Dejiny

Terra banensium, teda zem baníkov – aj s takýmto označením sa stretávame v písomných prameňoch, ktoré dokazujú, že už minimálne v 14. storočí malo baníctvo na našom území už hlbokú tradíciu.Horné Uhorsko a zvlášť stredoslovenské banské mestá sa stali na celé stáročia najdôležitejším zdrojom surovinového bohatstva drahých kovov – striebra, zlata ale aj medi. Kremnica, Banská Štiavnica či Banská Bystrica a mnohé ďalšie mestá boli zároveň pilierom uhorskej ekonomiky a svojou produkciou i vďaka kontaktom domácich a zahraničných kupcov sa zapojili do celoeurópskeho obchodu.Ako sa to však celé začalo a prečo je práve 13. storočie s prívlastkom "strieborné" považované za začiatok tohto úspešného príbehu? Ako sa naše striebro ťažilo, spracovávalo a kde všade sa s ním obchodovalo? A ako z neho profitoval panovník i samotná krajina?Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s Martinom Štefánikom z Historického ústavu SAV.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Presne pred 80 rokmi 1. septembra 1939 krátko pred 5 hodinou ráno prekročili nemecké vojská poľskú hranicu, začala sa tak druhá svetová vojna. Po počiatočnom poľskom hrdinskom i keď zúfalom odpore a práve v čase, keď sa Poliaci z posledných síl snažili brániť svoje hlavné mesto, sa 17. septembra na východných hraniciach ich krajiny objavil ďalší agresor – sovietska Červená armáda.Obom septembrovým dátumom však predchádzal ešte jeden významný letný deň.23. augusta do Moskvy pricestoval minister zahraničných vecí nacistického Nemecka Joachim von Ribbentrop.Hoci očakával stretnutie len so svojim sovietskym náprotivkom Vjačeslavom Molotovom, srdečne ho priamo v Kremli privítal žoviálny a veselý Josif Stalin.Za krátko sa obe strany dohodli na tzv. zmluve o neútočení a tajnom protokole, ktorý rozdeľoval sféry vplyvu v Poľsku i ďalších krajinách východnej Európy.Dohoda vstúpila do dejín ako Pakt Ribbentrop-Molotov, či rovno Pakt Hitler-Stalin. Už o 8 dní začali na Poľsko dopadať prvé bomby.Ak sa teda pozrieme na reťazec udalostí a ich následkov, ako si odpovieme na otázku - kto rozpútal druhú svetovú vojnu?Nieslo vinu len Hitlerove Nemecko alebo v rovnakej miere aj Stalinov Sovietsky zväz?A ako je možné, že sa z dvoch ideologických nepriateľov na život a na smrť stali nakrátko tichí spojenci?V čom sa vlastne oba totalitné režimy – nacizmus a komunizmus - navzájom líšili či naopak, dôverne k sebe hľadali cestu?Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s politológom Tomášom Zálešákom z Trnavskej Univerzity.See omnystudio.com/listener for privacy information.

"Ryšavá líška", aj takto nazývali jedného z našich najdlhšie vládnucich panovníkov Žigmunda Luxemburského, uhorského i českého kráľa a rímsko-nemeckého cisára. Boli to azda jeho nadanie zdatného diplomata, schopnosť dostať sa z každej šlamastiky a napriek ťažkostiam dosiahnuť tie najdôležitejšie mocenské pozície vo vtedajšej Európe, ktoré mu vyslúžili práve takýto prívlastok.Pohľad historiografie na tohto významného politika sa však líši od krajiny ku krajine.Kým v českom prostredí je známy ako vierolomný či "prolhaný" muž, ktorý nedodržal svoj sľub a pripustil upálenie majstra Jána Husa, v Uhorsku mu bol naopak kladený za vinu úpadok kráľovskej moci a posilňovanie vplyvu magnátov.Čo je však z týchto tvrdení pravdivé a aký Žigmund Luxemburský naozaj bol?Zažívalo Uhorsko počas jeho vlády úpadok a chaos alebo naopak rozvoj, čoho dôkazom by mohol byť rozkvet slobodných kráľovských miest?A mohol byť politik a štátnik európskeho formátu na prelome 14. a 15. storočia iný, než nevypočítateľný, "vierolomný" a prefíkaný ako líška?O tejto neobyčajnej postave neskorého stredoveku sa Jaro Valent z časopisu Historická revue rozprával s historičkou Danielou Dvořákovou z Historického ústavu SAV.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Slovensko je hradná veľmoc – aspoň takto sa zvykne prezentovať navonok, v turistických príručkách a pútačoch. Pôsobivé ruiny kamenných hradov v krásnej slovenskej prírode dodnes prebúdzajú v návštevníkovi neraz až romantické predstavy.Skutočný život na stredovekom hrade však ani zďaleka nebol taký romantický a pohodlný.Po dlhé stáročia predstavoval práve hrad útočisko pred nebezpečenstvom a vojnou, ale bol rovnako aj výrazom moci a prestíže hradných pánov.Ako teda vyzeral každodenný život aristokracie, ale aj bežného služobníctva, ktoré žilo na našich hradoch?Čo dnes vieme o stravovaní, hygiene, hospodárstve, ale napríklad aj o zábave či duchovnom živote ľudí, ktorí sa na slovenskú krajinu dívali z hradného brala?O živote v stredoveku sa Jaro Valent z časopisu Historická revue rozprával s historičkou Danielou Dvořákovou.See omnystudio.com/listener for privacy information.

"V krízovej dobe nie je predsa možné plniť a dodržiavať ústavu či zásady zákonnosti, ale je potrebné prijať i represívne opatrenia, postaviť sa odhodlane proti vonkajšiemu i vnútornému nepriateľovi revolúcie." Takýto politický postoj deklaroval mladý a zanietený revolucionár, člen Výboru pre verejné blaho Louis Antoine de Saint-Just, známy ako "netvor s krásnou tvárou". Stalo sa tak pred Národným konventom v októbri 1793, teda v čase, keď sa Francúzska revolúcia posúvala do svojej najradikálnejšej fázy.Jej príbeh tak nie je iba vymenovávaním veľkých revolučných ideálov, zakotvených v takých dokumentoch ako Deklarácia práv človeka a občana, ale je aj rozprávaním o tragickom osude francúzskeho kráľovského páru a o násilí, ktoré reprezentuje jeden z neodmysliteľných symbolov revolúcie – gilotína.Uvoľnenie dovtedy neochvejných pravidiel a noriem, dlhodobá frustrácia väčšiny spoločnosti a nová generácia politických vodcov – radikálov, to všetko viedlo k tomu, že Francúzska revolúcia sa pre mnohých stala skôr synonymom teroru, zosobneným jakobínskou hrôzovládou a postavou nepodplatiteľného fanatika Maximiliana Robespierra.Čo napokon doviedlo Francúzsko od ideálov rovnosti a bratstva všetkých ľudí k násiliu a politickému prenasledovaniu? Ako to vyzerá, keď revolúcia požiera svoje deti?Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom Oliverom Zajacom z Historického ústavu SAV.See omnystudio.com/listener for privacy information.

