Podcasty Aktuality.sk

AI mala riešiť efektivitu práce, no namiesto toho stojíme pred najväčšou krízou identity v dejinách. Yuval Noah Harari v Davose varoval, že skutoční „imigranti“ neprichádzajú na člnoch, ale cez optické káble. Nepotrebujú víza, no už teraz hackli náš jazyk a sú pripravení prevziať kontrolu nad súdmi či školstvom skôr, než si uvedomíme, že sme sa stali druhoradým druhom.Kým filozofovia bijú na poplach, technologickí giganti hrajú vabank. Apple musel prehltnúť hrdosť a priznal, že pre svoje iPhony si musí prenajať mozog od konkurenčného Googlu. Ešte mrazivejšie sú však slová šéfov AI gigantov – rok 2026 označujú za bod zlomu. Ak sa potvrdí, že umelá inteligencia začína písať vlastný kód bez zásahu človeka, hrozí nám špirála, ktorú už možno nezastavíme.Ako sa v tomto chaose orientuje Európa a Slovensko? Kým francúzsky Mistral buduje digitálnu pevnosť v Afrike, naše univerzity v Bratislave a Košiciach konečne spájajú sily v unikátnom projekte s Nvidiou. Dozviete sa, či máme šancu zastaviť odliv mozgov, a prečo je zákaz vývozu čipov do Číny otázkou národnej bezpečnosti nás všetkých.V novej epizóde podcastu SHARE sa redaktori Živé.sk Lucia Kobzová a Maroš Žofčin rozprávajú o najdôležitejších AI novinkách za posledné týždne a hodnotia rok 2025 očami AI.Tip na čítanie: Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“.TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/V podcaste sa dozviete:Prečo musel Apple skloniť hlavu a prečo budú iPhony poháňané konkurenčným Googlom.Či bude rok 2026 bodom zlomu, kedy AI začne písať vlastný kód a vymkne sa kontrole.Prečo Harari prirovnáva umelú inteligenciu k imigrantom, ktorí nepotrebujú víza, no berú nám prácu.Kedy zmizne polovica juniorských pozícií a prečo už dnes v laboratóriách programujú stroje namiesto ľudí.Ako francúzsky Mistral “obsadzuje” Afriku a buduje digitálnu pevnosť tam, kde USA chýbajú.Prečo šéfovia AI gigantov žiadajú tvrdý zákaz vývozu čipov do Číny.Ako chcú slovenské univerzity s pomocou Nvidie zastaviť odliv AI mozgov do zahraničia.Odkazy na témy, o ktorých hovoríme v podcaste:Tvorca popredného chatbota dostal ranu do nosa. Apple si vybral Google, čo to môže znamenať pre SlovákovDiskusia AI lídrov Amodeiho a Hassabisa v DavoseVarovanie Harariho v Davose pred umelou inteligenciouMistral mieri do AfrikySlovensko otvára nový medzinárodný AI program na univerzitáchPodcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Aké zaujímavé udalosti sa stali vo svete ekológie a environmentalizmu za ostatný mesiac? Čo by ste si z tejto problematiky nemali nechať ujsť? Podmienky pre sliepky sa majú zlepšiť. Prejaviť sa to môže na pultoch predajní a ceny sa môžu zvýšiťDomácnostiam prichádzajú energopoukážkyAké výzvy sme prekonali v roku 2025 v ochrane prírody?Ako vyzeral rok ministra životného prostredia Tomáša Tarabu?V Košiciach a Veľkej Ide pretrváva závažná smogová situácia

Donald Trump potrebuje rýchly úspech, preto je pravdepodobné, že zaútočí na Irán. Čo sa to deje v USA? Podľa bývalého premiéra a ministra zahraničných vecí Mikuláša Dzurindu sa už Američania spamätávajú zo svojho prezidenta. Šestica krajín EÚ plánuje dvojrýchlostnú Európu, ktorá pomôže obísť krajiny ako Slovensko a Maďarsko. Mikuláša Dzurindu to neprekvapuje, čakal to už skôr. Maroš Šefčovič podľa neho robí v Bruseli dobrú prácu, špeciálne s obchodnými dohodami s Indiou a Mercosurom.V podcaste s Mikulášom Dzurindom sa dozviete:– od 1. minúty – či máme tentoraz veriť Donaldovi Trumpovi, že zaútočí na Irán;– po 3:00 – či má svet fungovať tak, že Donald Trump bude svetovým policajtom zasahujúcim proti diktátorom;– od 5:20 – či sme si idealizovali USA ako vo filme Pelíšky, a nevideli sme ich odvrátenú stránku;– po 10:00 – že príliš sa zaoberať Donaldom Trumpom je pasca;– od 16:00 – že technologickí miliardári nemajú mieru;– po 17:00 – prečo musíme regulovať sociálne siete aj nenávistné prejavy;– od 18:40 – kto sa tu iba vydáva za konzervatívca, ale v skutočnosti ním nie je;– po 19:30 – či sa medzi konzervatívcami v USA bijú dve skupiny medzi Rubiom a Vancom;– od 22:30 – prečo ľudia volia nelogicky proti svojim vlastným záujmom;– po 24:00 – ako sa dá žiť vo svete, kde nevieme predvídať, čo bude zajtra;– od 29:00 – ako sa vysporiadať s krajnou pravicou v Európe;– po 32:00 – čo hovorí na to, že za liberálky sa označujú aj umiernené konzervatívne političky Angela Merkel aj Ursula von der Leyen;– od 33:30 – ako sa vysporiadať s migráciou;– po 34:00 – či sa dav nakazí Mazurekom a potom je dopyt po extréme;– od 37:00 – že Robert Fico o migrantoch len hovorí, ale nič nerobí;– od 39:00 – že Budapešť ani Bratislava si nemohli vážne myslieť, že budú donekonečna blokovať Európu;– po 39:30 – či je reálna dvojrýchlostná Európa;– po 40:00 – že myšlienka EÚ vznikla najprv na otázke spoločnej obrany, nie uhlia a ocele;– po 42:00 – že Maroš Šefčovič robí dobrú robotu s obchodnými dohodami, najmä s Indiou.

Občanom v časoch konsolidácie určite pomôže nový rokovací poriadok v parlamente.Ako Robert Fico vyprovokoval Andreja Danka k doposiaľ najostrejšej kritike premiéra, priblíži Ťažký týždeň.Viac info o lacnom a zelenom kúrení nájdete tu:Najtichšie tepelné čerpadlá radu hpnext: Výhody a atraktívna ponuka | STIEBEL ELTRONEpizóda je sponzorovaná.

Keby sme my dávali peniaze Albánsku, ako by sme reagovali, keby ich vláda prerozdelila na súkromné vily premiérových blízkych? Presne tak sa na nás teraz pozerajú Nemci, hovorí Zuzana Petková z Nadácie Zastavme korupciu. Tento týždeň spolu so Zuzanou Šubovou absolvovala híring v europarlamentnom výbore na kontrolu rozpočtu na tému slovenských haciend z eurofondov.Zakročí EÚ voči Slovensku? Smer tvrdí, že híringy nemajú žiadne účinky. Zuzana Petková ale tvrdí, že Nemcov zaujíma, keď sa ich peniaze na Slovensku. A hoci slovenské televízie túto tému ignorovali, tie nemecké na híringu boli.Haciendy sú dedičstvom smeráckeho exministra Ľubomíra Jahnátka. Na sporný penzión Fafokan navyše odišlo ďalších viac ako 800 tisíc eur. V Európe sú z toho v šoku, že na Slovensku neexistujú funkčné kontrolné mechanizmy, ktoré by tomu zabránili. Ako v Bruseli rezonuje policajný zásah voči Zuzane Šubovej?A ako máme čítať, že Jozef Kiss, za minulej vlády šéf PPA, je dnes smeráckym šéfom Finančnej správy?

Nezamestnanosť na Slovensku začala byť problémom. Disponibilná miera nezamestnanosti vzrástla v decembri minulého roka až na 5,3 percenta, čo je najviac od apríla 2020. Ide tak o najhoršie dáta od pandémie Covidu. Podľa Inštitútu finančnej politiky sa miera nezamestnanosti zvýšila až v 80 percentách okresov Slovenska, čo hovorí o tom, že vôbec nejde o lokálny problém. Pribudli aj prípady hromadného prepúšťania.Paradoxne, nezamestnanosť rastie v čase, keď počet voľných pracovných miest aj počet zamestnaných cudzincov atakuje historické maximá. Podľa aktuálnych údajov Inštitútu finančnej politiky prekročil počet cudzincov zamestnaných na Slovensku hranicu 135-tisíc, čo je najvyššia úroveň v histórii pričom počet pracovníkov z krajín mimo EÚ presiahol 100-tisíc. Navyše, rastie dopyt po manuálnej práci vo výrobe, nie po manažérskych a iných vysokokvalifikovaných pozíciách.K tomu treba pripočítať dopady už tretieho kola vládnej konsolidácie, ktoré udrelo na zamestnancov, ale aj živnostníkov či podnikateľov no a slovenskú ekonomiku podľa odborníkov výrazne priškrtilo a spomalilo. Vláda pritom pokračuje pokračuje vo zvyšovaní minimálnej mzdy – dnes na úrovni 915 eur, pričom už v roku 2028 by dokonca mala prekročiť 1000 eurovú hranicu. Premiér Fico však už verejne pripúšťa, že jeho doterajší spôsob ozdravovania verejných financií nefunguje.Niektorí zamestnávatelia volia cestu lacnej pracovnej sily, ktorú dovážajú z tretích krajín. Svedčí to o tom, že náš pracovný trh je deformovaný a Slovensko sa tak nevymaní z pasce lacnej pracovnej sily a nízkych príjmov. Navyše, i toto vzdelanú a kvalifikovanú silu vyháňa do zahraničia, hovorí prezidentka Konfederácie odborových zväzov Monika Uhlerová.Sledujete Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

František Majerský je poslanec za KDH, ale zároveň aj šéf komory záchranárov. Podľa neho minister Šaško novým návrhom záchrankového systému ničí to jediné, čo v slovenskom zdravotníctve ešte funguje. Sanitky totiž odovzdá manažérom, ktorí nezvládajú riadiť urgentné príjmy. O rokovacom poriadku hovorí, že nerieši to podstatné - napríklad alkohol. Tvrdí, že stabilná vláda bez Igora Matoviča nevznikne. Donald Trump podľa neho teraz otvára oči mnohým konzervatívcom.V podcaste s Františkom Majerským (KDH) sa dozviete:– od 1. minúty – ako videl decembrový konflikt v parlamente a či boli opití aj opoziční poslanci;– po 2:00 – že jediný, kto celkom zjavne nezvláda predsedať schôdzi a má zvláštnu artikuláciu, je Andrej Danko;– od 4:00 – že parlamentná módna polícia má byť iba zastierací manéver pre iné problémy;– po 8:30 – že bude žalovať Tibora Gašpara za jeho nepodložené obvinenia o korupcii pri hlasovaní o ústave;– od 11:00 – ako minister Šaško navrhol pri záchrankách to isté, čo už v minulosti nefungovalo;– po 13:00 – že by sme systém odovzdali manažérom, ktorí už dnes nevedia riadiť urgentné príjmy;– okolo 15:00 – či by Šaškov systém priniesol zníženie kvality aj dostupnosti záchraniek a výpovede záchranárov;– po 19:00 – či budeme musieť všetci zaplatiť odškodné za Šaškom zrušený tender;– od 23:00 – či bude poslanec Krátky zárukou stability, ak dokázal za jeden deň úplne otočiť svoj názor na hlasovanie so Smerom;– po 26:00 – že budúca vláda nemôže vzniknúť bez Igora Matoviča, ak by mala byť stabilná;– od 27:00 – ako sa konzervatívci pozerajú na Donalda Trumpa;– po 32:00 – ako sa teraz mnohým konzervatívcom otvárajú oči;– od 34:00 – že mnohí sa nechali zaslepiť témou migrácie;– do 41:00 – prečo aj u nás konzervatívci volia ľudí, ktorí vôbec nezodpovedajú konzervatívnym hodnotám.

