NA ROVINU|aktuality.sk

Poverený minister školstva Ján Horecký prináša do parlamentu najväčšiu reformu škôl za ostatné roky. Výsledkom majú byť o 14 rokov samostatnejší a kriticky mysliaci deviataci. Znevýhodneným deťom hrozí, že od septembra prídu o asistentov. Minister sľubuje, že peniaze sa nájdu. Ako prinúti učiteľov vyučovať sexuálnu výchovu založenú na vede? V podcasgte s ministrom školstva Jánom Horeckým sa dozviete: – koho je vlastne nominantom; – či bude kandidovať v parlamentných voľbách a aké strany by zvažoval; – či má odvolaná vláda legitimitu na najväčšiu reformu školstva od roku 2008; – že žiak má spoznávať, nielen opakovať poučky; – kto naučí učiteľov inak učiť; – že prvý stupeň ZŠ bude až do piateho ročníka, a dva stupne môžu byť nahradená tromi cyklami; – čo má byť výsledkom takejto reformy; – či má na reformu politickú podporu; – ako majú učitelia učiť žiakov kriticky myslieť, keď niektorí sú sami konšpirátori; – ako sa zmení sexuálna výchova a ako prinúti učiteľov učiť ju vedecky; – že vysoké školy sa nechcú zlučovať, preto si vymysleli „mäkké zlúčenie“, aby mohli čerpať peniaze z Plánu obnovy; – prečo školstvo najviac mešká s Plánom obnovy; – že peniaze na asistentov učiteľov sa podľa ministra nakoniec nájdu, asistenti by nemali prísť o prácu, ani znevýhodnené deti o asistentov.

Premiér Eduard Heger zmenil stranícke tričko. Jeho strana Demokrati bude rokovať o predvolebnej koalícii s KDH. S Pellegrinim vládnuť nebude, radšej bude sedieť v parlamente ako opozičný poslanec. V podcaste s Eduardom Hegerom sa dozviete: – či sú Demokrati koaličnou alebo opozičnou stranou; – koľko poslancov NRSR ho podporuje; – či bola táto strana nápadom Igora Matoviča; – čo hovorí na nálepku od Matoviča, že ide o stranu pre mestských liberálov; – s kým plánuje spolupracovať pred voľbami; – že plánuje rokovať o predvolebnej koalícii s KDH; – či bude ešte ponúkať spojenie Mikulášovi Dzurindovi; – že buduje stranu na dlhé roky a radšej bude v opozícii ako vo vláde s Hlasom; – či nepôjde do vlády s Pellegrinim ani keby hrozil návrat Fica; – či vylučuje aj Tarabovcov-Kuffovcov ako extrémistov z kandidátky ĽSNS; – akú veľkú víziu do budúcna Slovensku ponúka; – prečo svoje vízie už nenaplnil z premiérskeho kresla; – do akej miery sa cíti spoluzodpovedným za stav Slovenska; – prečo sú ľudia nespokojní s cenami energií, keď vláda tvrdí, že im pomohla.

Rokovania o spájaní medzi Petrom Pellegrinim a stranou Dobrá voľba vedie jej predseda Tomáš Drucker, potvrdil podpredseda Dobrej voľby Rado Baťo. Podľa neho je Pellegrini úplne iný ako Fico a rokovania s Dzurindom a Miroslavom Kollárom boli smiešne. Prečo Dobrá voľba nechce spolupracovať s Eduardom Hegerom? V podcaste s Radom Baťom sa dozviete: – či sa strana Dobrá voľba zlúči s Hlasom; – či sa zo zahraničnej školy naspäť do slovenskej politiky vráti Tomáš Drucker; – v čom je Peter Pellegrini iný ako Robert Fico; – že ak si v politike nakreslíte priveľa červených čiar, zostanete sám; – či Hlas vie, čo chce, keď lavíruje v zahraničnej politike; – či pri hesle „nekradnúť nestačí“ nie je „nekradnúť“ základnou podmienkou; – čo by prinieslo rozdelenie politiky na dva bloky – prozápadný a provýchodný; – prečo boli rokovania s Mikulášom Dzurindom a Miroslavom Kollárom smiešne; – v čom zlyhal Eduard Heger; – či v politike chceme pragmatikov alebo idealistov; – kto by mal určiť tému volieb; – do akej miery je v poriadku opisovať v knihe súkromné rozhovory.

Peter Chudý je známy aj pod svojím spisovateľským menom Peter Šloser. Píše o policajnej mafii. Spoluzakladal NAKA a videl, ako sa správali policajti okolo Tibora Gašpara. Hovorí aj o konkrétnom prípade, keď minister vnútra Robert Kaliňák neumožnil stíhanie vysokopostaveného policajta, ktorý mal spolupracovať s mafiánskou skupinou. V podcaste s Petrom Chudým (Šloserom) sa dozviete: – prečo neprijal Hamranovu ponuku na návrat do vedenia polície; – aké klany vládli policajnému zboru; – že zo začiatku vychádzal s Tiborom Gašparom; – ako mu Gašpar hovoril o svojom vzťahu s Bödörom; – ako sa nitriansky policajt bez kvalifikácie a skúseností, no za to s fotkou s Bödörom v Zlatom kľúčiku, stal funkcionárom; – čo to boli „nitrianske šumy" a či sa policajti sami seba pýtali, či slúžia mafii; – ako minister vnútra Kaliňák nepodpísal dokument umožňujúci trestne stíhať policajného funkcionára, ktorý spolupracoval so sýkorovcami; – aký bol vzťah medzi Gašparom a Lučanským a prečo Lučanský na čele inšpekcie neodhalil Gašparovu kriminalitu; – či o nomináciách v polícii rozhodoval Kaliňák alebo Bödör, alebo či mali rozdelený vplyv; – že kauza Súmrak mohla byť oddelená od súvisiaceho prípadu Očistec, len aby sa podarilo odstíhať aspoň Očistec; – že policajti okolo vyšetrovateľa Čurillu sú čestní a nenechajú sa nikým ovplyvňovať; – že taký počet káuz, ako má Smer, ani nie je možné vykonštruovať; – že komunikácia policajtov na odposluchoch je normálna a bežná a policajti sa v súkromí bežne bavia vo vulgarizmoch.

Celá pravica je už niekoľko týždňov paralyzovaná nerozhodnosťou Eduarda Hegera, hovorí v rozhovore dvojnásobný exminister a dnes predseda malej strany Maďarské fórum Zsolt Simon. Orbánova propaganda podľa robí reklamu Ficovi a dokonca už aj Dankovi. Orbán je totiž v EÚ sám, preto hľadá spojenca a našiel vo vo Ficovi. V podcaste so Zsoltom Simonom sa dozviete: – prečo sa Maďarské fórum nespojilo s maďarskou Alianciou; – či verí Aliancii, že sa nespoja s Ficom; – že Aliancia a najmä jej časť z bývalého SMK čaká na pokyny z Maďarska a ich rétorika je len kópiou Fideszu; – že pod Rusmi za totality slovenskí Maďari nemohli voľne cestovať do Maďarska; – prečo maďarská televízia propaguje Roberta Fica a dokonca už aj Andreja Danka; – že časť Maďarov na Slovensku si neželá návrat Ficovho mafiánskeho štátu; – že po útoku Ruska na Ukrajinu Orbán prišiel o antibruselské spojenectvo s Poľskom a preto teraz propaguje Fica; – s kým rokuje Maďarské fórum o spájaní; – ako vyzerajú rokovania o spájaní pravice; – že Heger a Dzurinda teraz vyzerajú ako dva odlišné politické projekty; – prečo sa Eduard Heger podľa Zsolta Simona nehodí za lídra a či je Dzurinda lepší.

