Dejiny

Ab urbe condita – teda „od založenia mesta“. Tak sa začínalo nejedno rozprávanie o histórii antického Ríma a nielen to. 21. apríl roku 753 pred n. l. akoby stál na pomyselnom začiatku dejín, ktoré po dlhý čas písala táto vari najväčšia mocnosť starovekého sveta.Počas viac než 2 a pol tisícročia, ktoré nás oddeľuje od tejto legendárnej udalosti, sme sa stali dedičmi slávneho Ríma do určitej miery všetci.Už pri pohľade na kalendár a jeho 12 mesiacov k nám prehovárajú jeho prví králi.Latinčina sa stala základom pre viacero európskych jazykov a viacero významných kresťanských sviatkov neskôr akoby nadväzovalo na staré rímske slávnosti.No predovšetkým to bol rímsky zmysel pre vládu práva a zákonov, ktorý do značnej mieri utváral to, čomu dnes hovoríme západná civilizácia.A hoci sa náš letopočet odvíja od inej historickej udalosti z obdobia, keď stál Rím na svojom vrchole, stále sa musíme vracať k legende o dvoch bratoch Romulovi a Rémovi.Má tento príbeh reálne základy alebo je len výrazom túžby heroizovať vlastnú minulosť?A boli prví Rimania skutočne potomkami Trójanov, tak ako nám to vo svojom epose Aeneida naznačuje básnik Vergílius?Ako je možné, že sa práve Rím vypracoval z periférneho mesta najskôr na regionálnu a napokon svetovú veľmoc?Jaroslav Valent z magazínu Historická revue sa rozprával s historikom Pavlom Valachovičom, ktorý prednáša o dejinách Ríma na FiF UK v Bratislave.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Bola to doba vypätého nacionalizmu a bezohľadnej veľmocenskej politiky. Tak by sme v krátkosti mohli charakterizovať tú kapitolu európskych dejín, ktorú poznačila predovšetkým prvá svetová vojna.Avšak ešte skôr než sa ozvali v roku 1914 výstrely v Sarajeve, si jedna časť starého kontinentu prešla vojnovou generálkou – dvoma balkánskymi vojnami, ktoré už tak trochu dávali tušiť, čo by nový a tentoraz globálny konflikt vlastne znamenal.Práve Balkán bol často nazývaný ako sud pušného prachu, mäkké podbruško Európy či vriaci kotol, ktorý ukrýva netušené množstvo sporov a starých krívd.Balkan troubles – aj tak súčasníci nazývali obrovský súbor sotva riešiteľných problémov. V rokoch 1912 – 1913 sa ich všetky strany rozhodli riešiť vojenskou silou.Kto sa na dvoch po sebe tesne nasledujúcich vojnách zúčastnil?Bola Osmanská ríša na začiatku 20. storočia tým povestným chorým mužom na Bospore a prečo si spojenci nakoniec skočili do vlasov?Akú politiku v balkánskych konfliktoch sledovalo vtedajšie cárske Rusko?A mohlo či malo Rakúsko-Uhorsko do sporov, ktoré sa odohrávali hneď za jeho hranicami, vstupovať?Jaroslav Valent z magazínu Historická revue sa rozprával s historičkou Máriou Tonkovou, z Katedry histórie na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Vojna vo Vietname (1964 – 1975) býva často uvádzaná ako klasický príklad zástupného konfliktu v omnoho širšej globálnej mocenskej hre, známej ako studená vojna.Spojeným štátom sa v tejto partii nepodarilo napriek mnohoročným snahám a veľkému nasadeniu vojenských síl uspieť. A nielen to.Vietnam dodnes znamená pre mnohých Američanov traumu a ponižujúcu porážku svetovej superveľmoci.Prečo sa Spojené štáty vôbec zapojili do tak vzdialeného konfliktu v juhovýchodnej Ázii a čo stálo za ich neúspechom?Čo doviedlo komunistický Vietkong až k celkovému víťazstvu?Bola to len nenávisť proti americkým „imperialistom“ a boj za socializmus alebo skôr špecifická forma vietnamského nacionalizmu, ktorú zosobňoval práve severovietnamský vodca Ho Či Min?A akú úlohu zohrali v tomto konflikte Sovietsky zväz a maoistická Čína?Vietnamská vojna je zároveň prvým konfliktom, ktorý prostredníctvom televízie i ďalších médií naplno prenikol až do amerických domácností.Do akej mieri rozhodoval o výsledku vojny jej mediálny obraz?A ako sa verejná mienka napokon otočila proti vojne, vedenej v mene zadržiavania komunizmu?Jaroslav Valent z magazínu Historická revue sa rozprával s historikom Jakubom Drábikom, ktorý o vojne vo Vietname prednáša na Masarykovej univerzite v Brne.See omnystudio.com/listener for privacy information.

