NA ROVINU|aktuality.sk

Čo sa zmení v slovenskej zahraničnej politike? Kedy uznáme Kosovo a ako ešte vieme pomôcť Ukrajine? Pýtali sme sa nového ministra zahraničných vecí v úradníckej vláde Miroslava Wlachovského. Hoci kedysi pôsobil ako šéf strategickej komunikácie MZV, teraz priznáva, že Slovensko podcenilo hybridnú hrozbu z Ruska. V podcaste s ministrom zahraničných vecí Miroslavom Wlachovským sa dozviete: – ako sa stal ministrom a či sa pozná s prezidentkou; – že žiada viac peňazí pre diplomatov, lebo sú podfinancovaní; – že do slovenských ambasád zateká; – či a kedy Slovensko uzná Kosovo; – čo ešte môžeme dať Ukrajine; – prečo Rusko vyhráva hybridnú hrozbu; – či ruskí diplomati zostanú v Bratislave; – ako sa stavia k V4 a že už aj Poľsko a Česko majú problém s Orbánom a jeho postojom k Ukrajine; – či zoskupenie S3 s Českom a Rakúskom nahradí V4; – ako vníma aktivity maďarskej vlády na juhu Slovenska; – či naozaj chceme Srbsko v EÚ a či to nebude trójsky kôň v únii, ako Maďarsko; – či sa Ukrajina stane členom EÚ skôr ako Srbsko.

Róbert Ondrejcsák je slovenský diplomat v Londýne a expert na medzinárodnú bezpečnosť. Maďarsko podľa neho protieurópskou politikou nič nedosiahlo. Ak by sme nepomáhali Ukrajine, hrozí jej genocída. Rusi sa podľa neho nevzdali imperiálnych ambícií, lebo ruská spoločnosť neprešla takými zmenami ako napríklad britská či francúzska - teda zmierením s tým, že už nie sú veľmocou. V podcaste s Róbertom Ondrejcsákom sa dozviete: – akého má Slovensko momentálne ministra zahraničných vecí a či sa dajú čakať zmeny; – čo by sa dalo pokaziť v zahraničnej politike, keby voľby vyhral Smer; – že si môžeme vybrať len medzi prozápadnou a proruskou politikou, pričom proruská by znamenala izoláciu; – že lavírovať sa nedá a keď to Maďarsko robí, škodí tým sebe; – akým najväčším mýtom o Ukrajine a Rusku veria Slováci a ako ich vyvrátiť; – že nikdy neexistoval žiadny plán útoku NATO na Rusko; – že Rusi sa nevzdali imperiálnych ambícií, hoci ich armáda je teraz slabšia; – či by narýchlo uzavretý dočasný mier bol horší ako vojna; – čo hrozí Ukrajine, ak by sme jej prestali dodávať zbrane; – že vojna na Ukrajine bude ešte dlhá; – že bývalé koloniálne veľmoci ako Veľká Británia, Francúzsko či Holandsko prešli mentálnou zmenou a zmierili sa s tým, že už nie sú veľmoci; – ako sa takáto zmena dá dosiahnuť v Rusku.

Bývalá ombudsmanka Jana Dubovcová sa stala ministerkou spravodlivosti v úradníckej vláde. Pripúšťa, že poslanci v parlamente znížia tresty za korupciu a ona napriek tomu nestiahne trestný zákon. Podľa nej totiž zmeny trestného práva vyriešia množstvo prípadov nespravodlivo trestaných ľudí, napríklad za malé množstvo marihuany. Práva LGBTI+ ľudí má riešiť Ústavný súd SR. V podcaste s ministerkou spravodlivosti Janou Dubovcovou sa dozviete: – či je súčasná politická kríza aj krízou spravodlivosti; – že dlhé roky sa ťahajúce kauzy ako Očistec sú verným obrazom slovenskej justície; – že v prípade vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej očakáva odvolania, a teda opätovné konanie Najvyššieho súdu SR; – či je to na prospech občanov, že sa kauzy môžu rozhodovať opakovane na rôznych súdoch; – či stiahne celú reformu trestného práva, ak by ju poslanci pokazili pozmeňovacími návrhmi; – čo sa stane, ak poslanci znížia tresty za korupciu a čo ak za ňu zavedú len pokuty; – či sa budú prepúšťať väzni; – ako vyzerá súdna reforma; – či bude meniť predsedov súdov; – prečo zrušila návrh na tzv. fiduciárne vyhlásenie a či teda LGBTI+ ľudia nebudú mať ľahší život; – čo sa zmení vo väzniciach a či vymení šéfa bacharov.

Politológ Jozef Lenč si myslí, že vlády by sa mohli chopiť skúsení politici ako napríklad Béla Bugár alebo Ivan Mikloš. SaS je podľa neho xenofóbna strana a Sulíka označil za "Mazureka pre päťdesiatnikov". Akú politickú budúcnosť predpovedá Eduardovi Hegerovi? V podcaste s politológom Jozefom Lenčom sa dozviete: – či sa vláda rozpadá a čo by mala urobiť prezidentka Zuzana Čaputová; – že nová vláda by nemusela byť nevyhnutne úradnícka – že napríklad Ivan Mikloš, Lucia Žitňanská či Béla Bugár by boli schopní riadiť dočasnú vládu hneď a nepotrebovali by čas na zorientovanie; – prečo by poverenie na vládnutie nemal opäť dostať Eduard Heger; – že aj strane Sme rodina by vyhovovalo byť chvíľu pred voľbami v opozícii; – či by prezidentkina vláda neuškodila najmä prezidentke; – v čom by bol rozdiel, keby bola nová vláda oproti tej súčasnej; – či by nová vláda mohla vôbec o niečom rozhodovať; – že za svoje preferencie si môže Eduard Heger sám; – že zo štvrtkového televízneho prejavu premiéra vidno zúfalstvo; – či má Eduard Heger s Demokratmi vôbec ešte šancu na akúkoľvek politickú budúcnosť; – že podľa neho Sulík je Mazurek pre päťdesiatnikov a SaS xenofóbna strana; – že ak by boli moslimovia problematickí, nestal by sa Humza Yousaf škótskym premiérom; – čo by mali byť témy volieb; – že Hlas pomáha Smeru a ak nebude mať vlastné témy, hrozí mu porážka zo strany Smeru.

Samuel Vlčan mi ako môj štátny tajomník robil veci poza chrbát a odstúpením sa zbavil zodpovednosti a prihlásil k láske k peniazom, hovorí exminister pôdohospodárstva Ján Mičovský. Úradnícka vláda by podľa neho bola zlým riešením. Odišiel z OĽaNO a kandidovať už nechce, ale plánuje podporiť Eduarda Hegera, ak sa mu podarí spojiť viac strán. V podcaste s nezaradeným poslancom Jánom Mičovským sa dozviete: – čo si myslí o kauze ministra Vlčana jeho predchodca; – ako zastavil nomináciu svojho syna za riaditeľa štátneho podniku; – že Samuela Vlčana pozná už dlhšie ako problematického človeka trpiaceho láskou k peniazom; – prečo musel Samuel Vlčan odísť z ministerstvo prvý krát; – či pochybil aj minister Budaj a či by peniaze naozaj mali skončiť u Vlčanovcov; – prečo by podľa neho prezidentka nemala menovať úradnícku vládu; – že Slovensku hrozí červeno-hnedý návrat do minulosti; – či za Ficove preferencie môže Igor Matovič; – že OĽaNO aj on sám, boli absolútne nepripravení na vládnutie; – že si želá spojenie Demokratov s KDH, Jablkom a ďalšími stranami; – či bola kauza ukrajinského obilia reálna alebo len nafúknutá; – či treba obilie spáliť, alebo ho poslať hladujúcim.

František Šebej je bývalý šéf Zahraničného výboru NR SR, pôvodným povolaním psychológ. Igor Matovič má podľa neho celý zoznam porúch osobnosti, Fico inklinuje k fašizoidnému mysleniu a vopred kolaboruje s Ruskom, Hlas zanikne, ak sa voči Ficovi viac nevymedzí. Kedy sa skončí vojna a prečo by Ukrajinci nemali dostať stíhačky F-16? V podcaste s exposlancom Františkom Šebejom sa dozviete: – či ho nevolajú naspäť do politiky; – ktoré strany sú podľa neho voliteľné; – čo si myslí o Demokratoch; – ako Fica počul hovoriť, že Slovensko musí byť v jadre EÚ aj za cenu straty časti suverenity; – že sa nemáme chlácholiť tým, že Fico pri moci nezničil demokraciu, lebo teraz to bude inak; – že vedenie Hlasu nemá intelektuálnu výbavu na zahraničnú politiku, ale spojenie so stranou Tomáša Druckera tomu môže pomôcť; – ako hodnotí zahraničnú politiku ostatných strán, napríklad PS; – čo by znamenala Republika vo vláde; – kto všetko je výsadok Ruska na Slovensku; – prečo je mu trápne za voličov Sme rodina; – že Richard Sulík má veľký problém so zahraničnou politikou; – či je KDH čitateľná strana; – prečo by podľa neho bolo najlepšie, aby OĽaNO úplne zmizlo z politiky; – že strana Aliancia je podľa neho len filiálka Orbánovho Fideszu; – čo by bol spravodlivý koniec vojny na Ukrajine a čo je realistické; – že ruská základňa na Kryme robí zle vo svete; – dokedy budú Rusi nasledovať Putina; – prečo Ukrajinci nepotrebujú stíhačky F-16.