Peter Juhás viedol tím vyšetrovateľov vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej a dnes je zástupcom riaditeľa NAKA Západ. Podľa neho na Kočnera aj Zsuzsovú sú aj priame dôkazy a Lučanský brzdil zverejňovanie citlivých informácií o kontaktoch politikov s podozrivými osobami. Majú Ficove vyhrážky vplyv na prácu polície a čo prežívajú vyšetrovatelia, keď im prokuratúra zastaví kauzu cez paragraf 363? V podcaste s Petrom Juhásom sa dozviete: – či bola vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej poriadne vyšetrená; – aké priame dôkazy sú proti Marianovi Kočnerovi a Alene Zsuzsovej; – ako prišli na vrahov cez kamerové záznamy; – či je v dnešnej dobe ťažké spáchať vraždu tak, aby na vás neprišli; – že konanie vrahov je zdokumentované na sekundy presne; – že Milan Lučanský ako šéf polície chcel utajovať „citlivé informácie“ o komunikácii politikov s podozrivými; – ako Marian Kočner ťahal informácie z polície a ktoré z nich sa dostali až k vrahom; – či policajným vyšetrovateľom pomôže termín volieb v septembri, aby došetrili kauzy; – čo by sa mohlo stať s políciou, keby voľby znovu vyhral Robert Fico; – či majú Ficove vyhrážky vplyv na náladu a prácu policajtov; – že generálny prokurátor Žilinka sa prikláňa k argumentom obhajoby obvinených; – čo prežívajú policajti, keď im prokuratúra zastaví kauzu cez paragraf 363; – či sa chystá kandidovať vo voľbách.

Politici nemôžu novinárom určovať, čo budú písať, hovorí podpredsedníčka Európskej komisie Věra Jourová v rozhovore pre Aktuality.sk. Podľa nej je neprijateľné, aby politici útočili na novinárov, lebo vytváranie obrazu verejného nepriateľa z novinárov je extrémne nebezpečné. Chce to riešiť európskym nariadením. Kšefty s Putinom sú podľa nej minulosť, riešením dezinformácií nie je cenzúra, ale viac Slovákov zamestnaných vo Facebooku. V podcaste s Věrou Jourovou sa dozviete: – že očista spoločnosti od korupcie mala priniesť dôveru ľudí v štát; – či sme sa poučili z vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej; – ako vníma útoky politikov na novinárov; – ako konkrétne chce Európska komisia prinútiť slovenských politikov, aby začali rešpektovať nezávislosť verejnoprávnych médií; – prečo je podľa nej Orbán a jeho model cestou do pekla; – že „kšefty s Putinom a kľud" sú minulosť; – prečo je na Západe úplne opačná debata ako u nás – kritizuje sa, že Ukrajine dodávame zbrane málo a neskoro; – že riešením dezinformácií by bola cenzúra, ale tú rozhodne nikto zavádzať nebude; – ako teda chce Európska komisia riešiť dezinformácie a vojnovú propagandu; – či donútia Facebook, aby najal viac ľudí na fact-checking slovenského obsahu; – že lož a nenávisť majú komerčný úspech; – ako regulovať mediálne prostredie tak, aby to nemohol Fico v prípadnej budúcej vláde zneužiť proti novinárom.

Irena Brežná je slovenská spisovateľka a novinárka, ktorá žije vo Švajčiarsku. Zaoberá sa bývalými krajinami ZSSR, vyštudovala rusistiku, bola v čečenských vojnách a napísala viacero kníh o Rusku, ale aj o Ukrajine. Dostojevského vyhodila už pred 20-timi rokmi. Podľa nej ak by na Ukrajine Rusko vyhralo, nepríde mier, ale ďalšia vojna. Ako sa pozerá na proruských Slovákov? V podcaste s Irenou Brežnou sa dozviete: – že Rusi sa stavajú do pozície obete a veria, že ak prehrajú, nastane koniec sveta; – že Putin je vojnový zločinec a masový vrah minimálne od čečenskej vojny v roku 2000; – ako ruský pravoslávny patriarcha vyzýva na mučeníctvo a Putin na položenie života za ruské imperiálne záujmy; – prečo ruskí občania chcú veriť propagande; – že neverila vlastným ušiam, keď počula, že na Slovensku niekto podporuje Putina; – že ak Ukrajina prehrá, nenastane mier, ale ďalšia vojna; – že ruskú propagandu treba vedieť dešifrovať; – ako sa Rusi na západe pozerajú na svoju krajinu a či sa hanbia; – že Dostojevského vyhodila už pred rokmi a aj Puškin bol imperialista; – ktorí autori z ruskej kultúry sú tí naozaj hodnotní a treba ich čítať; – že na Slovensku vníma „kultúru monológov“ - všetci sa chcú len vyrozprávať, ale nikto nechce viesť dialóg.

Minister spravodlivosti Viliam Karas navrhol rozsiahle zmeny v trestnom práve. Chce trestať menej, no rýchlejšie, viac používať alternatívne tresty. Ak zákon prejde, bude to znamenať prepúšťanie desiatok až stoviek väzňov, najmä drobných zlodejov. Tresty za marihuanu a aj ekonomickú trestnú činnosť budú miernejšie. Nedopadne ako odsúdený Bašternák, ktorý si po dva a pol roku za mrežami užíva bohatstvo? V podcaste s ministrom spravodlivosti Viliamom Karasom sa dozviete: – či má odvolaná vláda legitimitu na prijímanie takýchto zmien; – že na Slovensku máme priveľa väzňov, aj keď nemáme horších ľudí; – že niektorí Slováci kradnú, aby sa na zimu dostali do väznice; – že po novom bude súd prihliadať na to, či páchateľ zaplatil obeti škodu - ak zaplatí, môže dostať nižší trest; – prečo sú dohody o vine a treste dobrá vec; – že ak zákon prejde, Slovensko bude prepúšťať desiatky až stovky väzňov; – že zločincov najviac zabolí, ak prídu o majetok a preto podľa ministra netreba privysoké tresty za ekonomickú trestnú činnosť; – či zníženie trestných sadzieb neprinesie viac podvodníkov typu Kočner a Bašternák; – či je naozaj potrebné znižovať tresty za pranie špinavých peňazí.

Lucia Yar je politologička, ktorá sa zaoberá Tureckom aj Sýriou. V Turecku zažila viacero zemetrasení. Podľa nej za katastrofu môžu aj zle postavené budovy. Tie mala vláda opraviť už po veľkom zemetrasení v roku 1999, ale časť peňazí sa niekam stratila. Ohrozí to teraz tesne pred voľbami tureckého prezidenta Erdogana? A čo by pre nás znamenala zmena vlády v Ankare? V podcaste so zastupujúcou šéfredaktorkou portálu Euractiv Slovensko Luciou Yar sa dozviete: – že územie postihnuté zemetrasením je veľké asi ako Slovensko a žije tam asi 13 miliónov ľudí; – či je situácia v Sýrii podstatne horšia a či má sýrska vláda vôbec pod kontrolou záchranné práce; – že do opozičného regiónu Turecka prišla pomoc neskôr; – že v oblasti sú milióny utečencov, ktorí už doteraz žili v provizórnych podmienkach; – že 90 percent územia Turecka je náchylných na zemetrasenia; – prečo sú v Turecku nekvalitné budovy a či sa to podpisuje na počte mŕtvych; – ako v Turecku už zažila viacero zemetrasení a čo počas nich robia bežní Turci; – či môže za zlý stav budov aj vláda prezidenta Erdogana; – že Turecko má druhú najväčšiu infláciu na svete a mnohí Turci sú nespokojní s vládou; – či je možné, že Erdogan po dvoch desaťročiach prehrá voľby; – kto je turecká opozícia a čo by znamenala zmena vlády pre Európu; – ako môžeme Turecku pomôcť - či tam pomáhajú aj dôveryhodné organizácie.

