Dejiny

"V najbližšom čase nastane u nás väčší prebytok vysokoškolsky školených žien," pričom "niektoré odbory vysokoškolského štúdia nijako nezodpovedajú ženskej povahe." Týmito slovami zdôvodnilo Ministerstvo školstva a národnej osvety vojnového slovenského štátu návrh vládneho nariadenia, ktoré malo postupne obmedziť počet študujúcich žien. V niektorých študijných odboroch (ako napríklad v práve) malo byť ženám vysokoškolské štúdium zakázané úplne. Návrh nariadenia bol predstavený v júni 1941, a bol len jednou z viacerých snáh ľudáckeho režimu uprieť mladým ženám rovnoprávny prístup k vzdelaniu. Tieto pokusy o domestifikáciu žien však vyvolali vlnu protestov. Slovenská spisovateľka, prekladateľka a literárna kritička Zora Jesenská označila návrh za nezmysel: Slovensko " vzdelaných ľudí, mužov aj ženy" predsa akútne potrebovalo. Dekan prírodovedeckej Fakulty Slovenskej Univerzity profesor František Valentín kritizoval návrh ako zásah do ústavného práva žien slobodne študovať. Vládne nariadenie napokon neprešlo. Ľudácky režim sa však svojich snáh obmedziť práva žien nevzdal. Kde čerpali Ľudáci inšpiráciu a čo obmedzením vzdelania pre ženy sledovali? Ako mala podľa nich vyzerať ideálna žena? A, napokon, ako tieto predstavy vnímali Slovenky a Slováci? Agáta Šústová Drelová, výskumníčka z Historického ústavu Slovenskej Akadémie Vied sa rozprávala s Evou Škorvánkovou, docentkou histórie na Katedre Všeobecných Dejín na Univerzite Komenského v Bratislave a autorkou monografie Strážkyne rodinných Kozubov? O žene v ideológii a politike slovenského štátu. Rozhovor je prvým v rámci minisérie podcastov o dejinách žien na Slovensku v 20. storočí. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Bohdan I. Veľký – cár sibírsky. Aj takto skôr posmešne zvykli československí legionári nazývať Bohdana Pavlu – československého splnomocnenca v Rusku v období, keď sa táto obrovská krajina zmietala vo vnútornom chaose občianskej vojny. Jeho spolubojovník z Ruska a neskorší slovenský sociálnodemokratický politik Ivan Markovič ho dokonca radil na štvrtú priečku hneď za legendárnu trojicu československého zahraničného odboja počas prvej svetovej vojny – teda za Masaryka, Štefánika a Beneša. Napriek tomu Bohdan Pavlu akoby vypadol z nášho širšieho historického povedomia alebo v tom lepšom prípade zostáva na jeho okraji. No bol to práve on, kto plnil v plánoch na budúci československý štát dôležitú pozíciu, pomyselné spojivo v pestrých osobných vzťahoch českých a slovenských politikov. Aj to nás azda oprávňuje k otázke, do akej miery by bol československý projekt úspešný bez jeho osobného vkladu? Na rozdiel od zmieňovanej veľkej trojice sa aj odborná či popularizačná literatúra venuje tomuto mužovi skôr poskromne. Až doteraz nám o Bohdanovi Pavlu chýbala aj podrobnejšia politická biografia, ktorá však teraz prichádza na knižný trh. Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s Bohumilou Ferenčuhovou z Historického ústavu SAV. – Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Ruská invázia na Ukrajinu zásadne zmenila nemeckú domácu aj zahraničnú politiku. Popri dlhodobom, spočiatku nútenom a neskôr dobrovoľnom pacifizme, viedlo Nemecko dlhé roky voči Rusku politiku známu ako Wandel durch Handel—obchodovanie bolo vnímané ako cesta podpory postupnej celospoločenskej zmeny v Rusku. Najznámejším symbolom tejto stratégie sa stal plynovod medzi Ruskom a Nemeckom, Nord Stream 2. Nemecký sen o obojstranne výhodnej záchrane demokracie v Rusku sa však predčasne skončil vo februári. 22. februára Nemecko Nordstream 2 zmrazilo v reakcii na Ruské uznanie nezávislosti Doneckej a Luhanskej oblasti, ktoré bezprostredne predchádzalo Ruskej invázii Ukrajinu. Pár dní po samotnej invázii Nemecko ukončilo roky spolupráce s Ruskom, odsúdilo ruskú agresiu a ohlásilo začiatok masívnych investícii do obrany. Nemecký kancelár Olaf Scholz v dnes už známej reči z 27. februára vyhlásil navýšenie rozpočtu na obranu o 100 miliárd eur. Svetové média písali o historickom obrate. V Nemecku vyvolali tieto zmeny vlnu podpory aj kritiky. Samotný Scholz označil túto zmenu za historický medzník -Zeitenwende. Do akej miery ide o zásadnú historickú zmenu? Čo sa dialo v Nemecku po Druhej svetovej vojne? Ako sa vyvíjal vzťah Nemecka ku krajinám Sovietskeho zväzu a k sovietskym satelitom? Ako tieto vzťahy ovplyvnilo nemecké vyrovnávanie sa s nacistickou minulosťou? Čo znamená koniec oficiálneho pacifizmu pre Nemecko a jeho vzťahy s Ruskom? A aké je v tom všetkom miesto pre Ukrajinu? Agáta Šústová Drelová, výskumníčka z Historického ústavu Slovenskej Akadémie Vied sa rozprávala s historikom a germanistom Miloslavom Szabóom z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Tím týždenného podcastu Dejiny denníka SME sa rozširuje o novú posilu - historičku Agátu Šústovú Drelovú. Na moderátorskej stoličke sa bude striedať s doterajším moderátorom Jaroslavom Valentom. "Keď som s týmto formátom v roku 2018 začínal, úprimne, nečakal som, že si získa takú pozornosť a sledovanosť. Ako som už od mnohých počul alebo čítal, podcast Dejiny sa pre viacerých stal nedeľným rituálom a nasvedčujú tomu aj čísla, ktoré pravidelne dosahujú viac než 100-tisíc stiahnutí mesačne," hovorí Jaroslav Valent. Agáta Šústová Drelová je historička so zameraním na kultúrne dejiny Slovenska a strednej Európy od konca druhej svetovej vojny. Štúdium histórie začala na najstaršej škótskej univerzite v St. Andrews. Po získaní štipendia pokračovala doktorátom na anglickej Univerzite v Exeteri, kde popri štúdiu aj vyučovala. Vzdelanie si doplnila na Univerzite v Cambridge štúdiom medzináboženských vzťahov. Po návrate na kontinent pôsobila na Univerzite Friedricha Schillera v nemeckej Jene. Na Slovensku pokračuje vo výskume na Historickom ústave Slovenskej akadémie vied. V podcaste Dejiny bude spracovávať najmä príbehy novodobej histórie. "Najbližšie sa pozriem na veľmi zaujímavý vývoj Nemecka voči Rusku a východnej Európe. Budem hovoriť aj o tom, prečo Nemecko dlho nechcelo investovať do zbrojenia a ako sa to zmenilo," vysvetľuje Šústová Drelová. Venovať sa bude aj ženám, ktoré formovali históriu, či momentom z prvej svetovej vojny. Aký je rozdiel medzi nahliadaním na históriu v Británii a na Slovensku? Prečo sú dôležitejšie mikrodejiny jednotlivcov ako veľká politická história? Kam môže smerovať popularizácia histórie v slovenských školách a vo verejnosti? Dozviete sa v najnovšej epizóde podcastu Dejiny s Jarom Valentom a Agátou Šústovou Drelovou. – Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