Matej Drlička sa od mája opäť stane riaditeľom Slovenského národného divadla. Priemerný plat herca SND je 1600 eur plus bonusy, približne 20 eur za predstavenie. Akú úlohu má plniť národná scéna a čo si treba pozrieť v divadle pred voľbami? Stav Slovenska podľa neho odráža Kocúrkovo, treba vidieť aj hry o fašizme či predstavenie Špina. V podcaste s riaditeľom Slovenského národného divadla Matejom Drličkom sa dozviete: – že jeho vyjadrenie, za ktoré bol odvolaný, bolo vytrhnuté z kontextu; – či ho výrok mrzel, či ho považuje za chybu a ako dlho mal pykať; – čo je Drličkova reforma SND; – či bolo SND vypredané aj pred Drličkom; – čo bol problém v prípade opery a prečo v nej prepúšťal; – že historickú budovu SND jeho predchodcovia používali v rozpore so zákonom; – že operným sólistom ponúkol externé zmluvy, tak ako je to bežné v divadlách po celom svete; – či sa po zmenách zvýšila návštevnosť opery; – koľko zarábajú herci, aký podiel má tzv. rolovné za hlavné postavy; – že národné divadlo dnes už nie je o potvrdzovaní suverenity krajiny a národnej identity; – do akej miery je potrebné v SND prezentovať slovenské divadelné hry; – že dobré divadlo kritizuje diváka; – čo si treba pozrieť pred voľbami a na akú hru treba zobrať rodičov; – či má byť divadlo angažované; – že v historickej budove SND sa nebude hrať divadlo ešte minimálne 6 rokov; – či bude električka pred národným divadlom; – prečo dvakrát nepodal včas majetkové priznanie; – či si už spomenul na kauzu okolo slovenského predsedníctva; – že Zuzana Hlávková podľa neho klame.

Richard Sulík bude opäť viesť Sasku do volieb. Bojuje proti povinným migračným kvótam a zákazu spaľovacích motorov. Napriek tomu svoju stranu považuje za proeurópsku. V podcaste s Richardom Sulíkom sa dozviete: – prečo sa nedohodli s Ivanom Korčokom a či ho nechcel len ako tvár bez kompetencií meniť politiku strany; – či je SaS euroskeptická alebo proeurópska strana; – prečo kampaňuje s témou o migračných kvótach a či tým nepomáha extrémistom; – či je v poriadku, ak hovorí to isté ako Robert Fico v rokoch 2015 až 2016; – že migrantov podľa neho zachraňujú len pomýlení nemeckí mládežníci; – či nie je fašistické zatvárať hranice a hrať sa na európsku pevnosť, ktorá sa má brániť migrácii; – či by prijal legálnu migráciu z moslimských krajín a či by našej ekonomike nepomohla migrácia tak, ako Turci Nemecku; – čo je podľa neho problém na migrácii moslimov; – či by nebol za povinné kvóty, keby na Slovensko prišlo 5 miliónov Ukrajincov; – že nie je proti elektroautám, ale k pokroku sa nedá dostať príkazmi a zákazmi; – že aj elektrické autá majú uhlíkovú stopu a veľa ďalších problémov; – že najviac CO2 na Slovensku vypúšťa U.S. Steel v Košiciach; – či sa do roku 2035 nestihneme technologicky pripraviť na zákaz spaľovacích motorov; – že tento rok sa odstaví uhoľná elektráreň Nováky; – v čom chce byť rovnaký a v čom iný ako Andrej Babiš; – či súhlasí s výrokom, že štát treba riadiť ako firmu; – aký má Sulík postoj voči Orbánovi, a či by EÚ mala trestať Orbána za porušovanie princípov demokracie.

Marcel Klimek aktuálne z pozície štátneho tajomníka riadi ministerstvo financií. Aký bol Igor Matovič ako minister a robil aj chyby? Podľa Klimeka iba v komunikácii. Pripúšťa, že počas kríz táto vláda neriešila dlhodobé vízie, ale iba ako prežiť dnešok. Vláda sa chváli nízkym deficitom za minulý rok. Tento rok zrejme bude trojnásobný. V podcaste so štátnym tajomníkom rezortu financií Marcelom Klimekom sa dozviete: – ktorá strana má aktuálne vplyv na ministerstvo financií; – či bude kandidovať za OĽaNO; – či vidí chyby, ktoré urobil Igor Matovič a aký bol minister; – že Slovensko čakajú aj dobré správy; – že sme síce mali v roku 2022 nižší deficit ako sa čakalo, ale v roku 2023 môže byť až trojnásobne vyšší; – o koľko rýchlejšie budú tento rok rásť platy v porovnaní s cenami; – či nižší deficit za minulý rok vznikol len prepísaním výdavkov do iných rokov; – ako predvolebná poslanecká aktivita v parlamente ohrozuje stabilitu verejných financií; – či diskutoval s Igorom Matovičom o jeho návrhu znížiť dane o 500 miliónov; – prečo Slovensko po troch rokoch tejto vlády nie je lídrom v inováciách.

Pred rokom 2019 sme jedli rovnaké obilie, aké teraz zakazujeme. Sprísnila sa európska regulácia a ukrajinské obilie sa do nej zrazu nezmestí. Prečo toto obilie môžu jesť obyvatelia Afriky a my nie? Minister pôdohospodárstva Samuel Vlčan hovorí, že Slovensko zákazom neporušuje európske pravidlá. Čo urobí s cenami potravín a ako sa postaví k návrhu na zákaz klietkového chovu sliepok? V podcaste s ministrom pôdohospodárstva Samuelom Vlčanom sa dozviete: – či je za ním nejaká politická strana a či naozaj odchádza z politiky; – že ukrajinské obilie nás zaplavilo aj preto, že Ukrajinci stratili odberateľov v Egypte; – či by nám ukrajinské obilie znížilo ceny potravín a prečo sme ho teda zakázali; – že do roku 2019 sme jedli také isté obilie, aké nám teraz prišlo z Ukrajiny; – prečo je takáto pšenica pre Afričanov dosť dobrá a pre nás nie; – či nejde o zbytočnú paniku a výsledok lobingu niekoľkých slovenských firiem; – že podľa neho Slovensko zákazom neporušuje európske pravidlá; – ako Slovensko plombuje a cez GPS monitoruje ukrajinské vagóny prechádzajúce cez naše územie; – že minister Vlčan chce presadiť celoeurópsky zákaz dovozu niektorých ukrajinských potravín; – že skutočným riešením by bolo, keby EÚ zaplatila ukrajinskej vláde výkup ukrajinského obilia priamo na území Ukrajiny; – čo sa dá urobiť s vysokými cenami potravín; – že opatrenia ako Orbánovo stropovanie cien a poľské zníženie daní nefungujú a nepriniesli zlacnenie potravín; – či je ako minister potravinový nacionalista; – čím sú slovenské potraviny lepšie než napríklad španielske; – že o rok by mohli byť slovenské potraviny lacnejšie; – či stále platí, že agrárne krajiny sú tie zaostalejšie; – ako po revitalizácii maštalí slovenské kravy údajne žijú v luxuse; – že Slovensko malo kedysi viac kôz ako obyvateľov; – že sliepka v klietke je podľa neho vo väčšom bezpečí a dokonca sliepky vo výbehu môžu trpieť viac.

Nezaradený poslanec Martin Čepček (pôvodne OĽaNO) navrhuje reguláciu pornografie. Tvrdí, že jeho návrh je nepochopený a overeným podpisom chce podmieniť iba porno v televíziách či na streamovacích službách. Okrem toho navrhuje aj čiastočné zatvorenie obchodov v nedeľu. Odmieta, že by tým zobral prácu a príplatky predavačkám. V podcastes poslancom Martinom Čepčekom sa dozviete: – či bude kandidovať v najbližších voľbách a ktoré strany zvažuje alebo vylučuje; – prečo chce obmedzovať pornografiu; – či sám niekedy pozerá pornografický obsah a či mu to neublížilo; – prečo musí ísť na reguláciu cez notársky overený podpis; – že jeho návrh je nepochopený a nejde regulovať Pornhub, ale len televízie a streamovacie platformy; – prečo by mali tínedžeri pozerať porno až od 18 rokov, keď reálny pohlavný styk majú obvykle skôr; – prečo sa cíti kompetentný hovoriť mladým ľuďom do ich sexuálneho života; – či nie je lepším riešením reforma sexuálnej výchovy; – čo hovorí na argumenty odborníkov, že jeho reguláciu bude ľahké obísť; – že podľa neho deti na pozeranie tvrdej pornografie navádza už aj ľahká erotika; – že takýto obsah je aj vo filmoch Juraja Jakubiska; – či chce dospelým ľuďom zakazovať konzumáciu pornografie na verejných sieťach; – prečo chce zatvoriť obchody v nedeľu; – čo s ľuďmi, ktorí v nedeľu chcú nakupovať aj pracovať.

