Dejiny

Hlasujte za podcast Dejiny v súťaži Podcast roka na www.podcastroka2023.sk „Nebeská, ty si tak zářící. Co abych tě taky pověsil mezi ti andělé a všechnu tú krásu.“ Tieto nežné a zároveň mrazivé slová zamestnanca krematória Karla Kopfrkingla svojej manželke Márii, alias Lakmé, sú dnes už dobre známou filmovou klasikou Spalovača mŕtvol. Jeho literárna predloha od Ladislava Fuksa je nemenej znepokojivým ponorom do ľudskej psychiky, ktorú postupne ovládne fixná idea či fanatické presvedčenie o vlastnom poslaní „spasiť svet“. Ten, kto má rád a dobre pozná tento československý psychologický horor z roku 1968, sa zaiste aspoň raz zamyslel nad tibetským motívom, ktorý prestupuje celý film i Fuksovu novelu. Odkiaľ sa berie a prečo ho autor použil? Podrobnejší rozbor diela by nás zaiste odkázal do ešte mrazivejších hlbín ľudskej duše, k utopickým predstavám o nedotknutom raji niekde na streche sveta za pásom neprestupných hôr. Tibet, tak ako iné vzdialené a nedostupné končiny sveta, vzbudzoval v západných cestovateľoch obrazotvornosť, často i tú najbláznivejšiu, ktorá sa napokon pretvorila do celej rady ezoterických a ideologických učení. Tibetom sa inšpirovali blázni najrôznejšieho druhu, vrátane nacistických „vizionárov“ a znepokojivo pripomínajú spodné myšlienkové prúdy a teórie, ktorými sa hemží aj dnešný alternatívny internetový svet. Jaro Valent z Historickej revue sa rozprával s literárnym historikom Pavlom Matejovičom. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ - Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

„O koľko lepším miestom by bola Británia, ak by barónka Thatcherová nikdy neexistovala! Jej politika by bola menej znetvorená, spoločnosť menej nerovná, verejné služby menej zanedbané a konzervatívne média menej zúrivé. Bola by viac zmierená s Európou aj sama so sebou. Thatcherová bola veľkňažkou predsudkov, zlomila chrbticu svojej vlastnej strane a rovnako aj princípy Labouristickej strany.“ To sú slová a či presnejšie povzdych britského novinára Willa Huttona, ktoré sa objavili v nedeľníku The Observer v októbri roku 2002 po tom, ako Margaret Thatcherová ohlásila svoj definitívny odchod z verejného života. Teda aj po dlhých rokoch od jej politického pádu na jeseň 1990 táto postava britskej i svetovej politiky vyvolávala roztrpčenie, najmä u ľavicovo orientovaných novinárov, intelektuálov a politikov. Tieto tvrdé slová však môžu znieť iným ušiam úplne inak. Veď predsa kritika či posmech z úst ideového protivníka je vlastne pochvalou, uznaním dobre vykonanej práce a ušiam doslova lahodí. Koniec-koncov i označenie Margaret Thatcherovej ako „železnej lady“ vzniklo pôvodne ako posmešok či irónia z úst sovietskych súdruhov a ako dobre sa uchytilo. Pre nekompromisnú Maggie by sa však azda hodilo iné slovné spojenie, známe pod skratkou TINA – t. j. There is no alternative. Práve svojim nástojčivým apelom, že Británia sa musí vrátiť na cestu ekonomického rastu, odvážnych hospodárskych reforiem, zoštíhlenia štátu a posilnenia obrany a rešpektu krajiny vo svete, dokázala presvedčiť svojich spolustranníkov i širokú britskú verejnosť, že pre tento program jednoducho neexistuje alternatíva. Kto teda bola „železná lady“, ako je možné že v Británii vyhrala troje voľby po sebe a ako zmenila svetovú politiku? Aj na tieto otázky sa snaží odpovedať britský historik Eric J. Evans, autor knihy Thatcherová a thatcherizmus, ktorý prednedávnom vyšiel vo vydavateľstve Premedia. Počúvate Dejiny, pravidelný podcast denníka SME. Moje meno je Jaro Valent, som šéfredaktor Historickej revue a rozprávať sa budem s prekladateľom spomínanej knihy, novinárom a zároveň mojim kolegom Tomášom Mrvom. 📣 Hlasujte za svoj obľúbený podcast v prvom ročníku Orange Podcast roka 2023 na www.podcastroka2023.sk. Projekt ďalej podporujú: ESET, Httpool, Fun rádio, TV Markíza, SITA a okto.digital. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ - Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Objavenie Ameriky Krištofom Kolumbom na jar 1492 je všeobecne považované za začiatok novej dejinnej epochy, za začiatok novoveku. Učebnicový príbeh novoveku sa následne vinie cez objav kníhtlače, Reformáciu, tridsaťročnú vojnu. Neskorší novovek rámcujú francúzska revolúcia, napoleonské vojny, či vzostup a rozpad Habsburskej ríše. V skratke príbeh novoveku je príbehom o Európe a Európanoch. Nanajvýš sa nám vybaví príbeh severoamerického boja za nezávislosť. Ak je však na začiatku príbehu novoveku objavenie Ameriky, potom v tomto príbehu niečo alebo lepšie povedané niekto chýba. Niekto bez koho nedokážeme plne pochopiť ani európske dejiny. Totiž, práve objavením Ameriky začínajú byť európske dejiny úzko späté s Južnou, Strednou aj Severnou Amerikou a konkrétnejšie a presnejšie s ich pôvodnými obyvateľmi. Na novovek sa pozrieme očami obyvateľov Južnej Ameriky. Ako reagovali pôvodní obyvatelia na príchod Európanov? Aké duchovné, materiálne, myšlienkové bohatstvo zmizlo počas európskej kolonizácie? Ktoré z týchto bohatstiev naopak prežili? A akú Latinskú Ameriku zažívajú vysťahovalci zo Slovenska? A napokon ako sa mení vnímanie objavenia Ameriky v posledných rokoch? Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s publicistkou, esejistkou a prekladateľkou Silviou Ruppeldtovou. Silvia Ruppeldtová absolvovala scenáristiku a dramaturgiu na Filmovej fakulte VŠMU a zároveň archeológiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a tiež Inštitút pre Vyššie latinskoamerické štúdiá vo Viedni. Prekladá literatúru, odborné texty a poéziu zo španielskeho, francúzskeho, portugalského, nemeckého a anglického jazyka. Vo svojej najnovšej knihe Druhá tvár modernity, ktorá vyšla vo vydavateľstve Kapitál, sa zaoberá modernými dejinami Latinskej Ameriky. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ - Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Nejeden cestovateľ pri potulkách po regióne Hornej Nitry zaiste narazí na kaštieľ v Brodzanoch, zasadený do malebného prostredia na úpätí pohoria Tribeč, v ktorom dnes sídli Slovanské múzeum A. S. Puškina. A hoci si mnohí toto miesto už automaticky spájajú s menom slávneho ruského básnika, už menej si uvedomujú jeho spätosť so šľachtickým rodom Friesenhofovcov-Oldenburgovcov, ktorý v regióne žil a pôsobil jedno storočie. Príbeh rodiny Friesenhofovcov už na prvý pohľad kopíruje obvyklú sinusoidu postupného vzostupu, vrcholu a napokon i postupného pádu. Friesenhofovci pritom patrili medzi šľachtu s kontaktmi po celej Európe. Boli zdatnými podnikateľmi, jej predstavitelia sa uplatnili v diplomacii, v umeleckej či vedeckej sfére a jeden z nich – Gregor Friesenhof – sa dokonca v 60. rokoch 19. storočia zapojil aj do slovenského národno-emancipačného hnutia a stál pri založení Matice Slovenskej. Rodina s nemeckými koreňmi, ale hlboko spätá so slovenským prostredím, však už v 20. a 30. rokoch pripomínala skôr bizarný relikt minulosti, či živú spomienku na staré časy dualistickej monarchie. Hoci sa doba, spoločenské pomery a dokonca aj spôsob obliekania dávno zmenili, po kraji sa ešte stále prechádzala stará pani barónka Natália Oldenburgová, ktorá akoby vypadla z 19. storočia. Celý príbeh, ako inak, aj tentoraz skončil smutne, vyrabovaním kaštieľa na konci druhej svetovej vojny a dočasným zabudnutím či skôr nepripomínaním si tejto kapitoly našich dejín. Aj po dlhých desaťročiach však spomienky ožívajú a teraz si našli miesto vo vedeckom spracovaní dejín celého rodu v knihe Európsky rod v slovenskom svete z vydavateľstva Slovart z pera dvoch historikov – Romana Holeca a Alexandri Lukáčovej. Jaro Valent z časopisu Historická revue sa preto rozprával o príbehu tejto rodiny so spoluautorkou Alexandrou Lukáčovou zo Slovanského múzea A. S. Puškina v Brodzanoch.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Britský historik Timothy Garton Ash vo svojej najnovšej knihe Homelands (Osobná história Európy), uvažuje o miere poznania našej spoločnej európskej minulosti, v celej jej komplexnosti, ako o základnej jednotke civilizovanosti. Ako píše: Spomienky na udalosti, ktoré sme osobne videli alebo počuli, z ktorých sme sa tešili alebo naopak, ktoré sme ledva prežili, majú neporovnateľnú motivačnú silu. Avšak priama osobná spomienka je len jeden zo spôsobov, ktorým sa šíri poznanie o minulosti. Je tu tiež práca historikov, románopiscov, novinárov, či filmárov, ktorí, ako píše Garton Ash, sa vo svojich dielach snažia „oživiť mŕtvych pre dobro živých.“ Elie Wiesel, známy prozaik a laureát Nobelovej ceny, ktorý prežil Auschwitz, označuje tento proces ako pamäťovú transfúziu. V skratke, privilégiom civilizácie je, že sa môžeme „poučiť z minulosti bez toho, aby sme si to všetko museli sami prechádzať znova“. Vo svetle udalostí posledných rokov, však nikomu z nás netreba pripomínať, že, ako pripomína Ash, táto možnosť v sebe zároveň nesie obrovské riziko, riziko straty pamäte. Aktuálny podcast Dejiny sa pozerá na výsledky najnovšieho komparatívneho výskumu o aktuálnom stave poznania udalostí druhej svetovej vojny na Slovensku, ktorý iniciovala Nadácia otvorenej spoločnosti. Čo vieme o období druhej svetovej vojny? Čo vieme o deportáciách, arizáciách, o samotnej ľudáckej Slovenskej republike rokov 1938-1945? Kto podľa výskumov nesie zodpovednosť a kto nie? V čom sa zmenil náš postoj k vojnovým udalostiam za 30 rokov? A ako sú na tom znalosti najmladšej generácie, mladých dospelých? Poznámka na okraj, s mladými to nie je ani zďaleka také zlé ako si zvykneme myslieť. Skôr naopak. Viac o tom, už v podcaste. Agáta Šústová Drelová sa rozprávala so sociologičkou a publicistkou Oľgou Gyarfášovou ktorá pôsobí na Fakulte Sociálnych a Ekonomických Vied na Univerzite Komenského. Vo svojom výskume sa zaoberá politickou sociológiou, politickou kultúrou, volebným správaním ale tiež populizmom. Je autorkou desiatok odborných publikácii vo viacerých jazykoch, aktuálne napríklad štúdie o tzv. Personalizovanej politike, v Čechách a na Slovensku, ale tiež o populizme vo voľbách naprieč Višegrádskou štvorkou. Je tiež zostavovateľkou správy z výskumu Ľudácka Slovenská republika rokov 1939 – 1945 a Holokaust v historickej pamäti slovenskej spoločnosti, ktorej spoluautormi sú aj Monika Vrzgulová, Fedor Blaščák a Ján Hlavinka. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ - Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

