frankovská priblížila, že naposledy v Demagóg.sk overovali pomerne kurióznu dezinformáciu – šírilo sa tvrdenie, že Európska únia v rámci agendy „Zelenejšia lyžica“ zakáže od roku 2026 polievkové taniere s priemerom väčším ako 21 centimetrov. Malo to byť údajne v záujme zníženia plytvania jedlom. Frankovská upozornila, že ide o úplne nepravdivé tvrdenie. „Táto správa vznikla na portáli Medium.cz, ktorý patrí pod Seznam, a publikovali ju v rámci sekcie Švejkoviny ako čistý vtip a satiru. Takúto agendu Európska únia vôbec nepresadzuje,“ vysvetlila.Podľa Frankovskej sa šíri veľké množstvo dezinformácií o EÚ, pričom mnohé z nich súvisia s klimatickou krízou a s politikami Únie, ktoré sa ju snažia zmierniť alebo jej predchádzať. „Tieto naratívy vyvolávajú nedôveru v to, že ľudia a emisie oxidu uhličitého spôsobujú globálne otepľovanie a klimatickú krízu,“ uviedla Frankovská. Dodala, že podobné tvrdenia šíria aj niektorí slovenskí politici, napríklad Rudolf Huliak.V druhej časti diskusie politologička Aneta Világi upozornila, že dnes máme v porovnaní s obdobím pred referendom o vstupe Slovenska do EÚ (v roku 2003) omnoho viac politických strán, ktoré sú voči Únii kritické. „Ak by v tom čase existovali strany, ktoré by vyzývali ľudí, aby sa referenda nezúčastnili, mohlo by to ohroziť jeho účasť a tým aj platnosť,“ vysvetlila.Podľa Világi názor Slovákov na Európsku úniu paradoxne najviac ovplyvňujú politické elity. „Je to paradox, pretože keď sa pýtate ľudí, ako dôverujú politickým inštitúciám a politikom na Slovensku, výsledky sú katastrofálne. V kvalitatívnych výskumoch sa často objavuje postoj: všetci sú rovnakí, skorumpovaní, zlí. No keď ide o názor na tak zložitú tému, ako je nadnárodné vládnutie a Európska únia, jednotlivci nemajú dostatok informácií, na ktorých by mohli svoj názor postaviť. Preto často preberajú postoje a interpretácie práve od politikov,“ vysvetlila Világi.Diskusiu moderovala Veronika Jursová Prachárová.

