Podcasty Aktuality.sk

Ľudia majú najradšej keď im povieš kto za to, čo sa stalo môže a čo všetko mu urobíme. To ale nefunguje, svet - i politika, sú oveľa zložitejšie, tvrdí publicista Samuel Marec. Podľa neho je vážnym problémom, že u nás mizne politický aj spoločenský stred a dokonca sa už nevieme zhodnúť ani na tom, čo je realita, v ktorej žijeme. Ako hľadať spoločenskú zhodu - a na čom a s kým?Najviac počuť extrémne hlasy a na extrémne hlasy prichádzajú extrémne reakcie. Celé je to extrémne. Výsledkom je začarovaný kruh: Miznutie stredu, radikalizácia umiernených, pocit ohrozenia a únos debaty úplne mimo akýkoľvek normálny rámec. Zánik spoločnej reality. Napísal po vražde Charlieho Kirka publicista Samuel Marec.Ako sa podarilo znova uniesť našu verejnú debatu a opäť ju zradikalizovať postavou z iného kontinentu, kultúry i society? Ako bolo možné spojiť takmer trojmiliardovú konsolidáciu s matkou predsedu opozičného PS a kde napokon skončila neúspešná snaha obviniť z atentátu na premiéra prakticky celú opozíciu? No a kde v tom všetkom zostalo to vládne zaklínanie sa slobodou slova a rešpektovania iných názorov?Napokon, čo o nás hovorí, že sa namiesto riešenia reálnych a skutočne obrovských problémov, ktoré na Slovensku máme, radšej dookola riešime pseudotémy, ktoré nemajú na kvalitu našich životov prakticky žiadny vplyv?Koniec dejín bol na Slovensku už nespočetnekrát. Toľkokrát si tu ľudia mysleli, že to, čo práve žijeme, tu už bude navždy, ale napokon to nikdy navždy nebolo. Vždy sa to podarilo zmeniť k lepšiemu, ale podarilo sa to len potom, slzami, snahou a poctivou prácou. Ak si niekto myslí, že sa to tu vyrieši pár demonštráciami na námestí, tak takto to nefunguje, hovorí Samo Marec.Aktuálne výskumy ukazujú, že slovenská spoločnosť je mimoriadne polarizovaná a verejný diskurz poháňajú predovšetkým negatívne emócie. Strácame už schopnosť používať spoločný jazyk a zdieľať spoločné hodnoty? A na čom sa ešte vieme zhodnúť a s kým sa ešte dá vôbec zmysluplne diskutovať? Podľa Marca je strata Zdieľanej reality vážny problém pretože bez nej prakticky nie je šanca vybudovať niečo, ako spoločnú víziu - kto sme a kam smerujeme, ale ani to, že keď by sem prišla napr. vojna, tak všetci neutečieme lebo je tu niečo spoločné, čo stojí za to brániť. Takéto niečo na Slovensku dnes absolútne neexistuje, dodáva publicista.Ráno Nahlas s publicistom Samom Marcom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Otčim a brat Pavla Múčku bojovali v SNP. Pavol podával partizánom informácie, zohnal im zbrane, pomohol overiť doklady, V Uhrovci zažil výpady Nemcov a vlasovcov proti partizánom. Jeho brat padol v boji.Pavol Múčka patrí medzi tých, ktorí nikdy nestratili komunistické presvedčenie.

Umelá inteligencia dokáže do nejakej miery nahradiť aj dietológa či nutričného poradcu. Treba si dať pozor, lebo AI sa môže mýliť. Nám odporúčala na večeru zjesť podstatne viac ako bol pôvodný plán – k zemiakom bolo potrebné pridať ešte tvaroh, vajce aj mlieko, aby sme dosiahli určené množstvo bielkovín aj kalórií.Dnešný podcast TELO je pokračovaním rozhovoru s trénerom Majom Pitelom, ktorý hodnotí experiment Petra Hanáka s cvičením a stravovaním podľa umelej inteligencie. Cvičenie sme podrobne rozobrali v minulej epizóde. Dnes sa pozrieme na stravu, a okrem jedla budeme hovoriť aj o cvičení na estetiku, o umelo nafúknutých svaloch na kulturistoch, zdravom chudnutí. Je obezita najmä v hlave?

Parastrelci Veronika Vadovičová a Radoslav Malenovský majú za sebou mimoriadne vydarené majstrovstvá Európy. Veronika Vadovičová získala 3 zlaté a 1 bronzovú medailu, Radoslav Malenovský 2 zlatá a 1 striebro. Zlato získali spoločne v novej tímovej súťaži. Obaja vytvorili aj svetové rekordy. Ako vnímajú rozšírenie už aj tak bohatej medailovej zbierky? Čo znamená pre nich prekonanie svetového rekordu? A ako je na tom Slovensko v bezbariérovosti? Aj to sme s nimi preberali v Olympijskom videocaste.Olympijský videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé 2 týždne na ŠPORT.sk.Čo sa v rozhovore dozviete?ako zvládali zimu na strelniciže si svetové rekordy vážia viac ako medailyže jej fotka je na pravidláchako sa im spolu strieľaako by obstáli v konkurencii zdravých športovcovako pracujú po mentálnej stránkeako je to na Slovensku s bezbariérovosťou

Andrej Babiš nebude Robertovi Ficovi držať chrbát. Babiš je pragmatický obchodník, ktorý je biznisovo prepojený s EÚ. Nevidím dôvod, prečo by sa mal nový český premiér exponovať za Fica či Orbána. Tvrdí bývalý veľvyslanec v Česku Peter Weiss. A prečo je slovenská sociálna demokracia - napriek jej dvojnásobnej účasti vo vláde - u nás politicky mŕtva?Do kresla českého premiéra opätovne mieri šéf ANO a multimiliardár Andrej Babiš. Jeho drvivý volebný úspech - v ktorom dokázal doslova vysať pravý i ľavý politický extrém - ukazuje silu víťazného pochodu pragmatického utilitárneho populizmu zameraného viac na cenu rožkov než na geopolitické hrozby.České voľby však ukázali, že tak, ako politicky zomrela jedna z najstarších európskych sociálnych demokracií - tá česká - tak rovnako je dnes politicky mŕtva i tá naša - slovenská sociálna demokracia. Nominálne síce máme vo vláde rovno dve sociálne demokracie, fakticky je však skutočná sociálna demokracia u nás už takpovediac na politických márach. Tvrdí to pre Aktuality bývalý veľvyslanec v ČR a otec prerodu totalitnej KSS na prodemokratickú SDĽ Peter Weiss.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Ekologická stopa cintorínov počas Sviatku všetkých svätých dosahuje svoj vrchol. Rôzne združenia ponúkajú riešenia od prírodného pohrebníctva po reguláciu cintorínskeho odpadu.Dušičky sú časom spomienok, ale aj masívnej spotreby. Podľa prieskumu len v období Sviatku všetkých svätých vyprodukujeme na cintorínoch viac ako polovicu celoročného odpadu, pričom ho tvoria rôzne umelé vence, kahance, plasty a elektrosviečky.V októbrovom podcaste Ekocaste sme sa pozreli na to, ako môžeme túto ekologickú stopu zmeniť.Čo sa v podcaste Ekocaste dozviete? Ako je na tom slovenská legislatíva vo vzťahu k prírodnému pochovávanu, záhradám spomienok alebo rozsypovým lúčkam? Aké sú trendy alebo inšpirácie zo zahraničia v prírodnom pochovávaní, ktoré teraz začínajú rezonovať v našej spoločnosti? Čo vyplynulo z prieskumu medzi seniormi v Nitre, čo sa pochovávania a cintorínov týka? Aké nové typy projektov cintorínov na Slovensku sú zaujímavé? Aká je budúcnosť cintorínov na Slovensku?

Možno by sa mohla zrodiť relácia Andreja Danka a Petra Pellegriniho.Prečo pri Martine Šimkovičovej cítiť papalášizmus a aj niečo iné, sa dozviete v novom Ťažkom týždni.Tento diel Ťažkého týždňa je sponzorovaný.

V najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk sa predstavil útočník HK Nitra a slovenský reprezentant Sebastián Čederle. Po dlhej sezóne poznačenej zranením sa dokázal vrátiť vo veľkom štýle a prebojoval sa až do reprezentácie na MS 2025, kde patril medzi najlepších slovenských hráčov.V rozhovore sa vrátil k náročnému úvodu sezóny, keď si v treťom zápase zlomil ruku a musel vynechať dva mesiace. Po návrate sa však rýchlo dostal späť do formy a v druhej polovici ročníka vystrelil. Tvrdá práca sa mu vyplatila pozvánkou do reprezentácie, kde debutoval v parádnom štýle, a to hetrikom v prvom zápase.Reprezentačné skúsenosti mu pomohli aj po návrate do ligy. Vďaka nim získal väčšie sebavedomie a istotu, že dokáže hrať na medzinárodnej úrovni. Po sezóne zvažoval aj zahraničné ponuky, no napokon sa rozhodol zostať v Nitre. „Mal som tam aj nejaké ponuky zo zahraničia. Nakoniec som sa rozhodol, že zostanem ešte jednu sezónu, spravíme titul a potom pôjdem,” vysvetlil.V podcaste otvorene priznal, že jeho slabinou býva sebavedomie, na ktorom sa snaží pracovať aj čítaním psychologických kníh. „Všetci mi hovoria, že to je to, čo mi chýba. Sám sa na sebe učím, ako s tým mám pracovať a čítam knihy,” priznal.V závere rozhovoru hovoril aj o svojich ambíciách a hernom štýle. Patrí medzi bojovných útočníkov, ktorí spájajú poctivú defenzívnu prácu s chuťou útočiť a tvoriť hru. Hoci sa považuje skôr za nahrávača, v uplynulej sezóne potvrdil aj strelecký inštinkt a viackrát rozhodol dôležité zápasy. Mladý útočník sa zároveň netají túžbou predstaviť sa aj na nadchádzajúcom olympijskom turnaji.