Minister obrany (OĽaNO) Jaroslav Naď rokuje o ďalších dodávkach zbraní Ukrajine, napríklad aj o systéme protivzdušnej obrany Kub. Témami volieb podľa neho budú zahraničná politika a spravodlivosť. Za koho bude spolu s Eduardom Hegerom kandidovať? Nad ponukou KDH sa zasmial, Dzurindovu stranu nevylúčil, no bol by radšej, keby Mikuláš Dzurinda ani Ján Budaj už nekandidovali. V podcate s Jaroslavom Naďom sa dozviete: – čo si myslí o stretnutí Roberta Fica s veľvyslancami; – že Fico klamal, keď hovoril, že stiahol slovenských vojakov z Iraku; – že témou volieb nebudú transrodoví ľudia, ako tvrdí Igor Matovič; – či máme brať vážne vyhrážky Slovensku v ruskej televízii; – že tlačivá o odopretí vojenskej služby a hoaxy o mobilizácii sú operáciou ruskej spravodajskej služby na našom území; – že na Slovensko už prišlo niekoľko talianskych vojakov, ktorí majú nahradiť Američanov a ich protivzdušný systém Patriot; – do ktorého slovenského mesta prídu talianski vojaci; – že Slovensko rokuje o dodávke stíhačiek MiG-29 a častí protilietadlového systému Kub na Ukrajinu; – či prezidentka už v niečom obmedzila túto vládu; – či sa chystá zmena ústavy, ktorá by upravila kompetencie odvolanej vlády; – či s Eduardom Hegerom tvoria nerozlučnú dvojičku; – že je takmer vylúčená kandidatúra premiéra Hegera za KDH; – či rokujú aj s niekým iným ako s Modrou koalíciou; – či má Mikuláš Dzurinda morálne právo vrátiť sa do politiky.

Ministerstvo zahraničných vecí aktívne bojuje proti dezinformáciám cez svoje oddelenie strategickej komunikácie. Katarína Králiková má na MZV na starosti komunikáciu. Podľa nej majú naše ministerstvá málo ľudí, ktorí by sa venovali boju proti konšpiráciám. A ako sa dá diskutovať s konšpiračným naratívom, ktorý vám povie niekto v rodine? V podcaste s Katarínou Králikovou sa dozviete: – či prehrávame hybridnú vojnu a čo robíme zle; – že 50 úradníkov, ktorí bojujú proti dezinformáciám, stojí oproti dvom tisícom dezinformátorov; – čo sa dá robiť, keď konšpirácie šíria politici; – že starší ľudia si posielajú hoaxy reťazovými mailami alebo na Whatsappe; – ako treba diskutovať so svojimi najbližšími, ktorí šíria konšpiračný naratív; – či treba vysvetliť vlastným rodičom, že „teta Helena" nie je expert na globálnu politiku; – či starším ľuďom pomôže, keď im predplatíme seriózne noviny; – ako realita prefackala proruských konšpirátorov, ktorí tvrdili, že Rusko nikdy nezaútočí; – že problém je v školách a v nedostatku kritického myslenia; – že sú aj úspešné krajiny, ako napríklad Estónsko, kde sú ľudia odolnejší voči konšpiráciám; – čo robia Estónci lepšie; – ako chce ministerstvo zlepšiť svoju komunikáciu o dôležitých témach.

Bývalý premiér Mikuláš Dzurinda tvrdí, že už v minulosti dokázal spojiť ľudí s protichodnými názormi. Verí si, že teraz spojí do Modrej koalície ľudí z opačných strán barikád, najmä konzervatívcov a liberálov. Vo vláde by chcel šetriť. Priznáva, že nedokázal ustrážiť svojich nominantov – podľa neho to nedokáže nikto. Môže sa teda zopakovať Gorila a kauza financovania SDKÚ? V podcaste s Mikulášom Dzurindom sa dozviete: – či v politike nie sú ľudia lepší ako on; – či ponúkne víziu podobnú ako v roku 1998; – akú má víziu pre ekonomiku a či máme očakávať tú istú politiku, akú robil kedysi; – že neujde po voľbách zo strany, ako to urobil prezident Andrej Kiska; – že jeho politikou bude šetrenie, aj keď mu ľudia budú za to nadávať; – či Annu Záborskú považuje za dostatočne konzervatívnu, aby s ňou bol na jednej kandidátke; – či by jeho predstava o jednej kandidátke s PS, SaS a Záborskou nebola politický guláš; – že KDH je už iné ako bolo, keď odišlo z jeho druhej vlády pre spor o implementáciu vatikánskych zmlúv; – čo si myslí o Viktorovi Orbánovi, jeho politike a Maďarsku; – ako chce financovať vlastnú stranu; – že nedokázal dohliadnuť na všetko, a kauzy vždy boli aj budú; – že líder, ktorý tvrdí, že jeho nominanti nebudú kradnúť, dáva nerealistický sľub; – či sa môže zopakovať kauza Gorila za jeho chrbtom, a on o tom opäť nebude vedieť.

O predčasných voľbách sa bude hlasovať zrejme až v posledný deň prezidentkinho ultimáta, hovorí predseda poslaneckého klubu OĽaNO Michal Šipoš. Premiér Heger sa má o odchode z OĽaNO rozhodnúť do dvoch alebo troch týždňov a je otvorená možnosť, že s ním z hnutia odíde viacero ľudí. Nevylúčil ani seba. V podcaste s Michalom Šipošom sa dozviete: – či má bývalá koalícia dosť hlasov na termín volieb a kedy sa bude hlasovať; – prečo chcú do poslednej minúty riskovať úradnícku vládu; – či si poslanci dávajú podmienky; – že odchod Eduarda Hegera z OĽaNO by mohol byť ako odchod Pellegriniho zo Smeru: prínosný pre obe strany; – kedy bude jasné, či Heger zostáva alebo odchádza a kto odíde s ním; – že nevylučuje ani svoj vlastný odchod, ani odchod ďalších ľudí z OĽaNO; – či by nebolo absurdné, keby sme mali premiéra kandidujúceho za opozičnú stranu; – či je z OĽaNO na odchode aj Anna Záborská a Kresťanská únia; – či Igor Matovič nenasmeruje stranu mimo parlamentu; – ako sa ľudsky cíti, keď vidí statusy Igora Matoviča útočiace na menšiny; – prečo sú podľa neho v poriadku funkcie pre poslancov Ňarjaša a Šofranko.

Naša krajina upadá, chudobnieme a sme už horší ako Rumunsko, hovorí minister hospodárstva Karel Hirman. V podcaste s ministrom hospodárstva Karolom Hirmanom sa dozviete: – dokedy bude ministrom; – že vysoké zálohové faktúry dostala len malá časť podnikateľov; – či by situácia bola rovnaká, ak by minister nebol na Havaji; – že štát podľa ministra nevie zabrániť vysokým cenám energií; – na čo potom máme Úrad pre reguláciu sieťových odvetví; – že Karel Hirman sa nechce nechať zavrieť za nehospodárnu pomoc s cenami energií; – či za vysoké ceny naozaj môžu Richard Sulík, Karol Galek a ich byrokratické rozhodnutie; – že ceny by boli iné, keby Sulík nebol urobil nič; – že Slovensko je podľa dát vo vývoji za Rumunskom a že sme prejedli svoje bohaté roky; – či sa s ním Eduard Heger rozpráva o politike a či ho máme vnímať ako člena Hegerovej skupiny.