Pol milióna eur za tri dni. Na teplo pre napadnutú Ukrajinu. Od jedenásťtisíc Slovákov, či presnejšie obyvateľov Slovenska. Zareagovali na výzvu diplomatickej misie Kyjeva u nás, ktorá sa spojila s viacerými mimovládkami, aby sme pomohli susedom v núdzi.V akútnej núdzi, ktorú už štvrtý rok prináša vojna a aktuálne severské mrazy. Ruský agresor si robí zo zimy zbraň a z ničenia ukrajinskej energosústavy stratégiu teroru.Najnovšia solidarita Slovákov sa na Ukrajine premení na teplo a svetlo pre obytné domy, nemocnice, školy, krízové centra a verejné inštitúcie. Veľvyslanec Myroslav Kastran pri nej hovorí o „nádeji pre milióny“ Ukrajincov.Na túto nádej sa dnes pozrieme s Marianom Kulichom z občianskeho združenia Mier Ukrajine, ktoré je medzi organizátormi zbierky.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Slovenský basketbal prežil leto a jeseň, aké si história nepamätá, a v centre tohto diania stál jeden muž. Michal Madzin, tréner Patriotov Levice, dokázal so svojím tímom niečo, čo sa dlhé roky zdalo ako utópia – prebojovať sa do hlavnej fázy Ligy majstrov. V najnovšej epizóde podcastu Pod košom s moderátorom Tomášom Kotlárikom tento progresívny kormidelník odkrýva nielen zákulisie historického úspechu, ale predovšetkým svoje vnútro, ktoré je často skryté za búrlivými emóciami na palubovke.Rozhovor ponúka fascinujúci pohľad na transformáciu talentovaného hráča, ktorého kariéru predčasne ukončili zranenia, na jedného z najrešpektovanejších trénerov v krajine. Michal Madzin otvorene priznáva, že prechod na lavičku bol v jeho prípade prirodzeným vyústením okolností, hoci bol bolestivý.„Všetko sa stalo pre nejakú príčinu a v takom nejakom správnom čase sa to stalo aj mne,” spomína na momenty, keď vymenil dres za oblek, pričom dodáva, že práve skorý koniec aktívnej činnosti mu otvoril dvere k trénerskému remeslu, v ktorom sa našiel.Poslucháča nepochybne zaujme pasáž, v ktorej Michal Madzin analyzuje svoj trénerský štýl. Na rozdiel od „poker face” stratégov patrí k tým, ktorí zápasy intenzívne prežívajú. V podcaste vysvetľuje, že hoci sa snaží pôsobiť pokojne, úvodný hvizd všetko mení.„Až keď príde ten čas zápasu... Vtedy sa mení všetko. Nie je to žiadny plán vopred, je to to, čo príde prirodzene v smere emócií a z nejakých očakávaní a vývoja situácií,” priznáva tréner, ktorý je známy svojím impulzívnym prežívaním každého jedného koša či obranného zákroku.Levice sa pod jeho vedením stali hegemónom slovenskej ligy, no najmä klubom, ktorý si vybudoval rešpekt v Európe. V rozhovore sa dozviete, čo stojí za touto stabilitou v časoch, keď sú trénerské stoličky často veľmi vratké. Michal Madzin vyzdvihuje unikátnu trpezlivosť vedenia klubu, ktorá je v našich končinách raritou.„Nie veľa klubov má toľko trpezlivosti a toľko empatie v smere ku človeku,” hovorí o dôvere, ktorú dostal v časoch, keď výsledky neboli ideálne, a ktorá sa klubu vrátila v podobe titulov a európskych triumfov.Podcast sa nevyhýba ani téme budúcnosti. Má úspešný slovenský tréner ambíciu vyskúšať si zahraničie alebo je jeho prioritou rodina a zázemie, ktoré si pod Tatrami a v Leviciach vybudoval? Odpoveď Michala Madzina je prekvapivo úprimná a ukazuje, že kariérny rast pre neho neznamená len bezhlavý útek za hranice.„Tam, kde človek je, nech robí tú robotu najlepšie, ako vie, a potom cíti, že je to tá správna cesta,” tvrdí tréner, pre ktorého sú manželka a dvaja synovia dôležitejším faktorom pri rozhodovaní než prestíž zahraničnej ligy.Ak chcete pochopiť, ako funguje chémia v tíme, ktorý dokázal zdolať európskych gigantov, prečo je Ricky McGill kľúčovou postavou nielen na ihrisku, ale aj v kabíne, a akú rolu v oslavách levických titulov zohráva kapela Heľenine oči, tento rozhovor si nemôžete nechať ujsť. Je to sonda do mysle víťaza, ktorý zostáva nohami pevne na zemi, aj keď jeho tím lieta v oblakoch európskeho basketbalu.

„O tejto iniciatíve o pár rokov ani nebudeme počuť,“ hodnotí šance Rady mieru, s ktorou prichádza Donald Trump, Daniel Bednár, expert na medzinárodné právo. „Je v nej veľa marketingu, snahy zapísať sa do veľkých dejín,“ dopĺňa.Viac mocenský než mierový projekt? Trumpova Rada mieru vyvoláva otázky. Projekt, ktorý pôvodne vznikol ako dočasná iniciatíva pre dohľad nad prímerím v Gaze, má dnes globálne ambície. Samotný Donald Trump ho prezentuje ako nový nástroj na udržanie mieru vo svete. Paradoxne doň volá agresora Vladimíra Putina.Kritici hovoria o pokuse nahradiť Organizáciu spojených národov.Otázky rovnako vyvoláva miliardové členské, pričom prezident Spojených štátov má byť doživotným predsedom s mimoriadnymi právomocami.Väčšina krajín Európskej únie projekt odmieta. A ak Slovensko doteraz odmietnutie členstva len naznačovalo, dnes ho odmietla formálne aj vláda. Ak pôvodne Robert Fico odmietal vznik „paralelných štruktúr, o ktorých nevieme celkom všetko“, dnes jeho kabinet konštatuje, že by sme pre konsolidáciu nemali na členské vo výške miliardy dolárov.Trumpova Rada mieru však stále vyvoláva obavy z koncentrácie moci a oslabenia OSN.Pozrieme sa na ňu s expertom na medzinárodné právo Danielom Bednárom z Trnavskej univerzity.„V podstate nejde o iniciatívu, ktorá dokáže zmeniť svetový poriadok. Skôr v nej vidím veľa marketingu a snahu o zisk Nobelovej ceny mieru,“ hovorí Bednár. „Trump sa zrejme inšpiroval svojimi predchodcami, ktorí stáli pri zrode veľkých projektov ako Spoločnosť národov či OSN. Je tam zrejmá túžba priblížiť sa k nim a stať sa súčasťou veľkých svetových dejín. Že by sa však z tohto projektu stala organizácia schopná predčiť OSN, je pri súčasnom počte členov nepravdepodobné. Dovolím si tvrdiť, že o pár rokov o tejto iniciatíve už nebudeme počuť,“ dopĺňa.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Nedávno sa objavili špekulácie, že Kollár by sa práve s pomocou Sulíka mohol pokúsiť o návrat do parlamentu.Jakub Gulík sa v rozhovore s moderátorom Rasťom Ilievom dostal aj k tomu, ako Richard Sulík „vytočil“ Borisa Kollára otázkami o hádzaní dieťaťom.

Vládna konsolidácia škrtí náš ekonomický rast. Problémom sú neadresné vládne výdavky, napr. plošné 13. dôchodky či sociálne benefity i pre tých, ktorí ich vôbec nepotrebujú, tvrdí exguvernér NBS Šramko. Prečo by bol odchod z EÚ pre Slovensko katastrofou a hrozí nám reálny bankrot štátu?Prvý január 2009, deň, v ktorom Slovensko prijalo novú menu a pripojilo sa tak k elitnému euroklubu. Zavedenie eura sprevádzali polemiky ohľadom konverzného kurzu, ale dôvodmi pochybností boli aj možné menové špekulácie, ktoré otvorila návšteva vtedajšieho ministra financií na jachte spolumajiteľa jednej z finančných skupín, za ktorú si vyslúžil od premiéra “žltú kartu.” Jedným z otcov Eura na Slovensku bol aj vtedajší guvernér Národnej banky Slovenska Ivan Šramko. Ako dnes jeden z otcov slovenského eura hodnotí stav slovenskej ekonomiky a aké odporúčanie by dal našej vláde pri zatiaľ neúspešnej konsolidácií verejných financií? Ako vníma exguvernér NBS to, že i napriek trom masívnym konsolidačným kolám sa vláde nedarí skrotiť rozpočtový schodok? Čo podľa neho ohrozuje našu ekonomiku a hrozí Slovensku skutočne bankrot? Ak chceme mať slušnú životnú úroveň, tak jedinou možnosťou pre nás je byť členmi EÚ a mať euro, odkazuje Ivan Šramko.Ako ovplyvní nepredvídateľná a aj agresívna politika Donalda Trumpa svetovú a aj európsku ekonomiku? Obstojí Európa pod tlakom z východu i západu a nemala by byť EÚ voči USA oveľa viac asertívna? Prospelo by Únií viac federácie no a skutočne je dnes EÚ v stave ekonomického úpadku - či je to skôr propaganda neprajníkov Únie? Verejné financie sa stali obeťou krátkodobých politických záujmov, ale je to odrazom - ako i zodpovednosťou, kultúry celej našej spoločnosti, pripomína exguvernér Centrálnej banky.Sledujete Ráno Nahlas, dnes s bývalým guvernérom NBS Ivanom Šramkom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Andrej Danko otvorene spochybňuje schopnosť Roberta Fica viesť krajinu a odkazuje mu, že už nie je kým býval a mal by zvážiť odchod do prezidentského úradu. Reaguje tak na premiérove slová o „somárikoch“, ktoré si predseda SNS vysvetlil ako osobnú urážku a provokáciu.Andrej Danko preto v diskusnej relácii Sobotné dialógy prekvapil nezvyčajne ostrou kritikou svojho najbližšieho politického partnera. Podľa neho Robert Fico v poslednom čase inak rozpráva aj inak koná, čo pripisuje nielen jeho veku, ale aj fyzickej únave po všetkom, čím si v politike prešiel.Rozbuškou sa stalo vyjadrenie Roberta Fica, ktorý prirovnal SNS a Hlas k pomalým somárikom vedúcim do opozície, zatiaľ čo on sám chce ísť „do pekla na peknom bielom koni“. Hoci Fico tým zrejme len vyzýval partnerov k razantnejšej predvolebnej politike, Danko to vzal osobne.„SNS s Robertom Ficom do pekla nepôjde nikdy,“ reagoval Danko a zároveň premiérovi vyčítal neriešené kauzy ako tender na záchranky či problémy v zdravotníctve.V dnešnom podcaste bude počuť a vidieť šéfredaktora portálu Aktuality.sk Petra Bárdyho a vedúceho politického oddelenia Martina Sliza.Moderoval Marek Biró.Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk.

