Podcasty Aktuality.sk

Začalo sa predvianočné obdobie a s ním aj marketingová masáž v podobe Black Friday výpredajov. Sú však tieto zľavy naozaj také výhodné, ako sa tvária? Ako sa zmenila legislatíva a prečo už predajcovia nemôžu tak ľahko zavádzať pri porovnávaní cien? A ako si dať pozor na psychologické triky, falošné odpočítavanie a pochybné e-shopy?V novom dieli podcastu SHARE sa moderátor Maroš Žofčin rozpráva s redaktorom Živé.sk Lukášom Koškárom o tom, aký je rozdiel medzi americkým a slovenským Black Friday, ako fungujú cenové porovnávače, prečo je dobierka pri podvodných e-shopoch pasca a aké sú najlepšie stratégie na nákup vianočných darčekov.Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Teraz aj ako ebook! TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Aký je rozdiel medzi Black Friday v USA a na Slovensku.Nová legislatíva: Ako musia e-shopy správne uvádzať zľavy.Triky obchodníkov: Falošné odpočítavanie a zľavy „až do 80 %“.Ako odhaliť podvodný e-shop a prečo je dobierka niekedy rizikom.Praktické tipy: Kedy sa oplatí nakupovať a ako naozaj ušetriť. Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk

Zimné olympijské hry v Taliansku 2026 sa nezadržateľne blížia, otvárací ceremoniál sa uskutoční už 6. februára a bude poriadne nezvyčajný. Prečo? Aj o tom hovoril športový riaditeľ SOŠV a vedúci výpravy na ZOH Roman Buček v Olympijskom videocaste. Pýtali sme sa ho na viacero špecifík tejto olympiády, ktorá je mimoriadne roztiahnutá po celom severnom Taliansku. Dozviete sa tiež, ako mešká hokejová hala a dokedy má Petra Vlhová čas rozhodnúť sa, či sa predstaví pod piatimi kruhmi.Olympijský videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.Čo sa v rozhovore dozviete?za čo všetko je zodpovedný vedúci výpravy olympiádyči je olympiáda v Miláne náročnejšia ako covidováo špecifickom otváracom ceremoniáliako sa vyberajú vlajkonosičiaká náročná bude logistikaprečo nebudú mať športovci až takú olympijskú atmosféruako je na tom hokejová halakoľko športovcov by sme mohli maťaké náročné je riešiť povolené počty ľudídokedy má Petra Vlhová čas dať vedieť, či pôjde na olympiádu

„(V liste R. Ficovi) som porovnával rok 1977 (podpis Charty’77) – normalizáciu – a dnešnú dobu. Našiel som tie isté charakteristiky: rozklad demokracie, pohŕdanie parlamentnou demokraciou, úsilie o vládu jednej strany – vtedy upevnenie, dnes úsilie opäť získať vládu jednej strany. To je to isté,“ rozpráva Miroslav Lehký, niekdajší vyšetrovateľ zločinov komunizmu.Ocenený za prínos k poznaniu obdobia neslobody a šírenie myšlienok slobody a demokracie. Miroslav Lehký. Niekdajši signatár a hovorca Charty77, ktorému komunistický režim zahatal štúdium teológie. Organizátor tzv. podzemnej univerzity v Bratislave. Po Novembri’89 tajomník Československého resp. Českého helskinského výboru. Neskôr bádateľ komunistických zločinov na Úrade pre dokumentáciu a vyšetrovanie zločinov komunizmu. Spolu s Jánom Langošom zakladal Ústav pamäti národa, z ktorého neskôr na protest proti novému smerovaniu odišiel. A plne sa zaradil do českého Ústavu pre štúdium totalitných režimov. Dnes laureát ceny Ústavu pamäti národa. Ako vidí Slovensko v roku 2025, v čase, keď mu vládna garnitúra siaha na symbol prechodu z neslobody do slobody – na 17. november? A nenachádza paralely s dobou normalizácie zo začiatku sedemdesiatych rokov?„Ak niekto povie, že November vlastne nič nebol, tak buď to bol hlupák bez očí a uší, alebo pokrytec bez morálnych základov a mantinelov, ktorý sa chce mať len dobre,“ hovorí Miroslav Lehký. „A v každom režime sa môžete mať dobre, keď vstúpite do jeho služieb,“ dopĺňa.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Slovenskom otriasla ďalšia vážna nehoda vlakov. V nedeľu večer sa pri Pezinku zrazili rýchlik Tatran smerujúci z Košíc a vlak REX z Nitry, pričom jeden z nich išiel rýchlosťou vyše 100 kilometrov za hodinu. V nemocniciach skončilo celkovo 79 ľudí, dvaja z nich utrpeli ťažké zranenia.Nehoda sa stala na jednej z najmodernejších a najvyťaženejších tratí na Slovensku. Príčinou bol pravdepodobne vlak REX, ktorý prešiel návestidlo na „červenú“. Okamžite sa tak vynorila otázka, prečo moderný európsky systém riadenia (ETCS), ktorým je trať vybavená, zrážke nezabránil – hoci rýchlik idúci zozadu ho mal, vlak, ktorý pochybil, zrejme nie.Bol na vine ľudský faktor, zlyhanie techniky alebo paradox, že na moderné trate púšťame súpravy, ktoré s nimi nedokážu „hovoriť“? A prečo premiér Robert Fico okamžite vyzval na odvolanie vedenia ZSSK, hoci vyšetrovanie sa ešte len začalo?V dnešnom podcaste budete počuť výkonného riaditeľa Asociácie železničných dopravcov Slovenska Patrika Benku a tiež reakcie premiéra Roberta Fica a ministra zdravotníctva Kamila Šaška.

Hosťom podcastu bol realitný expert a CEO spoločnosti Equilibrio Syntra a spoluzakladateľ projektu Môjkaštieľ.sk Richard Gál.V podcaste sa dozviete:• ako sa stať akcionárom historického kaštieľa Dezasse,• čím je výnimočný kaštieľ Dezasse,• prečo bude kaštieľ psychologicko - pobytové zariadenie,• ako sa budú v kaštieli prepájať biznisové komunity,• aký výnos z investovania do kaštieľa Dezasse môžete očakávať,• koľko investorov sa môže zapojiť a aké benefity ich čakajú.Môj kaštieľ je unikátna forma investovania na Slovensku. Ako sa môžem stať investorom? Investorom sa môžeš stať veľmi jednoducho. Ideš na stránku Môjkaštieľ.sk. Tam si vyplníš registračné údaje, môžeš podpísať na diaľku zmluvu, odošleš túto zmluvu, no a potom urobíš investičný vklad. Takže procesne je to veľmi jednoduché. Tá cesta je naozaj veľmi jednoduchá. Až neuveriteľná, že takto jednoducho sa dá prísť ku kaštieľu. Aká je minimálna suma, ktorú musím zainvestovať?Minimálna suma, od ktorej už môžeš rozmýšľať o investícii, je suma 4800 eur. To je 40 akcií, z ktorých každá akcia stojí 120 eur. Takže od tejto sumy už potom v násobku 120 eur môžeš investovať. No a môžeš sa stať spoluvlastníčkou alebo parciálnou vlastníčkou tohto kaštieľa.Čím je výnimočný historický kaštieľ Dezasse?Je to kaštieľ, ktorý bol postavený v 18. storočí. Našťastie nie je národnou kultúrnou pamiatkou. Hovorím to preto, pretože tam nie sú nejaké obštrukcie zo strany Pamiatkového úradu. Tento kaštieľ bol zrekonštruovaný naposledy na prelome okolo roku 2000, kedy tam bola pristavaná aj wellness zóna, a pred štyrmi rokmi takisto prešiel celkovou rekonštrukciou. Úplne sa obnovill interiér a dostal sa tam aj najväčší garden partystan na Slovensku.Tento kaštieľ sa má stať psychologicko - pobytovým zariadením. Prečo ste sa rozhodli ísť týmto smerom?Veríme tomu, že je potrebné, aby sme vytvorili udržateľné projekty. A všimli sme si aj z rozhovorov s viacerými psychológmi, aj takisto je to spoločenský trend, že je tu množstvo ľudí, ktorí potrebujú takúto pomoc, nakoľko možno trpia nejakými ľahkými závislosťami. Sú to napríklad alkoholici alebo sa stávajú závislými od mobilu. A je to už niečo, kde už im nestačí klasická ambulantná liečba, ale je treba, aby títo klienti boli v špeciálnom zariadení. Aby tam boli niekoľko týždňov, dokonca možno niekoľko mesiacov, aby nakoniec po tejto liečebnej kúre sa mohli znova stať plnohodnotnými členmi spoločnosti.Tak preto sme si povedali, že tento kaštieľ vzhľadom aj na jeho lokalitu, aj na to, ako je koncepčne usporiadaný, tak bude ideálnym miestom, aby klienti dostali takúto pomoc. Je tam veľmi pekné prostredie. Kaštieľ nádherne zrekoštruovali a môžu si tam naplno užívať pobyt.Historický kaštieľ Dezasse má slúžiť aj na prepájanie ľudí z biznisu na tzv. networking. Zapojené sú tam aj viaceré komunity, ako napríklad Forbes Grow Club alebo Bez cyklenia. Prečo sa tieto komunity zapojili do tohto projektu?Na pozemku sa nachádza najväčší garden párty stan na Slovensku. My sme tam napríklad mali jeden event, na ktorom bolo 270 investorov. Tento stan má kapacitu až okolo 500 až 600 ľudí. Tak vznikla myšlienka, aby sme priamo v rámci tohto konceptu realizovali dva podnikateľské zámery.A jeden z týchto zámerov by práve bolo vytváranie takýchto networkingových stretnutí, kde by nešlo o prepájanie ľudí v rámci komunity, ale dokonca o prepájanie komunít. Takže preto aj Forbes Grow Club aj Bez cyklenia. Nielen, že súhlasili, ale aktívne podporili tento projekt a budú ho naďalej podporovať tým, že budeme spoločne hľadať možnosti, ako práve možno na tomto mieste v blízkosti tohto kaštieľa robiť zaujímavé aktivity.Naozaj tu je možné pod jednu strechu za hocijakého počasia umiestniť niekoľko stoviek ľudí, ktorí sa môžu tešiť aj z pekného prostredia a zo všetkých výhod - týchto synergií, ktoré plynú z toho, že ľudia sa majú možnosť navzájom spoznať, interagovať a možno aj dohodnúť nejaký biznis alebo biznisové spolupráce.Poďme sa pozrieť viac do praxe. Hovorili sme, že tá najnižšia investícia je 4800 €. Aký výnos môžem očakávať a ako budú vyplácané dividendy?Správne hovoríš o dividendách, nakoľko hovoríme o akciovej spoločnosti. Čo sa týka výnosu, vnímame tu dve roviny. Prvá rovina je výnos z prevádzky. Naším zámerom je, aby tento kaštieľ, ktorý sa teraz tak latentne používa (vzhľadom na nejaké eventy, sem-tam je tam nejaká svadba, nie je teraz otvorený pre verejnosť), aby bol v plnej prevádzke. Ten prvotný výnos pre investorov bude prislúchať z prevádzkovania tohto kaštieľa. Počítame, že už od druhého roka bude týmto akciám vyplácaná dividenda. Máme vypočítané rôzne scenáre od nejakého pesimistického až po optimistický scenár. Pri tom realistickom scenári - investori by mohli počítať s výnosom vzhľadom na svoju investíciu 8 až 12% ročne.No a následne, ak po nejakých 4 - 5 rokoch by sme dostali ponuku na odkúpenie tohto kaštieľa alebo na jeho odpredaj, a tá ponuka by bola zaujímavá a na valnom zhromaždení by sme sa potom rozhodli túto ponuku