"Bez spoluúčinkovania žien nemožno nám vybudovať celý chrám národnej osvety", tak znel jeden z kľúčových motívov, ktorý stál pri základoch prvého a na dlho i jediného slovenského ženského spolku Živena. Presne pred 150 rokmi, 4. augusta 1869 sa pod martinskými lipami zišlo jej zakladajúce zhromaždenie.Udialo sa tak v čase, keď sa po Rakúsko-Uhorskom vyrovnaní v roku 1867 rozhodovalo aj o ďalšom osude slovenského národného hnutia v podmienkach postupujúceho národnostného útlaku.Členky tohto spolku, teda živeniarky pritom neraz dopĺňali činnosť tých slovenských inštitúcií, ktoré uhorská vláda zakázala či vôbec ani nepripustila.Do veľkej miery sa tak v najťažších rokoch odnárodňovania zaslúžili o uchovanie a prežitie slovenského povedomia.Aj preto sa historici pri spätnom hodnotení tejto tradície pýtajú, či bola Živena viac národným než ženským emancipačným spolkom v pravom slova zmysle.Ako sa teda Slovensky zapájali do nášho národného hnutia a do akej miery im vtedajšie mužské autority – často otcovia či manželia – umožňovali vstúpiť do verejného života?A kde stála Živena v zápasoch o demokraciu počas búrlivého 20. storočia?Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historičkou Danielou Kodajovou z Historického ústavu SAV.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Ak hovoríme o dejinách mimo nášho európskeho kontinentu, často sa môžeme dostať do situácie, že nám nestačia naše bežné kritéria či predstavy.O to viac to platí pri pohľade na obrovský Indický subkontinent.Azda najviac ho v očiach väčšiny ľudí na Západe reprezentuje Tádž Mahal – prekrásne mauzóleum, vznášajúce sa akoby medzi nebom a zemou, ktoré nechal postaviť jeden z tzv. Veľkých Mughalov Šáhdžahán pre svoju milovanú manželku Mumtaz Mahal.A bola to práve epocha Veľkých Mughalov 16. a 17. storočia, ktorá vtlačila výraznú pečať a určila podobu Indie, tak ako ju dnes poznáme.No už málokto vie, že to bola práve táto panovnícka dynastia, ktorá hoci vyznávala islam, dokázala po viac než dve storočia efektívne zjednocovať a spravovať prevažne hinduistickú Indiu.Ako vyzeral pre Európanov tento stále neznámy svet?A vyznačovala sa táto doba podstatne väčšou dávkou tolerancie a kultúrnej interakcie, než dnes, keď je Indický subkontinent rozdelený predovšetkým medzi dva nepriateľské a po zuby ozbrojené štáty?Jaro Valent s Historickej revue sa rozprával s Dušanom Deákom z Katedry porovnávacej religionistiky UK v Bratislave.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Dňa 14. júla si celé Francúzsko ako každý rok pripomínalo svoj najvýznamnejší štátny sviatok – Deň dobytia Bastily. Práve táto udalosť presne pred 230 rokmi odštartovala celý rad politických, ale aj spoločenských a sociálnych zmien, ktoré zvykneme označovať termínom Francúzska revolúcia. Tá mala pre ďalší politický vývoj Európy kľúčový význam a asi nepreháňajú tí historici, ktorí hovoria o globálnom dopade udalostí vo Francúzsku v lete roku 1789.Revolúciu dodnes pripomína jej stále živé symbolika – slávna trikolóra, Marseillaisa ako francúzska štátna hymna, no predovšetkým ju reprezentujú slová rovnosť-bratstvo-sloboda. Práve toto heslo prežilo v ďalších rokoch závratnú politickú kariéru a je stále súčasťou politického vedomia ľudí viac alebo menej po celom svete.Ako sa však v pôvodne absolutistickom Francúzsku kráľa Ľudovíta XVI. rodila revolúcia a na čom vlastne stroskotal starý režim? Kto revolúciu v prvej fáze reprezentoval? Bol to pokus o reformu alebo už prvé výstrely dávali tušiť, že sa spoločenský a politický vývoj pohne v ďalších rokoch k omnoho radikálnejším a násilnejším premenám?Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom Oliverom Zajacom.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Po Veľkej vojne – tak znie názov exteriérovej výstavy, ktorú si v týchto dňoch môžu pozrieť obyvatelia či návštevníci Bratislavy, a ktorá dokumentuje predovšetkým dramatické roky, nasledujúce po ukončení prvej svetovej vojny.Výstava sa koná 4. až 22. júla v Bratislave na Kamennom námestí.Hoci od týchto udalostí uplynulo už jedno storočie, otázky spravodlivosti povojnového usporiadania Európy a jej nového rozdelenia, sú dodnes pri vzájomných diskusiách Čechov a Slovákov, Maďarov, Poliakov, Rakúšanov, Rumunov či Nemcov stále prítomné.Zrodila sa totiž tzv. Nová Európa a spolu s ňou aj niekoľko nových identít, rodili sa nové štáty s novými či staronovými symbolmi.Námestia i ulice menili svoje názvy i svoj charakter a rodila sa aj nová generácia, ktorá si svoje občianske vedomie budovala už v nových pomeroch – v našom prípade v demokratických podmienkach Československej republiky.Avšak už ďalšie desaťročia ukázali, že ani tento stav nebol trvalý a s rovnakou rýchlosťou, ako sa menili medzinárodné či domáce pomery, mizli a objavovali sa nové verejné symboly a verejný priestor sa opäť transformoval.V živote bežného človeka sa tak stalo hneď niekoľkokrát. Už klasický príklad predstavuje na Slovensku meno či socha M. R. Štefánika.Čo teda znamenalo obdobie rokov 1918 – 1923 pre strednú Európu a zvlášť pre Slovensko?A ako sa menili ulice a námestia, ktoré naoko dobré poznáme v závislosti od aktuálnej štátnej ideológie?A dokážeme sa dnes k verejným priestorom postaviť s adekvátnym pochopením a poznaním našej minulosti?Jaro Valent z časopisu Historická revue a rozprávať sa budem s historičkou Tatianou Bírešovou z Centra edukácie a inovácii.See omnystudio.com/listener for privacy information.