Aj po ôsmykrát sa ŠK Slovan Bratislava stal majstrom jesennej časti Niké ligy a má teda najlepšiu pozíciu pred štartom druhej polovice sezóny. Postavenie „belasých” však nie je po 18. kole natoľko dominantné a suverénne, ako by si vo vedení klubu predstavovali, a preto na Tehelnom poli rozhodne nepanuje až taká spokojnosť.V 68. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk to priznal Boris Kitka, asistent trénera v ŠK Slovan Bratislava, podľa ktorého mohol trénerský štáb v niektorých momentoch urobiť viac, prípadne lepšie pracovať s nasadzovaním niektorých hráčov.Futbalový redaktor ŠPORT.sk Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš sa s 55-ročným Bratislavčanom porozprávali na viacero tém, no predovšetkým o forme Slovana v jesennej časti, plánoch počas januárovej prípravy, pohybe v kádri, ako aj cieľoch v jarnej časti Niké ligy či vyzývateľoch v boji o majstrovský titul.

Psík Pampi a jej sluha Matej Závacký robia už niekoľko rokov osvetu ohľadom zvierat na Slovensku. Aktuálne rozbehli kampaň, ktorou chcú pomôcť vykastrovať čo najviac mačiek na východe Slovenska.V rozhovore si prečítate:- Ako vznikla najväčšia kastračná akcia po vedením Pampi;- ako sa Pampi dostala do rodiny Závackých a ako vznikla myšlienka na vtipné a osvetové videá na sociálnych sieťach s ňou;- ako správne a s chladnou hlavou komunikovať s niekým práve o kastrácii;- prečo by mal štát riešiť otázku túlavých zvierat a ako zbierka supluje štát;- čo je najväčší problém množiarní a ako by sa k nim mali ľudia postaviť;- čo by mal byť prvý krok človeka, ktorý chce zvieratko.

Raketa SLS už stojí na rampe a posádka je v karanténe. Misia Artemis 2 otestuje loď Orion, systémy podpory života a manuálne riadenie pri oblete Mesiaca. Na rozdiel od letov Apollo nepôjde o vstup na obežnú dráhu Mesiaca, ale o takzvanú „voľnú návratovú dráhu“, ktorá zaručí návrat na Zem aj v prípade zlyhania motorov. Posádka, v ktorej je prvýkrát aj žena a Kanaďan, strávi vo vesmíre 10 dní.O detailoch misie, technických zaujímavostiach rakety SLS, ale aj o tom, ako do hry vstupuje Čína so svojím ambicióznym plánom pristátia do roku 2030, sa v podcaste SHARE rozpráva moderátor Maroš Žofčin s astrofyzikom a redaktorom Živé.sk Marekom Jurčíkom.Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Teraz ju máme aj v elektronickej verzii. Nájdete ju na obchod.aktuality.sk.TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/ V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Štartovacie okno: Prečo je letové okno len vo vybrané dni a ako súvisí s polohou Mesiaca.Profil misie: Orion obletí Mesiac len raz, no pôjde ďalej než Apollo.Technické zaujímavosti: Prečo je raketa SLS oranžová a prečo ju vezie vozidlo z éry Apollo.Zloženie posádky: Kto sú štyria astronauti, ktorí poletia k Mesiacu.Súboj s Čínou: Čínsky plán pristátia je jednoduchší než americký. Môžu byť na Mesiaci skôr?Problém menom Elon Musk: Prečo meškanie Muskovej SpaceX ohrozuje termín pristátia na mesačnom povrchu (Artemis 3).Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

„Odmietame vojnu ako nástroj pre úzke národné záujmy. Odmietame vojnu ako bežný nástroj národnej politiky.“ Trumpovmu nevyberanému ťaženiu voči Grónsku sa postavili už aj vplyvní americkí kardináli. Arcibiskupi Chicaga, Washintonu a Newarku – Cupich, McElroy a Tobin. Trumpovi vyčítajú polarizáciu, straníckosť a úzke ekonomické záujmy.Naviac najvyšší duchovný americkej armády arcibiskup Broglio v kontexte možného útoku na Grónsko hovorí o „morálnej prijateľnosti neposlúchnuť“ takýto rozkaz zo strany vojakov.Americkí duchovní v reakcii na počínanie svojho prezidenta hovoria o „spochybnení morálnej roly“ Spojených štátov v boji proti zlu vo svete.Proti vojne sa už tradične vyslovuje pápež a jeho diplomacia, no takýto kritický hlas duchovných smerom k svojmu bezprostrednému prezidentovi vôbec nie je bežnou záležitosťou. A v našich končinách je to niečo neslýchané.Chce to odvahu? A v čom sú pramene takéhoto postoja?Americkí arcibiskupi sa jednoducho odvolávajú na autoritu Ježiša, ktorý prišiel s misiou pokoja a mieru.Na tému sa pozrieme s biblistom Mirom Kocúrom.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Dnes sa opäť začal proces v prípade vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Najzásadnejšou otázkou bude, či súd v novom zložení uzná za vinného z objednávky vraždy Mariana Kočnera. Prispeli k tomu aj nové dôkazy, konkrétne doteraz neprejednané časti komunikácie. Obhajoba ale spochybňuje celú Threemu a žiada, aby pred súdom nebola použitá.Prečo sa súd začína už po tretí krát, a môžeme čakať, že to opäť potrvá roky? V dnešnom videopodcaste Aktuality Nahlas sme sa spojili s Marekom Biróm, ktorý dnešné pojednávanie sledoval priamo na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku.Moderuje Peter Hanák.

Polárna žiara nad Slovenskom? Fascinujúci úkaz, za ktorým sme kedysi cestovali na ďaleký sever, nám pred pár dňami maľoval oblohu priamo nad hlavami. Prečo sa objavuje čoraz častejšie? A aký je pohľad odborníka na aktuálnu zimu, ktorá prekvapila aj tam, kde sa jej nevedeli dočkať? S meteorológom Petrom Jurčovičom sme sa v podcaste Ekocaste pozreli nielen na oblohu, ale aj na realitu tu na zemi.Čo sa v podcaste Ekocaste dozviete? Čo sa deje v atmosfére alebo na Slnku, že tento úkaz prišiel až do našich zemepisných šírok? Ako náročné je zozbierať všetky aktuálne informácie a priniesť ich divákom? Aké zdroje a modely využíva, aby bola predpoveď čo najpresnejšia? Je táto zima v niečom extrémna?

Gymnazistu Petra Gajdoša dostal na americkú univerzitu futbal a tréner, ktorý mu vybavil štipendium. Dnes ako úspešný investor sám sponzoruje štúdium slovenských stredoškolákov za veľkou mlákou. Prvýkrát o tom hovorí v podcaste Bod k dobru, v ktorom Nadácia Pontis prináša príbehy filantropov a filantropiek a búra tabu spojené so slovom filantropia. Keď mladý futbalista odišiel z Ružomberka na vysokú školu do Bratislavy, zaplavil univerzity v USA žiadosťami o športové štipendium. Ozvala sa len jedna. Tréner zo Severnej Karolíny prišiel na Slovensko, aby si pozrel jeho zápas. Zanedlho mu ponúkol miesto na univerzite. A to Petrovi Gajdošovi zmenilo život. Do Ameriky odcestoval s kamarátom Mariánom, po škole spolu začínali na burze na Wall Street. Časť zarobených peňazí vtedy poslal na rodný Liptov. „Povedali sme si, že namiesto toho, aby sme si kupovali zbytočne luxusné veci, čo keby sme pomohli nášmu gymnáziu,“ vraví Peter. Jeho pomáhanie časom narástlo a dnes ponúka mladým ľuďom šancu, akú kedysi dostal aj on. V podcaste sa dozviete: • ako hľadá mladé talenty na našich školách, • koľko vychádza školné v USA, • prečo sa rozhodol žiť v Kalifornii, • čo si myslí o pomáhaní kontroverzných podnikateľov, • prečo rozumie odlivu mozgov zo Slovenska. Kto je Peter Gajdoš? Vyrastal v Ružomberku, študoval na univerzite v Kentucky. Pôsobil ako investičný bankár na Wall Street,dnes patrí medzi najúspešnejších slovenských investorov v oblasti rizikového kapitálu. Je vedúcim Venture Capital divízie investičnej spoločnosti IPM. V roku 2007 s Mariánom Bočekom založil GBE Foundation, ktorá poskytuje štipendiá pre talentovaných stredoškolákov a stredoškoláčky zo Slovenska. S manželkou a deťmi žije v San Franciscu. Bod k dobru V podcaste Bod k dobru už tretí rok predstavujeme inšpiratívne osobnosti z biznisu, kultúry a športu. Príbehy pomáhania sú pestré, od spontánnych činov až po premyslené projekty s veľkým spoločenským dopadom. Bod k dobru vám prináša Nadácia Pontis, ktorá sa dlhodobo venuje rozvíjaniu filantropie, sociálnych inovácií a zodpovedného podnikania. Podcast vzniká v spolupráci s portálom Aktuality.sk a moderuje ho Martin Staňo.