"Forma sleduje funkciu", toto heslo definovalo v 20. a 30. rokoch nový architektonický smer, ktorý v našom prostredí tak trochu splýva s jednou pre nás dôležitou historickou kapitolou – s prvou Československou republikou. Mladý štát vykročil zo starých poriadkov a budovy, postavené ešte v časoch Rakúsko-Uhorska vo veľkolepom historizujúcom štýle a s bohato zdobenými fasádami, vystriedali objekty s čistými a elegantnými líniami. Zelenú dostala jednoduchá a účelná architektúra, tvorená železobetónovými konštrukciami a voľnými pôdorysmi. Už na prvý pohľad ju prezrádzajú racionálne geometrické tvary, doplnené o typické prvky: sklenené tvárnice, chrómované alebo mosadzné zábradlia, rozmerné okná v kovových rámoch a obklady tvorené opaxitom, travertínom či ďalšími drahými materiálmi. Chce sa až povedať, že funkcionalizmus je skrátka ako Československo – moderný, racionálny, účelný, demokratický, určený pre široký okruh ľudí, no zároveň úsporný a dôrazný vo výrazových prostriedkoch. A azda nikde toľko funkcionalizmu pohromade nenájdete ako v neďalekom Brne. Moravská metropola sa v rokoch 1918 - 1939 stala výkladnou skriňou nového štýlu, prechádzka po jej funkcionalistických dominantách tak dáva možnosť ešte raz sa nadýchnuť prvorepublikovej atmosféry. Jaro Valent z časopisu Historická revue sa porozprával so sprievodcom po Brne a lokálpatriotom Martinom Koplíkom. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ - Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Na Slovensku ju ročne diagnostikujú 40 000 ľuďom. Ak sa rakovina nedotkne priamo nás osobne, stretneme sa s ňou cez našich blízkych či priateľov. Avšak, hoci krivka diagnostikovaných prípadov stúpa, diagnostika a liečba rakoviny nebola nikdy tak efektívna ako dnes. Krátky pohľad do dejín jej terapie za posledné storočie dáva veľkú nádej. Aj preto má zmysel hovoriť na konci apríla, a týždeň po Dni narcisov o rakovine aj v podcaste Dejiny. A tiež preto lebo aj pohľad do histórie nás môže povzbudiť využiť privilégia modernej medicíny—a využiť možnosť prevencie. V poslednom aprílovom podcaste skúmame dejiny diagnostiky, terapie a napokon prevencie rakoviny. Kedy sa objavujú prvé zmienky o rakovine? Ako diagnostikovali a ako liečili rakovinu v antike a ako v stredoveku? A čo sa deje v 19 storočí: premieta sa pokrok v medicíne aj do liečby rakoviny? A napokon kam nás vracajú takzvané alternatívne spôsoby liečby rakoviny? Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s historičkou Žofiou Lysou z Historického ústavu SAV. Žofia Lysá sa špecializuje na dejiny Bratislavy v stredoveku. Zaujíma sa aj o dejiny liečby nádorových ochorení, a pomáha pri propagácii portálu Onkoinfo.sk, kde okrem iného spolupracuje aj na tvorbe pravidelných podcastov. Hudba: Sheryl Crow - "Make It Go Away" – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠ - Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Čierna komédia Invalid je variácia na klasické príbehy o boji ľudového hrdinu proti presile zla. Príbehy, ktoré má každá národná mytológia, vrátane, samozrejme, tej slovenskej; príbehy ktoré sú v základe mnohých národných identít. Mimochodom práve 90te roky boli, podľa historikov, kľúčové pre utváranie našej súčasnej identity. Hlavnou postavou v Invalidovi je Laco Hunder, pomstiteľ z ľudu, ktorý bojuje proti utláčateľom—v 90. rokoch sú to samozrejme mafiáni pohodlne zabývaní v miestnej politike. V Invalidovi sa to navyše mihá odkazmi na staršie aj novšie dejiny Slovenska. Laco bojuje nielen za svoju rodinu ale aj za návrat generálskej čiapky Milana Rastislava Štefánika, ktorú s pomocou spomínaných mafiánov odniesol z miestneho múzea skorumpovaný starosta. Hrdina bojuje s puškami, ktoré pamätajú ešte boje slovenských dobrovoľníkov kapitána Janka Francisciho z meruôsmych rokov. Záverečná nakladačka sa odohrá v múzeu a guľky lietajú pomedzi exponáty. Samotný, Lacko Hunder miestami pripomína národných hrdinov, raz Francisciho ale častejšie skôr Jura Jánošíka. Jasné. S tou národnou mytológiou a národnými hrdinami je to v Invalidovi celé oveľa zábavnejšie, ale tiež komplikovanejšie ale hlavne zaujímavejšie. A presne o tom je nový diel podcastu Dejiny. Čo robí Invalid s našimi zaužívanými predstavami o staršej aj novšej histórii Slovenska? Ktoré mýty paroduje a ktoré naopak posilňuje? V Invalidovi sú uprostred deja Invalid ale tiež Róm. Ako teda vyzerajú 90. roky a celkovo história z pohľadu ľudí z marginalizovaných komunít? A napokon ako sa ironizujú dejiny vo filme? Agáta Šústová Drelová z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied sa rozprávala s režisérom filmu Invalid Jonášom Karáskom. Jonáš Karásek je tiež grafický dizajnér a art director. Okrem oceňovaných Amnestií, či Kandidáta režíroval tiež série krátkych filmov Moje povstanie. Dnes bude reč aj o týchto filmoch. Sústrediť sa však budeme, samozrejme na Invalida, ten bol päť týždňov najhranejším filmom v slovenských kinách a pred pár dňami mal premiéru aj v Čechách. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠ _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠ - Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Krav Maga alebo boj zblízka – počuli ste už o tomto systéme sebaobrany? Dnes je neodmysliteľnou súčasťou výcviku izraelských ozbrojených síl a bezpečnostných zložiek a dokonca je aj súčasťou školských osnov v Izraeli. Zjednodušene povedané, je to rýchlokurz, ktorý pomôže každému obstáť aj v pouličných pästných súbojoch a odolať tak zoči voči agresorovi. Málokto už ale vie, že sa toto bojové umenie zrodilo v bratislavských uliciach v čase, keď sa nad Slovenskom rozostrel tieň fašizmu. Autorom či vynálezcom Krav Maga bol v tom čase ešte mladý židovský chlapec Imrich Lichtenfeld, odchovanec telovýchovného spolku Makkabea a syn talentovaného bratislavského zápasníka, policajného detektíva a inšpektora, znalca domácich pomerov Samuela Lichtenfelda. A práve v majstrovstve boja zblízka sa premieta dramatická skúsenosť akou si prechádzali židovskí chlapci, ktorí na konci tridsiatych a začiatkom 40. rokov museli čeliť útokom zradikalizovaných členov nemeckých polovojenských jednotiek Freiwillige Schutzstaffel a slovenských Hlinkových gárd. Brániť sa pred sfanatizovanou presilou, obstáť a prežiť v život ohrozujúcej či takmer bezvýchodiskovej situácii, biť sa za seba i svojich blížnych – k tomu všetkému nás, žiaľ, môže dotlačiť náš osud. Nevzdať sa a snažiť sa uspieť, skrátka bojovať – to sú všetko zdanlivo jednoduché odpovede, ktoré sú námetom novej divadelnej inscenácie Pressburger Fight Club v DPOH v Bratislave. Jaro Valent z časopisu Historická revue sa o príbehu Imricha Lichtenfelda a o jeho divadelnom spracovaní rozpráva s riaditeľom Múzea židovskej kultúry Michalom Vaněkom a riaditeľkou DPOH Valériou Schulczovou. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠ _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠ - Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Bolo jablkom sváru po dlhé stáročia, ale neraz aj zabudnutou perlou Blízkeho východu, ktorej význam a lesk pripomenul opäť nový konflikt. Dodnes napriek tomu zostáva ikonickým, svätým mestom, ku ktorému sa s bázňou obracajú tri svetové náboženstvá – judaizmus, kresťanstvo a islam. Jeruzalem je v epicentre svetovej politiky aj dnes, keď je opäť predmetom konfliktu – tento raz izraelsko-palestínskeho. Dôkazom večných sporov, ale aj vzájomného spolunažívania je už samotné jeruzalemské Staré mesto – rozdelené na židovskú, kresťanskú i moslimskú časť. Návštevníkovi ponúka obraz Blízkeho východu a jeho dramatickej histórie akoby v malom. Kto ho preto aspoň raz navštívil, nemôže sa zbaviť pocitu, že je to výnimočné miesto aké sa len tak nevidí. Odkedy vlastne hovoríme o meste Jeruzalem? Ako sa na jeho charaktere podpísala rímska či byzantská epocha, arabskí dobyvatelia či križiaci? A čo znamená toto mesto aj v dnešnej blízkovýchodnej politike? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom a islamológom Attilom Kovácsom z Katedry porovnávacej religionistiky Filozofickej fakulty UK v Bratislave. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠ _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠[email protected]⁠⁠ - Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠SME.sk⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Demokratické štátne zriadenie je jednou z hlavných prekážok víťazstva vo vojne – s takýmto zdôvodnením obhajovali svoje počínanie aténski spiklenci, ktorí napokon v roku 411 pred n. l. vykonali štátny prevrat a demokratickú vládu nahradili oligarchiou. Hoci ani tá nemala dlhého trvania, argument, že politický systém Atén ohrozuje samotné Atény sa neobjavil prvý raz. Priazeň aténskeho ľudu si totiž často získavali dobrodruhovia a populistickí politici, akým bol napríklad Alkibiades a riskantné podniky akým bola napríklad Sicílska výprava v roku 415 pred n. l. Tá sa napokon skončila pre Atény katastrofou. Mala v tomto zmysle Sparta, vedená v duchu vojenských pravidiel, navrch? A čo mala do celého konfliktu gréckych obcí povedať Perzská ríša? V novom vydaní podcastu Dejiny sa vraciame k peloponézskym vojnám. Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom Michalom Habajom. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠ _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠[email protected]⁠ - Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠sme.sk/podcasty⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠SME.sk⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠sme.sk/suhrnsme⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

„Přicházím s mladým duchem naší republiky, mladou hudbou. Nejsem ten, který se dívá dozadu, nýbrž ten, který raději hledí dopředu. Vím, že musíme růst, a nespatřuji ten růst v bolesti, ve vzpomínkách na utrpení a utlačování. Shoďme to ze sebe. Jsme národ, který má ve světě něco znamenat. Jsme srdce Evropy. To srdce musí být v té Evropě cítit!“ To sú slová českého hudobného velikána Leoša Janáčka, ktoré predniesol v roku 1926, teda až na samom sklonku svojho života. A v mnohom je práve tento výrok pre Leoša Janáčka charakteristický. V medzivojnovej hudobnej avantgarde sa práve Janáček ocitol akoby nečakane, azda aj trochu bizarne, ako sedemdesiatročný dôchodca medzi mladíkmi, a predsa bola to práve jeho hudba, ktorá vo výraznej miere zmenila predovšetkým opernú tvorbu a priniesla do nej nový dramatický a psychologizujúci prvok. Na svoj úspech Janáček musel pritom dlho čakať a je pozoruhodným faktom, že väčšinu svojich najznámejších diel napísal až v závere života. Mal pritom povesť podivína, ktorý si v krátkych útržkoch do notového zápisu zaznamenával rečové prejavy najobyčajnejších ľudí, tzv. nápěvy mluvy – teda spôsob a intonáciu hlasu, z pozadia ktorého sa na umelca díval strach, úzkosť, hnev, radosť či odhodlanie. A rovnako i v jeho hudobnej tvorbe zrazu pred nami stojí človek z mäsa a kostí, ktorý nás berie za ruku a vťahuje do kolobehu života. Ako sa vôbec stalo, že Janáčkova tvorba s prvkami moravskej ľudovej hudby dnes obsadzuje najvýznamnejšie koncertné pódiá po celom svete a prečo stojí za našu pozornosť? A ako sa do nej premietol skladateľov vlastný život? Skrátka, kto bol Leoš Janáček? Počúvate Dejiny, pravidelný podcast denníka SME. Moje meno ja Jaro Valent, som šéfredaktor časopisu Historická revue a rozprávať sa budem s muzikológom Jiřím Zahrádkom. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠ _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠[email protected]⁠ - Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠sme.sk/podcasty⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠SME.sk⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠sme.sk/suhrnsme⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

