Podcasty Aktuality.sk

Záplava lží a nezmyslov, ktoré momentálne dusia svet, ukazuje, že doterajšie vzdelávanie treba „zbombardovať“.Rozhoduje sa, či bohatšia časť ľudstva tentoraz odolá kreatúram ako Trump, alebo to dopadne ako zvyčajne. Ťažký týždeň úderne zhrnul, kam to môže dospieť, keď je bežným ľuďom tak dobre, že začnú voliť ... hm...

Tibor Gašpar vie, že na súde sa bude hovoriť, ako predal políciu oligarchovi, a preto sa mu chcel vyhnúť. To sa mu však zrejme vďaka Ústavnému súdu SR nepodarí. Pred kompletným ovládnutím štátu zo strany Roberta Fica nás ešte chráni súdnictvo. Marošovi Žilinkovi sa nedá veriť, ale v aktuálnom spore s Robertom Ficom má pravdu. To všetko tvrdí Štefan Hamran v relácii NA ROVINU. Exprezident polície spolupracuje s SaS, je asistentom poslankyne Martiny Bajo Holečkovej. Plánuje založiť novú maďarskú politickú platformu.V podcaste so Štefanom Hamranom sa dozviete:– od 1. minúty – čo znamená včerajšie rozhodnutie Ústavného súdu SR pre Tibora Gašpara;– po 2:30 – že na súde v kauze Očistec už čoskoro zaznie, ako Tibor Gašpar predal políciu oligarchovi;– od 4:30 – že zmena zákona o kajúcnikoch je nejasná, lebo všetci kriminálnici klamú a dokonca majú na to legitímne právo;– po 9:00 – či je trestné právo naozaj v totálnom rozklade;– od 10:00 – že kauza Očistec ohrozuje politickú kariéru súčasnej dvojky Smeru, a preto sa jej snažia všemožne zabrániť;– po 12:30 – či má generálny prokurátor Maroš Žilinka pravdu v spore s Robertom Ficom;– od 14:00 – ako Žilinkovi nezabudne, že hádzal polená pod nohy vyšetrovateľom korupcie;– po 16:00 – že Janu Maškarovú odvolal z funkcie, lebo okrem iného intervenovala vo veci oligarchu Kmotríka;– po 21:50 – ako mal Maroš Žilinka odkázať Smeru, že sa nemusia báť, a prečo teraz koná opačne;– od 26:00 – či nás pred Robertom Ficom zachráni súdnictvo, ktoré sa mu nepodarilo ovládnuť;– po 30:00 – či sa Smer pokúsi zaútočiť aj na súdy a rozložiť napríklad aj Špecializovaný trestný súd;– od 32:00 – prečo je Boris Kollár podľa neho toxický človek;– po 36:00 – že Richard Sulík by bol ešte väčším sklamaním ako je, keby sa spojil s Borisom Kollárom;– od 37:00 – čo si myslí o Jane Bittó Cigánikovej;– po 40:00 – že policajtom sa znížili príjmy;– od 42:00 – že iba ušlá mzda Čurillovcov bude cez 300-tisíc eur;– po 45:00 – ktoré výroky Jaroslava Naďa považuje za nešťastné;– od 48:00 – či Demokrati nahrávajú na smeč Ficovi;– po 49:00 – v čom je to iné ako Hamranov výrok, že sa budú stíhať kauzy Matúša Šutaja Eštoka;– od 52:00 – že Maďarskú Alianciu vidí presne opačne ako PS a urobí všetko preto, aby sa nedostali do parlamentu;– do 58:00 – či sa v SaS chystá maďarská platforma okolo Štefana Hamrana.

„Pre mnohých Maďarov je to posledná šanca na zmenu predtým, než krajinu definitívne opustia“ – o nadchádzajúcich parlamentných voľbách takto hovorí Tomáš Strážay zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku. „Po 16 rokoch vidíme prvýkrát reálneho vyzývateľa Viktora Orbána. Opozícia bola doteraz rozdrobená, ale strana Tisza Pétera Magyara sa stala reálnou silou. Otázkou zostáva aj to, ako by Orbánov Fidesz v prípade tesného výsledku prijal porážku a či by nespochybnil legitimitu volieb“, dodáva.Boj s korupciou, rozmrazenie európskych miliárd, extra daň pre bohatých a nižšie dane pre strednú vrstvu, či pevné ukotvenie v štruktúrach Únie a Nato.VersusSociálne a prorodinné balíky, príspevky na bývanie. K trinástemu aj štrnásty dôchodok, samozrejme bez zvyšovania daní. A rozhodné NIE vojenskej podpore Ukrajine.Predvolebné ponuky v susednom Maďarsku. Voliči tam už v polovici apríla pristúpia k urnám, aby rozhodli o ďalšom smerovaní krajiny. Spôsoby Orbánovej iliberálnej demokracie vyzýva jeho bývalý spolupracovník Péter Magyar. Proti vládnemu Fidezsu sa postavila jeho Tisza. A predvolebné prieskumy jej dávajú šance. Napriek tomu, že dlhoročného premiéra Orbána otvorene podporil aj Donald Trump.Naviac – parlamentné brány by mohla prekročiť aj ultrapravicová Naša vlasť – MiHazánk, ktorá vzišla z radikálneho Jobbiku.Maďarsko stojí pred najdôležitejšími voľbami jeho moderných dejín, zaznieva od pozorovateľov. Ako môže ich výsledok ovplyvniť situáciu v regióne i v Európskej únii?Na situáciu u našich južných susedov a na volebné šance sa pozrieme s Tomášom Strážayom zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

V Česku systém dynamických taríf už funguje, zavádzať sa má aj na Slovensku. Zmenu už regulátor pripravuje, ale zatiaľ neuviedol, kedy sa spustí.Ľudia, ktorí pracujú z domu, rodičia s deťmi či dôchodcovia majú cez deň vyššiu spotrebu elektriny. Ak by prešli na systém dynamických cien, mohli by si znížiť náklady. Naopak, pre ľudí, ktorí sú väčšinu dňa v práci, sa oplatí súčasný systém regulácie cien elektriny.O zásadnej zmene, ktorú chystá Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, sme sa v podcaste Aktuality Nahlas rozprávali s expertom na energetiku Andrejom Lednárom, ktorý je konateľom spoločnosti Prvá energetická.Čo vieme o fungovaní dynamických taríf, v ktorých sa cena za elektrinu mení každých 15 minút? „Pre spotrebiteľov bude dôležité nastaviť si spotrebu deň, týždeň, mesiac dopredu,“ hovorí Lednár.Odborník upozorňuje, že rozdiel medzi letom a zimou môže byť až v stovkách eur. Vývoj cien sa dá pozrieť na stránke Organizátora krátkodobého trhu s elektrinou (OKTE).„Čoraz viac budeme počúvať o potrebe ukladania energie. V ideálnom prípade to budú batérie, druhá možnosť je voda,“ hovorí Lednár.Na podcaste spolupracovali Michaela Jónová a Adam Obšitník.

Dlho očakávaný štart misie Artemis 2, ktorá má po 50 rokoch vrátiť ľudí k Mesiacu, sa posúva. Pôvodný februárový termín padol kvôli technickým problémom s únikom paliva. Tento odklad nám však dáva priestor pozrieť sa na to, čo astronautov čaká tam, kam sa ISS nikdy nedostala – v hlbokom vesmíre.Pobyt mimo ochranného obalu Zeme prináša riziká, o ktorých sa často nehovorí. Vedeli ste, že astronauti môžu vo vesmíre oslepnúť kvôli tlaku tekutín v lebke? Alebo že bežné lieky sa vplyvom radiácie môžu stať toxickými?O tom, prečo sa Artemis 2 odkladá, ako dopadla slávna štúdia dvojičiek (Scott a Mark Kellyovci) a prečo posádka stanice Skylab v minulosti vyhlásila vzburu a vypla rádio, sa v podcaste SHARE rozpráva moderátor Maroš Žofčin s astrofyzikom a redaktorom Živé.sk Marekom Jurčíkom.Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Teraz ju máme aj v elektronickej verzii. Nájdete ju na obchod.aktuality.sk.TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Zdravotné riziká dlhodobého pobytu vo vesmíre.Štúdia dvojičiek: Astronaut Scott Kelly vo vesmíre omladol.Lieky vo vesmíre, vplyv radiácie či beztiažového stavu.Psychika a vzbura: Prípad stanice Skylab, kedy posádka kvôli frustrácii a prepracovaniu prerušila kontakt so Zemou.Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Zhrnul taktiež, v čom mimoriadne zlyháva Hlas.Kam nás ťahá koalícia, sa porozprávali Jakub Gulík a Peter Bárdy.

Vrátili sme sa do sveta, v ktorom platí už len hrubá sila, v hre sa tak môže ocitnúť dokonca i samotná existencia Slovenska. Už za našich životov sa môže stať, že Slovensko fakticky prestane existovať ako suverénný štát, tvrdí publicista Arpád Soltész. O čo všetko dnes na Slovensku hráme, prečo sme moci ochotní tolerovať to, čoho sme svedkami a máme šancu na reparát?Svetový poriadok sa dnes rozpadá ako hrad z piesku. Náš - kedysi najbližší spojenec, ktorému sme poctivo roky držali chrbát sa nám bezostyšne vysmieva do tváre a bývalá bašta slobody sa dnes mení na fašizujúce pseudokráľovstvo. Euroatlantická civilizácia tak kolabuje sama do seba a Putin - ktorý už štyri roky brutálne nivočí susednú Ukrajinu, sa tak na tom všetkom môže iba a len smiať. Pozorovať to, živiť to a - čakať.No a čo ten náš - na všetky štyri strany rozkročený, kormidelník z Úradu vlády? Ako sám deklaroval, sedí si na tom svojom bielom koni, cvála na ňom bohvie kam, úpadok - či skôr kolaps, štátu pod jeho vedením sa už prakticky nedá nijako zamaskovať ani prekryť.O čom je teda táto dnešná doba, kam sa to vlastne rútime a koľko toho slovenský volič od svojej vedome a dobrovoľne zvolenej vrchnosti ešte znesie?Nemáme azda na viac, než toto, čo sa tu deje a ak áno, ako z toho von? No a napokon, vieme si vôbec zadefinovať kto sme a čo naozaj - pre nás, a naše deti, ozaj chceme?A - sme zápecníci? ,,Chýba nám nejaký jednotiaci mýtus, ktorý by odpovedal na otázku, prečo chceme byť Slováci a prečo chceme mať Slovenskú republiku - až tak, že by sme za ňu boli ochotní aj umierať,” tvrdí Soltész a dodáva.,,Až keď príde na lámanie chleba a otvorí sa pred nami otázka: Budem riskovať život v zákopoch alebo sa naučím napr. po maďarsky, tak podľa mňa veľká väčšina Slovákov si rýchlo pôjde kúpiť učebnicu maďarčiny pre samoukov,” hovorí Soltész.Ráno Nahlas s publicistom, spisovateľom a novinárom Arpádom Soltészom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