Z toho, čím sa Rusi chvália netreba mať strach, to je len zastrašujúca propaganda, obavu mám z toho, o čom nevieme, hovorí expert na bezpečnosť a jadrové zbrane Andrej Žiarovský. Európa má podľa neho dostatočný potenciál nahradiť jadrový dáždnik USA. Achilovkou sú však spravodajské a špionážne informácie. A skutočne sa premiér Fico zaviazal k výstavbe jadrovej elektrárne Američanmi?Slovensko podpísalo s americkou vládou rámcovú dohodu o spolupráci v oblasti jadrovej energetiky. Vláda síce zdôraznila, že podpísaná dohoda nie je záväzkom postaviť jadrovú elektráreň americkou spoločnosťou Westinghouse, ale premiér v tejto téme už dlhodobo presadzuje strategickú spoluprácu s USA. Cieľom je zabezpečenie energetickej suverenity a tak by podľa Roberta Fica mala byť nová jadrová elektráreň plne vo vlastníctve slovenského štátu. Odhadované náklady na výstavbu sa šplhajú až k sume 15. Miliárd. Odpovede na legitímne a relevantné otázky prečo sa vláda vyhla transparentnej súťaži a ako vlastne bude vyzerať ekonomika celej tejto skutočne obrovskej investície zatiaľ nepoznáme pretože vláda to zatiaľ jasne nevysvetlila.Zo zadaných špecifikácií - teda požadovanej technológie a výkonu vyplýva, že jediným možným riešením je iba reaktor Westighousu. Komunikácií vlády nerozumiem pretože tu niet ozaj čo skrývať tvrdí Andrej Žiarovský.Potrebuje Slovensko novú jadrovú elektráreň a zaviazala sa vláda podpisom dohody ku konkrétnej zákazke od američanov? Nakoľko to bude pre tento štát výhodná investícia a neexistujú aj iné a lacnejšie riešenia?No a pri jadre, tentoraz však už nie pri jeho mierovej podobe ešte ostaneme. Krach medzinárodného práva a kolaps geopolitického poriadku čoraz viac otvárajú otázky aj o možnej hrozbe jadrovej vojny. Minimálne putinovo Rusko a jeho propagandisti nukleárnou kataklizmou Európe vyhrážaj na pravidelnej báze. Treba brať tieto ruské vyhrážky skutočne vážne a dokážeme si poradiť aj bez jadrového dáždnika Spojených štátov? Nakoľko je vôbec hrozba jadrového konfliktu reálna a je Slovensko – a jeho obyvatelia, na tento typ ohrozenia reálne pripravené? Strategického jadrového arzenálu sa obávam najmenej, najviac sa bojím obnovenia rakiet stredného doletu, ktoré sa nám dnes opäť vracajú do obehu. Pokiaľ Rusko väzí vo vojne na Ukrajine, voči Európe sa na nič nezmôže, pripomína expert. Témy pre Andreja Žiarovského, energetického a bezpečnostného experta KDH, ako i riaditeľa pre strategický rozvoj jadrovej firmy VUJE. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

OnlyFans z vás automaticky milionárku neurobí.Veronika Rajek je v súčasnosti najúspešnejšou slovenskou influencerkou na Instagrame s takmer 7 miliónmi sledovateľov. Svetovú značku si však nevybudovala zo dňa na deň. Na vrchol sociálnych sietí ju dostali roky práce, disciplíny a vedomé rozhodnutia.Muži sa boja lajkovať iné ženyV rozhovore nám otvorene priznala, prečo sa niektorí muži boja lajkovať iné ženy, že naše myslenie ovplyvňuje náš výzor a rozhovorila sa aj o tom, že na sociálnych sieťach už nejde len o estetiku, ale najmä o biznis. V otvorenom rozhovore ďalej prezradila, ako trávila koniec roka, aké má plány do budúcnosti a ako sa jej podarilo preraziť na Instagrame, kde jej cestu odštartovali jednoduché tanečné videá na TikToku počas pandémie, ktoré natáčala v plavkách.Nahota z vás milionárku neurobíDotkli sme sa aj tém, ktoré sa často idealizujú – monetizácie obsahu, udržania sa na vrchole, energeticky vyčerpávajúcich ľudí v jej okolí, ale aj platformy OnlyFans, ktorú si založila vedome a strategicky. Otvorene odpovedá na otázky, či na tejto platforme naozaj stačí fotiť si chodidlá, prečo „hot“ automaticky neznamená bohatá a prečo akceptácia druhých nie je podmienkou jej vlastnej spokojnosti.V podcaste sa okrem iného dozviete: Ako sa jej podarilo speňažiť svoj obsah? Prečo tvrdí, že OnlyFans z každej ženy milionárku neurobí? Ktorí slovenskí influenceri majú podľa nej najkrajší vizuál? Ako dlho si budovala svoju značku a čo je najväčšia ilúzia žien o ceste nahor? Aký je recept, ako sa udržať na vrchole sociálnych sietí?Vypočujte si dnes najnovšie vydanie podcastu Ženy ako my so slovenskou influencerkou Veronikou Rajek.

Ako prvý hosť v novom roku prijal pozvanie profesionálny tréner Maroš Molnár, známy z televíznej relácie Extrémne premeny. V Mimóze rozprával o tom, ako žiť disciplinovane a zdravo, no zároveň si naplno užívať život. Hovoril o vlastných rituáloch, ktoré ho udržiavajú v dobrej nálade, aj o tom, že natáčanie Extrémnych premien je pre neho vždy vykročením z komfortnej zóny. V podcaste sa tiež dozviete, či občas jedáva fastfood a čo by odkázal všetkým ľuďom na Slovensku.V Mimóze s Marošom Molnárom sa (ne)dozviete:2:45 – ako spomína na detstvo v Žiari nad Hronom;4:30 – či je dnešný ideál tela a krásy udržateľný a prirodzený;8:25 – čo by mal človek robiť, aby žil zdravo, no zároveň si naplno užíval život;12:45 – či niekedy jedáva fastfood;16:45 – v čom je disciplína dôležitá;18:55 – aké malé rituály pomáhajú uvoľňovať endorfíny pre lepšiu náladu;21:50 – akú hudbu počúva najradšej;23:48 – čo robí, keď sa mu nechce;26:30 – kedy vo svojom živote najviac vystúpil z komfortnej zóny;31:25 – ako sa pracovná vyťaženosť dotýka jeho súkromného života a ako sa stará o manželstvo;37:40 – čo by odkázal Slovákom.

Veda prináša stále nové zistenia, a to aj o športe a cvičení. Výskum potvrdil napríklad aj prospešnosť HIIT - teda vysoko intenzívneho intervalového kardio tréningu. Tréner s doktorátom zo športovej vedy Tomáš Mihálik ale varuje, že niektoré skupinové cvičenia sú rizikové. Ak človek bez tréningu a lekárskej prehliadky príde na skupinové cvičenie HIIT, môže sa to skončiť až infarktom. Problémom môžu byť aj iné skupinovky, napríklad čoraz populárnejší BodyPump. Tam zase podľa odborníka hrozia ortopedické problémy a menší progres.Je pravda, že spánok je niekedy dôležitejší ako tréning, a to aj pri chudnutí? Keď sa bežní ľudia dostávajú k profesionálnym metódam merania výkonu a ďalších telesných parametrov, dostávame sa k novým poznatkom.Máme chodiť cvičiť stále v rovnakom čase? Podľa najnovších výskumov sa ráno naberajú svaly horšie, a dobrý čas je napríklad cez obed.Hosťom v podcaste TELO je Tomáš Mihálik, tréner, ktorý sa venuje hokejistom NHL, ale aj celkom bežným ľuďom.Nahrával Peter Hanák.

K politizácii elektromobility prispelo aj určité pokrytectvo EÚ, ktorá tvrdo reguluje autopriemysel, nerieši však najväčšie zdroje znečisťovania životného prostredia.Odborným hosťom v 176. epizóde podcastu Autobazar.EU je René Hubinský, technologický a motoristický novinár so špecializáciou na elektromobilitu. Erik Stríž z portálu Autobazar.EU sa pýta na Hubinského praktické skúsenosti s elektromobilmi, pýta sa na vhodnosť tohto typu pohonu pre slovenských motoristov a tiež na spolitizovanie témy elektromobility.Politici sa témy chopili a využili určité pokrytectvo Európskej únie, kedy sa sústredila na osobnú dopravu ako na minoritného znečisťovateľa životného prostredia, hovorí v rozhovore Hubinský.Témy preberané v rozhovore: Nastane doba, keď bude priemerný Slovák kupovať elektromobil bez výhrad? Kritici elektromobility často argumentujú tým, že batérie sú po 8, maximálne po 10 rokoch nepoužiteľné. Ako je to ale dnes v realite? Degraduje batéria v EV naozaj tak rýchlo? Prečo sú niektoré BEV do 25.000 eur a iné stoja vyše 100.000 eur? Je správne, že EÚ poľavuje z pôvodných zámerov súvisiacich s rokom 2035? Povedzme, že chcem kúpiť elektromobil, na čo by som si mal dávať pozor, ale kritériá si všímať? Elektromobilita zaradila medzi politické témy, prečo sa z nej stala hodnotová téma polarizujúca spoločnosť?Zdroje zmienené v rozhovore: Predaje nových áut v r. 2025 na Slovensku podľa ZAP SR: https://magazin.autobazar.eu/25-najpredavanejsich-novych-aut-na-slovensku-2025-predalo-sa-101-tisic-novych-aut-iba-5.3-boli-elektromobily-clanok9513.html Ročenka ELEKTROMOBILITA: https://www.nextech.sk/a/ELEKTROMOBILITA-2025--PDF Testy nových elektromobilov: https://magazin.autobazar.eu/testy Jazdené elektromobily už stoja menej ako 6-tisíc eur: https://www.autobazar.eu/vysledky/osobne-vozidla/?fuel=31259&sortBy=priceAsc

Volil by Trumpa, ale teraz je z neho sklamaný. Podľa neho je teraz potrebná užšia európska spolupráca. Neblokuje ju náhodou Viktor Orbán? Maďarskú Alianciu ako opozíciu zadefinoval Robert Fico, tvrdí jej predseda László Gubík.V podcaste s Lázslóm Gubíkom sa dozviete:– od 1. minúty – čo si myslí o aktuálnej svetovej situácii okolo amerického prezidenta;– po 1:45 – či neprehodnotil svoj názor, že by volil Donalda Trumpa;– od 4:00 – ako by mala na Trumpa reagovať Európa;– po 5:00 – ako by si predstavoval dohodu s Trumpom;– od 6:30 – čo by mali európski lídri povedať americkému prezidentovi;– po 8:00 – kde by malo byť Slovensko, ak sa svet znovu stáva bojiskom superveľmocí;– od 9:00 – či spoluprácu v Európe náhodou neblokuje Viktor Orbán;– po 12:00 – prečo nechal Roberta Fica definovať miesto svojej strany na politickej mape;– od 17:00 – že na vládne strany sa s právami Maďarov spoľahnúť nedá, preto hovoria s PS;– od 21:00 – ako maďarskí študenti idú protestovať do ulíc;– po 22:00 – prečo sa teraz rozhorela téma Benešových dekrétov, keď pozemky sa znova berú od roku 2019;– po 23:00 – koho myslí pod pojmom pozemková mafia;– po 25:00 – že aj jeho rodina prišla o majetok;– od 27:30 – prečo vyzýva na občiansku neposlušnosť;– po 28:00 – či mal storku s putami na rukách a či to nebolo lacné hrdinstvo;– od 30:00 – čo ešte môžeme čakať v maďarskej predvolebnej kampani, čo sa bude týkať Slovenska;– po 31:30 – či sa v Maďarsku môže zmeniť vláda, ak je považované za volebnú autokraciu a Orbán si viackrát zmenil volebný systém;– od 34:30 – ako to, že napriek voľbám na ich konci vždy vládne Viktor Orbán;– po 35:30 – že Maďarská Aliancia navrhuje zmenu volebného systému na Slovensku podľa vzoru Rumunska a Srbska;– od 37:00 – čo b sa zmenilo, keby v Maďarsku vyhrala opozícia;– po 38:00 – že Peter Mágyar je podľa neho maďarský Matovič;– od 40:00 – prečo používa slovo Felvidék a ako mu rozumie;– po 42:00 – či by aj Maďari nemali byť citlivejší v komunikácii o Slovensku, keď citlivosť vyžadujú od nás;– od 45:00 – či bude kandidovať na nitrianskeho župana;– po 45:30 – či v regionálnych voľbách budú testovať spoluprácu s PS;– od 47:00 – či stále býva v Maďarsku.