Poradca premiéra Alexander Duleba bol cez víkend s Eduardom Hegerom na Ukrajine. Ukrajinská ofenzíva sa podľa neho začne o mesiac a po nej budeme vedieť, ako môže skončiť vojna. Bude krvavá a s množstvom obetí aj na ukrajinskej strane. Rusi sa totiž poučili z doterajšieho vývoja vojny. Slováci si podľa neho vysnívali vlastné ružové Rusko, ktoré neexistuje. V podcaste s expertom na Rusko a Ukrajinu Alexandrom Dulebom sa dozviete: – ako sa zmenila za rok Buča a ako Ukrajina obnovuje zničené mestá; – ako vyzerá odhodlanie Ukrajincov a či nie sú už unavení z vojny; – aké výsledky dosiahla ruská zimná ofenzíva a prečo ju vôbec začali; – prečo si myslí, že ukrajinská ofenzíva príde až o mesiac; – že koniec vojny budeme vedieť predvídať podľa výsledku ukrajinskej ofenzívy; – prečo táto ofenzíva vojnu ešte neukončí; – čo znamená ukrajinské zohrievanie panvíc; – že Rusi ešte neukázali žiadny vojenský kumšt, iba bitky o malé mestá s veľkými stratami; – koľko tankov a bojových vozidiel dostane Ukrajina pred letom; – že dodávky zbrane Ukrajine vyrovnávajú sily na bojisku a či majú dosť zbraní na ofenzívu; – koľko vojakov majú Rusi aktuálne na Ukrajine a o koľkých už prišli; – že vojna vyvrcholí v lete; – že nie je pravda, že by všetci skúsení ukrajinskí vojaci už padli; – ako dlho budú môcť Rusi financovať vojnu; – že Rusko predáva Číne oveľa menej plynu ako predávalo Európe a najbližšie desaťročia sa to nezlepší; – že ruský deficit je obrovský a financie im vyjdú maximálne do konca roka; – či môže predĺžiť vojnu Čína; – aké záujmy má Čína v Rusku a či jej ide aj o územia; – že sme sa stále nezmierili s tým, že Rusko prakticky prestalo existovať; – že ak niekedy budeme spolupracovať s Ruskom, bude to úplne iné Rusko ako dnes; – že Slováci v skutočnosti nie sú za Putina, ale proti vysokým cenám vajec; – či sú slovenskí politici autenticky proruskí, alebo ide len o protest; – že aj Fico podpisoval protiruské sankcie; – či sa vôbec dá orientovať sa na Rusko; – že Slováci si vysnívali vlastné ružové Rusko, ktoré neexistuje.

Predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka hovorí, že Sme rodina je krajná pravica, no sú témy, na ktorých sa PS s touto stranou zhodne. Matovičove balíčky by nahradil inými opatreniami. Po voľbách podľa neho bude treba šetriť. V podcaste s Michalom Šimečkom sa dozviete: – či sa PS stotožňuje s politikou ministra vnútra Romana Mikulca, keď angažovali jeho poradcu Jaroslava Spišiaka; – čím by bol Jaroslav Spišiak iný ako minister Mikulec; – do akej miery by PS pokračovalo vo vyšetrovaní káuz Smeru; – či Progresívne Slovensko predstaví ďalšie posily; – prečo majú kampaň o nehádaní sa a či politika nie je o tom, čo si vyhádate; – v čom je iná kultúra Európskeho parlamentu a slovenskej politiky; – či sa dá nepohádať s Richardom Sulíkom napríklad o daniach; – či by PS zvyšovalo dane; – na čom sa PS dokáže zhodnúť s potenciálnymi partnermi, ako je napríklad Boris Kollár; – že Igor Matovič sa sám vylučuje z budúcich koalícií a nikto s ním nechce vládnuť; – či je Progresívne Slovensko pravicová alebo ľavicová strana; – že po voľbách sa bude musieť škrtať, šetriť a konsolidovať; – či by PS vo vláde zrušilo Matovičove balíčky; – kde by v rozpočte šetril a hľadal peniaze napríklad na školstvo; – že témou volieb bude chaos po Matovičovi a zachovanie demokracie verzus voľba proruských autoritárov; – prečo progresívcov ľudia vnímajú len cez témy ako LGBTI+.

Poslanec za OĽaNO a splnomocnenec vlády pre šport Karol Kučera súhlasí s rozhodnutím nepustiť hokejistov z KHL na majstrovstvá sveta. Podľa neho majú títo hráči aj iné možnosti ako v Rusku propagovať vojnu. Presadzuje hodinu telesnej navyše a iniciatíva Sme rodina na zriadenie ministerstva športu ho zaskočila. Igor Matovič má podľa neho unikátne nápady, podporil aj 500 eur za voľby. V podcaste s Karolom Kučerom sa dozviete: – či je zriadenie ministerstva športu na konci volebného obdobia iniciatíva oligarchu Siekela; – prečo dostali stopku hokejoví reprezentanti hrajúci v Rusku; – že títo hráči majú na výber aj iné kvalitné a dobre platené ligy a nemuseli by nosiť maskáčové dresy propagujúce ruskú agresiu; – či by mali ruskí a bieloruskí športovci súťažiť na olympiáde; – že žiaci majú nedostatočné a zlé hodiny telesnej výchovy; – že v parlamente je neprehľadná situácia, no podľa neho prechádzajú zmysluplné veci; – či bol lepší premiér Matovič alebo Heger; – či bude ďalej kandidovať za OĽaNO; – prečo hlasuje za drahé nápady Igora Matoviča; – že plošné testovanie bolo podľa neho dobré riešenie; – čo si myslí o analýze, podľa ktorej na Slovensku zomrelo následkom covidu 20 tisíc ľudí, ktorí mohli žiť.

Peniaze z Plánu obnovy prídu, aj keď neskôr. Neschválené zákony Slovensko rieši aj rokovaním s Európskou komisiou - je možné, že niektoré podmienky sa upravia. Voľby by čerpanie ani použitie peňazí nemali priamo ovplyvniť. Zrealizovať všetky plány sa nám nepodarí. Nemocnice by sa mali stihnúť, Rázsochy však nevie garantovať nik, hovorí šéfka sekcie Plánu obnovy na úrade vlády Lívia Vašáková. V podcaste so šéfkou slovenskej časti Plánu obnovy Líviou Vašákovou sa dozviete: – že niektoré zákony potrebné pre Plán obnovy sa podarí prijať včas; – čo bude s ostatnými podmienkami vyplatenia peňazí; – že peňazí z Plánu obnovy máme aktuálne dosť, ale niektoré dostaneme neskôr ako bolo v pláne; – prečo sú peniaze na obnovu po pandémii podmienené schvaľovaním zákonov; – že to, čo minister školstva nesplní, sa zrejme modifikuje a splní v inej podobe; – že vysoké školy sa zrejme predsa v nejakej podobne spájať budú; – či nám akademickí funkcionári nebránia v čerpaní európskych peňazí; – prečo musel odísť minister zdravotníctva Lengvarský a do akej miery v tom mala prsty práve Lívia Vašáková; – že minister tvrdil, že všetko plní, aj keď to tak nebolo; – či stihneme postaviť nemocnice do roku 2026; – že nikto nevie garantovať, kedy a či vôbec bude naozaj postavená nemocnica Rázsochy; – či sa nechystá do politiky a kandidovať do volieb.

Viceguvernér Národnej banky Slovenska Ľudovít Ódor hovorí, že zdražovanie bude pokračovať, ale pomalšie ako doteraz. Niečo môže aj zlacnieť, ale energie a hypotéky budú ešte drahšie. Teraz je správna chvíľa pýtať si vyšší plat. Hrozí nám banková kríza? A ako sa v NBS pozerajú na to, že ich šéf Peter Kažimír je obžalovaný z korupcie? V podcaste s Ľudovítom Ódorom sa dozviete: – či a dokedy bude pokračovať zdražovanie; – že niektoré potraviny zlacnejú; – že mzdy pôjdu hore, a ak vám nezvýšia, mali by ste si pýtať; – či rozdávanie peňazí počas kríz zhoršuje infláciu; – do akej miery sa máme báť problémov bánk v USA a v niektorých krajinách Európy a či nehrozí banková kríza; – či sme sa poučili z roku 2008 a bankový trh je pripravenejší; – že opakovanie gréckeho scenára v niektorej ďalšej krajine ako Španielsko alebo Taliansko nie je vylúčené; – že aj Slovensko má vysoký dlh a nasledujúca vláda s tým bude mať problém; – že hypotéky ešte zdražejú; – či sa ľudia, ktorí nevlastnia nehnuteľnosť, majú pripraviť na zníženie životného štandardu v porovnaní so svojimi rodičmi; – prečo Slovensko ekonomicky zaostáva nielen za Západom, ale už aj za ostatnými postsocialistickými krajinami; – že školská reforma ministra Horeckého zďaleka nestačí na vyriešenie problému s nedostatkom inovácií; – že potrebujeme klastre najlepších univerzít a firiem, lebo mozgy najlepšie fungujú, ak sú spolu; – či je "právo na hotovosť" iba pseudoproblém a či je jedno, či niečo takéto prejde parlamentom; – čo v NBS hovoria na svojho šéfa Petra Kažimíra obžalovaného z korupcie; – čo na tento problém hovorí sám Kažimír.