"Rovný rovného si hľadá," takto objasňuje šírenie všetkých tých mačistických, vulgárnych či až násilných vzorcov správania sa časti našich politických elít, psychiater Michal Patarák. Podľa neho máme- ako spoločnosť, primalé ambície. Načo by som sa o niečo snažil, keď sa môžem správať aj takto a ani ma to nič nestojí, vysvetľuje. Vymierame, nielen demograficky ale tentoraz aspoň v chápaní vládnej koalície aj občiansky a ľudsko-právne. Tých z nás, ktorí si zaslúžia plné občianske práva, ale aj bazálny rešpekt a úctu štátu - ako i jeho mocných, totiž akosi čoraz viac ubúda. Od transľudí, cez ľudí z LGBTI plus komunity či ľudí s psychickými problémami alebo duševnými chorobami až po tých, čo sú proste iba nejako iní. Nehodia sa sem, nezapadajú do zidealizovaných predstáv o tom, kto je to ten správny Slovák a kto by si mal "zaslúžiť" právo byť našim spoluobčanom. Navyše, to všetko sa deje pod pláštikom kresťanských hodnôt či tradícií, ktoré sa pritom už v samotnom centrálnom pojme našej najpočetnejšej kresťanskej denominácie odvolávajú na slovo "katholikos," teda všeobecný a univerzálny.Kto teda je ešte v tejto krajine tým "správnym Slovákom" či "pravým kresťanom" hodným úcty a rešpektu a kto by tam už azda patriť radšej ani nemal proste iba preto, lebo tak nejak nám do tých našich exkluzívnych predstáv a mýtov nezapadá? Čo má toto všetko spoločné s Ježišom a jeho evanjeliovým posolstvom a prečo sa práve takéto exkluzívne kresťanstvo tak veľmi bojí inakosti? V čom pramení táto permanentná snaha prekresľovať naše dejiny a vytesňovať všetky tie biblické brvná z našich vlastných očí a ako čítať to farizejské vymetanie smietok z očí blížnych? A vôbec, ako sa tento stupňujúci tlak ustavičného kádrovania, rozdeľovania a polarizácie odráža na našom psychickom zdraví? No a napokon, čo to znamená byť duševne zdravým človekom a ako - a kde, v tejto dobe hľadať pramene psychickej pohody a pokoja v duši?Ráno Nahlas s prezidentom Slovenskej psychiatrickej spoločnosti a psychiatrom Michalom Patarákom. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deń a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

V posledných mesiacoch sa aj na nás a aj na odborníkov obracajú ženy o niečo častejšie, pretože sa nevedia zorientovať v zmenách v prevencii rakoviny prsníka. Pýtajú sa, ako je to teraz s ultrazvukom, s mamografiou alebo čo majú robiť, ak si niečo nahmatajú - potvrdila to aj výkonná riaditeľka Ligy proti rakovine. Preto sme sa spolu s ňou ako aj s hlavnou odborníčkou MZ SR pre rádiológiu rozprávali o všetkom dôležitom, čo o tejto téme musí každá z nás vedieť. Budeme sa rozprávať o téme, ktorá sa týka každej ženy. Možno ste zachytili, že mesiac október je každý rok symbolicky venovaný boju proti rakovine prsníka. A hoci je Pinktober, alebo Ružový október, už za nami, my ženy by sme mali na zdravie svojich prsníkov myslieť po celý rok.Rakovina prsníka na Slovenku. Mamografia je celosvetovo zvolená za základné a nenahraditeľné vyšetrenie na skoré odhalenie ochoreniaNa Slovensku totiž neustále pribúdajú prípady rakoviny prsníka. Hoci pravidelné preventívne prehliadky u gynekológa a včasná diagnostika dokážu zachrániť život, veľká časť žien ich podceňuje, alebo na ne zabúda, prípadne ich odkladá. Skríningovú mamografiu podstúpi menej než 35 % žien, ktoré na ňu majú nárok, čo je výrazne pod priemerom Európskej únie.Dnes si preto v relácii Pre mamy s Babsy, priblížime, ako sa správne starať o zdravie prsníkov, aké zmeny v prevencii rakoviny prsníka nastali na Slovensku a ako sa v nich zorientovať. Hostkami Babsy Jagušák je lekárka, profesorka Viera Lehotská – hlavná odborníčka MZ SR pre rádiológiu, ktorá sa venuje diagnostike a včasnému záchytu onkologických ochorení a patrí medzi popredné slovenské odborníčky v oblasti skríningu rakoviny. A spolu s ňou diskutuje na túto tému aj Eva Kováčová – výkonná riaditeľka neziskovej organizácie Liga proti rakovine, ktorá už viac ako tridsaťpäť rokov pomáha onkologickým pacientom a ich rodinám, šíri povedomie o dôležitosti prevencie a včasnej diagnostiky.Dozviete sa:- viac o benefitoch aj prípadných rizikách mamografie, ktorá je celosvetovo zvolená za základné a nenahraditeľné vyšetrenie skorého zachytenia ochorenia rakoviny prsníka;- informácie o presných zmenách, ktoré na Slovensku v rámci prevencie nastali a prečo sa tak stalo;- aké vyšetrenia do prevencie naopak boli pridané a na čo máte u lekárov nárok, a v ktorom veku;- aj to, ako by malo prebiehať samovyšerenie a aké príznaky hľadať či si všímať, a tiež konkrétne príklady a príbehy z praxe;- kde hľadať pomoc a prečo a tiež si povieme viac aj o preventívnej hysterektómii;- a že nie každá hrčka znamená ihneď rakovinu. V našom podcaste dnes nájdete naozaj kompletne všetko dôležité, čo o zdraví prsníkov a prevencii rakoviny prsníka treba vedieť

Príbeh Štefana Maďara ukazuje mimoriadnu surovosť komunistického režimu v päťdesiatych rokoch. Štefan ešte ako mladistvý musel na vlastnej koži okúsiť drastické praktiky vyšetrovateľov Štátnej bezpečnosti, aby si neskôr odsedel viac ako päť rokov z pôvodných desiatich za vykonštruovanú špionáž a vlastizradu. Väčšinu času potom strávil v jáchymovských uránových baniach.

Jadrová energia je často nepochopená a kontroverzná téma, no zároveň tvorí viac ako 60 % energetického mixu Slovenska. Je jadro skutočne zelená energia? Ako je to s rádioaktívnym odpadom a našou závislosťou od ruského paliva? A aká je budúcnosť v podobe malých modulárnych reaktorov či reaktorov 4. generácie, ktoré dokážu spaľovať vyhoreté palivo?V novom dieli podcastu SHARE sa moderátor Maroš Žofčin rozpráva s redaktorom Živé.sk a astrofyzikom Marekom Jurčíkom o všetkých dôležitých aspektoch jadrovej energetiky, od jej ekologickej stopy až po najmodernejšie technológie, na ktorých vývoji sa podieľa aj Slovensko.Podcast bol podporený zo Science Plus.Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Teraz aj ako ebook! TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Prečo je jadrová energia podľa emisií CO2 ekologickejšia ako solárna.Ako je to so závislosťou Slovenska od ruského jadrového paliva a aké sú alternatívy.Čo sa deje s jadrovým odpadom na Slovensku a kde sa skladuje.Budúcnosť jadra: Reaktory 4. generácie, ktoré dokážu opakovane využiť vyhoreté palivo.Malé modulárne reaktory (SMR) a ich potenciál nahradiť uhoľné elektrárne.Téme sa venujeme aj v týchto článkoch:https://zive.aktuality.sk/clanok/rKUzf8u/jadrova-pasca-preco-aj-s-americkym-palivom-budeme-velmi-dlhy-cas-zavisli-od-moskvy/https://zive.aktuality.sk/clanok/NF5LcbR/oblubena-loz-o-jadrovej-energii-nie-je-spinava-pre-klimu-je-cistejsia-ako-solarne-panely/https://zive.aktuality.sk/clanok/OKOHhZ2/kviz-jadro-nie-je-retro-otestujte-sa-ci-rozumiete-najviac-nepochopenej-energii-sveta/Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Mnohí mladí muži majú extrémne skreslené predstavy o tom, ako v praxi vyzerá zoznamovanie. Pornografia, incelské fóra, konšpirácie, podcasty predávajúce mizogýniu, alebo influenceri ako obvinený Andrew Tate deformujú mysle – čo v praxi spôsobuje, že muži a ženy sa niekedy nedokážu rozprávať medzi sebou. Dokumentuje to poslucháčka nášho podcastu, ktorá sa zúčastnila ôsmych rande, a všetci muži ju šokovali svojimi názormi. Tento príbeh si môžete vypočuť v podcaste TELO.Niektorí boli rasisti, iní tvrdili, že žena patrí len do kuchyne. Všetci boli vyšportovaní, ale nikomu z nich to nepomohlo. Takzvaní gymceli sú muži, ktorí cvičia, aby boli atraktívni, ale u žien sa im napriek tomu nedarí. V dnešnom podcaste TELO vysvetľujeme, čím to je. Ak sa totiž na človeka pozerajú len cez jeho telo, vytvára to ďalšie problémy. Influenceri z manosféry totiž priamo hovoria, že ženy sú statusový symbol porovnateľný s autom. Niečo takéto vás na rande spoľahlivo diskvalifikuje.Dáta pritom hovoria, že muži a ženy sa ideologicky vzďaľujú.Nahrávali Henrieta Hanáková a Martina Beňová. Scenáristom podcastu TELO je Peter Hanák.