(Ab)normalizace – tak znel názov exteriérovej výstavy fotografií, ktorú si mohli minulý rok pozrieť aj obyvatelia či návštevníci Bratislavy a ktorá dokumentovala život na českom či československom vidieku v 70. a 80. rokoch.Jej autor – Jindřich Štreit – strávil tieto husákovské roky s fotoaparátom v ruke a zachytil absurditu, no zároveň smutnú realitu tejto doby.Oboje pocítil aj na vlastnej koži, keď bol obvinený z hanobenia republiky a väznený za sériu fotografií, ktoré už na prvý pohľad pôsobia nevinne.Veď napokon schôdze, odovzdávania diplomov predstaviteľmi Národného výboru, cvičenia civilnej obrany, prvomájové sprievody či voľby s jednotnou kandidátnou listinou Národného frontu boli výjavy či skôr predstavenia, ktoré v prostredí českej dediny sami od seba nadobúdali svoj úsmevný až bizarný charakter.Čo teda normalizačný režim provokovalo na tvorbe jedného nenápadného fotografa v moravskom Sovinci a ako si na tieto roky spomína sám Jindřich Štreit, ktorého prácu dnes poznajú po celom svete? Čo jeho súčasné dielo hovorí o našej dobe?S českým fotografom Jindřichom Štreitom sa rozprával Jaro Valent s časopisu Historická revue.Aktuálnu výstavu Jindřicha Štreita Radosti i Strasti života nájdete v Galérii Nadácie SLOVAK PRESS PHOTO v Zichyho paláci na Ventúrskej 9 v Bratislave do 15. augusta.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Prišli pýtať "zem a vodu", nakoniec ich Gréci hodili do priepasti a do studne – takto sa zvyčajne začína rozprávanie o jednej z najslávnejších kapitol antických dejín.Žiadať prišli perzskí vyslanci v mene orientálneho panovníka, perzského kráľa a despotu Dareia a neskôr i Xerxa. Vydať im "zem a vodu" znamenalo podrobiť sa a stratiť všetko, svoju krajinu, svoj ľud i vlastnú slobodu.Príbeh grécko-perzských vojen stojí zvyčajne na začiatku každej fascinácie a záujmu o históriou. Ak ho prerozpráva dobrý učiteľ dejepisu, zostane v človeku už na celý život.Predstavme si bitku pri Maratóne a odhodlaný beh vojaka, ktorý beží svojim rodákom Aténčanom oznámiť radostnú novinu o víťazstve, až kým od vyčerpania nezomrie alebo hrdinský boj Sparťanov do posledného muža v Termopylskom priesmyku či obrovskú námornú bitku pri Salamíne – to všetko sú scény ako stvorené pre filmové spracovanie.Udialo sa ale všetko tak, ako nás o tom informuje napríklad Herodotos a iní antickí historici?A ako je možné, že sa málopočetní Gréci dokázali ubrániť tak obrovskej presile?Ako vyzeral boj Grékov proti barbarom?Jaro Valent z magazínu Historická revue sa rozprával s historikom Michalom Habajom.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Rozdeľuj a panuj – ako sa Britom podarilo ovládnuť Indiu. Bola to ríša, o ktorej sa hovorilo, že nad ňou slnko nezapadá.Britské impérium sa skutočne rozkladalo na všetkých kontinentoch a zahŕňalo praktický všetky časové zóny planéty. Avšak žiadna perla nedodávala britskej korune taký lesk ako práve tá indická. Britské panstvo v Indii dodnes udivuje svojim rozsahom i dĺžkou trvania.Ako je však možné, že Veľká Británia, v porovnaní s týmto subkontinentom tak nepatrná, si dokázala podrobiť toto obrovské územie? Dodnes je pritom vplyv indickej kultúry v tej britskej nezastupiteľný a nie je to len povestný čierny indický čaj o piatej.Indickí vojaci sa zjavovali na bojiskách prvej i druhej svetovej vojny a do európskeho vedomia prenikol obraz Indie takmer ako mýtickej náboženskej krajiny par excellence.Je tento obraz pravdivý alebo je skôr výsledkom britského prístupu a interpretácie? A čo znamenala britská správa pre samotnú Indiu – administratívny, technický či rovno civilizačný pokrok, tak ako sa to snažila prezentovať koloniálna správa, alebo jednoducho iba pohromu?Jaro Valent z magazínu Historická revue sa rozprával s Dušanom Deákom z Katedry porovnávacej religionistiky Filozofickej fakulty UK v Bratislave.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Dĺžka obvodu Zeme je 180 tisíc stádií, nachádza sa uprostred vesmíru a okolo nej obieha Slnko, Mesiac a hviezdy.S týmto záverom prišiel v polovici 2. storočia n. l. grécky matematik, astronóm a geograf Klaudios Ptolemaios (známy tiež ako Ptolemaios Alexandrijský).Táto jeho predstava zostala viac-menej v platnosti až do neskorého stredoveku a definitívne ju vyvrátil až Mikuláš Koperník.Ptolemaios i jemu pripisovaná mapa sveta však stáli na samom vrchole dejín gréckeho záujmu o svet, na vrchole gréckej filozofie a učenosti.Už dávno pred ním to boli práve grécki obchodníci, vyhnanci, dobyvatelia či jednoducho cestovatelia, ktorí prebrázdili všetky kúty Stredozemného mora, stretávali sa s najrôznejšími národmi, kultúrami i podivnosťami.Čo objavili a ako vnímali samých seba uprostred obrovského, stále neprebádaného a tajomstvami zahaleného sveta?A ako sa zrodilo ich skalopevné presvedčenie o výnimočnosti helénskeho sveta a barbarstve Ázie?Kam až siahalo ich poznanie? A čo z tejto predstavy prevzal Rím?Jaro Valent z magazínu Historická revue sa rozprával s historikom Michalom Habajom.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Jeden z členov britskej delegácie a budúci slávny ekonóm John Maynard Keynes ho označil za „kartáginský mier“, ktorý už v sebe nesie zárodky nového konfliktu. Rovnako scéna podpisu prímeria i mierovej zmluvy, ktoré ukončili prvú svetovú vojnu, bola v mnohom symbolická a tvrdo sa dotýkala národnej cti a dôstojnosti.V tomto roku si pripomíname storočnicu od vzniku Versaillského mierového systému v roku 1919.Práve ten v rozhodujúcej miere určil do budúcnosti aj naše miesto v Európe i hranice našej krajiny.Mierová konferencia v niekdajšom sídle francúzskych kráľov bola zároveň dovtedy nevídaným podujatím, na ktoré upieral zrak celý svet.Napriek počiatočnému predovšetkým americkému optimizmu a viery, že nový mier pomôže ukončiť všetky vojny, nasledovali dezilúzia a pocit trpkosti.Starý kontinent sa rozdelil na tábor víťazov a tábor porazených, ktorí už túžili po odvete.Prečo Európa nebola schopná nájsť dohodu, ktorá by ju uchránila pred ďalším svetovým konfliktom?A v čom spočívala nespravodlivosť či oprávnenosť požiadaviek víťazov?A ako si v tomto neprehľadnom prostredí diplomacie a rokovaní na najvyššej úrovni viedlo rodiace sa Československo, ktoré bojovalo o svoje pevné miesto na mape?Jaro Valent z magazínu Historická revue sa rozprával s historikom Dušanom Kováčom.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Zmena klímy či globálne otepľovanie je dnes už málo kým spochybňovaný fakt. Aj u nás na Slovensku sa preto musíme pripraviť na zásadnejšie zmeny v našom životnom prostredí a teda aj v našom doterajšom spôsobe života. Opäť to však nie je niečo zásadne nové. Lokálna či globálna klíma je predsa faktor, ktorý výrazne vplýval na ľudské dejiny a vo výraznej miere ich aj formoval. Nemusíme pritom ísť ďaleko. Horúci či teplý stredovek, alebo tzv. malá doba ľadová v 16. až 18. storočí - to sú spopularizované termíny, s ktorými sa môžeme stretnúť pri debate o klimatických zmenách v Európe i na Slovensku.V čom konkrétne sa prejavovali a sú vôbec porovnateľné s dnešnými klimatickými výzvami? Ako sa menil obraz krajiny na Slovensku počas stáročí a ako sa týmto javom prispôsobovala ľudská činnosť a spoločnosť?Jaro Valent z magazínu Historicka revue sa rozprával s historikom Jánom Vingárikom z Hornonitrianskeho múzea v Prievidzi, ktorý sa venuje práve enviromentálnym dejinám územia Slovenska.