SaS nepodporila novú vládu Eduarda Hegera aj preto, že je na odchode z OĽaNO. Ako by mohol byť premiérom zo strany, ktorá neprešla voľbami, pýta sa poslanec Ondrej Dostál. Predčasné voľby podľa neho v septembri by mohli zabezpečiť, aby sa stihli dotiahnuť niektoré kauzy. V podcaste s Ondrejom Dostálom sa dozviete: – prečo SaS nepodporila novú väčšinu Eduarda Hegera; – že podľa SaS je úradnícka vláda lepšia ako Heger; – prečo SaS tak často mení názory a čo vlastne chcú; – že septembrový termín predčasných volieb by umožnil doriešenie niektorých káuz; – či prejdú ústavné zmeny tak, aby predčasné voľby mohli schváliť len poslanci, alebo aj občania v referende; – že sobotné referendum je podľa neho len mobilizačná akcia Roberta Fica; – čo bude znamenať, ak na referendum nepríde dosť ľudí; – čo je to konzervativizmus a prečo je konzervatívna OKS na kandidátke liberálnej SaS; – ako sa pozerá na novovznikajúce zoskupenia pravicových strán; – či Mikuláš Dzurinda nepošle SaS mimo parlamentu a či sa s ním nechcú spojiť; – že Ukrajine musíme pomáhať, lebo jej prehra by nás vyšla oveľa drahšie; – že prípadná Putinova výhra na Ukrajine by nám mohla priniesť orbanizáciu; – ako sa pozerá na ministra spravodlivosti Viliama Karasa, – čo sa dá pokaziť v rezort spravodlivosti.

Ľuboš Kukliš je expert na reguláciu médií, a o aj tých internetových. Dlhé roky pracoval v Rade pre vysielanie a retransmisiu, ktorá sa teraz zmenila na Radu pre mediálne služby. Tento štátny orgán teraz dostal kompetencie zasiahnuť proti nelegálnemu obsahu na internete, vrátane Facebooku. Čo reálne štát dokáže riešiť? V rozhovore s Ľubošom Kuklišom sa dozviete: – či môže štát po novom prikázať odstrániť obsah z internetu; – kam sa treba obrátiť, keď Facebook neodstránil nezákonný obsah, na ktorý ste upozornili; – proti čomu môže zasiahnuť slovenský štátny orgán - Rada pre mediálne služby; – aký je rozdiel medzi škodlivým a nelegálnym obsahom; – či majú politici väčšiu slobodu prejavu ako bežný občan; – ako to vyzerá s blokovaním konšpiračných webov; – že aj Francúzsko zrušilo koncesionárske poplatky; – do akej miery bude RTVS nezávislá od politikov, ak politici rozhodujú o jej rozpočte; – že niektorí redaktori RTVS nemali problém šíriť dezinformácie; – či by ako úradník išiel do úradníckej vlády.

Maďarsko nie je demokraciou západného typu a V4 funguje len ako V3 plus 1, hovorí minister zahraničných vecí Rastislav Káčer. V rozhovore pre reláciu NA ROVINU nevylúčil svoju budúcnosť v straníckej politike. Dzurindova strana je však pre neho záhadou. Ukrajina podľa neho môže vyhrať a Rusko sa musí zmeniť. Čo treba robiť proti konšpiráciám? – že úradnícka vláda by bola problém; – že nevylučuje stranícku politiku; – či Igor Matovič vytlačí z hnutia Eduarda Hegera aj Jaroslava Naďa svojim príklonom k radikálne pravicovej a extrémne konzervatívnej rétorike; – či konfrontoval Igora Matoviča aj priamo do očí, alebo len v médiách; – že politický projekt Mikuláša Dzurindu je zatiaľ najväčšou záhadou slovenskej politiky; – či by Rastislav Káčer chcel byť súčasťou politickej strany; – že Slováci prejavujú nedostatok empatie voči Ukrajincom; – či Ukrajina vyhrá vojnu a čo by to znamenalo; – že argument, že pomoc Ukrajine predlžuje vojnu, je cynický a hulvátsky; – ako sa Slovenska týka ruská domáca politika a čo môžeme urobiť, aby sa Rusko zmenilo; – že ruská propaganda na Slovensku zaberá len vďaka tomu, že jej slúžia slovenskí politici; – že konšpirácie sú problém celej spoločnosti a bojovať proti nim musíme všetci; – že Eduard Heger sa má stretnúť s predstaviteľmi Facebooku na tému dezinformácie; – či je Maďarsko ešte demokracia; – že V4 je ako platonická láska - nereálne očakávania sa nikdy nenaplnili; – že spolupráca v rámci V4 funguje skôr ako V3 plus 1, lebo s maďarskou vládou to inak nejde; – či nám v dohľadnej dobe zmiznú z hraníc kontroly.

Oskar Dvořák donedávna pracoval na reforme nemocníc na ministerstve zdravotníctva. Dnes vstúpil do Progresívneho Slovenska ako stranícky expert. Podľa neho Igor Matovič zanechal zdravotníctvu nášľapnú mínu v rozpočte. Ako sa PS pozerá na zisk v zdravotníctve a pôsobenie skupiny Penta? V podcaste s novým expertom Progresívneho Slovenska na zdravotníctvo Oskarom Dvořákom sa dozviete: – prečo podľa neho za čakacie doby u lekára počas chrípkovej epidémie môže Igor Matovič; – ako treba riešiť nedostatok lekárov v ambulanciách; – že boj proti reforme nemocníc je populizmus; – či bude z opozície chváliť ministerstvo zdravotníctva; – že odpor voči reformám je normálny a bol aj v Dánsku; – čo je predstava Progresívneho Slovenska o zdravotníctve; – prečo má Penta podľa neho negatívny vplyv na zdravotníctvo; – či sú politici OĽaNO zodpovední za tisíce obetí pandémie, ako naznačuje nová analýza.

Podpredseda Progresívneho Slovenska a europoslanec Martin Hojsík hovorí, že vláda sklamala nádeje. Z jej pádu sa však neteší. Ako vníma korupčnú kauzu v Európskom parlamente? V rozhovore s Martinom Hojsíkom sa dozviete: – o čom je korupčná kauza v Európskom parlamente; – ako je v Bruseli regulovaný lobing a čo treba zmeniť; – či je korupcia v Bruseli taká bežná ako u nás; – prečo Progresívne Slovensko považuje pád vlády za smutnú udalosť; – či jediný poslanec PS podporí druhú zrekonštruovanú vládu Eduarda Hegera; – či by PS bolo súčasťou prezidentkinej úradníckej vlády; – aké sú vzťahy Progresívneho Slovenska a Zuzany Čaputovej; – že PS pôjde do volieb samostatne alebo ako koalícia s inou stranou; – či sa poučili z volieb v roku 2020 a nespojenia sa s Andrejom Kiskom; – či sa niečo zmení európskym stropom na ceny plynu; – že energetická vojna zo strany Ruska sa začala dávno pred útokom na Ukrajinu.

Predčasné voľby by podľa neho boli červený koberec pre Roberta Fica. Platforma desiatich poslancov okolo Jána Budaja odišla z klubu OĽaNO, no chce podporiť ďalšiu vládu Eduarda Hegera. Je vôbec niečo také možné? A budú chcieť byť novou koaličnou stranou s nárokom na dve ministerstvá? V rozhovore s Jánom Budajom sa dozviete: – či jeho skupina poslancov bude novou koaličnou stranou; – či bude na koaličných rokovaniach žiadať príslušný počet ministrov v novej vláde; – že premiér Heger netrpí sebaľútosťou, ale zachraňuje vládu; – či sa Sulík s Matovičom dohodnú, ak to doteraz nedokázali; – čo zmenil pád vlády na dynamike vzťahov bývalej koalície; – prečo odmieta predčasné voľby, ak ich chcú voliči; – že poslanci jeho platformy nebudú hlasovať ani za zmenu ústavy; – ako strach z vyšetrovaní premenil Smer na krajne pravicovú stranu; – či zakladá stranu; – či bude spolu so svojimi kolegami kandidovať za stranu Mikuláša Dzurindu; – že od Igora Matoviča očakáva sebareflexiu; – že Igor Matovič škodil viac sebe ako iným; – či je Richard Sulík dôveryhodný partner; – či by mal Igor Matovič odísť z politiky.