Intoxikovaní pacienti blokujú 5 z 8 lôžok na urgentnom príjme. Takto opisuje bežnú realitu zdravotná sestra v bratislavskej nemocnici v Ružinove. Zdravotníci denne prijímajú opitých či zdrogovaných pacientov, ktorí blokujú miesta — a ostatní ľudia s bolesťami preto musia čakať v čakárni.Nemocnice namiesto záchrany životov slúžia ako záchytky, ktoré na Slovensku už 20 rokov neexistujú.Veľakrát je intoxikovaný pacient navyše po vytriezvení agresívny. Slovne i fyzicky. Zdravotníci opisujú, že týchto ľudí je náročné v nemocnici udržať. Mnohí sa tiež po vytriezvení hnevajú, že im okoloidúci zavolali záchranku.Je riešením návrat záchytiek, po ktorých volajú nemocnice i mestá? Podporí tento nápad ministerstvo zdravotníctva?V dnešnom podcaste budete počuť redaktorku Aktualít Michaelu Paulovič.Moderovala Frederika Lodová

Riešiť krádeže iba alternatívnymi trestami nestačí, hovorí profesor trestného práva, odborník na kriminológiu a restoratívnu justíciu Tomáš Strémy v relácii Na rovinu. Iba peňažné sankcie pre chudobných, ani verejnoprospešné práce pre cudzincov podľa neho fungovať nebudú. Keď akademikom v zahraničí hovoril o slovenských trestoch za krádež, nestačili sa čudovať. V susednom Rakúsku pritom sudcovia riešia aj centové škody, nepoučiteľným zlodejom hrozí riadne väzenie.V podcaste s Tomášom Strémym sa dozviete:0:35 – či sa oplatí kradnúť;1:05 – či sa cíti v Bratislave bezpečne;2:45 – prečo páchatelia nenahrádzajú škodu;4:30 – o zmenách trestnej politiky bez vedeckých podkladov;7:00 – že na Slovensku nemáme skutočnú restoratívnu justíciu;9:10 – ako na Slovensku umelo znižujeme kriminalitu;10:10 – ako vznikol problém s tzv. horalkovými krádežami;11:00 – prečo policajti nemajú zlodejov v prepojenej databáze;12:20 – či stačia sankcie alebo verejnoprospešné práce pre kriminálnikov;13:30 – že 700 eur je príliš vysoká suma na priestupok;14:50 – prečo je v Rakúsku aj krádež 1-centovej veci trestná;16:40 – ako sa šéf zlodejského gangu vyhrážal obchodníkovi;18:20 – či za množiace sa krádeže môžu médiá a opozícia;18:55 – že ak človek spácha škodu 350-tisíc, nemusí vrátiť peniaze a aj tak dostane podmienku;19:45 – prečo v Taliansku nevyšiel systém verejnoprospešných prác;21:40 – čo motivuje zlodejov kradnúť;22:20 – koľko krádeží by mohol zlodej oľutovať bez hroziaceho väzenia;22:45 – ako by sme mohli zaviesť účinnú ľútosť pri krádežiach;24:00 – či Tibor Gašpar hovorí pravdu, ak tvrdí, že v niektorých štátoch sa drobné krádeže vôbec neriešia;28:50 – prečo by mali krádeže posudzovať súdy individuálne;30:50 – čo hovorí na nápad Richarda Glücka o bundách pre páchateľov;32:30 – či by koalícia mala zrušiť Špecializovaný trestný súd;33:45 – v roku 2029 by Slovensko mohlo hostiť Eurocrim, tzv. majstrovstvá Európy v trestnom práve;38:00 – či sa na Slovensku dočkáme odomknutých bicyklov ako v Rakúsku.

Podľa koaličnej logiky krádeže nepribudli, ale ak predsa len pribudli, môže za to opozícia a médiá.Chodníky, ktoré spomínal Robert Fico a ten, ktorý má pred vlastným domom, porovnáva najnovší Ťažký týždeň.Epizóda je sponzorovaná.

Policajtov by poslal riešiť krádeže, a nie merať rýchlosť na výjadze z diaľnice. Bývalý policajný prezident a dnes poslanec za PS Jaroslav Spišiak tvrdí, že rastú aj vlámačky a lúpeže. Keď sa vykrádajú autá, je to podľa neho zárodok organizovaného zločinu. Vraciame sa teda do 90. rokov mafie? Poslanec Spišiak nedokáže pochopiť, ako mohlo 160-tisíc ľudí krúžkovať obžalovaného Tibora Gašpara, a ako môže do politiky vstupovať právoplatne odsúdený Zoroslav Kollár, ktorý sa sám priznal ku korupcii.V podcaste s Jaroslavom Spišiakom sa dozviete:0:34 – prečo verí viac primátorom a občanom ako vláde, že kriminalita rastie;1:17 – čo je hlavný dôvod nárastu: zrušenie priestupkovej recidívy (amnestie);2:44 – že v skutočnosti stúpa takmer každá kriminalita, vrátane vlámaní a lúpeží;3:34 – o štatistikách priestupkov: Stúpli o 10 % za pol roka platnosti novely;4:47 – že vo veste „Kradol som“ môžu ísť ľudia znovu kradnúť a nič sa im nestane;5:40 – prečo je nebezpečné tvrdiť, že reťazce majú veľké zisky a krádeže im neublížia;7:27 – ako sa štartuje reťaz: od drobnej krádeže cez záložne až k organizovanému zločinu;8:30 – aký je rozdiel medzi 90. rokmi a dneškom ak vtedy chýbali zákony a dnes sa rušia;9:10 – že novela trestného zákona vychýlila váhy v prospech páchateľov na úkor polície;10:20 – ako vláda znížila tresty za daňové úniky, hoci chce vybrať viac daní;11:39 – či má polícia dosť ľudí na zvládnutie zmien;13:35 – či treba dopravných policajtov poslať strážiť horalky;20:30 – že niektorí policajti namiesto terénu len čakajú na zmeny vlády a funkcie;21:05 – či majú protesty proti Pavlovi Gašparovi zmysel;22:20 – ako môže obžalovaný Tibor Gašpar riadiť parlament;25:15 – o protestoch 17. novembra a či sa PS spojí s Igorom Matovičom;26:30 – ako zažil prechod z komunizmu do demokracie ako hliadkový policajt;29:15 – o zmiznutí novinára Rýpala: prečo si nemyslí, že to boli šátorovci;31:00 – o čurillovcoch: „Policajti, ktorí riešia vážne veci, vždy čelia obrovskej lavíne.“31:48 – o troch skupinách v polícii: čestní, zaplatení zločinom a masa, ktorej je to jedno;33:20 – ako by bolo treba povolať čurillovcov v boji proti kriminalite;36:00 – o Zoroslavovi Kollárovi v politike: „Preto som povedal, že sme mafiánsky štát."36:46 – prečo voličom Smeru vyhovuje systém „vybavovania“ a korupcie.

„Veľa komikov dnes hovorí, že sa toho nedá moc vymyslieť, lebo to, čo je reálne, je komickejšie, než by oni sami vedeli vymyslieť, keď to berieme ako satiru,“ tvrdí Fero Jablonovský. Majster kresleného humoru, ilustrátor, grafik a karikaturista.Zo samoty horárne na Holinde v strede Malých Karpát až ku karikatúram jednej spoločnosti, krajiny, štátu a postavičiek v ňom. Posledný potomok lesných ľudí s tajuplným názvom huncokári, ako si kedysi hovorili. Dnes majster karikatúry, ilustrátor, ktorý zablúdi aj do sveta publicistiky. Dramaturg karikatúry Kremnických gagov. Fero Jablonovský.Svoj tvorivý oblúk napĺňa trilógiou spomienok na miesta, kde začínal. Do Malých Karpát, „ako ich nepoznáme“ – ako to zaznačila Alžbeta Mihalovičová-Sagmeister zo združenia potomkov Huncokárov.„Jeho talent zachytiť letmú spomienku a majstrovsky ju zilustrovať je vskutku mimoriadny,“ dodáva.S týmto Ferom Jablonovským sa dnes vydáme na podcastovú púť „zo samoty horárne na Holinde“ až k reflexii toho spoločného, čo tu žijeme dnes.Ministerku kultúry Martinu Šimkovičovú karikoval ako „star“. „Urobil som ju ako takú zlatovlásku, ako hviezdu,“ hovorí.Ako by karikoval Roberta Fica? „Birmovaný komunista, neviem, čo k tomu dodať,“ reaguje.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Líder Hnutia Slovensko Igor Matovič ohlásil novú politickú stratégiu s názvom "Prevrat 2027". Jedným z jej cieľov je údajne obrať o voličov Smer a Republiku, aby sa v ďalších voľbách dala zložiť vláda bez Roberta Fica. Svoju snahu odštartoval návštevou provládnej youtuberky Miriam Šrámovej.Portál Aktuality.sk však v analýze zistil, že realita je presne opačná. Je táto stratégia len marketing, alebo sa Matovič naozaj snaží znova zblížiť s voličmi Smeru? A neodrádza si útokmi na Šimečku presne tých voličov, ktorí k nemu reálne prichádzajú?Aj o tomto paradoxe sa v dnešnom podcaste rozprávame so šéfom politického oddelenia Aktuality.sk, Martinom Slizom.

Počas prvej reprezentačnej prestávky prijal pozvanie do podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk slovenský hokejista Miloš Roman, hráč HC Oceláři Třinec, trojnásobný účastník majstrovstiev sveta, štvornásobný český šampión a bronzový medailista z olympiády v Pekingu.V rozhovore porozprával o úspešnom vstupe do sezóny, o tom, ako sa mužstvo po menej vydarenej sezóne znovu naštartovalo, a aj o tom, prečo si váži prácu v tieni hviezd.V Třinci patrí medzi útočníkov, ktorí robia poctivú robotu v defenzíve, často v tieni ofenzívnych hviezd. Vie, že práve takíto hokejisti sú pre úspech mužstva kľúčoví: „Tím musí byť dobre poskladaný, je to ako puzzle. Keď tréner žiada odo mňa čiernu robotu, prijmem ju a snažím sa byť užitočný pre tím.”S trénerom Václavom Varaďom ho spája dlhoročná spolupráca. Práve on ho počas pandémie COVID-19 priviedol do Třinca, keď Miloš Roman čakal na rozhodnutie Calgary Flames. Tréner mu dal dôveru a šancu medzi mužmi: „Aj keď som spravil chybu, veril mi ďalej. On ma vlastne vtiahol do mužského hokeja a odštartoval moje kroky k reprezentácii aj olympiáde.”Na medzinárodnej scéne si vybudoval stabilné miesto aj vďaka zodpovednosti. V slovenskej reprezentácii nastupuje najmä v úlohách, kde sa od neho očakáva spoľahlivá defenzíva, dôslednosť v detailoch a aktívne korčuľovanie. Práve to podľa neho často rozhoduje o úspechu tímu.V podcaste hovoril aj o spomienkach na zimné olympijské hry v Pekingu 2022, kde Slovensko získalo bronz. Hoci začínali s Jurajom Slafkovským a Pavlom Regendom ako štvrtá formácia, postupne sa stali dôležitou súčasťou zostavy. „S Paľom a Jurom sme boli najmä vďační za šancu, ktorú sme dostali. Hrali sme naplno, získavali puky, tlačili sa do útoku a Jurovi to tam začalo padať,” opísal slovenský reprezentant.