„Na počiatku bol Sumer“ – tak znie titul jednej z populárno-vedeckých kníh Vojtecha Zamarovského, ktorá aj bežnému slovenskému či českému čitateľovi sprostredkovávala kultúru a dejiny najstaršej civilizácie na svete.Práve také poznávacie atribúty ako písmo, matematika, prepracované poľnohospodárstvo, prvé mestské sídla, ale aj vynálezy ako koleso sú spojené s nositeľmi tejto kultúry – kultúry Sumerov.Čo po jeden a pol storočí bádania archeológov, historikov, antropológov a ďalších spoločenských vedcov o Sumeroch vlastne vieme?Ako sa utvárala táto prvá a svojrázna civilizácia medzi riekami Eufrat a Tigris a čo vieme o pôvode týchto ľudí?A ako v posledných rokoch prispela aj naša slovenská veda k týmto poznatkom?Stáli Sumeri naozaj na počiatku? A prečo sa práve Mezopotámia stala ich domovom?Jaroslav Valent z magazínu Historická revue sa rozprával s archeológom a historikom, odborným riaditeľom Slovenského archeologického a historického inštitútu Drahoslavom Hulínkom.Ďalšie podcasty denníka SME nájdete na https://podcasty.sme.skSee omnystudio.com/listener for privacy information.

O terorizme sme si už zvykli počúvať väčšinou v súvislosti s radikálnym islamom, blízkovýchodnými problémami a modernou epochou, ktorá dáva do rúk najrôznejších fanatikov ešte donedávna netušené možnosti. Ak by sme však pátrali po rodnom liste fenoménu, ktorý nazývame terorizmus, museli by sme sa vrátiť o viac než storočie a okrem iného sa pozrieť aj na Balkánsky polostrov.Veď napokon aj prvú svetovú vojnu v roku 1914 vyvolal teroristický čin srbského mladíka Gavrila Principa.Jeho neuvážený skutok v Sarajeve bol však len symptómom omnoho vážnejších javov, ktoré mali v tomto kúte Európy svoje miesto už dlhší čas.Dobovým symbolom či synonymom terorizmu sa stali napokon aj tzv. „macedónske pomery“. Čo tento termín znamenal?A patrili srbskí, bulharskí či macedónski geriloví bojovníci a atentátnici k prvým teroristom?Alebo naopak to boli národní hrdinovia a bojovníci za národnú slobodu, tak ako ich neraz vykresľuje národná historiografia?Jaroslav Valent z magazínu Historická revue sa rozprával s historičkou Máriou Tonkovou z Katedry histórie na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Nemajú pamätné tabule na verejných priestranstvách, tak ako by si to zaslúžili. Chýbajú pomníky a pamätníky, ktoré by nám ich pripomínali. V Bratislave máme len jednu ulicu, ktorej názov azda niekomu niečo hovorí – Legionárska.Hoci sme v roku 2018 oslavovali storočnicu od vzniku Československej republiky, robili sme tak väčšinou z pohľadu veľkých dejín a cez veľké postavy ako Masaryk, Beneš či Štefánik.Kto boli ale muži, ktorí so zbraňou v ruke bojovali za republiku a aký bol ich osud po návrate do vlasti?Prečo sa na nich zabudlo a koľko z nich pochádzalo zo Slovenska?Okrem veľkých politických dejín sú tu tak aj malé dejiny, príbehy obyčajných mužov – legionárov. A práve tie sa podarilo uchovať a aspoň sčasti predstaviť.Čo si Slováci, ktorí bojovali za Československú republiku i na ďalekej ruskej Sibíri, od nej sľubovali?A čo ich napokon presvedčilo, aby uverili v spočiatku spochybňovaný československý projekt?Jaro Valent z magazínu Historická revue sa rozprával s Tomášom Jahelkom z Katedry politológie Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Bitka pri Kadeši, datovaná približne do roku 1274 pred n. l., dostala viacero prívlastkov – najväčšia bitka bojových vozov ťahaných konským záprahom v dejinách, jedna z najväčších bitiek doby bronzovej a dramatický stret dvoch