Po neúspechu augustovej Aljašky zmena v októbrovej Budapešti? Donald Trump avizuje nové stretnutie s Vladimírom Putinom. S cieľom ukončiť – ako podotýka - „neslávnu“ vojnu medzi Ruskom a Ukrajinou.Vo štvrtok absolvoval dvojhodinový telefonát s ruským prezidentom. Dnešný piatok prijíma v oválnej pracovni Volodymyra Zelenského. A v horizonte dvoch týždňov by sa mali opäť stretnúť z očí do očí s ruským prezidentom v maďarskej Budapešti. Je za tým tlak hrozby ničivých striel s plochou dráhou letu Tomahawk, o ktoré sa Ukrajina uchádza u Američanov?Téma pre generála vo výslužbe Pavla Macka.„Tomahawky pre Ukrajinu už len ako téma majú silu odstrašovať,“ hovorí generál Macko. Dôkazom je podľa neho aj krok Vladimíra Putina, ktorý inicioval telefonát s americkým prezidentom. Trumpovi podľa neho slúžia ako strategický nástroj pri vyjednávaniach. „Majú silu ultimáta,“ vysvetľuje. Premeniť by sa malo do podmienky prímeria pre Moskvu.Pavel Macko však hovorí aj o riziku: „Celý manéver s tomahawkami sa môže zaseknúť na tom, že sa nenájde európsky partner, ktorý by ich zaplatil.“V podcaste sa dozviete aj to, akým spôsobom Robert Fico chráni ruského prezidenta pred pádom z útesu, na ktorý ho zahnala medzinárodná koalícia s Ukrajinou.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Slovenský MMA bojovník Ivan Buchinger je fenomén a v mnohých ohľadoch unikát. Legenda, ktorá sa bráni tomuto označeniu. Na októbrovom turnaji Oktagon 77 v Bratislave však naplno ukázal, prečo si právom zaslúži tento honor.Rodák z Gabčíkova je bývalý šampión popredných európskych organizácií Cage Warriors, M-1, Oktagonu a niekdajší 18. najlepší bojovník sveta v perovej váhe. Zápasil aj s najväčšou hviezdou MMA Conorom McGregorom.V čoskoro 40 rokoch je na sklonku kariéry. Už viac ako dva roky robí MMA popri práci na plný úväzok. Avšak nesťažuje sa.„Toto je môj životný štýl, som veľmi spokojný. Mám peknú rodinku, prácu a MMA ako koníček,” vravel s úsmevom v podcaste Staredown na ŠPORT.sk.Predminulú sobotu čelil v Bratislave o 5 rokov mladšiemu Írovi Richiemu Smullenovi s dovtedy skvelým skóre 15-3-1 a so skúsenosťami z UFC (0-1) či Bellatoru (4-2).Ivan Buchinger utrpel v príprave zranenie už dvakrát operovaného ramena. Plakal a bál sa konca kariéry. Vo zvyšku prípravy nemohol zápasiť. McGregorovho tréningového partnera s čiernym opaskom v brazílskom džiu-džicu napriek tomu utiahol v 3. kole na ninja choke.Ivan Buchinger po Smullenovom skalpe zveľadil svoju úctyhodnú bilanciu na 46-10 a potvrdil pozíciu jednotky rebríčka Oktagonu v ľahkej váhe.Začiatkom budúceho roka sa chystá na posledný útok na titul. Podľa informácií ŠPORT.sk nastúpi proti víťazovi súboja o uvoľnený titul medzi Poliakom Mateuszom Legierským a Turkom Attilom Korkmazom.V podcaste Staredown vravel aj o tom, ako „gabčíkovské pachy” môžu za jeho dlhovekosť, čo sa dialo, keď to v mladosti na diskotéke prehnal s vínom, alebo ako blízko bol v Rusku k zápasu s jedným z najlepších bojovníkov sveta Islamom Machačevom.

Peniaze občanov miznú aj pod tlakom systému našich ľudí.Slovenskí politici dokážu ohnúť aj matematiku. Viac v novom Ťažkom týždni.Epizóda je sponzorovaná.

V najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk privítali Julo a Muťo bývalého futbalistu Slovana Bratislava a experta JOJ Šport Martina Dobrotku, strelca pamätného gólu proti AS Rím, ktorý dnes pôsobí v druholigovom Pohroní. Futbal však nie je jeho jediná oblasť záujmov, popri kariére získal aj titul PhD. a napísal niekoľko športových stĺpčekov.Ako hráč sa nikdy nepovažoval za výnimočný talent. Úspech pripisuje vytrvalosti a pracovitosti. Futbal ho bavil od detstva a práve vďaka tejto vášni zostal pri ňom aj po štyridsiatke. Postupne prešiel všetkými mládežníckymi kategóriami Slovana, hral v českej aj poľskej lige a napokon sa usadil v druholigovom Pohroní, kde patrí k lídrom kabíny.Významnú časť kariéry strávil v Poľsku, kde pôsobil sedem a pol roka. Na tamojšie zázemie veľmi rád spomína: „Zostal som milo prekvapený zo všetkého, nielen po futbalovej stránke, ale aj z toho, ako tam funguje život celkovo. Všetko bolo super. Mal som dokonca myšlienky zostať v Poľsku, a aj teraz niekedy premýšľam, či sa tam nevrátim.”Na súperov z európskych súťaží nezabudol dodnes. Najťažším protivníkom bol podľa neho mladý Luis Suárez, ktorý to ešte ako hráč Ajaxu Amsterdam potvrdzoval v zápase proti Slovanu, keď strelil štyri góly. „Mal dvadsať alebo dvadsaťjeden rokov a bol najlepším strelcom holandskej ligy. Nevedeli sme ho zastaviť, až takí dobrí sme neboli. Mali sme s ním taký člnkový beh,” zhodnotil úprimne.Popri futbale sa venoval aj štúdiu politológie, ku ktorému ho priviedla náhoda. Doktorát dokončil na tému prezidentských volieb na Slovensku a politika ho zaujíma dodnes. Občas sa objavoval aj v publicistike, keď písal stĺpčeky pre denník Šport, kde ponúkal svoj pohľad na dianie v slovenskom futbale.