Po vstupe do EÚ Slovensko stratilo príbeh. Vákuum, ktoré začali vypĺňať falošní proroci, tak to je zlyhanie našich elít. Chýba nám zjednocujúci sen, v ktorom by sme videli spoločnú budúcnosť. Nikto iný to za nás neurobí, hovorí ekonóm Martin Kahanec. Máme na Slovensku dôstojné mzdy a prečo sa už nezaobídeme bez ekonomických migrantov?„Za slovenský príjem vieme zabezpečiť dôstojný život v kruhu blízkych," to sú slová profesora ekonómie Martina Kahanca, ktorý sa venuje problematike pracovného trhu ako i dôstojných miezd. Máme na Slovensku dôstojné mzdy a čo to vlastne tá dôstojná mzda znamená? Ako dnes vyzerá náš pracovný trh, kde sú jeho achilovky a kto z nás patrí medzi zraniteľné skupiny, ktoré majú problém si nájsť prácu? Prečo prakticky všetky ponovembrové vlády rezignovali na tému dostupného bývania a čo to robí s nízkou sociálnou mobilitou ako i značnými regionálnymi rozdielmi?Čo s naozaj veľkým problémom depopulácie Slovenska a prečo napokon budeme odkázaní na pracovných migrantov? Ako zastaviť únik mladých mozgov a prečo to nezvrátia finančné stimuly? No a napokon, ako ubližuje vládna konsolidácia prakticky celému Slovensku a prečo je tak dôležité - napriek tomu všetkému - nestrácať nádej a snažiť sa nájsť náš nový úspešný príbeh?Slovensko žije extrémne úspešný príbeh, ale toto čo teraz žijeme nie je cesta. Máme celkom dobré karty, ale hráme s nimi veľmi zle. No, nikto iný to za nás neurobí, hovorí Martin Kahanec a dodáva, že úlohou úlohou elít je dnes naštartovať pozitívnu špirálu dôvery, tvrdí Martin Kahanec.Ráno Nahlas s profesorom ekonómie, ktorý pôsobí na Stredoeurópskej univerzite vo Viedni Martinom Kahancom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Snaha ministra Huliaka vyliečiť chorľavý štátny rozpočet príjmami zo štátneho hazardu sa stretol s veľkou kritikou samospráv i odborníkov. Slovensko totiž už dnes zápasí s epidémiou závislostí, medzi ktoré nepochybne patrí aj gambling. Je teda naozaj dobrý nápad vyrábať z Detvy akési slovenské Las Vegas a ako na tom vlastne Slovensko je v oblasti závislostí?Riziká hazardu, teda patologickej závislosti na hraní, sú obrovské a dnes už aj veľmi dobre známe. Ide o chorobnú závislosť, ktorá patrí medzi duševné poruchy, svoje obete dokáže finančne úplne zruinovať, dohnať ich k nesplatiteľným dlhom, kriminálnej činnosti, ťažkým psychickým problémom, ako i rozvratu ich sociálnych väzieb. Okrem gamblerov tak môžu trpieť aj ich rodiny či dokonca i vlastné deti.Stoja teda potenciálne zisky zo štátneho hazardu za všetky tieto ľudské obete i nemalé ekonomické straty? Ako na tom vlastne táto spoločnosť je v oblasti závislostí - od tabaku, cez alkohol, gambling až po nelátkové závislosti ako sú internet, sociálne siete či dokonca porno? Je poctivé na jednej strane horovať za tradičné kresťanské hodnoty a na strane druhej bohatnúť na hazarde a utrpení rodín patologických gamblerov?  Čomu aktuálne v tejto oblasti čelia deti a majú to dnes ťažšie, než sme to mali my - ich rodičia? No a napokon, nakoľko sme v tomto - ako spoločnosť - sami voči sebe úprimní a poctiví a naozaj chceme tieto problémy riešiť a nie pred nimi utekať alebo ich dokonca spoločensky normalizovať?To sú témy dnešného podcastu s adiktológom - teda odborníkom na závislosti - Rastislavom Žemličkom. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

V spoločnosti Putina, Orbána, izraelskej armády či čínskej komunistickej strany. Práve do nej sa dostal slovenský premiér Robert Fico podľa kritérií medzinárodnej novinárskej organizácie Reportéri bez hraníc. Zaradila ho do spoločnosti „predátorov“ slobody tlače, ktorí podľa nej v tomto roku útočili na novinárov a na právo na informácie. Tri desiatky predátorov podľa Reportérov bez hraníc spája nenávisť k slobode tlače. A hoci rozdielnymi metódami cieľom je „umlčať nezávislé médiá a pošliapať právo verejnosti na informácie“.Vraždy, väznenie, očierňovacie kampane, propaganda, armády trollov – to všetko sú podľa reportérov prostriedky, ktorými chcú predátori vynucovať mlčanie.Premiérov úrad vlády označil zoznam za „pseudorebríček“ a Reportérom bez hraníc vyčíta ich ticho z rokov 2020 až 2023.Čo je za zaradením Roberta Fica do zoznamu? Pozrieme sa na to s Pavlom Szalaiom, riaditeľom novej pobočky Reportérov bez hraníc, ktorú organizácia pred pár dňami otvorila v Prahe.„Všetci - nejde len o politických lídrov – cítia nenávisť voči novinárom, voči slobode tlače a systematicky ju podrývajú,“ hovorí o zozname predátorov z dielne Reportérov bez hraníc. „Napriek tomu, že Robert Fico samozrejme nie je iránsky ajatolláh alebo šéf Talibanu, tak jednoducho systematicky oslabuje slobodu tlače, každý deň z nej kúsok odkrajuje ako z takej klobásy.“ Slovenský premiér nemá podľa Szalaia v európskom priestore obdobu.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Novela ústavy, ktorá uzákoňuje existenciu iba dvoch pohlaví - muža a ženu - je perfídnosť a zlá správa ako pre našu demokraciu, tak i pre medicínu, povedal pre Aktuality psychiater Michal Patarák. Snaha zapísať veľké myšlienky Nového zákona do zákonov chápem ako antiježišovský krok, dodáva Patarák.Hrádza proti progresivizmu či návrat k tradičným hodnotám, kresťanským koreňom alebo dokonca manifestácia normality. Takto všelijako ospravedlňovali zakotvenie dvoch legálne možných pohlaví do základného zákona tohto štátu jeho proponenti. Fakticky však táto zmena nielenže uzákoňuje možný počet legálnych pohlaví, ale tým pádom legálne pochováva celú jednu skupinu našich občanov a robí z transľudí na Slovensku neviditeľnú menšinu, ktorá sa ocitla v akomsi právnom vákuu.Čo to pre týchto ľudí bude znamenať, prečo si z nich časť spoločnosti a politických elít urobila terč a kde sa začínajú - i končia - všetky tie mýty a predsudky o akýchsi vrtuľníkoch, zmenách pohlavia na počkanie a podľa momentálnej nálady či údajne hrôzostrašnom nebezpečenstve číhajúcom na naše deti? No a čo toto vyčleňovanie časti našich spoluobčanov má vôbec spoločné s kresťanstvom a evanjeliovým posolstvom tesára z Nazaretu?Témy pre prezidenta Slovenskej psychiatrickej spoločnosti, psychiatra Michala Pataráka. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Adam Obšitník a Braňo Dobšinský.

V tretej epizóde basketbalového podcastu Pod košom zavítala do štúdia skutočná legenda slovenského basketbalu. Zuzana Žirková, trojnásobná víťazka Euroligy a osemnásobná slovenská basketbalistka roka, otvorene porozprávala o svojej bohatej kariére aj súčasnej trénerskej misii v Banskej Bystrici.Zuzana Žirková, ktorá sa prekvapivo najskôr venovala futbalu, v rozhovore spomínala na svoje začiatky, cestu k basketbalu a prelomové momenty kariéry. Exkluzívne odhalila zákulisie pôsobenia v prestížnych kluboch - od Ružomberka cez Brno, Šoproň až po ruský angažmán a americkú WNBA.„Bolo to neuveriteľné obdobie,” spomína Zuzana Žirková na euroligové tituly s Ružomberkom, kde ju pod svoje krídla zobrala Natália Hejková. Fanúšikov určite zaujme jej otvorený pohľad na život profesionálnej športovkyne v Rusku, kde ju vozili súkromnými lietadlami a mala vlastného šoféra aj prekladateľku.V podcaste nezostanú nepovšimnuté ani jej skúsenosti z olympiády v Sydney 2000, kde ako členka jediného slovenského basketbalového tímu v histórii olympijských hier zažila niečo „neskutočné”.Dnes Zuzana Žirková úspešne vedie Sláviu Banská Bystrica, s ktorou trikrát po sebe postúpila do finále slovenskej ligy. V rozhovore odkryla svoju trénerskú filozofiu, porozprávala o rozdieloch medzi súčasnými mladými hráčkami a svojou generáciou, aj o tom, ako jej dcéra Dorotka kráča v maminých šľapajach.Nechýbal ani pohľad na súčasný stav slovenského ženského basketbalu, blížiacu sa kvalifikáciu na ME 2027 a príchod naturalizovanej Američanky Kyry Lambertovej do reprezentácie.Zuzana Žirková, ktorá sa v minulosti objavila aj na lavičke mužského Lučenca ako asistentka, úprimne hodnotí stav slovenského basketbalu a prichádza s nápadmi, ako systém zlepšiť. „Každý vie najlepšie, ako sa robí, ale nakoniec nikto pre to nič neurobí,” hovorí otvorene.

Čoskoro je tu koniec roka a operátori predstavili svoje vianočné ponuky. Sú štedrejšie ako po minulé roky, alebo ide skôr o udržiavacie akcie? Čo presne ponúka Telekom, Orange, O2 a môžeme ešte čakať prekvapenie od 4ky? A skončila sa éra, kedy sa na Vianoce dali získať dáta zadarmo na celý rok?V novom dieli podcastu SHARE sa moderátor Maroš Žofčin rozpráva s redaktorom Živé.sk Filipom Maxom o detailoch vianočných kampaní. Analyzujú ponuky jednotlivých operátorov, porovnávajú ich a hľadajú tie najzaujímavejšie benefity pre zákazníkov.Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Teraz aj ako ebook! TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Orange: Disney+ na pol roka zadarmo, nový TV box so soundbarom a 100 GB dát za starý mobil.O2: Zľava 50 € za odporučenie, nové dvojičky zariadení a lepšie 5G pokrytie.Telekom: Vianočný kalendár s výhrami, filmy zadarmo a nový balíček „Easy Kids“ s 10 GB dát.4ka: Čo sa očakáva od štvrtého operátora, ktorý zatiaľ ponuku nepredstavil.Zhodnotenie: Oplatia sa tohtoročné ponuky, alebo boli minulé roky štedrejšie?Téme sa venujeme aj v týchto článkoch:https://zive.aktuality.sk/clanok/Nc39Myv/vianocne-akcie-spusta-aj-telekom-mnozstvo-zariadeni-kinohity-a-sluzby-zadarmo/https://zive.aktuality.sk/clanok/TfxrxvJ/o2-na-vianoce-zlava-na-pausal-ak-ziskate-noveho-klienta-nechybaju-netradicne-zariadenia/https://zive.aktuality.sk/clanok/E0oflTs/orange-spusta-vianocne-akcie-disney-nadlho-zadarmo-k-tv-ci-netradicny-box/ Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Týždeň plný Niké ligy priniesol viacero zaujímavostí, ale poniektoré skutočnosti ostali po starom a nezmenené. Okrem víkendového 13. kola sa v strede týždňa dohral ešte odložený zápas 3., resp. 4. kola, po ktorom sa skvelo naladili najmä majstrovský ŠK Slovan a FC Spartak Trnava. O tom najpodstatnejšom sme sa porozprávali v 58. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk.KFC Komárno si v stredu dohral odložené 4. kolo Niké ligy so Slovanom Bratislava a Spartak Trnava 3. kolo s FC Košice. Až potom prišiel na rad kompletný program 13. kola Niké ligy, ktorý priniesol viacero veľmi zaujímavých výsledkov.Napríklad výprask Tatrana Prešov na domácej pôde s lídrom súťaže MŠK Žilina (0:4) alebo rovnaký výsledok v podaní Trnavy proti AS Trenčín. Nováčik z metropoly Šariša ešte stále nepozná chuť víťazstva pred domácimi fanúšikmi a Košice naďalej ostávajú s jednociferným počtom bodov a sú prikované k dnu tabuľky.O tom najpodstatnejšom sa porozprávali futbalový redaktor ŠPORT.sk Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš v 58. epizóde podcastu Kam si to kopol? s trénerom a odborníkom Norbertom Hrnčárom.