dominantných kultúr.Mierová zmluva, ktorú obe znepriatelené strany nakoniec prijali, zároveň nebola nikdy porušená.Na planinách dnešnej južnej Sýrie sa stretli dve veľké ríše a zároveň dva svety – Egypt legendárneho faraóna Ramesseho II. a Chetitská ríša, ktorá v tom čase ovládala rozsiahle priestory Anatólie a Sýrie.Ako vyzerali armády oboch znepriatelených strán?Stal sa víťazom egyptský faraón, tak ako o tom hovoria nástenné reliéfy v chrámových komplexoch v Luxore, Karnaku či Abú Simbele?Alebo jeho triumf vznikol len pre potreby štátnej ideológie? Dokážu dnes historici a archeológovia odkryť o kúsok viac?Prečo vlastne došlo k takému dramatickému stretu dvoch mocností a aký bol ich ďalší osud.Jaroslav Valent z magazínu Historická revue sa rozprával s archeológom a historikom, odborným riaditeľom Slovenského archeologického a historického inštitútu Drahoslavom Hulínkom.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Obdobie vlády Mateja Korvína v druhej polovici 15. storočia je často považované za zlaté obdobie uhorských dejín.Hoci už osmanská hrozba stála predo dvermi, krajina mala húževnatého a mocného kráľa, ktorý ju dokázal po dlhý čas efektívne brániť.Uhorsko bolo rešpektovaným hráčom na medzinárodnej poli a na Budínskom hrade či Vyšehrade sa schádzali umelci a učenci z celej Európy.Uprostred nich často sedel kráľ nielen ako tvrdý vojak a obratný diplomat, ale aj ako človek so zmyslom pre vedy a umenie.Je teda tvrdenie o Matejovi Korvínovi ako renesančnom panovníkovi pravdivé?A bolo Uhorsko naozaj na vrchole svojich síl alebo je to skôr výsledok vtedajšej majstrovskej propagandy?A čo nám vlastne z obdobia jeho vlády na Slovensku zostalo?Jaroslav Valent z magazínu Historická revue sa rozprával historikom Tomášom Homoľom.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Edvard Beneš kormidloval československú zahraničnú politiku po celé medzivojnové obdobie.V najkritickejších chvíľach bol prezidentom a mužom, na ktorého pleciach spočívala zodpovednosť za ťažké rozhodnutia.Dodnes preto táto postava našich dejín vyvoláva veľké emócie a protichodné postoje.Mali alebo nemali sme sa podvoliť mníchovskému diktátu v septembri roku 1938?A prečo Beneš ráznejšie nezakročil proti komunistom v kritických februárových dňoch v roku 1948? Zvykne sa mu klásť vina za všetky porážky a národné traumy.Čo však reálne mohol tento muž pre svoju krajinu urobiť a čo aj napokon urobil?Bol politikom, ktorý iba večne ustupoval alebo mužom s hlbokým zmyslom pre realitu, ktorý Čechov a Slovákov uchránil pred najhoršími pohromami?JaroValent z magazínu Historická revue sa rozprával s Tomášom Jahelkom z Katedry politológie Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Historici ho označujú za najväčšieho vojvodcu a stratéga staroveku.Jeho výnimočný životný príbeh je pravidelne námetom najrôznejších filmových spracovaní.Impérium, ktoré vybudoval za udivujúco krátky čas, dodnes vzbudzuje ohromenie.Alexander Veľký neprestáva fascinovať ani po viac než dvoch tisícročiach.V čom spočíval Alexandrov nevídaný vojenský úspech?A ako k nemu prispela výchova na macedónskom kráľovskom dvore aj pod dohľadom veľkého gréckeho filozofa Aristotela?Predstavoval Alexander Veľký ideál gréckeho vládcu- filozofa alebo sa Aristotelov žiak zmenil na pomstychtivého a paranoidného despotu?Kam až siahali Alexandrove ambície?Jaro Valent z magazínu Historická revue sa rozprával s historikom Michalom Habajom z Katedry histórie UCM v Trnave.