"Víťazstvu cisárov, vojsko, ktoré táborilo v  Laugariciu, v počte 855 vojakov z II. légie. Dal vyhotoviť (Marcus Valerius) Maximianus, legát légie II. pomocnej." To je znenie slávneho rímskeho nápisu na trenčianskej skale, ktorý dokumentuje prítomnosť rímskych vojsk na území dnešného Slovenska. Tento nápis je zároveň dokladom rímskeho ťaženia proti germánskym kmeňom, známeho ako druhá markomanská vojna v rokoch 176 – 180 n. l. Práve germánsky svet za Dunajom sa stal pre Rimanov trvalou hrozbou a naopak – bohatý rímsky svet bol pre Germánov trvalým lákadlom, pred ktorým ich neodradili ani početné porážky a sila rímskych zbraní. Ako teda vyzeralo naše územie v časoch, keď ho osídľovali germánske kmene? Kedy k nám prišli a čo pre nich znamenala neďaleká Limes Romanus na strednom Dunaji? A ako sa tento vzťah pretavil do hmotnej kultúry starých Germánov na našom území? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa porozprával s archeológom Vladimírom Turčanom z Archeologického múzea SNM. – Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Operácia Anthropoid, teda atentát na zastupujúceho ríšskeho protektora Reinharda Heydricha patrí k najznámejším akciám československého odboja počas druhej svetovej vojny. Zdalo by sa, že postaviť sa so samopalom a výbušninou do cesty neohrozenému protektorovi je síce odvážnym, ale v princípe jednoduchým činom. Ak sa ale pozrieme bližšie na priebeh a prípravy celej operácie, zistíme, že ani zďaleka nebola dielom len odvahy dvoch hrdinov – Jozefa Gabčíka a Jana Kubiša. Bez podpory celej siete pomocníkov a starostlivého naplánovania akcie by likvidácia popredného nacistického potentáta nebola možná. Kto všetko stál za týmito prípravami a ako sa rodil plán na túto mimoriadnu akciu, ktorá sa zaradila aj medzi najväčšie úspechy britského Oddelenia pre zvláštne operácie? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s Martinom Poschom z Historického ústavu SAV a Dokumentačného strediska holokaustu. – Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Predstavme si takýto obraz - dlhá vojenská kolóna motorizovaných jednotiek stojí rozbitá a zničená na zamrznutej ceste v ťažkom teréne uprostred lesov a močiarov. Veľké množstvo vojenskej techniky, ktoré na dĺžku meralo aj niekoľko kilometrov a vzbudzovalo rešpekt, teraz stojí vypálené a bezvládne, pričom tento obraz dopĺňajú stovky padlých vojakov. Mohlo by sa zdať, že je to nedávny výjav z aktuálnej vojny na Ukrajine. Miesto, kde sa však odohrala táto scéna sa nachádzala ďaleko na severe uprostred fínskych lesov v blízkosti mesta Suommusalmi a na ceste ležala rozstrieľaná sovietska 163. strelecká a 44. motorizovaná divízia. Písal 8. január 1940 a fínska armáda slávila svoj najväčší úspech proti inváznej Červenej armáde. Sovietsko-fínska vojna, známa ako zimná vojna na prelome rokov 1939 – 1940 sa stala príkladom zlyhania sovietskej vojnovej mašinérie a na druhej strane dôkazom, že aj malý národ sa môže úspešne brániť voči veľkému agresorovi. Dodnes je preto predmetom fínskej národnej hrdosti a presvedčenia, že húževnatý vlastenecký odpor môže zastaviť papierového obra. Ako k tejto vojne vlastne prišlo, čomu Fíni vďačili za svoj nečakaný úspech a čo stálo v pozadí sovietskeho zlyhania? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa o sovietsko-fínskej vojne rozprával s historikom Janom Rychlíkom. – Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

"Pri ohníku v pustej hore presedával noci a napájal fantáziu zjavmi, ktoré čaril oheň, nočné vtáctvo a skučiaci vietor." Takto sa o Jankovi Kráľovi vo svojich Dejinách literatúry slovenskej vyjadril literárny historik Jaroslav Vlček. A nebol jediný, kto sa takto na tohto básnika, vari najznámejšieho predstaviteľa slovenského romantizmu, pozeral. Janko Kráľ si vyslúžil povesť podivína, osamelého a zadumaného mladíka, skrátka divného Janka, ktorý do slovenských literárnych dejín vstúpil predovšetkým svojimi baladami a dumami. Tie boli stelesnením jeho vlastného duševného sveta a zároveň aj reflexiou búrlivej doby, v ktorej žil. Často sa s výhradami staval i proti vlastnej štúrovskej generácii. Bol azda revolučnejší než mnohí jeho vrstovníci, no o to s väčším sklamaním prijímal svoj ďalší život, spútaný v úradníckej službe a rodinnými povinnosťami. A to až do tej miery, že sa napokon i ako básnik odmlčal. Napriek tomu nám po Jankovi Kráľovi zostalo rozsiahle básnické dielo, ktoré patrí ku klasickému kánonu našej literatúry. Kým bol tento pozoruhodný muž a prečo sa na sklonku jeho života o ňom hovorilo ako o zamlknuvšom básnikovi? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s Danielou Kodajovou z Historického ústavu SAV. – Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Dĺžka obvodu Zeme je 180 tisíc stádií, nachádza sa uprostred vesmíru a okolo nej obieha Slnko, Mesiac a hviezdy. S týmto záverom prišiel v polovici 2. storočia n. l. grécky matematik, astronóm a geograf Klaudios Ptolemaios (známy tiež ako Ptolemaios Alexandrijský). Táto jeho predstava zostala viac-menej v platnosti až do neskorého stredoveku a definitívne ju vyvrátil až Mikuláš Koperník. smeAdManager.cmd.push(function () {smeAdManager.mngr.display('gtg', 'article_body_1', 'article_body_1-responsive_1-590');});SkryťVypnúť reklamu Ptolemaios i jemu pripisovaná mapa sveta však stáli na samom vrchole dejín gréckeho záujmu o svet, na vrchole gréckej filozofie a učenosti. Už dávno pred ním to boli práve grécki obchodníci, vyhnanci, dobyvatelia či jednoducho cestovatelia, ktorí prebrázdili všetky kúty Stredozemného mora, stretávali sa s najrôznejšími národmi, kultúrami i podivnosťami. Čo objavili a ako vnímali samých seba uprostred obrovského, stále neprebádaného a tajomstvami zahaleného sveta? A ako sa zrodilo ich skalopevné presvedčenie o výnimočnosti helénskeho sveta a barbarstve Ázie? Prečo sa čínski vyslanci nedostali nedostali do Rímskej ríše? Kam až siahalo ich poznanie? A čo z tejto predstavy prevzal Rím? Jaro Valent z magazínu Historická revue sa rozprával s historikom Michalom Habajom. – Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Keď sa 27. mája 1942 ráno Reinhard Heydrich vybral so svojim šoférom na automobile Mercedenz-Benz zo svojho sídla na zámku v Panenských Březanoch na Pražský hrad, zdalo sa, že má celú situáciu v Protektoráte Čechy a Morava pod kontrolou. Už krátko po svojom nástupe do pozície zastupujúceho ríšskeho protektora v septembri 1941 zaviedol stanné právo a zdalo sa, že domáci český odboj je definitívne zlikvidovaný. Dokonca sa zdalo, že celá česká spoločnosť sa so životom pod nemeckou okupáciou zmierila a dovtedajšie represie zlomili akýkoľvek odpor. V ten deň ho však v zákrute na Kirchmayerovej ulici  čakala dvojica pripravených československých výsadkárov – Jan Kubiš a Jozef Gabčík a my už vieme ako tento príbeh skončil. 80. výročie atentátu na Reinharda Heydricha je však aj príležitosťou pozrieť sa bližšie na represívny režim, ktorý tento nacistický potentát stelesňoval. Metóda cukru a biča, ktorú nacistická okupačná správa od marca 1939 uplatňovala voči českému obyvateľstvu, sa spočiatku zdala byť účinná a práve až spomínaný atentát vytrhol nacistov z tohto presvedčenia. Ako teda vyzeral život v Protektoráte? A akú pozíciu a dôležitosť prisudzovala tejto okupovanej krajine nacistická vojnová mašinéria? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s Jiřím Padevětom, spisovateľom a riaditeľom českého nakladateľstva Academia. – Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

„Za našu i vašu slobodu“ – to bolo heslo poľských povstalcov v 19. storočí, ktorí sa aj so zbraňou v ruke rozhodli bojovať proti ruskej nadvláde. Aj v dnešných a takpovediac už tradičných postojoch Poľska je možné odsledovať stopu tejto historickej skúsenosti zápasov za vlastnú slobodu a nezávislosť. Tie však od svojho počiatku nezostávali len doma, ale šírili sa prakticky po celej Európe. Ich nositeľom sa stala veľká poľská emigrácia, ktorá sa sústredila predovšetkým vo Francúzsku, ale aj v ďalších krajinách ako Belgicko, Veľká Británia či Taliansko. A hoci sa spočiatku stretávali so sympatiami a podporou najmä liberálnejšej časti spoločnosti, počiatočné nadšenie rokmi opadávalo a k slovu sa znova prihlásila reálpolitika a každodenný neľahký život v emigrácii. Táto emigrácia však do západnej Európy nevyviezla len politická heslá a programy, ale stala sa aj nositeľkou poľskej kultúry. Koniec-koncov, mená ako Fryderik Chopin, Adam Mickiewicz, Juliusz Słowacki či Cyprian Norwid, ktoré poznáme z dejín hudby či literatúry, patria práve poľským emigrantom. Aká teda bola poľská skúsenosť s emigráciou v 19. storočí a akým spôsobom ovplyvnila i ďalšie západné krajiny? Čo sa z poľských politických ideálov prenieslo aj do širšej európskej kultúry a spoločenského života? Jaro Valent  sa rozprával s historikom Oliverom Zajacom z Historického ústavu SAV. – Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Kultúra s lineárnou keramikou je pre väčšinu z nás nezrozumiteľný pojem, ktorý patrí do prostredia odbornej literatúry. Keď však začneme hovoriť o nej ako o období prvých poľnohospodárov na našom území, začne sa nám zrejme trochu rozjasňovať. Toto obdobie je pritom súčasťou javu, pre ktorý sa vžil omnoho príťažlivejší termín – neolitická revolúcia. Tá predstavuje zásadný predel v histórii človeka. Znamená prechod od stavu, kedy sa ľudia iba prispôsobovali a snažili sa prežiť v nehostinnej prírode, k procesu, keď sa ju odhodlali aktívne pretvárať pre svoje potreby a na svoj vlastný obraz. Poľnohospodármi sme pritom pomerne krátko a hoci nás od tohto predelu delí v niektorých oblastiach našej planéty už 11 tisíc rokov, v porovnaní s miliónom rokov evolúcie človeka ako druhu je to stále iba zlomok času. No počas neho sme pretvorili našu planétu na nepoznanie. Ako však vyzerali prvé kroky človeka k usadlému spôsobu života? Ako sa to prejavilo v našich zemepisných šírkach? A ako vyzerala kríza či dokonca kolaps neolitickej spoločnosti? Čo dnes moderná archeológia dokáže rekonštruovať zo života ľudí, ktorí sa ako prví odhodlali pretvárať prostredie okolo seba? Jaroslav Valent z magazínu Historická revue sa rozprával s archeológom Pavlom Jelínkom z Archeologického múzea Slovenského národného múzea. – Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