Do najnovšej epizódy hokejového podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk s Marekom Marušiakom a Rastislavom Konečným prijal pozvanie skúsený útočník HK Nitra a bývalý reprezentant Miloš Bubela.Ako si spomína na štúdium v USA, kde získal titul z biznis manažmentu? Čo mu dala skúsenosť z NCAA a ako sa po návrate na Slovensko dostal až na olympiádu? A ako vníma ambície Nitry v aktuálnej sezóne?Miloš Bubela v podcaste priblížil svoju cestu z Považskej Bystrice cez Trnavu až do zámoria. Spomínal, ako ho počas juniorského turnaja v Kanade oslovila americká univerzita, ktorá mu ponúkla plné štipendium. Počas štyroch rokov v NCAA popri hokeji dokončil štúdium a neskôr sa pozrel aj do AHL. Napokon sa rozhodol pre návrat do Európy.V rozhovore sa dotkli aj olympijskej skúsenosti z Pjongčangu, kam sa dostal po výbornej sezóne v Banskej Bystrici. „Celý rok bol úžasný. Po piatich rokoch som prišiel na Slovensko, bol som veľmi rád,” opísal svoje pocity. Olympiádu vníma ako výnimočnú skúsenosť, ktorá ho posunula herne aj ľudsky.V diskusii sa vrátil aj k titulom s Banskou Bystricou a Nitrou. Priznal, že finálové série, ktoré sa lámali v siedmom zápase, ho naučili vnímať prehry ako súčasť rastu. S odstupom času ich považuje za dôležité momenty, ktoré mu ukázali, že úspech vo veľkom finále tvoria detaily a súhra okolností.Na záver sa rozhovor preniesol aj k jeho súčasnému pôsobeniu v Nitre. Tretí rok v klube berie ako novú výzvu a motiváciu zlepšovať sa. „Cieľ je zlepšovať sa rok od roka. Už sa nechystám do NHL, ale chcem mať potešenie z hokeja,” priznal. Miloš Bubela zároveň dodal, že tlak médií a sociálnych sietí sa snaží nevnímať, sústredí sa len na hru a radosť z hokeja.

Koľko možno ukradnúť, aby z toho na Slovensku nič nebolo? Koľko ľudí príde o prácu kvôli Šimkovičovej? A na koľko rokov môže ísť Jakub do basy? Zistíte v novom výživnom Ťažkom rozhovore s Martinom Suchým z Nadácie Zastavme korupciu.

Chceme riešiť vzdelávanie deti so sociálne znevýhodneného prostredia? Tak im musíme dať dôvod aby nám uverili, nie ich nútiť, hovorí o vynútenej desegregácií Martin Kahanec z Materskej školy v Prešove. Podľa neho druckerova reforma ublíži všetkým rodičom a deťom z marginalizovaných komunít vôbec nepomôže.Je dokonané, i touto biblickou formulou by sa dal popísať stav, v ktorom minister školstva pretlačil súbor siedmych zákonov, ktorými chce zásadne zmeniť tvár nášho školstva. Medzi jeho najkontroverznejšie nápady patrí zmena spôsobu financovania súkromných a cirkevných škôl. Pod heslom snahy o inklúziu a desegregáciu bude po novom teraz bude štát na tieto inštitúcie (neraz zrodené v pote, obetiach a nekonečnej snahe doslova proti systému) finančne tlačiť, tak aby sa viac otvorili verejnosti a ak nie, príde pokuta. Faktom je, že silne segregačné školstvo - ktoré napriek všeobecnému vzdelávaniu, až príliš často udržuje deti v pasci socioekonomických pomerov ich rodičov, je naozaj našim veľkým problémom. Zásadnou otázkou však je, či si desegregáciu môže štát doslova vynútiť a či takáto násilne pretláčaná inklúzia bude vôbec fungovať.Škôlky pre detí zo sociálne znevýhodneného prostredia nie je dnes dostupné, pripomína Kahanec Tie bariéry sú napríklad už len v cene lístkov na MHD, čo ako nízke školné alebo dokonca aj chýbajúce oblečenie pre deti v zime, dodáva. Dôvera, trpezlivosť, participácia a napokon, pocit, že su prijatí a milovaní. To je recept Martina Kahanca, ktorý dodáva, že štát v tejto téme ani len nedisponuje relevantnými dátami.Do sporu sa tu dostali dva kľúčové princípy, na jednej strane stojí verejný záujem poskytnúť kvalitné ako i dostupné vzdelanie naozaj všetkým deťom - bez ohľadu na ich pôvod či majetkové pomery ich rodičov no a na strane druhej je zasa právo rodičov na slobodnú voľbu čo najlepšej budúcnosti pre ich deti. Alebo to povedzme ešte inak. Vie o potrebách - ale aj o objektívnych obmedzeniach našich detí viac akýsi múdry a dobrý "ujo štát" alebo potreby či hendikepy svojich detí poznajú najlepšie ich vlastní rodičia? No a napokon, čo na tieto ministerské nápady hovoria skutoční odborníci, ktorí s deťmi z naozaj mimoriadne chudobného ako i segregovaného prostredia pracujú už celé dlhé roky a prečo si myslia, že takto násilne pretláčaná desegregácia fungovať nebude a práve naopak, tým, o ktorých tu ide to skôr ublíži?No a ako vlastne rozlúsknuť tento problém, ktorý si ako spoločnosť pestujeme už desaťročia a pritom, ide tu predsa o deti! Lebo, áno - aj tieto deti z mimoriadne chudobného či segregovaného prostredia sú predsa tiež naše deti, hoci sa k ním tak neraz ako spoločnosť vôbec nesprávame.Všetci tu už desaťročia vieme, že nám vadia vši, blchy, svrab a nečistota. Všetkým nám to vadí a čo s tým urobil štát? Všetci to vieme a štát s tým nič nerobí a namiesto toho aby riešil veci, ktoré všetci vieme pomenovať ako problém, tak príde s povinným predprimárnym vzdelávaním, pripomína Kahanec. Témy pre Martina Kahanca zo súkromnej materskej školy Tobiáš v Prešove, ktorú navštevujú prevažne deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, respektíve marginalizovaných rómskych komunít. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Ministerstvo vnútra priznalo, že priestupky proti majetku vinou zmien v trestnom zákone narástli o 10 percent - a to už minulý rok, tesne po schválení zmien v trestnom práve. Ak takýto nárast spôsobil zákon platný až od augusta, aký bude nárast počtu krádeží za celý tento rok? Kradnúť sa naučili najmä tí, na ktorých pokuty nezaberajú, naznačujú primátori miest.Kým vládni politici problém popierajú, primátori sa generálnym prokurátorom aj opozíciou zhodujú, že krádeže treba riešiť zmenou trestného zákona. Kriminológ Květoň Holcr pre náš podcast hovorí, že opätovné zvýšenie trestov nepomôže. Podľa neho musí zabrať polícia a zvýšiť objasnenosť trestných činov. Vieme pritom, že policajtov je nedostatok a pri zvýšenom počte krádeží sa im kopia prípady. Květoň Holcr upozorňuje, že niektoré majetkové trestné činy majú alarmujúco nízku objasnenosť.V dnešnom podcaste Aktuality Nahlas budete okrem kriminológa počuť primátorov Trenčína, Nitry aj Bratislavy, hlasy z koalície aj opozície.Nahrával Peter Hanák.

Na sociálnych sieťach sa opäť šíria príspevky, ktoré vyzdvihujú zázračné vlastnosti ivermektínu a dokonca prinášajú aj údajné recepty na jeho domácu prípravu. Čo o ivermektíne naozaj vieme? A existuje jednoduchý recept? Aj o tom diskutovala Veronika Jursová Prachárová so šéfkou projektu Demagog.sk Veronikou Frankovskou a následne s biochemikom Petrom Holubom.V úvode Veronika Frankovská priblížila, že na dezinformačnej scéne opäť rezonovala téma údajných nákupov nehnuteľností prezidentom Volodymyrom Zelenským. Rovnako sa rozšírilo tvrdenie, že novelou zákona sa na Slovensku schválilo povinné očkovanie.„V skutočnosti povinné očkovanie platí už dlho a táto novela len zjednodušila spôsob, akým sa škola dostane k informácii o očkovaní,“ vysvetlila Frankovská.V druhej časti diskusie biochemik Holub hneď v úvode vysvetlil, že ivermektín je liek určený na liečbu parazitárnych infekcií.„Pôsobí tak, že u parazitických červov paralyzuje nervy a svaly, čím sa červ prestane hýbať, postupne uhynie a telo ho následne vypudí,“ priblížil. Dodal, že za objav spôsobu prípravy ivermektínu bola udelená aj Nobelova cena.Podľa Holuba si skutočný ivermektín doma nikto nevyrobí.„V zásade nie je dobrý nápad pokúšať sa vyrábať lieky doma – jednak je veľmi ťažké zachovať čistotu v neprofesionálnych podmienkach, a predovšetkým je pre bežného človeka nemožné určiť, akú dávku si vlastne podáva. Ľahko by tak mohlo dôjsť k predávkovaniu, ktoré má aj v prípade ivermektínu vážne nežiaduce účinky,“ upozornil biochemik.Diskusiu moderovala Veronika Jursová Prachárová.

„Kyjevu je potrebné stále pomáhať, musí zvíťaziť. Ak Ukrajina nezvíťazí, tá vojna sa bude týkať každého jedného z nás,“ tvrdí Marián Kulich z iniciatívy Mier Ukrajine.Po miliónoch pre Ukrajinu napadnutú Putinovou ozbrojenou mašinériou a po protestných zhromaždeniach proti premiérovej návšteve Moskvy a jeho podávaniu si rúk s agresorom sa iniciatíva Mier Ukrajine ozýva opäť. Volá po preverení najnovších aktivít prokremeľskej skupiny Brat za brata, ktorá avizovala budovanie akejsi paralelnej informačnej služby. S cieľom: „zbierať informácie na všetkých, ktorí poškodzujú Slovensko“. Mier Ukrajine sa obrátila na štátne orgány.Naďalej však pokračuje v pomoci napadnutej Ukrajine – zvlášť teraz pred zimou, ktorá sa aj vzhľadom na pokračujúce ruské útoky na energetickú infraštruktúru ukazuje ako riziková. Naviac v čase, keď náš južný sused Viktor Orbán avizuje akúsi protiukrajinskú alianciu, v ktorej vidí aj Slovensko.Na Ukrajinu a jej potreby a tiež na možné stopy Kremľa u nás sa pozrieme s Mariánom Kulichom práve z iniciatívy Mier Ukrajine.„Tvária sa (Brat za brata), že presadzujú národné záujmy, no keď sa na ne pozrieme bližšie, vidíme, že nie sú v súlade so záujmami Slovenska, ale sú v súlade so záujmami ruskej vojny a Ruska na Slovensku,“ hovorí Kulich.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Oliver Oswald sa v hereckej brandži pohybuje už od detstva, dnes sa venuje aj moderovaniu a sociálnym sieťam. V podcaste Mimóza prezradil, ako si ďalej predstavuje svoju kariéru, či by sám seba zadefinoval ako influencera a čo stojí za jeho zdravým pohľadom na svet. Oliver otvorene rozprával aj o svojom vzťahu k peniazom a o tom, ako sa v mladom veku dopracoval k viacerým nehnuteľnostiam.V Mimóze s Oliverom Oswaldom sa (ne)dozviete:3:40 – v čom ho obohatila umelecká škola Ludus;8:00 – akým smerom sa vyvíja jeho kariéra a čo ho motivuje;11:10 – či sa venuje aj sociálnym sieťam;13:20 – ako to má teraz s herectvom;16:30 – čo si myslí o influenceroch;19:00 – či bude v blízkom období upadať reklama v televízii a rádiách;23:00 – čo najviac formuje jeho osobnosť;26:45 – aký má vzťah k prírode;27:50 – v ktorej krajine si dokáže najviac oddýchnuť a prečo;33:50 – či si myslí, že peniaze prinášajú šťastie;37:50 – aký má vzťah k zvieratám;39:30 – na čo sa v tomto roku ešte teší;42:20 – čo by odkázal poslucháčom.