„Bola u neho badať radosť“ hlásil udavač tajnej polícií o svojom kolegovi robotníkovi v piešťanskom Stavokombináte. O pár ulíc ďalej tentoraz v Hoteli Slovan mal udavač množstvo práce so zapisovaním výrokov podnapitého umelca, ktorý príliš nadšene vykrikoval „Hudba hraj“- pritom, ako poznamenal udavač, tam žiadna hudba nebola. Prečo toľká radosť a prečo tieto udania? Je rok 1953, práve zomrel Jozef V. Stalin a jeho československý náprotivok Klement Gottwald je v kritickom stave. O pár dní zomiera. Tajná polícia komunistického režimu, ŠtB, pozorne monitoruje spoločenské nálady a emócie, ktorými reagovali obyvatelia Slovenska na správy o smrti dvoch ústredných postáv stalinizmu. Aké emócie a nálady zachytila ŠtB v čase smrtí a pohrebu Stalina a Gottwalda? Aké najabsurdnejšie udania zaznamenala ŠtB? Aké postihy stretli občanov, ktorí prejavovali nesprávne emócie? A napokon v posledných rokoch sa pomerne často možno stretnúť s názorom, že žijeme v neslobode, sem tam počuť aj prirovnania k 50 rokom. Ako takéto názory vníma odborníčka na nedemokratické režimy? Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s historičkou Marínou Zavackou z Historického ústavu SAV. Marína Zavacká sa dlhodobo výskumne venuje životu v totalitných a nedemokratických režimoch na území Slovenska. Je autorkou kníh: Kto žije za ostnatým drôtom? Oficiálna zahraničnopolitická propaganda na Slovensku, 1956-1962; a tiež knihy Ľudácka prevýchova, ktorá opisuje príbeh Márie Janšákovej väznenej počas slovenského štátu v zaisťovacom tábore v Ilave. Táto kniha bola nominovaná na cenu Tatrabanky, bola tiež adaptovaná do rozhlasovej hry a momentálne sa pripravuje ako divadelné predstavenie. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Bola to vojna Grékov proti Grékom, či možno bratovražedná vojna, alebo ako sa niektorí historici odvažujú povedať „antická svetová vojna“. Nech už pomenujeme peloponézske vojny z rokov 431 až 404 pred n. l. akokoľvek, isté je, že v jej dôsledku sa postupne zrútila grécka dominancia vo východnom Stredomorí a samotní Gréci zoslabli a schudobneli. Z učebníc dejepisu si pamätáme, že celý konflikt vyvolala vzájomná podozrievavosť a napokon i nepriateľstvo dvoch gréckych mocností – Sparty a Atén. A hoci boli peloponézske vojny súbojom dvoch omnoho komplexnejších mocenských paktov – Peloponézskeho spolku a Aténskeho námorného spolku – už automaticky tušíme, že to bolo práve nepriateľstvo spomínaných dvoch gréckych obcí, ktoré rozpútalo dlhú a zničujúcu vojnu. Už menej tušíme, že celý tento obraz je vlastne správou o udalostiach z pera jedného muža a zároveň jedného z klasikov histórie – Thukydida. Do akej miery sú naše vedomosti o tomto úseku antických dejín práve jeho dielom, či skôr jeho interpretáciou? A prečo sa jeho Dejiny peloponézskej vojny stali literárnou klasikou a po dlhé obdobie i povinným kánonom pre historickú vedu? Odpoveď by mohla znieť asi takto – Thukydidove Dejiny peloponézskej vojny ponúkajú už všetko to, čo poznáme i dnes – búrlivý politický život, pakty a vojenské aliancie, štátne prevraty, vojnovú propagandu, sféry vplyvu a ekonomické záujmy, ktoré vplývajú na najdôležitejšie politické rozhodnutia. Skrátka akoby sa svetová politika, tak ako ju dôverne poznáme dnes, zrodila práve v znesvárenom Grécku pred viac než 2400 rokmi. Thukydides a peloponézske vojny však ponúkajú omnoho viac otázok. Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom Michalom Habajom, spoluautorom knihy Vojna o Grécko: Sparťania proti Aténčanom. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Biografia Narodila som sa pod šťastnou hviezdou od prvej rómskej spisovateľky, novinárky a aktivistky Eleny Lackovej empaticky, informovane a zároveň pútavo sprevádza dlhým 20. storočím v dejinách Rómov na Slovensku. Elena Lacková sa narodila v medzivojnovom Československu, v rómskej osade vo Veľkom Šariši, v rodine primáša Mikuláša Doktora a Márie Gzigozevičovej, pôvodom Poľky. Elena Lacková intenzívne žila svoju dobu a zároveň ju v mnohom predbehla. Vydala sa a mala veľkú rodinu. No zároveň bola prvou absolventkou Karlovej univerzity rómskeho pôvodu či prvou úradníčkou a funkcionárkou Červeného kríža rómskeho pôvodu. 20. storočie ju pritom vôbec nešetrilo. V jej biografii, ktorá vychádza po prvý raz v slovenskom preklade práve v týchto dňoch, nájdeme spomienky na rómsky holokaust, generačnú chudobu a hlad ale aj príbehy aktívneho a úspešného boja proti diskriminácii Rómov naprieč striedajúcimi sa politickými režimami. Cez príbeh Eleny Lackovej sa pokúsime priblížiť ku komplexným dejinám Rómov na Slovensku v minulom storočí: Aký bol vzťah Rómov a majoritného obyvateľstva pred nástupom totalitných režimov? Ako sa s Rómami zaobchádzalo počas slovenského štátu? Čo sa zmenilo počas komunistického režimu? Aký bol vzťah Eleny Lackovej ku komunizmu a ako sa menil? A napokon aké majú dejiny Rómov miesto v súčasnej oficiálnej pamäti na Slovensku? Na väčšinu z týchto otázok by samozrejme najlepšie odpovedala samotná Elena Lacková, ktorá už žiaľ nie je medzi nami. 1 januára tohto roka uplynulo 20 rokov od jej úmrtia. Sú však medzi nami Tí, ktorí ju veľmi dobre poznali. Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s kultúrnym antropológom a romistom Alexandrom Mušinkom z Ústavu rómskych štúdií na Prešovskej univerzite v Prešove. Výskumu rómskej problematiky sa venuje už viac ako 30 rokov—spolupracuje s viacerými domácimi i zahraničnými univerzitami, vedeckými inštitúciami, organizáciami a spoločnosťami venujúcimi sa rómskej problematike. Je autorom desiatok publikácii, pričom viaceré sú zamerané na príbehy úspešnej integrácie Rómov. Za všetky spomeniem: Darí sa: úspešné príklady obcí v spolunažívaní s Rómami (2018, 2020 v anglickej verzii); Atlas rómskych komunít na Slovensku 2013 (2014); (Ne)legálne osady: možnosti samospráv a mechanizmy vysporiadania pozemkov v prostredí rómskych osídlení (2012); Z chudoby k sebestačnosti : metodika určená tým, ktorí pracujú so sociálne znevýhodnenými občanmi (2017). Alexander Mušinka je tiež autorom doslovu k slovenskému prekladu knihy Narodila som sa pod šťastnou hviezdou. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