Predseda sa zaliečal prezidentovi štátu, na ktorý takmer v rovnakej chvíli podpredseda „kydal“.Jeden sa zalieča prezidentovi štátu, na ktorý druhý „kydá“ a tretí klame tak bohapusto, že slušný človek to sotva dokáže vydržať počúvať. Hádajte, z ktorej strany sú? Nielen jej sa venuje najnovší Ťažký týždeň.

Vychovať profesionálnu a svetovú lyžiarku, keď nemáte na okolí žiaden poriadny kopec? Veronika Valette Zuzulová je svetový unikát, ktorému sa podarilo z Bratislavy dostať sa až na tú najvyššiu úroveň. V najnovšej časti Olympijského videocastu rozprával jej otec Timotej Zuzula nielen o ťažkých lyžiarskych začiatkoch, ale aj dlhodobých podmienkach na lyžovanie na Slovensku.Olympijský videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.Čo sa dozviete v rozhovore?že slovenskí lyžiari vyvážajú peniaze na Západako sa vymanili z toho, že ich brali ako ľudí z východného blokuči môže byť podľa neho príliš ťažko postavená traťako vychoval lyžiarku z Bratislavyprečo sme nedokázali využiť éru Zuzulovej a Vlhovejako Veronika Valette Zuzulova išla po zranení na olympiádu

Koalícia plánuje umelo a násilne skrátiť legislatívny proces v parlamente, tvrdí šéf OKS a poslanec za SaS Ondrej Dostál. Zámer oklieštiť diskusiu k zákonom novelou rokovacieho poriadku tak podľa neho spochybňuje normálne fungovanie parlamentu tak, ako ho poznáme po Novembri 89. Prečo sa vládna moc tak bojí diskusie a potrebuje sa demokracia brániť aj zatváraním ľudí ako je Daniel Bombic?Už o pár dní sa opäť zídu poslanci, aby odštartovali prvú schôdzu parlamentu v tomto roku. No namiesto zásadných problémov, ktoré Slovensko a jeho občanov trápia, sa vládna koalícia rozhodla najprv nasadiť opozícií silnejší náhubok.Novelizáciou rokovacieho poriadku chce vládna moc legislatívny proces ešte viac zdynamizovať a rozpravu okresať. Až by sa pozorovateľ mohol legitímne opýtať, či takéto rýchle schvaľovanie zákonov bude ešte vôbec zmysluplné a dôstojné rokovania najvyššieho zákonodarného zboru. A načo opozícia, ktorá nemôže poriadne hovoriť a kritizovať - presne tam, kde to patrí, teda v parlamente - vôbec je.Na pretras sa určite dostanú aj ďalšie sankčné mechanizmy, ktoré vládnej koalícií umožnia zdisciplinovať neposlušných poslancov. Otázkou však zostáva, čoho sa vládna moc bojí, keďže rokovania o návrhoch na odvolanie viacerých ministrov koalícia dlhodobo odsúva.No a o čom hovorí snaha vládnej SNS na zmiernenie trestnoprávnych postihov extrémizmu? Máme sa teda obávať znormalizovania napríklad takého hajlovania a potrebuje sa demokracia brániť aj trestnoprávnym postihovaním ľudí ako Daniel Bombic či Marián Magát?Sledujete Aktuality Nahlas, dnes s poslancom OKS v klube SaS Ondrejom Dostálom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Nový rok 2026 prináša do éteru nielen očakávania spojené s blížiacou sa olympiádou, ale aj ostrú sondu do aktuálneho diania v Tipos extralige. Do horúceho kresla podcastu Góly z bufetu tentoraz zasadol bývalý obranca, tréner a dnes už aj etablovaný televízny expert TV JOJ Šport Martin Chovan. V rozhovore s Marekom Marušiakom a Tomášom Prokopom sa nezdržal len pri zdvorilostných frázach.Práve naopak, s chirurgickou presnosťou pomenoval bolesti našich hokejových bášt, pričom nešetril ani tie najväčšie značky, vrátane bratislavského Slovana či trápiacej sa Dukly Trenčín.Hoci „belasí” trónia na čele tabuľky, Martin Chovan upozorňuje na paradox, ktorý v Bratislave vládne. Slovan totiž dominuje vonku, no na Zimnom štadióne Ondreja Nepelu sa pod tlakom náročného publika často trápi. „Ak sa ti nepodarí prvých pár zápasov, diváci začnú pískať, sú nespokojní a to všetko hráči vnímajú. Je to extrémny tlak z domáceho ihriska,” analyzuje Martin Chovan psychiku kabíny, ktorá sa podľa neho uvoľní až v momente, keď autobus opustí hranice hlavného mesta.V podcaste sa dozviete aj to, prečo porovnáva situáciu v Slovane s atmosférou v slávnej Madison Square Garden a prečo si myslí, že práve angažovanie kanadského trénera bolo kľúčovým krokom pre mentalitu mužstva.Diskusia sa však neobmedzila len na súčasnú tabuľku. Bývalý extraligista sa vášnivo rozhovoril o výchove mládeže a chybách, ktorých sa dopúšťajú tréneri, keď nútia mladé talenty zbavovať sa puku. Jeho filozofia je jasná – kreativita a odvaha musia mať prednosť pred alibizmom. Ešte tvrdšie slová však volil pri pohľade na kariérne trajektórie niektorých hviezdnych talentov, ktoré nenaplnili svoj potenciál.Najsilnejší moment rozhovoru prichádza pri téme Martina Réwaya a jeho pôsobenia v lige. Martin Chovan ho dáva do priameho kontrastu s profesionálnym prístupom a slúži mu ako memento pre nastupujúcu generáciu. „Tam si myslím, že sa tápa. Tak, ako to robí Réway, tak to je krásny príklad pre našich mladých hráčov, ako to nerobiť a ako si pokaziť kariéru,” hovorí Martin Chovan otvorene o premrhanom talente.V najnovšej epizóde sa však dozviete aj to, prečo Zvolen napriek obrovským investíciám nenapĺňa očakávania a prečo tamojší finančný potenciál zostáva podľa Martina Chovana už roky nevyužitý. Rozoberie sa aj prekvapujúca kríza v Trenčíne, kde panika viedla k neustálym zmenám v bránkovisku, či fenomén Spišskej Novej Vsi.A keďže sa blíži olympiáda, reč nemohla obísť ani nomináciu Vlada Országha. Kto by mal byť v bránke a prečo je podľa Martina Chovana Adam Líška v životnej forme?

Hokejová extraliga má za sebou 40 kôl a kým v Bratislave môžu byť nadmieru spokojní aj s novým jackpotom v podobe Jaroslava Janusa, v Trenčíne sa naopak prehlbuje veľká kríza a hrozí baráž. Z ich posledného vzájomného zápasu zaujal najmä bojkot fanúšikov, ale napríklad aj zákaz vstupu pre maskota. Patrik Mitas (redaktor Slovenskej televízie), Martin Toth-Vaňo (redaktor ŠPORT.sk) a hokejista Marek Hovorka sa v novej časti Trefného strieľania pozreli na najnovšie extraligové dianie.