Ján Jurkemík je zubár z Rimavskej Soboty, ktorý bol tri týždne na ukrajinskom fronte pomáhať ako paramedik. Prišiel o troch kolegov, lebo Rusi cielene ostreľujú zdravotníkov. Hovorí, že Ukrajinci sú na rozdiel od Slovákov zjednotení. Ako vyzerá naše zdravotníctvo v regiónoch v porovnaní s tým ukrajinským? A čo si Ukrajinci myslia o našich „pochodoch za mier“? V podcaste s Jánom Jurkemíkom sa dozviete: – ako bol ošetrovať ľudí zranených následkom vojny; – či môže zubár riešiť iné zdravotné problémy ako tie zubné; – že Rusi úmyselne ostreľujú zdravotníkov mínometmi; – o koľko kolegov prišiel v priebehu troch týždňov; – že Rusi cielene ničia aj zásoby vody pre civilistov; – že Bachmut je momentálne najhoršie miesto na svete; – či na Ukrajine stretol nejakého fašistu alebo nacistu; – že Ukrajinci v sebe nenosia nenávisť, ale hnev; – kedy sa skončí vojna; – či Ukrajinci pripúšťajú aj iný koniec vojny ako absolútne vyhnanie všetkých okupantov z celého územia Ukrajiny; – čo hovoria Ukrajinci na Slovensku na „mierové pochody“ našich extrémistov; – v akom stave je slovenské zdravotníctvo v regiónoch; – že zubárov na Slovensku ešte ubudne; – či je ukrajinské zdravotníctvo na tom lepšie ako slovenské; – že najväčším nepriateľom Slováka je Slovák, lebo keď máme problém, odpoveďou nie je riešenie, ale hádka.

Poslankyňa parlamentu za stranu Za ľudí Jana Žitňanská hovorí, že by rada spojila KDH s Demokratmi Eduarda Hegera. Podľa nej je čas na politickú svadbu z rozumu. V politike chce pomáhať ľuďom so zdravotným znevýhodnením, ale od ministerstva financií na to dostala limit. Do Hegerovej strany podľa nej ešte môžu pribudnúť ľudia, ktorí zatiaľ neboli v politike. V podcaste s poslankyňou Janou Žitňanskou sa dozviete: – či už vie, za koho pôjde do nasledujúcich volieb; – že by chcela spojiť KDH s Hegerovými Demokratmi; – do akej miery je realistické, že sa strana Za ľudí opäť rozdelí a Veronika Remišová si vyberie OĽaNO; – kto brzdí zlepšovanie života pre ľudí so zdravotným postihnutím; – prečo prorodinní politici hovoria o transrodových ľuďoch namiesto pomoci zdravotne znevýhodneným; – čo sa dá zlepšiť jednoducho a lacno a prečo sa to ešte nestalo; – prečo dôchodcovia volia Smer; – čo bude témou volieb; – že orientácia Slovenska na Rusko by bola katastrofou aj pre ľudí s ozdravotným postihnutím; – prečo pociťuje frustráciu z tejto vládnej koalície; – čo sa stane ak sa Fico znovu dostane k moci; – či môže byť premiér Heger ešte pre niekoho nositeľ nádeje na zmenu.

Poverený minister školstva Ján Horecký prináša do parlamentu najväčšiu reformu škôl za ostatné roky. Výsledkom majú byť o 14 rokov samostatnejší a kriticky mysliaci deviataci. Znevýhodneným deťom hrozí, že od septembra prídu o asistentov. Minister sľubuje, že peniaze sa nájdu. Ako prinúti učiteľov vyučovať sexuálnu výchovu založenú na vede? V podcasgte s ministrom školstva Jánom Horeckým sa dozviete: – koho je vlastne nominantom; – či bude kandidovať v parlamentných voľbách a aké strany by zvažoval; – či má odvolaná vláda legitimitu na najväčšiu reformu školstva od roku 2008; – že žiak má spoznávať, nielen opakovať poučky; – kto naučí učiteľov inak učiť; – že prvý stupeň ZŠ bude až do piateho ročníka, a dva stupne môžu byť nahradená tromi cyklami; – čo má byť výsledkom takejto reformy; – či má na reformu politickú podporu; – ako majú učitelia učiť žiakov kriticky myslieť, keď niektorí sú sami konšpirátori; – ako sa zmení sexuálna výchova a ako prinúti učiteľov učiť ju vedecky; – že vysoké školy sa nechcú zlučovať, preto si vymysleli „mäkké zlúčenie“, aby mohli čerpať peniaze z Plánu obnovy; – prečo školstvo najviac mešká s Plánom obnovy; – že peniaze na asistentov učiteľov sa podľa ministra nakoniec nájdu, asistenti by nemali prísť o prácu, ani znevýhodnené deti o asistentov.

Premiér Eduard Heger zmenil stranícke tričko. Jeho strana Demokrati bude rokovať o predvolebnej koalícii s KDH. S Pellegrinim vládnuť nebude, radšej bude sedieť v parlamente ako opozičný poslanec. V podcaste s Eduardom Hegerom sa dozviete: – či sú Demokrati koaličnou alebo opozičnou stranou; – koľko poslancov NRSR ho podporuje; – či bola táto strana nápadom Igora Matoviča; – čo hovorí na nálepku od Matoviča, že ide o stranu pre mestských liberálov; – s kým plánuje spolupracovať pred voľbami; – že plánuje rokovať o predvolebnej koalícii s KDH; – či bude ešte ponúkať spojenie Mikulášovi Dzurindovi; – že buduje stranu na dlhé roky a radšej bude v opozícii ako vo vláde s Hlasom; – či nepôjde do vlády s Pellegrinim ani keby hrozil návrat Fica; – či vylučuje aj Tarabovcov-Kuffovcov ako extrémistov z kandidátky ĽSNS; – akú veľkú víziu do budúcna Slovensku ponúka; – prečo svoje vízie už nenaplnil z premiérskeho kresla; – do akej miery sa cíti spoluzodpovedným za stav Slovenska; – prečo sú ľudia nespokojní s cenami energií, keď vláda tvrdí, že im pomohla.

Rokovania o spájaní medzi Petrom Pellegrinim a stranou Dobrá voľba vedie jej predseda Tomáš Drucker, potvrdil podpredseda Dobrej voľby Rado Baťo. Podľa neho je Pellegrini úplne iný ako Fico a rokovania s Dzurindom a Miroslavom Kollárom boli smiešne. Prečo Dobrá voľba nechce spolupracovať s Eduardom Hegerom? V podcaste s Radom Baťom sa dozviete: – či sa strana Dobrá voľba zlúči s Hlasom; – či sa zo zahraničnej školy naspäť do slovenskej politiky vráti Tomáš Drucker; – v čom je Peter Pellegrini iný ako Robert Fico; – že ak si v politike nakreslíte priveľa červených čiar, zostanete sám; – či Hlas vie, čo chce, keď lavíruje v zahraničnej politike; – či pri hesle „nekradnúť nestačí“ nie je „nekradnúť“ základnou podmienkou; – čo by prinieslo rozdelenie politiky na dva bloky – prozápadný a provýchodný; – prečo boli rokovania s Mikulášom Dzurindom a Miroslavom Kollárom smiešne; – v čom zlyhal Eduard Heger; – či v politike chceme pragmatikov alebo idealistov; – kto by mal určiť tému volieb; – do akej miery je v poriadku opisovať v knihe súkromné rozhovory.

Peter Chudý je známy aj pod svojím spisovateľským menom Peter Šloser. Píše o policajnej mafii. Spoluzakladal NAKA a videl, ako sa správali policajti okolo Tibora Gašpara. Hovorí aj o konkrétnom prípade, keď minister vnútra Robert Kaliňák neumožnil stíhanie vysokopostaveného policajta, ktorý mal spolupracovať s mafiánskou skupinou. V podcaste s Petrom Chudým (Šloserom) sa dozviete: – prečo neprijal Hamranovu ponuku na návrat do vedenia polície; – aké klany vládli policajnému zboru; – že zo začiatku vychádzal s Tiborom Gašparom; – ako mu Gašpar hovoril o svojom vzťahu s Bödörom; – ako sa nitriansky policajt bez kvalifikácie a skúseností, no za to s fotkou s Bödörom v Zlatom kľúčiku, stal funkcionárom; – čo to boli „nitrianske šumy" a či sa policajti sami seba pýtali, či slúžia mafii; – ako minister vnútra Kaliňák nepodpísal dokument umožňujúci trestne stíhať policajného funkcionára, ktorý spolupracoval so sýkorovcami; – aký bol vzťah medzi Gašparom a Lučanským a prečo Lučanský na čele inšpekcie neodhalil Gašparovu kriminalitu; – či o nomináciách v polícii rozhodoval Kaliňák alebo Bödör, alebo či mali rozdelený vplyv; – že kauza Súmrak mohla byť oddelená od súvisiaceho prípadu Očistec, len aby sa podarilo odstíhať aspoň Očistec; – že policajti okolo vyšetrovateľa Čurillu sú čestní a nenechajú sa nikým ovplyvňovať; – že taký počet káuz, ako má Smer, ani nie je možné vykonštruovať; – že komunikácia policajtov na odposluchoch je normálna a bežná a policajti sa v súkromí bežne bavia vo vulgarizmoch.