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Je to len zbytočná hystéria alebo nám na Slovensku hrozí skutočný bio masaker našich lesov? – to sú dve otázky a zároveň dve súradnice, v ktorých sa dnes pohybuje verejná diskusia o stave nášho životného prostredia.Pre každého z nás sú lesy asi najviditeľnejšou súčasťou obrazu našej krajiny, ten sa však za stáročia výrazne menil.Ani naša dnešná diskusia pritom nie je výnimočná či nová, podobne sa o stave lesov hovorilo aj v druhej polovici 18. storočia a výsledkom bola hoci menej známa, no o to významnejšia reforma panovníčky Márie Terézie.Tereziánsky lesný štatút, známy tiež ako Lesný poriadok, či omnoho ľudovejšie „Porádek hor“ v decembri oslávi 250 rokov.Výsledkom tejto mimoriadne úspešnej reformy bolo zachovanie a postupné rozširovania lesných porastov po celom vtedajšom Uhorsku.Ako sa postupom stáročí menil pohľad človeka na les?A ako sa osvietenej panovníčke Márii Terézii podarilo zastaviť bezohľadné drancovanie našich lesov a zmeniť ho na rozumné hospodárenie a ochranu v štátnom záujme?Jaro Valent z magazínu Historicka revue sa rozprával s historikom Jánom Vingárikomz Hornonitrianskeho múzea v Prievidzi, ktorý sa venuje práve enviromentálnym dejinám územia Slovenska.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Dodnes sú považované za príklad až fanatickej náboženskej horlivosti a ničím odôvodneného násilia. Na križiacke výpravy do Svätej zeme sa náš moderný či post-moderný svet díva často s úžasom a nepochopením.S nemalým úžasom sa na križiakov dívali aj obyvatelia Blízkeho východu. Ich príchod totiž pripomínal neočakávaný úder z neznámeho a vzdialeného sveta.Farandžovia, ako vtedajší moslimský svet križiakov nazýval, zmenili všetko a zdá sa, že vštepili do vzájomných vzťahov kresťanstva a islamu dlhodobý konflikt.Prečo sa na konci 11. storočia vydali desaťtisíce ozbrojených mužov do tak vzdialených končín a ako vnímal ich príchod islamský svet?A aký bol život v novom križiackom Jeruzalemskom kráľovstve?Bol to príbeh naplnený konfliktom alebo by sme v ňom našli aj porozumenie a vzájomný rešpekt?A v čom je príbeh o malomocnom jeruzalemskom panovníkovi Balduinovi IV. a o jeho šľachetnom nepriateľovi Saladinovi pravdivý?Jaroslav Valent z magazínu Historická revue sa rozprával s historikom a islamológom Attilom Kovácsomz Katedry porovnávacej religionistiky Filozofickej fakulty UK v Bratislave.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Koniec druhej svetovej vojny sa v našom historickom vedomí spája predovšetkým s porážkou nacizmu, s oslobodením a o obnovením Československa.Osloboditeľka Červená armáda a jednotky NKVD, ktoré ju nasledovali však prinášali aj nový typ totality a aj nový typ brutality – tento raz tej komunistickej.Hoci bolo do komunistického prevratu vo februári 1948 ešte relatívne ďaleko, obyvatelia Slovenska už na konci vojny prežívali nové kolo násilností, zatýkanie i väznenie ďaleko za hranicami svojej vlasti.Dochádzalo k tomu často za neuveriteľných až bizarných okolností.Stačilo niekoho označiť za Nemca, stačilo byť úradníkom a teda „kolaborantom“ či vojakom, ktorý nedobrovoľne narukoval na východný front. A niekedy ani to.O celom životnom osude rozhodovala príliš často jediná okolnosť – nachádzať sa v nesprávny moment na nesprávnom mieste.Záver vojny na Slovensku je tak zároveň aj príbehom odvlečených, príbehom tisícok ľudí, ktorí sa z najrôznejších príčin ocitli v sovietskej mašinérii pracovných táborov, známej pod označením GULAG.Jaroslav Valent z magazínu Historická revue sa rozprával publicistom, spisovateľom a bývalým hovorcom ÚPN Petrom Juščákom, ktorý sa výskumu odvlečených dlhodobo venuje.Rozhovor bol pripravený s podporou Fondu na podporu umenia.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Takzvaný Islamský štát (známy tiež pod skrátenými označeniami ISIS či Dái´š) je dnes synonymom násilia a teroru.Hoci sa zdá, že sa ho na iracko-sýrskom pohraničí podarilo už definitívne poraziť a zničiť, dáva o sebe stále vedieť.Naposledy sa prihlásil k masívnym teroristickým útokom na Srí Lanke a na internete sa objavilo aj video človeka, ktorý sa označuje za vodcu tejto teroristickej organizácie – abú Bakra Baghdádího.Tento človek sa už pred piatimi rokmi vyhlásil za kalifa a vtedajšie územie, kontrolované teroristami označil za Islamský kalifát.Pre väčšinu moslimov ide o jasné zneužívanie symboliky a historického odkazu prvých kalifov.Prečo sa teroristi chytajú práve tejto symboliky?A čo predstavoval kalif a kalifát v dejinách Islamu?Nadväzuje súčasný teror radikálnych skupín na staršie formy džihádu alebo tu máme do činenia s celkom novým a moderným fenoménom?Jaroslav Valent z magazínu Historická revue sa rozprával s historikom a islamológom Attilom Kovácsom z Katedry porovnávacej religionistiky Filozofickej fakulty UK v Bratislave.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Treba vykonať všetko potrebné pre „normalizáciu“ situácie v Československu – zhruba takúto politickú rétoriku by sme počúvali presne pred 50 rokmi.Nové pomery po invázií vojsk Varšavskej zmluvy do našej krajiny v auguste 1968, sprevádzali aj nové výrazové spojenia a eufemizmy ako „dočasný pobyt“ sovietskych vojsk či „ovládnutie oznamovacích prostriedkov pre poslúženie veci socializmu“.Jednoročné obdobie od augusta 68 do augusta 69 zároveň poznamenala zásadná zmena na politickom výslní v Československu.Reformného komunistu Alexandra Dubčeka vystriedal na čele KSČ tzv. „realista“ a pragmatik Gustáv Husák.Československý odpor voči okupácii sa však začal lámať už podstatne skôr – takmer od začiatku.Moskovský protokol, ktorý bezprostredne po invázii prijala československá vládna delegácia, sa postupne premietal do politického a spoločenského života krajiny.Ako vyzerala ona normalizácia pomerov v Československu, ktorá sa stala hlavným politickým programom na ďalších 20 rokov?Kedy sa definitívne podarilo utlmiť ľudový vzdor a odhodlanosť?A aká bola nová politická kariéra Gustáva Husáka?Naozaj bola za ňou občas deklarovaná snaha uchrániť národ pred tým najhorším aj za cenu morálnych ústupkov alebo jednoducho iba neobmedzená túžba po moci, ktorá ho posadila do kresla prvého tajomníka a napokon i prezidenta?Jaroslav Valent z magazínu Historická revue sa rozprával s historikom Tomášom Černákom z Katedry slovenských dejín Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Kultúra s lineárnou keramikou je pre väčšinu z nás nezrozumiteľný pojem, ktorý patrí do prostredia odbornej literatúry. Keď však začneme hovoriť o nej ako o období prvých poľnohospodárov na našom území, začne sa nám zrejme trochu rozjasňovať.Toto obdobie je pritom súčasťou javu, pre ktorý sa vžil omnoho príťažlivejší termín – neolitická revolúcia.Tá predstavuje zásadný predel v histórii človeka. Znamená prechod od stavu, kedy sa ľudia iba prispôsobovali a snažili sa prežiť v nehostinnej prírode, k procesu, keď sa ju odhodlali aktívne pretvárať pre svoje potreby a na svoj vlastný obraz.Poľnohospodármi sme pritom pomerne krátko a hoci nás od tohto predelu delí v niektorých oblastiach našej planéty už 11 tisíc rokov, v porovnaní s miliónom rokov evolúcie človeka ako druhu je to stále iba zlomok času.No počas neho sme pretvorili našu planétu na nepoznanie.Ako však vyzerali prvé kroky človeka k usadlému spôsobu života?Ako sa to prejavilo v našich zemepisných šírkach?A ako vyzerala kríza či dokonca kolaps neolitickej spoločnosti?