„Hrôzu tých hodín nie je možné opísať,“ uvádza Gyula. Bomby svojou váhou bez problémov prerazili niekoľkoposchodové budovy, betónové základy aj pivničné klenby. Dolu hneď príšerne detonovali a vyhadzovali do vzduchu celé stavby aj s ich obyvateľmi. Počas výbuchov sa zem neustále chvela s takou intenzitou, že to pripomínalo plavbu na rozbúrenom mori. To je úryvok z knihy Uzol z vydavateľstva Absynt, v ktorom obraz vojny nadobúda konkrétne črty v osudoch konkrétnych ľudí, ich rodín a blízkych. Tento obraz je o to znepokojujúcejší, že vojna sa čoraz viac skloňuje aj dnes. Vojna, o ktorej ale bude teraz reč sa týka jedného z našich miest – Nových Zámkov, ktoré boli v priebehu niekoľkých mesiacov v rokoch 1944 a 1945 prakticky zrovnané so zemou. Boli však len jedným z mnohých tragických príkladov hrôz druhej svetovej vojny. Prečo sa práve Nové Zámky stali terčom leteckých bombardovacích útokov a čo z týchto dní zostalo v lokálnej pamäti ich obyvateľov? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s autorom spomínanej knihy Uzol Marekom Hudecom. – Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Už je to desať rokov, čo 10. marca 2012 obleteli celé Slovensko zábery horiaceho hradu Krásna Hôrka. Požiar, ktorý postihol predovšetkým najstarší stredoveký horný hrad, výrazne poškodil túto pamiatkovú ikonu. Od vtedy sa očakávania verejnosti upriamujú k rekonštrukcií celého hradného komplexu. Tá by však nemala byť len vylepšenou kópiou stavu spred zmieňovanej katastrofy. Naopak, nešťastný požiar svojim spôsobom priniesol novú príležitosť – príležitosť obnoviť Krásnu Hôrku ako rodové sídlo rodu Andrássy v jeho pôvodnej nádhere. Ako teda vyzeral tento hrad na začiatku 20. storočia, keď ešte jeho posledný projektant gróf Dionýz Andrássy ani nemohol tušiť, čo všetko nasledujúce desaťročia prinesú? Čo nám o histórii tohto rodu rozprávajú rozsiahle hradné zbierky a čo priniesol výskum celého hradného komplexu v posledných rokoch? A napokon, čo je ambíciou pripravovanej rekonštrukcie? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s Tímeou Mátéovou, riaditeľskou Múzea Betliar, ktorej súčasťou je aj hrad Krásna Hôrka a s Júliusom Barczim, riaditeľom aukčnej spoločnosti Soga a niekdajším riaditeľom Múzea Betliar. – Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Koncom minulého roka moskovský mestský súd rozhodol o zrušení dvoch neziskových organizácií, známych pod spoločným či zjednodušeným označením združenie Memorial. To sa už viac než tri desiatky rokov venuje obnove pamäti na zločiny komunistického režimu v sovietskom Rusku. Tento verdikt však nebol prekvapujúci. Režim ruského prezidenta Vladimíra Putina už dlhšiu dobu nielen ignoruje, ale otvorene i potláča snahu o mapovanie zločinov z obdobia leninizmu, stalinizmu či ďalších desaťročí sovietskej éry či dokonca vytvára svoj vlastný alternatívny výklad dejín. Keď 29. decembra 2021 zaznel výrok súdu, ktorým de facto prerušil všetko úsilie o poctivú a spravodlivú reflexiu minulosti, málokto si dokázal pripustiť, čo bude nasledovať v ďalších mesiacoch. Dnes Putinov režim rozpútal vojnový konflikt na Ukrajine, ktorý v mnohom pripomína tie najhoršie kapitoly zo sovietskej éry. O čom to vypovedá? Čo znamená táto strata pamäte či otvorený boj proti snahe o jej prinavrátenie? A ako sa dnes Rusko pozerá na vlastnú minulosť? Pozvanie Jara Valenta z časopisu Historická revue prijal Štěpán Černoušek, šéf českej pobočky Memorialu. – Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Rozpad Sovietskeho zväzu bola najväčšia geopolitická katastrofa v moderných dejinách – to sú slová Vladimíra Putina, z ktorých behá mráz po chrbte. Aj ďalšie jeho vyjadrenia, no predovšetkým aktuálna ruská invázia na Ukrajine dávajú jasne tušiť, že ruskému prezidentovi nejde o nič menšie, než o obnovu niekdajšieho sovietskeho či ešte predchádzajúceho Ruského impéria. Scény, ktorých sme dnes a denne svedkami, keď sú počas raketových a leteckých útokov bombardované aj civilné ciele, nás vracajú viac než 70 rokov späť. Čo však stojí za týmto rozhodnutím? Aké historické traumy, dezinterpretácie a ideologické koncepty stoja v pozadí mysle človeka, ktorý sa rozhodol viesť vojnu prakticky proti celému civilizovanému svetu? Po odpoveď musíme siahnuť do bodu, keď sa pred 30 rokmi Sovietsky zväz rozpadol alebo ešte viac do minulosti. A rovnako sa musíme pýtať či je Ukrajina len prvá na rane a zasa naopak, o čo vlastne dnes táto krajina bojuje? Čo všetko je dnes v hre? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s Jurajom Marušiakom z Ústavu politických vied SAV. – Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

„Každý národ sa riadi vlastným zákonom, a preto my, vládnuci v našom panstve z Božej vôle, a napodobňujúc vzory starodávnych i novodobých cisárov, rozmýšľajúc o práve, nariaďujeme svojmu ľudu, aby aj on viedol správny a bezúhonný život.“ To sú slová z predhovoru prvého zákonníka uhorského kráľa Štefana I. A bol to práve Štefan I., po ktorom získala nová krajina v Karpatskej kotline jedno zo svojich pomenovaní – Kráľovstvo sv. Štefana. Keď tento panovník v roku 1000 zasadol na trón, bola stredná Európa i rodiace sa Uhorsko ešte divokým svetom, do ktorého len pomaly prenikalo kresťanstvo a s ním aj západná kultúra. V pamäti nemeckých kronikárov ešte stále pretrvávala spomienka na divoké staromaďarské kmene, ktoré svojimi výbojmi plienili západný latinský svet. Koniec-koncov zodpovedala tomu aj dobová modlitba "A sagittis Hungarorum libera nos, Domine!", teda "Pred šípmi Maďarov ochraňuj nás Pane!". Ako teda priviesť tento divoký kút Európy na správnu cestu? To bola otázka, ktorá vyvstávala nielen pred vtedajšími rímsko-nemeckými cisármi, ale i pred samotnými pápežmi. A v opačnom garde vyvstávala aj pred prvým uhorským kráľom Štefanom – t. j. ako pretvoriť rozsiahle oblasti Karpatskej kotliny na fungujúci a rešpektovaný štátny útvar? Túto politickú úlohu Štefan I. zvládol a jeho politické dedičstvo vo veľkej miere pretrvalo obdivuhodných ďalších 9 storočí. Ako sa teda pred jedným tisícročím rodilo Uhorské kráľovstvo a do akej miery bola jeho súčasťou legenda so svätom panovníkovi? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával sa s historikom Dušanom Zupkom z Katedry všeobecných dejín Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. – Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

