Zvedavosť

Strmé zrázy, rovinky a prepady v hustom lese. To sú prírodné podmienky, ktoré definujú Handlovské traily. Tento terén nevznikol prirodzene. Je dôsledkom masívneho zosuvu pôdy, ktorý tu bol v 60-rokoch. O stavbe týchto trailov, údržbe a plánoch do budúcnosti ale aj širšie o bikovaní na hornej Nitre sme sa rozprávali so staviteľom Handlovských trailov Lubošom Vičíkom. Dotkli sme sa aj témy, či elektrobikeri patria na traily a v čom je najväčšie riziko horských elektrobikov.

O tom, ako sa na trénuje na Medzinárodný turnaj mladých fyzikov, ako ovplyvnili mladých ľudí zatvorené školy, kam odchádzajú tí najšikovnejší študenti a prečo by sa k nim školy mali správať prívetivejšie, sme sa rozprávali s kapitánkou slovenského fyzikálneho tímu Veronikou Ucekajovovou a fyzikom Martinom Pleschom, ktorý ho na súťaže pripravuje.

O využití elektrického pohonu v intralogistike hovorí zástupca spoločnosti Jungheinrich Martin Kozlov

Hostkou štvrtej epizódy podcastu Namojdušu bola Klára Kusá, aktivistka, umelkyňa, blogerka a zakladateľka občianskeho združenia Psychiatria nie je na hlavu. Podcast Namojdušu vznikol v októbri 2019 s cieľom otvárať rôzne témy týkajúce sa duševného zdravia a zároveň tým prispieť k destigmatizácii duševných problémov. Autorkou je Kristína Kaňuchová z Filozofickej fakulta Univerzity Komenského. Na novinárskej súťaži Štúrovo pero 2021 získal podcast prvé miesto v kategórii Online žurnalistika. Denník N teraz tento podcast predstavuje aj svojim poslucháčom. Ďalšie diely podcastu nájdete tu: https://soundcloud.com/namojdusu/

V 8. epizóde podcastu Krajina Mladých hovoríme o bezpečnosti na uliciach, v mestách ale aj online. Hovoriť budeme aj o tom, nakoľko je pocit bezpečnosti dôležitý pre mladých ľudí, prečo sa mladé ženy cítia menej bezpečne ako muži a ako dokáže pocit bezpečia ovplyvniť napríklad ambície a kariéru mladých ľudí.

Zabudnite na divoké diéty a fitnes programy. Graham Lawton oddeľuje dojmy od pojmov a na základe najnovších vedeckých výskumov ponúka pravdu o diétach a stravovaní, o drogách, desaťtisíc krokoch denne, slanine, počítaní kalórií, káve, mliečnych výrobkoch, spánku, vláknine, „opiciach“, soli, cukre a o mnohom ďalšom.

Soňa Borušovičová vyštudovala filmovú a televíznu dramaturgiu a scenáristiku na VŠMU, písala scenáre pre detské relácie RTVS, pracovala ako redaktorka v prvom internetovom magazíne Inzine a dva roky bola kmeňovou autorkou televízneho seriálu Ordinácia v ružovej záhrade. So sestrou Evou Borušovičovou napísala scenár pre celovečerný film Vadí nevadí. Dnes spolupracuje s vydavateľstvom Slovart ako editorka a vedie Literárny dom, v ktorom sa ako "literárna dula" venuje začínajúcim autorom. Žije striedavo v Bratislave a vo Veľkých Kršteňanoch, kam sa presťahovala v snahe zachrániť si mentálne zdravie.

Podcast Namojdušu vznikol v októbri 2019 s cieľom otvárať rôzne témy týkajúce sa duševného zdravia a zároveň tým prispieť k destigmatizácii duševných problémov. Autorkou je Kristína Kaňuchová z Filozofickej fakulta Univerzity Komenského. Na novinárskej súťaži Štúrovo pero 2021 získal podcast prvé miesto v kategórii Online žurnalistika. Denník N teraz tento podcast predstavuje aj svojim poslucháčom. Hosťami tretej epizódy podcastu Namojdušu bola zážitková lektorka Andrea Tóthová z občianskeho združenia Kolobeh života. Ďalšie diely podcastu nájdete tu: https://soundcloud.com/namojdusu/

Mária Štefánková je jednou z najlepších slovenských prekladateliek. Študovala anglický jazyk a literatúru, ale najviac prekladá z taliančiny, ku ktorej získala vzťah vďaka svojej talianskej babičke. SVoju profesionálnu kariéru venovala literatúre, dlhé roky nielen prekladala, ale aj viedla edíciu prekladov súčasnej literatúry vydavateľstva Slovart MM. Preložila už vyše šesťdesiat titulov pre dospelých aj deti a sama je autorkou viacerých knižiek rozprávok a riekaniek pre najmenšie z nich. V podcaste hovoríme o tom, čo prekladá dnes, aj o tom, že príbehy si nosíme v sebe všetci, no len niektorí majú talent ich pútavo rozprávať ostatným.