25. februára uplynulo 75 rokov od komunistického prevratu. V tento deň sa už tradične v médiách striedajú archívne zábery na rečniaceho Klementa Gottwalda či pochodujúce šíky Ľudových milícii—v skratke, zábery z centra politickej moci. V podcaste Dejiny sa pozrieme na Február a na to čo nasledovalo cez príbehy ľudí, ktorých komunistický režim vytlačil na okraj. Na okraji sa ocitla elita. Ak hovoríme o elite, samozrejme, nemáme na mysli spoločenskú smotánku ale ľudí, ktorí ostali verní demokratickým princípom, ktorí boli zásadne proti nadvláde Sovietskeho zväzu, či ktorí jednoducho odmietli zradiť svojich priateľov. Išlo pritom často o ľudí z menších miest a obcí, či dokonca z kopaníc a lazov so základným vzdelaním. Ľudí, ktorí sa previnili svojím presvedčením alebo pomocou prenasledovaným. Ak neboli odsúdení na smrť, strávili často celý produktívny vek vo väzení a po návrate končili vysídlení ďaleko od svojich rodín a priateľov. Na týchto ľudí na okraji sa pozrieme najmä cez príbehy žien. Prečo práve ženy? Prečo opäť ženy? Postavenie žien na okraji nastavuje obzvlášť čisté zrkadlo tomu ako sa uplatňovali komunistické ideály v praxi. Jedným z revolučných hesiel režimu bolo zrovnoprávnenie mužov a žien. Avšak ženy, ktoré prejavili svoj názor boli postavené na okraj spoločnosti. Nejedna z nich prišla o život alebo skončila vo väzení. Mnohým z nás sa celkom určite vybaví tragický príbeh Milady Horákovej, ktorá celoživotne bojovala práve za práva žien. V skratke, komunistický režim decimoval celú generáciu žien- vtedajších ale aj budúcich elít. Ak sa pozrieme na ich príbehy z blízka: Ako sa prejavil komunistický prevrat v životoch týchto žien? Ako ovplyvnil ich vzťahy a ich profesijný život? Mnohé z týchto žien boli matkami malých detí: ako zasiahol režim do ich materstva? Ako tieto ženy prežívali väzenie? A napokon ako môže týchto pár príbehov doplniť a rozšíriť naše chápanie hrdinstva v boji proti komunistickému režimu? Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s novinárkou a dokumentaristkou Soňou Gyarfášovou, ktorá sa dlhodobo venuje príbehom našej nedávnej histórie, najmä tým, ktoré boli tragicky poznačené totalitnými režimami. V RTVS pripravuje reláciu Osudy, ktoré písalo 20.storočie, kde prináša príbehy pamätníkov 20. storočia. V televízii scenáristicky a režijne pripravila dokumentárne cykly Osudy k 70. výročiu konca druhej svetovej vojny, Osudy - politické procesy z 50. rokov a Cestu k deportáciam. Reportáže o obetiach totalít pripravovala šesť rokov aj v relácii Reportéri. Momentálne pracuje na knihe, ktorá vyplní naše veľké dejiny, práve príbehmi konkrétnych ľudských osudov. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Strašidelný hrad, atrakcia, ktorá dokáže pritiahnuť davy turistov, filmová kulisa pre rozprávkové príbehy, záhada vytekajúcej tekutiny zo sarkofágu čudáckeho grófa a ideálne pozadie pre fotografiu šťastných novomanželov – skrátka Bojnicky zámok so svojou nádhernou siluetou predstavuje dnes dobre zobchodovateľnú ikonu a pre niektorých dokonca až prehnane romantický gýč. A možno je všetko inak a imidž, ktorému sa dnes „teší“ tento architektonický skvost, je skôr nánosom modernej a priznajme si, že ich dosť povrchnej doby. K Bojnickému zámku predsa nemusíme vymýšľať nič nové, čo by už v sebe neobsahoval a čo sa už nezrodilo v predstavách jeho majiteľa – grófa a zasneného starého mládenca Jána Pálffyho. Ten sa pustil do odvážneho architektonického projektu s myšlienkou, že čo je staré je moderné a rozhodol sa vybudovať sídlo hodné jeho slávneho rodu a zároveň priestor pre jeho rozsiahle umelecké zbierky. Tie dnes tvoria vzácnu položku niekoľkých múzeí a galérií v Maďarsku, na Slovensku či inde vo svete. „Ad memoriam Gloriae Antiquae“ – teda „Na slávu starých čias“, s touto myšlienkou sa pustíme do dnešného rozhovoru. Jaro Valent z časopisu historická revue sa rozpráva s Júliusom Barczim, historikom umenia a riaditeľom aukčnej spoločnosti SOGA. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Je veľa vecí, ktoré zanikli vo virvare posledných rokov. Jedným z tých dôležitejších je aj to, že od júla minulého roka Slovensko predsedá Vyšehradskej štvorke, regionálnemu zoskupeniu Slovenska, Poľska, Maďarska a Česka. V4 vznikla krátko po páde komunizmu a zohrala zásadnú úlohu pri našom návrate do Európy. Dnes sa o tomto priestore začína hovoriť ako o možnej budúcej nárazníkovej zóne či obrannom vale Európy. V tejto epizóde sa vzdialime od vysokej politiky a pozrieme sa na vzájomnú spoluprácu občanov V4. Naše rozprávanie budeme viesť cez príbehy, ktoré sa dejú v rámci dennodennej spolupráce medzi občanmi V4, príbehy  ktoré naši hostia poznajú z prvej ruky. Pochádzajú totiž z Vyšehradského fondu, ktorý za viac ako 20 rokov svojej existencie pracoval so stovkami menších aj väčších projektov, ktoré vytvorili práve občania Slovenska, Česka, Poľska a Maďarska ale tiež naši východní a juhovýchodní susedia. Cez mikropríbehy Stredoeurópanov tak budeme hľadať odpovede na otázky o dejinách strednej Európy. Kde možno hľadať korene našej spolupráce a jej absencie? Čo sa stalo so vzťahmi v strednej Európe počas komunizmu a ako sa vyvíjali po jeho páde? Má vyšehradská spolupráca zmysel aj po vstupe do Európskej únie? Mení sa úloha V4 po invázií Ruska na Ukrajinu? A napokon, keď sa pozrieme do budúcnosti, vieme o V4 rozmýšľať aj inak ako len o pasívnej nárazníkovej zóne? Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s  historikom, diplomatom a výkonným riaditeľom Medzinárodného Vyšehradského Fondu Petrom Marešom a diplomatkou Mariannou Neupauerovou bývalou zástupkyňou výkonného riaditeľa Medzinárodného vyšehrádskeho fondu. Petr Mareš pôsobil ako český veľvyslanec v Holandsku a následne ako veľvyslanec EÚ so zvláštnym poverením pre Východné partnerstvo, ktorého cieľom je bližšia spolupráca Európskej Únie so šiestimi štátmi východnej Európy a Kaukazu, vrátane Bieloruska, Ukrajiny či Moldavska. Je tiež autorom odborných a populárno-náučných kníh o histórii. Ako spoluautor sa podieľal na knihe Dejiny zemí Koruny českej ako aj na knihe Dejiny a NATO. Marianna Neupauerová je diplomatka Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitosti SR, kde sa venuje oblasti ľudských práv a rozvojovej spolupráci, so skúsenosťami aj zo zastúpenia Európskej komisie a Slovenskej komisie pre UNESCO. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Keď bola 29. septembra podpísaná v Mníchove zmluva, ktorá nadiktovala Československu odstúpenie jeho pohraničných území nacistickému Nemecku, v celej krajine sa zdvihla vlna odporu a hlbokého sklamania. Prvá republika sa predsa na obranu svojich hraníc, svojej nezávislosti a svojej demokracie dlho pripravovala. Po prijatí mníchovského diktátu predsa nacistom nepadli do rúk len rozsiahle pohraničné oblasti, ale aj obrovský komplex obranného pevnostného systému, ktoré republika cieľavedome budovala od roku 1935. To, čo z Československa po Mníchove zostalo,  bolo prakticky neobrániteľné, bezbranné, vydané na milosť a nemilosť Hitlerovi. Československé opevnenie svojou prepracovanosťou, rozsahom a technickou vyspelosťou udivuje návštevníkov ešte i dnes a to až do tej miery, že nám znova a znova v mysli môže vystať otázka: Čo ak by sme do toho predsa len šli a bránili sa? Hoci aj za podmienky, že nás opustili najbližší spojenci. A ako dlho by sme sa dokázali brániť? A treba jedným dychom dodať, že pohľad na opustené československé pevnosti v pohraničí v laikovi prebúdza presvedčenie, že by to nebol márny boj. Je to ale skutočne tak? Čo dnes vieme o obranných možnostiach československého opevnenia? Ako vznikalo a do akej miery sa stihol realizovať jeho pôvodný plán? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s Janom Hrubeckým, historikom Múzea Východných Čiech v Hradci Králové a vedúcim Múzea vojny 1866. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Dramatické dejiny Krymského polostrova nám ponúkajú niekoľko príbehov a predstavujú ho z viacerých uhlov – najskôr je to Krym antický ako súčasť gréckeho a rímskeho sveta. Potom je to Krym tatársky či osmanský, ako súčasť Orientu. Krym ako ruská kolónia a vojenská báza pre omnoho imperiálnejšie ciele ruských cárov. A Krym v 20. storočí ako miesto traumy pre najrôznejšie národnostné a etnické skupiny, ktoré boli v dôsledku ruskej občianskej vojny, hladomorov na Ukrajine, nacistickej okupácie počas druhej svetovej vojny a následných Stalinových krutých represií decimované či vysťahované. A napokon Krym ako súčasť Ukrajiny, ale aj Krym ukradnutý/anektovaný Ruskom v roku 2014. A ešte aj dnes Krym ako súčasť bojiska a zápasu brániacej sa Ukrajiny za obnovu svojej územnej celistvosti. Polostrov Krym je tak v celých dejinách východnej Európy pozoruhodným miestom, kde sa oddávna stretávali najrôznejšie kultúry, ale aj veľmocenské záujmy. Otázka, komu Krym vlastne patrí, už dávno nie je len nejakou teoretickou špekuláciou, ale stala sa súčasťou veľmocenskej politiky a kremeľskej štátnej propagandy. Hoci sa na prvý pohľad nezdá byť tento kúsok zeme medzi Čiernym a Azovským morom nijak podstatný, pravdou je presný opak. Jeho strategická poloha, ale aj symbolický význam a osobitné postavenie v ruskom historickom či kvázi historickom vedomí z neho robí jedno z najhorúcejších oblastí na planéte. Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s Helenou Ulbrechtovou zo Slovanského ústavu AV ČR. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