„Pokrok na ceste k socialistickej forme bývania“ – aj týmito slovami sa v komunistických straníckych kruhoch v r. 1952 ohlasovala obrovská krádež, sociálne poníženie a izolácia stoviek rodín po celom Slovensku. Tento proces dostal aj svoje operatívne označenie – Akcia B. Na nej sa podieľali špičky komunistického režimu. Výsledkom bolo viac než 1000 zhabaných bytov, ktoré zväčša končili v rukách funkcionárov, príslušníkov represívnych zložiek štátu alebo režimu oddaných pomocníkov. Nejedna rodina tak prišla o svoj domov, prirodzené sociálne väzby, prácu, možnosť vzdelávania a prepadla sa do chudoby a izolácie. Akcia B tak zasiahla do života veľkého počtu ľudí ako hlboká rodinná trauma. Ako si režim vyberal svoje obete, na koho padla voľba a aký bol ďalší osud vysťahovaných ľudí? A čo sa dialo s ich majetkom? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s Marianou Oravcovou, bývalou vedeckou pracovníčkou Ústavu filozofie a sociológie SAV, bývalou diplomatkou a autorkou nedávno vydanej knihy Akcia B. – Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

„Niet pochýb o tom, že žena na tróne v mužovi prebúdza vrodené rytierstvo, zapaľuje v ňom dobrodružného ducha a ženie ho k väčším úspechom.“ Aj tieto slová britského novinára Richarda Dimblebyho uviedli na britský trón mladú len 25 ročnú ženu, princeznú Lilibet, z ktorej sa pred 70. rokmi stala Alžbeta II. Od tých čias je práve tvár Alžbety II. neoddeliteľnou súčasťou našej epochy a to aj napriek tomu, že v dramatickom a po mnohých stránkach prevratnom 20. či 21. storočí stále symbolizuje tradíciu, noblesu, disciplínu a krásu starobylých hodnôt. V pamätnom roku 1953, keď bol jej nástup na trón potvrdený aj korunováciou vo Westminsterskom opátstve, sa s úctou a uspokojením k nej obracal aj dosluhujúci legendárny premiér Winston Churchil. A hoci veľké Britské impérium medzitým prestalo existovať, neprestala žiť britská monarchia. Akoby bola stelesnením túžby po stálosti navzdory plynúcemu času. Ako vyzeral začiatok tohto príbehu, akou krajinou bolo Spojené kráľovstvo pred siedmimi desaťročiami a akým spôsobom vstúpil do života Alžbety II. i do života monarchie princ Philip, vojvoda z Edinburghu so svojim humorom, bystrým postrehom a zmyslom pre to, čomu sa hovorí Common sense? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s Júliou Čížovou z Historického ústavu SAV. – Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

O Afrike sa zvyklo tvrdiť a dodnes je možné sa s týmto názorom stretnúť, že je to kontinent bez vlastnej histórie. Predstavy obyčajného Európana siahajú ešte k severoafrickým krajom na pobreží Stredozemného mora a do údolia Nílu. Tam sa náš obzor zastaví a stratí v saharských púšťach a polopúšťach. Rovníková a južná Afrika tak už tradične vystupuje v našich predstavách len ako divočina s obrovským množstvom neznámych etník, jazykov a najpodivnejších kultúr, ktorým jednoducho nerozumieme. Často i nechceme rozumieť. Keď európski kolonizátori koncom 19. storočia objavili kamenné ruiny starobylého osídlenia v blízkosti jazera Mutirikwe, tak nechceli veriť, že by ich v minulosti boli schopní postaviť domorodí obyvatelia. Rasové predsudky boli také silné, že si vytvorili vlastnú teóriu, podľa ktorej túto podivnú architektúru museli vybudovať dávni „bieli“ obyvatelia. Veľké Zimbabwe, ako sa tomuto miestu hovorí, je príkladom toho, že Afrika mala v minulosti viacero kultúrnych či rovno civilizačných centier. Ako to teda bolo s africkým kontinentom pred nástupom éry európskych objaviteľov a kolonizátorov? A čo sa dnes vedcom darí odkrývať z jeho dávnej minulosti? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával so Silvestrom Trnovcom z Ústavu orientalistiky SAV. – Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny. See omnystudio.com/listener for privacy information.

Ondráš Machuľa, Maco Mlieč či Ťapákovci – to sú dobré známe postavy, ktoré poznáme z čítaniek slovenskej literatúry. Poznáme ich zároveň ako ľudí nezvyčajného vzhľadu, prihrbených, zaostalých, akoby i nedostatočne mentálne vyvinutých, naivných a ľahko zneužiteľných. Svojim zjavom dotvárali smutný, až tragický obraz slovenskej dediny, vydanej napospas biede, chorobám, zaostalosti a neraz aj násiliu. Málokto by si pritom tento jav spojil s konkrétnym medicínskym problémom, ktorý ešte v polovici 20. storočia trápil obrovské množstvo ľudí na Slovensku. Tzv. endemický kreténizmus je v lekárskej vede známy ako ochorenie, ktoré je vyvolané dlhodobým nedostatkom jódu. Osoby postihnuté touto chorobou trpia pritom rovnakými symptómami ako zmieňované postavy z diel slovenského literárneho realizmu. To, že takéto výjavy dnes už takmer nepoznáme, je zásluha predovšetkým jedného človeka – docenta Juliána Podobu, lekára a zakladateľa klinickej endokrinológie na Slovensku. Práve vďaka jeho vedeckému úsiliu, výskumu a presviedčaniu na kompetentných miestach sa začal do kuchynskej soli od roku 1951 primiešavať jód a veľký medicínsky, ale aj sociálny problém na Slovensku vymizol. Je to príklad toho ako jednoduché racionálne opatrenie dokáže zlepšiť život obrovskému počtu ľudí. O tomto neprávom opomínanom lekárovi sa Jaro Valent rozpráva s Tomášom Jahelkom a Romanom Jančigom, zostavovateľmi knihy Prečo zmizli Ťapákovci, ktorá sa venuje práve tomuto medicínskemu fenoménu. – Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

8. decembra 1991 sa traja muži, prezident Ruskej federácie Boris Jeľcin, prezident Ukrajiny Leonid Kravčuk a predseda Najvyššieho sovietu Bieloruska Stanislav Šuškievič stretli vo vládnej rezidencii v Bielovežskom pralese, aby podpísali dohodu, ktorá ukončila existenciu Sovietskeho zväzu. Predchádzali tomu roky ekonomickej stagnácie, postupného politického rozkladu a dezintegrácie a napokon aj pokus o štátny prevrat z augusta toho istého roku. Sovietsky zväz zmizol z mapy sveta a nahradilo ho 15 samostatných štátov. Ich vývoj sa za posledných 30 rokov uberal výrazne odlišným spôsobom – kým pobaltské krajiny sa stali pevnou súčasťou západných štruktúr ako EÚ a NATO a iné bojujú o svoje nové postavenie vo svete i územnú integritu ako Ukrajina či Gruzínsko, niektoré ako stredoázijské štáty okamžite spadli do nových foriem autoritárstva. Z Moskvy sa dnes čoraz častejšie ozývajú hlasy, že rozpad Sovietskeho zväzu bol geopolitickou katastrofou. Naproti tomu krajiny, ktoré sa stihli integrovať alebo sa chcú integrovať do EÚ či NATO túto nostalgiu za sovietskou érou nezdieľajú. Čo však zapríčinilo rozpad niekdajšieho sovietskeho impéria? Existovali snahy o jeho zachovanie v tej či onej podobe? A ako sa na tento proces díval Západ? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s Jurajom Marušiakom z Ústavu politických vied SAV. – Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Stále ďalej a ďalej na sever, medzi večné ľadovce, do krutého mrazu a do oblastí, kde od obzoru po obzor lemuje náš výhľad biela pláň. Čo je to za chorobu, ktorá núti človeka, aby podnikal takúto už na prvý pohľad absurdnú cestu? Podľahli jej pritom tí najvýznamnejší muži v dejinách polárnych expedícií – Robert Edwin Pearry, Fridtjof Nansen, Ernest Henry Shackleton či Roald Amundsen. V populárnej literatúre sa často stretneme s termínom – polárne šialenstvo. Práve táto diagnóza do určitej miery vysvetľuje správanie sa viacerých polárnikov, ktorí akoby v sebe potlačili pud sebazáchovy a vrhali sa do najnebezpečnejších expedícií. Ďaleká Arktída pritom od samého počiatku prebúdzala ľudskú predstavivosť. Tak ako každá historická epocha i doba veľkých objaviteľských ciest k severnému pólu si pre seba vytvárala imaginárne krajiny, či jedným slovom utópiu – pomyselný raj za hranicou mrazu, kam neprenikne dokonca ani ľudská zloba, chamtivosť a kde ešte pretrváva dávno stratený zlatý vek. Čo všetko v človeku vyvolával a stále vyvoláva pohľad do polárnych oblastí našej planéty? A ako to ovplyvnilo našu kultúru a naše vnímanie sveta? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s klimatológom a literárnym vedcom Pavlom Matejovičom. – Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Vypočujte si jednu z najpočúvanejších epizód roka 2021. Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny denníka SME :) – Predstavoval vzor pravého uhorského aristokrata a zároveň spojenie tradície so záujmom o celý vtedajší svet. Gróf Emanuel I. Andrássy bol všetkým, na čo si len človek pri slove šľachtic pomyslí - mecenáš, zberateľ, dobrodruh a cestovateľ, ale aj tvorca a nadaný podnikateľ, o ktorom sa slávny maďarský spisovateľ Mór Jókai vyjadril: „Je skutočným uhorským pánom, otvorený všetkým novotám, ktorý rodový majetok svojim vlastným umom, šikovnosťou a usilovnosťou zdvojnásobil...“ Vari najlepším dokladom grófovej všestrannej činnosti a záujmov je rodový kaštieľ Andrássyovcov v Betliari a rozsiahle zbierky, ktoré dodnes zapĺňajú jeho nádherné interiéry, ale aj hrad Krásna Hôrka, starodávne sídlo, ktoré ilustruje starobylosť rodu a jeho postavenie v krajine. Emanuelov cestopis po ďalekých krajoch juhovýchodnej Ázie sa stal vo svojej dobe hitom, jeho hute zásobovali železom celú monarchiu a slávne poľovačky na jeho panstve sa stali príležitosťou na stretnutie najvyberanejšej európskej spoločnosti. Ako teda vyzeral ideál uhorského aristokrata a zosobňoval ho práve Emanuel I. Andrássy? A v akom duchovnom a kultúrnom prostredí sa pohybovala najvyššia uhorská aristokracia? Jaro Valent sa rozpráva s historikom umenia, riaditeľom aukčnej spoločnosti SOGA Júliusom Bárczim. – Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Vypočujte si jednu z najpočúvanejších epizód roka 2021. Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny denníka SME :) – „Ešte jedno také víťazstvo a sme stratení!“- to sú slová slávneho starovekého vojvodcu, vojaka telom i dušou Pyrrha Epirského. Svetová literatúra i historiografia ich preniesla do obľúbeného slovného spojenia - Pyrrhovo víťazstvo - na vyjadrenie toho, že nie každá vyhratá bitka vedie aj k celkovému úspechu. Práve naopak, každé víťazstvo má svoju cenu a niekedy až príliš vysokú. Rozprávanie o vojne Ríma s Pyrrhom Epirským tak ponúka aj iný príbeh, príbeh o rímskej disciplíne, vytrvalosti a vernosti vlastným hodnotám. Ako ukázali udalosti zo začiatku 3. storočia pred n. l., práve tieto cnosti sa ukázali byť kľúčové a rozhodujúce. Dôležité predsa nie je vyhrať jednu či dve bitky, ale celú vojnu. A len ten, kto po prvom neúspechu a hanbe neklesne na duchu, môže raz na hlave nosiť vavrínový veniec víťaza. Čo teda urobilo Rím veľmocou? A prečo sa Pyrrhov osud nakoniec zaradil na stranu porazených? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa o tejto antickej dráme rozprával s historikom Michalom Habajom. – Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