Celá pravica je už niekoľko týždňov paralyzovaná nerozhodnosťou Eduarda Hegera, hovorí v rozhovore dvojnásobný exminister a dnes predseda malej strany Maďarské fórum Zsolt Simon. Orbánova propaganda podľa robí reklamu Ficovi a dokonca už aj Dankovi. Orbán je totiž v EÚ sám, preto hľadá spojenca a našiel vo vo Ficovi. V podcaste so Zsoltom Simonom sa dozviete: – prečo sa Maďarské fórum nespojilo s maďarskou Alianciou; – či verí Aliancii, že sa nespoja s Ficom; – že Aliancia a najmä jej časť z bývalého SMK čaká na pokyny z Maďarska a ich rétorika je len kópiou Fideszu; – že pod Rusmi za totality slovenskí Maďari nemohli voľne cestovať do Maďarska; – prečo maďarská televízia propaguje Roberta Fica a dokonca už aj Andreja Danka; – že časť Maďarov na Slovensku si neželá návrat Ficovho mafiánskeho štátu; – že po útoku Ruska na Ukrajinu Orbán prišiel o antibruselské spojenectvo s Poľskom a preto teraz propaguje Fica; – s kým rokuje Maďarské fórum o spájaní; – ako vyzerajú rokovania o spájaní pravice; – že Heger a Dzurinda teraz vyzerajú ako dva odlišné politické projekty; – prečo sa Eduard Heger podľa Zsolta Simona nehodí za lídra a či je Dzurinda lepší.

Peter Juhás viedol tím vyšetrovateľov vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej a dnes je zástupcom riaditeľa NAKA Západ. Podľa neho na Kočnera aj Zsuzsovú sú aj priame dôkazy a Lučanský brzdil zverejňovanie citlivých informácií o kontaktoch politikov s podozrivými osobami. Majú Ficove vyhrážky vplyv na prácu polície a čo prežívajú vyšetrovatelia, keď im prokuratúra zastaví kauzu cez paragraf 363? V podcaste s Petrom Juhásom sa dozviete: – či bola vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej poriadne vyšetrená; – aké priame dôkazy sú proti Marianovi Kočnerovi a Alene Zsuzsovej; – ako prišli na vrahov cez kamerové záznamy; – či je v dnešnej dobe ťažké spáchať vraždu tak, aby na vás neprišli; – že konanie vrahov je zdokumentované na sekundy presne; – že Milan Lučanský ako šéf polície chcel utajovať „citlivé informácie“ o komunikácii politikov s podozrivými; – ako Marian Kočner ťahal informácie z polície a ktoré z nich sa dostali až k vrahom; – či policajným vyšetrovateľom pomôže termín volieb v septembri, aby došetrili kauzy; – čo by sa mohlo stať s políciou, keby voľby znovu vyhral Robert Fico; – či majú Ficove vyhrážky vplyv na náladu a prácu policajtov; – že generálny prokurátor Žilinka sa prikláňa k argumentom obhajoby obvinených; – čo prežívajú policajti, keď im prokuratúra zastaví kauzu cez paragraf 363; – či sa chystá kandidovať vo voľbách.

Politici nemôžu novinárom určovať, čo budú písať, hovorí podpredsedníčka Európskej komisie Věra Jourová v rozhovore pre Aktuality.sk. Podľa nej je neprijateľné, aby politici útočili na novinárov, lebo vytváranie obrazu verejného nepriateľa z novinárov je extrémne nebezpečné. Chce to riešiť európskym nariadením. Kšefty s Putinom sú podľa nej minulosť, riešením dezinformácií nie je cenzúra, ale viac Slovákov zamestnaných vo Facebooku. V podcaste s Věrou Jourovou sa dozviete: – že očista spoločnosti od korupcie mala priniesť dôveru ľudí v štát; – či sme sa poučili z vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej; – ako vníma útoky politikov na novinárov; – ako konkrétne chce Európska komisia prinútiť slovenských politikov, aby začali rešpektovať nezávislosť verejnoprávnych médií; – prečo je podľa nej Orbán a jeho model cestou do pekla; – že „kšefty s Putinom a kľud" sú minulosť; – prečo je na Západe úplne opačná debata ako u nás – kritizuje sa, že Ukrajine dodávame zbrane málo a neskoro; – že riešením dezinformácií by bola cenzúra, ale tú rozhodne nikto zavádzať nebude; – ako teda chce Európska komisia riešiť dezinformácie a vojnovú propagandu; – či donútia Facebook, aby najal viac ľudí na fact-checking slovenského obsahu; – že lož a nenávisť majú komerčný úspech; – ako regulovať mediálne prostredie tak, aby to nemohol Fico v prípadnej budúcej vláde zneužiť proti novinárom.

Irena Brežná je slovenská spisovateľka a novinárka, ktorá žije vo Švajčiarsku. Zaoberá sa bývalými krajinami ZSSR, vyštudovala rusistiku, bola v čečenských vojnách a napísala viacero kníh o Rusku, ale aj o Ukrajine. Dostojevského vyhodila už pred 20-timi rokmi. Podľa nej ak by na Ukrajine Rusko vyhralo, nepríde mier, ale ďalšia vojna. Ako sa pozerá na proruských Slovákov? V podcaste s Irenou Brežnou sa dozviete: – že Rusi sa stavajú do pozície obete a veria, že ak prehrajú, nastane koniec sveta; – že Putin je vojnový zločinec a masový vrah minimálne od čečenskej vojny v roku 2000; – ako ruský pravoslávny patriarcha vyzýva na mučeníctvo a Putin na položenie života za ruské imperiálne záujmy; – prečo ruskí občania chcú veriť propagande; – že neverila vlastným ušiam, keď počula, že na Slovensku niekto podporuje Putina; – že ak Ukrajina prehrá, nenastane mier, ale ďalšia vojna; – že ruskú propagandu treba vedieť dešifrovať; – ako sa Rusi na západe pozerajú na svoju krajinu a či sa hanbia; – že Dostojevského vyhodila už pred rokmi a aj Puškin bol imperialista; – ktorí autori z ruskej kultúry sú tí naozaj hodnotní a treba ich čítať; – že na Slovensku vníma „kultúru monológov“ - všetci sa chcú len vyrozprávať, ale nikto nechce viesť dialóg.

Minister spravodlivosti Viliam Karas navrhol rozsiahle zmeny v trestnom práve. Chce trestať menej, no rýchlejšie, viac používať alternatívne tresty. Ak zákon prejde, bude to znamenať prepúšťanie desiatok až stoviek väzňov, najmä drobných zlodejov. Tresty za marihuanu a aj ekonomickú trestnú činnosť budú miernejšie. Nedopadne ako odsúdený Bašternák, ktorý si po dva a pol roku za mrežami užíva bohatstvo? V podcaste s ministrom spravodlivosti Viliamom Karasom sa dozviete: – či má odvolaná vláda legitimitu na prijímanie takýchto zmien; – že na Slovensku máme priveľa väzňov, aj keď nemáme horších ľudí; – že niektorí Slováci kradnú, aby sa na zimu dostali do väznice; – že po novom bude súd prihliadať na to, či páchateľ zaplatil obeti škodu - ak zaplatí, môže dostať nižší trest; – prečo sú dohody o vine a treste dobrá vec; – že ak zákon prejde, Slovensko bude prepúšťať desiatky až stovky väzňov; – že zločincov najviac zabolí, ak prídu o majetok a preto podľa ministra netreba privysoké tresty za ekonomickú trestnú činnosť; – či zníženie trestných sadzieb neprinesie viac podvodníkov typu Kočner a Bašternák; – či je naozaj potrebné znižovať tresty za pranie špinavých peňazí.

Lucia Yar je politologička, ktorá sa zaoberá Tureckom aj Sýriou. V Turecku zažila viacero zemetrasení. Podľa nej za katastrofu môžu aj zle postavené budovy. Tie mala vláda opraviť už po veľkom zemetrasení v roku 1999, ale časť peňazí sa niekam stratila. Ohrozí to teraz tesne pred voľbami tureckého prezidenta Erdogana? A čo by pre nás znamenala zmena vlády v Ankare? V podcaste so zastupujúcou šéfredaktorkou portálu Euractiv Slovensko Luciou Yar sa dozviete: – že územie postihnuté zemetrasením je veľké asi ako Slovensko a žije tam asi 13 miliónov ľudí; – či je situácia v Sýrii podstatne horšia a či má sýrska vláda vôbec pod kontrolou záchranné práce; – že do opozičného regiónu Turecka prišla pomoc neskôr; – že v oblasti sú milióny utečencov, ktorí už doteraz žili v provizórnych podmienkach; – že 90 percent územia Turecka je náchylných na zemetrasenia; – prečo sú v Turecku nekvalitné budovy a či sa to podpisuje na počte mŕtvych; – ako v Turecku už zažila viacero zemetrasení a čo počas nich robia bežní Turci; – či môže za zlý stav budov aj vláda prezidenta Erdogana; – že Turecko má druhú najväčšiu infláciu na svete a mnohí Turci sú nespokojní s vládou; – či je možné, že Erdogan po dvoch desaťročiach prehrá voľby; – kto je turecká opozícia a čo by znamenala zmena vlády pre Európu; – ako môžeme Turecku pomôcť - či tam pomáhajú aj dôveryhodné organizácie.