V parlamente sa už čoskoro rozpúta súboj o slobodný prístup k informáciám z katastra nehnuteľností. Vládna novela sa totiž podľa kritikov pokúša prístup verejnosti obmedziť. Nadácia Zastavme korupciu varuje, že zákaz takzvaného “profilovania osôb či vyhodnocovania ich majetkových pomerov” a to s vysokou sankčnou pokutou by prakticky znemožnilo kontrolu majetkových pomerov politikov či iných verejných funkcionárov.To je téma dnešného videopodcastu s právnikom Nadácie Zastavme korupciu Ľubomírom Daňkom. Venovať sa však budeme aj rozpadajúcemu sa boju s korupciou, na ktorého žalostné výsledky iba nedávno upozornil samotný Generálny prokurátor.Účelové a na mieru šité novely trestnej legislatívy, oslabenie polície, ako aj likvidácia špecializovaných a vysokokvalifikovaných útvarov a inštitúcií, vysvetľuje Ľubomír Daňko.Sledujete Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Basketbalový zápas má množstvo hrdinov, no tí najdôležitejší často zostávajú v úzadí. Sú to ľudia, ktorí musia rozhodovať v zlomku sekundy, pod enormným tlakom a bez možnosti opravy. Do najnovšej epizódy podcastu Pod košom s moderátorom Tomášom Kotlárikom bola pozvaná jedna z najvýraznejších osobností slovenského basketbalového rozhodovania Veronika Obertová, elitná rozhodkyňa, ktorá si vybudovala rešpekt nielen doma, ale aj na medzinárodnej scéne.Rozhovor ponúka pohľad do zákulisia profesie, ktorá si vyžaduje vysokú fyzickú pripravenosť, mentálnu odolnosť a schopnosť zvládať chyby bez toho, aby ovplyvnili ďalší priebeh zápasu. Veronika Obertová otvorene hovorí o tom, že hoci ju mnohí vnímajú ako jednu z najlepších rozhodkýň v Európe, sama sa snaží zostať nohami pevne na zemi.Cesta medzi európsku elitu však nevedie cez skratky. Ako v podcaste zaznelo, rozhodovanie na najvyššej úrovni je výsledkom rokov neustáleho štúdia pravidiel, videoanalýzy či sledovania moderných trendov. Elitná arbiterka zdôrazňuje, že dobrý rozhodca nemôže fungovať len na základe litery pravidiel. „Ak by sme mali pravidlá úplne pred nosom a pískali podľa toho, tak by niektoré tie zápasy trvali možno aj tri hodiny. Dôležité je mať taký ten cit pre hru, aby si v konečnom dôsledku na nás nikto nespomenul,” vysvetľuje.V diskusii sa vracia aj k svojim basketbalovým začiatkom. Pôvodne sa venovala hre, no rozhodcovská dráha prišla v čase, keď bolo potrebné urobiť zásadné životné rozhodnutie. Kľúčovú úlohu v tom zohral jej otec, ktorý ju na rozhodovanie prihlásil. Práve rodinné zázemie a pravidelné diskusie o basketbale sú pre Veroniku Obertovú dodnes dôležitým zdrojom spätnej väzby.Veľká časť rozhovoru sa prirodzene venuje aj mentálnej stránke rozhodovania. Veronika Obertová otvorene opisuje tlak fanúšikov, najmä v emotívnych domácich halách, kde si rozhodcovia často vypočujú všetko možné. Podľa jej slov je kľúčom schopnosť sústrediť sa výlučne na vlastný výkon. „Jediné, čo môžeme ovplyvniť, je náš výkon, čiže sa vždy naň snažím sústrediť, aby bol čo najlepší. Treba sa vždy tak mentálne nastaviť,” priznala.Témou bola aj moderná technológia, ktorá dnes v basketbale zohráva významnú úlohu. Video systém IRS vníma slovenská rozhodkyňa ako pomocníka, nie hrozbu. Podčiarkuje, že vedomie možnosti kontroly kľúčových momentov dodáva rozhodcom väčší pokoj. „Predsa len sme tiež len ľudia a chyby naozaj robíme. Samozrejme, neúmyselne, ale vďaka tejto technológii si to vieme pozrieť a je hotovo,” dodáva.Podcast sa nevyhýba ani osobným obetiam, ktoré si vrcholové rozhodovanie vyžaduje. Zmeškané rodinné oslavy, svadby či dlhé hodiny na cestách sú daňou za možnosť rozhodovať zápasy Euroligy, majstrovstiev Európy či iných finálových turnajov. Veronika Obertová však veľmi úprimne podotýka, že ak chce človek dosiahnuť vrchol, musí byť pripravený niečo obetovať.Na záver sa pozornosť obracia k budúcnosti a vysnívanej méte, ktorou je olympiáda. Veronika Obertová zostáva realistická a pokorná. „Treba mať veľké ciele, ale zbierať aj tie malé omrvinky po ceste, ktoré sú veľmi dôležité,” uvádza rozhodkyňa, ktorá už dnes patrí medzi tie najrešpektovanejšie mená európskeho basketbalu.Ak vás zaujíma, ako vyzerá príprava elitnej rozhodkyne, prečo sú detaily vo vrcholovom basketbale rozhodujúce, čo všetko musí arbiter zvládnuť počas jedného zápasu alebo aký je život na cestách medzi halami celej Európy, určite si nenechajte ujsť najnovšiu epizódu podcastu Pod košom.

Keď chýbajú reálne výsledky, vytvárajú sa mýty.Na Slovensku už raz bolo tak zle, že za lepším životom ušlo pol milióna našincov. Aktuálne sa pod vedením Roberta Fica rútime k bankrotu a preto on a jeho „kumpáni“ vyťahujú starú „fintu“ a skúšajú vytvárať ilúziu. Viac sa dozviete v Ťažkom rozhovore.

„Demokracia bez mravných zásad sa môže stať tyraniou. To je bod, ktorý ma motivuje prebúdzať svedomie národa aj politických špičiek“, tvrdí Peter Mihoč, biskup východného dištriktu ECAV na Slovensku. „Nie je nič horšie, ako keď svedomie otupie“, dopĺňa.Keď NIE politikom zaznieva aj pod Tatrami. Nedávno takéto Nie zaznelo z úst amerických kardinálov prezidentovi Trumpovi. Pre jeho „polarizáciu, straníckosť a úzke ekonomické záujmy“ pri ťažení na Grónsko.A pod Tatrami?Bolo to len tri dni po tom, ako premiér Fico navštívil agresora Vladimíra Putina v Kremli. Z kazateľnice prešovského evanjelického chrámu – a v priamom prenose verejnoprávnej televízie – si tak premiér mohol vypočuť kritiku o „klaňaní sa moci“, ktorá „porušuje hodnoty ľudskosti a spravodlivosti“. Éterom zneli slová o korupcii, o rozhodnutiach motivovaných vlastným prospechom, o podpore režimov, ktoré šliapu po ľudských právach. A bral si ich do úst biskup Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania.Ten istý biskup sa dnes kriticky vyjadruje k úpravám o kajúcnikoch, o rušení úradu pre oznamovateľov korupcie či o útokoch mladého poslanca Barteka na barda slovenskej demokracie Františka Mikloška.Peter Mihoč, prešovský evanjelický biskup. Prečo to robí? Aj toto obsahuje Ježišovo evanjelium? A necíti sa vo svojej angažovanosti osamelý?„Predpokladom úspechu je uznať si vlastnú chybu“, hovorí. „Moc zaslepuje, korupcia je pliaga, ktorá ničí dôveru v štát“, uzatvára.„Ak sa novelou Trestného zákona znižuje citlivosť štátu voči korupcii či extrémizmu, je to otázka, či chceme spoločnosť, kde sa hranice prijateľného posúvajú tak, že sa neresť stane normou. Korupcia je v rozpore s Desatorom. Je to rozkrádanie spoločných hodnôt a budovanie nedôvery. Ak sa ruší špecializovaná prokuratúra alebo oslabuje ochrana oznamovateľov, stáva sa to normou. Bol som v Gregorovciach na hrobe Martinky Kušnírovej. Ak má byť smrť riešením pravdy v spoločnosti, tak sa pýtam, v akej spoločnosti žijeme“, rozpráva biskup Peter Mihoč.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Pokles preferencií Smeru nezastavuje ani strašenie Šimečkovou mamou“, tvrdí politológ Jozef Lenč. „PS bude musieť spozornieť až v momente, ak by sa kauza premietla do preferencií“, dodáva.Odvolávanie ministrov po vyše roku od podania návrhu. Napriek tomu aj nočné rokovanie. Rozprava o vyslovení nedôvery vláde skrátená. Bez stanoviska premiéra či ministrov. Aj bez diskusie s nimi. Rozprava k nespokojnosti s ministrami natiahnutá len cez invenčné použitie inštitútu interpelácií opozíciou. Parlamentná realita týchto hodín.Ak sa však vládnej väčšine nechce počúvať o nespokojnosti s výkonmi svojich ministrov, po piatku pokračovali v rozprave o pochybeniach matky Michala Šimečku. Zo štátneho auditu totiž vzišli nezrovnalosti pri čerpaní štátnych peňazí na jej projekt Fórum. Ak ale premiér hovorí aj o päťnásobnom preplácaní faktúr, audit upozornil na duplicitu či triplicitu. Nepotvrdil však jej obohacovanie.„Matka zlyhala, pochybenia sú očividné“ – dnes vystúpil líder opozície Michal Šimečka. Dodal však, že „tak očividné, ako neschopnosť a korupcia vlády, ktoré sa snažíte zakryť útokom na moju rodinu“ – obrátil sa v parlamente na vládnu väčšinu.Prípad však nemusí mať pre Michal Šimečku koniec. Skúsenému politickému hráčovi, akým je Robert Fico, môže poslúžiť v kritickom čase volieb. Raz sa mu to už podarilo pri Mikulášovi Dzurindovi.Na prípadný ničivý potenciál pochybenia Šimečkovej matky sa pozrieme s politológom Jozefom Lenčom.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Legendárny tréner Ilja Škondrič a vyzývateľ o titul Oktagonu vo velterovej váhe Ronald Paradeiser v najnovšej epizóde podcastu Staredown na ŠPORT.sk rozoberajú aktuálne témy na domácej scéne MMA.Témy diskusie:Zavrela Budayovi prehra s Fleurym cestu späť do UFC?Vráti sa Végh a mal by šancu proti Fleurymu?Poškodí kauza Vémola postavenie MMA v spoločnosti?Sú Szabová a Paradeiser jedno víťazstvo od UFC?Čo očakáva Paradeiser od titulového zápasu s Britom?Má David Kozma kvôli sklenenej brade po kariére?Zabíja Matěj Peňáz svoj hviezdny potenciál?Bol zápas Spicy Pája – Raška hazardom so zdravím?