Katarína Kaľavská hovorí o rakovine, ktorá vzniká už počas vývoja plodu v maternici a svojom výskume toho, prečo niektorí pacienti nereagujú na liečbu.

Podcast Namojdušu vznikol v októbri 2019 s cieľom otvárať rôzne témy týkajúce sa duševného zdravia a zároveň tým prispieť k destigmatizácii duševných problémov. Autorkou je Kristína Kaňuchová z Filozofickej fakulta Univerzity Komenského. Na novinárskej súťaži Štúrovo pero 2021 získal podcast prvé miesto v kategórii Online žurnalistika. Denník N teraz tento podcast predstavuje aj svojim poslucháčom. Hosťami druhej epizódy podcastu Namojdušu bola akreditovaná lektorka, trénerka metódy mindfulness a zakladateľka Akadémie pozitívneho života Mária Boťanská. Ďalšie diely podcastu nájdete tu: https://soundcloud.com/namojdusu/

Mária Korenčiová pochádza z umeleckej rodiny, sama však od detstva obľubovala šport a úplne najviac jej učaroval futbal. Hoci nikdy nedúfala v to, že by ju raz mohol aj profesionálne živiť, nakoniec táto talentovaná slovenská brankárka skončila vo viacerých profesionálnych zahraničných kluboch. V súčasnosti hrá za slávny klub AC Miláno v talianskej sérii A. V slovenskej ženskej futbalovej reprezentácii odohrala 94 zápasov a v roku 2020 sa na Slovensku stala Futbalistkou roka. V rozhovore hovorí o svojej ceste a vďačnosti za to, kde je ako hráčka dnes, o tom, čo sa odohráva v jej hlave, keď ide chytať gól, ale aj o tom, čo bude robiť po skončení futbalovej kariéry, ktorá futbalistkám poskytuje podstatne menej finančných istôt ako ich mužským spoluhráčom.

Podcast Namojdušu vznikol v októbri 2019 s cieľom otvárať rôzne témy týkajúce sa duševného zdravia a zároveň tým prispieť k destigmatizácii duševných problémov. Autorkou je Kristína Kaňuchová z Filozofickej fakulta Univerzity Komenského. Na novinárskej súťaži Štúrovo pero 2021 získal podcast prvé miesto v kategórii Online žurnalistika. Denník N teraz tento podcast predstavuje aj svojim poslucháčom. Hosťami prvej epizódy podcastu Namojdušu boli Martina Lukáč Jakubcová a Juraj Marendiak z projektu Nobigdrama. Ďalšie diely podcastu nájdete tu: https://soundcloud.com/namojdusu/

Rozhovor so synom sochára Juraja Gavulu Matejom o jeho tvorbe, aj o tom, ako sa im spolupracuje na výstavách a na monografii.

Dokáže štát ochrániť ľudí pred pandémiou? Bude očkovanie povinné? A budú ľudia dôverovať výsledkom vyšetrovania po tom, čo ich opozícia tak spochybňuje? Hosťom diskusie Denníka N bol premiér Eduard Heger, ktorý je vo funkcii predsedu vlády dva mesiace. Moderovala: Monika Tódová

Po roku výskumu a starostlivej reštauračnej práci Židovské komunitné múzeum v Bratislave otvorilo novú výstavu o “židovských pokladoch” z Prešova. Okrem historického kostýmu slávnej košickej rodáčky, divy nemeckého divadla Márie Bárkány, sa s tímom expertov rozprávame o unikátnych tabuliach s desatorom, vzácnom obraze Ferdinanda Katonu či príbehu prvého prešovského rabína Markusa Schiller-Szinessyho. Ako bonus si vypočujete pesničku Košerné prasacie paprčky od Mojše Bandu.