Rok 2035 – pôvodne termín, ktorý mal pre geopriestor Európskej únie znamenať koniec spaľovacích motorov. V perspektíve cieľa - do roku 2050 dosiahnuť uhlíkovú neutralitu a teda nulové emisie CO2, ako jedno z opatrení pre zvrátenie klimatickej hrozby. Na ktorú mimochodom bohorovne neverí americký prezident Trump!A ak sme na jednej strane svedkami čerstvých správ o prvom čisto elektrickom luxusnom superšportiaku Ferrari, ktoré len tento štvrtok predstavili v Maranelle, na druhej zas automobilová veľmoc Nemecko nahlas uvažuje o alternatívach, ktoré nepočítajú s koncom spaľovacích motorov. Inšpirácia, ktorá preskočila aj na premiéra Fica.A prichádzajú aj obavy z prípadného zdražovania života z tzv. zelenej dane emisných povoleniek, s ktorými počíta Green Deal Európskej únie.Ako sa k zmene klímy stavajú obyvatelia Slovenska?Riešiť ju treba akútne, paradoxne o nej vedia len málo, napriek tomu ich zaujíma viac ako politika! Valcuje ju však téma chudoby. Aj to vyplynulo z rozsiahleho prieskumu verejnej mienky, za ktorým stojí Inštitút 2050.Pozrieme sa naň s jeho analytikom Tomášom Chabadom.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Na slovenskú futbalovú reprezentáciu čaká náročná úloha, keďže bude v piatok večer čeliť v Belfaste veľmi náročnému Severnému Írsku v rámci kvalifikácie o postup na MS 2026 v Kanade, USA a Mexiku. Aj o tom sme sa porozprávali v špeciálnej 55. epizóde podcastu Kam si to kopol? so Stanislavom Vargom.Na konte má 55 štartov v drese slovenskej reprezentácie a na rukáve neraz nosil aj kapitánsku pásku. Na klubovej scéne má obrovské skúsenosti práve z Britských ostrovov, kam zamieril zo Slovana Bratislava ešte v roku 2000 a pôsobil tam až do konca svojej profesionálnej kariéry v roku 2008.Vybudoval si veľké meno najmä v Sunderlande, West Bromwichi Albion a škótskom Celticu Glasgow, takže s ostrovným futbalom má bohaté skúsenosti a preto dnes 52-ročný Stanislav Varga ponúkol aj svoj pohľad na piatkový kvalifikačný zápas Slovenska so Severným Írskom v Belfaste.V špeciálnej edícii 55. epizódy podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk niekdajší tréner Lipian, Liptovského Mikuláša, Banskej Bystrice, Tatrana Prešov či poľského Noweho Saczu Stanislav Varga neobišiel ani prípad s brankárom Dominikom Greifom či šance Slovenska so zraneniami oklieštenou zostavou.

Do platenej nenávistnej reklamy voči novinárom a mimovládkam najviac investuje vládna strana Smer. Spoločnosť Meta vďaka tomu počas uplynulého roka zarobila desaťtisíce eur.Analýza medzinárodného projektu „Platená nenávisť“ ukázala, že za posledný rok sa na sociálnych sieťach na Slovensku objavilo viac ako 500 platených politických útokov na novinárov a mimovládne organizácie. Slovensko sa tak v tomto nelichotivom rebríčku umiestnilo na prvom mieste spomedzi krajín V4, keďže takmer 70 percent všetkých identifikovaných nenávistných reklám pochádzalo práve od našich politikov. Viac o tejto téme nájdete tu.Ataky, ktorých cieľom je šíriť nenávistné a dezinformačné naratívy, pritom financovala najmä vládna strana Smer. Tá na svojom facebookovom profile za posledný rok zverejnila najmenej 117 útočných príspevkov namierených proti novinárom a mimovládkam, čo prestavuje až jednu pätinu z celkového počtu.O tom, prečo sa tak deje a aké dôsledky môžu mať takéto prejavy, sa budeme rozprávať s novinárkou Investigatívneho centra Jána Kuciaka a spoluautorkou spomínanej analýzy, Karin Kőváry Sólymos.

Slovenskú futbalovú reprezentáciu čakajú ďalšie dva zápasy v boji o postup na MS vo futbale 2026. V dobre rozbehnutej ceste si však SFZ sám hádže polená pod nohy, keď zbytočne vytvoril kauzu o nepríchode Dominika Greifa. Redaktori ŠPORT.sk sa v novej časti podcastu Z redakcie pozreli na komunikáciu zväzu a trénera Francesca Calzonu, a to aj z dlhodobého hľadiska. Taktiež rozobrali aj dôležitý duel v Severnom Írsku.Čo sa dozviete v rozhovore?že Calzona komunikoval o Hanckovi necitlivoako SFZ sám začal kauzu Dominik Greiftím Greif vs. tím Calzonači by mal tréner písať hráčom pred zápasomči je za zlou komunikáciou Calzona alebo SFZže komunikácia SFZ chybujeako veľmi bude chýbať Lobotkačo nás čaká v Severnom Írskuči môže zápasy ovplyvniť kauza Greif

Exministerka spravodlivosti a poslankyňa za SaS organizuje protestný pochod pred SIS proti jej šéfovi Pavlovi Gašparovi. Podľa nej Maroš Žilinka nemá pravdu, prezidenta nechráni imunita a mal by preto zaplatiť pokutu. Z atentátu sme sa nepoučili, ale stal sa spúšťačom pre nenávistnú kampaň koalície, a to aj voči novinárom. Mária Kolíková tvrdí, že poslanci opozície boli pri hlasovaní o ústave uvedení do omylu a v podstate nerozumejú, o čom vlastne hlasovali. Prečo sa nespájajú strany okolo piatich percent? A čo hovorí na návrh nového občianskeho zákonníka?V podcaste s Máriou Kolíkovou sa dozviete:– od 1. minúty – prečo organizujú protestný pochod k sídlu SIS;– po 3:30 – kam Robert Fico unáša štát a SIS mu asistuje;– od 7:00 – ako budú pokračovať opozičné protesty;– po 8:30 – či bude generálny štrajk;– od 10:00 – že Maroš Žilinka nemá pravdu pri tvrdení, že prezident má priestupkovú imunitu;– po 14:00 – či má teda pravdu minister Šutaj-Eštok a či mi prezident zaplatiť pokutu;– od 15:00 – či je spochybnená legitimita prezidenta;– po 16:00 – že slovenskí politici platia za nenávistné kampane proti novinárom;– od 18:00 – že atentát nepriniesol poučenie, ale viac nenávisti zo strany vládnej koalície;– po 19:00 – či bola ústava len prekrytím iných problémov, alebo sama prinesie problémy ľuďom;– od 21:30 – že keby sme mali takú ústavu ako dnes, nevstúpili by sme do EÚ;– po 22:30 – že pri hlasovaní o ústave boli poslanci uvedení do omylu a nerozumejú, o čom hlasovali;– po 23:00 – o čom je liberálna demokracia;– od 24:00 – či zmena ústavy oslabí ochranu našich práv zo strany štrasburského súdu;– po 26:00 – že liberálna demokracia je aj pre konzervatívcov;– od 27:00 – prečo Richard Sulík nepatrí na kandidátku SaS;– po 29:00 – že predseda SaS má silnú podporu členov;– od 32:00 – prečo sa nespájajú strany, ktoré majú okolo 5 percent;– od 34:00 – či hrozí, že prepadne 16 percent opozičných hlasov;– po 38:00 – prečo nepredložila nový občiansky zákonník;– od 39:00 – čo hovorí na návrh občianskeho zákonníka z dielne ministra Suska.

Je najvyšší čas sa rozhodnúť či tento štát chceme. Ak ho naozaj chceme, je najvyšší čas začať na tom pracovať, hovorí šéf Inštitútu sociálnej kohézie Pavol Kosnáč. Z čoho pramení narastajúca polarizácia spoločnosti a prečo sme tak málo odolná spoločnosť?Miera polarizácie slovenskej spoločnosti dramaticky narastá. Naopak, miera dôvery rapídne mizne. Atentát na premiéra, predtým dvojnásobná vražda pred LGBTI klubom v Bratislave, ale už sú tu i vraždy- či vynútené samovraždy, na školách.Kde sa to celé zastaví a čo to o nás vlastne vypovedá? Vieme kto sme a kam chceme smerovať? No a hlavne, chceme to vôbec vedieť?Chýba nám to, čomu Fíni hovoria "Sisu", teda odolnosť, vnútorná sila a odhodlanie čeliť náročným situáciám. Vedomie toho, kto sme a čo stojí za to brániť, hovorí šéf Inštitútu DEKK. Nemáme žiadny spoločný príbeh, za ktorým by sme stáli my všetci, celé spoločenstvo. No a nielenže sa na takomto príbehu vôbec nevieme zhodnúť, ale my ho dnes už ani nehľadáme. Víťazia polarizačné algoritmy sociálnych sietí, krátkozraká konfrontačná politika a klanová mentalita. Takto odolná spoločnosť nevyzerá, tvrdí Pavol Kosnáč.Aká veľká je miera polarizácie našej spoločnosti a prečo u nás rastie počet ľudí, ktorí sú ochotní siahnuť až ku krvavým a násilným riešeniam? Čo ich k tomu vedie a do akej miery sa démonizácia oponentov prelieva do každodennej reality? No a kde je tá povestná hranica zlomu, v ktorej sa to môže pretaviť až do občianskej vojny? Kto to živí a kto nesie kľúčovú zodpovednosť, ale najmä: Ako to zastaviť a zvrátiť?Na Slovensku približne každý tretí človek rozviazal osobné vzťahy kvôli názorovým nezhodám a zhruba polovica rodín sa doma o kontroverzných témach radšej ani nerozpráva pretože by to mohlo viesť až k rozpadu ich rodinných väzieb, tvrdí Kosnáč.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

V júni v rozhodujúcom treťom zápase zdolal Attilu Végha a krátko pred 40. narodeninami ukončil MMA kariéru. Prvý Čech v UFC a bývalý šampión Oktagonu v strednej i poloťažkej váhe Karlos Vémola v podcaste Staredown na ŠPORT.sk hovoril o tom, čomu sa dnes venuje, za akých podmienok si vie predstaviť návrat, čo očakáva od svojho boxerského zápasu a aj o tom, prečo sa na sobotňajšom Oktagone 77 v Bratislave napriek záujmu oboch bojovníkov neuskutočnila odveta so Samuelom „Pirátom“ Krištofičom.