Minister financií má v rozpočte viac než polmiliardovú dieru. To znamená, že aj v budúcnosti budú potrebné ďalšie konsolidácie - až kým to niektorá vláda neurobí poriadne. Vyplýva to z údajov štátneho orgánu, ktorý dohliada na rozpočet - Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Platíme teda všetci vyššiu DPH a budeme platiť aj vyššie odvody, celkom zbytočne? Kde končia všetky tieto peniaze? Robert Fico nehovorí pravdu, keď sľubuje odovzdanie ozdravených verejných financií. Deficit bude mať takmer rovnaký ako pred tromi kolami konsolidácií. Na čo presne sa teda všetci skladáme zvýšeným daňovým a odvodovým zaťažením? V dnešnom podcaste Aktuality Nahlas budete počuť ministra financií Ladislava Kamenického zo Smeru, poslanca za PS Štefana Kišša, člena Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martina Šustera, a ekonomického redaktora Aktualít Vladimíra Amricha.Nahrával Peter Hanák.

Mali byť revolúciou, ktorá nám uľahčí život, no zatiaľ prinášajú len chaos. Sú AI agenti naozaj budúcnosť, alebo len slepá ulička plná chýb? V novej epizóde sme otestovali prehliadač Perplexity, ktorý nám bez opýtania objednal taxík a pri nákupe totálne zlyhal.Zatiaľ čo sa smejeme na dnešných omyloch, v pozadí sa odohráva oveľa vážnejšia diskusia: experti varujú pred vyhynutím ľudstva a technologickí lídri si stavajú atómové bunkre. Ako na tieto hrozby a príležitosti reaguje Európa, ktorá v pretekoch zaspala dobu? A čo sa stane s našou dôverou vo svete, kde už nerozoznáte realitu od AI videa?V novej epizóde podcastu SHARE sa redaktori Živé.sk Lucia Kobzová a Maroš Žofčin rozprávajú o najdôležitejších AI novinkách za posledné týždne a o tom, čo znamenajú pre našu budúcnosť.Tip na čítanie: Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Prečo nová generácia AI asistentov totálne zlyháva.Ako nám v teste bez opýtania objednala taxík na zlé meno a v nesprávny čas.Prečo si technologickí lídri stavajú apokalyptické bunkreČo znamená mrazivé varovanie, že superinteligencia môže zničiť celé ľudstvo.Ako nová Sora 2 mení realitu na nerozoznanie od fikcie.Prečo Európa v pretekoch v AI tak zaostáva, že jej musela OpenAI napísať manuál.Odkazy na témy, o ktorých hovoríme v podcaste:Nový prehliadač PerplexityČudné videá Sora 2Plán OpenAI pre EurópuChatGPT a odhadovanie vekuChatGPT rodičovská kontrolaAko si miliardári v Silicon Valley stavajú atómové bunkre.Kniha o vyhynutí ľudstvaE-kniha Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Tohtotýždňová zrážka rýchlikov priniesla desiatky zranených a miliónové škody. Peter Helexa ako riaditeľ Železničnej spoločnosti Slovensko pripúšťa viaceré verzie toho, čo sa stalo. Všetky skúmajú až štyri rôzne vyšetrovacie tímy. Pripúšťa, že máme málo rušňovodičov a tí súčasní majú vekový priemer cez 50 rokov a robia nadčasy. V prípade nehody však podľa neho obaja rušňovodiči odpočívali dostatočne. Kedy budú všade ETCS systémy proti zrážkam? Prečo vlaky meškajú a o koľko vo vlakovej doprave zaostávame za Českom?V podcaste s Petrom Helexom sa dozviete:– od 1. minúty – aké meškanie vlakov sa dá čakať s ohľadom na nehodu;– po 2:30 – čo sa vlastne stalo;– od 4:00 – či minister vnútra predčasne komentoval, že išlo o ľudskú chybu;– po 6:00 – ako to bežne funguje, keď jeden vlak púšťa iný pred tunelom;– od 8:30 – či rušňovodič nemohol byť na mobile;– po 11:00 – že rušňovodičov je málo a robia nadčasy;– od 11:30 – koľko zarába rušňovodič;– po 12:00 – aký je priemerný vek rušňovodiča a čo sa s týmto problémom robí;– od 18:00 – prečo na tejto trati ani v týchto vlakoch nie je zabezpečovací systém ETCS;– po 20:00 – či budú ETCS systémy všade až keď budeme všetci na dôchodku;– od 23:00 – či sa dá stopercentne spoliehať na bezpečnosť vlakov len na trati Bratislava - Žilina;– po 25:00 – že vlaky horia už menej ako doteraz;– od 26:00 – či sme s vlakovou dopravou 30 rokov za Českom;– po 31:00 – ako funguje financovanie železničnej dopravy;– od 39:00 – či za nehodu a stav vlakov môžu vlaky zadarmo;– po 42:00 – že zrušenie IC vlakov bolo dobré rozhodnutie;– od 45:00 – že vlaky už teraz meškajú menej a do budúcna budú ešte menej.