Katarína Rakovská je pôvodom Rusínka. Dnes žije v Bratislave, no narodila sa v meste Ťačevo, ktoré kedysi patrilo Československu, potom Maďarsku, neskôr Sovietskemu zväzu a dnes patrí Ukrajine. V rozhovore spomína predovšetkým na svoju širokú rodinu z Podkarpatskej Rusi. Život mnohých jej členov kruto poznačili dejiny. Niektorí príbuzní Kataríny Rakovskej skončili v sovietskych gulagoch, brata jej mamy Sovieti dokonca odsúdili na trest smrti. Babička, jeho matka, sa však nevzdala, vypisovala listy a bojovala so sovietskymi autoritami tak naliehavo, až mu nakoniec trest smrti zmenili na 25 rokov ťažkých prác v gulagu. Keď sa nakoniec dostal domov, jeho hrdinskej mame Sovieti udelili medailu "Matka - hrdinka". Aj takéto príbehy písali dejiny 20.storočia, v ktorých hlavnú úlohu zohral nedemokratický režim.

„Trest pre ruských športovcov je prehnaný,“ myslí si lekár Pavel Malovič, ktorý pracuje aj ako antidopingový komisár Európskej futbalovej únie (UEFA). V rozhovore (nielen) o ruskom dopingu hovorí, že pokiaľ ide o doping, rozdiel medzi Ruskom a USA je len ten, že kým v Rusku ho riadil zvrchu štát, v USA to bola súkromná firma. Malovič bol odborným konzultantom pri preklade knihy Rodčenkovova aféra: Ako som odhalil Putinovo tajné dopingové laboratórium, ktorá vo vydavateľstve Denníka N vychádza 28. júna. Autorom prekladu je Samo Marec, ktorý rozhovor viedol.

Kristína Kocáková študovala hlbokomorské živočíchy, ktoré sa musia vyrovnať s obrovským tlakom vody. V rozhovore vysvetľuje, aká je pravdepodobnosť, že stretnete v Stredozemnom mori žraloka, ako sa správať na dovolenke pri mori zodpovedne a prečo sa niektoré slimáky sa pred tlakom v hlbočine chránia oceľovými ulitami.

Mirek Tóda vyrazil na svoj prvý židovský roadtrip na Záhorie, kde ho pôvabnou synagógou a cintorínom, z ktorého sa stala džungľa, sprevádza hebraistka Ema Kráľovičová. Do Malaciek prišli v čase, keď sa blíži 85. výročie protestnej samovraždy novinára Štefana Luxa v sídle Spoločnosti národov v Ženeve. Hoci tam vyrastal, jeho príbeh pozná veľmi málo Malačanov.

Liehové, benzínové, plynové variče, či dokonca variče na drevo. Aký si vybrať na aký účel a prečo si nekupovať plynový varič s piezozapaľovaním. V novom dieli špeciálu o turistickom vybavení diskutujú Mišo Rusina a Ľubo Mäkký.

Judit Sándor je maďarská právnička, bioetička a profesorka na Katedre politológie, právnických a rodových štúdií Stredoeurópskej univerzity v Budapešti. V rozhovore v anglickom jazyku spolu hovoríme o dopadoch pandémie na vnímanie nášho zdravia v kontexte ľudských práv, aj o vedeckom výskume, nových vakcínach, či etike klonovania či bioinžinierstva.

Diskusia Denníka N s riaditeľom Slovenského národného múzea v Martine Radovanom Sýkorom, grafickým dizajnérom a členom platformy Parta Petrom Trmosom a riaditeľom Slovenského komorného divadla Tiborom Kubičkom. Moderuje Oliver Rehák.

Klub slovenských turistov (KST) chcel postaviť atraktívnu vzdušnú ferratu z Mlynickej doliny na Predné Solisko. Po rokoch príprav sa nakoniec realizuje krátka zaistená cesta do Priečneho sedla. Zrejme nahradí jednu líniu reťazí, ktorá teraz vedie do sedla. Ferrata bude mať náročnosť A a nebude na ňu potrebný špeciálny ferratový výstroj. HIking podcast: Peter Dragúň: Ferrata vo Vysokých Tatrách zrejme nahradí jednu líniu reťazí do Priečneho sedla

Rabín Miša Kapustin vysvetľuje, ako sa človek môže stať židom. Je to náročné a jednosmerný lístok, upozorňuje. O svojich skúsenostiach s prestúpením na židovskú vieru rozprávajú Rivka a Akiva, ktorí si gijurom úspešne prešli.

Spolumajiteľ Penty presúva svoj majetok do zvereneckého fondu. O tom či to súvisí s jeho trestným stíhaním, a čo to vlastne zverenecký fond je, sa s reportérom Denníka N Ivanom Haluzom a partnerom advokátskej kancelárie Taylor Wessing Radovanom Palom rozprával Braňo Bezák.