AI mala byť tichým spoločníkom, no rok 2026 nás fackuje realitou, ktorá pripomína sci-fi horor. Kým nadšenci na GitHube oslavujú agenta Moltbota, kyberbezpečnostní experti bijú na poplach – stojíme pred érou, kde si váš digitálny asistent bez opýtania kúpi kredit a ráno vám proaktívne zavolá na mobil. Sme ešte pánmi svojich dát, alebo sme kľúče od súkromia odovzdali kódu, ktorý si na uzavretých sieťach typu Moltbook už teraz zakladá vlastné náboženstvá a plánuje jazyk, ktorému nebudeme rozumieť?Kým Sam Altman ohlasuje príchod všeobecnej inteligencie (AGI) a hovorí o nahradení ľudí vo vedení firiem, Európa prechádza do ofenzívy. Razia v parížskej centrále platformy X a vyšetrovanie Muskovho Groka za popieranie holokaustu sú môžu byť signálom, že digitálny divoký západ sa bude musieť krotiť.V novej epizóde podcastu PočúvAI rozoberáme, ako sa v tomto chaose orientuje Slovensko. Dozviete sa detaily o kľúčových rokovaniach našich predstaviteľov s európskym gigantom Mistral AI a či máme šancu vybudovať si vlastnú technologickú suverenitu. V novej epizóde podcastu SHARE sa redaktori Živé.sk Lucia Kobzová a Maroš Žofčin rozprávajú o najdôležitejších AI novinkách za posledné týždne.Tip na čítanie: Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/V podcaste sa dozviete:Ako vám váš nový AI asistent môže vybieliť kartu a zavolať na telefón.Čo je sociálna sieť Moldbook, kde sa milióny robotov snažia vytvoriť jazyk, ktorému ľudia nebudú rozumieť.Prečo Sam Altman verí, že OpenAI by mala v budúcnosti viesť umelá inteligencia a nie človek.Prečo Francúzi vykonali raziu v Parížskej centrále Muska.Aký strategický krok urobilo Slovensko v spolupráci s francúzskym Mistral AI.Odkazy na témy, o ktorých hovoríme v podcaste:Open-souce AI agent MoltbotNová sociálna sieť iba pre umelú inteligenciuAltman tvrdí, že OpenAI už má AGIRazia v Parížskom sídle Elona MuskaSlovensko rokuje s Mistral AIPodcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

AI nám klame, berie prácu a smeruje naše príjmy technologickým miliardárom. Podľa experta spôsobila už aj rozvody a samovraždy. Má aj množstvo pozitívnych prínosov, ale rozmnožili sa najmä apokalyptické predpovede. Čo z nich je realita a čo iba strašenie? V dnešnej relácii NA ROVINU odpovedajú dvaja experti – Maroš Žofčin z portálu Živé.sk a Matej Hrnčiar zo Slovenskej technickej univerzity.Umelá inteligencia automatizuje duševné činnosti, a tak budú o prácu prichádzať ľudia, ktorí celé roky študovali, no AI sa dokáže ich vedomosti naučiť oveľa rýchlejšie. Čo to znamená pre svet, v ktorom si požičiavame peniaze cez hypotéky na 30 rokov? A sú teraz perspektívnejšie profesie tie, ktoré sa vykonávajú rukami a nie hlavou?V podcaste sa dozviete:–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 1. minúty –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či je AI iba nástroj, alebo je to agent s vlastnými záujmami;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 1:40 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že AI agenti nazývajú ľudí pozorovateľmi;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 3:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či je AI veľké množstvo rôznych algoritmov, ktoré majú rôzne vlastnosti;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 4:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či AI rozumie tomu, čo hovorí, alebo iba skladá slová;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 5:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ do akej miery má pravdu Y. N. Harari, ktorý vidí veľké hrozby;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 7:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ prečo si AI radšej vymýšľa, akoby by priznala, že niečo nevie;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 8:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako AI už doviedla ľudí k samovražde;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 12:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či má umelá inteligencia vlastné ciele;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 13:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či môže AI vytvoriť vlastný finančný systém, čím ľudia môžu stratiť kontrolu nad ekonomikou;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 14:40 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že AI bude mať toľko moci, koľko jej ľudia odovzdajú;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 15:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ čo si o katastrofických predpovediach myslí popredná odborníčka na AI Mária Bieliková;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 16:20 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že AI už teraz ovplyvňuje voľby;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 18:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako vyzerá AI programátor a aké škody spôsobil;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 19:20 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že práce bude menej, lebo väčšinu vykoná AI;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 20:00 – kto zaplatí moju hypotéku, keď mi AI vezme prácu;– po 21:00 – či nás čaká raj na zemi alebo zničenie sveta;– od 22:00 – či budú produkty vyrobené automatizáciou takmer zadarmo;– po 23:00 – že v bezpečí pred AI sú najmä remeselné činnosti a práca rukami;– od 25:40 – ako nám AI mení vnímanie budúcich profesií a vzdelávania;– po 27:00 – že problém nastane, keď odovzdáme číslo účtu AI, aby nám zarábala peniaze;– od 28:00 – ako nám ten istý chatbot hovorí každú chvíľu niečo opačné;– po 29:00 – ako AI spôsobila rozvody;– od 30:00 – či technologickí miliardári zoberú všetky naše príjmy a smerujeme do technofeudalizmu;– po 31:00 – že AI bude zdravotníctvom pre chudobných a ľudského lekára si budete musieť zaplatiť;– od 33:00 – že nám reálne hrozí postapokalyptický svet;– po 34:00 – ako sledujeme presun moci od štátov k technologickým lídrom;– od 35:00 – že ešte horšie je, keď štáty začnú zneužívať AI na kontrolu obyvateľstva;– po 36:30 – čo sú pozitíva, ktoré vedia vyvážiť riziká AI;– od 37:30 – ako v USA testovali AI v súdnictve a objavili rasizmus;– po 38:30 – že veľkou výhodou AI je personalizovaná medicína, ktorá vie predikovať, komu zaberie chemoterapia;– od 39:45 – či sa AI mýli menej ako človek;– po 40:00 – či hrozí ekonomická kríza po spľasnutí AI bubliny;– od 43:00 – do akej miery môžeme stratiť kontrolu nad AI a duševnými činnosťami.

Slovenská futbalová liga dospela do svojej jarnej časti a krátko pred nadstavbou priniesla niekoľko zaujímavých výsledkov a trénerskú premiéru na viacerých lavičkách. V 70. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk sme sa zhovárali s Norbertom Hrnčárom.Cez víkend sa odohralo prvé jarné kolo v Niké lige a celkovo 19. kolo aktuálnej sezóny najvyššej súťaže. Na trénerských postoch zažili premiéru hneď dvaja tréneri, len jeden z nich však bodoval naplno.Nielen o tom sa moderátor Marián Lontoš porozprával v 70. epizóde Kam si to kopol? na ŠPORT.sk s futbalovým trénerom Norbertom Hrnčárom, ktorý má jednoznačného favorita na zisk titulu.

Kvalita i dostupnosť sanitiek je vo vážnom ohrození. Téma Rána Nahlas s dlhoročným záchranárom Matejom Polákom. Reforma plánovaná ministrom Šaškom “zhumpľuje” systém, ktorým sa môžeme pýšiť a ktorý patrí medzi špičku v EÚ, varuje Polák. Ušil rezort zdravotníctva túto reformu na mieru finančných skupín?“Na Slovensku fungujú dve zdravotníctva. Jedno je to, ktoré je napísané do zákonov no a to druhé je to, ktoré tu v skutočnosti máme. No a tie dve zdravotníctva sú úplne odlišné.” Matej PolákJeden z pilierov život zachraňujúcej urgentnej medicíny - Záchranný zdravotný systém, teda ľudovo povedané sanitky, môže prejsť zásadnou zmenou. Po až neuveriteľne zbabranom sanitkovom tendri, ktorý šéf NKÚ označil za festival netransparentnosti ako i “klondajk” prichádza jeho tvorca – minister zdravotníctva, s reformou, ktorá systém vracia priam o celé dekády späť. Voči tomuto novému zámeru ministra zdravotníctva rozhodne dôveru necítim a nemyslím si, že to bude fungovať, tvrdí prezident Asociácie záchrannej zdravotnej služby Matej Polák. Reforma, ktorá sa ešte ani len nezačala, pritom už naráža na silný odpor samotných záchranárov, ktorý voči nej spustili rozsiahlu petíciu. Nič ešte nie je stratené, reforma sa dá zvrátiť, ubezpečuje Polák no varuje, že množstvo záchranárov zvažuje aj odchod do zahraničia.Pripomeňme, že sanitkový tender bol zrušený bez toho, aby zaň minister prebral akúkoľvek politickú zodpovednosť, ako i s veľkými otáznikmi o zákonnosti jeho stopnutia - čo potvrdzuje i vyše 30 správnych žalôb Generálneho prokurátora. Tentoraz si rezort zdravotníctva vybral ľahšiu cestu, centrálny celoslovenský tender by sa už proste opakovať nemal a štát sa rozhodol ísť po ceste posilnenia úlohy samotného štátu. Po novom rozdeľovanie staníc záchrannej služby zabezpečia nemocnice, ktoré disponujú urgentnými príjmami. Sanitky by tak napokon mali prevádzkovať samotné nemocnice alebo výber ich prevádzkovateľa si jednoducho lokálne vysúťažia. Kritici sa ale obávajú, že nové pravidlá záchranný systém zničia a vysoko zadlžené nemocnice si peniazmi na sanitky budú plátať svoje vlastné dlhy. No a napokon, kľúčová otázka znie: Čo z tejto “reformy” budeme mať my, pacienti? Jednou časťou reformy záchranárskeho systému - ktorý iba nedávno schválila samotná vládna koalícia boli aj indikátory kvality a bolo povedané, že konečne by sa v tendri na výber poskytovateľov už mali zohľadňovať objektívne a merateľné dáta. No a keď konečne je tento systém pripravený - a od nového roka sa aj reálne spustil, tak niekto prichádza s návrhom, že to celé nebudeme súťažiť, ale rovno to odovzdáme bez súťaže nemocniciam nech si to robia na večné veky - a to bez ohľadu na kvalitu? Pýta sa M. Polák. Téma dnešného podcastu s dlhoročným záchranárom ako i šéfom záchrannej zdravotnej služby ZAMED Matejom Polákom. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Ľudia v týchto dňoch dostávajú výplatu zníženú o konsolidačné opatrenia. Zamestnancovi s priemerným príjmom okolo 1600 eur príde mesačne na účet približne o 10 eur menej. Čím vyšší máte plat, tým viac vám z neho štát vezme. Oveľa viac stratia ľudia pracujúci počas dní pracovného pokoja, odborári odhadujú straty v stovkách eur na osobu. Živnostníci zase musia do dnešného dňa zaplatiť zvýšené odvody.Ak živnosntík bude musieť zaplatiť minimálne 425 eur štátu na odvodoch, mnohých to môže odradiť od začiatku podnikania, upozorňuje analytik Radovan Ďurana z inštitútu INESS. Podľa neho navyše deficit nebude nižší, takže rozhodne nejde o dobre investované peniaze. Navyše, tieto opatrenia posúvajú Slovensko oveľa nižšie v rebríčkoch kvality podnikateľského prostredia.Šéfka najväčšieho odborového zväzu zase upozorňuje, že štát chce takto prinútiť fiktívnych živnosntíkov, aby sa zamestnali. Problém ale je, že niekedy nemajú na výber a štát nevie efektívne kontrolovať fiktívne živnosti. Monika Uhlerová hovorí, že takto nastavená konsolidácia sa môže opakovať donekonečna.Pred nižšími číslami na výplatných páskach varovali experti ešte pred schválením konsolidačného balíčka, vrátane štátom zriadenej Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. V dnešnom podcaste si pustíme aj časť rozhovoru s jej predsedom Jánom Tóthom, ktorý vysvetľuje, prečo majú ľudia po konsolidácii nižšiu výplatu.Nahrával Peter Hanák.