Ozbrojenci kontrolujú ľudí, tých so zraneniami zabíjajú, je to znak účasti na protestoch, rozpráva Iránčanka, ktorá žije na Slovensku. Keď sa jej po týždni od začiatku protestov podarilo spojiť na dve minúty s príbuznými, prepukla do plaču. Počula to vytúžené: „Sme v poriadku“. Tisíce iných za svoj boj s teokratickým režimom zaplatili aj životom.Irán – ešte pred pár dňami krajina s celonárodnými protestami proti teokratickému režimu na čele s ajatolláhom Alím Chameneím. Tri týždne verejného odporu - v krajine, kde sa za odpor vešia. A to verejne. Napriek tomu vyšli do ulíc. Najprv nespokojní obchodníci, ku ktorým sa pridali mladí ľudia a študenti. Kritiku životnej úrovne a dražoby rozšírili o kritiku moci. V stovke miest po celej krajine.Reakcia? Armádna streľba do davov, zatýkanie, vyhrážky popravami. Následne informačný blackout. Vypnutý internet i telefonické linky.A Trumpov prísľub pomoci, „ktorá mala byť na ceste“. Po tom, ako Iráncov vyzýval k prevzatiu inštitúcií.Po inom prísľube – a síce, že režim prestane s popravami – americký prezident akoby na ten svoj prísľub zabudol.Bilancia? Irán bez protestov. Obete v tisícoch, vyše 20-tisíc zadržaných. A režim ajatolláhov naďalej pri moci.Čo na to samotní Iránci? Aj tí, čo sa na dianie doma pozerajú zo slobodného exilu?Z bezpečnostných dôvodov ich identitu nezverejňujeme.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Aliancia bola postavená na princípe ,všetci za jedného, jeden za všetkých', na spoločných hodnotách, demokracii a právnom štáte. A teraz Spojené štáty povedia, že si niečo zoberú aj vojenskou silou, ak partneri nebudú súhlasiť. To je rétorika Vladimíra Putina,“ hovorí generál vo výslužbe Pavel Macko.Nie Ukrajina, Gaza, Irán, Venezuela či Rusko, Čína alebo Izrael. Reflektory sveta sú aktuálne upriamené na Grónsko. Pre Donalda Trumpa. Chce ho, lebo má podľa neho jeho Amerike a spojencom zabezpečiť bezpečnosť. Pred Ruskom a Čínou. A keďže ho jeho optikou nevie ochrániť materské Dánsko, urobí to on a jeho Amerika.Na návrhy, že by sa na jeho ochrane podieľali spojenci z NATO - z tej Aliancie, ktoré Dánsko pomáhalo zakladať - pôvodne reagoval, že by šlo o eskaláciu. Najnovšie z Davosu prichádzajú správy, že sa črtá dohoda – vytvorením „rámca budúcej dohody o Grónsku a celej oblasti Arktídy“.Riešenie, ktoré ak sa podľa Trumpa dotiahne do konca, „bude prínosom nielen pre Spojené štáty, ale pre všetkých spojencov NATO“. Signálom dohody má byť aj rušenie avizovaných ciel pre európske štáty, ktoré podporili Dánsko.Ako sa to skončí? Je koniec opciám medzi Grónskom a Alianciou? A koncom NATO?Čo môže byť za takýmto uvažovaním Donalda Trumpa? V čom spočíva strategickosť ľadového Grónska? A pre koho? Sú Trumpove mocenské chúťky minulosťou?Otázky pre Pavla Macka, generála vo výslužbe so skúsenosťou aktívnej služby v Aliančných jednotkách.„Nemôžete porušovať suverenitu, podrezať princíp kolektívnej bezpečnosti a robiť cirkus pre Rusko a Čínu. Putin sa teraz len smeje a prilieva olej do ohňa, lebo kým je Aliancia zamestnaná vnútornými konfliktmi, on má voľné pole pôsobnosti,“ hovorí Pavel Macko.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Keď Donald Trump uvalí clá na niektoré krajiny EÚ, budú platiť aj pre nás. Podľa Ivana Mikloša americký prezident ustúpi tak, ako ustúpil Číne, ak sa Európa zachová správne, a stiahne svoje nehorázne požiadavky voči Grónsku. Čaká nás dlhá a hlboká ekonomická kríza? Rusko podľa neho bude mať peniaze na vojnu proti Európe, iba ak zrušíme sankcie.V podcaste s Ivanom Miklošom sa dozviete:–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 1. minúty –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že líškať sa Donaldovi Trumpovi nikam nevedie a nedá sa uvaliť clá len na 8 krajín EÚ;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 2:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ aké nástroje máme vôbec na stole, aby sme prinútili USA odstúpiť pod požiadaviek na Grónsko;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 4:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ prečo očakáva, že Trump stiahne svoje nehorázne požiadavky;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 5:50 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že už teraz platíme najvyššie clá za 100 rokov;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 6:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako sme už teraz chudobnejší, ako by sme boli bez Trumpa;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 8:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či nás čaká dlhá a hlboká ekonomická kríza;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 10:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že jedného dňa praskne AI bublina a máme aj obrovské dlhy;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 13:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že doterajšie pravidlá sú minulosť a začínajú platiť zákony džungle;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 14:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako musíme byť teraz ústretovejší voči Číne, aby sme kompenzovali škody spôsobené Trumpom;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 16:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že zo súčasného vývoja sa teší len Rusko a možno ešte Čína;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 17:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či môžeme Trumpa ignorovať a či máme budovať spoločnú európsku armádu;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 21:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že jediná naša šanca je rast, ale riešenie leží na stole v Európe;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 23:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako nám národná identita bráni v tom, aby sme sa mali lepšie;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 27:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že už aj európska extrémna pravica je proti Trumpovi;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 33:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako Donald Trump robí všetko proti záujmom amerických voličov;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 37:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že Robert Fico s Trumpom ohováral Európu a tým opäť znížil svoju dôveryhodnosť;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 40:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako Fico bojuje proti systému, ktorého je súčasťou;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 42:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ odkiaľ Putin stále berie peniaze na vojnu, keď sa mu podľa prognóz mali dávno minúť;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 46:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že vojnu Európy s Ruskom si nemáme predstavovať ako plnoformátovú inváziu na 1000-kilometrovom fronte;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 47:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako nám hrozí vojna s Ruskom, keď zrušíme sankcie;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ okolo 49:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že Rusko malo viac peňazí z plynu, ako plánovalo a tak sme jeho vojnu zaplatili my.

Máme tu tisícky samoživiteliek či mnohopočetných rodín. Sú tu i rodiny s deťmi, ktoré majú závažné zdravotné znevýhodnenia. V čom týmto ľuďom pomôže novela Ústavy o dvoch pohlaviach? Vôbec v ničom, odkazuje exkolegom bývalá poslankyňa KDH Jana Žitňanská. A prečo nie je Slovensko sociálnym štátom? Už tretie kolo vládnej konsolidácie dôkladne testuje hranice nášho údajného sociálneho štátu. Teda toho bájneho Molocha, o ktorom tak mimoriadne rád rozpráva štvoronásobný premiér Robert Fico. Faktom je, že v minulom roku žilo na Slovensku pod hranicou príjmovej chudoby takmer 800 tisíc ľudí - pričom závažnú materiálnu a sociálnu depriváciu pociťovalo vyše 400 tisíc našich spoluobčanov. I to svedčí o tom, že tento Ficov virtuálny sociálny konštrukt pre mnohých z nás vôbec neexistuje - či minimálne zásadne zlyháva. Táto krajina tak síce môže byť pre starých - aspoň tak to zrejme vnímajú vládne strany bijúce sa o hlasy penzistov, no rozhodne toto nebude štátom pre zdravotne, mentálne či sociálne znevýhodnené skupiny obyvateľov. Štát pritom uťahuje slučku aj v oblasti podpory v nezamestnanosti či podpory v práceneschopnosti a v mene vynútenej inklúzie zasa sťažuje rodičom slobodu pri výbere školy pre ich vlastné deti. Navyše, pre deti vo vážnych psychických problémoch máme k dispozícií len niekoľko desiatok pedopsychiatrov a tak je mládež, ktorá v čoraz väčšej miere čelí až existenciálnym výzvam i hrozbám, je odsúdená na až neznesiteľne dlhé čakacie lehoty. Tak pre koho je vlastne tento údajne sociálny štát a ako to, že v spoločnosti i štátnych politikách sa čoraz viac selektuje, kto si našu podporu - či aspoň záujem, zaslúži a kto už toho vraj hoden nie je? Ráno Nahlas s bývalou poslankyňou parlamentu i europarlamentu a dlhoročnou expertkou na tieto témy Janou Žitňanskou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Robert Fico nemá dnes v politike žiadny reálny cieľ ani smerovanie a namiesto vládnutia už len dookola odvádza pozornosť falošnými príbehmi, ktoré s realitou nášho života nemajú nič spoločné. Dnes je to u neho iba o deštrukcií vlastného štátu, dôvery v nezávislé inštitúcie a pomste. Nehrá na žiadnu víziu iba ničí, hovorí pre Aktuality Nahlas šéfredaktor Peter Bárdy.Svetový poriadok skolaboval. Po pôvodne trojdňovej špeciálnej - no v skutočnosti už takmer štvrtý rok mimoriadne brutálnej a krvavej operácií - ktorú Putinovo Rusko rozpútalo na Ukrajine, sa do Európy zahryzli už aj USA Donalda Trumpa. Európa sa tak ocitla vo zveráku dvoch bezohľadných impérií a z nášho doterajšieho kľúčového spojenca sa tak stalo vážne bezpečnostné ohrozenie celého európskeho kontinentu. No a v tejto mimoriadne ľadovej geopolitickej víchrici Slovensko zjavne zablúdilo a jeho vládny SMER očividne stratil bezpečnostné smerovanie i strategický kompas.Hráme teda v týchto okamihoch o prežitie Európskej únie či dokonca možno aj o prežitie samotného Slovenska v jeho súčasných hraniciach? No a naozaj nemáme na viac ako ponúka táto mocenská garnitúra, neustále iba imitujúca vládnutie a premieňajúca tento štát na čoraz viac chátrajúcu potemkinovu dedinu?„Žijeme naozaj veľmi šialený svet. My tu dnes sledujeme akýsi obnovený pakt Molotov-Ribbentropp iba v tak trochu obrátenom garde. Aktuálny neofašizmus viac sedí do politiky Donalda Trumpa a veľmi podobne - len viac byzantínsky - ho robí aj Vladimír Putin,“ tvrdí Peter Bárdy. A dodáva: „Toto je obdobie, kedy EÚ môže ukázať svoju silu, životaschopnosť, ale aj svoje opodstatnenie a to aj v svetovej geopolitike. Už by sme nemali byť tým ustráchaným mladším súrodencom, pred ktorým stojí jeho veľký americký brat. Ten proces bude bolestivý a bude trvať, ale z EÚ sa môže stať sebavedomý, suverénny federálny štát.“Počúvate Aktuality Nahlas, dnes so šéfredaktorom Petrom Bárdym. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Sú byty, v ktorých teplota klesá na 17, 15 či 11 stupňov. To už je neznesiteľné. Hromadí sa vlhkosť a v takýchto podmienkach sa nedá dlhodobo fungovať,“ rozpráva o situácii na Ukrajine, ktorá čelí mrazivému počasiu a Putinovým útokom na energetickú infraštruktúru, Stanislava Harkotová. „Najväčšia nepríjemnosť je, keď teplota v domoch klesá k nule. Zachytila som aj prípady, kedy v noci namerali v bytoch mínusové teploty. To sú podmienky, v ktorých sa nedá bývať a Kyjevčania to riešia dodatočným ubytovaním u známych, priateľov, cez Airbnb alebo bývajú v hoteloch,“ vykresľuje situáciu reportérka Aktualít z Kyjeva.Kedysi stratégia hladomorom, teraz „chladomorom“. Zima sa na Ukrajine už dávno nespája len s mrazmi, ale s bezprostredným bojom o prežitie.Ruské útoky cielene mieria na energetickú infraštruktúru. Milióny ľudí nechávajú bez tepla, svetla a vody. „Kto má teplo, vyhral“ – píše z Kyjeva naša Stanka Harkotová, oči a uši Aktualít v napadnutej Ukrajine. Teplo ako privilégium robí podľa nej z dotyčných „šťastných boháčov“.Ako vyzerá každodenný život v Kyjeve, keď teplomer klesá hlboko pod nulu a kúrenie je luxus?Ako tento tlak vplýva na náladu spoločnosti a jej ochotu pokračovať v obrane vlastnej krajiny?O zime vo vojne, odolnosti civilistov a vyhliadkach Putinovej agresie sa rozprávame s reportérkou Aktualít v Kyjeve Stanislavou Harkotovou.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Lekár Peter Sabaka vysúdil od europoslanca krajne pravicovej Republiky Milana Mazureka 15-tisíc eur. Prvých tisíc eur venoval občianskemu združeniu Omama, ktoré sa venuje rozvoju detí z prostredia marginalizovaných, najmä rómskych komunít. Výber dobročinnej organizácie ovplyvnila aj politika Milana Mazureka.„Ani minister Huliak sa mi zatiaľ neospravedlnil, toto asi budeme musieť žalovať. Nemal by som nechať len tak, keď o mne povie minister, že som zapríčinil úmrtie 35-tisíc dôchodcov,” dodáva Sabaka.Spor s Mazurekom trval päť rokov a politik Republiky sa naďalej odmieta za svoje výroky ospravedlniť. Oplatí sa s popieračmi pandémie súdiť? Odpovedá infektológ Peter Sabaka.