Sú za zastavenie vojny, ale nie za mierové spolunažívanie – takto hovorí o Izraeli odborník na región Attila Kovács z Univerzity Komenského v Bratislave. V tomto kontexte je podľa neho potrebné vnímať aj aktuálne mierové rokovania v Egypte, ku ktorým tlačí Izrael a Hamas americký prezident Donald Trump. Výsledkom bude podľa Kovácsa prinajlepšom prímerie, ktoré bude skôr oddychom pre ďalší konflikt.67-tisíc obetí, zničené Pásmo Gazy, hladomor a známky genocídy - to na jednej strane, na druhej vyše 1200 obetí masakry a 251 unesených, po dvoch rokoch päťdesiatka ešte stále v rukách radikálov, polovica z toho už po smrti.Štatistika dvoch rokov vojny medzi Izraelom a hnutím Hamas. Vyprovokoval ju masaker zo 7. októbra spred dvoch rokov, za ktorým stálo radikálne palestínske hnutie Hamas. Premiér Netanjahu odvtedy vedie svoju vojnu, s ktorou už nesúhlasí nielen svet, ale za jej ukončenie je väčšina obyvateľov Izraela.Do riešenia sa zapojil aj americký prezident Donald Trump. Jeho 20-bodový mierový plán je teraz predmetom rokovaní v egyptskom Šarm aš-Šajchu. Má šancu premeniť sa aj na realitu? Téma pre arabistu Attilu Kovácsa z Univerzity Komenského v Bratislave.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Tušíte, čo všetko stálo za historickým postupom tímu Patrioti Levice do Ligy majstrov a čo to znamená pre celý slovenský basketbal? V prvej epizóde nového podcastu Pod košom, ktorý vzniká v spolupráci ŠPORT.sk a SBA, sa generálny manažér Ladislav Garaj obzrel za filmovým príbehom - od trojky v poslednej sekunde, ktorá „odpálila” internet a dostala klub na mapu Európy, až po úplne praktické otázky: financie, zázemie, kádrová politika či presun európskych zápasov do Bratislavy.Dozviete sa, prečo je Liga majstrov pre Levice najvyšším reálnym stropom, ako sa líšia odmeny vo svete FIBA oproti futbalu (áno, bavíme sa o desiatkach tisíc vs. miliónoch) a prečo je dnes rozpočet klubu blízko hranice jedného milióna eur - pri spomienke, že pred dekádou sa hralo „na nálepky” a klub zachraňovali fanúšikovia a lokálni patróni.Ladislav Garaj otvorene hovorí o tom, čo všetko pokryje príspevok z kvalifikácie, aké sú reálne náklady na cestovanie, aké sú mantinely platov legionárov a aký servis dnes dostávajú hráči v Leviciach - od regenerácie po bývanie.Pridáva aj transparentný pohľad na infraštruktúru: nová palubovka, LED panely, VIP zóny a prečo si európske večery vyžiadajú väčšiu arénu v hlavnom meste.Čaká vás aj športová diplomacia: atraktívna skupina s AEK Atény, Rigou a Szolnokom, ambícia uhrať 3. miesto a baráž i to, prečo sa tréner Michal Madzin stal symbolom stability a rastu (a prečo mu „zvoní telefón”).Prvá epizóda nového basketbalového podcastu Pod košom je jednoducho insiderský rozhovor bez príkras, ktorý vysvetľuje, ako sa z malého mesta dá vybudovať rešpektovaná európska značka.

V 169. epizóde videopodcastu venujeme pozornosť dvom automobilom z našich redakčných testov: čínskemu SUV Xpeng G6 Performance a americkému pick-upu Ford Ranger Wildtrak X. Xpeng G6 a Ford Ranger nie sú konkurenti, pretože sú celkom odlišnými typmi automobilov. Zatiaľ čo Xpeng G6 je luxusné elektrické SUV s dôrazom na komfort v interiéri a technologický náskok, Ford Ranger je úžitkové vozidlo s plnou korbou pridaných hodnôt. Cena oboch testovaných vozidiel je však veľmi podobná, mierne presahujúca hranicu 55-tisíc eur.Test Xpeng G6 PerformanceČínske automobilky valcujú a zrejme skutočne prevalcujú európsku konkurenciu. V uplynulom období na Slovensko formálne vstúpilo hneď niekoľko nových ázijských značiek, spomeňme BYD, HongQi, Xpeng, Omoda, Jaecoo či najnovšie Leapmotor. A pripravujeme sa na príchod BAIC.Xpeng patrí medzi tie zo značiek, ktoré otvorene konkurujú Tesle a modelom EQ od značky Mercedes-Benz. Zaujať zákazníka mieni agresívnou cenovou politikou, no najmä oslovením všetkých zmyslov - vrátane chuti, ak myslíme na metaforickú chuť na inovatívny pohon. Testovacia jazda totiž zaujme natoľko, že človek sa začne spytovať, prečo nie sú európske elektromobily na takejto vysokej úrovni. Jazdné vlastnosti, technologická vyspelosť, vysoká bezpečnosť a úroveň pohodlia vpredu aj vzadu, to všetko G6 ponúka už v základe. My sme mali možnosť vyskúšať verziu Performance, ktorá vyniká obratnosťou, dynamikou a pružnosťou v zdanlivo akejkoľvek rýchlosti. Xpeng G6 Performance testoval Erik Stríž z Autobazar.EU.Text Ford Ranger WildTrak XFord Ranger je najpredávanejší a najobľúbenejší pick-up, ale aj dobrý základ pre imidžové konfigurácie. Verzia WildTrak X obsahuje početné vylepšenia pre náročných, ktoré zlepšujú jazdný komfort, ale aj užitočné doplnky pre jednoduchší prevoz dlhého nákladu.Ako tento naftový pick-up s dvojitým turbom jazdí, v čom sa líši od ostatných verzií a prečo je o 15-tisíc eur drahší ako iná podobná verzia, objasňuje novinár Jozef Murárik.

Zvykol písať o mafii aj stratených ľuďoch. A nakoniec sám zmizol. Novinár, ktorý mal v hľadáčiku rozpor s pravidlami, potieranie zákona v jeho najhrubšej verzii, ktoré vtedy – pred takmer dvoma desaťročiami – predstavoval organizovaný zločin alias mafia. Pavol či Paľo Rýpal.Od apríla 2008 je nezvestný. Po 17-tich rokoch – tohtoročné leto - sa však objavili nové informácie. Prišiel s nimi obžalovaný Norbert Kosťov. Hovorí o novinárovom únose. A o vražde. Za 10-tisíc korún! Na objednávku mafie. S parťákom.Toho pred časom konfrontoval aj kolega a šéf investigatívy v Aktualitách Ján Petrovič, ktorý rovnako píše o mafii. Na konte má aj bestseller o dejinách podsvetia Slovenská mafia, s príznačným podtitulom Príbehy písané krvou.Sme pred definitívnym rozuzlením „prípadu Rýpal“? Nie je 17 rokov nevedomia o osude investigatívca, ktorý sa snažil očisťovať krajinu od nezákonnosti, pridlho? A nie je to nespravodlivé vzhľadom na jeho službu tejto spoločnosti?Otázky, na ktoré sa pozrieme s tými, čo Paľa Rýpala poznali. So spomínaným Jánom Petrovičom a Petrom Bárdym.„Po sedemnástich rokoch sa dejú veci. A kým sme doteraz pri Paľovi Rýpalovi hovorili o verziách, kde polícia pátrala po ňom „len“ ako osobe nezvestnej, teda bez dôrazu, že tomu mohla predchádzať udalosť, ktorá bola trestným činom, tak vlastne teraz je to prvýkrát, že celá táto aktivita polície je vyvolaná podozrením, že on bol obeťou vraždy,“ hovorí Petrovič.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Slovenská futbalová liga dospela do svojho 10. kola a krátko pred októbrovou reprezentačnou prestávkou priniesla viacero zaujímavých výsledkov, hoci víkendové kolo bolo nekompletné. V 54. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk sme sa zhovárali s Vladimírom Goffom.Dva odložené zápasy, jedna dohrávka a celkovo päť stretnutí v jednom týždni v Niké lige. Víkendové stretnutia sa týkali aktuálneho 10. kola súťaže, no a v stredu bolo „doklepnuté“ odložené 2. kolo medzi FC Košice a DAC Dunajská Streda (0:2). Po stretnutí padla ďalšia hlava v našej elitnej lige, keď sa bez práce ocitol Roman Skuhravý.Nielen o tom sa futbalový redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprávali v 54. epizóde Kam si to kopol? na ŠPORT.sk so známym futbalovým odborníkom a niekdajším trénerom Vladom Goffom, ktorý sa nedržal len samotných zápasov 10. kola Niké lige, ale úvahami zašiel ešte ďalej.

Zmena ústavy sa v praktickom živote dotkne každej desiatej osoby. Trans a intersex ľudia teraz riešia, či sa po zmene dostanú k zdravotnej starostlivosti, akú budú mať právnu ochranu na Slovensku, ktoré po novom uznáva len dve pohlavia a či ich doklady budú aj naďalej platiť. Predkladateľom novely ústavy išlo podľa slov KDH o ochranu statusu quo. Predseda mimoparlamentnej Kresťanskej únie, ktorú v parlamente po smrti Anny Záborskej zastupuje už len jeden poslanec Richard Vašečka zašiel ešte ďalej. Ako povedal v júnovom rozhovore pre Aktuality, rozdiel po zmene ústavy by mal byť viditeľný v tom, že štát už nikto do budúcna neprinúti, aby rešpektoval zmenu pohlavia.„Mne ide o to, že štát nebude mať povinnosť rešpektovať iné ako biologické pohlavie. Nesúhlasím s tým, aby niekto, kto pocíti, že jeho pohlavie je iné, bol oprávnený žiadať, aby sa tomu štát prispôsoboval podľa jeho aktuálneho pocitu," povedal v júni Krajniak. Čo táto zmena ale v praxi spôsobí? „Zmena nebude platiť retrospektívne,” hovorí Dominika Patzko, právnička poradenského centra organizácie Inakosť. A tak by sa nemala dotknúť už platných dokladov, či dnes fungujúcich rodín, teda aspoň v teórii. „Prax je na Slovensku často iná,” dodáva Patzko. Nahrávala Kristína Braxatorová