„Po hraní Chopina sa cítim, akoby som plakal nad hriechmi, ktoré som nespáchal a smútil nad tragédiami, ktoré sa ma netýkali.“ Tieto slová írskeho spisovateľa Oscara Wildea azda najlepšie charakterizujú hudbu poľského hudobného génia Fryderyka Chopina. Jeho mazurky, polonézy, valčíky, prelúdia či etudy ponúkajú poslucháčovi niečo zo sveta, v ktorom sa rozlieha spomienka na stratené šťastie a nostalgia za ďalekým domovom. A práve to je na Chopinovi zaujímavé – akoby smútok mohol mať v sebe aj niečo sladké, návykové, čomu sa človek sotva dokáže ubrániť. Život Fryderika Chopina sa v mnohom podobá práve tomuto obrazu strateného šťastia. Už ako dvadsaťročný sa stal emigrantom, ktorý musel opustiť svoju vlasť i rodinu. Zo zázračného dieťaťa sa stal lev parížskych salónov, ale aj muž, na ktorého čoraz ťaživejšie doliehali osobné útrapy, chatrné zdravie a odlúčenosť od domova. Ako sa teda rodila Chopinova hudba a akým životným príbehom si prešiel tento hudobný virtuóz? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s klaviristkou a pedagogičkou na VŠMU Jordanou Palovičovou. – Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Najjednoduchší spôsob ako prežiť zmenu režimu spočíva v starej a osvedčenej stratégii „prezliekania kabátov“. A inak tomu nebolo ani v kultúrnom živote. Sotva kto by sa nazdal, že človek, ktorý ešte včera písal do ľudáckych novín a brojil proti "židoboľševickým hordám", bude už zajtra oslavovať päťročnice a budovať socializmus v novej, tentoraz komunistickej tlači. Až sa chce preto povedať - na Slovensku je to tak. Ako teda vyzeral prechod z režimu do režimu v živote angažovaných spisovateľov, novinárov či básnikov? A je vlastne len zopakovaním prechodu väčšiny spoločnosti? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historičkou Marínou Zavackou z HÚ SAV. Tento podcast bol vytvorený s podporou Slovenskej národnej galérie v rámci umenovednej výstavy Akcia ZET. – Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Pravé kiahne, tuberkulóza, osýpky, tetanus, záškrt, detská prenosná obrna, ružienka či mumps – hovorí nám to ešte niečo a prečo tieto choroby, ktoré kedysi decimovali celé generácie pred nami, už takmer nepoznáme? Odpovedať vieme všetci – žijeme dlhšie a lepšie aj vďaka očkovaniu, ktoré bezpochyby predstavuje jeden z najväčších úspechov ľudstva. Napriek tomu rovnako ako vtedy aj dnes sa v súvislosti s očkovaním vynárajú najrôznejšie pochybnosti, dohady a predsudky. A opačne, rovnako ako dnes aj kedysi bol boj proti očkovaniu výrazom nedôvery voči vrchnosti či autoritám. Vysvetliť princíp očkovania bežnému laikovi sa môže zdať len veľmi ťažké. Avšak skúsme sa na tento vynález pozrieť inak a prejdime ešte raz cestu, po ktorej putovala moderná veda, a ktorá nám zároveň ponúka dobrodružstvo ľudského poznávania. Veda si predsa rovnako ako dnes i v minulosti brala najväčší diel informácií z pozorovania prírody, jej zákonitostí a javov, ktoré nás obklopujú, ale voči ktorým sme často slepí a hluchí, či jednoducho zaťatí vo svojom presvedčení. Ako sa teda lekári a vedci dopracovali k prvým vakcínam? Bola aj v tomto prípade na strane človeka šťastná náhoda? A aká je vlastne bilancia tohto úspechu? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa o očkovaní rozpráva s Matejom Gogolom z Oddelenia histórie medicíny a zdravotníctva Lekárskej fakulty UK v Bratislave. – Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Písal sa 21. jún 1991 a noha posledného sovietskeho vojaka opustila Československo. Stalo sa tak po 23 rokoch od začiatku okupácie našej krajiny, keď k nám vtrhla „bratská pomoc“ armád štátov Varšavskej zmluvy. Kým v roku 1968 vyzerali invázne sily hrozivo a desivo, v rokoch 1990 až 1991 už títo vojaci nenaháňali strach. Aj v tomto prípade sa naplnilo staré heslo – všetko na svete je len dočasu. Sovietsky zväz spel nezadržateľne k svojmu koncu a mladým chlapcom v sovietskych uniformách sa príliš nechcelo domov. „Zbohom, Československo!“ - hlásal jeden z transparentov sovietskych vojakov opúšťajúcich komárňanské kasárne. Fotografia, ktorá zachytáva tento kratučký moment akoby prezrádzala smútok vojakov za obľúbeným Československom. Veď napokon, čo ich čakalo? Už o pár mesiacov sa ich veľká vlasť rozpadla a svet, ktorý poznali, sa začal topiť v problémoch. Ako naša krajina znovu nadobúdala svoju suverenitu? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom Petrom Jašekom so Sekcie vedeckého výskumu ÚPN. – Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