Moskva má na Slovensku od decembra nového veľvyslanca. Igora Bratčikova nahradil Sergej Andrejev. Do Bratislavy prišiel zo svojho predchádzajúceho pôsobiska v Poľsku. V postavení prvého muža Moskvy tam neváhal spochybniť besnenie Rusov v ukrajinskej Buči s masovými hrobmi, ulicami posiatymi mŕtvymi civilistami, príbehmi mučenia, znásilňovania i únosov. Označil ich za „inscenáciu“. Rovnakú, akou mala byť červená tekutina na jeho tvári, ktorými ho poliali nespokojní Poliaci a mala symbolizovať krv, ktorú majú Rusi na rukách na Ukrajine.Práve za jeho veľvyslancovania sa muselo z Varšavy porúčať 45 ruských agentov s diplomatickým krytím.„Budovanie siete tajných agentov a spolupracovníkov ruských tajných služieb v Poľsku, koordinovaná a šírená propaganda priamo veľvyslancom“. Podľa opozície sa tieto aktivity zbiehajú práve v novom šéfovi ruskej ambasády na Slovensku. Navrhujú preňho dokonca sprísniť tresty za vyzvedačstvo.Koho posiela Moskva na Slovensko? Diplomata či koordinátora spravodajských služieb? A s akými cieľom?Téma pre bezpečnostného analytika Victora Breinera.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Milujeme ich a sú členmi našich rodín, ale nie vždy vieme, ako správne postupovať, ak sa im niečo stane. Hovoríme o domácich zvieratkách a o tom, že napriek tomu, že by sme ich chceli mať pri sebe celý život, nedá sa to.Veterinárka Michaela Kubová v rozhovore povedala viac o tom, ako sa správne starať o domácich miláčikov, ale aj to, prečo by sme si možno mali dávať pozor na niektoré aktivity so zvieratkami, čím ich nekŕmiť alebo prečo sú dôležité kastrácie.V rozhovore si prečítate:- ako prebieha preventívna prehliadka zvieratka a aké ochorenia sú najčastejšie;- prečo je dôležité kastrovanie, ako sa pozerá na šľachtenie či eutanázie;- v čom sa posunula veterinárna medicína a prečo je dobré, že vznikajú aj odbory ako mačací psychológ čo onkológ.

Nový diel Mimózy ponúka rozhovor s hercom Jurajom Lojom. Dozviete sa, prečo mal na základnej škole dvojku zo správania a čo prežíval ako dieťa s ADHD počas 90. rokov. Vysvetľoval, v čom je pre neho divadlo čarovné, a hovoril aj o tom, aké je to stvárňovať postavu dospelého muža na autistickom spektre, ktorého vychováva starší manželský pár. Ako na inscenáciu Etudy reagujú rodičia detí s poruchou autistického spektra? A je dnes táto téma vo verejnom priestore prehliadaná spoločnosťou i politikmi? Aj na to sa v podcaste pýtali Janka s Lenkou.V Mimóze s Jurajom Lojom sa (ne)dozviete:1:20 – ktorým športom sa momentálne venuje; 5:50 – ako sa dostal k herectvu; 10:10 – čo ho na procese herectva najviac napĺňa; 11:20 – či chodí na terapie; 13:40 – ktorá z jeho hereckých postáv ho najviac zasiahla; 16:40 – prečo má radšej divadlo ako film; 20:30 – či sa niekedy stáva, že dnešná rýchla doba „preskočí“ aktuálnosť inscenácie; 21:45 – prečo sú aj veľmi staré divadelné hry dnes aktuálne a pôsobia univerzálne; 27:30 – či dokáže byť paralelne maliarom a hercom; 32:25 – čo spoločnosti ponúka inscenácia Etudy; 34:50 – aké je stvárniť človeka na autistickom spektre s echoláliou; 39:00 – či sa v spoločnosti dostatočne hovorí o ľuďoch s poruchou autistického spektra a akú pomoc by od štátu potrebovali; 44:50 – čo by odkázal divákom Mimózy.

Nový diel Mimózy ponúka rozhovor s hercom Jurajom Lojom. Dozviete sa, prečo mal na základnej škole dvojku zo správania a čo prežíval ako dieťa s ADHD počas 90. rokov. Vysvetľoval, v čom je pre neho divadlo čarovné, a hovoril aj o tom, aké je to stvárňovať postavu dospelého muža na autistickom spektre, ktorého vychováva starší manželský pár. Ako na inscenáciu Etudy reagujú rodičia detí s poruchou autistického spektra? A je dnes táto téma vo verejnom priestore prehliadaná spoločnosťou i politikmi? Aj na to sa v podcaste pýtali Janka s Lenkou.V Mimóze s Jurajom Lojom sa (ne)dozviete:1:20 – ktorým športom sa momentálne venuje;5:50 – ako sa dostal k herectvu;10:10 – čo ho na procese herectva najviac napĺňa;11:20 – či chodí na terapie;13:40 – ktorá z jeho hereckých postáv ho najviac zasiahla;16:40 – prečo má radšej divadlo ako film;20:30 – či sa niekedy stáva, že dnešná rýchla doba „preskočí“ aktuálnosť inscenácie;21:45 – prečo sú aj veľmi staré divadelné hry dnes aktuálne a pôsobia univerzálne;27:30 – či dokáže byť paralelne maliarom a hercom;32:25 – čo spoločnosti ponúka inscenácia Etudy;34:50 – aké je stvárniť človeka na autistickom spektre s echoláliou;39:00 – či sa v spoločnosti dostatočne hovorí o ľuďoch s poruchou autistického spektra a akú pomoc by od štátu potrebovali;44:50 – čo by odkázal divákom Mimózy.

Ako si zabezpečiť nákup nového auta aj bez peňazí? Stále je to možné. Pre firmy, živnostníkov, ale aj pre súkromné osoby, dnes existujú sofistikované finančné produkty, ktoré odolali aj ráznym konsolidačným opatreniam.Vlastniť je stále dôležité, len nie pre každého.Stále viac sa hovorí o tom, že vlastníctvo nových áut je prežitok. Namiesto neho tu máme alternatívy, ktoré sa už dnes ukazujú ako oveľa výhodnejšie. Reč je napríklad o leasingovom financovaní, respektíve operatívnom leasingu alebo aktuálne leasingovom úvere. A hoci na Slovensku nastali významné legislatívne zmeny, ktoré celý tento model financovania mohli skomplikovať, trh si napokon cestu našiel.V dnešnej epizóde sa budeme rozprávať o financovaní nákupu nových a jazdených vozidiel, do štúdia sme zavolali jedného z najpovolanejších na Slovensku, regionálneho riaditeľa ČSOB Leasing pre Trnavský a Trenčiansky kraj, Ladislava Pšenáka.„Naším cieľom nie je brať autá, ale aby ich klienti užívali a dosplácali. Ak má klient krátkodobý problém, základom je komunikovať. Pokiaľ ide o dlhodobejšiu situáciu, je možné upraviť splátkový kalendár, ale dôležité je, aby klient „zdvíhal telefón“ a situáciu riešil,“ hovorí v novej epizóde podcastu Autobazar.EU Ladislav Pšenák z ČSOB Leasing o tom, čo hrozí po strate schopnosti splácať úver na auto.V rozhovore odpovedáme aj na nasledovné otázky:- Má zmysel baviť sa o leasingu a nezaťažovaní cashflow aj pri malých firmách a živnostníkoch, ktorí majú ročné tržby na úrovni desiatok či stoviek tisíc eur?- Kde robia malé firmy pri kúpe áut chyby, ktoré ich stoja peniaze navyše?- Aký je rozdiel medzi leasingovým úverom a operatívnym leasingom?- Čo sa deje s autom po skončení splácania - môžem si auto po lízingu nechať, či sa odpredáva, odkupuje?- Kontrolujete aj cenu vozidla, ktoré chce klient kúpiť? Napríklad, čo ak chce kúpiť auto za premrštenú cenu?- Čo sa stane, ak sa firme skomplikuje situácia, napríklad jej klienti nezaplatia faktúry, a hrozí vynechanie splátky? Pristupuje sa k odobratiu vozidla?Ďakujeme, že počúvate a sledujete podcasty od Autobazar.EU. Všetky naše podcasty nájdete na Podcastoch Aktuality.sk Rozhovor s importérom: Oprava batérie nás stojí len desiatky eur, robí to stroj Galko o reklame v médiách: Prichádzajú o tisíce eur na Google reklame, nevedia ako na to Novinár Hubinský: Elektromobily polarizujú spoločnosť, lebo je to politická téma. EÚ sa zachovala pokrytecky Adam Ďurica: Na cestách zažívam toľko, že ma len tak niečo nevytočí

Hosťom Olympijského videocastu je Karol Kučera. Spomíname na rok 1998, kedy v Melbourne „vymazal” Peta Samprasa, ale pozeráme sa aj dopredu. Zhodnotil aktuálnu situáciu na Slovensku, kde podľa neho chýba prepojenie školského systému s vrcholovým športom. Prezradil svoj osobný rebríček troch najlepších tenistov všetkých čias – nájdete v ňom niekoho zo súčasnej generácie? Sledujte diskusiu o tenise či technológiách, ktoré menia hru.Olympijský videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.Čo sa dozviete v rozhovore?že tenis je stále drahý športako sa spätne pozerá na svoje úspechyako rozladiť súperaaká generácia tenistov vyrastá na Slovenskuprečo nemáme momentálne nikoho v mužskej top 100ktorá olympiáda bola pre neho najkrajšou

Hlavnou témou najnovšej epizódy podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk boli blížiace sa zimné olympijské hry v Taliansku. Pozvanie Mareka Marušiaka a Tomáša Prokopa prijal bývalý slovenský reprezentačný obranca a majster sveta z Göteborgu Ľubomír Višňovský. V rozhovore otvorene porozprával o vlastných olympijských skúsenostiach, sile súčasného slovenského tímu aj o tom, prečo netreba mať prehnané očakávania.Úvod podcastu patril spomienkam na olympijské hry, ktoré 49-ročný Slovak absolvoval počas svojej bohatej kariéry. V diskusii zaznelo, že hoci ide o výnimočné podujatie, z pohľadu hokejistu je olympiáda špecifická aj tým, že športovci fungujú v uzavretom režime a často ani nemajú možnosť spoznať dejisko hier tak, ako by si želali.„Dá sa povedať, že počas celej tej olympiády športovci žijú v takej bubline. Hlavné táto zimná je strašne rozťahaná. Ideš len autobusom medzi dedinou, štadiónom a naspäť, v podstate si tam takto žiješ dva týždne,” zaspomínala si niekdajšia hviezda zámorskej NHL.Časť rozhovoru sa prirodzene venovala aj pamätnému turnaju vo Vancouveri, kde slovenskí reprezentanti prišli o medailu doslova na poslednú chvíľu. Podľa Ľubomíra Višňovského išlo o bolestivý moment pre celú generáciu, ktorá mala reálnu šancu zapísať sa do histórie ešte výraznejšie. V podcaste uviedol, že rozhodujúce faktory boli kombináciou tlaku, emócií a nezvládnutých detailov.Diskusia sa následne presunula k súčasnej reprezentácii a blížiacej sa olympiáde v Taliansku. Rodák z Topoľčian sa na zostavu pozerá realisticky. Ocenil jej vyváženosť, no zároveň otvorene hovoril o rozdieloch oproti ére, keď Slovensko disponovalo väčším počtom lídrov zo zámorskej NHL. Podľa jeho slov môže tím uspieť najmä vďaka disciplíne, fyzickej hre a dobrému načasovaniu formy.„Máme veľmi dobre vyskladaný tím, ale nemáme toľko kvalitných hráčov z NHL, aby sme mohli konkurovať tým najlepším. Ale ak si podržíme oslabenia, presilovky a bude to podporené aj výkonom brankára, tak si myslím, že budeme hrať veľmi vyrovnaný hokej,” zdôraznil bývalý obranca Los Angeles Kings, Anaheimu Ducks, Edmontonu Oilers či New Yorku Islanders.Reč bola aj o jednotlivých hviezdnych menách v tíme, najmä o Jurajovi Slafkovskom, Šimonovi Nemcovi či Martinovi Fehérvárym. Ľubomír Višňovský vyzdvihol ich potenciál, no pripomenul, že olympijský turnaj na menšom klzisku je mimoriadne náročný a rozhodujú často detaily, ktoré sa nedajú natrénovať. Čo tým myslel, sa dozviete v najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk.