Profesionálne herné a filmové trailery nie sú len efektným zostrihom scén a dramatickou hudbou. Ide o komplexný kreatívny proces, ktorý kombinuje dramaturgiu, strih, zvukový dizajn, hudbu, a niekedy aj dávku diplomacie. Slovensko-české štúdio 4Boars má za sebou desiatky takýchto trailerov pre klientov z celého sveta. V portfóliu má mená ako Ubisoft, Bethesda, Netflix, Disney+, Activision, ale aj lokálnych tvorcov.V novej epizóde podcastu SHARE sa zhovárame so spoluzakladateľmi 4Boars Martinom Hatašom a Tomášom Olivom. Podelili sa s nami o zákulisie tvorby trailerov pre najväčších hráčov herného a filmového sveta.V podcaste hovoríme o týchto témach:čo by mal mať dobrý trailer aby zaujal nielen divákov a hráčov, ale aj investorov,ako prebieha spolupráca so špičkovými spoločnosťami,v čom sa v rámci spolupráce líšia menší lokálni tvorcovia,ako prebieha práca v tíme 4Boars a ako dlho trvá produkcia jedného videa,prečo bola hudba k Assassin’s Creed: Shadows ich doteraz najnáročším projektom,aký je rozdiel medzi výrobou traileru pre film/seriál a digitálnu hru,koľko stojí tvorba traileru,ako využívajú v rámci práce umelú inteligenciu,akú hudbu počúvajú vo svojom voľnom čase.Redaktori Živé.sk vydávajú knihu: Zo série rozhovorov sa dozviete, ako umelá inteligencia čoskoro zásadne zmení svet okolo nás:https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/ Ďalšie témy súvisiace s podcastom:Tibor Repta o novej hre Gravelord: Vychválil nás aj tvorca God of War (podcast)Andor je bezkonkurenčne najlepším seriálom zo sveta Star Wars (recenzia)Zabudnite na Schwarzeneggera, Predátor: Korisť má oveľa bližšie k oscarovému filmu Revenant (recenzia)Kvíz pre fanúšikov série Predátor: Kultoví lovci z vesmíru poľujú na ľudí už 35 rokov, čo o nich viete?Prvá veľká ochutnávka chystaného Assassin's Creed Shadows: Pozrite si upútavku na japonský Assassin's CreedSlovák tvorí filmové efekty pre hollywoodske trháky. Koniec Endgame poznal roky dopredu (rozhovor)Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Pred pár dňami prebehli v Českej republike parlamentné voľby, ktoré priniesli viacero prekvapení aj otázok. Napriek očakávaniam si hnutie ANO Andreja Babiša oproti posledným prieskumom ešte polepšilo a stalo sa jasným víťazom volieb. Hneď po ich skončení začalo rokovania o možnej vláde so stranami Motoristé sobě a SPD. Čo tieto výsledky hovoria o aktuálnej nálade v českej spoločnosti, ako sa podarilo hnutiu ANO osloviť také široké spektrum voličov a prečo majú veľké mestá ako Praha či Brno odlišné politické preferencie? Aj o tom diskutovala Veronika Jursová Prachárová so šéfkou projektu Demagog.sk Veronikou Frankovskou a následne s politológom Václavom Šmaterom z Katedry politológie Fakulty sociálních studií Masarykovej univerzity.V úvodnej rubrike Dezinformačný radar o prevažujúcich trendoch na dezinformačnej scéne Veronika Frankovská uviedla, že sa už tradične hovorilo najmä o vakcínach – a to predovšetkým v Spojených štátoch amerických. Dodala, že stále rezonujú aj správy o údajných útokoch dronov v Poľsku, pričom sa šíri nepodložená teória, že ide o tzv. operáciu pod falošnou vlajkou. „Mal to vraj zorganizovať Západ, aby mohol vyvolať veľkú vojnu s Ruskom,“ vysvetlila Frankovská.V súvislosti s voľbami v Českej republike upozornila, že oproti minulosti sa tentoraz pomerne často hovorilo o možnej manipulácii volieb. „Tento rok totiž Česko zaviedlo korešpondenčné hlasovanie a práve s tým sa spájali dezinformácie – napríklad tvrdenie, že zo zahraničia je veľmi ľahké získať občianstvo a tým pádom aj možnosť voliť. Takto mala vzniknúť armáda až milióna voličov, ktorí vraj podporia bývalú vládu a narušia priebeh volieb,“ priblížila. Zároveň dodala, že získať české občianstvo nie je vôbec jednoduché – týka sa len ľudí, ktorí vedia preukázať, že v minulosti o české alebo československé občianstvo prišli. „A nakoniec poštou hlasovalo menej ako desaťtisíc ľudí,“ uzavrela.V druhej časti diskusie politológ Václav Šmatera uviedol, že ho výsledok hnutia ANO prekvapil. „Dosiahli najvyšší volebný zisk zo všetkých strán v dejinách samostatnej Českej republiky, čo je rekord. Vysali veľkú časť voličov pravicovo-populistickej SPD aj zoskupených komunistov,“ vysvetlil. Dodal, že ho prekvapila aj vysoká volebná účasť, ktorá bola najvyššia od roku 1998.Podľa Šmateru podali Babiš aj Fiala solídny výkon v posledných televíznych debatách, ktoré dokázali mobilizovať ich potenciálnych voličov a zlepšiť konečný výsledok strán vo voľbách. „ANO navyše už dvanásť rokov od vstupu do politiky vedie permanentnú kampaň. To je koncept, ktorý priniesli do českej politiky, a nikto sa im v tom nedokázal vyrovnať. Osoba Andreja Babiša je pritom veľmi dôležitá – je mimoriadne zručný vo svete sociálnych sietí,“ povedal.Čiastočne podľa neho hnutiu pomohla aj mobilizácia proti proruským silám, aké predstavujú SPD a Stačilo!.Diskusiu moderovala Veronika Jursová Prachárová.

Nič z toho, čo o nás premiér rozprával nesedí. Bol to masívny a mimoriadne odporný útok. Toto si nemôže dovoliť ani premiér, hovorí Marta Šimečková. Podľa nej sme sa dostali za hranu normálnosti a svet, v ktorom žijú naši údajní sociálni demokrati je šialený.Stala sa symbolom útokov vládnej koalície na mimovládny sektor i občiansku spoločnosť no a stala sa aj premiérovou výhovorkou, ktorá by mala svojou tvárou i menom stelesniť prakticky všetky negatívne dopady vládneho uťahovania opaskov. Bývalá disidentka, dnes občianska aktivistka Marta Šimečková.Určite to bude pokračovať a určite sa to bude stupňovať. Myslím si však, že premiérovi to nepomáha, nových voličov mu to nezískava a môjho syna to bude skôr motivovať než odradzovať od politiky, povedala pre Ráno Nahlas Marta Šimečková. Takmer trojmiliardový konsolidačný balíček verzus údajný subvenčný podvod za približne 130 tisíc. Slová o parazitoch, príživníkoch či lenivých darebákoch a to z úst najvyšších vládnych lídrov verzus trestné oznámenie na samotného premiéra a mnohofarebný, pluralitný a slobodný svet občianskej spoločnosti. Ako to teda bolo s financovaním Stredoeurópskeho fóra a o čom svedčia všetky tie narastajúce útoky vládnej moci na Tretí sektor ako i celú občiansku spoločnosť? Vraciame sa opäť do doby husákovského normalizačného bezčasia a všadeprítomnej šedivosti? "Sloboda je pre tých, čo nepociťujú jej potrebu, zbytočná," napísal v Obnovení poriadku disident Milan Šimečka. Tak čo je dnes pre nás tou slobodou a nakoľko si ju ceníme - a to i zoči voči moci so všetkými jej zastrašovaním, ale aj lákadlami a pôžitkami? No a kam nás to unáša táto vládna moc a čo nám - okrem dvoch pohlaví v Ústave, zastrašovania mimovládok či médií a neustáleho kolovrátku rečí o suverenite vlastne ponúka? No a napokon, kde dnes hľadať tie povestné "ostrovčeky pozitívnej deviácie"?Opäť ide o lámenie chrbtovej kosti národa a zasa na to moc ide cez lámanie rodín tých, ktorí sa jej postavili, tvrdí Šimečková.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Vládna koalícia prechádza turbulentným obdobím. Po náročnom boji o novelu ústavy sa napätie presunulo dovnútra a spory medzi partnermi sú osobnejšie. A to všetko v čase, keď vládu čaká kľúčové hlasovanie o štátnom rozpočte na ďalší rok.Vládne strany Smer, Hlas a SNS disponujú stále stabilnou väčšinou. Otvorené konflikty sa však už stali bežnou súčasťou politického diania a odhaľujú hlboké trhliny v koalícii.Najviditeľnejší je spor medzi predsedom SNS Andrejom Dankom a prezidentom Petrom Pellegrinim. Spúšťačom bola drahá cesta ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej do USA, ktorú podľa Danka odmietol Pellegrini vziať do vládneho špeciálu. Danko odvtedy nešetrí kritikou a prezidenta označuje za „papalášskeho kráľa Slnko“ či Ľudovíta XIV., pričom mu vyčíta plat aj rozpočet jeho kancelárie. Napätie však vyvrcholilo, keď minister investícií Samuel Migaľ, nominant Smeru zvolený za Hlas, obvinil Petra Pellegriniho z prípravy „diabolského plánu“ na povalenie vlády Roberta Fica a jej nahradenie úradníckym kabinetom. Je vládna koalícia na hrane rozpadu, alebo ide len o politické divadlo? Kto z chaosu najviac profituje a aké sú skutočné motívy útokov na Petra Pellegriniho? A môže táto nestabilita ohroziť schvaľovanie kľúčového zákona roka – štátneho rozpočtu?Vypočujte si najnovšiu epizódu podcastu Aktuality Nahlas, v ktorej sa o hádkach v koalícii rozprávame so šéfom politického oddelenia portálu Aktuality.sk Martinom Slizom. 

Podcastová koalícia Dobrovský & Šídlo (ČR) a Bárdy & Káčer (SR) rozoberá scenáre pred blížiacimi sa voľby v Českej republike.🙌🏻 Staňte sa členom našeho kanálu: / @bardyandkacerhttps://www.youtube.com/channel/UC2kzV2zMZxLE1ywlO1e3GTg/join✒️ Podcast Bárdy & Káčer vzniká v spolupráci s Aktuality.sk a vďaka podporovateľom cez služby NAVYŠE 👉🏻 www.aktuality.sk/navyse🙋🏼‍♀️ Staňte sa členom nášho YouTube kanálu a získajte skorší prístup k nášmu obsahu ako ostatní.🔔 Potvrďte si posielanie notifikácií k novým dielom na svojej obľúbenej platforme aj na Youtube Bárdy and Káčer, ďakujeme.👉🏻 Všetky podcasty B&K nájdete aj na Aktuality.sk s množstvo ďalšieho obsahu.🎙️Na odber všetkých nových dielov podcastu Bárdy & Káčer sa môžete prihlásiť cez iTunes alebo Spotify.Napíšte nám: [email protected]

„Na stole sú tézy, ktoré spochybňujú niektoré základné parametre nášho štátu: funkcia verejnoprávnych médií, zakotvenie občianskej spoločnosti, smerovanie a aliančné prepojenie na pôde EÚ a Nato, toto všetko bolo dané všanc“, hovorí Pavel Havlíček, analytik Asociácie pre medzinárodné otázky so sídlom v Prahe. Susedné Česko je po dlho očakávaných voľbách. Jedenástych v poradí. A zlomových – aspoň tak ich označovali pozorovatelia ešte pred ich začiatkom. Zaznievali obavy zo „slovenského scenára“, z návratu k moci tých, čo chcú až zmenu režimu, vystúpenie z Európskej únie i Nato a objatie s Vladimírom Putinom. Zaznievali hlasy o „vzácnej a krehkej demokracii, za ktorú predkovia neváhali obetovať životy“, čo svojim spoluobčanom pripomínala herecka legenda Zdeněk Svěrák. A Tomáš Halík hovoril o „nastavení zrkadla“ pre morálny a intelektuálny stav jeho Českej republiky.Už desiatky hodín sú známe výsledky. Aktuálne sa dôraz presúva na povolebné rokovania, lebo z nich vyjde zostava, ktorá bude dávať Českej republike smer. Ako však voľby dopadli a čo povedali o našich západných susedoch? Téma pre Pavla Havlíčka z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky. „Babišovi výrazne pomohol antiestablišmentovský sentiment“, hovorí Pavel Havlíček. „Pomohlo im vymedzovanie sa voči súčasnej garnitúre, voči domácim problémom v podobe pnutia v spoločnosti, dlho neriešených problémov, vymedzenie sa voči neschopnosti vládnych strán dohodnúť sa na potrebných reformách“, vysvetľuje analytik Pavel Havlíček. „Koalícii zas nevyšla stávka postaviť na prvé miesto zahranično-politickú bezpečnostnú agendu. Linku ochrany republiky pred ruským vplyvom a ruskou hrozbou“, tvrdí Havlíček. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Hostkou nového dielu Mimózy bola Zuzana Bartoš Porubjaková – herečka, tanečníčka a účastníčka show Let's Dance. V rozhovore prezradila, akou inšpiráciou pre ňu bola jej babička a čo ju v živote naučila. V závere rozhovoru sa dozviete aj to, čo ju čaká v tejto divadelnej sezóne.V Mimóze so Zuzanou Bartoš Porubjakovou sa (ne)dozviete:1:00 – čím sú špecifické herecké záskoky a či ich má rada;5:40 – ktoré divadelné predstavenie je jej najobľúbenejšie;12:40 – akým vzorom pre ňu bola jej babička a čo ju naučila;19:50 – ktorý nový tanečný štýl skúsila a čo ju na ňom zaujalo;24:00 – aký dlhý polmaratón čaká Lenku v Košiciach;28:05 – na čo by sadala, keď by bola mucha;28:55 – čo ju čaká v tejto divadelnej sezóne;31:42 – čo je jej odkazom pre poslucháčov.