"Vždy, keď správy prinesú informáciu o bombardovaní alebo okupovaní konkrétneho ukrajinského mesta, vybavia sa mi obrazy toho istého mesta z čias druhej svetovej vojny," píše historička umenia Bohunka Koklesová, ktorá v rámci svojho výskumu analyzovala tisícky fotografií vojnových reportérov dokumentujúcich ťaženie armády Slovenského štátu po boku nemeckého Wehrmachtu na ukrajinských územiach Sovietskeho zväzu. Úlohou slovenskej armády bolo najmä zabezpečovanie dobytého územia na Ukrajine. Slovenská armáda operovala v oblasti Kijiva, či Mariupoľa, pričom takzvaná Rýchla divízia postupovala v línii Ľviv – Dnipro (pôvodne Dnepropetrovsk) – Zaporižžia – Mariupoľ– až po ruský Rostov. Slovenská armáda tiež okupovala územia južnej časti Donecka a Luhanska. Pôsobenie Slovenskej armády na Východnom fronte je ešte stále málo známa kapitola slovenských dejín. V aktuálnej epizóde podcastu si túto časť našej histórie priblížime prostredníctvom fotografií zachytávajúcich ťaženie slovenskej armády na východnom fronte. Príbeh týchto fotografií je mikrohistóriou propagandy Slovenského štátu, jej tvorby a jej recepcie bežnými Slovákmi. Akú realitu videli vojnoví reportéri na Ukrajine? Za akých okolností vznikali ich fotografie? Ako a s akým zámerom sú na fotografiách zobrazovaní Ukrajinci a Ukrajinky? Vieme zistiť ako Ukrajinci vnímali slovenskú armádu? A keď sa pozrieme domov na Slovensko: ktoré fotografie sa dostávajú do novín a časopisov a aký obraz o vojne vytvárajú? A napokon ako tieto fotografie vnímajú obyvatelia Slovenska? A ako ich vnímame dnes? Agáta Šústová Drelová z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied sa rozprávala s historičkou umenia Bohunkou Koklesovou, rektorkou Vysokej školy výtvarných umení. Bohunka Koklesová sa vo svojom výskume, kurátorskej a pedagogickej činnosti venuje aj vzťahu umenia a politiky. Je autorkou kníh V tieni tretej ríše (Oficiálne fotografie slovenského štátu) a knihy Súmrak doby, ktorá sa zameriava na fotografie z rokov bezprostredne pred nástupom komunistického režimu. Je tiež autorkou štúdií vo viacerých jazykoch. V roku 2016 spolupracovala s kurátorkami Slovenskej národnej galérie, Katarínou Bajcurovou a Petrou Hanákovou, na výstave Sen x Skutočnosť/Umenie a propaganda 1939 – 1945, ktorá sa stala najnavštevovanejšou výstavou roka a získala viacero ocenení. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Hrad Devín v súčasnosti prechádza rozsiahlou rekonštrukciou. Múzeum mesta Bratislavy, v správe ktorého sa táto národná kultúrna pamiatka nachádza, zároveň ohlásilo, že pôjde o obnovu, ktorá prinesie autentickejšiu podobu hradu. Čo to presne znamená a ako sa dnes vlastne obnovujú hradné ruiny či všeobecne naše architektonické dedičstvo? Aké metódy dnes používa pamiatková ochrana a ako tomu bolo v minulých desaťročiach? Nezostaneme len pri hrade Devín, ale nahliadneme do remesla pamiatkarov. Veď výsledok ich práce sa výrazným spôsobom zapisuje do celkového charakteru kultúrnej krajiny. Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s odborníkom na prípravu projektov obnovy pamiatkových objektov Vladimírom Kohútom. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Ľudské práva sa za posledné tri desiatky rokov stali bežnou, takmer klišéovitou, súčasťou spoločenského slovníka. Avšak v kontexte udalostí posledných dní, tých globálnych ale aj lokálnych, asi nikomu z nás netreba pripomínať, že to nie vždy tak je, že to nie vždy tak bolo. Aj ľudské práva majú svoj príbeh, aj ľudské práva majú svoje dejiny. V dnešnom podcaste hovoríme o dôležitom momente tohto príbehu, o ktorom dnes vieme už len veľmi málo. O konci 70. rokov 20. storočia. Ľudské práva, sa totiž v tomto čase stávajú globálnou témou, globálnym záujmom. Keď sa v 1975 stretnú v Helsinkách zástupcovia sovietskych satelitov so zástupcami západných krajín, aby sa pokúsili nájsť  spoločnú reč, nevyhnú sa ani téme ľudských práv: v záverečnom akte sa napokon obe strany zaviažu k ich dodržiavaniu. Jedným zo signatárov tohto aktu je aj Československo. Tento moment v dejinách ľudských práv je tak dôležitý nielen globálne ale aj lokálne. Medzinárodná debata o ľudských právach sa veľmi konkrétne začína týkať aj komunistického Československa, ktoré len pred pár rokmi s pomocou tankov varšavskej zmluvy potlačilo posledný pokus o demokratizáciu. V 70. rokoch sa však zdá, že medzinárodný záväzok dodržiavať ľudské práva u nás doma takmer nič nezmenil. Československo si ide svoju normalizačnú pesničku a s pomocou polície a tajnej polície drží pod kontrolou a tvrdo potláča akékoľvek nezávislé iniciatívy. V 1975 sa uskutoční súd s pražskou kapelou Plastic People of Universe a jej členovia sú odsúdení na roky väzenia. Avšak napriek tejto evidentnej snahe pokračovať v represii je nereálne aby Československo zostalo mimo. Je nereálne aby porušovanie ľudských práv v Československu prešlo nepovšimnuté za jeho hranicami. A čo je rovnako dôležité - v Československu vzniká občianska iniciatíva Charta 77, ktorej cieľom je monitorovať dodržiavanie  týchto záväzkov. Príbeh Charty 77 nám bude v dnešnom podcaste slúžiť ako blízky sprievodca v širších a zložitých dejinách ľudských práv posledných desaťročí. S našim dnešným hosťom budeme mať výnimočnú príležitosť pozrieť sa priamo na najnovší výskum. Do akej miery je teda príbeh Charty súčasťou globálních dejín ľudských práv? Je príbeh Charty aj slovenským príbehom? Bola Charta v spojení s bežnými ľuďmi a ich problémami alebo išlo o elitný klub? Čo riskovali signatári Charty 77? A napokon ako si Chartu pamätáme dnes a čo tieto naše spomienky alebo ich absencia robia s našou predstavou o ľudských právach jako takých? Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s historikom Michalom Kopečkom z Ústavu Soudobých dejin Českej Akadémie Vied. Michal Kopeček bol tiež hosťujúcim profesorom na Univerzite v Cambridge a riaditeľom Imre Kertész Kolégia na Univerzite Friedricha Schillera v nemeckej Jene. Vo svojom výskume sa venuje intelektuálnym dejinám politického myslenia a okrem desiatok štúdií vo viacerých jazykoch je tiež spoluautorom dvojdielnej Histórie moderného politického myslenia v stredovýchodnej Európe, ktorá vyšla vo vydavateľstve Oxfordskej univerzity. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Predstavme si takýto obraz - dlhá vojenská kolóna motorizovaných jednotiek stojí rozbitá a zničená na zamrznutej ceste v ťažkom teréne uprostred lesov a močiarov. Veľké množstvo vojenskej techniky, ktoré na dĺžku meralo aj niekoľko kilometrov a vzbudzovalo rešpekt, teraz stojí vypálené a bezvládne, pričom tento obraz dopĺňajú stovky padlých vojakov. Mohlo by sa zdať, že je to výjav zo stále pokračujúcej vojny na Ukrajine. Miesto, kde sa však odohrala táto scéna sa nachádzala ďaleko na severe uprostred fínskych lesov v blízkosti mesta Suommusalmi a na ceste ležala rozstrieľaná sovietska 163. strelecká a 44. motorizovaná divízia. Písal 8. január 1940 a fínska armáda slávila svoj najväčší úspech proti inváznej Červenej armáde. Sovietsko-fínska vojna, známa ako zimná vojna na prelome rokov 1939 – 1940, sa stala príkladom zlyhania sovietskej vojnovej mašinérie a na druhej strane dôkazom, že aj malý národ sa môže úspešne brániť voči veľkému agresorovi. Dodnes je preto predmetom fínskej národnej hrdosti a presvedčenia, že húževnatý vlastenecký odpor môže zastaviť papierového obra. Tento príbeh si napokon získal aj záujem našich divákov a preto sa táto epizóda podcastu Dejiny na denníky SME zaradila medzi naše najpočúvanejšie rozhovory. Moderátor Jaro Valent sa o sovietsko-fínskej vojne rozprával s historikom Janom Rychlíkom. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Rozpad Sovietskeho zväzu bola najväčšia geopolitická katastrofa v moderných dejinách – to sú slová Vladimíra Putina, z ktorých behá mráz po chrbte. Aj ďalšie jeho vyjadrenia, no predovšetkým stále prebiehajúca vojna na Ukrajine, dávajú jasne tušiť, že ruskému prezidentovi nejde o nič menšie, než o obnovu niekdajšieho sovietskeho či ešte predchádzajúceho Ruského impéria. Scény, ktorých sme dnes a denne svedkami, keď sú počas raketových a leteckých útokov bombardované aj civilné ciele, nás vracajú viac než 70 rokov späť. Čo však stojí za týmto rozhodnutím? Aké historické traumy, dezinterpretácie a ideologické koncepty stoja v pozadí mysle človeka, ktorý sa rozhodol viesť vojnu prakticky proti celému civilizovanému svetu? Po odpoveď musíme siahnuť do bodu, keď sa pred 30 rokmi Sovietsky zväz rozpadol alebo ešte viac do minulosti. A rovnako sa musíme pýtať či je Ukrajina len prvá na rane a zasa naopak, o čo vlastne dnes táto krajina bojuje? Čo všetko je dnes v hre? Hoci táto epizóda vznikla ešte v marci, krátko po začatí ruskej invázie do Ukrajiny, je naďalej aktuálna a zaradila sa medzi najpočúvanejšie rozhovory pravidelného podcastu Dejiny na denníku SME. Moderuje Jaro Valent a rozprával sa s Jurajom Marušiakom z Ústavu politických vied SAV. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Počas jeho panovania bol Hlohovec rozkvitajúcim mestom. Opravoval cesty, staval kláštory, kostoly a nemocnice. No na sklonku svojho života sa vybral na dlhú cestu, na cestu do Ríma. A nebol sám—Rím bol jedným z najobľúbenejších cieľov stredovekých cestovateľov z Uhorska. Reč je o Mikulášovi Ujlakim, pánovi Hlohoveckého panstva a bosnianskom kráľovi. Mikuláš Ujlaki pochádzal z významného uhorského rodu a on sám bol jedným z najvplyvnejších a najbohatších magnátov. A práve príbeh jeho cesty nás v tomto podcaste vovedie do témy cestovania v stredoveku. Po jeho stopách sa totiž vybrala aj naša dnešná hosťka. Prečo práve po stopách kráľa? Možno ste si už všimli, že v našom podcaste sa snažíme všímať si históriou často prehliadané príbehy bežných ľudí avšak voľba práve Mikuláša ako nášho sprievodcu je  v tomto prípade viac než logická a vlastne nevyhnutná.  Zatiaľ čo o cestách bežných ľudí sa zachovalo veľmi málo materiálov, o aristokracii, a obzvlášť o Mikulášovi sa ich zachovalo naopak mnoho. Naša dnešná hosťka prešla množstvo dokumentov z archívov v Ríme, Mantove, Benátkach, Budapešti a tiež v samotnom Hlohovci. Ako sa ukázalo príbeh Mikuláša Ujlakiho bol príbeh nielen uhorský ale zároveň európsky a aj preto bude práve on sprevádzať naše dnešné rozprávanie o cestovaní v stredoveku. Ako to teda bolo v stredoveku s cestovaním? Aké motivácie a dôvody viedli ľudí na cesty? Ktoré boli obľúbené destinácie v Európe? Kto všetko cestoval? Cestovali aj ženy? A kam cestovali obyvatelia územia vtedajšieho Uhorska? Ako boli vybavení a kde boli ubytovaní? A konkrétnejšie: Prečo sa vydal na cestu Mikuláš Ujlaki a aký dojem spravil na rodáka z Hlohovca stredoveký Rím? Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s historičkou Miriam Hlaváčkovou, ktorá pôsobí na Historickom ústave Slovenskej akadémie vied. Vo svojom výskume sa venuje dejinám stredovekej vzdelanosti, každodennosti a cirkevným dejinám. Miriam Hlaváčková je tiež autorkou historického cestopisu: Pútnik (Sonda do života stredovekých pútnikov) Kráľ Mikuláš Ujlaki a jeho cesta do Ríma (Rak 2022). Tento cestopis s bohatou obrazovou dokumentáciou je práve čerstvo v predaji. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

"V duchu tejto obety, ktorú prinášam, odkazujem slovenskému národu, aby bol svorný a jednotný v sledovaní veľkej zásady – za Boha a za národ – vždy, všade a v každom ohľade... . Tomuto zákonu slúžil som celý život, a preto sa považujem za mučeníka v prvom rade tohto zákona Božieho. V druhom rade cítim sa byť mučeníkom obrany kresťanstva proti boľševizmu." To sú jedny z posledných slov niekdajšieho prezidenta vojnovej Slovenskej republiky a odsúdeného vojnového zločinca Jozefa Tisa, ktoré nadiktoval svojmu spovedníkovi pred popravou 18. apríla 1947. Okrem iného poukazujú na fakt, že i samotný Jozef Tiso sa videl a považoval za mučeníka v boji za národnú vec, ktorého nepriaznivé okolnosti a nepriateľské sily posielajú podstúpiť "najvyššiu obeť". Mýtus nespravodlivo odsúdeného a popraveného "prvého slovenského prezidenta" nadobudol v ďalších rokoch a desaťročiach pozoruhodnú životnosť. Pravidelne sa objavoval v ľudáckych emigrantských kruhoch v zahraničí, spolu s nimi preplával Atlantický oceán, aby sa po roku 1989 vrátil späť s o to väčšou razanciou v divokých a nacionalizmom poznačených 90. rokoch.  Stal sa tak základom pre celkový kult Jozefa Tisa ako národného hrdinu a mučeníka, ktorý je koniec-koncov aj symbolickým stredobodom krajnej pravice na Slovensku. Ako sa tento kult rodil, do akej miery si ho vytváral už za svojho života samotný Jozef Tiso a kto boli jeho hlavný šíritelia v ďalších rokoch? A aké má miesto i na súčasnej politickej scéne na Slovensku? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom Antonom Hruboňom, ktorému práve vychádza kniha Mýtus a kult Jozefa Tisa. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Ich životy začali počas druhej svetovej vojny. A napriek tomu, že boli príliš malí a malé na to, aby vojnu vnímali, svetová vojna vplývala na ich životy aj dávno po svojom skončení. Reč je o deťoch narodených z vojny. O deťoch narodených v dôsledku vojny. Ich príbehy boli verejnosti dlho neznáme a historický výskum ich prehliadal. V najnovšej epizóde podcastu sa pozrieme na príbehy detí, ktoré sa narodili českým a slovenským matkám, pričom ich biologickými otcami boli americkí a sovietski vojaci. Ako prežívali tieto deti povojnové roky? Aké bolo postavenie detí amerických vojakov v komunistickom Československu, ktoré sa ostro vymedzovalo proti západným krajinám? Ako vnímali tieto deti domáci obyvatelia? Odlišovalo sa ich detstvo od detstva bežných detí v Československu? A ako sa napokon s vojnovou vo svojom životnom príbehu vyrovnali? Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s historikom Michalom Korhelom z Inštitútu Slavistiky Poľskej Akadémie Vied a doktorandom univerzít v Augsburgu a Ústi nad Labem. Michal Korhel sa dlhodobo venuje dejinam detstva, deťom narodeným v dôsledku vojny a nemeckej menšine v strednej Európe. Popri výskume sa tiež venuje popularizácii histórie, je autorom putovnej výstavy Deti nepriateľov(?) o česko-nemeckých deťoch v povojnovom Československu. Tieto dejiny sú dejinami mnohých ľudí v Čechách ale aj na Slovensku. Ak sa Vás táto história osobne týka, prípadne poznáte niekoho kto by bol ochotný povedať svoj príbeh a pomôcť s výskumom, tento oznam je pre Vás. Historici Michal Korheľ a Denisa Nešťáková hľadajú pamätníkov sexuálneho násilia počas postupu Červenej armády územím Slovenska a zároveň aj deti narodené zo vzťahov miestnych žien a sovietskych vojakov. Kontakty: Denisa Nešťáková: [email protected]; Michal Korhel: 0049 172 3957254, [email protected] Zdroj zvuku: Youtube/Vladimír Mišík - Brothers – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Verejný či politický život patrí mužom a ak sa v ňom predsa len objaví nejaká žena, je to väčšinou príznakom chaosu, signálom, že niečo nefunguje tak ako má. Nie, nie je to konštatovanie, ktoré by dnes niekto vážne vyslovoval a mal by tým na mysli normu pre súčasný spoločenský život. Je to však pohľad antiky, predovšetkým starovekého Grécka v epoche mestských štátov, ktoré nepripúšťali účasť na veciach verejných všetkým slobodným obyvateľom. Jedným z predkladaných dôvodov je i okolnosť, že domáci život zostával prísne oddelený od toho verejného, nielen politického, ale i kultúrneho či športového. Rétorické či básnické súťaže, divadlá či hry atlétov – to všetko bola v antickom Grécku zábava pre mužov. Aj preto je na mieste otázka, čo vlastne vieme o súkromnom domácom živote starých Grékov. Akú pozíciu malo v spoločnosti manželstvo a aké malo podoby, v akom právnom postavení sa vlastne nachádzali ženy a v akom muži? Zostával v tomto svete priestor na ľúbostné príbehy a prečo si aténski muži tak žiarlivo strážili svoje exkluzívne postavenie? Inými slovami, kto bol grécky homo domesticus? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom Michalom Habajom. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