V slovenskej spoločnosti nie je zvykom sa domáhať svojich práv. U nás sme sa ich nedomáhali, u nás sme sklonili chrbát a ešte sme pánu veľkomožnému podali bičík, pripomína Alojz Hlina. Podľa neho vládna väčšina cieľavedome pracuje na znefunkčnení parlamentnej demokracie. To, kam vládna moc zájde je však predovšetkým v rukách voličov, odkazuje nám v Aktualitách Nahlas poslanec SaS. Vláda Roberta Fica hlasovanie o dôvere ustála. Samotný premiér sa však diskusií v pléne vyhol, odvolávaní ministri argumentovať vôbec neprišli no a koaličná väčšina hlasovanie o dôvere siedmych ministrov - z ktorých najstaršie má už viac ako rok, spojila do jedného nočného “balíčka”. Parlamentná väčšina si znovelizovala aj rokovací poriadok, v ktorom ešte viac okresala parlamentné diskusie a na neposlušných poslancov ušila disciplinárny bič, ktorý bude ovládať ona sama, teda vládna väčšina. Je náš parlament ešte stále demokratickým parlamentom alebo sa to už blíži skôr k akejsi paródií na zastupiteľskú demokraciu? Pracuje vládna koalícia na zámernom a cieľavedomom znefunkčnení parlamentnej demokracie? A ak áno, čo sa voči tomu dá urobiť a dovolia jej to občania Slovenska? “Najviac pre demokraciu na Slovensku dnes urobíte tým, že zoberiete svoju telesnú schránku a prídete tam, kde sa za ňu bojuje. Otázka teraz naozaj stojí tak, že či má záujem ľud slovenský urobiť s tým našim parlamentom poriadok a chce si platiť funkčný parlament alebo taký, ktorý začína byť iba atrapou? Pýta sa poslanec SaS No a príde Slovensko kvôli penziónovým kauzám o eurofondy? Sledujte Aktuality Nahlas s poslancom SaS Alojzom Hlinom.

Herec Richard Stanke okrem pôsobenia v SND hrá aj Mariana Kočnera v malom nezávislom divadle, ktoré uviedlo novú hru Threema. Vedenie národného divadla malo problém s hrou na základe diela Jonáša Záborského, v ktorej sú paralely s pandémiou. Píše si prejavy na protesty sám? A čo plánuje robiť pred voľbami?V podcaste s Richardom Stankem sa dozviete:– od 1. minúty – o čom je a ako je urobená nová hra Threema a či je to realita alebo fikcia;– po 2:00 – aké to bolo vžívať sa do postavy Mariana Kočnera;– od 3:50 – že vo funkciách máme veľa ľudí, ktorí žijú pokrytecký život, keď hlásia tradície, ale menia frajerky;– od 6:00 – či je v SND autocenzúra, keď takúto hru uvádza malé divadlo;– po 9:00 – že v SND bol problém so Záborského príbehom o pandémii, ktorá má paralely do dneška;– od 12:00 – či sa do SND ešte oplatí chodiť a či tak ide o podporu hercov alebo riaditeľky;– po 13:00 – ktoré hry v SND sú ešte kritické a herci by ich zrušenie vnímali ako cenzúru;– od 15:00 – že autoritárski politici neznášajú satiru;– po 18:00 – že ľuďom sa uľaví, keď sa zasmejú na Ficovi na korčuliach v tuneli;– od 19:00 – ako to bolo s prepúšťaním v SND;– po 20:00 – že argument konsolidáciou nesedí;– od 22:45 – že v SND je aj v hľadisku úplne iná atmosféra ako pred časom;– po 24:00 – že opozícia je podľa neho voči ministerke Šimkovičovej ešte zhovievavá;– od 25:30 – že kultúra prežila aj komunistov, tak prežije aj Šimkovičovú s Machalom;– po 28:00 – či si prejavy na protestoch píše sám;– od 29:00 – či protesty nie sú presviedčanie presvedčených;– po 30:30 – že najhoršia je apatia, a tak sa treba rozprávať aspoň s príbuznými;– od 31:30 – či neplánuje kampaň ako bola v Česku Přemluv bábu;– po 32:00 – kam priviedol krajinu Robert Fico;– od 34:00 – že Robert Fico nakazil svojim politickým štýlom celú našu politiku;– po 36:00 – že slovník o agentoch je komunistický, mečiarovský a trápny;– od 37:00 – či politicky aktívni herci dostávajú menej príležitostí vo verejnoprávnej STVR.

Zatĺkanie tentoraz vyústilo do trápneho finále.Naplno prasklo, ako to v skutočnosti bolo s „neškodnou“ komunikáciou Miroslava Lajčáka.

Robert Fico stratil akúkoľvek súdnosť. Je to zmagorený človek, ktorý podľahol paranoji o európskom komplote a tak stavil na Putina, tvrdí bývalý diplomat Ivan Novotný. Čo nám musí v kauze Epstein premiér Fico vysvetliť, prečo sa nedá veriť Lajčákovej ruskej škole a ako sa z našej diplomacie stala slúžka zbrojárskych záujmov Roberta Kaliňáka?Staré medzinárodné poriadky, tak ako ich po ničivej druhej svetovej vojne poznáme, končia no a éra medzinárodného práva sa rúca ako domček z karát. Po brutálnej ruskej agresií na Ukrajine sa k takpovediac “darebáckym štátom” nečakane pridali aj Spojené štáty. Prezident Trump nielenže napadol Venezuelu - a nechal uniesť jej prezidenta, ale vyhráža sa i obsadením dánskeho Grónska a jeho administratíva si nepokryte dala za cieľ aj rozvrat Európskej únie. Európa tak čelí hrozbe nielen z východu, ale už aj zo západu a vážne spochybnený je aj samotný pilier našej bezpečnosti - existencia a dôveryhodnosť Severoatlantickej aliancie.Slovenská vláda však i naďalej razí politiku štyroch svetových strán čo v praxi predvádza najmä spochybňovaním našich európskych spojencov, samotnej EÚ, ale aj opakovanými výletmi za Vladimírom Putinom a absolútnym nezáujmom túto politiku vysvetľovať svojim vlastným občanom.Svetovým - ale i slovenským, dianím pritom aktuálne hýbe zverejnenie miliónov strán komunikácie usvedčeného sexuálneho násilníka Jeffrey Epsteina s mnohými svetovými top lídrami či celebritami globálneho významu. V zozname usvedčeného sexuálneho násilníka pritom nájdeme i našu diplomatickú hviezdu a exministra zahraničia Miroslava Lajčáka. O čom to hovorí a prečo je v tom namočený i premiér Fico? No a fašizuje sa USA a dá sa ešte spoliehať na pilier našej bezpečnosti - NATO?Bez bezpečnosti - teda posilnenia výdavkov na obranu, žiadny sociálny štát existovať nemôže a ani nebude, tvrdí Novotný. Podľa neho, sme v časoch keď výdavky na obranu zrejme budú musieť rásť. Nič neexistuje, pokiaľ nemáte mier. Sociálny štát bez bezpečnosti nejde, dodáva exdiplomat.Bezhodnotovosť a nekonečné ambície. Jemu bolo úplne jedno, čo ho dostane na vrchol. Je to typický MGIMák, odkojený na ruskej diplomatickej škole. Ako diplomat zlyhal a ohrozil záujmy Slovenska, hovorí exdiplomat Novotný. V súvislosti s Epsteinovými odhaleniami má podľa neho čo vysvetľovať aj premiér Fico. Robert Fico dlží slovenskej verejnosti vysvetlenia, čo v našej zahraničnej politike skutočne robí, s kým všetkým sa stretáva a o čo mu v nej naozaj ide, tvrdí. Sledujete Ráno Nahlas, tentoraz s bývalým diplomatom a dnes posilou strany SaS Ivanom Novotným. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Deväť organizácií na jednom trhu je veľa. Jedna je primálo. Ukazuje to aj príklad z Maďarska.Systém odpadového hospodárstva má problémy. Existuje skupina podnikateľov, ktorí sa „vezú zadarmo“. Náklady nesieme všetci. Štátu však chýbajú kvalitné dáta, hovorí šéf Zväzu odpadového hospodárstva Ján Chovanec.Minister životného prostredia Tomáš Taraba však nepočúval odborníkov a narýchlo predložil novelu. Chce do systému pretlačiť štátnu firmu. Je tam stret záujmov, keďže štát bude podnikať v odvetví, ktoré sám reguluje, vysvetľuje Chovanec. „Ani v koalícii nie sú všetci presvedčení o správnosti tejto novely,“ hovorí.Lepšie by bolo riešiť veci, kde Slovensku hrozia pokuty zo strany Európskej únie. Mal by sa riešiť zber textilného odpadu alebo ohorkov z cigariet.Na podcaste spolupracovali Michaela Jónová, Adam Obšitník a Marek Orihel.

Zo začiatku raketový vstup do súťaže, po ktorom Trnava viedla pelotón Niké ligy až do 5. kola s plným počtom bodov, no následne prišla strata formy, stagnácia výkonov a pokles v tabuľke. V Spartaku zahrmelo a nastali zmeny v realizačnom tíme. Viac sa dozviete v 69. epizóde podcastu Kam si to kopol? s Martinom Škrtelom na ŠPORT.sk.Do jarnej časti ročníka 2025/26, ktorý štartuje už v prvý februárový víkend, vstupujú „červeno-čierni” s mladým trénerom, len 36-ročným Španielom Antoniom Muňozom a takmer nezmeneným kádrom.S akými cieľmi vykročí úradujúci víťaz Slovnaft Cupu do rozhodujúcej polovice sezóny? Čo sa udialo počas jesennej časti, keď vedenie Spartaka predčasne ukončilo misiu českého trénera Michala Ščasného? Ako v klube vnímajú najvyššie pokuty a tresty od Disciplinárnej komisie SFZ v rámci celej ligy?Aj o tom sa futbalový redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprávali so športovým riaditeľom Spartaka Trnava Martinom Škrtelom v 69. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk.