Futbalisti Slovenská majú za sebou ďalšie 2 zápasy v kvalifikácii o postup na MS vo futbale 2026. Máme byť po prehre v Severnom Írsku a následnom triumfe nad Luxemburskom spokojní? Ako sa máme pozerať na postupové šance, keď nám unikla reálna možnosť na priamy postup? A sú naozaj všetci hráči nahraditeľní? Aj o tom sme debatovali v podcaste Z redakcie, kde redaktor Martin Toth-Vaňo spovedal futbalových novinárov ŠPORT.sk Erika Farkaša a Jána Jasenku.Čo sa dozviete v rozhovore?či sú Lobotka s Hanckom naozaj nenahraditeľnív čom bol problém v Severom Írsku a proti Luxembursku?ako Lobotku nahradili Duda s Hrošovskýmči môžeme byť spokojnío troch výkričníkochkto si zaslúži pochvalu a kto kritikuaké máme šance na postupže nám uletel balónikči výkony ovplyvnila kauza Greif

Mafiánska kariéra môže byť rýchla, brutálna, intenzívna ako akčný film. Ale obvykle býva veľmi krátka. Máloktorý príbeh o tom svedčí lepšie ako ten, ktorého hlavným hrdinom je - alebo skôr bol - Michal Csémy.Tento chlapec z južného Slovenska sa stal mafiánskym katom, známym svojou brutalitou - a jeho príbeh obsahuje nielen vraždy, ale aj útek, záchranu, 2 zrady, 2 pomsty, dve mafiánske skupiny a 2 odrezané hlavy. A to všetko v priebehu šiestich mesiacov v roku 1997. Jeho skutok rozpútal vojnu v dunajskostredskom podsvetí, a prípad Csémy mal síce nepriamy, ale zásadný vplyv aj na jej koniec. Keď ľudia spomínajú, aký bol, väčšinou zaznieva slovo psychopat.V dnešnom podcaste Mafiánsky štát nám o tom viac povie znalec mafie z Dunajskej Stredy David Barak z webu Parameter. Doplní ho černákov vodič Slavomír Surový.Autorom scenára a moderátorom podcastu je Peter Hanák.