Do najnovšej epizódy hokejového podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk s Marekom Marušiakom a Rastislavom Konečným prijal pozvanie špeciálny hosť - bývalý slovenský hokejista, asistent trénera A-mužstva národného tímu a hlavný kouč reprezentácie do 20 rokov Peter Frühauf.Ako sa z bývalého obrancu, ktorý o trénerskej kariére spočiatku vôbec neuvažoval, stal asistent v národnom tíme? Prečo ho napokon úplne pohltila práca s videom? A s čím sa dnes musia vyrovnávať mladí hráči, ktorí čelia tlaku sociálnych sietí a porovnávaniu sa s rovesníkmi?Peter Frühauf otvorene priblížil začiatky svojej trénerskej dráhy, keď ho k tejto ceste presvedčil Ján Pardavý. „Jano ma viedol tak jednoducho a jasne, že som sa po pár mesiacoch cítil ako ryba vo vode,” spomína. Zlomovým bodom bola aj jeho skúsenosť s videoanalýzou, ktorej sa pôvodne obával, no napokon mu práve ona spojila hráčsky a trénerský svet.V úprimnom rozhovore sa dotkol aj témy rešpektu v kabíne po konci aktívnej kariéry či špecifík mladej generácie hokejistov. Podľa neho dnes mladí hráči čelia úplne inému tlaku než v minulosti, najmä kvôli sociálnym sieťam a prebytku informácií.Na záver sa vyjadril aj k očakávaniam od nadchádzajúcej sezóny. Slovensko čakajú juniorské majstrovstvá sveta, zimná olympiáda i seniorské MS. „Každý si praje úspech, semifinále, medailu. Veľa ľudí sa smeje, ale kto nechce? Ako chcete spraviť úspech bez toho, aby ste sa na to nastavili?” dodal.

Českí voliči už niekoľko hodín rozhodujú o novom zložení Poslaneckej snemovne, teda dolnej komory parlamentu. Voľby vzbudzujú veľký záujem verejnosti aj médií, a to nielen pre samotných kandidátov, ale aj pre témy, ktoré rezonujú medzi občanmi. Jednou z hlavných je obava, že ak sa bývalý premiér Andrej Babiš vráti k moci, Česi by mohli dopadnúť podobne ako Slováci.Známy český herec Ivan Trojan napríklad na svojom Instagrame zverejnil video, kde mladých ľudí pozýva k volebným urnám a naznačuje, že len vysoká volebná účasť môže našich susedov ochrániť pred slovenským scenárom. Podobný odkaz venoval Čechom aj scenárista a herec Zdeněk Svěrák, ktorý ľudí vyzval, aby volili lídrov, ktorým záleží na demokratických hodnotách. V opačnom prípade by „mohli dopadnúť ako bratia Slováci.“Fakt, že snaha vyhnúť sa podobnému politickému smerovaniu ako Slovensko sa stala jednou z hlavných tém predvolebnej kampane, potvrdzuje aj český politológ Aleš Michal. Podľa jeho slov bolo cieľom kampane ukázať voličom na slovenskom príklade, ako by krajina vyzerala pod vládou radikálnych strán.„Tieto debaty sa sústredili najmä na zdôraznenie kontrastu medzi Slovenskom a Českom, či už ide o slabosť slovenských inštitúcií v porovnaní so silným českým Ústavným súdom, alebo o rolu prezidenta Petra Pavla a dvojkomorového parlamentu,“ uviedol Michal.

V najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk privítali Julo a Muťo bývalého slovenského futbalistu, trénera a legendu Slovana Bratislava Ladislava Pecka. Ten v belasom drese strávil prakticky celú svoju hráčsku kariéru, neskôr ho viedol aj ako tréner a v sezóne 2008/09 s ním získal majstrovský titul.Ladislav Pecko otvorene zaspomínal na 90. roky, keď bol futbal na Slovensku veľkým fenoménom: „Na každý zápas prišlo 40-tisíc ľudí. Bola to obrovská spoločenská udalosť, stretávali sme sa s najväčšími hercami, umelcami či novinármi. To bolo to najviac, čo sme asi mohli dosiahnuť.”Jedným z jeho najsilnejších zážitkov bol duel proti Realu Madrid, ktorý sa skončil prehrou 1:2. V jeho pamäti zostal najmä pre spornú penaltu v prospech španielskeho giganta, po ktorej dostal disciplinárny trest za protesty.Otvorene pomenoval aj súčasný problém slovenského futbalu, a to nedostatok výrazných osobností. Slovan podľa neho síce dominuje lige, no chýbajú hráči, kvôli ktorým by fanúšikovia chodili pravidelne na štadión. „V našich časoch ľudia fandili jednotlivým futbalistom, dnes si po zápase málokto povie, že toto je ten hráč, ktorého chcem vidieť aj nabudúce,” zdôraznil.Okrem najväčších úspechov zažil aj ťažké obdobie v sezóne, keď Slovan vypadol do II. ligy a klub zápasil s finančnými problémami. Hráči nedostávali výplaty, chýbala dokonca teplá voda. Ladislav Pecko priznal, že vtedy už chodil na tréningy iba kvôli spoluhráčom, nie kvôli samotnému futbalu.Ako tréner sa zapísal do histórie v roku 2009, keď Slovan po 10 rokoch priviedol k titulu. V realizačnom tíme pôsobil spolu s Vladimírom Kinderom a Mariánom Zemanom a hoci podľa vlastných slov „celé dianie len zastrešoval”, práve vtedy pochopil, že sila trénera spočíva najmä v schopnosti poskladať kolektív a nájsť tú správnu rovnováhu.Po konci na lavičke Slovana pôsobil aj v ďalších kluboch či pri mládežníckych reprezentáciách. Neskôr objavil novú vášeň - varenie, ktorému sa začal venovať počas pôsobenia v Ružomberku. „Keby som nehral futbal, tak by som chcel byť kuchárom na úrovni,” prezradil s humorom.

Na tieto otázky odpovedá v podcaste Nehnuteľnosti.sk realitná expertka a majiteľka realitnej kancelárie KARIN & PARTNERS Karin Zápalová.V podcaste sa dozviete:●     aké sú najčastejšie dôvody, kedy riešime predaj, prenájom a kúpu nehnuteľnosti,●     prečo je vek 35 rokov rizikový pre banky,●     kedy prejsť z malého bytu do väčšieho a čo prekvapí mladé rodiny v satelitoch,●     na čo si dať pozor pri delení nehnuteľnosti po rozvode,●     čo s nehnuteľnosťou na Slovensku, keď odchádzame do zahraničia,●     čo robiť so zdedenou nehnuteľnosťou, aby nám bola na úžitok,●     3 kľúčové rady pri kúpe nehnuteľnosti,●     ako sa bude vyvíjať realitný trh v najbližších mesiacoch.Najčastejšie dôvody, keď kupujeme a predávame nehnuteľnosťV akých životných situáciách sa väčšinou nachádzame, keď meníme bývanie?Keď sa na to pozrieme z každého pohľadu, tak od 18. roku života mladého človeka až po starobu riešime situácie s nehnuteľnosťami. V priemere je to až sedemkrát za život, či už ide o predaj, prenájom alebo kúpu nehnuteľnosti. Až sedemkrát?Na začiatku, keď sme mladí ľudia, tak ideme z nejakého nájmu, potom si kúpime vlastné štartovacie bývanie. Potom sa presťahujeme do nejakého väčšieho bytu, potom túžime po nejakom rekreačnom domčeku, chate alebo záhrade. A potom, keď už sme starší, tak ideme cestou späť do menšieho bývania. Takže tých situácií je naozaj skutočne veľa. Keď pôjdeme naprieč celým našim životom, tak sú to rôzne situácie.Keď sa momentálne pozrieme na realitný trh, tak ceny nehnuteľností sú veľmi vysoké. A pre mladých ľudí to môže byť niečo nedosiahnuteľné. Je to naozaj tak, že si dnes mladí nemôžu dovoliť štartovacie bývanie alebo aké máš ty skúsenosti? Moje skúsenosti sú také, ja to teda aj odporúčam, aby mladí ľudia najskôr začali bývať v nájme. Aby skúsili to samostatné bývanie z rodičovského domu. Aby vyleteli z hniezda a potom si kúpili nejaký štartovací byt. Aby jednoducho zistili, čo to obnáša. V praxi je to pravidelná platba nájmu, udržiavanie vlastného poriadku, zásobovanie vlastnej chladničky a tak ďalej. Čo sa týka cien nehnuteľnosti, tak áno, je aktuálne rast cien nehnuteľnosti. Stále menej možností majú kupujúci kúpiť, pretože ten dopyt je síce vysoký, ale ponuka, keďže sa zvyšujú ceny nehnuteľností, tak tá ponuka je v podstate obmedzená pre toho mladého kupujúceho, ktorý musí spĺňať podmienku, aby mal vlastné zdroje na hypotekárny úver.Ja si myslím, že máloktorý mladý človek vo veku 25 až 30 rokov, ktorý má vyštudovanú vysokú školu a žil riadnym životom, má našetrených 20% z hodnoty súčasných nehnuteľností vo väčších mestách. Potom sa stáva, že títo ľudia kúpia nehnuteľnosť v menších mestách a potom dochádzajú za prácou. Ja odporúčam mladým ľuďom ísť na začiatok aspoň je jeden rok do podnájmu a potom kúpiť štartovaciu nehnuteľnosť.A ako je to v prípade, keď napríklad mladí ľudia sú single, teda nie sú dvaja, môžu si vôbec dovoliť štartovacie bývanie? Alebo ešte mi napadá taký známy pojem „mama hotel”, keď mnoho mladých ľudí zostáva bývať s rodičmi v nejakom rodinnom dome. Aké máš s týmto skúsenosti? Stretávam sa s tým, že ten mama hotel je skôr z tej strany tej mamy alebo tých rodičov, ktorí majú väčšiu nehnuteľnosť a nechcú to dieťa svoje pustiť z domu, aby sa o nich v budúcnosti postaralo. Ale samozrejme, mladí ľudia by mali podľa mňa skúsiť samostatné bývanie.Ak sú single, ak sú sami, niekedy je veľmi dobre si spočítať naozaj finančné náklady, ktoré to celé bude obnášať, teda náklady na bývanie a hypotéku. Aby sa nestalo, že ich to potom prekvapí v čase, keď príde nejaká životná situácia a budú sa musieť rozhodnúť inak. Každopádne, ak im to vychádza a vyjde aj hypotéka, tak vedia kúpiť nehnuteľnosť. Najneskôr do 35 rokov svojho života by si mali tú prvú nehnuteľnosť už riešiť mladí ľudia a vyletieť z hniezda.A prečo 35 rokov? Je to jednoduchšie, čo sa týka banky, že na ten vek prihliadajú, pretože keď už má človek viac rokov, tak už nemusia schváliť úver?Áno, schvália síce úver, ale pozerajú sa na to, že zatiaľ do tých 35 rokov ten človek nebol schopný niečo splácať alebo teda nevidia nejakú pravidelnosť splácania. Banka to môže vnímať ako rizikové, pretože nevidia schopnosť mladého človeka splácať akúkoľvek pôžičku, úver či leasing, tak pre nich ide o rizikového klienta. Ale máme klientov, ktorí išli do prvého úveru okolo 50 rokov, ale samozrejme tá splátka je potom vyššia. Celý podcast si môžete pozrieť na Youtube  alebo vypočuť na všetkých podcastových aplikáciách.