Minister obrany (OĽaNO) Jaroslav Naď rokuje o ďalších dodávkach zbraní Ukrajine, napríklad aj o systéme protivzdušnej obrany Kub. Témami volieb podľa neho budú zahraničná politika a spravodlivosť. Za koho bude spolu s Eduardom Hegerom kandidovať? Nad ponukou KDH sa zasmial, Dzurindovu stranu nevylúčil, no bol by radšej, keby Mikuláš Dzurinda ani Ján Budaj už nekandidovali. V podcate s Jaroslavom Naďom sa dozviete: – čo si myslí o stretnutí Roberta Fica s veľvyslancami; – že Fico klamal, keď hovoril, že stiahol slovenských vojakov z Iraku; – že témou volieb nebudú transrodoví ľudia, ako tvrdí Igor Matovič; – či máme brať vážne vyhrážky Slovensku v ruskej televízii; – že tlačivá o odopretí vojenskej služby a hoaxy o mobilizácii sú operáciou ruskej spravodajskej služby na našom území; – že na Slovensko už prišlo niekoľko talianskych vojakov, ktorí majú nahradiť Američanov a ich protivzdušný systém Patriot; – do ktorého slovenského mesta prídu talianski vojaci; – že Slovensko rokuje o dodávke stíhačiek MiG-29 a častí protilietadlového systému Kub na Ukrajinu; – či prezidentka už v niečom obmedzila túto vládu; – či sa chystá zmena ústavy, ktorá by upravila kompetencie odvolanej vlády; – či s Eduardom Hegerom tvoria nerozlučnú dvojičku; – že je takmer vylúčená kandidatúra premiéra Hegera za KDH; – či rokujú aj s niekým iným ako s Modrou koalíciou; – či má Mikuláš Dzurinda morálne právo vrátiť sa do politiky.

Ministerstvo zahraničných vecí aktívne bojuje proti dezinformáciám cez svoje oddelenie strategickej komunikácie. Katarína Králiková má na MZV na starosti komunikáciu. Podľa nej majú naše ministerstvá málo ľudí, ktorí by sa venovali boju proti konšpiráciám. A ako sa dá diskutovať s konšpiračným naratívom, ktorý vám povie niekto v rodine? V podcaste s Katarínou Králikovou sa dozviete: – či prehrávame hybridnú vojnu a čo robíme zle; – že 50 úradníkov, ktorí bojujú proti dezinformáciám, stojí oproti dvom tisícom dezinformátorov; – čo sa dá robiť, keď konšpirácie šíria politici; – že starší ľudia si posielajú hoaxy reťazovými mailami alebo na Whatsappe; – ako treba diskutovať so svojimi najbližšími, ktorí šíria konšpiračný naratív; – či treba vysvetliť vlastným rodičom, že „teta Helena" nie je expert na globálnu politiku; – či starším ľuďom pomôže, keď im predplatíme seriózne noviny; – ako realita prefackala proruských konšpirátorov, ktorí tvrdili, že Rusko nikdy nezaútočí; – že problém je v školách a v nedostatku kritického myslenia; – že sú aj úspešné krajiny, ako napríklad Estónsko, kde sú ľudia odolnejší voči konšpiráciám; – čo robia Estónci lepšie; – ako chce ministerstvo zlepšiť svoju komunikáciu o dôležitých témach.

Bývalý premiér Mikuláš Dzurinda tvrdí, že už v minulosti dokázal spojiť ľudí s protichodnými názormi. Verí si, že teraz spojí do Modrej koalície ľudí z opačných strán barikád, najmä konzervatívcov a liberálov. Vo vláde by chcel šetriť. Priznáva, že nedokázal ustrážiť svojich nominantov – podľa neho to nedokáže nikto. Môže sa teda zopakovať Gorila a kauza financovania SDKÚ? V podcaste s Mikulášom Dzurindom sa dozviete: – či v politike nie sú ľudia lepší ako on; – či ponúkne víziu podobnú ako v roku 1998; – akú má víziu pre ekonomiku a či máme očakávať tú istú politiku, akú robil kedysi; – že neujde po voľbách zo strany, ako to urobil prezident Andrej Kiska; – že jeho politikou bude šetrenie, aj keď mu ľudia budú za to nadávať; – či Annu Záborskú považuje za dostatočne konzervatívnu, aby s ňou bol na jednej kandidátke; – či by jeho predstava o jednej kandidátke s PS, SaS a Záborskou nebola politický guláš; – že KDH je už iné ako bolo, keď odišlo z jeho druhej vlády pre spor o implementáciu vatikánskych zmlúv; – čo si myslí o Viktorovi Orbánovi, jeho politike a Maďarsku; – ako chce financovať vlastnú stranu; – že nedokázal dohliadnuť na všetko, a kauzy vždy boli aj budú; – že líder, ktorý tvrdí, že jeho nominanti nebudú kradnúť, dáva nerealistický sľub; – či sa môže zopakovať kauza Gorila za jeho chrbtom, a on o tom opäť nebude vedieť.

O predčasných voľbách sa bude hlasovať zrejme až v posledný deň prezidentkinho ultimáta, hovorí predseda poslaneckého klubu OĽaNO Michal Šipoš. Premiér Heger sa má o odchode z OĽaNO rozhodnúť do dvoch alebo troch týždňov a je otvorená možnosť, že s ním z hnutia odíde viacero ľudí. Nevylúčil ani seba. V podcaste s Michalom Šipošom sa dozviete: – či má bývalá koalícia dosť hlasov na termín volieb a kedy sa bude hlasovať; – prečo chcú do poslednej minúty riskovať úradnícku vládu; – či si poslanci dávajú podmienky; – že odchod Eduarda Hegera z OĽaNO by mohol byť ako odchod Pellegriniho zo Smeru: prínosný pre obe strany; – kedy bude jasné, či Heger zostáva alebo odchádza a kto odíde s ním; – že nevylučuje ani svoj vlastný odchod, ani odchod ďalších ľudí z OĽaNO; – či by nebolo absurdné, keby sme mali premiéra kandidujúceho za opozičnú stranu; – či je z OĽaNO na odchode aj Anna Záborská a Kresťanská únia; – či Igor Matovič nenasmeruje stranu mimo parlamentu; – ako sa ľudsky cíti, keď vidí statusy Igora Matoviča útočiace na menšiny; – prečo sú podľa neho v poriadku funkcie pre poslancov Ňarjaša a Šofranko.

Naša krajina upadá, chudobnieme a sme už horší ako Rumunsko, hovorí minister hospodárstva Karel Hirman. V podcaste s ministrom hospodárstva Karolom Hirmanom sa dozviete: – dokedy bude ministrom; – že vysoké zálohové faktúry dostala len malá časť podnikateľov; – či by situácia bola rovnaká, ak by minister nebol na Havaji; – že štát podľa ministra nevie zabrániť vysokým cenám energií; – na čo potom máme Úrad pre reguláciu sieťových odvetví; – že Karel Hirman sa nechce nechať zavrieť za nehospodárnu pomoc s cenami energií; – či za vysoké ceny naozaj môžu Richard Sulík, Karol Galek a ich byrokratické rozhodnutie; – že ceny by boli iné, keby Sulík nebol urobil nič; – že Slovensko je podľa dát vo vývoji za Rumunskom a že sme prejedli svoje bohaté roky; – či sa s ním Eduard Heger rozpráva o politike a či ho máme vnímať ako člena Hegerovej skupiny.

SaS nepodporila novú vládu Eduarda Hegera aj preto, že je na odchode z OĽaNO. Ako by mohol byť premiérom zo strany, ktorá neprešla voľbami, pýta sa poslanec Ondrej Dostál. Predčasné voľby podľa neho v septembri by mohli zabezpečiť, aby sa stihli dotiahnuť niektoré kauzy. V podcaste s Ondrejom Dostálom sa dozviete: – prečo SaS nepodporila novú väčšinu Eduarda Hegera; – že podľa SaS je úradnícka vláda lepšia ako Heger; – prečo SaS tak často mení názory a čo vlastne chcú; – že septembrový termín predčasných volieb by umožnil doriešenie niektorých káuz; – či prejdú ústavné zmeny tak, aby predčasné voľby mohli schváliť len poslanci, alebo aj občania v referende; – že sobotné referendum je podľa neho len mobilizačná akcia Roberta Fica; – čo bude znamenať, ak na referendum nepríde dosť ľudí; – čo je to konzervativizmus a prečo je konzervatívna OKS na kandidátke liberálnej SaS; – ako sa pozerá na novovznikajúce zoskupenia pravicových strán; – či Mikuláš Dzurinda nepošle SaS mimo parlamentu a či sa s ním nechcú spojiť; – že Ukrajine musíme pomáhať, lebo jej prehra by nás vyšla oveľa drahšie; – že prípadná Putinova výhra na Ukrajine by nám mohla priniesť orbanizáciu; – ako sa pozerá na ministra spravodlivosti Viliama Karasa, – čo sa dá pokaziť v rezort spravodlivosti.