Niekto si ho nevšimol, iný kachličkoval a ďalšiemu je to jedno, veď pôjde na kurt! 17. November v reflexii mocných. Aj preto ho zbavili sviatočnosti v podobe voľného dňa. Aby im zarobil 150 miliónov!Je to kontrarevolúcia k Nežnej, volá jedna z jej tvárí - František Mikloško. A mladí z iniciatívy Chcem tu zostaťzorganizovali rovno petíciu Proti zrušeniu 17. novembra. A hoci vládnym snahám nepovedal nie ani oslovený prezident a osud Novembra je spečatený, petícia beží ďalej. Lebo vládny krok je „nebezpečným prejavom neúcty voči všetkým, ktorí pre nás vybojovali slobodu“ a rovnako „voči všetkým, ktorí sa postavili totalitným režimom“.A pripomínajú, že „sloboda a demokracia nie sú samozrejmosť“. Do témy sa ponoríme s Erikom Klimentom, ktorý za iniciatívou stojí. „Ak chceme meniť spoločnosť, musíme to robiť spoločne“, hovorí Kliment. „Dôležité je, aby sa zaujímali o veci verejné a pridali ruku k zmene práve mladí ľudia“, dopĺňa. „Keby sme všetci zutekali, kto to tu zmeni?“, kladie otázku. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Zvýšené zdravotné odvody zdravotníctvo nijako nezlepšia. Cieľom vlády je presný opak, vytiahnuť zo zdravotníctva ešte viac peňazí, tvrdí poslanec PS Oskar Dvořák. Podľa neho ide iba o trik, ako sanovať štátnu kasu, a vláda by preto odvody ani zvyšovať nemusela. A ako skončil zbabraný sanitkový tender?Pred Slovenskom stojí ďalšie kolo vládnej konsolidácie. Jedným z pilierov ako ozdraviť naše verejné financie je aj masívna - viac ako 350 miliónová - injekcia vo forme zvýšených zdravotných odvodov. Paradoxne, napriek zvýšeným zdravotným odvodom, viac peňazí do zdravotníctva zrejme nepritečie. Na Slovensku totiž to, čo platí pre nás - zamestnancov podnikateľov či živnostníkov - neplatí pre samotný štát. Namiesto doteraz platného automatu a paušálnych úhrad štátu chce vláda za svojich poistencov platiť už iba toľko, koľko peňazí bude v zdravotníctve chýbať. Napriek zvýšeným zdravotným odvodom preto lepšiu kvalitu pre pacientov nečakajte, tvrdí poslanec PS Oskar Dvořák.Musela vláda zvyšovať zdravotné odvody a kam tieto peniaze v skutočnosti potečú? Ako to, že štát neplní to, čo musí plniť každý zamestnanec či živnostník a ako vlastne vyriešil minister zdravotníctva zbabraný sanitkový tender?Počúvate Aktuality Nahlas, dnes s poslancom PS Oskarom Dvořákom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Slovenská hokejová extraliga má za sebou 11 kôl. Najväčším pozitívnym prekvapením je Liptovský Mikuláš, ktorý je na piatej priečke. Naopak najviac negatívne prekvapenia prináša posledný HK Poprad, má len 5 bodov. Pod Tatrami už skončilo viacero hráčov aj tréner. V aktuálnej časti podcastu Trefné strieľanie sa Patrik Mitas (redaktor Slovenskej televízie) a Martin Toth-Vaňo (redaktor ŠPORT.sk) rozprávali o najvyššej súťaži s bývalým manažérom práve Popradu Ľudovítom Jurinyim.

Ak v budúcom roku padne predaj áut, firmy nebudú mať peniaze na zaplatenie daní.V podcaste s Ivanom Miklošom sa dozviete:– od 1. minúty – že umelá inteligencia má väčší potenciál ako internet;– po 1:30 – čo nám hovoria aktuálni nobelisti za ekonómiu;– po 3:00 – ako už 20 rokov zažívame len éru Roberta Fica;– od 6:00 – že náš rast spomaľuje rýchlejšie ako v porovnateľných krajinách, lebo režeme z malého koláča;– od 8:00 – že v súčasnej situácii budú bohatí bohatnúť a ostatní chudobnieť, kým štát neošklbe aj bohatších;– po 9:00 – ako najviac verejným financiám uškodili vlády Roberta Fica;– od 11:00 – že konsolidujú zle, lebo dusia ekonomiku;– po 12:00 – ako máme na Slovensku súbeh negatívnych okolností;– od 13:00 – že Ficova vláda minie viac ako skonsoliduje;– po 14:30 – prečo ministrovi Kamenickému nesedí rozpočet;– od 16:00 – ako v budúcom roku padne predaj áut a firmy nebudú mať peniaze na zaplatenie daní;– od 18:00 – že tento rozpočet je manifest neschopnosti tejto vlády;– po 19:00 – že Ficovmu tvrdeniu, že zanechá financie v dobrom stave, odporuje aj ministerstvo financií;– od 21:00 – že ani Fico sám neverí svojim vlastným slovám;– po 22:45 – či to opozícia robí dobre;– od 24:00 – či sme na gréckej ceste a čo by to znamenalo;– po 28:00 – čo si myslí o ekonomickom programe PS;– od 31:00 – ako to vyzeralo, keď konsolidovali po Mečiarovi;– po 33:00 – prečo na Slovensk unebude lepšie skôr ako po roku 2030.