„Bolo vzácnosťou, ak mŕtveho odprevádzalo do kostola desať - dvanásť mužov“, ba „mnohí sa pobrali na druhý svet bez svedkov“. Tak spomína taliansky spisovateľ Giovanni Boccacio na pohromu, ktorá sa prevalila Európu v polovici 14. storočia. Morová epidémia, známa ako čierna smrť, ktorá vtedy zasiahla väčšinu kontinentu takmer vyľudnila mnohé oblasti a hlboko zasiahla do povedomia ľudí. Tí si svoje nešťastie vysvetľovali najrôznejším spôsobom a neraz pritom ukazovali prstom na druhých. Nestalo sa to pritom ani prvý a ani posledný raz. V našich dejinách mali choroby a pandémiu vždy svoje nechcené miesto. A často už len zmienka o blížiacej sa cholere vyvolávala v ľuďoch des, pretože neznamenala len možné ohrozenie, ale celkom iste chudobu a hlad. Sú tieto katastrofy porovnateľné vôbec s dnešnou našou situáciou a ako sa s nimi vyrovnávala stredoveký človek? Tieto otázky sú, žiaľ, aj po roku stále aktuálne. Preto opakujeme túto epizódu pravidelného podcastu Dejiny denníka SME.  Moje meno je Jaro Valent, som šéfredaktor Historickej Revue a rozprával som sa s Tünde Lengyelovou z HÚ SAV. – Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Narodil sa v dedine Mereczowszczyzna na území dnešného Bieloruska, študoval vo Varšave i v Paríži a bojoval v americkej vojne za nezávislosť. Keď si už v Novom svete získal uznanie i majetok, rozhodol sa vrátil späť do Európy, aby bojoval aj za vlastnú krajinu, ktorá v tom čase čelila parcelácii a okupácii zo strany okolitých mocností. Tadeusz Kościuszko nie je len poľským národným hrdinom, ale v mnohých ohľadoch aj prototypom dobrodruha, vzdelanca, svetobežníka a nepochybne aj idealistu, vyznávajúceho dobové myšlienky francúzskeho osvietenstva a amerického republikanizmu. V americkom štáte Indiana je po ňom pomenovaný celý okres a v štáte Mississippi mesto. Jeho meno nesie aj najvyšší vrch Austrálie. Kým bol tento muž a čo ho doviedlo do pozície poľského národného hrdinu? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom Patrikom Kunecom z FiF UMB v Banskej Bystrici. Tento podcast vychádza vďaka podpore Veľvyslanectva Poľskej republiky v Bratislave. – Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi hisrorikmi o rôznych epochách ľudských dejín. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Pád z politického vrcholu až do pozície robotníka sledovaného tajnou políciou - takto by sme mohli v krátkosti charakterizovať zhruba dva roky v živote Alexandra Dubčeka. Ten sa v roku 1968 stal symbolom Pražskej jari, teda reformného politického procesu v Československu, ktorý zastavila až invázia vojsk krajín Varšavskej zmluvy. Do tohto momentu sa tešil mimoriadnej popularite a aj počas toho, ako ulice českých a slovenských miest zaplnili okupačné tanky, bolo jeho meno jedným z hlavných hesiel odporu. Čo však v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch zostalo z jeho politického kapitálu? A ako sa napokon ocitol v pozícii nežiaducej osoby, ktorú by komunistické špičky videli najradšej za hranicami štátu? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa o Alexandrovi Dubčekovi v období normalizácie rozprával s historikom Petrom Jašekom z ÚPN. – Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi hisrorikmi o rôznych epochách ľudských dejín. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Stretávame sa s ňou pri najrôznejších príležitostiach, štátnych sviatkoch i protokolárnych povinnostiach hlavy štátu. Na prvý pohľad je Čestná stráž prezidenta SR prirodzeným lákadlom návštevníkov Bratislavy a dotvára slávnostný charakter prezidentského paláca. Uniforma i výzbroj príslušníka tejto elitnej jednotky však nesie aj pozoruhodnú symboliku, ktorá vychádza z našej nedávnej či vzdialenejšej minulosti. Čo všetko vlastne vidíme, keď sa dívame na mužov, ktorí majú tú česť strážiť aj dnes sídlo prezidentky Zuzany Čaputovej alebo ju sprevádzať pri vítaní vážených hostí zo zahraničia? Čestná stráž oslavuje 20 rokov svojej aktuálnej podoby a je to aj príležitosť povedať si viac o jej historickom pozadí. Koniec-koncov, tvorí súčasť našej národnej a štátnej symboliky . Jaro Valent z časopisu Historická revue sa preto o histórii čestných stráží rozprával s výtvarníkom, publicistom a spisovateľom Jurajom Hradským. – Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi hisrorikmi o rôznych epochách ľudských dejín. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Predstavte si, že by do dnešnej doby sociálnych sietí, hoaxov, fake news a hlúpostí, ktoré sa voľne šíria po internete vstúpil Adolf Hitler. Ako by si pri svojej snahe o opätovný mocenský vzostup asi počínal? Do akej miery by dokázal využiť komunikačné možnosti, ktoré ponúka dnešný svet. Aj vás pri tejto predstave zamrazí? Niet sa čomu čudovať, najmä keď si uvedomíme, že konšpiračné teórie boli vždy súčasťou nacistickej ideológie. Koniec-koncov, myšlienka, že sa nič na svete nedeje náhodou či súhrou okolností, ale je výsledkom premyslenej činnosti organizovanej a pritom tajnej skupiny nepriateľov, je stará ako ľudstvo samo. Moderná psychológia by mohla tieto predstavy označiť za preludy paranoidnej mysle a tým by sme mohli celý problém uzavrieť. Mohli, keby táto opakovaná davová psychóza z času na čas nevystupovala na povrch aj v našej modernej epoche. Aj preto sa popredný britský historik Sir Richard John Evans rozhodol napísať knihu Hitler a konšpirácie, v ktorej sa na Adolfa Hitlera a nacistickú Tretiu ríšu pozrel z perspektívy konšpiračných teórií. Príklady a otázky, ktoré si v nej kladie sú vysoko aktuálne aj dnes. Jaro Valent z časopisu Historická revue sa o Tretej ríši v zajatí paranoidnej mysle porozprával s historikom Jakubom Drábikom z HÚ SAV. – Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi hisrorikmi o rôznych epochách ľudských dejín. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Predstavte si, že vezmete svoju rodinu, predáte všetko čo máte a odídete do 5000 kilomentrov vzdialenej krajiny v strednej Ázii budovať nový socialistický zajtrajšok. Chce to zrejme veľkú dávku viery, odhodlania a presvedčenia, že sa tento nový lepší svet vybudovať naozaj dá a to na akomkoľvek mieste pod slnkom. Vyzerá to skôr na málo pravdepodobný scenár, pravdou však je, že sa skutočne odohral. Je to napokon aj príbeh Štefana Dubčeka a jeho rodiny, v ktorej vyrastal aj Alexander Dubček - neskôr známa postava Pražskej jari. Ten až do svojho 17 roku strávil väčšinu mladosti v Sovietskom Zväze, najskôr vo vzdialenom Kirgizku v československej komúne Interhelpo a neskôr v meste Gorkij na brehoch rieky Volgy. Čo všetko rodina Dubčekovcov až do svojho návratu do Československa prežila a do akej miery to formovalo mladého Alexandra? A ako v skutočnosti vyzerala utópia komúny Interhelpo vo vzdialenom Kirgizsku? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s novinárom Lukášom Onderčaninom, autorom knihy o československej komúne Interhelpo – s názvom Utópia v Leninovej záhrade. – Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi hisrorikmi o rôznych epochách ľudských dejín. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Vojna je tragédiou, ale tiež príležitosťou pre ohromujúci technologický rozvoj – táto stará a zároveň smutná pravda sa mnohokrát v dejinách ľudstva opakovala. Platilo to aj v prípade americkej občianskej vojny, známej tiež ako vojna Severu a Juhu. Či už to bola rozvinutá železničná sieť, telegraf, revolúcia vo výrobe palných zbraní, využitie balónov či prvých ponoriek a opancierovaných lodí, to všetko robilo z tohto amerického konfliktu prvú skutočne modernú vojnu. Mnohí historici sa dnes zhodujú, že práve technologická a priemyselná prevaha na americkom severe nakoniec priniesla víťazstvo Únii a jej prezidentovi Abrahamovi Lincolnovi. Práve on technické vymoženosti svojej doby hojne využíval a v tomto zmysle vykonal niekoľko prezieravých rozhodnutí. Do akej miery teda slúžili železnice vojenským cieľom jednej či druhej strany? Bol telegraf novou revolučnou zbraňou? A čo spôsobilo alarmujúci počet padlých a ranených vojakov na bojiskách? Ako sa vlastne vyhráva vojna v modernej epoche? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom Jurajom Červenkom. – Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi hisrorikmi o rôznych epochách ľudských dejín. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Hvezdár a vedec, dobrodruh a cestovateľ, vojak a generál, diplomat a jeden z hlavných predstaviteľov československého odboja. To je len niekoľko profilov M. R. Štefánika a je tak aj trochu na nás, ktorý z nich si vlastne vyberieme. Raz ho chceme vidieť ako zvedavého mladého muža, ktorý sa odvážne vydáva na kraj sveta, inokedy ako šarmantného spoločníka, leva parížskych salónov a zvodcu žien a napokon aj ako vytrvalého bojovníka za národnú vec. Zakaždým akoby sme hovorili o inom človeku. Písať životopis tejto ikony slovenských dejín, navyše ovenčenej množstvom legiend, nepotvrdených dohadov a v neposlednom rade aj celým radom konšpiračných teórií o jeho smrti, je mimoriadnou výzvou. Z ktorého konca tuto osobnosť uchopiť, tak aby pred nami stál celistvý človek z mäsa a kostí, ktorého motívom, obavám a činom dokážeme porozumieť? Ako sa vlastne píše životopis legendy? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s autorom prvého vedeckého životopisu M. R. Štefánika, s historikom Michalom Kšiňanom z HÚ SAV. – Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi hisrorikmi o rôznych epochách ľudských dejín. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