"Prinajlepšom sa ocitajú v pozícii šikovných asistentiek v predizbách moci." Tento komentár  patrí nemeckej prekladateľke Angele Repka. Je rok 1993 a Repka frustrovane sleduje ako ženy, ktoré boli ešte pred pár rokmi aktívne zapojené do revolúcie 1989, sa v kolektívnej pamäti Novembra, najprv stávajú takpovediac obyčajnými asistentkami aby následne celkom zmizli z verejných spomienok na November. Niečo podobné sa deje naprieč celou Strednou Európou. Podobne miznú  ženy zapojené v Charte 77, či aktivistky v poľskom opozičnom hnutí Solidarita. V posledných rokoch sa situácia začína meniť. Pred pár rokmi vznikla séria rozhovorov so ženami Novembra, Spomienky žien Novembra či študentský film Nežná. Ženy novembra a ich príbehy sa však začínajú objavovať len v hrubých obrysoch. Napokon, úprimne? Čo prvé nám napadne, keď sa povie November 89? Námestia, štrnganie kľúčmi a  tribúni na tribúnach. Tváre a príbehy žien ešte stále nie sú súčasťou kolektívnej pamäte Novembra. Boli ženy skutočne len asistentkami revolúcie? Aká bola ich úloha a ako prispeli k politickej zmene? Ale tiež prečo sa pamäť Novembra vyvíjala bez žien? Čo táto neprítomnosť žien prezrádza o ich životoch po roku 89? A čo prezrádza o postavení žien v ponovembrovej demokracii na Slovensku? A napokon aké dôsledky má neviditeľnosť celej skupiny aktérov v obraze dôležitého momentu dejín modernej demokracie pre kvalitu demokracie samotnej? Agáta Šústová Drelová, sa rozprávala so Zuzanou Maďarovou výskumníčkou na Ústave európskych štúdii a medzinárodných vzťahov na Fakulte sociálnych a ekonomických vied  Univerzity Komenského a spolupracovníčkou vzdelávacej a publikačnej organizácie Aspekt. Zuzana Maďarová je autorkou prvej publikácie, ktorá sa venuje výlučne téme žien v politickej pamäti Novembra 1989. Kniha vyšla pod názvom Ako odvrávať novembru 1989 (môžete si ju prečítať alebo stiahnuť na tomto odkaze). Vo svojom výskume sa dlhodobo venuje výskumu politickej pamäti, politickej komunikácie a rodového usporiadania spoločnosti a politiky.  – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Legendu o Jurajovi Jánošíkovi poznáme všetci. Posledné tri storočia mal Jánošík publicitu ako málokto. Básne, ktoré romantizujú jeho život a smrť napísali Janko Kráľ či Pavol Országh Hviezdoslav. Likavský väzeň od Sama Chalupku je dodnes povinným čítaním. Jánošík je na maľbách Martina Benku, Ľudovíta Fullu, Kolomana Sokola a ďalších. Existuje minimálne sedem filmových spracovaní jeho života, vrátane filmu Jánošík- Pravdivá história od hviezdnej poľskej režisérky Agnieszky Holland. V tomto podcaste však nebudeme romantizovať. Jánošíka vrátime naspäť do 17. storočia a cez jeho život sa pozrieme na problematiku násilia a kriminality v živote bežných ľudí v ranom novoveku. Aké bolo 17. storočie na našom území? Ako veľmi prítomné bolo násilie a v akých podobách? O čom hovoríme ak hovoríme o kriminalite v 17. storočí? Aké boli najčastejšie delikty? A konkrétnejšie, ako fungovali zbojníci? Skutočne boli popri zbíjaní aj takpovediac pojazdnou charitou? Ako prebiehal Jánošíkov súd? A napokon, ako sa kedy vznikla legenda Jánošíka ľudového hrdinu, ktorý bohatým bral a chudobným dával? Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s historičkou Dianou Duchoňovou, odborníčkou na historickú kriminológiu, šľachtu a každodenný život v období raného novoveku. Diana Duchoňová je autorkou monografie Palatín Mikuláš Esterházy (dvorská spoločnosť a aristokratická každodennosť) a spolu s Tunde Legyelovou tiež knihy Hradné kuchyne a šľachtické stravovanie v ranom novoveku. Pravidelne spolupracuje ako odborná poradkyňa, nedávno aj pri tvorbe divadelnej inscenácie Jánošík, Príbeh vraha, ktorú ešte stále môžete vidieť v divadle Aréna. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Pred pár dňami sme oslávili 28. október, deň vzniku Československa. Na sociálnych sieťach sa to na chvíľu hemžilo československými vlajkami, fotkami prezidenta Masaryka či Milana Rastislava Štefánika. Zdá sa, že sme si zvykli práve cez tieto symboly a cez tieto osobnosti verejne prejavovať, že Československo má dôležité miesto v našich dejinách. Na medzivojnové Československo sa zväčša pozeráme cez tváre a príbehy Masaryka, Štefánika, možno Milana Hodžu či Andreja Hlinku, cez tých, ktorí založili štát alebo politické strany. V skratke, cez politické dejiny. Skúsme sa však na to pozrieť trochu inak. Dejiny prvej československej republiky, sú totiž aj dejinami tých, ktorí nezaložili štát alebo politickú stranu ale založili prvú kolóniu bytov, ktoré po prvý raz poskytovali robotníkom v Bratislave humánne priestory na bývanie, založili dievčenské školy, ktoré boli dostupné aj mladým ženám zo znevýhodneného prostredia, či dokonca spravili z robotníkov akcionárov vo vlastnom podniku. Na medzivojnové Československo sa pozrieme cez príbehy troch filantropov: právnika a zakladateľa robotníckej kolónie a pôvodne tiež nemeckého šľachtica Juraja Schulpeho, spisovateľky, dlhoročnej predsedníčky Živeny a zakladateľky siete škôl pre mladé ženy, Eleny Maróthy Šoltésovej a napokon majiteľa kožiarskej továrne v Liptovskom Mikuláši, Jána Pálku. Agáta Šústová Drelová, z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied sa rozprávala s historikom Lukášom Krajčírom, ktorý sa venuje dejinám Slovenska v prvej polovici 20 storočia. Lukáš Krajčír je editorom knihy Rok 1919 a Slovensko a bol tiež hlavným producentom a moderátorom multižánrového kultúrno-vzdelávacieho formátu Poézia demokracie. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

17. novembra sa dozvieme ďalšie mená bývalých príslušníkov Štátnej bezpečnosti, neslávne známej tajnej politickej polície komunistického režimu. Podľa šéfa Ústavu Pamäti Národa a experta na dejiny Štátnej bezpečnosti Jerguša Sivoša sa najnovšie ústavu podarilo získať takmer tri a pol tisíca spisov zamestnancov komunistických bezpečnostných zložiek. Ako však pripomína Fedor Blaščák, spoluautor dokumentárneho seriálu o ŠtB Prísne tajné, ktorý v týchto mesiacoch vysiela RTVS, ak chceme pochopiť fungovanie tajnej polície, nestačí nám poznať mená.  Do zväzkov sa musíme ponoriť. A tiež, nestačí sledovať konkrétne príbehy spolupráce len počas komunistického režimu ale je potrebné skúmať ako sa tieto príbehy vyvíjali po páde komunistického režimu. Ako fungovala ŠtB posledné roky komunistického režimu? Aké boli výhody práce pre tajnú políciu? Mali eštebáci možnosť nadobudnúť univerzálne zručnosti a uplatniť sa aj v novom demokratickom systéme? Ako fungovala spolupráca so sovietskou KGB? A napokon má dnes zmysel venovať čas príbehu komunistickej tajnej polície? Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s filozofom Fedorom Bláščákom, spoluautorom dokumentárneho seriálu "ŠtB, Prísne Tajné" a aktuálne tiež novým riaditeľom Nadácie otvorenej spoločnosti a s historikom Jergušom Sivošom, šéfom Ústavu Pamäti národa, ktorý už takmer 20 rokov skúma ŠtB. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Písal sa 12. október 1492 a tri španielske lode Pinta, Nina a Santa Mária sa plavili Atlantickým oceánom už viac než dva mesiace, keď sa na obzore konečne zjavila pevnina. Tento príbeh už ďalej dobre poznáte. Prvý ostrov Nového sveta, ktorý Krištof Kolumbus objavil, nazval San Salvador a začala sa tak éra objavovania a postupného ovládnutia nového kontinentu. Pre európske krajiny to znamenalo nový impulz a obrovské bohatstvo, ktoré sem v nasledujúcich desaťročiach a storočiach začalo prúdiť. Takto sa zvykneme na objavenie Ameriky dívať z našej európskej perspektívy. Čo však znamenal príchod Krištofa Kolumba a po ňom ďalších objaviteľov a dobyvateľov z pohľadu amerického domorodého obyvateľstva? Aké bolo stretnutie dvoch úplne odlišných svetov, ktoré sa paralelne vedľa seba rozvíjali po tisícky rokov? A boli vôbec Španieli schopní pochopiť a porozumieť tomu čo videli? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozpráva s Milanom Kováčom z Katedry porovnávacej religionistiky na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