Podporil vládu, aj keď si želá predčasné voľby. Poslanec Miroslav Kollár považuje aj úradnícku vládu za rozumné riešenie. Obáva sa však tretieho scenára - chaosu až do roku 2024, po ktorom voľby opäť vyhrá Robert Fico. V rozhovore s poslancom Miroslavom Kollárom sa dozviete: – že ak sa nič nezmení, chaos môže pokračovať až do roku 2024; – či je dnešná situácia dláždenie cesty pre Roberta Fica; – že by preferoval voľby až v septembri, aby sa skonsolidovali menšie politické strany do volieb; – že nerozumie, čo chce SaS, lebo ich pokus o nové koaličné rokovanie považuje za absurdné – čo by mohla priniesť úradnícka vláda; – ako aktuálne vyzerá nový politický projekt Mikuláša Dzurindu; – že podľa termínu predčasných volieb sa uvidí, či pôjde o volebnú stranu alebo koalíciu; – ktoré súčasné strany sa zapoja do projektu Mikuláša Dzurindu; – že sa stretol aj s Tomášom Druckerom, ale či bude aj on na rovnakej kandidátke, je neisté; – ako vyzerajú rokovania s KDH, či chce Luciu Nicholsonovú, stranu Za ľudí a Sme rodina; – kedy sa definitívne dozvieme, kto bude v Dzurindovej strane.

Slavěna Vorobelová kandidovala za ĽSNS, ale k extrémistom sa nehlási. Boris Kollár jej ponúkol členstvo v klube, no poslankyňa sa zatiaľ rozhodla nepodporiť vládu. Nevylučuje, že by mohla skončiť u Kollára, ale nevylučuje ani Uhríka či Smer. Najšokujúcejší je však jej postoj k vojne na Ukrajine. Hoci o sebe hovorí, že ja národne orientovaná, ak by Rusko napadlo aj Slovensko, poslankyňa Vorobelová by sa mu bez boja rovno vzdala. V rozhovore s nezaradenou poslankyňou sa dozviete: – ako sa rozhodovala o odvolávaní vlády; – či jej Boris Kollár ponúkal členstvo v Sme rodina; – že si vie predstaviť svoju politickú budúcnosť aj v Smere, aj v Republike, a nevylučuje ani Sme rodina; – že chce hlasovať za pád vlády, aj keď by to mohlo priniesť scenár, ktorý nechce; – že najhoršia vláda by podľa nej bola liberálna; – prečo kandidovala za ĽSNS, aj keď s nimi nesúhlasí; – prečo nie je ani v Republike, ani v ĽSNS; – či by mala Ukrajina odovzdať Rusku časť územia; – koľko Američanov zomrelo vo vojne, ak tvrdí, že ide o konflikt USA a Ruska; – či vie definovať, kto je to liberál a prečo za liberála považuje napríklad ministra Hirmana.

Špeciálny prokurátor Daniel Lipšic naznačuje, že návrh na zníženie trestov za ekonomickú trestnú činnosť je ušitý na oligarchov Bödöra a Brhela. V rozhovore s Danielom Lipšicom sa dozviete: – či vyšetrovanie káuz závisí od toho, aká vláda je pri moci; – prečo tvrdí, že politici chcú znížením trestov za ekonomickú trestnú činnosť pomôcť oligarchom; – či tým myslí Jozefa Brhela a Norberta Bödöra; – či naozaj nemáme príliš prísne tresty; – prečo je primeraný trest 19 rokov pre Kočnera za ekonomický trestný čin; – či generálny prokurátor nemá pravdu v kauze Súmrak; – či Ficova údajná organizovaná zločinecká skupina naozaj nemá mať jasne popísanú výkonnú zložku; – že iné podobné prípady sa dostanú až k právoplatnému rozsudku, len Fico je chránený paragrafom 363; – či sa bude Ficova a Kaliňákova kauza Súmrak ešte vyšetrovať; – prečo sa sťažuje na SIS; – či SIS sleduje maily prokurátorom na špeciálnej prokuratúre; – ako pokračuje vyšetrovanie extrémizmu po tom, čo z ÚŠP; – na čom stojí prípad obeseného bývalého príslušníka vojenských tajných, ktorý mal mať blízko k Bödörovcom.

Podpredseda SaS hovorí, že ak padne vláda, dva pravdepodobné scenáre sú úradnícka vláda prezidentky a predčasné voľby. Do úvahy prichádza aj rekonštrukcia vlády. Kto by v nej mal byť? V rozhovore s poslancom SaS Branislavom Gröhlingom sa dozviete: – prečo SaS zmenila názor a ide odvolávať vládu, aj keď ešte v septembri tvrdila, že premiéra Hegera podrží až do riadnych volieb; – čo ak vláda padne - aké sú scenáre a ktorý preferuje SaS; – ako by mala vyzerať úradnícka vláda prezidentky Zuzany Čaputovej; – či SaS pripúšťa aj predčasné voľby a či neprinesú opäť vládu Roberta Fica; – ako by mala vyzerať rekonštrukcia vlády, ktorú spomínal Richard Sulík; – kto by mal vládnuť, ak nie Matovič s Kollárom a ak sa SaS nechystá naspäť do vlády; – aký minister školstva je Ján Horecký; – prečo sa vysoké školy rozhodli neštrajkovať akurát keď z funkcie odišiel on; – ako školstvo nebolo prioritou vlád Igora Matoviča Eduarda Hegera; – že bolo rozbehnuté zlučovanie vysokých škôl a v akom stave je teraz.

Začiatok roka bude ekonomicky ešte ťažší ako doterajšia inflácia. Ak sa chcete mať lepšie, musíte zabojovať za svoje práva, hovorí sociologička a riaditeľka Slovenského národného strediska pre ľudské práva Silvia Porubänová. Nepreháňa to televízia so zdražovaním a je naša situácia naozaj taká zlá?

Obce a mestá budú musieť zvýšiť dane, poplatky za škôlky, škrtať šport a kultúru, hovorí primátor Dolného Kubína Ján Prílepok. Podľa neho to bude priamy následok rozpočtu Igora Matoviča. Daňový bonus totiž vezme peniaze samosprávam a doplatia na to najchudobnejší ľudia, ktorí si nebudú môcť dovoliť zaplatiť škôlku či deťom klzisko. V rozhovore s primátorom Dolného Kubína Jánom Prílepkom sa dozviete: – prečo bol tento rok rekordný nezáujem kandidátov o funkcie primátorov, starostov a poslancov; – že ak prejde Matovičov rozpočet, ľudia budú mať menej možností na šport a kultúru; – že zdražejú mestské služby, od vstupu na ľadovú plochu až po škôlky; – že na Matovičov rodinný balíček doplatia najchudobnejšie rodiny; – do akej miery štát hazarduje s fungujúcimi mestami a obcami; – že ľudia zaplatia vyššie dane a poplatky; – že deklarovaná pomoc rodinám im môže v skutočnosti uškodiť, ak pôjde z rozpočtov obcií; – či je možné, že mestá a obce budú musieť vyhlásiť energetické prázdniny v školách; – či je rozpočtové provizórium lepšie ako schválenie Matovičovho rozpočtu; – že niektoré obce možno nebudú ani svietiť a kúriť; – že rozpočtové provizóriá hrozia aj mestám a obciam; – že tento týždeň na webe vašej obce zistíte, čo vám zdražie.