Ešteže kabinet Roberta Fica nemá vôbec žiadne kauzy.Ako sa konsolidácia premiešala s ústavou a prečo šéf SIS vraj nie je plagiátor, približuje nový Ťažký týždeň.Tento diel Ťažkého týždňa je sponzorovaný.

Brigita Schmögnerová konsolidovala po vláde Vladimíra Mečiara, za čo si vyslúžila prezývku „brutálna Brigita“, ale aj ocenenie za najlepšieho ministra financií v EÚ. Súčasnú konsolidáciu podľa nej zaplatia najmä zamestnanci, očakáva prepúšťanie a to, že si všetci kúpime menej, čo opäť oslabí ekonomiku. Konsolidovať bude musieť aj budúca vláda, a to aj škrtmi veľkých projektov. To je ale veľký problém, keďže Brigita Schmögnerová tvrdí, že ani PS nemá konkrétny plán, a z ich ekonomického programu je veľmi sklamaná. Kedysi bola kolegyňou Roberta Fica v SDĽ. Kam sa podľa nej odvtedy posunul?V podcaste s exministerkou financií Brigitou Schmögnerovou sa dozviete:– od 1. minúty – že Slovensko porušuje medzinárodné záväzky o deficite aj dlhu;– po 4:00 – či minister Kamenický pripravil konsolidáciu správne;– od 5:00 – že predchádzajúci balík zaplatili podnikatelia, ale túto konsolidáciu zaplatia zamestnanci;– po 7:00 – že špeciálne tvrdé je ukrajovať z dávky v nezamestnanosti v čase, keď bude rásť nezamestnanosť;– od 8:00 – ako je v poriadku skracovať odvodové prázdniny a zvyšovať odvody živnostníkom;– po 10:00 – že Ladislav Kamenický šetrí na zmrazovaní platov v štáte, čo je veľká položka;– od 11:00 – že Česi majú oveľa nižšiu nezamestnanosť ako my;– po 16:30 – ako si všetci kúpime menej a ako to ublíži ekonomike;– od 17:30 – že konsolidovať sa dá aj cez zvyšovanie daní pre bohatých, čo vláda nerobí;– po 19:30 – ako utekať pred progresívnym zdanením do krajín, kde je vyššie, nedáva zmysel;– od 22:00 – že ani opozícia nemá plán čo ďalej s ekonomikou a je sklamaná z programu PS;– po 24:00 – že konsolidovať bude musieť aj budúca vláda;– od 26:00 – že sa budú musieť škrtať veľké infraštruktúrne plány ako obchvaty, elektrárne a nemocnice;– po 28:00 – že jediný, kto má konkrétny plán, je SaS, ale ich nápady Slovensku nepomôžu;– od 29:00 – že aj keď máme percentuálne vysoké odvody, tak ak sú z nízkych miezd, zdravotníctvu nepomôžu;– po 30:00 – ako všetci dávajú na zdravotníctvo viac ako my;– od 31:00 – aká je cesta von z nízkych platov;– po 33:00 – či najbližšie roky nečaká Slovensko žiadna svetlá budúcnosť;– od 34:00 – že jadrová elektráreň nás nezachráni a mali by sme robiť zelenú transformáciu;– po 35:50 – ako sa peniaze na energopomoc mali použiť úplne inak;– od 37:30 – že transakčnú daň síce vymyslel nositeľ Nobelovej ceny, ale myslel ju úplne inak ako ju vláda zaviedla;– po 38:00 – ako transakčná daň svedčí o tom, že koalícia robí nepremyslené veci;– od 40:00 – ako sa zmenil Robert Fico, s ktorým kedysi sedela v jednej kancelárii SDĽ.

Na východ od zdravého rozumu. Nový knižný titul Aktualít a ich šéfredaktora Petra Bárdyho, na ktorom ešte schne tlačiarenská čerň.O Slovensku a Slovákoch vážne i s úsmevom.Knižka, v ktorej sa stretávajú veľké i malé dejiny. Strany, na ktorých sú epizodické príbehy a zážitky predohrou či pozadím pre príbeh krajiny.Napríklad ten s nevybuchnutou bombou, ktorú skupina žilinských školákov – po tom, čo im nevyšiel pokus s explóziu po zhodení z mosta zaniesli najprv do svojej triedy, odtiaľ boli triednou učiteľkou vykázaní k riaditeľovi, až skončili tým istým riaditeľom nasmerovaní na políciu. Kam došli po svojich. A paradoxne – stále s nevybuchnutou bombou v rukách. A tí policajti im najprv prikázali vzdialiť sa od budovy. Lebo, čo keby…?Kniha o šťastí, o ktorom sa u nás rozpráva len málo, či o pomste, ktorá zaváňa z úradu najsilnejšieho muža krajiny. Alebo o „kultúre, ktorá rozhoduje o kvalite dejín“, so skrytým odkazom pre politikov, ktorí tie dejiny robia, aby sa preniesli cez samoľúbosť a aroganciu. Ale aj o ceste od namyslenosti k životnej pokore.Pozrieme sa na ňu s človekom, ktorý prežité premyslel a položil na papier. Na východ od zdravého rozumu a Peter Bárdy.„Šťastie tu nevidím ani na tvárach politikov, ktorí vládnu, ani u voličov, čo ich volia,“ hovorí Bárdy. „Šťastným sa však dá byť aj v nie šťastnej dobe,“ dopĺňa.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Práca aj po šesťdesiatke a po boku robotov či umelej inteligencie. Menej fabrík, viac príležitostí v službách. Taký bude trh práce o niekoľko desaťročí.Životná úroveň na Slovensku bude stagnovať, zhodujú sa ekonómovia. Rast ekonomiky aktuálne brzdí konsolidácia ale aj problémy v zahraničí. Popri tom sú tu aj dlhodobé výzvy, na ktoré sa musí slovenský trh práce pripraviť.S ekonómom Michalom Lehutom sme sa rozprávali aj o globálnych megatrendoch. Migrácia, starnutie, umelá inteligencia a automatizácia ale napríklad aj boj s klimatickou zmenou budú v najbližších dekádach formovať naše pracovné životy.Ako bude vyzerať pracovný trh v budúcnosti, a ktorí pracovníci budú prosperovať?

Je AI revolúcia nezastaviteľná, alebo sa nám potichu vymyká z rúk? Kým celý svet s napätím sleduje veľkolepý súboj Google a OpenAI o technologický trón, v zákulisí sa pripravuje oveľa osobnejšia hrozba: sociálne siete, ktoré vám budú generovať nekonečný prúd videí na mieru a ktoré experti už teraz označujú za „digitálny kokaín“.Revolúcia sa však nedeje len v laboratóriách gigantov. Ako na tieto hrozby a príležitosti reaguje Európa? Taliansko ukazuje cestu a ako prvé zavádza prísne tresty za zneužitie AI. Ako sa náš AI asistent mení na predajcu, ktorý nám chce predať produkty priamo v chate? A je vôbec možné postaviť funkčný počítač s vlastnou umelou inteligenciou len z herných kociek?V novej epizóde podcastu SHARE sa redaktori Živé.sk Lucia Kobzová a Maroš Žofčin rozprávajú o najdôležitejších AI novinkách za posledné týždne a o tom, čo znamenajú pre našu budúcnosť.Tip na čítanie: Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“:https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/ V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Prečo sa Google po sérii verejných trapasov a chýb prekvapivo stáva favoritom v súboji o najlepší AI model roka.Ako sa sociálne siete majú zmeniť na „digitálny kokaín“ a prečo Európska únia už teraz zasahuje proti návykovému dizajnu.Ako sa ChatGPT mení na globálny obchod a prečo jeho nová funkcia na okamžité nákupy môže navždy zmeniť svet e-commerce.Ako je možné v hre Minecraft postaviť plne funkčný počítač a spustiť na ňom vlastnú umelú inteligenciu.Prečo je Taliansko lídrom v Európe a aké prísne tresty, vrátane väzenia za deepfake, prináša ich prelomový zákon o AI.Odkazy na témy, o ktorých hovoríme v podcaste:Google je späť v hreTaliansko prijalo prelomovú legislatívuNákupy v ChatGPTMuskov model za 42 centovAI v MinecrafteŠkoláci dostanú nové povinné učivo, zásadne zmení predmety: Kedy príde a pre koho (rozhovor)Ako von z pasce, do ktorej nás chytili sociálne siete? Radí odborníčkaEsej: Veľká debata o AI: Sú veľké jazykové modely geniálnym skokom vpred alebo sofistikovanou slepou uličkou?Kurzy Elements of AIPodcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Experti na medzinárodné právo Metod Špaček a Ivan Novotný otvorene o ústavnej zmene, ktorú schválil parlament.#bardyandkacer #politika #lgbtq #europa #slovensko🙌🏻 Staňte sa členom našeho kanálu: / @bardyandkacer✒️ Podcast Bárdy & Káčer vzniká v spolupráci s Aktuality.sk a vďaka podporovateľom cez služby NAVYŠE 👉🏻 www.aktuality.sk/navyse🙋🏼‍♀️ Staňte sa členom nášho YouTube kanálu a získajte skorší prístup k nášmu obsahu ako ostatní.🔔 Potvrďte si posielanie notifikácií k novým dielom na svojej obľúbenej platforme aj na Youtube Bárdy and Káčer, ďakujeme.👉🏻 Všetky podcasty B&K nájdete aj na Aktuality.sk s množstvo ďalšieho obsahu.🎙️Na odber všetkých nových dielov podcastu Bárdy & Káčer sa môžete prihlásiť cez iTunes alebo Spotify.