Sociálne siete v posledných týždňoch zaplavila vlna kritiky voči samoobslužným pokladniam. Zákazníci sa sťažujú, že „nie sú brigádnici“, aby si blokovali tovar sami. Dáta obchodníkov však ukazujú presný opak – využívanie týchto pokladní neustále rastie a v niektorých reťazcoch už tvorí väčšinu nákupov.Obchodné reťazce na Slovensku preto neplánujú krok späť, práve naopak. Chystajú sa masívne investície do nových technológií, ktoré majú odstrániť najčastejšie problémy – napríklad neustále privolávanie obsluhy kvôli nesprávnej váhe alebo nutnosť hľadať konkrétny druh pečiva v zozname.Nové systémy využijú umelú inteligenciu na to, aby kamera sama spoznala, či máte na váhe jablko alebo cesnak, a Lidl plánuje rozšíriť systém Scan & Go, vďaka ktorému si tovar naskenujete už pri vkladaní do košíka.O tom, prečo nás reťazce tlačia do samoobslužného blokovania, aké novinky chystajú Tesco, Billa či Kaufland a či sa blížime k dobe, kedy bude živý pokladník platenou nadštandardnou službou, sa v podcaste SHARE rozprávali redaktori Živé.sk Maroš Žofčin a Filip Maxa.Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Teraz ju máme aj v elektronickej verzii. Nájdete ju na obchod.aktuality.sk.TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/ V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Vlna hejtu vs. realita: Prečo sa ľudia na internete sťažujú na samoobslužné pokladneProblémy pri blokovaní: Miešanie pečiva v jednom vrecku, nesediace váhy a nutnosť asistencie.Novinky v reťazcoch: Lidl: Plánuje zaviesť Scan & Go (skenovanie počas nákupu) a posilniť asistenciu; Billa a Tesco: Nasadzovanie AI váh a kamier, ktoré automaticky rozpoznajú ovocie a zeleninu; Kaufland: Rozširovanie skenerov a digitálne bločky.Automatické predajne: Ako fungujú non-stop potraviny bez personálu a kto rieši problémy (dispečing).Budúcnosť nakupovania: Je nedostatok pokladníkov dôvodom automatizácie a stanú sa ľudia za kasou luxusom ako v bankách?Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Členské štáty Európskej únie definitívne schválili zákaz dovozu ruského plynu najneskôr do konca roka 2027. Nie všetky krajiny sa ale na tomto bode zhodli. Proti hlasovalo Slovensko a Maďarsko. Obidva štáty podávajú žalobu na Súdny dvor EÚ.Bude teraz plyn naozaj drahší? Hrozí, že budú mať Slováci a Slovenky doma zimu? A čo je pravdy na slovnom spojení „lacný ruský plyn”?Na tieto otázky nám odpovedal analytik webu Energie-portal.sk Radovan Potočár.„Na ruskom plyne nie sme závislí”Prečo by toto rozhodnutie únie malo vôbec zaujímať obyvateľov Slovenska? Naše domácnosti najčastejšie kúria plynovým kotlom a viac ako polovica tepla v bytových domoch zase pochádza z plynu, vysvetľuje dôležitosť témy odborník.„Ak by lacný ruský plyn existoval, tak sa o dotovaní plynu nemusíme vôbec rozprávať. A vlády by neminuli miliardy eur na jeho dotovanie,” opisuje Potočár často opakovanú tézu o lacnej komodite z Ruskej federácie.Potvrdzuje ale, že koniec dodávok ruského plynu v roku 2027 naozaj ovplyvní trhové ceny. Upozorňuje však, že zmena cien je už aj teraz turbulentná — v januári ceny plynu výrazne stúpli a koncom januára naopak išli dole.Slovenský premiér Robert Fico proti nariadeniu EÚ protestuje a chystá sa podať žalobu na Súdny dvor. Potočár ale vysvetľuje, že krajina už teraz nie je závislá na ruskom plyne a až taká zmena nenastane. Ruská federácia zabezpečuje v súčanosti už len tretinu dovážaného plynu.„Individuálne európske štátiky, obzvlášť také ako Slovensko, nemajú žiadnu vyjednávaciu silu voči Rusku. Ale spoločne ako Európa vyjednávaciu silu máme,” myslí si analytik o žalobe, ktorú chystá slovenská vláda.Počúvate podcast Európa, ktorý vzniká v spolupráci s Európskym parlamentom.Moderuje Frederika Lodová.

Poslanec za SNS Roman Michelko si myslí, že na dnešnom nočnom rokovaní parlamentu poslanci opití už nebudú, lebo ich budú sledovať médiá. Andreja Danka opitého naživo nevidel, hoci za neho nechce dať ruku do ohňa. Podľa neho ale priebeh schôdze neohrozil.V podcaste s poslancom za SNS sa dozviete:– od 1. minúty – za čo ide parlament odvolávať ministra vnútra;– po 2:00 – či sa bude opäť rokovať v noci, napriek zlým skúsenostiam;– od 5:00 – či sa na nočných schôdzach parlamentu pravidelne pije;– po 8:00 – či Andrej Danko chodí do parlamentu pravidelne opitý;– od 10:00 – že naživo Andreja Danka opitého nevidel, iba ak na videu, ale ani vtedy neohrozil schôdzu;– po 12:00 – prečo v Poľsku môžu poslanci fúkať a u nás nie;– od 16:00 – prečo má SNS nízke preferencie;– po 17:00 – že voliči chcú tvrdšie stíhanie opozície;– od 19:00 – či kvôli politickým cieľom koalície nepadnú vyšetrovania drogových mafií;– po 20:00 – či bolo OK stíhať Roberta Fica za zverejnenie daňového tajomstva;– od 24:50 – aké má možnosti SNS v ďalších voľbách a či pôjdu so Smerom;– po 25:30 – či SNS nechce vymeniť predsedu;– od 26:30 – či SNS bude spolupracovať s Republikou;– po 30:00 – či berie vážne tvrdenia Petra Kotlára;– od 37:00 – v čom opozícia nemá pravdu, keď kritizuje ministerku Šimkovičovú;– po 39:00 – či koalícia podrží všetkých odvolávaných ministrov;– od 41:00 – čím to je, že národní konzervatívci nevideli problém v Donaldovi Trumpovi skôr;– po 45:00 – či to nie je selektívna slepota na základe fiktívnych tém ako gender;– od 49:00 – či je SNS spokojná s výkonom funkcie riaditeľky STVR;– po 52:30 – či nie je Lukáš Machala v konflikte záujmov, keď riadi Radu STVR;– od 55:00 – že voličom nestačí, čo koalícia urobila s STVR a chceli by viac;– po 58:00 – prečo STVR nepokryla napríklad kauzu haciendy;– od 1:00:00 – či SR neporušuje európske právo;– po 1:05:00 – prečo bol potrebný personálny audit, na základe ktorého bude v STVR hromadné prepúštanie;– od 1:07:00 – či Národný mediálny úrad nebude centralizácia riadenia médií.

Telesná dokonalosť, česť a harmónia tela a ducha – ideál, ktorý sa z gréckej Olympie šíri od roku 776 pred Kristom. Práve tam majú svoj rodný list olympijské hry. Tie antické. Vydržali do 4. storočia nového letopočtu, lebo sa znepáčili rímskemu cisárovi Theodosiovi.Tie moderné si museli počkať až do roku 1896, kedy ich obnovil Pierre de Coubertin v Aténach. A špeciálne zimné do roku 1924, kedy sa konali prvé vo francúzskom ŠAMONÍ (Chamonix). Odvtedy bolo tých moderných 54, z toho zimných doteraz 24, naposledy v Pekingu.Už v horizonte hodín sa otvoria 25. zimné v talianskom Miláne. Metropola severu je už nejaký čas v zovretí bezpečnostných opatrení. Na takmer tritisíc športovcov tam bude dohliadať šesťtisíc príslušníkov bezpečnostných služieb. V slovenských farbách bude reprezentovať päťdesiatka športovcov.Ich výkony tam bude pre nás sledovať aj dvojica našich kolegov Ján Jasenka a Martin Tóth Vaňo z nášho sesterského portálu Šport.sk, s ktorými sa na tie 25. Zimné olympijské hry pozrieme bližšie.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Trumpov paradox. Ak v Bielom dome hovorí o nádeji na dobré správy o vojne na Ukrajine, Vladimír Putin neprestáva útočiť. A to aj napriek prísľubu týždňovej pauzy pre arktické mrazy. Od nedele pokračujú jeho jednotky v ostreľovaní centrál elektriny či vody, v utorok zlikvidovali aj symbol odporu Ukrajincov v druhej svetovej vojne – pamätník Matky vlasti. Ukrajinské mestá hlásia masívne výpadky elektriny a tepla. Teplomery vykazujú aj dvadsať stupňov pod nulou. A v predvečer trojstranných rokovaní na pôdoryse Moskva-Kyjev-Washington Volodymyr Zelenskyj prichádza s kritikou: Moskva preferuje teror pred diplomaciou.Na situáciu sa pozrieme s našou vyslanou reportérkou na Ukrajine Stanislavou Harkotovou.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Hokejový turnaj na zimnej olympiáde v Miláne sa nezdaržateľne blíži. Už 11. februára sa vhodí úvodné buly, slovenskí reprezentanti sa už stretli a v utorok odleteli do Milána. Patrik Mitas (redaktor Slovenskej televízie), Martin Toth-Vaňo (redaktor ŠPORT.sk) a hokejista Juraj Jurík sa v novej časti Trefného strieľania pozreli na šance Slovákov na turnaji, na možné zloženie presiloviek či zmenu v nominácii.

Česko-slovenská MMA organizácia Oktagon oslavuje tento rok 10. narodeniny. Spolumajiteľ Pavol Neruda v podcaste Staredown na ŠPORT.sk prehovoril o veľkolepých plánoch, zhodnotil uplynulý rok a vyjadril sa aj k obvineniam Karlosa Vémolu zo závažnej drogovej trestnej činnosti.Čo sa dozviete v rozhovore?Na základe čoho verí v nevinu Karlosa Vémolu?Prečo Oktagon nechcel zaplatiť odvetu Pirát vs. Vémola?Za akých podmienok si vie predstaviť návrat Attilu Végha?Prečo negatívne zmenil názor na Gábora Borárosa?Kto je v Oktagone vychádzajúcou hviezdou svetového formátu?Akú hodnotu má dnes Oktagon a je na predaj?