Mobily sú už bežnou súčasťou našich životov viac než 20 rokov. Majú nesporné benefity, no prinášajú aj rôzne riziká. Hlavne, čo sa týka duševného zdravia našich detí. Pozrite si najnovší diel relácie Pre mamy s Babsy, ktorý sa venuje nielen tejto téme, ale aj tomu, prečo si treba nastaviť pravidlá a tiež, prečo recyklovať staré zariadenia.Dnešné deti sa učia pracovať s mobilmi už od naozaj útleho veku. A kým sú mobilné zariadenia nesporne výbornými pomocníkmi so skvelými benefitmi, čoraz viac si uvedomujeme, že majú aj odvrátenú stránku. Súvisí s ňou téma duševného zdravia, kyberšikany alebo závislostí. Ako si s deťmi nastaviť hranice používania smartfónov? A prečo môže byť nebezpečné, ak sa dieťa dostane k mobilu priveľmi skoro?Všetky tieto témy zaznejú v dnešnej relácii Pre mamy s Babsy, kde o nich rozpráva Andrea Ungvölgyi CSR Leader, Orange Slovensko, a.s.Zároveň hovorí, že pri rozhodnutí dať dieťaťu prvý mobil zohráva dôležitú úlohu nielen jeho vek, ale aj vyzretosť. Ďalšie užitočné informácie a rady odborníkov, ako chrániť deti na internete nájdete na špecializovanej webstránke www.beznastrah.online.V neposlednom rade je tu aj téma recyklácie starých, nepotrebných mobilov. Veľmi často totiž končia v zásuvkách našich domácností. "Dôležité je, aby si ľudia uvedomili, že ak tieto zariadenia doma skladujú a nepoužívajú, môžu byť rizikom, a ak sa dostanú do bežného odpadu, uvoľňujú sa z nich toxické látky, ktoré môžu kontaminovať pôdu,“ hovorí Andrea Ungvölgyi a pozýva zapojiť sa do správneho zberu starých mobilov a ich následnej ekologickej recyklácii.V relácii sa dozviete: Ako si Andrea Ungvölgyi spomína na svoj prvý mobil? Ako vychováva svojho syna, aby neprepadával ošiaľu videohier? Ako sa zmenil trh s mobilnými telefónmi? Kde dnes končia staré, nepotrebné mobily? Prečo v spoločnosti Orange Slovensko zbierajú staré mobily a posúvajú na recykláciu? Prečo nie je bezpečné tieto zariadenia držať doma v zásuvke? Prečo nevyhadzovať do smetných košov ale radšej priniesť do predajne? Čo je to repasovaný mobilný telefón? Aká je najlepšia motivácia na zber mobilov pre deti? Povieme viac o tzv. recyklohrách na školách? Ako Andrea hodnotí štatistiky a to, že deti trávia na smartfónoch a mobilných zariadeniach aj štyri hodiny denne? Aké sú najväčšie riziká v online priestore? Viac o online predátoroch aj o nebezpečných závislostiach Viac o filme Neboj sa, ktorý sa týka kyberšikany a samotnej tejto témy S čím sa boria deti, ktoré jej čelia? Čo si ako rodičia máme všímať v súvislosti s touto témou? Čo robiť, keď už dieťa má niečo do činenia s kybešikanou? Konkrétne tipy pre rodičov. Kedy je správny čas na kúpu prvého mobilného telefónu? Ako je to s obrazovkami a malými deťmi, ktoré ešte nemali tri roky? Akú úlohu v tomto celom hrá dopamín? Prečo je lepšie ako prvý mobil zvoliť zariadenie bez prístupu na internet? O situáciách, v ktorých by mal byť mobil tabu? Aké pravidlá používania by mali byť? Podľa čoho poznáme, že naše dieťa je závislé na mobile? Ako si Andrea sama nastavila pravidlá u seba doma? Ako sa pozerá na budúcnosť, hlavne čo sa týka umelej inteligencie?

Popri znižovaní trestov za korupciu koalícia zmiernila aj postihy za krádeže.Šéfka nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková v rozhovore s Jurajom Kemkom pripomenula popieračom zvýšenej kriminality štatistiku „vlámačiek“.

Nová značka áut Omoda čelí reputačnému peklu pre virálne poľské video. Neverte však všetkému, čo vidíte na internete. My sme jej SUV jazdili týždeň, sumarizujeme pozitívne aj negatívne poznatky z testu. Asi ste aj vy videli video s poľským novinárom, ktorý na čínskom SUV odtrhol volant aj so stĺpikom riadenia. „Ja som mal toto auto celý týždeň, prešiel som ním tisíc kilometrov a viem posúdiť, že táto internetová senzácia je buď zinscenovaný podvod, alebo urputná snaha uškodiť značke Omoda,“ hovorí v podcaste Erik Stríž z portálu Autobazar.EU.V tejto epizóde sa venujeme nielen osobnej skúsenosti s čínskym SUV Omoda 5, ako aj prekvapujúco zaujímavej konferencii Toyoty a BECEPu o zdanlivo nudnej téme - používaní bezpečnostných pásov. Napokon nás odborníci ohromili tým, čo ukázali a povedali. V podcaste budete vidieť a počuť aj známeho lietajúceho doktora Michala Pečíka a zástupcu organizácie BECEP Romana Töröka.Skúsenosti s Omoda 5Značka Omoda je u nás horúcou novinkou, vstúpila na slovenský trh spoločne s ďalšou čínskou značkou áut Jaecoo. Obe patria pod automobilku Chery. O dovoz a servis oboch sa stará dobre etablovaný importér a zaujímavosťou je, že nejde len o elektromobily, ale aj konvenčné benzínové automobily s moderným hybridným pohonom.Testovaný model 5 je stredne veľké SUV, veľkosťou zodpovedá Škode Karoq, Hyundaiu Kona či Citroënu C3 Aircross. Vzhľadom sa nápadne podobá na Nissan Qashqai, ale nemôžeme hovoriť o kopírovaní. Omoda je svojská, poukazujú na to najmä detaily. Naviac, Qashqai je dlhší o 5 centimetrov a rázvor má dlhší o 4 centimetre.Priestrannosť interiéru je však porovnateľná aj s Hyundai Tucson či Kia Sportage. Naše subjektívne dojmy z interiéru boli naozaj pozitívne. Nepostrehli sme vŕzganie, nepresnosti v dielenskom vypracovaní, ani sme nemali dojem, že by bol volant labilný. Samozrejme, nevieme, ako budú povrchové materiály vyzerať o niekoľko rokov. Keď budú Omody dostupné ako jazdenky so 100-tisíc km, pozrieme sa znova.Omoda sa prezentuje ako technologicky vyspelá značka a treba povedať, že na nás aj tak pôsobila najmä vďaka dobre spravenému infotainmentu a bezpečnostným funkciám. Infotainment pripomína systémy v Tesle, Xpengu či v nových Volkswagenoch. Občas sme registrovali menšie spomalenia systému a také udržiavanie v strede jazdného pruhu nebolo úplne spoľahlivé, ale celkový dojem je prevažne pozitívny. Oceňujeme slovenskú lokalizáciu a najmä stabilné bezdrôtové Android Auto. S ním majú teraz automobilky z nejakého dôvodu problémy.Toto je nie elektrické SUV. Omodu 5 poháňa benzínový 1.6 T-GDI, čo je štvorvalcový benzínový motor so solídnym výkonom 108 kW (147 koní). Má krútiaci moment až 275 Nm, automatická prevodovka má 7 stupňov a dve spojky. Vskutku dobrý základ pre dynamickú jazdu.Po týždni však musíme uznať, že nás tento motor mierne sklamal pre svoju veľmi priemernú pružnosť. Na diaľnici nám neraz pripravil nemilé prekvapenie, keď reagoval s oneskorenami a príliš rozvážne. Práca automatickej prevodovky bola chvíľami tiež príliš citeľná, tendencia podtáčať motor je tu zrejme kvôli spĺňaniu nárokov emisnej normy EURO 6e.Lenže pri mestských rýchlostiach sme vedeli oceniť kultivovaný chod, pokojný jazdný prejav a dosť dobrú schopnosť tlmičov filtrovať nerovnosti. Omoda 5 má vzadu vpredu nápravu typu MacPherson, čo je štandard, no vzadu viacprvkovú nápravu multi-link. To už štandard nie je, mnohé európske kompaktné SUV majú vzadu len tuhé nápravy, teda závislé zavesenie kolies. Azda aj to prospieva stabilite vozidla v meste aj pri ofenzívnom jazdnom štýle, no nevyhýba sa nakláňaniu karosérie. A vyslovene nás Omoda 5 vytrápila v miernom teréne, kde sa karoséria vyslovene zmietala. Skrátka, toto auto je určené na spevnenú vozovku, čo najkvalitnejšiu.Omoda 5 ICE na Slovensku ponúka len pohon predných kolies, v predaji je aj čisto elektrická verzia s dojazdom 402 km a maximálnym výkonom 150 kW. Nami testovaná benzínová verzia aktuálne začína na necelých 24-tisic eurách, na výber sú dva výbavové stupne (Comfort a Premium) a príplatkové laky za 400 a 700 eur.Naozaj slušná obchodná ponuka na auto so zárukou 7-rokov alebo 150-tisíc kilometrov, o ktorého servis a dostupnosť náhradných dielov je už dnes postarané. Ak uvažujete nad kúpou nového SUV, skúste si dohodnúť testovaciu jazdu, možno vás Omoda presvedčí.Toyota a BECEP upozorňujú, že ľudia nepoužívajú pásyZnačka Toyota pozvala médiá na tlačovku s nudnou témou o používaní bezpečnostných pásov. Ale čo nám odborníci povedali a ukázali, je jednoducho ohromujúce. Slováci totiž skutočne nepoužívajú bezpečnostné pásy, zanedbávajú bezpečnosť vlastných detí a podliehajú konšpiračným teóriám.Podľa zástupcu organizácie BECEP Romana Töröka v meste v rámci štúdie odsledovali až 17 percent mužov a 4 percentá žien s nezapnutým bezpečnostným pásom, čo je alarmujúci výsledok.Jednou z častých teórií populácie je, že bezpečnostné pásy spôsobujú vážne zranenia alebo tá, že človeka pri nehode dokonca zachránil

Začala miznúť kozmetika, oblečenie, hračky či káva. Drobné krádeže sú fenoménom, s ktorým obchodníci v posledných mesiacoch zvádzajú ťažký boj. „Je to brutál,“ takto opisuje situácia jeden z ochrankárov predajni v hlavnom meste. Na poplach bijú už aj zástupcovia samospráv po celom Slovensku, občania sa im totiž sťažujú, že sa prestávajú cítiť bezpečné. Nárast malých krádeží je tak po zmene Trestného zákona realitou. Prečo presne sa na Slovensko zvyšuje počet takzvaných horalkových krádeží? Je to naozaj v obchodoch také zlé? A majú sa občania obávať o svoju bezpečnosť? V dnešnom podcaste budete počuť redaktora domáceho spravodajstva Mareka Biroa, ktorý sa téme venoval. V dnešnom podcaste budete počuť redaktora domáceho spravodajstva Mareka Biroa, ktorý odhaľoval pozadie tejto cesty.