Ľuboš Kukliš je expert na reguláciu médií, a o aj tých internetových. Dlhé roky pracoval v Rade pre vysielanie a retransmisiu, ktorá sa teraz zmenila na Radu pre mediálne služby. Tento štátny orgán teraz dostal kompetencie zasiahnuť proti nelegálnemu obsahu na internete, vrátane Facebooku. Čo reálne štát dokáže riešiť? V rozhovore s Ľubošom Kuklišom sa dozviete: – či môže štát po novom prikázať odstrániť obsah z internetu; – kam sa treba obrátiť, keď Facebook neodstránil nezákonný obsah, na ktorý ste upozornili; – proti čomu môže zasiahnuť slovenský štátny orgán - Rada pre mediálne služby; – aký je rozdiel medzi škodlivým a nelegálnym obsahom; – či majú politici väčšiu slobodu prejavu ako bežný občan; – ako to vyzerá s blokovaním konšpiračných webov; – že aj Francúzsko zrušilo koncesionárske poplatky; – do akej miery bude RTVS nezávislá od politikov, ak politici rozhodujú o jej rozpočte; – že niektorí redaktori RTVS nemali problém šíriť dezinformácie; – či by ako úradník išiel do úradníckej vlády.

Maďarsko nie je demokraciou západného typu a V4 funguje len ako V3 plus 1, hovorí minister zahraničných vecí Rastislav Káčer. V rozhovore pre reláciu NA ROVINU nevylúčil svoju budúcnosť v straníckej politike. Dzurindova strana je však pre neho záhadou. Ukrajina podľa neho môže vyhrať a Rusko sa musí zmeniť. Čo treba robiť proti konšpiráciám? – že úradnícka vláda by bola problém; – že nevylučuje stranícku politiku; – či Igor Matovič vytlačí z hnutia Eduarda Hegera aj Jaroslava Naďa svojim príklonom k radikálne pravicovej a extrémne konzervatívnej rétorike; – či konfrontoval Igora Matoviča aj priamo do očí, alebo len v médiách; – že politický projekt Mikuláša Dzurindu je zatiaľ najväčšou záhadou slovenskej politiky; – či by Rastislav Káčer chcel byť súčasťou politickej strany; – že Slováci prejavujú nedostatok empatie voči Ukrajincom; – či Ukrajina vyhrá vojnu a čo by to znamenalo; – že argument, že pomoc Ukrajine predlžuje vojnu, je cynický a hulvátsky; – ako sa Slovenska týka ruská domáca politika a čo môžeme urobiť, aby sa Rusko zmenilo; – že ruská propaganda na Slovensku zaberá len vďaka tomu, že jej slúžia slovenskí politici; – že konšpirácie sú problém celej spoločnosti a bojovať proti nim musíme všetci; – že Eduard Heger sa má stretnúť s predstaviteľmi Facebooku na tému dezinformácie; – či je Maďarsko ešte demokracia; – že V4 je ako platonická láska - nereálne očakávania sa nikdy nenaplnili; – že spolupráca v rámci V4 funguje skôr ako V3 plus 1, lebo s maďarskou vládou to inak nejde; – či nám v dohľadnej dobe zmiznú z hraníc kontroly.

Oskar Dvořák donedávna pracoval na reforme nemocníc na ministerstve zdravotníctva. Dnes vstúpil do Progresívneho Slovenska ako stranícky expert. Podľa neho Igor Matovič zanechal zdravotníctvu nášľapnú mínu v rozpočte. Ako sa PS pozerá na zisk v zdravotníctve a pôsobenie skupiny Penta? V podcaste s novým expertom Progresívneho Slovenska na zdravotníctvo Oskarom Dvořákom sa dozviete: – prečo podľa neho za čakacie doby u lekára počas chrípkovej epidémie môže Igor Matovič; – ako treba riešiť nedostatok lekárov v ambulanciách; – že boj proti reforme nemocníc je populizmus; – či bude z opozície chváliť ministerstvo zdravotníctva; – že odpor voči reformám je normálny a bol aj v Dánsku; – čo je predstava Progresívneho Slovenska o zdravotníctve; – prečo má Penta podľa neho negatívny vplyv na zdravotníctvo; – či sú politici OĽaNO zodpovední za tisíce obetí pandémie, ako naznačuje nová analýza.

Podpredseda Progresívneho Slovenska a europoslanec Martin Hojsík hovorí, že vláda sklamala nádeje. Z jej pádu sa však neteší. Ako vníma korupčnú kauzu v Európskom parlamente? V rozhovore s Martinom Hojsíkom sa dozviete: – o čom je korupčná kauza v Európskom parlamente; – ako je v Bruseli regulovaný lobing a čo treba zmeniť; – či je korupcia v Bruseli taká bežná ako u nás; – prečo Progresívne Slovensko považuje pád vlády za smutnú udalosť; – či jediný poslanec PS podporí druhú zrekonštruovanú vládu Eduarda Hegera; – či by PS bolo súčasťou prezidentkinej úradníckej vlády; – aké sú vzťahy Progresívneho Slovenska a Zuzany Čaputovej; – že PS pôjde do volieb samostatne alebo ako koalícia s inou stranou; – či sa poučili z volieb v roku 2020 a nespojenia sa s Andrejom Kiskom; – či sa niečo zmení európskym stropom na ceny plynu; – že energetická vojna zo strany Ruska sa začala dávno pred útokom na Ukrajinu.

Predčasné voľby by podľa neho boli červený koberec pre Roberta Fica. Platforma desiatich poslancov okolo Jána Budaja odišla z klubu OĽaNO, no chce podporiť ďalšiu vládu Eduarda Hegera. Je vôbec niečo také možné? A budú chcieť byť novou koaličnou stranou s nárokom na dve ministerstvá? V rozhovore s Jánom Budajom sa dozviete: – či jeho skupina poslancov bude novou koaličnou stranou; – či bude na koaličných rokovaniach žiadať príslušný počet ministrov v novej vláde; – že premiér Heger netrpí sebaľútosťou, ale zachraňuje vládu; – či sa Sulík s Matovičom dohodnú, ak to doteraz nedokázali; – čo zmenil pád vlády na dynamike vzťahov bývalej koalície; – prečo odmieta predčasné voľby, ak ich chcú voliči; – že poslanci jeho platformy nebudú hlasovať ani za zmenu ústavy; – ako strach z vyšetrovaní premenil Smer na krajne pravicovú stranu; – či zakladá stranu; – či bude spolu so svojimi kolegami kandidovať za stranu Mikuláša Dzurindu; – že od Igora Matoviča očakáva sebareflexiu; – že Igor Matovič škodil viac sebe ako iným; – či je Richard Sulík dôveryhodný partner; – či by mal Igor Matovič odísť z politiky.

Podporil vládu, aj keď si želá predčasné voľby. Poslanec Miroslav Kollár považuje aj úradnícku vládu za rozumné riešenie. Obáva sa však tretieho scenára - chaosu až do roku 2024, po ktorom voľby opäť vyhrá Robert Fico. V rozhovore s poslancom Miroslavom Kollárom sa dozviete: – že ak sa nič nezmení, chaos môže pokračovať až do roku 2024; – či je dnešná situácia dláždenie cesty pre Roberta Fica; – že by preferoval voľby až v septembri, aby sa skonsolidovali menšie politické strany do volieb; – že nerozumie, čo chce SaS, lebo ich pokus o nové koaličné rokovanie považuje za absurdné – čo by mohla priniesť úradnícka vláda; – ako aktuálne vyzerá nový politický projekt Mikuláša Dzurindu; – že podľa termínu predčasných volieb sa uvidí, či pôjde o volebnú stranu alebo koalíciu; – ktoré súčasné strany sa zapoja do projektu Mikuláša Dzurindu; – že sa stretol aj s Tomášom Druckerom, ale či bude aj on na rovnakej kandidátke, je neisté; – ako vyzerajú rokovania s KDH, či chce Luciu Nicholsonovú, stranu Za ľudí a Sme rodina; – kedy sa definitívne dozvieme, kto bude v Dzurindovej strane.

Slavěna Vorobelová kandidovala za ĽSNS, ale k extrémistom sa nehlási. Boris Kollár jej ponúkol členstvo v klube, no poslankyňa sa zatiaľ rozhodla nepodporiť vládu. Nevylučuje, že by mohla skončiť u Kollára, ale nevylučuje ani Uhríka či Smer. Najšokujúcejší je však jej postoj k vojne na Ukrajine. Hoci o sebe hovorí, že ja národne orientovaná, ak by Rusko napadlo aj Slovensko, poslankyňa Vorobelová by sa mu bez boja rovno vzdala. V rozhovore s nezaradenou poslankyňou sa dozviete: – ako sa rozhodovala o odvolávaní vlády; – či jej Boris Kollár ponúkal členstvo v Sme rodina; – že si vie predstaviť svoju politickú budúcnosť aj v Smere, aj v Republike, a nevylučuje ani Sme rodina; – že chce hlasovať za pád vlády, aj keď by to mohlo priniesť scenár, ktorý nechce; – že najhoršia vláda by podľa nej bola liberálna; – prečo kandidovala za ĽSNS, aj keď s nimi nesúhlasí; – prečo nie je ani v Republike, ani v ĽSNS; – či by mala Ukrajina odovzdať Rusku časť územia; – koľko Američanov zomrelo vo vojne, ak tvrdí, že ide o konflikt USA a Ruska; – či vie definovať, kto je to liberál a prečo za liberála považuje napríklad ministra Hirmana.