Vieme vôbec, čo je to, čo si vo vzdelávaní našich detí objednávame? V našom školstve nám zásadne chýba definícia jeho zákazníka. Tvrdí riaditeľ jednej naozaj netradičnej školy Juraj Mazák. Podľa neho si školstvo príliš monopolizoval štát a zo škôl sa tak neraz stali akési babysittingy. A prečo ambiciózne plány ministra zrejme zlyhajú?Jednou z najzásadnejších priorít našej spoločnosti by malo byť kvalitné a aj skutočne dostupné vzdelávanie. Napokon, slogany o tom, že deti sú naša priorita, tu počúvame už celé dlhé roky a to prakticky naprieč celým politickým spektrom.Malo by to tak byť, ale realita podopretá štatistikami, faktmi ako i tvrdými dátami hovorí, že tomu tak v skutočnosti vôbec nie je.Školy to nie je len o vzdelávaní, je to aj významný pilier komunity. Je škoda, že o kvalitné a dostupné vzdelávanie náš štát nemá reálny záujem, v konečnom dôsledku na to doplatíme všetci, hovorí Mazák.Ako je možné, že vzdelávanie ale aj dosiahnuté vzdelanie našich vlastných detí pre nás nie je jednou z našich najvyšších a najdôležitejších priorít? Prečo u nás stále nie je vzdelanie výťahom k lepším socioekonomickým pomerom tých, čo sa naozaj snažia, ale práve naopak - až pričasto doslova väzní detské talenty v pasci socioekonomických pomerov ich rodičov?Prečo naše školy ešte stále tak verne zrkadlia kritiku z čias Márie Terézie a vzdelávanie sa tu neraz podobá 18. storočiu a jediným rozdielom je azda iba elektrina v triedach a tablety v rukách učiteľov? Zabíja náš vzdelávací systém prirodzenú zvedavosť detí a k čomu vedie ten ustavičný cval za ďalšími písomkami, skúšaniami pre skúšanie samotné, ako i všakovakými - neraz úplne nevýpovednými, testami? Prečo ministrom školstva veľkolepo ohlásená “Nežná revolúcia vo vzdelávaní “ zrejme zlyhá a v tej našej slovenskej praxi nebude fungovať a v čom sa štát zásadne mýli, ak chce - namiesto podpory pozitívnych príkladov, hrubou silou štátnej moci nadiktovať jednotné centralizované pravidlá pre všetkých, bez rozdielu ich jedinečnosti a osobitých špecifík? Dá sa vôbec inklúzia vynútiť a v čom tá naša, neraz iba formálna, inklúzia zlyháva? No a napokon, pre koho sú vlastne tie naše všeobecné školy, keď v nich čoraz viac detí zlyháva a ani sa necítia byť v procese vzdelávania šťastné či aspoň akceptované? A ako to, že narastá počet detí, ktoré sú zo štandardného vzdelávacieho procesu vyčleňované a vieme to zmeniť? Naozaj to tak má byť a ak nie, ako z toho bludného kruhu s čoraz horšími výsledkami vystúpiť?Staviame systém pre čoraz viac sa zmenšujúcu sa normu, tvrdí Mazák, riaditeľ školy, v ktorej sú si učitelia a žiaci partnermi. “Keď postavíte systém kde tretina sú výnimky, tak ten systém asi nie je v poriadku. To nie je systém. Ak by sme mali nastavovať vzdelávací systém, tak by sme ho nemali dizajnovať na ekonomiku prevádzky, ale stavať ho najmä na jedinečnosti detí a možností toho, aby mohli rásť tak, ako to potrebujú,” dodáva.Ráno Nahlas, tentoraz s riaditeľom experimentálnej Slobodnej školy v Košiciach Jurajom Mazákom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Za PPAčkou s jej chronickými a opakujúcimi sa zlyhaniami stoja veľké a silné finančné skupiny a tie najvyššie politické špičky na tieto skupiny poprepájané, tvrdí bývalá šéfka protikorupčnej sekcie Pôdohospodárskej platobnej agentúry Zuzana Šubová. Dnes je PPA spájaná najmä s kauzami penziónov, ktoré ani penziónmi nie sú. Stanú sa penzióny náhrobným kameňom slovenských eurofondov?Takzvaná penziónová kauza spojená s pôdohospodárskou platobnou agentúrou ani po 10 rokoch vôbec neutícha. Aktuálne sa ňou - okrem polície a prokuratúry - už zaoberal aj Europarlament.„Slovensko nevie ochrániť finančné záujmy Únie,“ povedala európskemu Výboru pre kontrolu rozpočtu bývalá šéfka protikorupčnej sekcie PPA Zuzana Šubová. Na výbore však dokonca zazneli aj úvahy o možnom pozastavení eurofondov pre Slovensko.Krátko pred rokovaním eurovýboru pritom u Šubovej zasahovala polícia. Dôvodom razie malo byť údajné nebezpečné prenasledovanie prezidenta Finančnej správy Jozefa Kissa. Policajtov pritom podľa Šubovej mali zaujímať predovšetkým dokumenty, ktoré súvisia s kauzou haciend postavených z dotácií PPA. No a vážne pochybnosti našiel pri opakovaných kontrolách tejto agentúry aj Najvyšší kontrolný úrad.„PPA nespĺňa podmienky základných kritérií akreditácie. Logickým krokom by bolo odobratie akreditácie pre PPA a jej nové, hĺbkové a naozaj dôkladné preskúmanie. Veď keď farmári nedostávajú oprávnené platby a dostávajú ich oligarchovia a finančná skupina, to je podľa vás normálne? Samozrejme že to nie je normálne,“ hovorí šéfka Pirátov Šubová.A ako si vysvetľuje policajnú raziu u nej doma krátko pred jej vystúpením v Europarlamente, no a kedy sa dočkáme súdnych pojednávani v prípade pochybení PPA a dočkáme sa ich vôbec?Sledujete Aktuality Nahlas, dnes so šéfkou Pirátskej strany Zuzanou Šubovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Kristián Mesároš je tréner, ktorý dokazuje, že forma sa robí v kuchyni. V prvej časti nového podcastu na ŠPORT.sk o zdraví a dlhovekosti debatoval s moderátorom Mariánom Lontošom o strave pre bežných ľudí, mýtoch o chudnutí a pridal praktické tipy na dlhý život v kondícii. Žiadne zložité teórie, len prax, ktorú využijete už dnes. Vypočujte si podcast a dozviete sa viac.

„Aby sme boli naozaj odolnou krajinou schopnou brániť sa, musíme pracovať nielen s armádou a zvyšovať svoju „ozbrojenú“ obranyschopnosť, ale pracovať so spoločnosťou. Práve ten pojem spoločenská odolnosť je presne o tomto – že každý človek je v nejakom zmysle zodpovedný za mier“, hovorí vojnový reportér Tomáš Forró. „Nie nevyhnutne tak, že má ísť brániť krajinu so samopalom v ruke, ale každý z nás môže v prípade ohrozenia alebo krízy urobiť veľa pre to, aby sa krajina ubránila a aby sme si dokázali zachovať svoju každodennosť a spôsob života“, dopĺňa.Ako vojna u susedov mení našu krajinu? Čo sa stane, ak vojna vypukne aj u nás? Čo môžeme robiť, aby sme ochránili seba, svoje domovy a celú krajinu? Tri vety z nedávneho statusu vojnového reportéra, u ktorého som bol zvyknutý, že zachytáva a opisuje konflikty za hranicami Slovenska. Tomáš Forró však v súvislosti s vojnou začína hovoriť o svojej a rovnako našej rodnej krajine.Začína hovoriť o spoločenskej odolnosti a dokonca o príručke prežitia.Prečo?Vidí snáď niečo, čo my ešte nevidíme? Alebo len berie vážne varovania pred hrozbou širšieho konfliktu s Ruskom?Čomu ho naučili štyri roky Putinovej agresie voči Ukrajine?Otázky, ktoré mu dnes môžem položiť aj za vás – o vojne a jej presahoch za naše hranice.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Cez víkend zomrel Mikuláš Vareha, samozvaný kráľ Zemplína a jeden z najväčších daňových podvodníkov v dejinách Slovenska. Tento bývalý policajt si odsedel 9 rokov z 11-ročného trestu za to, že štátu spôsobil na daniach škodu 58 miliónov eur - ktoré sme zaplatili my všetci z našich daní. V roku 2020 sme boli u čerstvo prepusteného Varehu na bizarnej návšteve. Zábery aj rozhovor si môžete pustiť vo videopodcaste Aktuality Nahlas.Čo nám Varehov príbeh hovorí o zlatej ére DPHčkarov? Mikuláš Vareha mal rád pozornosť, vydal o sebe tri DVD záberov zo svojho života. Bol šéf asociácie amatérskeho boxu a vo svojom sídle vybudoval ring. Bol tiež charizmatický a presvedčivý klamár. Aj počas našej návštevy nám opakovane rozprával príbeh o lykožrútoch, ktorý mu pred súdom spoľahlivo vyvrátil prokurátor Ján Šanta.Vo videopodcaste nájdete aj zábery z Varehových DVD, ktoré poskytol nášmu ekonomickému reportérovi Martinovi Odkladalovi, ktorý písal o Varehových aktivitách.Nahrával Peter Hanák.

Slovenská cyklistika má nový klenot, ktorý nielenže láme rekordy na tratiach, ale svojou bezprostrednosťou si podmanila aj svet športových fanúšikov. Hosťom najnovšieho vydania podcastu suSPEAK s moderátorskou dvojicou Marek Marušiak a Rasťo Konečný bola aktuálne najlepšia slovenská MTB pretekárka v disciplíne enduro Simona Kuchyňková.Mladá jazdkyňa, ktorá len nedávno získala prestížny kontrakt s Red Bullom, v rozhovore poodhalila zákulisie športu, v ktorom rozhodujú stotiny sekundy a kde strach nemá miesto. Hoci sa dnes rúti dolu kopcami na dvoch kolesách, jej športové korene siahajú k ľadu a mantinelom.Práve hokejové začiatky boli jednou z kľúčových tém debaty, v ktorej Simona Kuchyňková s úsmevom priznala, že na korčuliach bola skôr technickým typom než ostrostrelcom. „Ja som to nevedela, nemala som silu vystreliť. Bola som strašne krivá, ale mala som rýchlosť a vedela som tvoriť šance,” spomína na časy v hokejovom výstroji.Táto komplexnosť a dravosť jej zostali dodnes, hoci hokejku vymenila za riadidlá. Prechod k cyklistike bol prirodzeným vyústením rodinného nastavenia, no cesta na vrchol enduro scény si vyžiadala obrovskú dávku odvahy a odolnosti voči bolesti.V podcaste sa dozviete aj to, aké náročné je udržať koncentráciu počas vyčerpávajúcich pretekov, keď svaly vypovedajú službu. Simona Kuchyňková detailne opísala fenomén známy ako „arm pump”, kedy predlaktia pod náporom vibrácií a neustáleho brzdenia doslova skamenejú.„My brzdíme jedným prstom. A dostala som sa do takého štádia, kedy som už musela brzdiť obidvomi aj tromi prstami. Už mi to bolo úplne jedno a myslela som si, že toto je môj koniec,” opísala dramatické momenty z majstrovstiev sveta.Napriek extrémnemu riziku však pre ňu adrenalín zostáva drogou, bez ktorej si svoj život nevie predstaviť.Ešte silnejším momentom rozhovoru je Simonina osobná skúsenosť so zdravotnými komplikáciami, ktoré mohli predčasne ukončiť nielen jej kariéru, ale aj život. Diagnóza aneuryzmy v mozgu a následná operácia jej od základov zmenili pohľad na svet. Hoci jej lekári odporúčali nájsť si iný šport, Simona Kuchyňková sa nevzdala a s odstupom času túto skúsenosť vníma ako niečo, čo ju nesmierne posilnilo.„Vždy sa snažím užívať si život čo najviac, lebo stačí jedna sekunda a je to out,” hovorí úprimne o svojom novom prístupe k pretekaniu aj každodennosti.Tento rozhovor v rámci podcastu suSPEAK nie je len o bicykloch a hokeji. Je to príbeh o nezlomnej vôli, radosti zo života a o tom, ako chutí šampanské vypité priamo z cyklistickej tretry. Ak chcete vedieť, prečo sa Simona Kuchyňková nebojí medveďov, ale prekvapil ju jeleň, alebo ako dokázala vyhrať Svetový pohár o jedinú desatinu sekundy, nenechajte si ujsť celú epizódu. Je to jazda, pri ktorej nebudete chcieť brzdiť.