„Od Michalskej brány dole všetko zbúrať! Načo je to? Načo je táto koketéria s históriou potrebná?“ To sú ironické a zároveň legendárne slová Jara Filipa z roku 1979, ktoré prekĺzli v jednej z televíznych relácií a stali sa svojim spôsobom heslom doby. Jaro Filip pritom trafil klinec po hlavičke. Či už to bola zanedbanosť historických jadier slovenských miest a nedostatočná starostlivosť o pamiatky, ale aj mizerná ochrana prírody či megalomanské projekty, ktoré sa budovali bez ohľadu na to aké škody spôsobia životnému prostrediu, zakaždým sa to dialo na pozadí oficiálneho budovania socializmu. V období normalizácie si ľudia do určitej miery síce zvykli na stratu slobody, už horšie sa ale zvykalo na čoraz nepriaznivejšie životné podmienky. Alebo ako sa na konci 80. rokov hovorilo v dokumente Bratislava/nahlas: „V našom meste sa stali problematickými základné podmienky života“. Ako teda vyzeral v 80. rokoch zápas o lepšie životné podmienky a prečo sa práve ochranárstvo stalo jedným z mála ostrovov tzv. pozitívnej deviácie uprostred normalizačnej šedi? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s Júliou Čížovou z Historického ústavu SAV. – Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi hisrorikmi o rôznych epochách ľudských dejín. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Slovenské dejiny sú príbehom dlhého boja porobeného ľudu voči vládnucej triede feudálov či neskôr proti buržoázii, ktorá na seba brala najrôznejšie podoby. Aj takto zjednodušene by sme mohli charakterizovať prístup vládnuceho komunistického režimu k oficiálnej historiografii. Ten sa tak nesnažil riadiť len politický, hospodársky či sociálny život, ale jeho ambíciou bolo vytvoriť aj nový výklad minulosti. Veď ten, kto kontroluje minulosť, má pod kontrolou budúcnosť. A kto kontroluje súčasnosť, má pod kontrolou minulosť. V tomto Orwelovskom duchu by sme mohli charakterizovať aj stav, do ktorého sa vo veľkej miere dostávala aj slovenská historiografia krátko po roku 1948. Tak ako sa mal na scéne dejín objaviť nový socialistický človek, mal sa objaviť aj nový historik, ktorý si vezme za svoj marxisticko-leninský vedecký svetonázor. Nanovo tak bolo potrebné definovať a členiť či už svetové, ale i národné dejiny. Akým spôsobom sa tento tlak prejavoval na jednotlivých vedeckých pracoviskách? Podarilo sa komunistickému režimu vytvoriť nový slovenský marxistický národný príbeh a čo nám z neho pretrvalo dodnes? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprávať s Adamom Hudekom z Historického ústavu SAV. Tento podcast bol vytvorený s podporou Slovenskej národnej galérie v rámci umenovednej výstavy Akcia ZET.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Dodnes je ikonickou stavbou Bratislavy a zrejme ju neprehliadne žiadny návštevník nášho hlavného mesta. Michalská veža so svojou výškou viac než 50 metrov už na pohľad zaujme svojim tvarom i svojou polohou. Kedysi bola dôležitou súčasťou bratislavského mestského opevnenia a prešla niekoľkými stavebnými fázami. V období tureckej hrozby sa rozširovala a rástla. V časoch vlády Márie Terézie zasa získala svoju jedinečnú barokovú podobu. Jej múroch sa tak odráža kus histórie a napriek najrôznejším zvratom a pohromám nikdy neprestala byť majetkom mesta. To sa dnes rozhodla investovať do jej obnovy. Ako však Michalská veža vyzerala v minulosti? Prinavráti sa jej niekdajšia baroková krása? A akú podobu malo celé mestské opevnenie starého Prešporku? Jaro Valent z časopisu historická revue sa rozprával s historikom Štefanom Holčíkom z Múze mesta Bratislavy. – Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi hisrorikmi o rôznych epochách ľudských dejín. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Ten moment si pamätáme všetci. Horiace a následne k zemi sa rútiace Dvojičky v New Yorku vyvolali nielen v Spojených štátoch, ale po celom svete šok. Skutočnosť, že aj malá skupina odhodlaných teroristov môže spôsobiť ohromujúce dielo skazy do veľkej mieri formovala a stále formuje naše moderné vedomie O teroristickom útoku z 11. septembra 2001 na Svetové obchodné centrum v New Yorku a na budovu Pentagonu vo Washingtone sa zvykne hovoriť ako o ikonickej udalosti, ktorá v istom symbolickom zmysle odštartovala 21. storočie. Teda novú éru, v ktorej sa už nikto nemôže cítiť bezpečne a aj ďalšie akty politicky motivovaného teroru v ďalších rokoch akoby potvrdzovali tento nový stav. Boj proti terorizmu sa pritom javí ako nerovný boj s mytologickou Hydrou, ukrytou navyše v neprístupných oblastiach afganských hôr, ale aj vo svetových metropolách západného sveta, kde sa tento neviditeľný nepriateľ dokáže maskovať a udrieť v nečakanej chvíli. Na mieste jedného zabitého teroristu akoby sa objavili dvaja či traja ďalší, čo vyvoláva stále novú a novú frustráciu. Naše otázky preto musia smerovať k pôvodu tohto moderného fenoménu. Ako sa terorizmus vlastne zrodil a prečo má dnes predovšetkým podobu globálneho džihádu? A do akej miery je odpoveďou na nezvládnutú modernitu alebo je skôr zlovestným hnutím, ktoré sa len v novej podobe ozýva z hĺbok času? Moje meno je Jaro Valent, som šéfredaktor časopisu Historická revue a o fenoméne terorizmu sa budem rozprávať s politológom Tomášom Zálešákom. – Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi hisrorikmi o rôznych epochách ľudských dejín. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Pre jedných triumf, pre druhých katastrofa – možno takto by sa dala v skratke zhodnotiť udalosť spred jedného storočia, ktorá mala aj pre naše súčasné geopolitické zakotvenie zásadný význam. 4. júna 1920 v priestoroch zámku Veľký Trianon neďaleko Paríža podpísali zástupcovia maďarskej delegácie a víťazných dohodových mocností po prvej svetovej vojne mierovú zmluvu. Tá definitívne ukončila existenciu historického Uhorska. Pre víťazov a politických predstaviteľov nástupníckych štátov po zaniknutej Rakúsko-Uhorskej monarchií, medzi ktoré patrilo aj Československo, to bolo logické zavŕšenie národnej emancipácie a dlhé desaťročia neriešenej národnostnej otázky. Pre maďarské politické elity, ktoré stáli na strane porazených, to bola tragédia či rovno zrada a poníženie celého národa. Slovo Trianon sa tak na dlhé roky stalo akoby strašiakom, symbolom tragédie porovnateľnej len s Moháčskou bitkou z r. 1526. U nás zasa vyvolávalo obavy z maďarskej iredenty a návratu starých poriadkov. Za akých okolností a v akých podmienkach sa teda rodila trianonská mierová zmluva? Ako ju reflektuje naša historiografia a naša historická pamäť a je vôbec možné ju aj s odstupom jedného storočia priblížiť k tej maďarskej? Je Trianon stále živým heslom aj dnes? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom Romanom Holecom. – Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Jeho postava je až ikonicky dobre známa z portrétov, namaľovaných renesančným umelcom Hansom Holbeinom ml. Díva sa z nich na nás silný a rozhodný muž, akoby tým chcel jasne demonštrovať svoju moc a zvrchovanú vládu nad ostrovnou krajinou. Anglický kráľ Henrich VIII. takýmto suverénom nepochybne bol.  Za touto fasádou by sme však našli aj človeka naplneného nepokojom. Práve v Henrichovom osude sa súkromie a politické záujmy panovníka preplietli do neobyčajne výbušnej zmesi. Po Henrichovom boku sa vystriedalo 6 manželiek, s dvomi sa rozviedol, dve poslal na popravisko a len dve zotrvali po jeho boku. V túžbe po mužskom potomkovi, ktorý by zabezpečil pokračovanie tudorovskej dynastie na anglickom tróne, riskoval spor s pápežom a odhodlal sa napokon k založeniu anglikánskej cirkvi. Anglicko sa tak možno nečakane, no predsa vydalo sa na svoju vlastnú cestu.  Čo stále v pozadí týchto sporov a prečo je éra vlády tohto panovníka pre Britániu dodnes tak zásadná?  Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historičkou Danielou Hrnčiarovou z Katedry všeobecných dejín FiF UK. – Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi hisrorikmi o rôznych epochách ľudských dejín.  – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Slovensko má po rokoch ďalší zápis v exkluzívnom zozname pamiatok svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Tentoraz ako súčasť medzinárodného projektu, ktorý predstavuje dunajské limes romanus, teda rímske hranice pozdĺž toku Dunaja. Práve ten sa na niekoľko storočí stal líniou medzi dvoma svetmi – rímskym a barbarským, t. j. vyspelejším a relatívne bezpečnejším svetom na pravom brehu a tzv. barbarikom, ktoré vyvolávalo v Rimanoch obavy či prinajmenšom znepokojnie pred neznámym a divokým svetom. Ako vyzeral život na rímskych hraniciach? A čo nám o tejto dobe prezrádzajú archeologické nálezy rímskeho tábora Gerulata, ktorý sa po novom aj s táborom Kelemantia v Iži pri Komárne stal súčasťou pamiatok UNESCO? A čo tento zápis prinesie pre ich ochranu a propagáciu. Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s archeológmi Jaroslavou Schmidtovou a Ľudovítom Mathedészom z Múzea mesta Bratislava Antická Gerulata. – Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi hisrorikmi o rôznych epochách ľudských dejín.  – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Omnes omnia omnino - všetci všetko a všestranne. Azda tak by sme mohli v krátkosti zhrnúť program a ideál človeka, ktorý celý život zasvätil úsiliu o rozvoj ľudskej osobnosti a jeho všeobecnej nápravy. Jan Amos Komenský je dnes už klasickou ikonou, ktorú sme sa naučili automaticky prijímať ako nespochybniteľnú autoritu akoby z hlbín vekov dozerajúcu na naše vzdelávanie a náš školský systém. Ak však odhliadneme od tohto klasického obrazu učenca, máme možnosť uvidieť aj obyčajného muža, ktorého život bol poznamenaný mimoriadne neistou dobou a veľkými osobnými tragédiami. Jan Amos Komenský bol politickým exulantom, ktorý sa pre svoje náboženské presvedčenie nemohol vrátiť do vlasti. Ešte ako mladý muž prišiel v dôsledku morovej epidémie o svoju prvú ženu a dve deti, sprevádzali ho pochybnosti, starosti o každodenný život i obavy z budúcnosti. Napriek tomu všetkému vytvoril monumentálne dielo, z ktorého sa dodnes učí celý civilizovaný svet. Pri pohľade na jeho prácu, ktorá by dokázala zaplniť knižnicu každého vzdelaného človeka, sa preto musíme pýtať, čo ho dokázalo udržať v neustálom úsilí? A v čom spočíval jeho program všeobecnej nápravy a neustáleho vzdelávania? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa o tomto mimoriadnom mužovi rozpráva s Jankou Medveďovou z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. – Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Hospodárska kríza – to je termín, ktorý sa aj pri aktuálnom dianí vo svete opätovne čoraz viac skloňuje. Ako určitá historická predloha, ku ktorej sa akoby cyklicky vraciame, nám slúži Veľká hospodárska kríza z 30. rokov 20. storočia, ktorú odštartoval krach na New Yorskej burze 24. októbra 1929. Jej dôsledky poznáme dnes už viac-menej všetci: masová nezamestnanosť, rozsiahle sociálne nepokoje a v neposlednom rade aj politická radikalizácia, ktorá nakoniec Európu doviedla k novej vojne. Z rovnakého obdobia však poznáme aj myšlienku masívnych štátnych investícií do ekonomiky či nové sociálne programy, ktoré boli neraz chápané ako daň proti revolúcii. Krajinou, ktorá bola v 30. rokoch týmto vývojom výrazné zasiahnutá, bolo aj Československo so silnou priemyselnou základňou a exportne orientovanou ekonomikou. Ako si prvá republika dokázala alebo i nedokázala poradiť s týmto globálnym problémom? A ako sa kríza v hospodárstve premietla aj do politického života? Opakoval sa aj u nás model postupnej radikalizácie istých častí spoločnosti a ako k tomu prispela napríklad aj pestrá národnostná skladba našej republiky? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom, zameriavajúcim sa na hospodárske a sociálne dejiny, Jakubom Rákosníkom z FiF Karlovej univerzity v Prahe. – Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín.  – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Jeden z jeho obrazov nedávno vydražili za viac než 230 miliónov českých korún, čím sa zároveň stal najdrahším českým umelcom. Jeho život a dielo bolo však previazané predovšetkým s francúzskym prostredím, ktoré ho inšpirovalo k radikálne novému poňatiu krásy a tvorivého výrazu. František Kupka bol maliarom, ktorý vari najlepšie zosobňoval to, čo sa zvykne označovať za abstraktné umenie. A hoci sa bežný človek najskôr s neporozumení pozastaví nad spleťou farieb, kruhov a vertikál na jeho obrazoch u o chvíľu prepadne ich okúzľujúcemu svetu pripomínajúcemu miestami až pohyb kozmických sfér. Ako mladík sa živil aj ako médium na špiritistických seansách, k čomu ho mala predurčovať jeho mimoriadna citlivosť a vnímavosť. Neskôr sa stal stúpencom teozofie a najrôznejších, často i exotických myšlienkových prúdov. Tento hĺbavý muž však nezostával len vo vlastnom farebnom svete, ale stál aj pri zrode Československej republiky a aktívne sa podieľal na propagácii nového výrazu vo výtvarnom umení. Prečo je dielo Františka Kupku dnes tak cenené? A čo vlastne vieme o tomto pozoruhodnom človeku? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s Olgou Moiseevou z Múzea Kampa v Prahe. – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