Čo dnes moderná archeológia dokáže rekonštruovať zo života ľudí, ktorí sa ako prví odhodlali pretvárať prostredie okolo seba?Jaroslav Valent z magazínu Historická revue sa rozprával s archeológom Pavlom Jelínkom z Archeologického múzea Slovenského národného múzea.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Bol to tvrdý a nezmieriteľný rekatolizátor, nábožensky hlboko založený panovník, ale aj milovník umenia, mecenáš a obratný politik.Rímsko-nemecký cisár, rakúsky arcivojvoda, český a uhorský kráľ Leopold I. Habsburský bol muž, ktorý zanechal v našich dejinách výraznú stopu.V dobe zmätkov, protihabsburských povstaní a tureckých vojen nám vládol celých 50 rokov.V dĺžke panovania ho prekonal už iba legendárny František Jozef I. K jeho životu sa pritom viaže jedna kľúčová udalosť minimálne stredoeurópskych dejín.Bitka pri Viedni zo septembra 1683, v ktorej sa stretla koalícia európskych štátov proti obrovskej osmanskej armáde a na hlavu ju porazila.Aj preto mnohí nazývali túto udalosť aj zázrakom pri Viedni a samotný vojenský stret bitkou o Európu.Ako sa stalo, že sa z pôvodne tichého nevýrazného chlapca, predurčeného na cirkevnú kariéru stal jeden z najvýznamnejších európskych panovníkov?Kam až siahala habsburská moc a ambície koncom 17. storočia a ako vyzeralo oslobodzovanie Uhorska spod osmanského jarma.Jaroslav Valent z magazínu Historická revue sa rozprával s historikom Patrikom Kunecomz Katedry histórie Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Smrť a s ňou spojené predstavy o posmrtnom živote sú prirodzenou súčasťou života človeka už od najstarších čias. A rovnako i práve hrob je vari najdôležitejším a zároveň fascinujúcim zdrojom poznatkov modernej archeológie o prehistorickej dobe, ku ktorej nám chýbajú klasické písomné pramene.Z polohy kostí a predmetov, ktoré akoby človeka sprevádzali na onen svet, vieme dnes aspoň z časti rekonštruovať ten reálny, no už navždy stratený svet lovcov a zberačov, prvých poľnohospodárov či ľudí, ktorí sa ako prví naučili spracovávať a využívať kovy.Čo nám tieto nálezy dokážu o týchto starých kultúrach povedať?A do akej miery sa archeológ opiera o faktické poznatky a čo je už výsledkom jeho voľnejšej interpretácie?Práve náboženské predstavy často odrážajú aj zmenu spôsobu života týchto ľudí.Do akej mieri ich ovplyvnil usadlý spôsob života, metalurgia a prvé remeslá a k akým božstvám upierali svoje nádeje naši dávni predkovia?Alebo to bolo naopak a nový kult neraz priniesol nové spoločenské nastavenie a materiálny pokrok?V nasledujúcich minútach sa preto pozrieme na prácu archeológov, ktorí z drobných čriepkov dávnej minulosti trpezlivo skladajú obraz, ktorý zároveň neustále podrobujú poctivej kritike a novým interpretáciám.Jaroslav Valentz magazínu Historická revue sa rozprával s archeológom Pavlom Jelínkomz Archeologického múzea Slovenského národného múzea.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Bol jednou z tvárí ľudáckeho režimu, minister vnútra počas vojnovej Slovenskej republiky, šéf Hlinkovej gardy a muž spoluzodpovedný za osud slovenských Židov – Alexander Mach.Jeho excentrická povaha a sebavedomé vystupovanie prenikli aj do širšieho ľudového povedomia.Šaňo Mach, ako sa mu hovorievalo, sa na vrchole svojej politickej kariéry rád ukazoval a neraz pritom pozabudol na vlastné mantinely.Machov typicky radikálny a agresívny slovník sa zapísal aj do domácej pamäte ako tzv. „machovčina“.A tzv. Machau (po vzore Dachau) bolo zľudovené označenie pre ilavskú väznicu, kde povestný Šaňo sústreďoval svojich politických oponentov.Napriek tomu to bol muž plný kontrastov – z niekdajšieho seminaristu, ktorý sa pripravoval na dráhu kňaza sa stal radikálny politik.Napriek tvrdému politickému slovníku si udržiaval blízke vzťahy i so svojimi ideologickými nepriateľmi – s komunistami a v závere svojho verejného života napokon pred Národným súdom zoči-voči ťažkým obvineniam prejavil ľútosť.Kto bol tento muž? Karierista bez chrbtovej kosti, ktorému boli ľahostajné individuálne ľudské osudy?Alebo to bol fanatik, ktorý veril a oddane slúžil svojmu presvedčeniu?Jaroslav Valent z magazínu Historická revue sa rozprával s historikom Antonom Hruboňomz Katedry histórie Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.See omnystudio.com/listener for privacy information.

30. januára 1649 sa odohrávalo v Londýne dovtedy nevídané krvavé predstavenie. Na lešenie pred tzv. Banketový palác kráľovského zámku Whitehall priviedli anglického kráľa Karola I.Po tom ako sa rozlúčil so svojimi deťmi, položil svoju hlavu na popravčí klát a kat mu jedným švihom sekery oddelil hlavu od tela.Po chvíli ju ukázal davu, ktorý sa už hodnú chvíľu pred tou scénou tiesnil.Pri seknutí sa vraj zo stoviek hrdiel ozval vzdych a niektorí z prizerajúcich si vraj zachytávali kvapkajúcu krv z lešenia do vreckoviek, aby si ich ponechali ako vzácne relikvie.Hoci popravy neboli v 17. storočí ničím výnimočným, rozhodne výnimočnou bola postava, ktorá na popravisku stála.Karol I. Stuart bol jediným anglickým kráľom, ktorého postihol takýto nešťastný osud. Čím si to vyslúžil?Veľká Británia a špeciálne Anglicko si začiatkom tohto roku pripomínali 370 rokov od týchto pamätných udalostí.Tie do veľkej miery rozhodli o ďalšom smerovaní krajiny, ktorá sa po občianskej vojne a krátkej epizóde tzv. Anglickej republiky a mnohých ďalších turbulenciách stala napokon konštitučnou monarchiou a svetovou veľmocou.Na začiatku tejto pozoruhodnej cesty stál ale nezmieriteľný boj kráľa Karola I. proti parlamentu.O čo v tomto zápase išlo? A prečo sa anglický kráľ nestal absolutistickým monarchom ako francúzski panovníci?Jaroslav Valent z magazínu Historická revue sa rozprával s historikom Patrikom Kunecomz Katedry histórie Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Jeho charakteristická tvár je dodnes symbolom Ríma. Jeho výroky ako „Kocky sú hodené“ či „Prišiel som, videl som, zvíťazil som“ musí poznať každý študent histórie.Gaius Iulius Caesar bol postavou, ktorá stála na konci Rímskej republiky a pri počiatkoch novej epochy, ktorú zvykneme označovať obdobím Rímskeho cisárstva.Napriek množstvu superlatívov, ktoré Ceasara oslavujú ako geniálneho vojenského stratéga a talentovaného politika, nesmieme prehliadať aj temné stránky jeho charakteru – neobmedzená túžba po moci, úskočnosť či diktátorské sklony.Kým pre jedných bol najlepším z rímskych mužov, pre druhých bol jednoducho „katom“ republiky.Pozrime sa teda na jedinečnú politickú kariéru, ale aj osobnú životnú cestu človeka, ktorého veľké ambície sa skončili pod dýkami rímskych senátorov.