Po troch konsolidačných vlnách sme tam, kde sme boli. Rozpočet je nerealistický a čaká nás ďalšie viac miliardové uťahovanie opaskov, hovorí člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster. Kam zmizli všetky tie skonsolidované miliardy, v čom všetkom si žijeme na privysokej nohe a prečo je hrozba bankrotu Slovenska čoraz reálnejšia? Opäť vyššie odvody a zasa vyššie dane. Vláda pre nás prichystala ďalší konsolidačný balíček, tentoraz za takmer 3 miliardy. Ide už o tretie kolo uťahovania opaskov, problém však je, že ani po ňom rozpočtový deficit zásadne neklesne a vláda svoj cieľ ako ozdraviť verejné financie zjavne nenaplní. Svedčí o tom aj vládou schválený štátny rozpočet, v ktorom Ficov kabinet akosi prestal vnímať surovú realitu tvrdých čísiel. Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť je vládny rozpočet nerealistický.My si žijeme extrémne nad pomery. Tento štát každoročne minie o 6 až 8 miliárd viac, než zarobí, hovorí ekonóm Martin Šuster. Z nahromadených dlhov pritom už nevyrastieme iba šliapajúcou ekonomikou, tak komu ešte v tejto krajine brať - a dá sa to vôbec, keď naše daňovo-odvodové zaťaženie atakuje európske rekordy? Pomohlo by zdanenie miliardárov či nehnuteľnosti? Prečo vláda dusí ekonomický rast a ako to, že štát nedokáže šetriť sám na sebe? No a napokon, kam zmizli všetky tie vládou skonsolidované miliardy z našich daní, odvodov či poplatkov? Zvaliť potrebu konsolidácie výlučne na roky 2020 - 2023 je nepravdivé, k zlému stavu verejných financií prispeli prakticky všetky vlády a najväčšie zhoršenie dlhodobej udržateľnosti verejných financií bolo v čase 2015 - 2019, pripomína Martin Šuster.V čom všetkom si tu - od penzií až po sociálne dávky, žijeme na privysokej nohe no a stáva sa tým hrozba štátneho bankrotu už príliš blízka a aj reálna?Ráno Nahlas a ekonóm Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Realita verzus sen, alebo realita a snaha o jej prekrytie? Otázky, ktoré sa natískajú po víkendovom snemovaní vládneho Smeru. Robert Fico ponúkol svojej strane „Desatoro“, ktorého deklarovaným cieľom sú riadne, nie predčasné voľby a víťazstvo Smeru.Ako to vyznieva v čase, keď prieskumy verejnej mienky zachytávajú len ďalší prepad jeho strany; keď kladie nohu do dverí pri návrhu opätovnej voľby Petra Kažimíra do čela NBS, ktorého sa nechce vzdať koaličný Hlas; keď otvára tému predlžovania mandátu obecných zastupiteľstiev; keď čelí zdražovaniu, konsolidačnému tlaku a rastúcemu zadlžovaniu krajiny, čo kritizuje aj rozpočtová rada.Pozrieme sa na to politológom Radoslavom Štefančíkom.Budete počuť aj Vladimíra Amricha, s ktorým sa pozrieme na vládny návrh štátneho rozpočtu, ako i na jeho hodnotenie zo strany Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Od októbra 2025 prichádzajú na Slovensku do platnosti dve dôležité novinky, ktoré ovplyvnia každodenné posielanie peňazí. Všetky banky budú musieť povinne podporovať odosielanie okamžitých platieb a pri zadávaní prevodu cez IBAN pribudne nový overovací údaj – meno príjemcu. Čo presne to znamená pre bežných ľudí aj firmy a ako to ovplyvní boj proti podvodom?V novom dieli podcastu SHARE sa moderátor Maroš Žofčin rozpráva s redaktorom Živé.sk Lukášom Koškárom o tom, prečo niektoré banky s okamžitými platbami stále meškajú, ako bude v praxi fungovať nová kontrola mena pri IBANe a či nás v budúcnosti čaká masívne rozšírenie platieb cez QR kódy, ktoré sa stanú alternatívou k platobným kartám.Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Teraz aj ako ebook! TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Povinné okamžité platby: Ktoré banky ich musia spustiť a prečo meškali.Novinka pri platbách: Ako funguje povinná kontrola mena príjemcu pri IBANe.Ako bude fungovať štátny systém QR platieb v obchodoch od marca 2026.Cieľ zmien: Alternatíva ku kartám, boj so šedou ekonomikou a pohodlie pre zákazníkov.Riziká QR platieb a ako sa brániť proti podvrhnutým kódom.Odkazy na témy, o ktorých sme v podcaste hovorili:https://zive.aktuality.sk/clanok/vAJqbrM/berieme-iba-hotovost-sa-stane-minulostou-na-slovensku-sa-udeju-tieto-zmeny-uz-co-nevidiet/https://zive.aktuality.sk/clanok/oS9tuVl/slovenska-inspekcia-varuje-takto-vas-okradnu-o-peniaze-pri-zajazdoch-a-listkoch/ Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Teraz sa už naplno odhalia „schopnosti“ vládnej garnitúry.Jakub Gulík sa s Petrom Bárdym okrem iného rozprávali o kroku koalície Roberta Fica, ktorý politici „maskujú“ slovom konsolidácia a ktorý v skutočnosti bude mať z pohľadu občanov zrejme najzávažnejšie následky v doterajšej histórii Slovenska.