26. novembra 1922 nadišiel deň D. Nebol to len kľúčový deň v živote Howarda Cartera, ale aj v dejinách celej egyptológie. Keď sa Carter spolu so svojim podporovateľom a mecenášom Lordom Carnarvonom prekopali k druhým zapečateným dverám Tutanchamónovej hrobky v Údolí kráľov, urobil v rohu odhalenej steny malý otvor a vo svite malej sviečky sa mu odhalilo nesmierne bohatstvo. Všade sa lesklo zlato a keď sa ho Lord Carnarvon spýtal či niečo vidí, zmohol sa len na jednu a dnes už okrídlenú vetu: „Áno, vidím úžasné veci.“ Takto a či trochu inak sa zvykne opisovať onen slávny moment, keď sa na svetlo sveta opäť dostali poklady slávnej hrobky faraóna Tutanchamóna. Až dovtedy sa o tomto mladom egyptskom panovníkovi veľa nevedelo. Koniec-koncov, vládol príliš krátko, nevyznamenal sa ani žiadnymi vojenskými úspechmi, štátnickými rozhodnutiami či veľkými stavebnými projektmi. Skrátka, nesmrteľným sa stal len vďaka tomu, že jeho hrobka zostala po viac než tri tisícročia bokom, uchránená od zvedavosti vykrádačov. Mohla tak vydať dôležité svedectvo o dobe a živote starovekého Egypta. Odvtedy sa Tutanchamón stal pre bežného človeka synonymom egyptskej civilizácie a fascinujúcou vstupenkou do vzdialenej ľudskej epochy. Čo všetko sa v hrobke nachádzalo? Kto bol samotný faraón Tutanchamón a v akej dobe vlastne žil? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s Veronikou Verešovou z Ústavu orientalistiky SAV. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Začiatkom leta 1990 praskali volebné miestnosti vo švíkoch. Druhý júnový víkend sa v Československu konali prvé demokratické voľby po páde komunistického režimu a prvé demokratické voľby od tých posledných v roku 1946. Voliči na Slovensku volili súčasne do Slovenskej národnej rady aj do Federálneho zhromaždenia. Účasť na voľbách bola bezprecedentná. Komentátori stranám vyčítali amaterizmus a často podobné volebné programy. To však málokoho obralo o eufóriu: voliči sa spolu s novovznikajúcimi politickými stranami viezli na vlne nadšenia z novembrových námestí. Bežní ľudia na Slovensku sa prvé mesiace demokracie cítili byť suverénnym, aktívnym a počuteľným zdrojom politickej moci. V roku 1990 sa viac ako kedykoľvek potom, a kedykoľvek predtým na politike podieľali aj bežní občania. Napokon Verejnosť proti násiliu, najväčšie politické zoskupenie, ktoré vzišlo práve z novembrových námestí, vnímalo svoju úlohu v zaistení dialógu medzi občanmi a štátnou mocou; malo ambíciu aktívne počúvať, odhaľovať, pomenovať a analyzovať problémy bežných ľudí. Väčšina občanov tomu úprimne verila. Hlasy v júnových voľbách napokon odovzdalo vyše 95 percent všetkých oprávnených voličov. O  pár mesiacov neskôr sa však začína šíriť sklamanie. Sklamanie, ktoré dnes mnohí vnímajú ako začiatok konca ponovembrového nadšenia z demokracie a tiež prvé štádium súčasnej podpory autoritárskym hnutiam a vodcom. V tejto epizóde sa pozrieme na prvé, formatívne mesiace modernej demokracie na Slovensku. Aký bol náš prvý rok demokracie? Aké témy vyvolávali vášne? Na čom sa v lete 1990 dokázali posekať aj dobrí známi? Čo si väčšina občanov predstavovala pod pojmom demokracia? A prečo sa často hovorí o rýchlom sklamaní z demokracie? Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s historikom Matejom Ivančíkom z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského. Matej Ivančík sa vo svojom výskume dlhodobo zaoberá prechodom k demokracii so zameraním na ekonomickú transformáciu. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Vianoce 1610 trávila Grófka Alžbeta Báthory na svojom panstve v Čachticiach, keď do jej kaštieľa prišla neohlásená návšteva. Palatín Juraj Thurzo, jeden z najmocnejších mužov v krajine a rodinný priateľ, neprišiel na priateľský rozhovor: grófku na mieste zadržal a dal strážiť na Čachtickom hrade. Nasledovalo vypočúvanie viac ako troch stoviek svedkov. Vyšetrovanie dospelo k záveru, že Báthory a jej pomocníci mučili a zavraždili niekoľko stoviek mladých žien. Grófka zomiera v domácom väzení o štyri roky neskôr. Život a smrť grófky Báthory je už niekoľko desaťročí suverénne najpopulárnejším historickým námetom mnohých viac ale často menej umeleckých spracovaní. Román Čachtická pani od Jozefa Nižňanského je historicky najpredávanejším románom na Slovensku. Väčšina popularizujúcich a populárnych spracovaní života a smrti Alžbety Báthory pracuje s príbehom masovej vrahyne. Celý život grófky má jeden smer a cieľ: organizovanie a vykonávanie vrážd nevinných mladých dievčat, zväčša slúžok. Avšak, ak sa na život Alžbety Báthory pozeráme len ako na príbeh vzostupu a pádu vrahyne uvidíme len zlomok jej zložitého životného príbehu. Zároveň strácame šancu dozvedieť sa cez jej príbeh viac o živote žien na našom území na prelome stredoveku a novoveku. V tomto podcaste sa pozrieme na grófku Báthory z viacerých perspektív a pokúsime sa zasadiť jej život do dobového kontextu. Budeme hovoriť o politickom kontexte ale najmä o každodennom živote a o myšlienkovom svete šľachtických žien na prelome uhorského stredoveku a novoveku: o vzdelávaní, manželstve, materstve či liečiteľstve. Príbeh grófky poodkryjeme nielen cez záznamy z vyšetrovania a súdu ale pôjdeme na jej dvor a na grófku sa pozrieme cez optiku jej služobníctva, a konkrétnejšie jej slúžok. Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s historičkou zaoberajúcou sa obdobím raného novoveku Tünde Lengyelovou z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied, autorkou a spoluautorkou viacerých štúdií a monografie na tému života a smrti Alžbety Báthory, ktoré boli preložené do viacerých jazykov. Dr. Lengyelová bola tiež odbornou poradkyňou filmu Báthory (2008) v réžii Juraja Jakubiska. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Zrejme nikoho neprekvapí, že pohreb kráľovnej Alžbety II. ako i slávnostný smútočný sprievod v uliciach Londýna s dvoma tisíckami pozvaných hostí z krajín Commonwealthu i celého sveta, sa stal i mediálnou udalosťou číslo jeden. Pochopiteľne, mohli by sme to pričítať jednak vysokej popularite a záujmu verejnosti, ktorej sa teší britská kráľovská rodina a jednak stále pretrvávajúcej tradícii britskej monarchie. A hoci sa to môže zdať už iba ako zvláštny relikt minulosti, v posledných udalostiach a výjavoch je v istom zmysle stále prítomný niekdajší duch britského impéria. Koniec-koncov, Alžbeta II. nebola len britskou panovníčkou, ale aj hlavou ďalších 14 štátov Commonwealthu. A rovnako ním bude aj jej nástupca Karol III. Je to preto príležitosť ohliadnuť sa späť po zdrojoch tejto tradície a pozrieť sa bližšie na niekdajšie impérium, nad ktorým ako hovorili jeho súčasníci, slnko nezapadá. Z čoho pramenil jeho mimoriadny úspech? Ako sa vyvíjal a čo sa stalo s Veľkou Britániou a napokon aj s pozíciou britského panovníka v časoch postupnej dekolonizácie rozsiahlych častí sveta? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa na lesk i biedu Britského impéria poohliadol so Silvestrom Trnovcom z Ústavu orientalistiky SAV. - Poslucháčsky prieskum denníka SME o podcastoch je ukončený. Jeho výsledky zverejníme onedlho. - Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Komunistický nacionalizmus, nacionalistický komunizmus, národní komunisti. Ak sa aj vám tieto slovné spojenia zdajú protirečivé, nemožno sa čudovať. Komunisti predsa hlásali a často okázalo oslavovali  bratstvo národov: vpád vojsk varšavskej zmluvy v roku 1968 sa počas normalizácie oslavoval ako bratská pomoc a pravidelne sa konali oslavy československo-sovietskeho priateľstva. Internacionála, hymna, ktorá bola prakticky soundtrackom komunistického režimu, oslavovala medzinárodný socializmus. Spieva sa v nej o jednom a jednotnom pracujúcom ľude a nenájdete v nej ani zmienku o národoch. Avšak, pre vedúce postavy Komunistickej strany Slovenska, ale tiež radových komunistov bol národný komunizmus dôležitou súčasťou ich myšlienkového sveta a politiky. Pre mnohých komunistov bol národný komunizmus užitočný aj po páde komunistického režimu v roku  1989: viacerým poslúžil ako predpríprava na rýchlu konverziu z komunistov na plnokrvných nacionalistov a populistov. Na Slovensku patrili k jeho najvýraznejším postavám Gustáv Husák či Ladislav Novomeský. Aj cez ich životné príbehy možno bližšie skúmať príbeh národného komunizmu na Slovensku. Prečo komunistov lákala národná otázka? Možno naozaj hovoriť o komunistických nacionalistoch? A môžeme teda tvrdiť, že komunisti prispeli k zachovaniu a posilneniu nacionalizmu a populizmu na Slovensku? Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s historikom Adamom Hudekom z Ústavu dejín súčasnosti na Akadémii vied Českej republiky. Hudek sa dlhodobo venuje výskumu národného komunizmu a na túto tému publikoval niekoľko odborných článkov a monografiu. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Bol raz jeden kráľ, ktorý sa vzoprel fašizmu. Tak by sme dnes mohli začať svoje rozprávanie. Nejde však o fikciu či prehnanú fabuláciu, ale reč bude o monarchovi, ktorý sa v rozhodujúcej chvíli postavil na správnu stranu dejín. Rumunský kráľ Michal I. stál v lete roku 1944 pred hrozivou situáciou. Buď ponechá krajinu v rukách premiéra a Hitlerovho kolaboranta gen. Iona Antonesca alebo sa spojí s domácim odbojom a podnikne riskantnú politickú i vojenskú akciu, vo výsledku ktorej sa Rumunsko pripojí k antihitlerovskej koalícii. Rozhodol sa pre druhú možnosť a aj vďaka tomu Slovensko na konci vojny oslobodzovali i rumunskí vojaci. Je preto až zarážajúce ako málo o tomto mužovi na Slovensku vieme. Jaro Valent z časopisu Historická revue sa preto rozprával s historikom Antonom Hruboňom. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

"Javorinu Nemci nikdy nedostanú!" – tento zľudovený výrok partizánskeho veliteľa Miloša Uhra sa pôvodne spájal s odmietnutím poskytnúť drevo na kúrenie z javorinských hôr pre nemeckú posádku v Lubine. No ako jeseň a zima rokov 1944 a 45 ukázali, zďaleka nešlo len o drevo. Tento región uprostred Bielych Karpát bol známy aj svojou podporou partizánom, odporom voči okupantom a voči kolaborantskej ľudáckej vláde. V javorinských lesoch i na kopaniciach sa tak odohrávala na konci vojny dráma, ktorá by sa poľahky vmestila do filmového scenára s povstaleckou tematikou. A hoci odpor miestnych partizánov nemenil pohyb hlavných armád na mape Európy, výrazne poznačil pamäť tohto malebného regiónu. Z tabúľ a pamätníkov, roztrúsených po dedinkách pod Veľkou Javorinou si aj dnes môžete prečítať mená mužov, ktorí sa so zbraňou v ruke postavili proti fašizmu. Tie aj po takmer 80 rokoch ožívajú v rozprávaniach Bošáčanov, Lubinčanov či Turancov. Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom Jurajom Krištofíkom z Múzea Slovenských národný rád SNM v Myjave. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Hoci je dnes historická budova SND v havarijnom stave a čaká na svoju rekonštrukciu, stále má čím prekvapiť. V zbierkach Galérie mesta Bratislavy pred nedávnom objavili štyri veľkorozmerné plátna, ktoré historici identifikovali ako maľby zo stropu v hľadisku niekdajšieho Mestského divadla v Prešporku. To sa práve v búrlivom 20. storočí premenilo na národné a samotné mesto zasa za hlavné. Keď však toto divadlo v roku 1886 otváralo svoje brány, bola i Bratislava či skôr Prešporok celkom iným mestom. Popri rýchlo rastúcej Budapešti či blízkej Viedni akoby strácalo na niekdajšej korunovačnej sláve a mešťanov čoraz viac roztrpčovala neblahá nálepka provinčnosti či dokonca bezvýznamnosti. Aj preto sa práve nové divadlo stalo objektom ich ambícií, túžby po prezentácii, ktorá by obyvateľom niekdajšieho Prešporka dodala sebavedomie i kultúrne uspokojenie. Ako sa teda rodilo toto divadlo, kam siahali jeho umelecké ambície a čo nám o tejto dobe prezrádza jeho výzdoba? Kde sa doteraz štyri stratené plátna nachádzali a čo nám ich osud hovorí o uplynulom storočí? Jaro Valent sa rozprával s divadelnou historičkou Janou Laslavíkovou a historičkou umenia Janou Lukovou z Historického ústavu SAV. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Máloktoré mesto prešlo takými dramatickými zmenami ako Bratislava v 20. storočí a svoju podobu mení vlastne aj dnes. Kým po dlhú dobu pôsobila ako ospalé provinčné mesto, so vznikom Československej republiky sa s ňou počítalo už ako s hlavným mestom Slovenska. Ako sa neustále premeny režimov v nasledujúcich desaťročiach podpísali na jej podobe? Ako sa Bratislavy dotklo obdobie socializmu? Čo všetko z tejto éry zatracujeme a čo naopak môžeme obdivovať? Tentoraz sme sa rozhodli s našimi poslucháčmi stretnúť osobne a naživo. A vybralo sme vari najlepšie miesto pre dnešnú tému, Tyršovo nábrežie odkiaľ sme mohli pozorovať celú panorámu Bratislavy. Moderátor Jaro Valent sa na dunajskom nábreží rozprával s Alexandrou Kusou, riaditeľkou SNG a Petrom Szalayom z Historického ústavu SAV. – Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Biblia pauperum – teda biblia pre chudobných a negramotných. Tak sa zvykne označovať v európskom stredovekom umení cyklus nástenných malieb, ktoré aj jednoduchému človeku vysvetľujú a zobrazujú výjavy zo života Krista a svätých. Neraz ide o vrchol majstrovstva často anonymných stredovekých umelcov, ktoré predovšetkým do Talianska prichádzajú obdivovať davy turistov. Po takejto gotickej ceste sa však môžete prejsť aj na Slovensku. Regióny Gemeru a Malohontu sú plné na prvý pohľad nenápadných vidieckych kostolov, ktoré skrývajú poklady stredovekej spirituality – kalváriu s umučeným Kristom, plačúcimi ženami i anjela, ktorý vynáša do neba dušu jedného z ukrižovaných lotrov; mystické zobrazenie hlavy s troma tvárami Najsvätejšej trojice či zobrazenie starouhorskej legendy sv. Ladislava. Gemerské fresky sú natoľko výnimočné, že sa radia k vrcholom stredovekého výtvarného prejavu v celej strednej Európe, čo na jar tohto roku potvrdilo aj udelenie prestížnej známky Európskeho dedičstva. Ako je vôbec možné, že sa aj u nás zrodilo takéto výtvarné bohatstvo? Kto boli ľudia, ktorí po sebe zanechali v gemerských kostoloch výjavy, ktoré návštevníka akoby šmahom ruky preniesli do Toskánska či Benátska? A ako sa o toto dedičstvo staráme dnes? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom Michalom Augustovičom a architektom Davidom Raškom zo združenia Gotická cesta. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Mária Magdaléna Fugger, Františka Khuen de Bellasy, Mária Eleonóra von Harrach—tieto tri ženy pochádzali z významných aristokratických rodov Habsburskej monarchie. Spájali ich však aj manželské zväzky s členmi rodu Pálffy. Pálffyovcom tieto sobáše priniesli bohatstvo či kontakty na cisárskom dvore a významne prispeli k etablovaniu tohto rodu medzi politickou a hospodárskou elitou mnohonárodnostnej Habsburskej monarchie. Rod Pálffy patril viac ako tri storočia k najvýznamnejším šľachtickým rodom na území dnešného Slovenska. Príbeh ich spoločenského, politického a hospodárskeho vzostupu sa začína na začiatku uhorského novoveku v 16. storočí a je spätý s bitkou pri Moháči a nástupom Habsburgovcov na trón. Neodmysliteľnou súčasťou tohto príbehu sú však aj príbehy spomínaných žien. Agáta Šústová Drelová v rozhovore s historičkou Annou Fundárkovou, odborníčkou na dejiny aristokracie v ranom novoveku pôsobiacou v Historickou ústave Slovenskej akadémie vied, hovorí o postavení aristokratiek v ranom novoveku, o tom akú úlohu zohrali ženy pri vzostupe rodu Pálffy, ako prežívali svoje manželstvá, do akej miery a ako sa zapájali do verejného života, ale tiež o kultúrnom dedičstve, ktoré po sebe zanechali. Rozhovor je súčasťou minisérie o dejinách žien v starších i novších dejinách. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