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Svätoštefanská koruna bola symbolom uhorskej štátnej moci a mnohí jej pripisovali mystický význam a silu. Jej prítomnosť v krajine zaručovala stabilitu a legitímnu vládu, jej neprítomnosť znamenala rozbroje, zmätky a cudziu nadvládu. Málokto však vie, akou pozoruhodnou a dramatickou históriou si prešiel tento sakrálny predmet. Takzvané 'únosy svätoštefanskej koruny' takmer vždy vyvolali bezohľadný zápas o moc a dlhoročné nepokoje. Bola mnohokrát ukrývaná, zakopaná, objavená, draho vykúpená a zachránená. Aký význam jej pripisoval stredoveký človek? Bola skutočne neodmysliteľným symbolom Uhorska a zárukou jeho suverenity? A ako ju máme vnímať dnes, keď sa mnohonárodnostný uhorský štát rozpadol a rozdelil medzi niekoľko národných celkov? Jaro Valent z magazínu Historická revue sa rozprával historikom Tomášom Homoľom.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Počuli ste niekedy o „ľudskej ZOO“? Viete si predstaviť ohrady, za ktorými vystavujú „divochov“ či takzvaných „čiernych domorodcov“? Nie je to tak dávno, keď podobné „expozície“ boli súčasťou medzinárodných koloniálnych výstav. Vari najznámejšou z nich sa stala parížska výstava z roku 1931. Dnes sú potomkovia prisťahovalcov z Alžírska, Senegalu a ďalších niekdajších francúzskych kolónií európskymi občanmi. Najskôr si však museli prejsť ťažkou a ponižujúcou cestou ľudí druhej kategórie, ktorých francúzska armáda ako „čiernu silu“ s obľubou nasadzovala na bojiská prvej svetovej vojny. Boli to práve strašné podmienky v zákopoch na západnom fronte, ktoré afrických a európskych mužov po prvý raz zblížili. Príklad a skúsenosť Francúzska dáva veľké množstvo odpovedí aj na aktuálne otázky. Kedy Francúzi začali prijímať afrických imigrantov, ktorí k nim prichádzali neraz proti vlastnej vôli, ako rovnoprávnych spoluobčanov? A ako sa vôbec podarilo, že rasizmus, tak pevne zakorenený v európskom vedomí a v pocite civilizačnej nadradenosti, predsa len ustúpil záujmom republiky a humanity? Jaro Valent z magazínu Historická revue sa rozprával s historikom Silvestrom Trnovcom.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Sparta sa stala symbolom mužskej sily, železnej disciplíny a odvahy. A spartská propaganda fungovala perfektne. Napriek tomu bola Sparta veľkou neznámou už vo svojej dobe. Antický svet ju obdivoval, no tiež sa jej obával. Najviac Spartu preslávil kráľ Leónidas, keď jeho 300 bojovníkov počas bitky pri Termopylskom priesmyku dlho odolávalo obrovskej perzskej prevahe. Aj tu sa rodil mýtus a heslo: „Sparťan sa nikdy nevzdáva!“ Všetko, čo dnes o Sparte vieme, pochádza z pera historikov konkurenčných gréckych polis. Do veľkej miery je tak výsledkom zahraničnej spartskej propagandy, a nie verným odrazom reality. Ako teda v skutočnosti vyzeral život v Sparte? Bola to prvá totalitná spoločnosť, ktorá navyše uplatňovala prísne pravidlá eugeniky? Mali v nej Sparťanky naozaj lepšie postavenie, než ostatné grécke ženy? A ako je možné, že si Sparťania dokázali podrobiť omnoho početnejších susedov a spoluurčovať osud gréckeho sveta po tak dlhý čas? Sparta dodnes neprestáva fascinovať – od obdivovateľov vojenského umenia až po diktátorské režimy, ktoré sa s obľubou odvolávajú na hodnoty disciplíny a oddanosti jednotlivca voči štátnemu celku. Ako Sparta formovala a stále formuje našu západnú civilizáciu? Jaro Valent z magazínu Historická revue sa rozprával s historikom Michalom Habajom z Katedry histórie UCM v Trnave.See omnystudio.com/listener for privacy information.