Namiesto drahých tankov a bojového letectva relatívne lacné drony. Putinova agresia voči Ukrajine ukázala, že drony zmenili vedenie vojny. A ukazujú to aj akcie tzv. tieňovej flotily, z ktorej narúšajú letiská či vojenské objekty. Skúsenosť už má Dánsko, Belgicko, Nemecko či Nórsko. V závere minulého týždňa sa na cudzie drony nad svojimi objektmi sťažovala česká armáda.Na novú situáciu reagujú vlády. Na línii hranice s Ruskom vzniká dokonca tzv. dronová stena. A rieši zdanlivý paradox – ako sa vyhnúť použitiu drahej techniky na lacné útočné zariadenia?Čoho všetkého sú drony schopné? A čo z nich robí účinné nástroje až vojnovej mašinérie?Téma pre Rastislava Sopka z asociácie Mám dron.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Kauza okolo predražených leteniek ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej pokračuje a naberá na obrátkach. Redakcia Aktualit.sk najnovšie zistila, že ministerka spojila pracovný program v Spojených štátoch s rodinným výletom. Nové zistenia sa týkajú aj dôvodu, prečo ju prezident Peter Pellegrini odmietol zobrať do Ameriky vládnym špeciálom. Na palubu totiž chcela zobrať aj maloletú dcéru. V dnešnom podcaste budete počuť redaktora domáceho spravodajstva Mareka Biroa, ktorý odhaľoval pozadie tejto cesty.

Kauza okolo predražených leteniek ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej pokračuje a naberá na obrátkach. Redakcia Aktualit.sk najnovšie zistila, že ministerka spojila pracovný program v Spojených štátoch s rodinným výletom. Nové zistenia sa týkajú aj dôvodu, prečo ju prezident Peter Pellegrini odmietol zobrať do Ameriky vládnym špeciálom. Na palubu totiž chcela zobrať aj maloletú dcéru. V dnešnom podcaste budete počuť redaktora domáceho spravodajstva Mareka Biroa, ktorý odhaľoval pozadie tejto cesty.

Podľa niekoho je to najzábavnejšie auto od BMW s relatívne nízkou cenou. Avšak v nami testovanej konfigurácii stojí toľko, čo väčší a jazdne excelentný elektromobil i4. Oplatí sa kúpiť?BMW M235i xDrive Gran Coupé (2025) patrí medzi najzaujímavejšie autá dneška - aspoň pohľadom konzervatívneho zákazníka, motoristu. Bavorák má kompaktné rozmery, nízky podvozok, klasický automobilový dizajn vpredu aj vzadu, k tomu výkonný štvorvalcový benzínový motor a silnú tendenciu dokazovať svoje športové schopnosti prepracovanou estetikou interiéru. Lenže, aj keď tak vyzerá, nie je to plnokrvné športové auto, o čom sa presvedčila aj infuencerka Smusiata, ktorá pre Autobazar.EU tento malý divoký bavorák otestovala. V podcaste, ktorý vydávame aj so sprievodným videom, Sára Juricová hovorí o svojej týždňovej skúsenosti s Erikom Strížom z inzertného portálu. BMW M235i xDrive Gran Coupé je rýchle, agilné a všestranné prémiové kupé, ktoré ponúka zábavu bez extrémnej náročnosti na šoféra. Medzi jeho silné stránky patrí výkonný 2,0-litrový preplňovaný motor s maximálnym výkonom 225 kW (306 k), pohon všetkých kolies xDrive, skvelé a bezpečné jazdné vlastnosti, ktoré zvládne aj menej skúsený vodič, a relatívne dobrá praktickosť pre každodenné použitie. Hoci nie je taký ostrý ako čistokrvné modely M, je to zábavné a svižné auto, ktoré je vhodné každodenný život.