Špeciálny prokurátor Daniel Lipšic naznačuje, že návrh na zníženie trestov za ekonomickú trestnú činnosť je ušitý na oligarchov Bödöra a Brhela. V rozhovore s Danielom Lipšicom sa dozviete: – či vyšetrovanie káuz závisí od toho, aká vláda je pri moci; – prečo tvrdí, že politici chcú znížením trestov za ekonomickú trestnú činnosť pomôcť oligarchom; – či tým myslí Jozefa Brhela a Norberta Bödöra; – či naozaj nemáme príliš prísne tresty; – prečo je primeraný trest 19 rokov pre Kočnera za ekonomický trestný čin; – či generálny prokurátor nemá pravdu v kauze Súmrak; – či Ficova údajná organizovaná zločinecká skupina naozaj nemá mať jasne popísanú výkonnú zložku; – že iné podobné prípady sa dostanú až k právoplatnému rozsudku, len Fico je chránený paragrafom 363; – či sa bude Ficova a Kaliňákova kauza Súmrak ešte vyšetrovať; – prečo sa sťažuje na SIS; – či SIS sleduje maily prokurátorom na špeciálnej prokuratúre; – ako pokračuje vyšetrovanie extrémizmu po tom, čo z ÚŠP; – na čom stojí prípad obeseného bývalého príslušníka vojenských tajných, ktorý mal mať blízko k Bödörovcom.

Podpredseda SaS hovorí, že ak padne vláda, dva pravdepodobné scenáre sú úradnícka vláda prezidentky a predčasné voľby. Do úvahy prichádza aj rekonštrukcia vlády. Kto by v nej mal byť? V rozhovore s poslancom SaS Branislavom Gröhlingom sa dozviete: – prečo SaS zmenila názor a ide odvolávať vládu, aj keď ešte v septembri tvrdila, že premiéra Hegera podrží až do riadnych volieb; – čo ak vláda padne - aké sú scenáre a ktorý preferuje SaS; – ako by mala vyzerať úradnícka vláda prezidentky Zuzany Čaputovej; – či SaS pripúšťa aj predčasné voľby a či neprinesú opäť vládu Roberta Fica; – ako by mala vyzerať rekonštrukcia vlády, ktorú spomínal Richard Sulík; – kto by mal vládnuť, ak nie Matovič s Kollárom a ak sa SaS nechystá naspäť do vlády; – aký minister školstva je Ján Horecký; – prečo sa vysoké školy rozhodli neštrajkovať akurát keď z funkcie odišiel on; – ako školstvo nebolo prioritou vlád Igora Matoviča Eduarda Hegera; – že bolo rozbehnuté zlučovanie vysokých škôl a v akom stave je teraz.

Začiatok roka bude ekonomicky ešte ťažší ako doterajšia inflácia. Ak sa chcete mať lepšie, musíte zabojovať za svoje práva, hovorí sociologička a riaditeľka Slovenského národného strediska pre ľudské práva Silvia Porubänová. Nepreháňa to televízia so zdražovaním a je naša situácia naozaj taká zlá?

Obce a mestá budú musieť zvýšiť dane, poplatky za škôlky, škrtať šport a kultúru, hovorí primátor Dolného Kubína Ján Prílepok. Podľa neho to bude priamy následok rozpočtu Igora Matoviča. Daňový bonus totiž vezme peniaze samosprávam a doplatia na to najchudobnejší ľudia, ktorí si nebudú môcť dovoliť zaplatiť škôlku či deťom klzisko. V rozhovore s primátorom Dolného Kubína Jánom Prílepkom sa dozviete: – prečo bol tento rok rekordný nezáujem kandidátov o funkcie primátorov, starostov a poslancov; – že ak prejde Matovičov rozpočet, ľudia budú mať menej možností na šport a kultúru; – že zdražejú mestské služby, od vstupu na ľadovú plochu až po škôlky; – že na Matovičov rodinný balíček doplatia najchudobnejšie rodiny; – do akej miery štát hazarduje s fungujúcimi mestami a obcami; – že ľudia zaplatia vyššie dane a poplatky; – že deklarovaná pomoc rodinám im môže v skutočnosti uškodiť, ak pôjde z rozpočtov obcií; – či je možné, že mestá a obce budú musieť vyhlásiť energetické prázdniny v školách; – či je rozpočtové provizórium lepšie ako schválenie Matovičovho rozpočtu; – že niektoré obce možno nebudú ani svietiť a kúriť; – že rozpočtové provizóriá hrozia aj mestám a obciam; – že tento týždeň na webe vašej obce zistíte, čo vám zdražie.

Gynekológ a pôrodník Jozef Záhumenský vysvetľuje, čo reálne v zdravotníctve vyrieši splnenie podmienok lekárskych odborárov. Pomôže to nemocniciam? Berú slovenskí pôrodníci úplatky? V rozhovore s Jozefom Záhumenským sa dozviete: – či podal výpoveď; – či požiadavky lekárskych odborárov vyriešia problémy slovenského zdravotníctva; – či potrebujeme reformu zdravotníctva vrátane zlučovania menších pôrodníc; – že za cisársky rez má nemocnica viac peňazí ako za prirodzený pôrod; – že v Česku majú rodičky oveľa lepšie podmienky; – či dôjde k prirodzenému zániku niektorých pôrodníc; – aké ženy chodia na interrupcie; – či môže návrh poslankyne Záborskej zdravotne ublížiť ženám; – že interrupcie sa dajú robiť aj ako telemedicína, ale nie je to ideálne riešenie; – že slovenské ženy sú vystavené zbytočnému riziku predčasných pôrodov tým, že nemáme povolené interrupčné tabletky; – že bezpečnosť slovenských žien pri pôrodoch sa zvýšila; – či slovenskí pôrodníci berú úplatky.

Exminister zdravotníctva a dnes predseda mimoparlamentnej strany Dobrá voľba a Umiernení Tomáš Drucker hovorí, že lekárski odborári správne pomenovali problémy v zdravotníctve, ale nie riešenia. S ktorými oligarchami z pozadia Smeru sa pozná?

Strana Aliancia vznikla spojením troch maďarských strán a v prieskumoch má pravidelne nad 5 percent. S ktorými stranami by vedeli spolupracovať? Predseda strany Krisztián Forró nenašiel na Orbána jediné kritické slovo. Ako sa stavia ku kauze Rudolfa Kusého, ktorého strana podporovala vo voľbách? V rozhovore s Krisztiánom Forróom sa dozviete: – či si vie predstaviť spoluprácu s Uhríkovou a Mazurekovou Republikou, Smerom či Hlasom; – čo si myslí o Igorovi Matovičovi; – čo všetko podľa neho národnostným komunitám sľúbilo a nesplnilo OĽaNO; – aký má názor na politiku G. Gyimesiho; – či je Aliancia pravicová a konzervatívna strana; – prečo má zákaz vstupu na Ukrajinu; – či zdieľa Orbánove pohľady na Rusko, vojnu, sankcie a dodávky zbraní Ukrajine; – čo si myslí o kvalite demokracie v Maďarsku; – či vidí na Viktorovi Orbánovi aspoň jediné negatívum; – čím by sa inšpiroval v Maďarsku u Orbána; – či aj Aliancia poslala peniaze Rudolfovi Kusému a či ľutuje jeho podporu pred voľbami.

Historici Miloslav Szabó a Anton Hruboň s publicistom Michalom Havranom diskutovali o tom, či je ľudáctvo slovenská tradícia a ako odhaliť maskovaných fašistov v súčasnej slovenskej politike. Ako ich identifikovať podľa jazyka? A ktoré motívy zo súčasnej politiky sa objavovali už za Slovakštátu? V diskusii sa dozviete: – či podobne ako neonacizmus existuje aj špecificky slovenské neoľudáctvo; – či je ľudáctvo slovenská tradícia; – že ľudáka definuje kombinácia nacionalizmu s politickým katolicizmom; – že kampane proti potratom tu boli už za vojnového Slovenského štátu; – či je jednotiacim prvkom všetkých týchto prúdov nepriateľstvo voči liberalizmu; – ako odlíšiť demokratického konzervatívca od ľudáka či fašistu; – že ľudáctvo a obdiv k Tisovi sa často dedí po rodičoch; – že kultúrne vojny konzervatívcov proti liberálom vznikli už v 19. storočí; – že Slovensko môže mať krajne pravicovú vládu aj bez toho, aby si to voliči poriadne uvedomili; – kto je ľudák v slovenskej politike, – ako identifikovať pravicový extrém podľa jazyka, ktorý títo ľudia používajú.

Ivan Fiačan v rozhovore vysvetľuje, o čom bude referendum a prečo Ústavný súd SR nepovolil hlasovanie o druhej otázke. Ak by sa poslanci rozhodli, že chcú predčasné voľby, museli by najprv zmeniť ústavu. Podľa tej aktuálnej ich ich nemôže vyvolať referendum ani hlasovanie poslancov.