V horách hľadáme pokoj, slobodu či jednoducho únik pred našim každodenným životom. Veď zrejme každý z nás si už aspoň raz odniesol blažený pocit z návštevy sveta, ktorý sa rozprestiera nad našimi hlavami. Horská turistika preto nie je len obyčajným športom či kratochvíľou, ale aj kultúrou, ktorá sa za posledné viac než storočie udomácnila aj u nás na Slovensku a stala sa súčasťou jeho obrazu. Vysoké tatranské končiare už koncom 19. storočia priťahovali dobrodružné povahy či jednoducho ľudí, ktorí boli aj napriek nepohodliu ochotní vstúpiť do ich očarujúceho okruhu. Ako vyzerali tieto počiatky a kde prví návštevníci Tatier nachádzali útočisko pred nepohodou a únavou? Ako sa budovali prvé horské chaty a útulne a kto vlastne chodil do našich hôr? Ako Slováci, Česi, Maďari a mnohí ďalší spoznávali tatranskú prírodu? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa porozprával s historikom Michalom Ďurčom z Historického ústavu SAV. – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Poznáme ho väčšinou z opačnej strany, predovšetkým z amerických filmov, spracovávajúcich vo viac či menej kvalitnej podobe boje v Pacifiku počas 2. svetovej vojny. Aj po desaťročiach nás šokuje svojou krutosťou, bezohľadnosťou až fanatizmom. No zároveň vyvoláva v nás zvedavosť a otázky po jeho podstate. Ako už asi tušíte, reč bude o modernom japonskom militarizme. Ten sa však vo vyhrotenej podobe prejavoval už výrazne skôr, než pri legendárnom útoku na Pearl Harbor či neústupčivom spôsobe boja, ktorý napokon krajinu vychádzajúceho slnka priviedol k atómovej katastrofe v Hirošime a Nagasaki. Japonská okupácia Kórejského polostrova či rozsiahlych priestorov Mandžuska, imperiálna a mimoriadne krutá vojna proti Číne či v ďalších častiach východnej Ázie – to všetko nám dáva dostatok dôvodov, aby sme pátrali po vysvetlení a koreňoch japonského militarizmu. Odkiaľ sa zobral a ako súvisel s procesom tzv. westenizácie japonskej spoločnosti? A prečo si práve armáda získala v Japonsku v prvej polovici 20. storočia také dominantné a prakticky nekontrolovateľné postavenie? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s Františkom Paulovičom z Katedry východoázijských štúdii FiF UK v Bratislave. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Dňa 14. júla si celé Francúzsko ako každý rok pripomínalo svoj najvýznamnejší štátny sviatok – Deň dobytia Bastily. Práve táto udalosť presne pred 232 rokmi odštartovala celý rad politických, ale aj spoločenských a sociálnych zmien, ktoré zvykneme označovať termínom Francúzska revolúcia. Tá mala pre ďalší politický vývoj Európy kľúčový význam a asi nepreháňajú tí historici, ktorí hovoria o globálnom dopade udalostí vo Francúzsku v lete roku 1789. Revolúciu dodnes pripomína jej stále živé symbolika – slávna trikolóra, Marseillaisa ako francúzska štátna hymna, no predovšetkým ju reprezentujú slová rovnosť-bratstvo-sloboda. Práve toto heslo prežilo v ďalších rokoch závratnú politickú kariéru a je stále súčasťou politického vedomia ľudí viac alebo menej po celom svete. Ako sa však v pôvodne absolutistickom Francúzsku kráľa Ľudovíta XVI. rodila revolúcia a na čom vlastne stroskotal starý režim? Kto revolúciu v prvej fáze reprezentoval? Bol to pokus o reformu alebo už prvé výstrely dávali tušiť, že sa spoločenský a politický vývoj pohne v ďalších rokoch k omnoho radikálnejším a násilnejším premenám? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom Oliverom Zajacom. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.