Miroslav Kubiš a Lenka Bednárová, ktorí sa zaoberajú duševným vlastníctvom vysvetľujú, ako fungujú patenty, čo patentujú slovenskí vedci a prečo bude stále menej „vynálezov z garáže“.

Čo sa deje v dospelom človeku, keď sa mu dieťa zdôverí s niečím tak závažným, ako je sexuálne zneužitie? Ako by sme mali reagovať? Ako ne/dôvera dospelých vplýva na deti a ich pocit bezpečia? "Vnútorne sa často bránime uveriť tomu, čo nám dieťa hovorí, pretože ak tomu uveríme, náš svet zrazu začne vyzerať inak. Pustíme doň nielen možné ohrozenia, ale aj svoj zlý odhad iných ľudí. Svojmu nutkaniu situáciu zľahčovať alebo tvrdenia dieťaťa devalvovať či poprieť však nesmieme podľahnúť. Situáciu musíme brať vážne a dieťa musíme ubezpečiť, že sme pripravení mu pomôcť," hovorí Zuzana Zimová. Zuzana Zimová vyštudovala špeciálnu pedagogiku. Niekoľko rokov sa ako metodička Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny usilovala o zlepšenie systému starostlivosti o deti v detských domovoch. Pôsobila v pedagogicko-psychologickom poradenstve, okrem iného sa venovala aj téme vzťahovej väzby, napríklad pri práci s náhradnými rodinami. Dnes pracuje v oblasti poradenstva, vzdelávania a supervízie.

Premnožené jelene ničia najstaršiu rezerváciu v Národnom parku Veľká Fatra, pretože požierajú vzácny druh tisa. Dovezený alpský poddruh kamzíka zasa spôsobuje škody na vzácnej skalnej kvetene. Riaditeľ národného parku Peter Vantara je za to, aby sa reguloval počet zveri.

Bratislavský rabín sa snaží obnoviť starú prešporskú tradíciu kóšer jedla. Spolu s ním navštívime pekáreň, kde sa pečie kóšer chlieb aj čokoládovňu, z ktorej má šokoholik Baruch Myers veľkú radosť.

Ako sa dostane film po dokončení k divákom? Zmenia streamovacie služby ako Netflix a Amazon podobu kinematografie tak, ako ju poznáme dnes? A ako svet filmu aj na Slovensku zasiahla pandémia? Aj na tieto otázky odpovie v novom filmovom KiNečko podcaste Adam Straka, spoluzakladateľ slovenskej distribučnej spoločnosti Film Expanded.

Martin Kvietik a jeho skupina má na krku ďalšie obvinenie, tentoraz z machinácií pri reštituáciach pozemkov. S reprortérkou Majou Benedikovičovou a reportérom Ivanom Haluzom sa rozprával Braňo Bezák.

Špeciálny podcast s autormi knihy Roky bezprávia. Neuveriteľný príbeh razie v Moldave, Samom Marcom a Veronikou Prušovou. V knihe do detailov popísali nielen priebeh samotnej razie a osem rokov sa ťahajúci reťazec zlyhaní jednotlivcov aj štátnej moci, ale aj príbehy jednotlivých aktérov. Zistili, prečo sa tento absurdný prípad odohral?

Patrícia Chrzanová Pečnerová je evolučná biologička a genetička. Biológiu vyštudovala na Masarykovej univerzite v Brne a doktorát získala v roku 2018 na Štokholmskej univerzite vo Švédsku, kde skúmala DNA poslednej populácie mamutov. V súčasnosti pôsobí na Kodanskej univerzite v Dánsku, kde sa venuje genetickým analýzam rôznych druhov, ktorým hrozí vyhynutie. Zúčastnila sa na viacerých arktických expedíciách do Grónska a na Sibír. V podcaste hovoríme nielen o jej vášni pre vedu, ale napríklad aj o klonovaní organizmov, o tom, či sú v zamrznutých mamutoch nebezpečné vírusy a tiež o etike, ktorá s prácou vedkyne nevyhnutne súvisí.

Ako otvoriť chúlostivé a „zakázané“, alebo tabu témy, a ako s deťmi a mladými ľuďmi hovoriť o sexualite, alkohole, či drogách, ale aj o etických témach, ktoré často polarizujú slovenskú spoločnosť.

O tom, čo všetko nám testovanie odhalilo o pandémii a čo nám môže odhaliť o našom vlastnom tele hovorí Peter Lednický, generálny riaditeľ Unilabs Slovensko.