Čo vynieslo Caesara až na vrchol moci? Ako si získaval priazeň a lásku rímskeho ľudu?Bol to nadaný politik a štátnik alebo len bezohľadný populista? A akú úlohu hrali v jeho živote i v rímskej politike ženy?Jaroslav Valent z magazínu Historická revue sa rozprával s historikom doc. Pavlom Valachovičom, ktorý prednáša o dejinách Ríma na FiF UK v Bratislave.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Status quo ante bellum (“stav ako pred konfliktom”) – taká bola predstava viacerých koloniálnych veľmocí, ktoré chceli obnoviť svoje panstvo na územiach, ktoré ovládali pred druhou svetovou vojnou.Bol to aj prípad Francúzska, ktoré chcelo po skončení japonskej okupácie znovunastoliť svoju správu v juhovýchodnej Ázii, teda na území dnešného Vietnamu, Kambodže a Laosu.Avšak v roku 1946 sa na scéne objavil nový vietnamský komunistický vodca Ho Či Min. Radikalizoval sa pritom vo Francúzsku a z Európy si priniesol aj nové ideologické zbrane – nové revolučné koncepty a spojil ich s ľudovou túžbou po národnej nezávislosti.Bol to muž, ktorý viedol dve veľké vojny – najskôr proti koloniálnemu Francúzsku a neskôr i proti Spojeným štátom americkým. A pre obe z nich sa stal práve Vietnam nočnou morou.Už prvá indočínska vojna (1946 – 1954), v ktorej uviazlo Francúzsko, ukázala v plnom svetle úpadok starých európskych mocností a naznačila, že nové boje sa budú viesť v bipolárnom svete a v mene nových revolučných hesiel.Znamenal teda rok 1945 a porážka cisárskeho Japonska koniec krviprelievania na ďalekom východe a v Indočíne? Zďaleka nie.Jaroslav Valent z magazínu Historická revue sa rozprával s historikom Jakubom Drábikom, ktorý o vo Vietname prednáša na Masarykovej univerzite v Brne.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Ab urbe condita – teda „od založenia mesta“. Tak sa začínalo nejedno rozprávanie o histórii antického Ríma a nielen to. 21. apríl roku 753 pred n. l. akoby stál na pomyselnom začiatku dejín, ktoré po dlhý čas písala táto vari najväčšia mocnosť starovekého sveta.Počas viac než 2 a pol tisícročia, ktoré nás oddeľuje od tejto legendárnej udalosti, sme sa stali dedičmi slávneho Ríma do určitej miery všetci.Už pri pohľade na kalendár a jeho 12 mesiacov k nám prehovárajú jeho prví králi.Latinčina sa stala základom pre viacero európskych jazykov a viacero významných kresťanských sviatkov neskôr akoby nadväzovalo na staré rímske slávnosti.No predovšetkým to bol rímsky zmysel pre vládu práva a zákonov, ktorý do značnej mieri utváral to, čomu dnes hovoríme západná civilizácia.A hoci sa náš letopočet odvíja od inej historickej udalosti z obdobia, keď stál Rím na svojom vrchole, stále sa musíme vracať k legende o dvoch bratoch Romulovi a Rémovi.Má tento príbeh reálne základy alebo je len výrazom túžby heroizovať vlastnú minulosť?A boli prví Rimania skutočne potomkami Trójanov, tak ako nám to vo svojom epose Aeneida naznačuje básnik Vergílius?Ako je možné, že sa práve Rím vypracoval z periférneho mesta najskôr na regionálnu a napokon svetovú veľmoc?Jaroslav Valent z magazínu Historická revue sa rozprával s historikom Pavlom Valachovičom, ktorý prednáša o dejinách Ríma na FiF UK v Bratislave.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Bola to doba vypätého nacionalizmu a bezohľadnej veľmocenskej politiky. Tak by sme v krátkosti mohli charakterizovať tú kapitolu európskych dejín, ktorú poznačila predovšetkým prvá svetová vojna.Avšak ešte skôr než sa ozvali v roku 1914 výstrely v Sarajeve, si jedna časť starého kontinentu prešla vojnovou generálkou – dvoma balkánskymi vojnami, ktoré už tak trochu dávali tušiť, čo by nový a tentoraz globálny konflikt vlastne znamenal.Práve Balkán bol často nazývaný ako sud pušného prachu, mäkké podbruško Európy či vriaci kotol, ktorý ukrýva netušené množstvo sporov a starých krívd.Balkan troubles – aj tak súčasníci nazývali obrovský súbor sotva riešiteľných problémov. V rokoch 1912 – 1913 sa ich všetky strany rozhodli riešiť vojenskou silou.Kto sa na dvoch po sebe tesne nasledujúcich vojnách zúčastnil?Bola Osmanská ríša na začiatku 20. storočia tým povestným chorým mužom na Bospore a prečo si spojenci nakoniec skočili do vlasov?Akú politiku v balkánskych konfliktoch sledovalo vtedajšie cárske Rusko?A mohlo či malo Rakúsko-Uhorsko do sporov, ktoré sa odohrávali hneď za jeho hranicami, vstupovať?Jaroslav Valent z magazínu Historická revue sa rozprával s historičkou Máriou Tonkovou, z Katedry histórie na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Vojna vo Vietname (1964 – 1975) býva často uvádzaná ako klasický príklad zástupného konfliktu v omnoho širšej globálnej mocenskej hre, známej ako studená vojna.Spojeným štátom sa v tejto partii nepodarilo napriek mnohoročným snahám a veľkému nasadeniu vojenských síl uspieť. A nielen to.Vietnam dodnes znamená pre mnohých Američanov traumu a ponižujúcu porážku svetovej superveľmoci.Prečo sa Spojené štáty vôbec zapojili do tak vzdialeného konfliktu v juhovýchodnej Ázii a čo stálo za ich neúspechom?Čo doviedlo komunistický Vietkong až k celkovému víťazstvu?Bola to len nenávisť proti americkým „imperialistom“ a boj za socializmus alebo skôr špecifická forma vietnamského nacionalizmu, ktorú zosobňoval práve severovietnamský vodca Ho Či Min?A akú úlohu zohrali v tomto konflikte Sovietsky zväz a maoistická Čína?Vietnamská vojna je zároveň prvým konfliktom, ktorý prostredníctvom televízie i ďalších médií naplno prenikol až do amerických domácností.Do akej mieri rozhodoval o výsledku vojny jej mediálny obraz?A ako sa verejná mienka napokon otočila proti vojne, vedenej v mene zadržiavania komunizmu?Jaroslav Valent z magazínu Historická revue sa rozprával s historikom Jakubom Drábikom, ktorý o vojne vo Vietname prednáša na Masarykovej univerzite v Brne.See omnystudio.com/listener for privacy information.

„Na počiatku bol Sumer“ – tak znie titul jednej z populárno-vedeckých kníh Vojtecha Zamarovského, ktorá aj bežnému slovenskému či českému čitateľovi sprostredkovávala kultúru a dejiny najstaršej civilizácie na svete.Práve také poznávacie atribúty ako písmo, matematika, prepracované poľnohospodárstvo, prvé mestské sídla, ale aj vynálezy ako koleso sú spojené s nositeľmi tejto kultúry – kultúry Sumerov.Čo po jeden a pol storočí bádania archeológov, historikov, antropológov a ďalších spoločenských vedcov o Sumeroch vlastne vieme?Ako sa utvárala táto prvá a svojrázna civilizácia medzi riekami Eufrat a Tigris a čo vieme o pôvode týchto ľudí?A ako v posledných rokoch prispela aj naša slovenská veda k týmto poznatkom?Stáli Sumeri naozaj na počiatku? A prečo sa práve Mezopotámia stala ich domovom?Jaroslav Valent z magazínu Historická revue sa rozprával s archeológom a historikom, odborným riaditeľom Slovenského archeologického a historického inštitútu Drahoslavom Hulínkom.Ďalšie podcasty denníka SME nájdete na https://podcasty.sme.skSee omnystudio.com/listener for privacy information.