Gynekológ a pôrodník Jozef Záhumenský vysvetľuje, čo reálne v zdravotníctve vyrieši splnenie podmienok lekárskych odborárov. Pomôže to nemocniciam? Berú slovenskí pôrodníci úplatky? V rozhovore s Jozefom Záhumenským sa dozviete: – či podal výpoveď; – či požiadavky lekárskych odborárov vyriešia problémy slovenského zdravotníctva; – či potrebujeme reformu zdravotníctva vrátane zlučovania menších pôrodníc; – že za cisársky rez má nemocnica viac peňazí ako za prirodzený pôrod; – že v Česku majú rodičky oveľa lepšie podmienky; – či dôjde k prirodzenému zániku niektorých pôrodníc; – aké ženy chodia na interrupcie; – či môže návrh poslankyne Záborskej zdravotne ublížiť ženám; – že interrupcie sa dajú robiť aj ako telemedicína, ale nie je to ideálne riešenie; – že slovenské ženy sú vystavené zbytočnému riziku predčasných pôrodov tým, že nemáme povolené interrupčné tabletky; – že bezpečnosť slovenských žien pri pôrodoch sa zvýšila; – či slovenskí pôrodníci berú úplatky.

Exminister zdravotníctva a dnes predseda mimoparlamentnej strany Dobrá voľba a Umiernení Tomáš Drucker hovorí, že lekárski odborári správne pomenovali problémy v zdravotníctve, ale nie riešenia. S ktorými oligarchami z pozadia Smeru sa pozná?

Strana Aliancia vznikla spojením troch maďarských strán a v prieskumoch má pravidelne nad 5 percent. S ktorými stranami by vedeli spolupracovať? Predseda strany Krisztián Forró nenašiel na Orbána jediné kritické slovo. Ako sa stavia ku kauze Rudolfa Kusého, ktorého strana podporovala vo voľbách? V rozhovore s Krisztiánom Forróom sa dozviete: – či si vie predstaviť spoluprácu s Uhríkovou a Mazurekovou Republikou, Smerom či Hlasom; – čo si myslí o Igorovi Matovičovi; – čo všetko podľa neho národnostným komunitám sľúbilo a nesplnilo OĽaNO; – aký má názor na politiku G. Gyimesiho; – či je Aliancia pravicová a konzervatívna strana; – prečo má zákaz vstupu na Ukrajinu; – či zdieľa Orbánove pohľady na Rusko, vojnu, sankcie a dodávky zbraní Ukrajine; – čo si myslí o kvalite demokracie v Maďarsku; – či vidí na Viktorovi Orbánovi aspoň jediné negatívum; – čím by sa inšpiroval v Maďarsku u Orbána; – či aj Aliancia poslala peniaze Rudolfovi Kusému a či ľutuje jeho podporu pred voľbami.

Historici Miloslav Szabó a Anton Hruboň s publicistom Michalom Havranom diskutovali o tom, či je ľudáctvo slovenská tradícia a ako odhaliť maskovaných fašistov v súčasnej slovenskej politike. Ako ich identifikovať podľa jazyka? A ktoré motívy zo súčasnej politiky sa objavovali už za Slovakštátu? V diskusii sa dozviete: – či podobne ako neonacizmus existuje aj špecificky slovenské neoľudáctvo; – či je ľudáctvo slovenská tradícia; – že ľudáka definuje kombinácia nacionalizmu s politickým katolicizmom; – že kampane proti potratom tu boli už za vojnového Slovenského štátu; – či je jednotiacim prvkom všetkých týchto prúdov nepriateľstvo voči liberalizmu; – ako odlíšiť demokratického konzervatívca od ľudáka či fašistu; – že ľudáctvo a obdiv k Tisovi sa často dedí po rodičoch; – že kultúrne vojny konzervatívcov proti liberálom vznikli už v 19. storočí; – že Slovensko môže mať krajne pravicovú vládu aj bez toho, aby si to voliči poriadne uvedomili; – kto je ľudák v slovenskej politike, – ako identifikovať pravicový extrém podľa jazyka, ktorý títo ľudia používajú.

Ivan Fiačan v rozhovore vysvetľuje, o čom bude referendum a prečo Ústavný súd SR nepovolil hlasovanie o druhej otázke. Ak by sa poslanci rozhodli, že chcú predčasné voľby, museli by najprv zmeniť ústavu. Podľa tej aktuálnej ich ich nemôže vyvolať referendum ani hlasovanie poslancov.

Eduard Buraš je poradcom premiéra Hegera pre cezhraničnú spoluprácu, zaoberá sa najmä Ukrajinou. Podľa neho nás čaká ďalšia utečenecká vlna, lebo ľudia na Ukrajine nemajú čím kúriť, mnohí žijú v rozbitých domoch a majú obmedzený prístup k elektrine. Sme na to pripravení? A prečo sa pred zimou nerokuje o prímerí? V rozhovore s Eduardom Burašom sa dozviete: – že sirény každý deň znejú aj v Užhorode, ľudia sa skrývajú a musia šetriť elektrinou aj hneď za našou hranicou; – ako ukrajinské mestá vyzývajú svojich obyvateľov, aby sa na zimu nevracali domov; – že mnohí Ukrajinci budú chcieť prežiť zimu mimo Ukrajiny; – že nás čaká ďalšia utečenecká vlna z Ukrajiny, a to hneď ako začne mrznúť; – ako sme pripravení na vojnových utečencov tentoraz, či to nebude znova len na dobrovoľníkoch; – že Ukrajina je preplnená sirotami a ľuďmi, ktorí žijú v katastrofálnych podmienkach; – ako sa dá Ukrajincom pomôcť - bude treba bundy a teplé veci; – že vstup Ukrajiny do EÚ by mohol zachrániť východné Slovensko pred úpadkom; – že Európska únia nám ponúka peniaze na cezhraničnú spoluprácu s Ukrajinou.

Michal Lipták je ľavicový filozof a právnik. Smer-SD sa podľa neho zmenil a je na pomedzí pravicového extrémizmu. Čo vlastne chce dosiahnuť ľavica? Napríklad znárodnenie firiem s fosílnymi palivami. V rozhovore s Michalom Liptákom sa dozviete: – či má Marek Mach pravdu, keď hovorí, že na Slovensku rastie ľavicový radikalizmus; – akí sú slovenskí ľavicoví radikáli; – ako komentuje, že Mach dostáva za rozhovor pre reláciu Na rovinu vyhrážky smrťou; – aké sú ľavicové riešenia, čo je utópia a čo nie; – prečo potrebujeme menej kapitalizmu, uhlíkové dane a znárodnenie biznisu s fosílnymi palivami; – či by mali byť globálne dane a prečo by bohatí Američania mali prispievať chudobným Indom; – že ľavica je proti ekonomickému rastu, čo nám môže priniesť viac chudoby; – či sú Smer-SD, Hlas a Progresívne Slovensko ľavicové strany; – prečo sa podľa neho Ústavný súd SR mýli a malo by byť možné referendum o predčasných voľbách; – ako by mal Ústavný súd SR rozhodnúť o Matovičovom balíčku.

