Dejiny

Edvard Beneš kormidloval československú zahraničnú politiku po celé medzivojnové obdobie.V najkritickejších chvíľach bol prezidentom a mužom, na ktorého pleciach spočívala zodpovednosť za ťažké rozhodnutia.Dodnes preto táto postava našich dejín vyvoláva veľké emócie a protichodné postoje.Mali alebo nemali sme sa podvoliť mníchovskému diktátu v septembri roku 1938?A prečo Beneš ráznejšie nezakročil proti komunistom v kritických februárových dňoch v roku 1948? Zvykne sa mu klásť vina za všetky porážky a národné traumy.Čo však reálne mohol tento muž pre svoju krajinu urobiť a čo aj napokon urobil?Bol politikom, ktorý iba večne ustupoval alebo mužom s hlbokým zmyslom pre realitu, ktorý Čechov a Slovákov uchránil pred najhoršími pohromami?JaroValent z magazínu Historická revue sa rozprával s Tomášom Jahelkom z Katedry politológie Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Historici ho označujú za najväčšieho vojvodcu a stratéga staroveku.Jeho výnimočný životný príbeh je pravidelne námetom najrôznejších filmových spracovaní.Impérium, ktoré vybudoval za udivujúco krátky čas, dodnes vzbudzuje ohromenie.Alexander Veľký neprestáva fascinovať ani po viac než dvoch tisícročiach.V čom spočíval Alexandrov nevídaný vojenský úspech?A ako k nemu prispela výchova na macedónskom kráľovskom dvore aj pod dohľadom veľkého gréckeho filozofa Aristotela?Predstavoval Alexander Veľký ideál gréckeho vládcu- filozofa alebo sa Aristotelov žiak zmenil na pomstychtivého a paranoidného despotu?Kam až siahali Alexandrove ambície?Jaro Valent z magazínu Historická revue sa rozprával s historikom Michalom Habajom z Katedry histórie UCM v Trnave.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Svätoštefanská koruna bola symbolom uhorskej štátnej moci a mnohí jej pripisovali mystický význam a silu. Jej prítomnosť v krajine zaručovala stabilitu a legitímnu vládu, jej neprítomnosť znamenala rozbroje, zmätky a cudziu nadvládu. Málokto však vie, akou pozoruhodnou a dramatickou históriou si prešiel tento sakrálny predmet. Takzvané 'únosy svätoštefanskej koruny' takmer vždy vyvolali bezohľadný zápas o moc a dlhoročné nepokoje. Bola mnohokrát ukrývaná, zakopaná, objavená, draho vykúpená a zachránená. Aký význam jej pripisoval stredoveký človek? Bola skutočne neodmysliteľným symbolom Uhorska a zárukou jeho suverenity? A ako ju máme vnímať dnes, keď sa mnohonárodnostný uhorský štát rozpadol a rozdelil medzi niekoľko národných celkov? Jaro Valent z magazínu Historická revue sa rozprával historikom Tomášom Homoľom.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Počuli ste niekedy o „ľudskej ZOO“? Viete si predstaviť ohrady, za ktorými vystavujú „divochov“ či takzvaných „čiernych domorodcov“? Nie je to tak dávno, keď podobné „expozície“ boli súčasťou medzinárodných koloniálnych výstav. Vari najznámejšou z nich sa stala parížska výstava z roku 1931. Dnes sú potomkovia prisťahovalcov z Alžírska, Senegalu a ďalších niekdajších francúzskych kolónií európskymi občanmi. Najskôr si však museli prejsť ťažkou a ponižujúcou cestou ľudí druhej kategórie, ktorých francúzska armáda ako „čiernu silu“ s obľubou nasadzovala na bojiská prvej svetovej vojny. Boli to práve strašné podmienky v zákopoch na západnom fronte, ktoré afrických a európskych mužov po prvý raz zblížili. Príklad a skúsenosť Francúzska dáva veľké množstvo odpovedí aj na aktuálne otázky. Kedy Francúzi začali prijímať afrických imigrantov, ktorí k nim prichádzali neraz proti vlastnej vôli, ako rovnoprávnych spoluobčanov? A ako sa vôbec podarilo, že rasizmus, tak pevne zakorenený v európskom vedomí a v pocite civilizačnej nadradenosti, predsa len ustúpil záujmom republiky a humanity? Jaro Valent z magazínu Historická revue sa rozprával s historikom Silvestrom Trnovcom.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Sparta sa stala symbolom mužskej sily, železnej disciplíny a odvahy. A spartská propaganda fungovala perfektne. Napriek tomu bola Sparta veľkou neznámou už vo svojej dobe. Antický svet ju obdivoval, no tiež sa jej obával. Najviac Spartu preslávil kráľ Leónidas, keď jeho 300 bojovníkov počas bitky pri Termopylskom priesmyku dlho odolávalo obrovskej perzskej prevahe. Aj tu sa rodil mýtus a heslo: „Sparťan sa nikdy nevzdáva!“ Všetko, čo dnes o Sparte vieme, pochádza z pera historikov konkurenčných gréckych polis. Do veľkej miery je tak výsledkom zahraničnej spartskej propagandy, a nie verným odrazom reality. Ako teda v skutočnosti vyzeral život v Sparte? Bola to prvá totalitná spoločnosť, ktorá navyše uplatňovala prísne pravidlá eugeniky? Mali v nej Sparťanky naozaj lepšie postavenie, než ostatné grécke ženy? A ako je možné, že si Sparťania dokázali podrobiť omnoho početnejších susedov a spoluurčovať osud gréckeho sveta po tak dlhý čas? Sparta dodnes neprestáva fascinovať – od obdivovateľov vojenského umenia až po diktátorské režimy, ktoré sa s obľubou odvolávajú na hodnoty disciplíny a oddanosti jednotlivca voči štátnemu celku. Ako Sparta formovala a stále formuje našu západnú civilizáciu? Jaro Valent z magazínu Historická revue sa rozprával s historikom Michalom Habajom z Katedry histórie UCM v Trnave.See omnystudio.com/listener for privacy information.