Nedávno ubehli dva roky od nástupu súčasnej koalície.Ako skvele sa nám vlastne na Slovensku žije a kto bude nosiť bundu s nápisom „som zlodej“, priblíži najnovší Ťažký týždeň.Epizóda je sponzorovaná.

Vyhadzov pre dramaturgičku Štátnej opery v Banskej Bystrici Alžbetu Lukáčovú je len vrchol ľadovca. Ľudia v kultúre prichádzajú o prácu a celé inštitúcie sú ohrozené, a to najmä v regiónoch. Na politickú objednávku vedenia rezortu kultúry doplácajú bežné knihovníčky a ľudia v malých mestách. Mal Separ nasprejovať v Himalájach radšej protest proti ministerke?Podľa Michaely Hučko Paštékovej ľudia už teraz šetria na kultúre – vplyvom konsolidácie nejdú na podujatie 3 až 4-krát do mesiaca, ale len raz. Vo Fonde na podporu umenia sa podľa nej odohráva pomsta, ktorá je neraz až osobná. Je to pritom inštitúcia, ktorú nám kedysi v zahraničí závideli a jej politické ovládnutie znamená, že ľudia prídu o kultúru.Nahrával Peter Hanák

V Centrálnom registri pribudla zmluva na finančnú podporu pre výstavu obrazov poslankyne Smeru Jany Vaľovej. Po ministerstve financií a kultúry združenie Sme ženy, ktoré výstavu organizovalo podporil aj premiér Robert Fico zo svojej finančnej rezervy.Peniaze z nej tento rok dostali aj dezinformačné weby, ktoré nekriticky informujú o činnosti vládnych strán a v minulosti z tohto fondu išli desiatky tisíc napríklad pre obec, kde vyrastal Robert Fico, na vybavenie ambulancie maséra Pavla Kostku či nechty fitnessky Evy Martinkovej a mercedes hudobného virtuóza orchestra Diabolské husle.V podcaste Aktuality Nahlas šéf organizácie Transparency International Slovensko Michal Piško vysvetľuje, kde posledných 13 rokov tieto peniaze končia.Nahrávala Kristína Braxatorová

Mali byť revolúciou, ktorá nám uľahčí život, no zatiaľ prinášajú len chaos. Sú AI agenti naozaj budúcnosť, alebo len slepá ulička plná chýb a rizík? Otestovali prehliadač ChatGPT Atlas, ktorý v našom teste zlyhal pri posielaní e-mailu a ukázal sa byť bolestivo pomalý.Zatiaľ čo sa potýkame s dnešnými nedostatkami, v pozadí sa odohráva oveľa vážnejšia diskusia: stovky vplyvných osobností žiadajú zákaz vývoja superinteligencie, kým nebude bezpečná. Prečo však kľúčoví AI lídri túto výzvu ignorujú? A aké riziká prinášajú AI agenti, ktorí hackerom otvárajú dvere k vašim kreditkám a súborom na cloude? Dozviete sa aj, ako Meta tlačí na zamestnancov, aby pracovali 5x rýchlejšie, a prečo z nej ľudia utekajú.V novej epizóde podcastu SHARE sa redaktori Živé.sk Lucia Kobzová a Maroš Žofčin rozprávajú o najdôležitejších AI novinkách za posledné týždne a o tom, čo znamenajú pre našu budúcnosť.Tip na čítanie: Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“.TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/ V podcaste sa dozviete:Ako dopadol náš redakčný test nového AI prehliadača ChatGPT Atlas.Prečo sú noví AI agenti bolestivo pomalí a predstavujú bezpečnostné riziko.Ako vám môže AI asistent odhaliť údaje o vašej kreditnej karte hackerom.Prečo stovky osobností žiadajú zákaz superinteligencie, ale kľúčoví AI lídri túto výzvu ignorujú.Ako Meta núti zamestnancov pracovať 5x rýchlejšie a zároveň sa im vyhráža prepustením.Prečo toto nie je rok agentov, ale skôr dekáda agentovOdkazy na témy, o ktorých hovoríme v podcaste:Nový prehliadač ChatGPT AtlasBezpečnostné riziká AI prehliadačovPoprední lídri žiadajú zastaviť vývoj superinteligencieMeta chce, aby zamestanci pracovali 5x rýchlejšieAndrej Karpathy o AI agentochEsej: spoluzakladateľ Anthropicu o tom, že AI sú „záhadné bytosti“Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk

Máme za sebou prvých 15 kôl slovenskej hokejovej extraligy. Videli sme 4 výmeny trénerov a množstvo zmien v kádroch. Priaznivým trendom je zasa produktivita hráčov spod Tatier. Pozitívni môžu byť aj v Bratislave, no mali by byť spokojní s brankárskou jednotkou? Aj to preberali v aktuálnej časti podcastu Trefné strieľanie Patrik Mitas (redaktor Slovenskej televízie, Martin Toth-Vaňo (redaktor ŠPORT.sk) a hokejista Dávid Buc.

Najväčšou zbabelosťou je, keď si nedokážete priznať chybu a vinu zvaľujete na iných. Takto oni fungujú, hovorí o postoji vlády k rastúcej drobnej kriminalite primátor Trenčína Richard Rybníček. A prečo si myslí, že na východe Slovenska tiká vážna bezpečnostná hrozba, ktorá hrozí veľkými občianskymi nepokojmi? Šestnásťkrát trestaný recidivista len za dva mesiace spáchal 51 majetkových deliktov, vrátili sa zlodeji puklíc či bicyklov. I takto informujú Aktuality o odvrátenej tvári vládnej rekodifikácie Trestných kódexov. Pred radikálne rastúcou drobnou kriminalitou varujú ako obchodníci, tak i mestské polície po celom Slovensku. Vláda ale zodpovednosť odmieta, hlavu strká do piesku a prichádza aj s bizarnými pseudoriešeniami na úrovni detských komiksov.Do fungovania samospráv negatívne zasiahla aj úplne nečakaná zmena pravidiel pre hazard, s ktorou prišiel „enfant terrible“ vládnej koalície minister Huliak. Nepochybne najväčším bremenom pre samosprávy je však už tretie kolo vládnej konsolidácie. Uťahovanie opaskov núti mestá a obce šetriť prakticky na každom kroku, obmedzovať nielen prepotrebné investície, ale už aj základné služby.Vláda sa riadi filozofiou „štát som ja“, no o tom, ako štát funguje nevedia nič. Tento štát nemá žiadnu víziu ani kontinuitu, je to celé neustály pokus-omyl a preto sme tam, kde sme, tvrdí primátor Trenčína Richard Rybníček.Namiesto serióznej diskusie o týchto reálnych problémoch, ale prichádza premiér - či iní koaliční lídri - s vopred vôbec neprekonzultovanými apelmi na zásadnú zmenu územnosprávneho členenia či so snahou o odklad komunálnych volieb. Tak prepotrebná reforma verejnej správy pritom i naďalej zostáva opustenou sirotou, o ktorú už roky rokúce žiadna vláda seriózny záujem nejaví.Témy pre primátora Trenčína a prezidenta Únie miest Richarda Rybníčka. Pýtať sa budeme aj na to, prečo vidí na východe Slovenska vážnu bezpečnostnú hrozbu a prečo už neplánuje opätovnú kandidatúru.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Napriek tomu, že vláda má pripravený kvalitný plán ako zvládnuť zavádzanie nových emisných povoleniek ETS2, politici radšej vykrikujú hoaxy o tritisíc eurách, hovorí v podcaste sociologička Zuzana Fialová z Klimatickej koalície.Nastaviť systém spravodlivo je ťažké a nedá sa z toho rýchlo vyťažiť politiciký kapitál. Keby politici rozmýšľali dlhodobo, konali by inak, hovorí odborníčka.

Vláda sa tvári, že konsoliduje, ale nie je to realita, naznačuje v rozhovore poslanec a ekonomický expert KDH Jozef Hajko. Podľa neho štát každoročne vypláca úradníkom vysoké odmeny a šetrí nie v porovnaní s minulým rokom, ale len v porovnaní s umelo nafúknutými požiadavkami jednotlivých úradov. Čo hovorí na slová Andreja Danka, že ho v minulosti osobne schválil za moderátora v RTVS?V podcaste s Jozefom Hajkom sa dozviete:– od 1. minúty – prečo Robert Fico schválil balík protiruských sankcií výmenou za neurčité prísľuby;– po 1:30 – že ani predchádzajúce sľuby o cenách energií sa nesplnili;– od 2:00 – ako je Robert Fico príliš ústretový voči Gazpromu;– po 3:10 – či je v rozpočte naozaj miliardová diera, ako tvrdí rozpočtová rada;– od 4:00 – že na dlh by sme sa museli vyzbierať každý dvomi platmi;– po 5:30 – kam idú všetky tie peniaze, ktorá nám vláda vezme;– od 7:30 – ako si štátni zamestnanci rozdeľujú každý rok obrovské odmeny;– po 10:00 – že vláda šetrí nie oproti minulému roku, ale oproti fikcii;– od 12:20 – či bude Ficova vláda konsolidovať aj štvrtý raz;– po 13:50 – že ľudia prirodzene hľadajú ako ušetriť na daniach;– od 15:00 – či si vláda vyrobila finančný problém tým, ako znížila tresty pre daňových podvodníkov;– po 16:00 – že keď ľudia špekulujú s daňami, štát potrebuje viac úradníkov na kontrolu;– od 17:00 – že daňové úniky majú hodnotu takmer celej konsolidácie z tohto roka;– po 19:00 – ako by konsolidovalo KDH;– od 21:00 – že vyriešiť čerpanie eurofondov je podľa neho jednoduché;– po 22:00 – ako si Huliakovo ministerstvo zvyšuje výdavky aj rozpočet;– od 23:30 – že najväčší priestor šetriť je pri 13. dôchodkoch;– po 25:00 – či na Slovensku bude najbližšie roky len horšie;– od 28:00 – ako nevylúčil ďalšie zmeny ústavy KDH s Robertom Ficom;– po 29:00 – či sa doteraz KDH nezaoberalo bežným životom človeka;– od 29:30 – či po hlasovaní so Smerom čaká KDH rast alebo prepad;– po 31:00 – že KDH sa vie pozviechať aj po ranách;– od 31:30 – či sú v KDH dve skupiny a ku ktorej má bližšie;– po 32:00 – v čom sú rozdielne pohľady Viliama Karasa a predsedu Majerského;– od 34:00 – či vedel, že ho Andrej Danko osobne schválil ako moderátora politickej diskusie v RTVS;– po 38:30 – ako vo vysielaní STVR vidno stranícky vplyv.