O terorizme sme si už zvykli počúvať väčšinou v súvislosti s radikálnym islamom, blízkovýchodnými problémami a modernou epochou, ktorá dáva do rúk najrôznejších fanatikov ešte donedávna netušené možnosti. Ak by sme však pátrali po rodnom liste fenoménu, ktorý nazývame terorizmus, museli by sme sa vrátiť o viac než storočie a okrem iného sa pozrieť aj na Balkánsky polostrov.Veď napokon aj prvú svetovú vojnu v roku 1914 vyvolal teroristický čin srbského mladíka Gavrila Principa.Jeho neuvážený skutok v Sarajeve bol však len symptómom omnoho vážnejších javov, ktoré mali v tomto kúte Európy svoje miesto už dlhší čas.Dobovým symbolom či synonymom terorizmu sa stali napokon aj tzv. „macedónske pomery“. Čo tento termín znamenal?A patrili srbskí, bulharskí či macedónski geriloví bojovníci a atentátnici k prvým teroristom?Alebo naopak to boli národní hrdinovia a bojovníci za národnú slobodu, tak ako ich neraz vykresľuje národná historiografia?Jaroslav Valent z magazínu Historická revue sa rozprával s historičkou Máriou Tonkovou z Katedry histórie na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Nemajú pamätné tabule na verejných priestranstvách, tak ako by si to zaslúžili. Chýbajú pomníky a pamätníky, ktoré by nám ich pripomínali. V Bratislave máme len jednu ulicu, ktorej názov azda niekomu niečo hovorí – Legionárska.Hoci sme v roku 2018 oslavovali storočnicu od vzniku Československej republiky, robili sme tak väčšinou z pohľadu veľkých dejín a cez veľké postavy ako Masaryk, Beneš či Štefánik.Kto boli ale muži, ktorí so zbraňou v ruke bojovali za republiku a aký bol ich osud po návrate do vlasti?Prečo sa na nich zabudlo a koľko z nich pochádzalo zo Slovenska?Okrem veľkých politických dejín sú tu tak aj malé dejiny, príbehy obyčajných mužov – legionárov. A práve tie sa podarilo uchovať a aspoň sčasti predstaviť.Čo si Slováci, ktorí bojovali za Československú republiku i na ďalekej ruskej Sibíri, od nej sľubovali?A čo ich napokon presvedčilo, aby uverili v spočiatku spochybňovaný československý projekt?Jaro Valent z magazínu Historická revue sa rozprával s Tomášom Jahelkom z Katedry politológie Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Bitka pri Kadeši, datovaná približne do roku 1274 pred n. l., dostala viacero prívlastkov – najväčšia bitka bojových vozov ťahaných konským záprahom v dejinách, jedna z najväčších bitiek doby bronzovej a dramatický stret dvoch dominantných kultúr.Mierová zmluva, ktorú obe znepriatelené strany nakoniec prijali, zároveň nebola nikdy porušená.Na planinách dnešnej južnej Sýrie sa stretli dve veľké ríše a zároveň dva svety – Egypt legendárneho faraóna Ramesseho II. a Chetitská ríša, ktorá v tom čase ovládala rozsiahle priestory Anatólie a Sýrie.Ako vyzerali armády oboch znepriatelených strán?Stal sa víťazom egyptský faraón, tak ako o tom hovoria nástenné reliéfy v chrámových komplexoch v Luxore, Karnaku či Abú Simbele?Alebo jeho triumf vznikol len pre potreby štátnej ideológie? Dokážu dnes historici a archeológovia odkryť o kúsok viac?Prečo vlastne došlo k takému dramatickému stretu dvoch mocností a aký bol ich ďalší osud.Jaroslav Valent z magazínu Historická revue sa rozprával s archeológom a historikom, odborným riaditeľom Slovenského archeologického a historického inštitútu Drahoslavom Hulínkom.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Obdobie vlády Mateja Korvína v druhej polovici 15. storočia je často považované za zlaté obdobie uhorských dejín.Hoci už osmanská hrozba stála predo dvermi, krajina mala húževnatého a mocného kráľa, ktorý ju dokázal po dlhý čas efektívne brániť.Uhorsko bolo rešpektovaným hráčom na medzinárodnej poli a na Budínskom hrade či Vyšehrade sa schádzali umelci a učenci z celej Európy.Uprostred nich často sedel kráľ nielen ako tvrdý vojak a obratný diplomat, ale aj ako človek so zmyslom pre vedy a umenie.Je teda tvrdenie o Matejovi Korvínovi ako renesančnom panovníkovi pravdivé?A bolo Uhorsko naozaj na vrchole svojich síl alebo je to skôr výsledok vtedajšej majstrovskej propagandy?A čo nám vlastne z obdobia jeho vlády na Slovensku zostalo?Jaroslav Valent z magazínu Historická revue sa rozprával historikom Tomášom Homoľom.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Edvard Beneš kormidloval československú zahraničnú politiku po celé medzivojnové obdobie.V najkritickejších chvíľach bol prezidentom a mužom, na ktorého pleciach spočívala zodpovednosť za ťažké rozhodnutia.Dodnes preto táto postava našich dejín vyvoláva veľké emócie a protichodné postoje.Mali alebo nemali sme sa podvoliť mníchovskému diktátu v septembri roku 1938?A prečo Beneš ráznejšie nezakročil proti komunistom v kritických februárových dňoch v roku 1948? Zvykne sa mu klásť vina za všetky porážky a národné traumy.Čo však reálne mohol tento muž pre svoju krajinu urobiť a čo aj napokon urobil?Bol politikom, ktorý iba večne ustupoval alebo mužom s hlbokým zmyslom pre realitu, ktorý Čechov a Slovákov uchránil pred najhoršími pohromami?JaroValent z magazínu Historická revue sa rozprával s Tomášom Jahelkom z Katedry politológie Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Historici ho označujú za najväčšieho vojvodcu a stratéga staroveku.Jeho výnimočný životný príbeh je pravidelne námetom najrôznejších filmových spracovaní.Impérium, ktoré vybudoval za udivujúco krátky čas, dodnes vzbudzuje ohromenie.Alexander Veľký neprestáva fascinovať ani po viac než dvoch tisícročiach.V čom spočíval Alexandrov nevídaný vojenský úspech?A ako k nemu prispela výchova na macedónskom kráľovskom dvore aj pod dohľadom veľkého gréckeho filozofa Aristotela?Predstavoval Alexander Veľký ideál gréckeho vládcu- filozofa alebo sa Aristotelov žiak zmenil na pomstychtivého a paranoidného despotu?Kam až siahali Alexandrove ambície?Jaro Valent z magazínu Historická revue sa rozprával s historikom Michalom Habajom z Katedry histórie UCM v Trnave.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Svätoštefanská koruna bola symbolom uhorskej štátnej moci a mnohí jej pripisovali mystický význam a silu. Jej prítomnosť v krajine zaručovala stabilitu a legitímnu vládu, jej neprítomnosť znamenala rozbroje, zmätky a cudziu nadvládu. Málokto však vie, akou pozoruhodnou a dramatickou históriou si prešiel tento sakrálny predmet. Takzvané 'únosy svätoštefanskej koruny' takmer vždy vyvolali bezohľadný zápas o moc a dlhoročné nepokoje. Bola mnohokrát ukrývaná, zakopaná, objavená, draho vykúpená a zachránená. Aký význam jej pripisoval stredoveký človek? Bola skutočne neodmysliteľným symbolom Uhorska a zárukou jeho suverenity? A ako ju máme vnímať dnes, keď sa mnohonárodnostný uhorský štát rozpadol a rozdelil medzi niekoľko národných celkov? Jaro Valent z magazínu Historická revue sa rozprával historikom Tomášom Homoľom.