Slovenská hokejová extraliga má za sebou 7 kôl. Boli sme svedkami prvých konfliktov, končia prví tréneri a máme tímy v top forme, ale aj v obrovských krízach. V aktuálnej časti podcastu Trefné strieľanie sa Patrik Mitas (redaktor Slovenskej televízie) a Martin Toth-Vaňo (redaktor ŠPORT.sk) rozprávali o najvyššej súťaži s bývalým trénerom Rostislavom Čadom.

Možno až pol miliardy. Toľko by mohlo priniesť extra zdanenie slovenských ultraboháčov. Nebolo by to jednoduché, ale určite by to bolo lepšie než daň z finančných transakcií či rast daní pre strednú triedu, tvrdí daňová poradkyňa Renáta Bláhová. Prečo sa toho Fico bojí a prečo neprinesú vyššie zdravotné odvody lepšie služby pre pacientov? Takmer tri miliardy Eur. Tak vyzerá účet za aktuálne kolo vládnej konsolidácie. Štát bude brať zamestnancom, živnostníkom, podnikateľom, ale už aj penzistom či chorým.Konsolidačný balík sa však ministrovi financií môže rozsypať ešte predtým než vôbec vstúpi do každodennej reality. Centrálna banka prognózuje citeľné ochladenie ekonomiky, ministrovi analytici upozorňujú na obrovské výpadky vo výbere daní no a podnikatelia? Tí pred takto vysokým -a stále rastúcim, daňovo odvodovým zaťažením už doslova bijú na poplach. Kasta našich ultrabohatých však môže i naďalej pokojne spávať. "Slovenskí boháči zaplatia trojpercentnú daň zo zisku pol miliardy eur," tvrdí daňová poradkyňa Renáta Bláhová Ako je vôbec možné, že ti naozaj najbohatší z nás sa na uťahovaní opaskov nepodieľajú spravodlivou mierou - tak, ako my všetci ostatní? A prečo sa tá naša "suverénne slovenská" Sociálna demokracia Roberta Fica zjavne bojí siahnuť na majetky ako i životnú úroveň slovenskej oligarchie?Je toto vôbec fér a kde je dnes ten povestný štátny nôž, ktorého sa finančné skupiny mali tak veľmi báť - teda, aspoň tak, ako o tom kedysi tak rád rozprával istý Robert Fico? Komu sa u nás oplatí obchádzať platenie daní a prečo štát skôr otvára okno príležitostí pre optimalizáciu daní než motivuje poctivých podnikateľov platiť dane a kto si túto politiku napokon odnesie?Tento spôsob vládnej konsolidácie je dlhodobo neudržateľný, dusí ekonomický rast. Slovensko nutne potrebuje zásadnú reformu daní a odvodov, hovorí Renáta Bláhová.No a pôjdu všetky tie stámilióny vyšších zdravotných odvodov skutočne do zdravotníctva a ak nie, čo je to za poistný systém, v ktorom síce platíme stále viac, ale žiadne lepšie služby pre pacientov za to nedostávame?Kto teda reálne kontroluje peňažné toky finančných skupín v slovenskom zdravotníctve, kto má fakticky pod palcom kontrolu zdravotných poisťovní a prečo to štát s pacientmi - ako i verejným záujmom v oblasti nášho zdravia, de facto zrejme už vzdal?Ráno Nahlas s daňovou poradkyňou, audítorkou a bývalou šéfkou Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Renátou Bláhovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Už tento piatok a sobotu sa Česi postavia k volebným urnám, aby rozhodli o zložení poslaneckej snemovne na ďalšie štyri roky. Voľby sú vnímané ako referendum o budúcom smerovaní krajiny, ktoré bude mať priamy dosah aj na Slovensko a celú strednú Európu.Hlavný súboj sa odohráva medzi hnutím ANO expremiéra Andreja Babiša, ktoré je jasným favoritom prieskumov, a prozápadným blokom súčasného premiéra Petra Fialu.  V najnovšej epizóde podcastu Aktuality Nahlas sme sa so zahraničnopolitickým redaktorom Pavlom Štrbom pozreli na to, čo tieto voľby znamenajú pre bežného slovenského pozorovateľa.Nahrával Marek Biró

Prvýkrát sme si ho všimli, keď sa stal terčom premiéra Fica. Pozornosť najsilnejšieho muža štátu si vyslúžil kritikou dekana právnickej fakulty Eduarda Burdu za jeho vyjadrenia o možnej zločineckej skupine na Špeciálnej prokuratúre, ktorá bola vtedy v oku vládnej koalície. Pre Roberta Fica to bol „nepodstatný študent s pubertálnymi vyrážkami... bez skúseností“.Po tom, ako aj napriek tomu zorganizoval verejnú diskusiu k téme, si ho všimli v susednom Česku, kde ho za príklad líderstva a pozitívny vplyv na spoločnosť vyznamenali cenou Madeleine Albrightovej, niekdajšej šéfky americkej diplomacie z čias Václava Havla.Všimli si nielen jeho hlas pri téme rušenia Špeciálnej prokuratúry, ale aj pomoc Ukrajine, za ktorou stojí.Študent práva, so skúsenosťou mládežníckej poradnej komisie NATO a najnovšie aj absolvent intenzívneho výcviku v rámci Národných obranných síl, čo je projekt Ficovho ministra obrany Roberta Kaliňáka.Čo motivuje mladých zapájať sa do programov na prípadnú obranu vlasti? Pozrieme sa na to s Marekom Janigom, ktorý je hosťom dnešného Ráno Nahlas.„Na čom sa už v tejto krajine zhodneme, ak nie na tom, že to, čo máme – demokraciu a akokoľvek pokulhávajúci právny štát – máme brániť,“ hovorí Janiga.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Jedna celá tri miliardy eur- to je suma, ktorú sľubuje vláda Roberta Fica ušetriť v budúcom roku na nákladoch na chod štátu. Peniaze majú prísť zo škrtov na ministerstvách aj v samospráve. Presné čísla musí trojkoalícia predstaviť v najbližších dvoch týždňoch. Zatiaľ kompletný zoznam nemá ani ministerstvo financií. Prvé čísla tak prichádzajú v úlomkoch. Napríklad od SNS, predseda poslaneckého klubu Roman Michelko hovorí, že na ministerstve kultúry ušetria 27 miliónov cez prepúšťanie 360 ľudí a zlučovanie podriadených organizácii. Robert Kaliňák na ministerstve obrany sľubuje ušetriť ďalších 200 miliónov. Jednotlivé ministerstvá mali presné čísla oznámiť už v polovici septembra, ako od nich žiadal minister financií Ladislav Kamenický.Aká je politická sila Ladislava Kamenického a dokáže vyskladať zvyšok konsolidačného balíka v sľubovanej výške? Pýtali sme sa redaktora Aktualít Vladimíra Amricha. Nahrávala Kristína Braxatorová

Tohtoročné iPhony sú už v predaji a redakcia Živé.sk posledný týždeň dôkladne testovala dva najočakávanejšie modely: revolučný iPhone Air a vlajkovú loď iPhone 17 Pro Max. Ako sa v praxi osvedčil najtenší iPhone v histórii, aké sú jeho najväčšie výhody a kde musel Apple urobiť najväčšie kompromisy?V novom dieli podcastu SHARE sa Maroš Žofčin a Lukáš Koškár rozprávajú o praktických skúsenostiach a pocitoch z testovania. Reč prišla na ergonómiu, výdrž batérie, kvalitu fotoaparátov a úvahy o tom, pre koho je ktorý model určený.Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“:https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/ V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Prvé dojmy z iPhone Air: Ako sa v ruke drží najtenší a najľahší iPhone.Brutálne kompromisy: Akú daň si pýta tenkosť v batérii, reproduktoroch a foťáku.Porovnanie s iPhone 17 Pro Max: Ktorý model je pre koho určený?Pre koho je vlastne iPhone Air a prečo je základný model možno najlepšou voľbou.Je iPhone Air len testom pre budúci skladací iPhone?Odkazy na témy, o ktorých sme v podcaste hovorili:https://zive.aktuality.sk/clanok/t4QjyyH/tyzden-sme-pouzivali-najtensi-iphone-v-historii-cim-si-vas-ziska-a-co-az-tak-nepotesi/ Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Slovenská futbalová Niké liga má za sebou 9. kolo, ktoré poriadne premiešalo hornou časťou tabuľky. Na prvé miesto sa po novom vyšvihol majstrovský ŠK Slovan Bratislava, ktorý si triumf nad Trenčínom zabezpečil aj zásluhou dvoch presných zásahov Nina Marcelliho.Prvá tretina sezóny tak začína dostávať jasnejšie kontúry - Slovan sa opäť tlačí na špicu, konkurencia sa snaží držať krok a Košice zatiaľ balansujú na hrane. Klub, ktorý sa pred sezónou netajil ambíciami na hornú polovicu, sa zatiaľ trápi a fanúšikovia na východe Slovenska nemajú dôvod na spokojnosť.O dianí v 9. kole slovenskej najvyššej súťaže sa v podcaste Kam si to kopol? na ŠPORT.sk podebatoval moderátor Marián Lontoš so svojím hosťom, futbalovým expertom a analytikom, Petrom Ďurišom.