Marek Mach je zakladateľ iniciatívy Mladí proti fašizmu, občianskeho združenia Mladí a sociálnej siete Dúhy.sk. Vyvracia hoaxy a konšpiračné teórie, diskutuje na školách. Naše školstvo podľa neho potrebuje reformu, lebo mladí ľudia nemajú ani základné informácie o fungovaní štátu a nevedia si spojiť súvislosti. V rozhovore s Marekom Machom sa dozviete: – že terorista, konšpirátor a neonacista z útoku na Tepláreň nie je ojedinelý prípad; – čo reálne vedia mladí ľudia o politike a spoločnosti a prečo je ľahké oklamať ich konšpiráciami; – že problémom nie je nedostatok dejepisu alebo občianskej náuky, ale ich zastaraná forma; – že učiteľov limituje systém, ale mnohí sú aj nekvalitní a dokonca aj niektorí učitelia sú konšpirátori; – či má cirkev vplyv aj na mladých ľudí; – že nemalá časť mladšej generácie inklinuje k radikálnej pravici, pritom vôbec nevie prečo; – že rastie aj počet prívržencov radikálnej ľavice, komunizmu a násilnej revolúcie proti kapitalizmu; – ako ľudia v obci Varín reagovali na letáky s pravdou o Tisovi; – čo vyrastie z človeka, ktorý doma počúva rasistické reči; – že dnes už aj starí ľudia opakujú hoaxy, ktoré sú práve trendové na Facebooku; – že málokto sa zradikalizuje na sociálnych sieťach, ale problém býva často v rodine; – či sú rodičia často väčší konšpirátori ako ich deti.

Po teroristickom čine sa premiér Heger správal ako európsky politik a prejavil dokonca aj sebareflexiu, no zatiaľ tomu chýba realizácia, hovorí Martin Macko z iniciatívy Inakosť. V rozhovore s Martinom Mackom z iniciatívy Inakosť sa dozviete: – že premiér Eduard Heger sa ešte stále nestretol so zástupcami LGBTI+ aktivistov; – čo sú ich požiadavky a ako pokračuje rokovanie s ministrom spravodlivosti Viliamom Karasom; – že transrodoví ľudia na Slovensku čelia nútenej sterilizácii a mnohí sa už preto súdia; – že sľuby o zlepšení situácie počúvajú už 20 rokov, no skutky zatiaľ chýbajú; – že premiér Eduard Heger mal pred teroristickým činom nulovú snahu o riešenie práv LGBTI+ ľudí, po skutku urobil správne gestá, no zatiaľ žiadne činy; – že niektoré zlepšenia pre LGBTI+ ľudí čakajú len na jediný podpis ministra školstva alebo zdravotníctva; – ako poslanci OĽaNO brzdia niektoré snahy; – ako vníma status Igora Matoviča o tom, že je hetero; – že voliči OĽaNO sú druhí najliberálnejší, ich poslanci naopak; – ako sa vyvíjala téma práv LGBTI+ ľudí počas 30 rokov existencie Slovenska; – že dnes politici používajú LGBTI+ ľudí ako nástroje politického boja; – aké dôležité je, aby ľudia poznali vo svojom okolí aspoň jedného geja alebo lesbu; – že zo Smeru sa stala krajná pravica; – ktorá terminológia je správna, prečo hovoríme LGBTI+ a nie homosexuáli.

Občan ohlásil polohu vraha už o polnoci, no policajti ho ďalších päť hodín márne hľadali. Policajt, ktorý prijal hovor, pochybil a polícia ho zrejme prepustí. Zďaleka nešlo o jediné pochybenie tohto policajta. Podľa policajného prezidenta ide o skupinku policajtov, ktorí sa napríklad v práci fotili, ako ležia. Štefana Hamrana sme sa pýtali aj ako dlho budú trvať kontroly na hraniciach s Českom. V rozhovore so Štefanom Hamranom sa dozviete: – ktorý policajt a ako pochybil v prípade teroristického útoku v Bratislave; – že tento konkrétny policajt bol už v minulosti potrestaný za minimálne 11 chýb; – ako funguje systém, keď mohol spraviť aj dvanástu chybu; – ako polícia postihuje možných teroristov podľa ich správania na internete; – ktorý známy konšpirátor má na krku už tri obvinenia; – že polícia bude školiť učiteľov ako odhaľovať mladých radikálov; – prečo je polícia bezmocná voči človeku, ktorý sa vyhrážal smrťou policajnému prezidentovi; – že odbor počítačovej kriminality má len 29 policajtov, a mal by mať ďalších 70; – do akej miery nesú za nenávistné útoky zodpovednosť aj politici a ktorí presne; – dokedy budú na českých a rakúskych hraniciach kontroly; – či nie je ohrozené stíhanie policajnej mafie okolo Tibora Gašpara a kauza Súmrak, v ktorej je obvinený Robert Fico.

Analytik INEKO Matej Tunega hodnotil rozpočtovú zodpovednosť starostov a primátorov. Rozpočtom samospráv najviac uškodili starostovia a primátori podporení Smerom a SNS. Ktoré strany majú lepších? Zuzana Mikulcová založila kampaň Ťahaj domov, aby ľudia prišli voliť do miesta trvalého pobytu.

Sudca Marek Filo nevzal opitého vodiča Dušana Dědečka do väzby, oslobodil Mariana Kočnera v kauze Motáky a zastavil stíhanie Dobroslava Trnku. Za všetkými rozhodnutiami si stojí. Tvrdí, že názor verejnosti ako sudca nemôže brať do úvahy. Pre vyhrážky je pod policajnou ochranou.

Expert na dezinformácie a sociálne siete Jakub Goda z kancelárie prezidentky na základe dát tvrdí, že Slováci sú neznášanliví a slovenskí politici to využívajú vo svoj prospech. Tým ešte posilňujú konšpiračné teórie. 20 až 30 percent Slovákov podľa neho verí úplne uleteným nezmyslom.

Post bratislavského primátora chce obhájiť Matúš Vallo. Pozrite si predvolebnú debatu s ním a jeho súperom – starostom mestskej časti Rudolfom Kusým. Komunálne voľby budú s sobotu 29. októbra spojené so župnými voľbami. O post primátora Bratislavy sa okrem Valla a Kusého uchádzajú Miroslav Heredoš, Martin Jakubec, Martin Mlýnek, Peter Poláček, Andrej Trnovec a Miroslav Vetrík.

Podľa ministra zdravotníctva nemocnice už vedia, do akej kategórie budú spadať v rámci reformy - a kde tak hrozí zánik oddelení. Vladimír Lengvarský sľubuje, že nemocnice z plánu obnovy sa stihnú postaviť aj opraviť. V Martine sa už o dva týždne majú začať práce. V rozhovore s Vladimírom Lengvarským (nominant OĽaNO) sa dozviete: – prečo pozastavil usmernenie o zmene pohlavia a či sa to ešte vráti na stôl; – že súhlasí s požiadavkami lekárskych odborárov, ale nie všetky sa dajú naplniť v požadovanom objeme; – že zdravotníci možno dostanú pridané, len inak ako to chcú lekárske odbory; – že systém platieb v nemocniciach DRG sa bude od januára testovať v 8 nemocniciach a od roku 2024 má platiť všade; – či nám reálne hrozí odchod 2000 lekárov a núdzový stav; – že vyrieši situáciu mladých lekárok, ktoré teraz nemôžu pokračovať v atestácii počas materskej; – že vláda má pripravené riešenie platov zdravotníkov, ak by došlo k rozpočtovému provizóriu; – kedy začne fungovať nemocnica Bory a či nevykradne lekárov zo štátnych nemocníc; – čo hovorí na tvrdenia, že v zdravotníctve je peňazí dosť, akurát odtekajú ako zisk súkromníkov; – prečo meškajú výzvy z plánu obnovy a či sa stihnú za európske peniaze postaviť a opraviť nemocnice; – či príde po voľbách zemetrasenie v podobe oznámenia, ktoré oddelenia nemocníc v regiónoch sa budú zlučovať alebo rušiť.