Po jesennej časti sú priamo za majstrovským Slovanom Bratislava, na ktorý strácajú len bod, ale sú mimoriadne hladní po úspechu. Napriek tomu nechcú dávať zbytočne prehnané vyhlásenia. Prečo? Aj to prezradil v 67. epizóde podcastu Kam si to kopol? tréner Dunajskej Stredy Branislav Fodrek.Po 18. kole Niké ligy sú priamo za jeho chrbtom a strácajú len jeden bod. Už po prvom jarnom kole sa môže tento stav zmeniť, pretože ŠK Slovan Bratislava sa v 19. kole – prvom jarnom – predstaví na pôde DAC 1904 Dunajská Streda a po tomto súboji môže mať liga nového lídra.Ako to však bude vyzerať v súboji o titul na jar? V 67. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk debatoval s futbalovým redaktorom Jánom Jasenkom a moderátorom Mariánom Lontošom tréner Dunajskej Stredy Branislav Fodrek, ktorý sa vyjadril k viacerým zaujímavým témam, ako aj k majstrovskej výzve. Podľa Branislava Fodreka nemožno zabúdať na dôležitý fakt. Viac už v tradičnom futbalovom podcaste na ŠPORT.sk.EPIZÓDA BOLA NAHRÁVANÁ vo štvrtok 15. januára 2026

Rok 2025 ukázal, že AI agenti síce sú trendom, no nie sú zázračným riešením všetkého a často zlyhávajú pri komplexných úlohách. Rok 2026 sa preto bude niesť v znamení snahy naučiť modely lepšie uvažovať a chápať 3D svet, nielen text a 2D obrázky.O tom, čo nás čaká v najbližších mesiacoch, prečo by sme nemali nechať AI robiť rozhodnutia za nás a ako je na tom slovenská veda a stratégia, sa v podcaste SHARE rozprávali redaktori Živé.sk Maroš Žofčin a Filip Hanker s odborníčkou na umelú inteligenciu Máriou Bielikovou z Kempelenovho inštitútu inteligentných technológií.Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Teraz ju máme aj v elektronickej verzii. Nájdete ju na obchod.aktuality.sk . TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Bilancia roku 2025: Prečo sa nenaplnili všetky očakávania a prečo sa vraciame k špecializácii modelov.Limity vývoja: Čo brzdí AI? Sú to drahé čipy, nedostatok energie, ale aj nedostatok talentov v Európe.Dáta a syntetika: Prečo už nestačí stiahnuť celý internet a ako pomáhajú syntetické dáta.Trendy na rok 2026: Zlepšovanie „reasoningu“ (usudzovania) a snaha o vytvorenie 3D modelov sveta.Spoločenské riziko: Prečo je strata autonómie a vzťahov nebezpečnejšia než AGI (príklad z Južnej Kórey).Slovenská stratégia: Čo chýba v štátnej vízii a prečo sú "továrne na AI" málo, ak nemáme talenty.Únik mozgov: Slovensko je na chvoste Európy v udržaní talentov, inšpiráciou môže byť Česko.Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Po zajatí venezuelského prezidenta Nicolása Madura Spojené štáty americké otvorene hovoria o svojom záujme o venezuelské ropné bohatstvo. Administratíva Donalda Trumpa zároveň stupňuje tlak na Dánsko v súvislosti s Grónskom. Znamená to zásadný posun v americkej zahraničnej politike? A môže to viesť až k oslabeniu NATO? O týchto otázkach diskutovala Veronika Jursová Prachárová s analytikom Demagóg.sk Pavlom Valíkom a politológom Erikom Lášticom z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského.Pavol Valík v úvode diskusie upozornil, že monitoring dezinformačnej scény ukazuje dominanciu ekonomických tém. Ako príklad uviedol tvrdenie, že euro stratilo 88 % svojej hodnoty. „Toto tvrdenie síce pochádza od ekonóma Radovana Karpiša, no je vytrhnuté z kontextu, v ktorom ho pôvodne použil. Bez tohto kontextu je interpretované zavádzajúco,“ vysvetlil Valík.Zároveň poukázal na pretrvávajúce nepravdivé tvrdenia, že na Ukrajine sa v skutočnosti nevedie vojna.V súvislosti s americkým zásahom vo Venezuele Valík zdôraznil, že politici naprieč politickým spektrom sa zhodli na tom, že ide o porušenie medzinárodného práva.Na sociálnych sieťach sa zároveň objavilo množstvo videí a fotografií, ktoré mali zobrazovať americkú operáciu. „Mnohé z nich boli vytvorené pomocou umelej inteligencie. Kolovali napríklad falošné videá útoku USA na Venezuelu či údajného odvlečenia Madura,“ dodal Valík. Podľa neho boli v prvých hodinách zmätené aj samotné médiá, ktoré nedokázali okamžite rozlíšiť autentický obsah od manipulácií.Politológ Erik Láštic uviedol, že kroky Spojených štátov ho neprekvapili. „Momentálne sledujeme rozhodnutia, ktoré sa výrazne vymykajú doterajšej skúsenosti s americkou zahraničnou politikou,“ povedal.Podľa neho je náročné presne rekonštruovať motívy americkej operácie, keďže samotná Trumpova administratíva ponúka viacero, často protichodných vysvetlení.Po zásahu vo Venezuele sa objavila kritika, že Spojené štáty legitimizujú ruskú agresiu. Láštic však upozorňuje, že Rusko takéto „vonkajšie ospravedlnenia“ nepotrebuje. „Ruské zásahy v Gruzínsku či inde to dokazujú,“ dodal.Pri Grónsku sa podľa Láštica naplno ukazuje Trumpova obsesia vlastníctvom. „Trump chce expandovať Spojené štáty americké. Vyjadrenia o Grónsku, ale aj o Kanade či Paname, sú toho jasným dôkazom,“ tvrdí.Podľa politológa by prípadný vojenský zásah USA v Grónsku znamenal minimálne paralyzovanie NATO ako bezpečnostného zoskupenia.

Tam, kde je v ozaj demokratickom prostredí, tam robí pred svojimi voličmi ramená, ale keď je v Rusku – kde má reálnu príležitosť zabojovať za mier - tak tam je voči Putinovi v úplne submisívnej pozícií, hovorí exdiplomat Peter Weiss. Fico nás ženie do samoizolácie, tvrdí. Stala sa zahraničná politika liečbou premiérových frustrácií a pochová americký prezident NATO?Svet sa dnes doslova vymkol z kĺbov a zdá sa, že je dnes len otázkou času, keď začneme tancovať aktuálnu planetárnu podobu stredovekého „Danse Macabre“.K už takmer štyri roky trvajúcim chúťkam Putinovho Ruska, ktoré v mene svojich imperiálnych cieľov brutálne, vedome a zámerne vraždí na Ukrajine, sa aktuálne pridali aj Trumpove Spojené štáty.Tie napadli Venezuelu, uniesli jej prezidenta a dnes sa nepokryte vyhrážajú i obsadením dánskeho Grónska, prakticky za akúkoľvek cenu. Z nášho kľúčového spojenca a piliera Severoatlantickej aliancie sa tak stala akútna hrozba pre celý Západný svet reprezentovaný hodnotovou jednotou Európy a Severoamerického kontinentu. Doterajšia zdanlivo nerozborná jednota hodnôt, cieľov a vzájomnej dôvery je tak v mihu preč a medzi USA a EÚ nečakane vyrástli až ľadové hrozby tvrdého - a možno až horúceho - konfliktu.Zvoní Severoatlantickej aliancií umieračik? Bude Trumpova politika napokon definitívnym bozkom smrti pre NATO, a ak áno, je na to Európa pripravená? No a čo Slovensko - vieme vôbec, kde je naše miesto a s kým chceme budovať bezpečný domov v týchto mimoriadne neistých a turbulentných časoch? No a napokon, čo vláda Roberta Fica - vie vôbec, čo robí a v mene koho a čoho robí práve to, čo robí?„Zahraničná politika našej vlády sa úplne obetovala udržaniu si krajne pravicového, antieurópskeho a proruského voličstva SMERu, ktoré Ficovi po odchode Pellegriniho ešte ostalo. A v mene toho, aby si ich udržal, povie premiér prakticky čokoľvek. Vystavili sme sa tak do samoizolácie,“ tvrdí Peter Weiss.Rozhovor s Petrom Weissom sme nahrávali ešte pred stretnutím premiéra Fica s americkým prezidentom Trumpom.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Poslanci Slovenskej národnej strany prišli so zákonom, ktorý môže opäť priniesť chaos do koaličných vzťahov. Reč je o znižovaní trestov za extrémizmus. Kým za kritiku Benešových dekrétov hrozí po novom väzenie, za hajlovanie či popieranie holokaustu by ste mohli vyviaznuť len s podmienkou.Ide pri tom o už tretiu novelizáciu Trestného zákona súčasnou vládou. Koaličné strany však majú na legislatívu odlišné názory.Môže tento zákon naozaj schváliť parlament?V dnešnom podcaste sa budeme rozprávať s politickým redaktorom Marekom Biroóm, ktorý sa téme venoval a podrobne vysvetlí všetky navrhované zmeny.Moderovala Frederika Lodová.

Komunita verzus masa. Alebo keď komunita so svojimi živými a osobnými vzťahmi lieči anonymitu beztvarej masy. Naviac – oblečená do krásy a naplnená umením, vôňou kávy či chuťou dobrôt. To všetko v kontexte fenoménu, akým je film a jeho „svätostánky“. Áno, mám na mysli kiná.Ako sa zmenili od toho prvého plateného premietania bratov Lumiérovcov v Paríži z roku 1895?Prešli si skromnými začiatkami, boomom 30-tych až 50-tych rokov, následnou krízou, súbojom s televíziou i miléniovými výzvami digitalizácie. A dnes v dobe multiplexov, či domáceho streamovania sa zas o život a pozornosť hlásia malé, komunitné, s vôňami – nielen spomínanej kávy či dobrôt, ale i človečiny.Na fenomén sa pozrieme s Dominikom Hroncom, ktorý stojí za čerstvým prírastkom v Bratislave.Nakoľko môže samotné filmové umenie prežívané komunitne pomôcť našej rozdelenej a rozhádanej spoločnosti?„Keď sa o sto rokov budú študovať dejiny umenia, toto bude kapitola čiernej diery. Z umelcov sa museli stať aktivisti, ktorí sa vo verejnom priestore museli postaviť za identitu krajiny, ktorú svojou prácou vytvárajú,“ hovorí Dominik Hronec, filmový distribútor. „Pomaly každá verejná inštitúcia je toxická, vysoko neprofesionálna a provinčná,“ hovorí o správe rezortu pod gesciou Martiny Šimkovičovej a Lukáša Machalu.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Zvrzali“ ešte aj otváranie tunela.To skutočne nevymyslíš. To dokážu len slovenskí politici. Pozrite si prvý tohtoročný Ťažký týždeň.