Kybernetická bezpečnosť už dávno nie je len o antivíruse a heslách. Hoci sa firmy na Slovensku v základnej hygiene zlepšili, mnohé stále podceňujú sofistikovanejšie hrozby. Často investujú do pokročilých technológií, no nemajú kvalifikovaných ľudí, ktorí by ich vedeli správne vyhodnocovať a manažovať. Prečo je dôležité oddeliť IT od bezpečnosti a aké sú možnosti pre firmy, ktoré si vlastný bezpečnostný tím nemôžu dovoliť?V novom dieli podcastu SHARE sa moderátor Maroš Žofčin rozpráva s Júliusom Seleckým, Solution Architectom spoločnosti Eset, o reálnom stave kybernetickej bezpečnosti v slovenských firmách, o najčastejších chybách a o riešeniach, ako je manažovaná detekcia a reakcia (MDR). Podcast prinášame v spolupráci so spoločnosťou Eset.Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Teraz aj ako ebook! TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/V podcaste hovoríme aj o týchto témach:V čom sa slovenské firmy zlepšili (heslá, aktualizácie) a čo stále podceňujú.Prečo by IT oddelenie a bezpečnostné oddelenie mali byť striktne oddelené.Analýza rizík: Ako majú firmy identifikovať, čo je pre ich biznis kľúčové.Čo sú EDR a XDR systémy a prečo bežný antivírus už nestačí.Aké sú možnosti pre firmy, ktoré nemajú vlastných bezpečnostných expertov (MDR).Téme sa venujeme aj v článku: https://zive.aktuality.sk/clanok/nmdWnCW/firmy-maju-antivirusy-no-chyba-im-tato-klucova-vec-mnohe-na-to-doplatili/ Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Zákon, ktorý sa týka človeka od narodenia až za smrť, keďže reguluje aj dedenie. Tak sa dá popísať Občiansky zákonník, ktorý reguluje každodenné situácie ako kúpa a predaj takmer čohokoľvek. Tento zákon sa ide kompletne zmeniť po 63 rokoch. Ten súčasný je totiž zastaralý, vznikol za socializmu a menila ho každá vláda. Nový zákonník je už v pripomienkovom konaní a tak poznáme jeho obsah.Nový Občiansky zákonník kompletne zmení pravidlá dedenia alebo rozvodov. Súd sa už v prípade dohody rozvádzajúcich manželov nebude pýtať na ich intímny život. Čo ale bude súd naďalej posudzovať?O novom Občianskom zákonníku nám v dnešnom podcaste Ráno Nahlas porozprávajú jeho spoluautori Marek Števček a Tamara Čipková z rekodifikačnej komisie.Novinkou je aj (pred)manželská zmluva, koniec bezpodielového spoluvlastníctva manželov, automatický koniec manželstva po zmene pohlavia. Najväčšie zmeny sú v oblasti dedičstva. Posilňujú sa práva poručiteľov – teda ľudí, po ktorých sa dedí – napríklad vašich rodičov. Ich potomkovia doteraz mohli napadnúť závet na súde. To síce bude možné aj naďalej, ale dediči vysúdia menej.Nahrával Peter Hanák.

Víkendové 12. kolo najvyššej slovenskej futbalovej ligy prinieslo niečo, čo sa stalo naposledy pred 44 rokmi! Veľká vec! Tatran dobyl Tehelné pole. Bolo to však úplne zaslúžené a iba to zvýraznilo možnú nepohodu v klube sériového šampióna Niké ligy.Na čele súťaže ostáva aj po tucte kôl elitnej slovenskej futbalovej ligy MŠK Žilina, za ktorého chrbtom naďalej pozorne číha DAC Dunajská Streda. Úradujúci majster ŠK Slovan Bratislava prvýkrát v aktuálnom ročníku pocítil kyslú chuť z prehry, ba dokonca v súboji s nováčikom - Tatranom Prešov.Klubov, ktoré sa musia porátať s neľahkou situáciou, je v aktuálnej sezóne Niké ligy viac a patrí medzi ne napríklad FC Spartak Trnava, AS Trenčín, ale predovšetkým FC Košice. Potvrdilo sa to aj v 12. kole Niké ligy, o ktorom sa futbalový redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprávali v 57. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk. Hosťom bol uznávaný tréner a futbalový odborník Milan Lešický.

Vláda Roberta Fica je v polčase. Predčasným voľbám sa Slovensko, zdá sa, vyhne. Dôvodom však nebudú dobré vzťahy v koalícii alebo úspešné plnenie programu. „Najvýraznejšou postavou vlády je Robert Fico, pred ostatnými ministrami má náskok o konský krok," hovorí šéf politického oddelenia Martin Sliz. Spolu so šéfom ekonomickej sekcie Aktualít Martinom Odkladalom sa zhodli, že v negatívnom slovazmysle je výraznou ministerkou aj Martina Šimkovičová a prekvapil aj minister dopravy Jozef Ráž. Najmenej prekážok vo výkone svojej práce má dvojka Smeru Robert Kaliňák. Do popredia prvej polovice volebného sa dostala ekonomika. Krajinu v budúcom roku čaká tretie kolo konsolidácie, napriek tomu sa dlh zatiaľ viditeľne nezmenšil. Majú sa teda ľudia lepšie než na začiatku volebného obdobia? Mzdy rastú, no konsolidácia zlyháva a deficit neklesá, odpovedá Martin Odkladal.

O umelej inteligencii sa za posledné roky povedalo už veľmi veľa, avšak jednou z tém, o ktorej sa možno nehovorí toľko, sú psychické dopady chatovania s neživou entitou. Sú známe prípady, kedy sa do nástrojov ako ChatGPT ľudia zaľúbili, či v nich našli najlepších priateľov. Tento fenomén pritom prináša celý rad rizík, a to nielen pre jednotlivca, ale aj pre celú spoločnosť.V podcaste SHARE sa moderátor Maroš Žofčin rozpráva s klinickým psychológom a súdnym znalcom Dušanom Kešickým o tom, prečo je vzťah s chatbotom ako „porno pre dušu“ , ako nás AI robí kognitívne lenivšími , prečo nám chatboty lichotia a ako nás táto závislosť oberá o schopnosť žiť s druhými ľuďmi v reálnom svete.Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Teraz aj ako ebook!https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Prečo nás umelá inteligencia robí kognitívne lenivšími a mozog bez nej ochabuje.V čom spočíva prirovnanie chatbotov k pornografii a ilúzii bez námahy.Prečo je AI trénovaná, aby nám lichotila a prečo je táto vlastnosť nebezpečná.Môže intenzívny rozhovor s chatbotom pôsobiť ako spúšťač duševnej poruchy?Prečo je terapia pomocou AI nezmysel a ako nás táto závislosť oberá o schopnosť spolupráce.Viac na: https://zive.aktuality.sk/clanok/kwtnyeS/psycholog-varuje-vztah-s-chatbotom-je-ako-zavislost-nici-nase-vztahy-aj-dusu-opisal-nam-ako/ Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Problémom slovenského kresťanstva je jeho infantilita ako i príklon ku kmeňovej identite. Dve pohlavia v Ústave sú len symbolom strachu, s posolstvom Ježiša, Evanjeliami a ani s hodnotami kresťanstva to nemá nič spoločné, tvrdí kazateľ Cirkvi bratskej Daniel Pastirčák. Najprv prišiel hlas Fica, až potom prišiel hlas Boha, vysvetľuje. Tri vlny masívnej konsolidácie - a napriek tomu zostáva deficit štátneho rozpočtu prakticky rovnako vysoký. Výrazný nárast štátu, ako aj jeho výdavkov - a napriek tomu zostáva diaľnica Bratislava Košice stále nezrealizovaným snom. Rekordné daňovo-odvodové zaťaženie - a napriek tomu rozpadajúce sa mosty, havarujúce vlaky a takmer milión ľudí pod hranicou chudoby. Zvyšovanie zdravotných odvodov a mnohomiliónové zisky súkromných poisťovní - a napriek tomu, neuveriteľne dlhé predoperačné termíny, bujnenie lekárskych poplatkov a masívny počet ľudových zbierok na onkologicky choré deti.Toto - ako i mnoho iného, by sa dalo nazvať tými skutočnými a naozaj reálnymi problémami Slovenska. No a riešenie ponúkané vládnou koalíciou?Hrádza proti progresivizmu, stigmatizácia liberálov či LGBTI komunity ako stelesnenie až metafyzického Zla - no a napokon: Novela Ústavy pojednávajúca o pohlaviach a o tom, kto a čo je to rodina a čo už tzv. "normálnou" rodinou" nie je a nikdy ňou byť ani právne nemôže. No a do diskusie o zmenách nášho základného zákona sa dostali už aj katolícki biskupi či dokonca nadprirodzené poslanecké "momentum." "Božie kráľovstvo nie je z tohto sveta a nie sú naň žiadne záruky. V okamihu keď niekde uvidíš "Božie kráľovstvo", ktoré je z tohto sveta, tak si môžeš byť istý, že to s Kristom nemá nič spoločné," myslí si Daniel Pastirčák.O čom vypovedá aktuálna novela Ústavy a patria vôbec definície muža či ženy do základného zákona štátu? Čo je to vôbec za vládu, ktorá chce stavať hrádze proti svojim vlastným občanom a kto sú vlastne ti, ktorí nám chcú - teraz už aj silou zákona, definovať kto je a kto už nie je normálny? No a napokon, chcel vôbec Ježiš Nazaretský svetskú moc a ak ju on odmietal, kde sa potom Kristus mení na Veľkého inkvizítora a reformátora ústavy? Patrí teda klerikalizmus do modernej politiky a kto sú to dnes tí biblickí farizeji - slepí vodcovia, ktorí "komárov preciedzajú a ťavy prehĺtajú"?"Neverím v Boha, ktorý by nás používal ako bábky a neverím v svet, ktorý by bol bábkovým divadlom. O existencií Boha ma presviedča dar slobody a tá neistota, do ktorej sme vrhnutí - aby sme vnútorne rástli a učili sa, čo je dobré a čo zlé, aby sme poznávali Pravdu a slobodne za ňou kráčali," tvrdí kazateľ Pastirčák.Ráno Nahlas s kazateľom Cirkvi bratskej a básnikom Danielom Pastirčákom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Slovenská politická scéna sa javí ako zaliata v betóne. Ani nedávna dramatická zmena ústavy, ktorú koalícia presadila s pomocou KDH a časti poslancov Hnutia Slovensko, výrazne nezamávala preferenciami. Vychádza to s prieskumu agentúry Ipsos pre Denník N.Agentúra však tentoraz urobila aj niečo navyše. Otestovala hypotetické predvolebné koalície. Čo by sa stalo, keby sa spojilo PS, SaS a Demokrati? A čo keby vznikol jeden veľký vládny blok Smeru, Hlasu a SNS?O najnovšom prieskume Ipsos sa budeme rozprávať s analytikom agentúry Romanom Pudmarčíkom.Podcast Aktuality Nahlas pre vás pripravil Marek Biró, Adam Obšitník a Michaela Jónová.