19. februára 1982 priletelo do Zürichu vo večerných hodinách lietadlo spoločnosti Swissair z Londýna, o deň neskôr i z New Yorku. Na palubách oboch lietadiel sa nachádzalo viac než 18 ton československého menového zlata. Za prísnych bezpečnostných opatrení nasledovala jeho kontrola zástupcami Štátnej banky Československej, švajčiarskej banky a tzv. tripartitnej komisie. Naložené lietadlá opustili Zürich ešte v ten istý deň. Ako píše historik Slavomír Michálek vo vôbec prvej knihe, ktorá sa komplexne venuje tejto problematike, vrátením tohto pokladu sa skončilo jeho viac ako štyridsať ročné blúdenie; blúdenie, ktoré ilustruje dôležité momenty československých, slovenských ale do istej miery aj povojnových globálnych dejín. Na začiatku tohto dlhého príbehu bolo rozbitie Československa a okupácia českých krajín nacistickým Nemeckom. Jej výsledkom bolo aj násilné ukoristenie a odvezenie československého menového zlata. Na konci vojny ho v soľných baniach Merkers pri Aachene objavila americká okupačná armáda a takmer okamžite sa stalo súčasťou zložitých americko-československých hospodárskych a diplomatických vzťahov. Na pozadí tohto príbehu sa pritom odrážali aj jednotlivé kapitoly studenej vojny. Akým spôsobom a prečo vzniklo československé menové zlato? Ako do jeho príbehu zasiahla nacistická okupácia? Čo sa so zlatom dialo po ukončení druhej svetovej vojny? A prečo rokovania medzi v tom čase už komunistickým Československom a zástupcami západných krajín, najmä Spojených štátov, trvali tak dlho? Moderátori Dejín Jaro Valent a Agáta Šústová Drelová sa rozprávali sa Slavomírom Michálekom, riaditeľom Historického ústav SAV. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

"Viedenčania nás úplne vyjedajú, prichádzajú k nám denne po stovkách a v nedeľu po tisícoch, aby nakúpili tu, čo vo Viedni nedostať. Oni platia toľko, koľko sa od nich žiada, a my Prešporčania, ak nechceme hladovať, musíme zaplatiť tie isté ceny." Je leto 1917, a obyvatelia dnešnej Bratislavy naplno pociťujú vrcholiacu potravinovú a surovinová krízu sprevádzajúcu prvú svetovú vojnu. Rovnako frustrovaní sú však aj Viedenčania, mnohí sú presvedčení, že sú "obklopení nepriateľmi" nielen z Uhorska (a Prešporka), ale aj okolitých rakúskych regiónov.  Nepriateľmi, pretože Viedeň nezásobujú a nechávajú ich hladovať. Hnev Prešporčanov rovnako ako Viedenčanov bol reakciou na akútny nedostatok základných potravín a zlyhávanie dodávok z vidieka. Ešte zložitejšia bola situácia na tých územiach Slovenska, ktorými prechádzal front. Tieto informácie pochádzajú z knihy historičky Gabriely Dudekovej Kováčovej, Človek vo vojne o stra vojne o stratégiách prežitia a sociálnych dôsledkoch prvej svetovej vojny na Slovensku. Ako sa mení situácia bežných ľudí v dôsledku vojny? Ako reaguje na túto situáciu štát? Aké opatrenia a obmedzenia sprevádzajú každodenný život  počas vojny? Aká je situácia na tých územiach, ktorými prechádza front? A napokon aké stratégie prežitia si civilné obyvateľstvo počas vojny vytvorilo a čo z vojny sa zachovalo v ich spomienkach? Agáta Šústová Drelová v rozhovore s historičkou Gabrielou Dudekovou Kováčovou pôsobiacou v Historickou ústave Slovenskej akadémie vied diskutuje o dopade prvej svetovej vojny na civilistov a na domáci front. Zdroje zvukov: Marián Varga: Virágom – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Uhorský kráľ Matej Korvín ju nazval „štítom a hradbou krajiny“ a dodnes z tohto jej charakteru veľa zostalo. Trnava sa vzhľadom na početnosť kostolov tradične nazýva slovenským Rímom, no má ešte jednu unikátnu črtu. A tou sú dobre zachované mestské hradby, ktoré do veľkej miery dokumentujú schopnosti starých majstrov. Návštevník tohto mesta si ich nemôže nepovšimnúť, naopak, veľakrát musí cez ne prechádzať, pričom musí obdivovať ich robustnosť a komplexnosť. A práve ucelenosť trnavských hradieb je mimoriadna nielen na slovenské, ale i stredoeurópske pomery. Ako vznikali a dokázali mesto ochrániť pred útokmi nepriateľov? A čo nám o živote v starej Trnave hovoria najnovšie výskumy? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s Petrom Grznárom, archeológom a pamiatkarom z Krajského pamiatkového úradu v Trnave. – Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

V lete 1914, bezprostredne po začiatku prvej svetovej vojny, sa na území dnešného Slovenska rozbehla vojenská mobilizácia. Do rakúsko-uhorskej armády bolo postupne povolaných približne 400 000 vojakov vo veku 17 až 50 rokov. Takmer 70 000 z nich sa už domov nikdy nevrátilo, pričom okolo 60 000 sa vrátilo s trvalými následkami. Dobové štatistiky nezaznamenávajú počty tých, ktorých vojna pripravila o zdravie psychické. Svetová aj slovenská historiografia už niekoľko desaťročí intenzívne skúma osudy týchto mužov. Začiatok vojny a jej priebeh tak máme možnosť sledovať nielen cez rokovania politických elít v bezpečí salónov, ale cez optiku vojakov v zákopoch, v lazaretoch či v zajatí. História prvej svetovej vojny sa tak píše nielen zhora ale tiež zdola. Historička Gabriela Dudeková Kováčová vo svojej knihe Človek vo vojne, (Stratégie prežitia a sociálne dôsledky prvej svetovej vojny na Slovensku) skúma príbehy bežných vojakov, ktorí do prvej svetovej vojny narukovali z územia dnešného Slovenska, vtedajšieho Rakúsko-Uhorska. Ako sa z bežného muža stáva vojak? Aký bol každodenný život vojakov na fronte? Na akých miestach a v akých podmienkach boli držaní v zajatí? Čo sa dialo ak vojak padol v boji? A napokon ako prebiehal ich návrat domov po mesiacoch a neraz rokoch strávených na bojiskách prvej svetovej vojny? Agáta Šústová Drelová, výskumníčka z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied sa rozprávala s historičkou doktorkou Gabrielou Dudekovou Kováčovou, pôsobiacou na Historickou Ústave SAV a autorkou knihy Človek vo vojne (Stratégie prežitia a sociálne dôsledky prvej svetovej vojny na Slovensku). Zdroje zvukov: ĽH Jaroslava Hazlingera – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Dodnes predstavuje aj s pričinením rímskych historikov obraz dekadentného vládcu, zhýralého, extravagantného a narcistického muža, ktorý sa viac než politickým záležitostiam oddával zábave a radovánkam najrôznejšieho druhu. Nero sa nepochybne zaradil k najznámejším rímskym cisárom. Za túto pozíciu však nevďačí svojim politickým či vojenským schopnostiam. Práve naopak, akoby ho do nej vyniesli jeho negatívne vlastnosti. Je tak skôr odstrašujúcim príkladom a v mnohých ohľadoch popretím tradičných rímskych cností – rozvážnosti, skromnosti či pracovitosti. Nero však v mnohom reprezentoval vtedajší rímsky svet naplnený nespútanou zábavou, gladiátorskými zápasmi v arénach, pretekmi vozatajov a životom v luxuse pre pomyselných horných 10 tisíc. Jeho kritici mu vyčítali, že svoju moc neopiera o zhodu či hľadanie kompromisu s rímskym senátom, ale naopak o priazeň sordity – širokých ľudových más či jednoducho nízkej a hlúpej zberby. Ako osudová kataklizma vstúpil v roku 64 n. l. do tohto sveta požiar, ktorý úplne zničil viac než dve tretiny Ríma. A na scéne sa po prvý raz objavujú i prví kresťania, ktorých Nero obvinil z podpaľačstva. A tu niekde sa začína aj pre Rimanov nepochopiteľný príbeh kresťanského mučeníctva a fanatickej odovzdanosti vlastnému osudu. Nerovi tak navždy prischla úloha kata sv. Petra či sv. Pavla z Tarsu, arcizloducha a zhýralca, ktorého život napokon ukončila jeho vlastná ruka. Čo teda stálo za Nerovým mocenským pádom a ako vyzeralo stretnutie rímskeho sveta s prvými kresťanmi? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s archeológom Františkom Hříbalom. – Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny. See omnystudio.com/listener for privacy information.