Nová epizóda podcastu nie je o autách, ale o ľuďoch, ktorí o nich píšu. O motoristických tituloch na Slovensku, SEO, distribúcii obsahu a financovaní médií sme sa rozprávali Pavlom Galkom, ktorý má slovenské auto-moto médiá pod drobnohľadom aj vďaka umelej inteligencii.Slovenské motoristické médiá sa stali sa v uplynulom období výrazne zbulvarizovali. Je to prirodzený jav, ktorý reflektuje zmenu čitateľského správania pri spravodajstve, hovorí Erik Stríž z Autobazar.EU v novej epizóde auto-moto podcastu. Pri recenziách a poradňových článkoch už taká konkurencia nie je, tvrdí s tým, že pri nich médiá oslavujú iného čitateľa.S hosťom Pavlom Galkom z obsahového agregátora AutoOlymp.sk preberajú aj technickú stránku vydávania online motoristických médií na Slovensku, poukazujú na silné konkurenčné prostredie a nutnosť zaujať čitateľa už v prvej sekunde. Ak je obsah King, tak distribúcia je King Kong, cituje Galko známu frázu z online marketingu. Tvoriť dobrý kvalitný kontent už dnes nestačí.Stríž s Galkom venujú pozornosť tomu, ako prebieha tvorba obsahu motoristických médií, ako je to s ich financovaním a nezávislosťou, koľko zarobia na Google reklame, a prečo sa ako kľúčové ukazuje robiť spolu s textom aj videá, hoci len krátke.Odkazy zmienené v podcaste: • Magazín portálu Autobazar EU: magazin.autobazar.eu • Obsahový agregátor AutoOlymp.sk • Všetky podcasty od Autobazar.EU na Aktualitách: aktuality.sk/podcasty/autobazar-eu/

Na čele štátu máme absolútneho a totálne egocentrického nihilistu. Premiér vôbec nerieši výsledky svojho vládnutia pretože žiadne nemá. Rozpráva iba o sebe alebo o tých, ktorých nenávidí, hovorí publicista Michal Havran. Novela Ústavy je krokom k "farskému" štátu a sprisahaním voči modernému Slovensku, tvrdí. Ako z toho von?„Slovenská republika si zachováva zvrchovanosť predovšetkým vo veciach národnej identity tvorenej najmä základnými kultúrno-etickými otázkami, ktoré sa týkajú ochrany života a ľudskej dôstojnosti, súkromného a rodinného života, manželstva, rodičovstva a rodiny, verejnej morálky, osobného stavu, kultúry a jazyka, ako aj rozhodovania o veciach s tým súvisiacich v oblasti zdravotníctva, vedy, výchovy, vzdelávania, osobného stavu a dedenia.“To je aktuálne znenie tzv. dvojpohlavnej novelizácie Ústavy. Jej schválenie bolo prekvapením i pre samotného premiéra a okrem jeho triumfu, obnažilo aj roztrieštenosť opozičnej alternatívy.Slovensko má už takmer Kristove roky a tento štát je dávno vo veku dospelého človeka nesúceho zodpovednosť za svoj vlastný osud. Otázkou je, čo - okrem pohlaví v Ústave a ďalšieho kola bezuzdného uťahovania opaskov, ktoré nevedie k výsledkom - dokáže Slovensko svojim občanom ponúknuť? Diaľnica z Bratislavy do Košíc je stále nedostavaná. Počet ľudí žijúcich pod hranicou chudoby sa šplhá k miliónu. Na drahé lieky na smrteľné ochorenia sa až pričasto zbierame v internetových zbierkach pričom zdravotné poisťovne dokážu generovať miliónové zisky. Tendre na sanitky sa stali synonymom netransparentnosti, konfliktu záujmov a babráctva. Deti čelia epidémií duševných problémov, ale štát pre nich nevie zabezpečiť dostatok kvalifikovaných odborníkov. Slovenské lesy sa rabujú, výsledky školákov sa prepadajú, vedcom z SAV káže vládny splnomocnenec o okrúhlej pečiatke a vládna elita? Tá sa utápa v luxuse i škandáloch penziónov, ktoré žiadnymi penziónmi ani nie sú.No a kto môže za všetky tieto reálne problémy? Podľa vlády protištátne médiá, lenivé darebácke mimovládky a samozrejme - všemožné puče riadené zo zahraničia. Je toto to, čo sme v Novembri 89 alebo pri vzniku Slovenskej republiky chceli? Je toto to, čo nám má - ako občanom, stačiť? Načo sme - ako štát, vlastne tu a kam v tejto geopoliticky nebezpečnej dobe smerujeme? Tušíme to vôbec alebo je to skôr také ťapákovské: "Požijeme, uvidíme"? Kde je nejaká reálna a zmysluplná alternatíva? No a napokon, pre koho je vlastne tento štát, komu slúži a je to, v čom dnes žijeme, skutočne to maximum na čo máme?Vládnutie stratilo akúkoľvek úroveň. Sú v takej miere morálneho, ale i odborného rozkladu, že ono sa to musí časom zrútiť, tvrdí Michal Havran a dodáva, že sa nebojí, že by sa Slovensko neposunulo k lepšej alternatíve. Nechali sme si mylne nahovoriť, že na viac nemáme, ale to nie my - oni sú tí vykorenení ľudia, ktorí so Slovenskom nič nemajú. Oni ho iba ťažia, dodáva publicista. Témy a otázky pre publicistu Michala Havrana, ktorý aktuálne štartuje diskusie s názvom "Pochopiť Slovensko." Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Začiatkom septembra otriasla Spojenými štátmi streľba na vplyvného konzervatívneho aktivistu Charlieho Kirka. Krátko po útoku sa začali šíriť dezinformácie aj vášnivé diskusie o slobode slova a jej hraniciach. O tom, aké nepravdy a zavádzania sa v tejto súvislosti objavili, diskutovala Veronika Jursová Prachárová so šéfkou portálu Demagog.sk Veronikou Frankovskou a politológom Erikom Lášticom.V úvodnej rubrike Dezinformačný radar o prevažujúcich trendoch na dezinformačnej scéne Veronika Frankovská upozornila na bizarný hoax, podľa ktorého mala Európska únia plánovať pandémiu COVID-19 už v roku 2019. V skutočnosti však išlo o nesprávnu interpretáciu zverejnených dokumentov.V súvislosti s atentátom na Charlieho Kirka Frankovská uviedla, že slovenská dezinformačná scéna sa podobne ako tá americká venovala najmä téme, „kto za to môže“. „Keď sa objavila identita strelca, okamžite sa začali šíriť rôzne druhy prepojení a konštrukcií jeho motivácií,“ vysvetlila.Ako príklad spomenula údajné napojenie útočníka na organizáciu Demokratickí socialisti Ameriky (DSA). „Mnohí sa týmto snažili naznačiť prepojenie na demokratov. Opieralo sa to však len o fotografiu muža v tričku tejto organizácie – pričom na snímke nebol atentátnik, ale úplne iný človek,“ dodala.V druhej časti diskusie politológ Erik Láštic priblížil, že Charlie Kirk bol 31-ročný americký konzervatívec, ktorý sa počas celého svojho dospelého života snažil aktivizovať mladých ľudí, najmä mladých mužov, a urobiť republikánsku značku „viac cool“. „Využíval na to nástroje, ktoré sú momentálne k dispozícii – silný online rozmer, pričom sa nebál ísť na hranu a byť provokatívny. A zároveň staval aj na fyzickej prítomnosti. Kirk bol veľký zástanca debatovania – môžeme diskutovať o tom, do akej miery tie debaty išli k podstate veci, ale chodil aj do prostredia, kde bolo veľa liberálov a demokratických voličov, a pokúšal sa s nimi viesť dialóg a provokovať ich,“ uviedol.Podľa Láštica sa Kirk postupne stal pre republikánov veľmi zaujímavý a úspešne získaval dary pre stranu aj jednotlivých kandidátov. Neskôr sa prepojil na Donalda Trumpa. „Je to príklad nového typu republikánskeho aktivistu, ktorý nie je zaťažený tradičným, konzervatívnym, trochu suchým štýlom, ale prinášal to, čo v úvodzovkách letí medzi mladými ľuďmi,“ vysvetlil.Politológ zároveň dodal, že jeden skeptický pohľad na udalosť je, že Trump, celé MAGA hnutie a jeho predstavitelia len čakali na takýto moment, aby mohli ospravedlniť systematickejší zásah voči skupinám, ktoré považujú za problematické. „Podľa informácií, ktoré však máme k dispozícii, išlo o individuálny čin niekoho, kto sa rozhodol spáchať vraždu. A keďže v USA je jednoduchý prístup k zbraniam, podobné skutky sa dejú ľahšie. Zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by bol útočník napojený na nejakú skupinu,“ dodal.Diskusiu moderovala Veronika Jursová Prachárová.

Živnostníci, umelci, herci, športovci. Tieto skupiny by od nového roka mali byť oslobodené od platenia kontroverznej transakčnej dane. Vyplýva to z pozmeňujúceho návrhu, ktorý v pondelok predstavil poslanec SNS Adam Lučanský, a ktorý sa v utorok chystá odklepnúť parlament. Národniari sa snažili zmeny v transakčnej dani presadiť už v apríli tohto roka. Jej šéf Andrej Danko sa niekoľkokrát verejne vyjadril, že ju považuje za hlúpu, neefektívnu a diskriminačnú. Volal dokonca po jej zrušení. Šéf rezortu financií Ladislav Kamenický však v tom čase tvrdil, že ak by vláda zrušila transakčnú daň, išlo by o štvrtinu celej konsolidácie a v roku 2026 by následne museli namiesto dvoch miliárd konsolidovať 2,6 miliardy eur. Bude pripravovaná zmena pre živnostníkov skutočne prínosná, alebo je pre nich vo svetle nových konsolidačných opatrení bezvýznamná? Máme očakávať jej negatívny vplyv na ozdravovanie verejných financií? Aj o tom sme diskutovali s generálnou sekretárkou Slovenského živnostenského zväzu Miriam Bellušovou a daňovou poradkyňou a prezidentkou Daňového fóra Slovenska Alicou Orda Oravcovou.

„Od začiatku som mala ambíciu ukončiť zmluvné prepojenie centrály so stranou Smer, profitovali len oni,“ tvrdí šéfka odborov Monika Uhlerová. Konfederácia odborových zväzov si podľa nej urobila aj analýzu, z ktorej vyšlo, že zo zmluvy z roku 2006 profitovala len strana Smer.Po občianskych a opozičných protestoch sa do ulíc už v utorok chystajú aj odbory. Pred parlament ľudí zvolávajú pre „nespravodlivú konsolidáciu“. Vláda a jej parlamentná väčšina podľa nich konsolidačne najviac zaťažujú zamestnancov – a teda skupinu, ktorú odbory zastupujú. Za protestom je rovno odborárska centrála. A v histórii doterajších štyroch vlád, ktorým predsedal líder Smeru Robert Fico, to bude prvýkrát, čo sa práve odborárska centrála postaví za organizáciu protestu proti jeho vláde.Len v horizonte hodín si pritom prezidentka Monika Uhlerová z premiérových úst vypočula, ako mala kdesi popíjať a dohadovať štrajk s opozičnými politikmi. Nato prišla jej reakcia v podobe „dôrazného ohradenia sa voči klamlivým slovám premiéra“ – a to citujem. Ako je to s protestom proti vládnym konsolidačným opatreniam? A ako s prípadným angažmánom v organizovaní štrajku a rovno generálneho?Otázky pre Moniku Uhlerovú, ktorá je už druhý rok na čele odborárskej centrály.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.