Štátny tajomník ministerstva obrany Marian Majer tvrdí, že odchod ruských vojsk z Krymu je reálny, otázkou sú len cena a čas. Peter Pellegrini je podľa neho naivný, ak tvrdí, že by v súčasnej situácii šiel rokovať do Moskvy. Ako vyzerá naša obrana proti hybridnej vojne? V rozhovore so štátnym tajomníkom ministerstva obrany Marianom Majerom sa dozviete: – čo môžu Rusi dosiahnuť so starou technikou a mobilizovanými vojakmi; – že odchod Rusov z Krymu je podľa neho dosiahnuteľný, otázkou je len cena a čas; – že slovenská armáda je stále v ťažkom stave, no pracuje sa na zlepšení; – koľko má Slovensko vojakov a koľko bude mať o rok; – či sa po začiatku vojny zvýšil alebo znížil záujem o prácu v armáde; – že zbrane nevieme rýchlo dodať ani vyrobiť preto, že sme sa dlho pripravovali na mier; – či vládu bude zaujímať výsledok referenda na Sliači, kde ľudia hlasujú o „americkej základni“; – že od roku 2014 nás Rusi bombardujú hybridnými zbraňami; – že Slovensko buduje hybridnú armádu; – že od prítomnosti amerických vojakov v slovenských krčmách si rezort obrany sľubuje vyvrátenie dezinformácií.

Hosťami diskusie boli politológ Grigorij Mesežnikov a reportérka Aktuality.sk Stanislava Harkotová. Dianie na Ukrajine sleduje od roku 2015 a niekoľko mesiacov tam strávila aj počas vojny. Knihu reportérky Stanislavy Harkotovej Ešte sme nezomreli si môžete objednať na obchod.aktuality.sk. Kniha obsahuje reportáže a príbehy ľudí z vojnovej Ukrajiny. Politológ Grigorij Mesežnikov sa narodil v bývalom Sovietskom zväze na území dnešného Ruska. Reportérka Stanislava Harkotová roky pokrýva dianie na Ukrajine, vrátane vojnových udalostí. Najnovšie o nich napísala knihu.

Bezpečnostný analytik Vladimír Bednár vidí paralely medzi útokom na podnik Tepláreň a konfliktom na Ukrajine. Obe sú podľa neho následkom dlhodobého šírenia obáv a strachu. Vrah totiž vo svojom konšpiračnom manifeste šíril fašistické koncepty, ktoré sú populárne v Rusku.

Šéfka Konfederácie odborových zväzov Monika Uhlerová hovorí, že v chudobnej spoločnosti si ľudia menej dôverujú. Slováci robia veľa a zarábajú málo, na vine je nastavenie našej ekonomiky. Podľa nej treba bohatým zvýšiť dane. Videla už aj Matovičov rozpočet, je v ňom 3 a pol miliardová rezerva na inflačnú krízu. V rozhovore s Monikou Uhlerovou sa dozviete: – že každý ôsmy Slovák je chudobný a únik z chudoby vám negarantuje ani stále zamestnanie; – kto je najviac zasiahnutý chudobou a že ľudia najviac minú na bývanie, ktoré dražie; – prečo máme európske ceny a slovenské platy; – ako vyzerá Matovičov rozpočet; – ako sa niektorí členovia odborov bránia voči odpojeniu od Smeru zo strachu pred pomstou; – či sa zmluva KOZ so Smerom ešte nejako napĺňa; – že Slovensko má zlý ekonomický model postavený na nízkych mzdách a množstve práce; – že prechod na vzdelanostnú ekonomiku neznamená masové vysokoškolské vzdelávanie na nekvalitných školách; – či chudobným ľuďom prekáža korupcia alebo sú ochotní ju tolerovať; – že riešenie chudoby je podľa nej aj rozdávanie peňazí; – či by sa preto mali zvýšiť dane pre bohatých; – či sa úradníci, učitelia a zdravotníci majú báť rozpočtového provizória.

Minister životného prostredia Ján Budaj chce, aby sa koalícia dohodla s niekým na trvalej podpore. Ak to však budú tarabovci, hrozí odchodom zo svojej funkcie. Demokraciu podľa neho treba brániť pred orbanizáciou - a v OĽaNO to má zabezpečiť premiér Heger a nová platforma okolo poslanca Čekovského.

Lekársky odborár Peter Visolajský zastupuje približne 2100 lekárov, ktorí podali výpovede. Podľa neho zdravotnícky systém ubližuje pacientom a vláda nemá riešenie. Kritizuje Igora Matoviča a Mareka Krajčiho, že sa síce ukázali pri cyperskom sídle schránkových firiem Penty, ale s odtekaním peňazí zo zdravotníctva nič neurobili. V rozhovore s Petrom Visolajským sa dozviete: – že odkedy dal výpoveď v nemocnici, má už 3 pracovné ponuky, z toho 2 do Česka; – že výpovede sú aktom zúfalstva zo stavu slovenského zdravotníctva a prečo prišli teraz; – ako zdravotníctvo ubližuje svojim pacientom; – že vláda neponúka riešenia problémov; – či im ide najmä o platy a či je pravda, že niektorým lekárom žiadajú zdvojnásobiť plat; – či by mal lekár zarábať viac ako premiér; – že peniaze v zdravotníctve sú, ale benefituje z nich len niekoľko súkromných firiem; – že Igor Matovič, Marek Krajči a Eduard Heger síce boli na Cypre pri schránkach Penty, no odtok zdrojov zo zdravotníctva nezastavili; – za akú cenu sú ochotní z niektorých požiadaviek ustúpiť.

Veľvyslanec SR pri NATO Peter Bátor hovorí, že Putinove jadrové vyhrážky musíme brať vážne. Západ sa na prípadné použitie ruskej jadrovej bomby na Ukrajine pripravuje. Ako v takom prípade zareagujeme? V rozhovore s Petrom Bátorom sa dozviete: – čo videl v septembri na Ukrajine; – či sú Ukrajinci naďalej odhodlaní bojovať, alebo sú už vojnou unavení; – čo zmení mobilizácia a prečo sú Putinove referendá a anexia nelegálne; – že v dnešnej dobe sa nedá štátu vojensky zobrať územie; – prečo nefunguje OSN; – či treba brať vážne Putinove vyhrážky jadrovými zbraňami a ako sa na to pripravujeme; – že taktickú jadrovú zbraň si netreba predstavovať ako Hirošimu; – či má Ukrajina šancu na prijatie do NATO; – že zdanlivo nepopulárne NATO má momentálne na Slovensku rekordnú popularitu; – či NATO urobilo v Juhoslávii chybu alebo naopak pomohlo ukončiť krvavé vojny; – prečo s Rusmi prehrávame hybridnú vojnu a kto na tomto fronte zlyhal; – čo hovoria v NATO na protizápadné protesty slovenskej opozície.

Zuzana Maďarová je výskumníčka z Univerzity Komenského a pôsobí aj vo feministickej organizácii Aspekt. Skúmala spôsob, akým politici zneužívajú tému ochrany rodín. Tvrdí, že ochrana rodín sa využíva na šírenie nenávisti. V podcaste Na rovinu sa dozviete: – ako s protirodovým hnutím na Slovensku začala cirkev a konšpirátori; – čo je zlé na podpore rodín; – že vláda pomáha len tým rodinám, ktoré sa jej páčia a iných z pomoci cielene vylučuje; – že ochrana rodiny sa používa na šírenie nenávisti; – či je strašenie genderom konšpiračná teória; – ako rozumie pojmu rod - čo to je ako sa líši od pohlavia; – či sa rodu alebo genderu treba báť; – koho ohrozuje feminizmus; – ako identifikovať, kto z politikov iba zneužíva rodové témy; – čo by sa liberálne strany mali naučiť od konzervatívnych.