Premiér Robert Fico sa musí postaviť pred parlament a požiadať poslancov, aby ešte raz vyslovili dôveru jeho vláde. Dôvodom je dlh verejných financií, ktorého výška sa pohybuje okolo hranice 60 percent.Napriek tomu sa tejto povinnosti vyhýba už 55 dní.Aké sankcie hrozia politikom, ak ich vláda stav verejných financií nezlepšuje a ako dlho sa im dá vyhýbať, odpovie v dnešnom videopodcaste člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster.Podcast pripravila Kristína Braxatorová

Mali sme riešiť príchod superinteligencie, no realita nás prefackala. Namiesto technologickej utópie sa na školách šíri tichá epidémia aplikácií, ktoré na počkanie „vyzliekajú“ spolužiačky, a hranica medzi nevinným žartom a digitálnym násilím sa nebezpečne stráca.Kým rodičia a učitelia často netušia, čo sa deje v mobiloch detí, technologickí giganti hrajú vabank. Rok 2026 sľubuje extrémy: na jednej strane prvé AI lieky na rakovinu a medicínsku revolúciu, na druhej hrozbu, že praskne miliardová investičná bublina a príde tvrdé ekonomické zúčtovanie.Je bezpečné zveriť svoje najcitlivejšie lekárske správy novej funkcii ChatGPT Health, keď v minulosti chatbot navádzal pacienta na predávkovanie? A ako je na tom Slovensko? Dozviete sa, prečo máme novú AI víziu, no v realite sme skončili pri špičkových superpočítačoch, ktoré nevieme zapnúť, lebo štát zabudol na „drobnosť“ – peniaze na elektrinu.V novej epizóde podcastu SHARE sa redaktori Živé.sk Lucia Kobzová a Maroš Žofčin rozprávajú o najdôležitejších AI novinkách za posledné týždne a hodnotia rok 2025 očami AI.Tip na čítanie: Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“.TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/V podcaste sa dozviete:Čo bolo najväčším fiaskom v AI v roku 2025Či nám rok 2026 prinesie liek na rakovinu, alebo skôr krach technologických gigantov.Prečo je riskantné zveriť lekársku správu ChatGPT, ktorý v minulosti navádzal tínedžera na predávkovanie.Ako Slovensko nakúpilo špičkové superpočítače, ku ktorým zabudlo „prikúpiť“ elektrinu.Prečo odborníci prirovnávajú nové „vyzliekacie“ aplikácie na školách k znásilneniu bez dotyku.Kedy Google zosadí z trónu OpenAI a prečo sen o superinteligencii nateraz skončil.Ako chce Európa použiť francúzsku AI v armáde, aby sa zbavila závislosti od USA.Odkazy na témy, o ktorých hovoríme v podcaste:ChatGPT HealthNárast využívania nudify aplikáciíGrok vyzlieka ľudí, aj detiAI je bublina, ktorá môže prasknúťGPT-5 fiaskoAI vízia SlovenskaDigitálny sexizmu v medicínskej AIRozhovor s Vladom ŠuchomAI prehliadač testPodcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Jan Lipavský bol do decembra českým ministrom zahraničných vecí, dnes je opozičným poslancom. Podľa neho iránska revolúcia môže skončiť aj potlačením a hoci Donald Trump môže strieľať, nemusí tým povaliť režim. Pri Grónsku nie je alarmistom a situácia sa podľa neho vyrieši dialógom. Úlohou Európy je ale ukázať silu aj voči USA a hlavne jednotne držať s Dánskom. je členstvo v Koalícii ochotných pre obe naše krajiny jedinou zárukou suverenity? A čo si myslí o Benešových dekrétoch?V podcaste s Janom Lipavským sa dozviete:–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 1. minúty –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že z Iránu máme príliš málo informácií, aby sme vedel vyhodnotiť situáciu;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 3:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že zo strany Donalda Trumpa ide zatiaľ skôr o rétoriku ako akciu;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 5:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ aké sú vôbec možnosti USA zasiahnuť do zmeny režimu v Iráne;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 7:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že USA majú o Grónsku jeden dobrý argument a ten treba riešiť;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 11:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že vojenské sily, ktoré európske štáty posielajú do Grónska, nie sú na vojenské odstrašenie USA;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 13:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ akými kartami môže Európa zahrať voči USA;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 17:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ čo si myslí o ceste Roberta Fica do USA v tejto situácii;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 19:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ prečo sa v Česku opakuje slovenský spor medzi vládou a prezidentským úradom o menovanie ministra životného prostredia;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 22:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že v Európe aj v koalícii ochotných majú rozhodujúce slovo Berlín, Londýn a Paríž;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 23:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že Roberta Fica na koalíciu ochotných už nepozývajú, lebo jeho správanie po prvom pozvaní nebolo "skousnutelné";–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 24:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či je Koalícia ochotných plánom B voči NATO;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 26:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či je to teda otázka nášho prežitia a záchrany suverenity, aby sme boli jej členmi;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 28:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či je Koalícia ochotných obchádzaním krajín ako Maďarsko a Slovensko a ich práva veta v EÚ;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 30:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že Viktor Orbán je oveľa izolovanejší ako v minulosti, odkedy sa posunul výrazne na východ;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 33:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či sú Maďari unavení Orbánom;–⁠⁠⁠⁠ od 34:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že Benešove dekréty⁠⁠ platia a ich revízia je neprípustná;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 36:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ čo by sa zmenilo, keby v Maďarsku voľby vyhrala opozícia.

Bude vojna medzi Iránom a USA, a zapojí sa do nej Izrael? Čo sa stane s Grónskom a najmä - čo bude potom s NATO? Podľa bývalého veľvyslanca SR pri NATO a v súčasnosti tieňového ministra obrany za PS by o Grónsko nikto nebojoval, lebo by ho Američania mohli obsadiť za pár hodín. Z NATO by to však mohlo urobiť papierovú alianciu. Európa by sa ale podľa neho dokázala ubrániť Rusku aj bez USA, akurát nie okamžite. Okamžitý útok podľa neho nehrozí. O Kaliňákovej novej luxusnej kancelárii pre ministra hovorí, že ak by sa ním stal, nikdy si do nej nesadne.V podcaste s poslancom za PS Tomášom Valáškom sa dozviete:– od 1. minúty – ako zasiahne Donald Trump proti Iránu;– po 2:30 – či sa dá slovám amerického prezidenta veriť, keď už viackrát hrozil a nič sa nestalo;– po 7:00 – čo čaká od stretnutia Dánov a USA o Grónsku;– od 8:30 – či je reálna vojenská okupácia Grónska Američanmi;– po 11:00 – že Dáni v podstate Grónsko kolonizujú;– od 12:30 – že reakciou na prípadnú vojenskú okupáciu Grónska by zrejme neboli hromadné odchody z NATO;– po 15:45 – že o Grónsko zrejme nikto nebude vojensky bojovať;– okolo 17:00 – ako by Američania vojensky obsadili Grónsko zrejme za pár hodín;– po 18:00 – čo by sa v takom prípade stalo z NATO;– od 22:00 – či by sa Európa ubránila Rusku aj bez USA;– po 23:30 – že Rusko podľa neho aktuálne tiež nie je pripravené na vojnu proti Európe;– od 24:30 – že Robert Fico požičal Kube viac ako 130 miliónov a Kuba nám ich teraz nesplatí;– po 28:00 – ako vníma Ficovu cestu do USA a podpis zmluvy o jadrovej elektrárni;– od 30:00 – či má Smer vo vzťahu k Donaldovi Trumpovi a USA absolútny guláš;– po 31:00 – čo si myslí o výzve prezidenta Pellegriniho, aby sa slovenskí ministri zúčastnili na stretnutí Koalície ochotných;– od 34:00 – že Robert Fico si poštval ešte aj budúceho možného lídra Maďarska a o chvíľu;– po 35:00 – či je podľa neho Maďarská aliancia opozíciou voči súčasnej vláde a s kým by išla od koalície;– od 40:00 – či by ako minister obrany sedel v novej Kaliňákovej kancelárii s machovou stenou za 156 tisíc eur;– po 42:00 – čo by mal nakupovať slovenský rezort obrany.

Nás a naše deti predsa už obetovali. Hodili cez palubu väčšinu občanov a otvorene autokratizujú celú spoločnosť, hovorí v Ráno Nahlas expremiérka Iveta Radičová. Menia politický systém, oslovujú extrém, robia politiku iba pre seba a svojich voličov a za vzor nám dávajú autokracie a totality, hodnotí polčas Ficovej vlády. Prečo na podpriemernosti nemožno postaviť úspech krajiny a kde dnes hľadať na Slovensku nádej?Keď sa pridlho pozeráš do priepasti, hrozí, že sa napokon priepasť pozrie do teba, napísal svojho času slávny filozof F. Nietzche. Ten okamih, keď sa priepasť pozrela priamo do nás nastal zrejme práve teraz.Globálny medzinárodný poriadok sa zrútil, americká invázia do Venezuely fakticky legitimizovala obdobnú inváziu Ruska na Ukrajine, no a Európa sa tak ocitla ako nahý v tŕní medzi dvomi imperiálnymi predátormi, ktorí si na nás robia zálusk.V tomto doslova až existenciálnom čase je pritom Slovensko na krízové situácie a bezpečnostné hrozby zúfalo nepripravené, táto vláda však i naďalej fantazíruje o suverénnej politike na všetky štyri svetové strany.Náš štát pritom čoraz viac pripomína povestné Potemkinove dediny. Tri kolá miliardových vládnych konsolidácií priniesli výrazné zvýšenie daňovo odvodovej záťaže, ale zlepšiť stav verejných financií sa im prakticky vôbec nepodarilo. Úroveň služieb štátu, stav infraštruktúry či zdravotníctva kontinuálne upadá, krajina zažíva exodus mladých šikovných talentov, no a Slovensko sa prepadá prakticky už vo všetkých mysliteľných rebríčkoch na samý chvost krajín Európskej únie.„Ficova stratégia je pre Slovensko sebadeštruktívna. Im zostal už iba extrém a potrebujú mu dnes ukázať symboliku beztrestnosti,“ tvrdí expremiérka Radičová, ktorá tak vládnutie SMER-u s extrémistami vôbec nepovažuje za nereálny scenár. „Na priemernosti a podpriemernosti však ešte nik úspech nepostavil,“ dodáva.Počúvate Ráno Nahlas s bývalou premiérkou a profesorkou sociológie Ivetou Radičovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.