V septembri ubehlo 120 rokov od zavraždenia cisárovnej Alžbety, známej ako Sissi. Už počas svojho života bola symbolom habsburskej monarchie, jej krajšou a populárnejšou podobou. Napriek tomu žila akoby dva životy – jeden oficiálny, zahalený do dvorských ceremónií a povinností, druhý, ten skutočnejší, trávila hlavne v posledných rokoch na cestách a v úzkostlivo stráženom súkromí. Vtedajšie Rakúsko-Uhorsko sa tak namiesto osláv 50-ročnice nástupu cisára Františka Jozefa na trón zahalilo do čiernych farieb. Aký bol oficiálny portrét Sissi, ktorý si monarchia tak žiarlivo strážila a pestovala po jej smrti? Nebol kult krásnej a dobročinnej cisárovnej Alžbety skôr výsledkom štátnej propagandy? Aká to bola vlastne žena a mala reálny vplyv na politické rozhodnutia svojho manžela? O legende menom Sissi, ktorú v modernej epoche znovuzrodil filmový priemysel s Romy Schneider v hlavnej úlohe a ktorá je i dnes dobre predávaným turistickým artiklom sa Jaro Valent rozprával s historičkou Danielou Kodajovou.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Masový prílev migrantov z Afriky – to je strašiak, ktorý je dnes obľúbenou témou európskych politikov i médií. Vo všeobecnej hystérii, ktorá sprevádza túto novú politickú a ekonomickú výzvu, je len málokedy počuť rozumné hlasy. Málokto upozorňuje aj na historickú spätosť niektorých európskych krajín s africkým kontinentom a dedičstvo kolonializmu z konca 19. a začiatku 20. storočia. Dobýjanie Afriky bolo tiež obdobím zrodu moderného rasizmu, zahaleného často do plášťa tzv. „civilizačnej misie“. Dejiny Afriky sú tak do značnej miery i európskymi dejinami. Akým spôsobom zasiahol tzv. „biely muž“ do afrického prostredia? Sú dnes problémy, ktorým čelia africké krajiny výsledkom ich bezohľadného drancovania počas epochy, pre ktorú sa vžilo pomenovanie The Scramble for Africa? Alebo je to len obľúbená výhovorka afrických politikov, neschopných riešiť domáce problémy? Ako si európske mocnosti rozparcelovali čierny kontinent a akých zločinov sa dopúšťali voči domorodému obyvateľstvu? Jaro Valent sa rozprával s historikom Silvestrom Trnovcom.See omnystudio.com/listener for privacy information.

28. október alebo až 30. október? Ktorý z týchto dátumov skutočne stál pri zrode našich moderných dejín? V súvislosti s nedávnym štátnym sviatkom sa pozornosť historikov i širokej verejnosti obrátila k udalostiam z jesene roku 1918. Ako vznikala Československa republika v kľúčových októbrových dňoch? Kto stál pri jej zrode v Prahe a kedy sa správa o pražských udalostiach dostala na Slovensko? Čo vlastne prijali signatári Martinskej deklarácie? A ako uvažoval o Československu samotný Masaryk? Jaroslav Valent sa rozprával s historikom Dušanom Kováčom. See omnystudio.com/listener for privacy information.

Slovensko si v tomto roku pripomína viacero „osmičkových“ výročí. Jedna dôležitá osmička stála už na samom počiatku moderných slovenských dejín a rovnako dôležitá bola vtedy pre celú Európu. V aktuálnom podcaste Dejiny sme sa rozprávali o revolučnom dvojročí 1848/49, keď rodiace sa národne hnutia uviedli starý kontinent do pohybu. Popri veľkých hráčoch sa o svoje miesto a lepšie postavenie snažili aj tí menší a práve Uhorsko bolo krajinou, ktorú nacionalizmus viac rozdeľoval ako zjednocoval. Kde sa nachádzalo mladé slovenské hnutie pred 170 rokmi? Prečo hľadali jeho politickí predstavitelia podporu vo Viedni a nie doma? A čo si odniesla slovenská politika zo svojho prvého veľkého vystúpenia? Jaroslav Valent sa rozprával s historičkou Danielou Kodajovou.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Spočiatku to bol odvážny politický projekt v hlavách niekoľkých jednotlivcov. Čas napokon ukázal, že jeden z najúspešnejších v moderných dejinách Európy. Ako sa rodila predstava spoločného štátu Čechov a Slovákov? Mali vôbec naše národy pred prvou svetovou vojnou niečo spoločné? Nazrieme do dramatického obdobia svetového konfliktu, keď sa museli aj Slováci rozhliadať viac, než to mali vo zvyku a vážne premýšľať o svojej budúcnosti. Spoločne s Čechmi sme vtedy hľadali vo svete spojenca, ktorý by sa postavil za naše práva. Malo ním byť cárske Rusko? Mohli sme sa s pokojným svedomím spoliehať na sľuby posledného Habsburga na tróne Karola I.? A prečo mal nakoniec rozhodujúce slovo v československej otázke demokratický Západ? Jaroslav Valent sa rozprával s historikom Dušanom Kováčom.See omnystudio.com/listener for privacy information.