V septembri ubehlo 120 rokov od zavraždenia cisárovnej Alžbety, známej ako Sissi. Už počas svojho života bola symbolom habsburskej monarchie, jej krajšou a populárnejšou podobou. Napriek tomu žila akoby dva životy – jeden oficiálny, zahalený do dvorských ceremónií a povinností, druhý, ten skutočnejší, trávila hlavne v posledných rokoch na cestách a v úzkostlivo stráženom súkromí. Vtedajšie Rakúsko-Uhorsko sa tak namiesto osláv 50-ročnice nástupu cisára Františka Jozefa na trón zahalilo do čiernych farieb. Aký bol oficiálny portrét Sissi, ktorý si monarchia tak žiarlivo strážila a pestovala po jej smrti? Nebol kult krásnej a dobročinnej cisárovnej Alžbety skôr výsledkom štátnej propagandy? Aká to bola vlastne žena a mala reálny vplyv na politické rozhodnutia svojho manžela? O legende menom Sissi, ktorú v modernej epoche znovuzrodil filmový priemysel s Romy Schneider v hlavnej úlohe a ktorá je i dnes dobre predávaným turistickým artiklom sa Jaro Valent rozprával s historičkou Danielou Kodajovou.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Masový prílev migrantov z Afriky – to je strašiak, ktorý je dnes obľúbenou témou európskych politikov i médií. Vo všeobecnej hystérii, ktorá sprevádza túto novú politickú a ekonomickú výzvu, je len málokedy počuť rozumné hlasy. Málokto upozorňuje aj na historickú spätosť niektorých európskych krajín s africkým kontinentom a dedičstvo kolonializmu z konca 19. a začiatku 20. storočia. Dobýjanie Afriky bolo tiež obdobím zrodu moderného rasizmu, zahaleného často do plášťa tzv. „civilizačnej misie“. Dejiny Afriky sú tak do značnej miery i európskymi dejinami. Akým spôsobom zasiahol tzv. „biely muž“ do afrického prostredia? Sú dnes problémy, ktorým čelia africké krajiny výsledkom ich bezohľadného drancovania počas epochy, pre ktorú sa vžilo pomenovanie The Scramble for Africa? Alebo je to len obľúbená výhovorka afrických politikov, neschopných riešiť domáce problémy? Ako si európske mocnosti rozparcelovali čierny kontinent a akých zločinov sa dopúšťali voči domorodému obyvateľstvu? Jaro Valent sa rozprával s historikom Silvestrom Trnovcom.See omnystudio.com/listener for privacy information.

28. október alebo až 30. október? Ktorý z týchto dátumov skutočne stál pri zrode našich moderných dejín? V súvislosti s nedávnym štátnym sviatkom sa pozornosť historikov i širokej verejnosti obrátila k udalostiam z jesene roku 1918. Ako vznikala Československa republika v kľúčových októbrových dňoch? Kto stál pri jej zrode v Prahe a kedy sa správa o pražských udalostiach dostala na Slovensko? Čo vlastne prijali signatári Martinskej deklarácie? A ako uvažoval o Československu samotný Masaryk? Jaroslav Valent sa rozprával s historikom Dušanom Kováčom. See omnystudio.com/listener for privacy information.

Slovensko si v tomto roku pripomína viacero „osmičkových“ výročí. Jedna dôležitá osmička stála už na samom počiatku moderných slovenských dejín a rovnako dôležitá bola vtedy pre celú Európu. V aktuálnom podcaste Dejiny sme sa rozprávali o revolučnom dvojročí 1848/49, keď rodiace sa národne hnutia uviedli starý kontinent do pohybu. Popri veľkých hráčoch sa o svoje miesto a lepšie postavenie snažili aj tí menší a práve Uhorsko bolo krajinou, ktorú nacionalizmus viac rozdeľoval ako zjednocoval. Kde sa nachádzalo mladé slovenské hnutie pred 170 rokmi? Prečo hľadali jeho politickí predstavitelia podporu vo Viedni a nie doma? A čo si odniesla slovenská politika zo svojho prvého veľkého vystúpenia? Jaroslav Valent sa rozprával s historičkou Danielou Kodajovou.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Spočiatku to bol odvážny politický projekt v hlavách niekoľkých jednotlivcov. Čas napokon ukázal, že jeden z najúspešnejších v moderných dejinách Európy. Ako sa rodila predstava spoločného štátu Čechov a Slovákov? Mali vôbec naše národy pred prvou svetovou vojnou niečo spoločné? Nazrieme do dramatického obdobia svetového konfliktu, keď sa museli aj Slováci rozhliadať viac, než to mali vo zvyku a vážne premýšľať o svojej budúcnosti. Spoločne s Čechmi sme vtedy hľadali vo svete spojenca, ktorý by sa postavil za naše práva. Malo ním byť cárske Rusko? Mohli sme sa s pokojným svedomím spoliehať na sľuby posledného Habsburga na tróne Karola I.? A prečo mal nakoniec rozhodujúce slovo v československej otázke demokratický Západ? Jaroslav Valent sa rozprával s historikom Dušanom Kováčom.See omnystudio.com/listener for privacy information.