Európsky zákon o digitálnych službách má za cieľ urobiť z internetu bezpečnejšie a férovejšie miesto. Darí sa mu to? A ako funguje v praxi? Aj o týchto otázkach diskutovala Veronika Frankovská v podcaste s komunikačným stratégom Petrom Jančárikom zo Seznam.cz.Podľa Jančárika sa Zákon o digitálnych službách (DSA) riadi pomerne jednoduchým princípom: „To, čo je nelegálne v offline svete, má byť nelegálne aj online.“ DSA podľa neho ukladá veľkým platformám povinnosť odstraňovať nezákonný obsah a zároveň byť transparentné v tom, ako moderujú diskusie a rozhodujú o zmazaní príspevkov.„DSA je opakom cenzúry. Zavádza povinnosť platformám vysvetliť, prečo bol konkrétny obsah alebo status odstránený,“ zdôrazňuje Jančárik. Práve transparentnosť považuje za jeden z kľúčových prvkov regulácie, ktorá má posilniť dôveru používateľov.Európska únia je podľa neho v súčasnosti jedinou významnou globálnou silou, ktorá sa systematicky snaží regulovať veľké online platformy. Európska komisia už vedie viaceré konania, napríklad aj voči platforme X.„Európsky prístup je do istej miery inšpiráciou aj pre iné krajiny. Zároveň je dôvodom, prečo dnes vidíme najostrejší odpor zo strany časti americkej administratívy, ktorá je silne prepojená s veľkými technologickými platformami zo Silicon Valley,“ dodáva Jančárik.

Hrozba skrytej privatizácie vodárenskych spoločnosti či ovládnutie zdravotníctva lobistami. To sú témy, v ktorých predseda NKÚ opakovane žiadal premiéra o stretnutie. Neúspešne, premiér záujem neprejavil. Slovensko pritom trápi i obrovský investičný dlh – od vodárenskej infraštruktúry cez mosty či železnice. Desiatky miliárd na modernizáciu pritom štát nemá. No a stopnú nám kvôli PPA eurofondy?Slovensko vstúpilo už do tretieho kola uťahovania opaskov. Máme vyššie dane i odvody, máme vyššie ceny, ale napriek miliardovým konsolidáciám zostáva rozpočtový deficit prakticky rovnako vysoký. Slovensko sa pritom prepadá už vo všetkých možných rebríčkoch na samý chvost krajín EÚ a z krajiny sa kvôli mnohomiliardovým investičným dlhom stáva čoraz viac akýsi postupne sa rozpadajúci skanzen.V časoch, keď sa okolo Nemecka, Francúzska či susedného Poľska formuje jadro novej - dvojrýchlostnej Únie a vplyvní európski politici i odborníci varujú pred hrozbou konfliktu s Ruskom je však naše krajina na krízové situácie žalostne nepripravená. Poučenie z katastrofálne manažovanej pandémie nebolo urobené vôbec, naopak dôvera v spoločnosti prudko narástla. No a investičné dlhy v kritickej infraštruktúre - od kanalizácie k mostom alebo železniciam, sa šplhajú k mnohomiliardovým sumám, na ktoré Slovensko jednoducho nemá vôbec žiadne rezervy.My nemáme odborníkov, my máme “plávajúcich” generálnych riaditeľov, tvrdí šéf NKÚ a dodáva: “Prišlo sa na netransparentné, neférové konanie generálneho riaditeľa a namiesto toho aby sme ho nechali orgánom činným v trestnom konaní - aby zistili ako je možné, že sa mu navýšil majetok a žije si nad pomery jeho oficiálneho platu, tak my sa s takýmto zamestnancom rozlúčime tak, že mu dáme štedré odstupné no a o pár mesiacov ten istý človek opäť sedí na stoličke generálneho riaditeľa v inej štátnej inštitúcií. Takýchto podozrivých osôb je tu veľmi veľa.”Ráno Nahlas, dnes opäť so šéfom Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomírom Andrassym. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Zrazu som sa vyhýbala foteniu, nechcela som sa vidieť. Aj fyzicky som mala som rôzne príznaky a netušila, čo sa deje, hovorí Lenka Šóošová o perimenopauzeVedeli ste, že priemerná žena strávi v perimenopauze a menopauze až tretinu svojho života? Napriek tomu o nej vieme menej než o puberte. Počúvajte spolu s nami najnovšiu časť Pre mamy s Babsy.Perimenopauza je prirodzené prechodné obdobie v živote ženy, ktoré môže začať aj niekoľko rokov pred menopauzou. Prejavuje sa hormonálnymi výkyvmi a rôznymi fyzickými aj psychickými príznakmi (hovorí sa dpokonca o viac ako 30-tich) , ktoré si ženy často nevedia hneď spojiť s týmto obdobím. Práve preto býva perimenopauza často nepochopená a zbytočne stresujúca.O svojej skúsenosti s perimenopauzou v poslednej dobe otvorene komunikuje aj moderátorka Lenka Šóošová, ktorá priznala, že dlho netušila, čo sa s jej telom deje. Zažívala zabúdanie, únavu, búšenie srdca či stratu istoty a mala pocit, že s ňou niečo vážne nie je v poriadku. Až postupne zistila, že ide o perimenopauzu, a rozhodla sa o tom hovoriť verejne, aby povzbudila aj iné ženy a pomohla búrať tabu okolo tejto témy, ktorú vám dnes prinášame aj v najnovšej časti Pre mamy s Babsy. V otvorenej diskusii privítame nielen Lenku Šóošovú, ale aj farmaceutku, odborníčku v oblasti ženského zdravia a členku Medzinárodnej menopauzálnej spoločnosti Leilu Zajac, dozviete sa: čo je perimenopauza a čo menopauza kedy môže žena pozorovať úplne prvé príznaky, a koľko perimenopauza trvá prečo by o tomto období mali vedieť aj mladé ženy, ešte pred 40-tkou čo všetko je dôležité začať si o svojom tele uvedomovať ešte skôr, než prídu prvé príznaky ako toto obdobie prežívala moderátorka Lenka Šoóšová v dobe, kedy ešte nevedela, čo sa s ňou deje ako to prežívala už naopak v čase, kedy o perinomenopauze vedela čo jej pomohlo prekonať aj nepríjemné chvíle ako to vnímala ako žena, ktorá nielen chodí do práce, ale je navyše dennodenne aj pred kamerami a v centre záujmu viac, než iné profesie ako jej pomohol jej manžel a ako sa má dnes aj čo Lenka ako vždy s úmevom a úprimne odkazuje všetkým ženám.V našom podcaste dnes nájdete naozaj všetko dôležité, čo o ženskom zdraví (nielen) po 40-tke treba vedieť. Počúvať všetky doterajšie časti a prihlásiť sa aj na odber nových dielov podcastov Najmama.sk môžete cez iTunes, Google podcasty alebo Spotify.

Koncom januára a začiatkom februára tréneri a prevádzovatelia fitnesscentier pravidelne pozorujú zmenšenie davov cvičiacich. Niektoré novoročné predsavzatia nevydržia ani mesiac. Problém je, že v januári začneme vždy neudržateľne. Čoskoro prídu únava alebo dokonca zranenia. Tréner Tomáš Mihálik v podcaste TELO radí, ako tieto problémy prekonať. Je na to jeden konkrétny a jednoduchý recept. Podcast TELO je súčasťou predplatného Aktuality Navyše. Tomáš Mihálik v lete kondične a silovo pripravuje viacerých slovenských hokejistov, ktorí idú na olympiádu, napríklad Tomáša Tatara a Martina Feherváryho. Majú podľa neho naši reprezentanti šancu oproti hviezdam NHL? Sú hráči z českej ligy fyzicky na tej istej alebo nižšej úrovni a budú teda stíhať za McDavidom? Prinášame vám druhú polovicu rozhovoru s Tomášom Mihálikom. Tú prvú sme publikovlai v podcaste TELO pred týždňom. Nahrával Peter Hanák.

Týždeň, v ktorom rezonoval „šokovaný Robert Fico“ – to pre kauzu jeho údajných výrokov na Donalda Trumpa v neformálnej komunikácie s európskymi partnermi.V Paríži si zas od Emmanuela Macrona vyslúžil označenie „strategické prebudenie“ – to po ich štvrtkovom stretnutí.Ak ak so Spojenými štátmi premiér podpisoval rámcovú zmluvu pre jadrový biznis, v Paríži sa o jadre rozprával tiež.Jeho vládna väčšina pritom v parlamente poriešila správanie a obliekanie poslancov, alkoholu sa pritom nedotkla. A vo funkciách nebude mať problém ani s prípadne väzobne stíhaným poslancom! A ak časovo ohraničila rozpravu, ani náznakom nepristúpila k ohraničeniu prípadného lobingu, ktorému sú poslanci vo svojej funkcii vystavení.To všetko v čase, keď nám napríklad misia Medzinárodného menového fondu ordinuje nevyhnutnosť ďalšej takmer trojmiliardovej konsolidácie, ak by sme chceli zabrzdiť ďalšie zadlžovanie.A Európska komisia začala konanie voči Slovensko pre zmeny v ochrane oznamovateľov korupcie.Na odchádzajúci týždeň sa pozrieme s politológom Radoslavom Štefančíkom.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

V najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk privítali Julo a Muťo riaditeľa marketingu a PR Slovenského futbalového zväzu Lukáša Donovala, ktorý zároveň pôsobil ako marketingový riaditeľ EURO 2025 do 21 rokov na Slovensku. V diskusii otvorene hovoril o fungovaní marketingu SFZ, práci s fanúšikmi, spolupráci s partnermi aj o tom, prečo je futbal silná, ale zároveň náročná marketingová platforma.Lukáš Donoval sa vrátil k tomu, ako sa dostal k práci pre SFZ. V rozhovore priblížil, že po úspešnom pôsobení v organizačnom výbore EURO do 21 rokov, kde jeho tím zaujal najmä v oblasti marketingu a sponzoringu, prišla ponuka prevziať marketingovú agendu SFZ. Tá dnes podľa jeho slov zahŕňa celý futbalový ekosystém, od mládežníckych reprezentácií až po vrcholové podujatia.V rozsiahlej diskusii s Julom a Muťom sa dotkli aj každodennej práce marketingového oddelenia SFZ. Lukáš Donoval vysvetľoval, že marketing dnes nie je len o kampaniach, ale najmä o operatíve, plánovaní a komunikácii.Reč bola o desiatkach reprezentačných zápasov ročne, mediálnych výstupoch, povinnostiach voči UEFA aj o význame sociálnych sietí, ktoré podľa jeho slov dosahujú približne 20 miliónov zobrazení mesačne.V podcate sa preberala aj téma spolupráce s partnermi, ktorá patrí medzi kľúčové piliere príjmov zväzu. Lukáš Donoval zdôraznil, že partnerstvá nie sú len o viditeľnosti loga, ale o spoločných projektoch smerom k fanúšikom.V štúdiu sa zhodli, že prepojenie marketingu, médií a partnerov je nevyhnutné pre dlhodobú udržateľnosť futbalu na Slovensku.Veľká časť diskusie sa prirodzene točila okolo fanúšikov. Lukáš Donoval opakovane zdôrazňoval, že fanúšik je základom celého systému a cieľom zväzu je budovať dlhodobý vzťah, nie jednorazový zážitok.Ako príklad spomenul projekt Sokol klub, oficiálny fanklub reprezentácie, ktorý sa postupne rozrastá, snaží sa vytvárať atmosféru na štadiónoch a absolvoval už aj prvý zahraničný výjazd.Marketing SFZ sa snaží osloviť aj mladšiu generáciu, čo sa odráža v nových produktoch, kolekciách a na fanúšikovskom tovare. Lukáš Donoval priznal, že zväz nechce zarábať na fanúšikoch, ale ponúknuť im dostupné a kvalitné produkty. „Snažíme sa fanúšikom prinášať veci tak, aby si ich mohli naozaj dovoliť, a nie aby sme na tom zarábali. Najväčší príjem pre nás nie sú dresy, ale vstupenky, partnerstvá a televízne práva,” vysvetlil.