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Počuli ste niekedy o „ľudskej ZOO“? Viete si predstaviť ohrady, za ktorými vystavujú „divochov“ či takzvaných „čiernych domorodcov“? Nie je to tak dávno, keď podobné „expozície“ boli súčasťou medzinárodných koloniálnych výstav. Vari najznámejšou z nich sa stala parížska výstava z roku 1931. Dnes sú potomkovia prisťahovalcov z Alžírska, Senegalu a ďalších niekdajších francúzskych kolónií európskymi občanmi. Najskôr si však museli prejsť ťažkou a ponižujúcou cestou ľudí druhej kategórie, ktorých francúzska armáda ako „čiernu silu“ s obľubou nasadzovala na bojiská prvej svetovej vojny. Boli to práve strašné podmienky v zákopoch na západnom fronte, ktoré afrických a európskych mužov po prvý raz zblížili. Príklad a skúsenosť Francúzska dáva veľké množstvo odpovedí aj na aktuálne otázky. Kedy Francúzi začali prijímať afrických imigrantov, ktorí k nim prichádzali neraz proti vlastnej vôli, ako rovnoprávnych spoluobčanov? A ako sa vôbec podarilo, že rasizmus, tak pevne zakorenený v európskom vedomí a v pocite civilizačnej nadradenosti, predsa len ustúpil záujmom republiky a humanity? Jaro Valent z magazínu Historická revue sa rozprával s historikom Silvestrom Trnovcom.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Sparta sa stala symbolom mužskej sily, železnej disciplíny a odvahy. A spartská propaganda fungovala perfektne. Napriek tomu bola Sparta veľkou neznámou už vo svojej dobe. Antický svet ju obdivoval, no tiež sa jej obával. Najviac Spartu preslávil kráľ Leónidas, keď jeho 300 bojovníkov počas bitky pri Termopylskom priesmyku dlho odolávalo obrovskej perzskej prevahe. Aj tu sa rodil mýtus a heslo: „Sparťan sa nikdy nevzdáva!“ Všetko, čo dnes o Sparte vieme, pochádza z pera historikov konkurenčných gréckych polis. Do veľkej miery je tak výsledkom zahraničnej spartskej propagandy, a nie verným odrazom reality. Ako teda v skutočnosti vyzeral život v Sparte? Bola to prvá totalitná spoločnosť, ktorá navyše uplatňovala prísne pravidlá eugeniky? Mali v nej Sparťanky naozaj lepšie postavenie, než ostatné grécke ženy? A ako je možné, že si Sparťania dokázali podrobiť omnoho početnejších susedov a spoluurčovať osud gréckeho sveta po tak dlhý čas? Sparta dodnes neprestáva fascinovať – od obdivovateľov vojenského umenia až po diktátorské režimy, ktoré sa s obľubou odvolávajú na hodnoty disciplíny a oddanosti jednotlivca voči štátnemu celku. Ako Sparta formovala a stále formuje našu západnú civilizáciu? Jaro Valent z magazínu Historická revue sa rozprával s historikom Michalom Habajom z Katedry histórie UCM v Trnave.See omnystudio.com/listener for privacy information.

V septembri ubehlo 120 rokov od zavraždenia cisárovnej Alžbety, známej ako Sissi. Už počas svojho života bola symbolom habsburskej monarchie, jej krajšou a populárnejšou podobou. Napriek tomu žila akoby dva životy – jeden oficiálny, zahalený do dvorských ceremónií a povinností, druhý, ten skutočnejší, trávila hlavne v posledných rokoch na cestách a v úzkostlivo stráženom súkromí. Vtedajšie Rakúsko-Uhorsko sa tak namiesto osláv 50-ročnice nástupu cisára Františka Jozefa na trón zahalilo do čiernych farieb. Aký bol oficiálny portrét Sissi, ktorý si monarchia tak žiarlivo strážila a pestovala po jej smrti? Nebol kult krásnej a dobročinnej cisárovnej Alžbety skôr výsledkom štátnej propagandy? Aká to bola vlastne žena a mala reálny vplyv na politické rozhodnutia svojho manžela? O legende menom Sissi, ktorú v modernej epoche znovuzrodil filmový priemysel s Romy Schneider v hlavnej úlohe a ktorá je i dnes dobre predávaným turistickým artiklom sa Jaro Valent rozprával s historičkou Danielou Kodajovou.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Masový prílev migrantov z Afriky – to je strašiak, ktorý je dnes obľúbenou témou európskych politikov i médií. Vo všeobecnej hystérii, ktorá sprevádza túto novú politickú a ekonomickú výzvu, je len málokedy počuť rozumné hlasy. Málokto upozorňuje aj na historickú spätosť niektorých európskych krajín s africkým kontinentom a dedičstvo kolonializmu z konca 19. a začiatku 20. storočia. Dobýjanie Afriky bolo tiež obdobím zrodu moderného rasizmu, zahaleného často do plášťa tzv. „civilizačnej misie“. Dejiny Afriky sú tak do značnej miery i európskymi dejinami. Akým spôsobom zasiahol tzv. „biely muž“ do afrického prostredia? Sú dnes problémy, ktorým čelia africké krajiny výsledkom ich bezohľadného drancovania počas epochy, pre ktorú sa vžilo pomenovanie The Scramble for Africa? Alebo je to len obľúbená výhovorka afrických politikov, neschopných riešiť domáce problémy? Ako si európske mocnosti rozparcelovali čierny kontinent a akých zločinov sa dopúšťali voči domorodému obyvateľstvu? Jaro Valent sa rozprával s historikom Silvestrom Trnovcom.See omnystudio.com/listener for privacy information.

28. október alebo až 30. október? Ktorý z týchto dátumov skutočne stál pri zrode našich moderných dejín? V súvislosti s nedávnym štátnym sviatkom sa pozornosť historikov i širokej verejnosti obrátila k udalostiam z jesene roku 1918. Ako vznikala Československa republika v kľúčových októbrových dňoch? Kto stál pri jej zrode v Prahe a kedy sa správa o pražských udalostiach dostala na Slovensko? Čo vlastne prijali signatári Martinskej deklarácie? A ako uvažoval o Československu samotný Masaryk? Jaroslav Valent sa rozprával s historikom Dušanom Kováčom. See omnystudio.com/listener for privacy information.

Slovensko si v tomto roku pripomína viacero „osmičkových“ výročí. Jedna dôležitá osmička stála už na samom počiatku moderných slovenských dejín a rovnako dôležitá bola vtedy pre celú Európu. V aktuálnom podcaste Dejiny sme sa rozprávali o revolučnom dvojročí 1848/49, keď rodiace sa národne hnutia uviedli starý kontinent do pohybu. Popri veľkých hráčoch sa o svoje miesto a lepšie postavenie snažili aj tí menší a práve Uhorsko bolo krajinou, ktorú nacionalizmus viac rozdeľoval ako zjednocoval. Kde sa nachádzalo mladé slovenské hnutie pred 170 rokmi? Prečo hľadali jeho politickí predstavitelia podporu vo Viedni a nie doma? A čo si odniesla slovenská politika zo svojho prvého veľkého vystúpenia? Jaroslav Valent sa rozprával s historičkou Danielou Kodajovou.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Spočiatku to bol odvážny politický projekt v hlavách niekoľkých jednotlivcov. Čas napokon ukázal, že jeden z najúspešnejších v moderných dejinách Európy. Ako sa rodila predstava spoločného štátu Čechov a Slovákov? Mali vôbec naše národy pred prvou svetovou vojnou niečo spoločné? Nazrieme do dramatického obdobia svetového konfliktu, keď sa museli aj Slováci rozhliadať viac, než to mali vo zvyku a vážne premýšľať o svojej budúcnosti. Spoločne s Čechmi sme vtedy hľadali vo svete spojenca, ktorý by sa postavil za naše práva. Malo ním byť cárske Rusko? Mohli sme sa s pokojným svedomím spoliehať na sľuby posledného Habsburga na tróne Karola I.? A prečo mal nakoniec rozhodujúce slovo v československej otázke demokratický Západ? Jaroslav Valent sa rozprával s historikom Dušanom Kováčom.See omnystudio.com/listener for privacy information.