Theodor Herzl mal štýlový pretekársky bicykel, na ktorom ho jedno leto naučil jazdiť Artur Schnitzler. Mirek Tóda a Tomáš Kluge ho počas druhej epizódy z Viedne pôjdu obdivovať do Židovského múzea. Ešte predtým však vyrazia na rannú bohoslužbu do súkromnej modlitebne k pánovi Liskovi, ktorého rodičia prišli do Viedne z Československa a objavia stratenú chasidskú synagógu, kde stále vidno popol z tragickej Krištáľovej noci.

Výtvarníčka Monika Pascoe Mikyšková približuje v rozhovore s teoretičkou Mirou Keratovou jedno z kľúčových diel sochára Michala Moravčíka (1974 - 2016).

Ochranár, ekológ a filmár Erik Baláž si myslí, že slovenské národné parky zaostávajú v komunikácii s verejnosťou. Preto sa podieľa na novej mobilnej aplikácii, ktorá interaktívnou formou bude vysvetľovať, čo a prečo sa v nich chráni. Aplikácia sa bude volať Lesmír a rozpráva o vesmíre príbehov v lese.

Pavla Holcová je česká investigatívna novinárka, zakladateľka a šéfredaktorka portálu investigace.cz, nositeľka viacerých medzinárodných ocenení. Ako jediná z Českej republiky bola súčasťou globálnej novinárskej investigatívy takzvaných Panama Papers, za ktorú Medzinárodné konzorcium investigatívnych novinárov získalo prestížnu Pulitzerovu cenu. Pavla úzko spolupracovala aj so zavraždeným novinárom Jánom Kuciakom, predovšetkým na kauze odhaľujúcej väzby medzi talianskou mafiou a vládou bývalého premiéra Roberta Fica. Medzinárodné centrum pre žurnalistiku jej nedávno udelilo svetovú novinársku cenu 2021 ICFJ Knight International Journalism Award za odhaľovanie korupcie a zločinu na najvyšších miestach vo viacerých krajinách sveta.

Mária Omastová hovorí o mikro a makroplastoch v riekach. Vysvetľuje, ako nám takéto znečistenie škodí, koľko plastov zjeme spolu s rybami, či plastom krivdíme, a ako by sme mali zmeniť svoje spotrebiteľské návyky po pandémii.

Domorodci majú z ťažby zlata toľko peňazí ako keď si predtým pestovali juku a banány - a kúpia si za to zlato presne tú istú juku a banány. Všetko naokolo však zničia a premenia na púšť,“ vysvetľuje reportér Tomáš Forró ako s zmenil spôsob života domorodých indiánov na zlatonosných územiach Venezuely. O domorodých Pemónoch, o knihe Zlatá horúčka a jeho cestách do Venezuely sa rozprával v poslednej časti série špeciálnych podcastov s Monikou Kompaníkovou.

Napätiu medzi snom a realitou, krížom a vzkriesením, zápasom života so smrťou sa nevyhneme. Budeme mu vystavení celý život.

Židovský svet v rakúskom hlavnom meste je tak fascinujúci, že jedna ani dve epizódy stačiť nebudú. V tej prvej vás Mirek Tóda a jeho sprievodca Tomáš Kluge prevedú stredovekým židovským mestečkom, navštívia večernú bohoslužbu na macesovom ostrove a na najstaršom cintoríne vo Viedni sa zastavia pri náhrobku ryby, ktorú posadol dybuk.

V dávnej minulosti sa v riedkych lesoch panónskej oblasti pásli pratury a zubry. Po kolonizácii človekom ich nahradili hospodárske zvieratá.V 50-tych rokoch 20. storočia ich však z krajiny do maštalí vytlačilo socialistické poľnohospodárstvo. Prečo je dôležité vrátiť kozy, ovce a kravy do krajiny a čo to má s biodiverzitou, sme sa rozprávali s environmentalistkou Katarínou Mikulovou z Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia (BROZ).

"Sebareflexia je pre mňa prejavom sebavedomého a zrelého človeka. Prekvapuje ma, že Slováci si ju zamieňajú s komplexami," hovorí v podcaste Agáta Šústová Drelová, historička so zameraním na intelektuálne a kultúrne dejiny Slovenska a stredovýchodnej Európy od konca II.svetovej vojny. Venuje sa najmä problematike národnej identity, náboženstva, mentalít a emócií. Históriu vyštudovala vo Veľkej Británii na Univerzite v St. Andrews a Univerzite v Exeteri, kde tiež istý čas prednášala. Na Univerzite v Cambridge študovala vzťahy medzi judaizmom, kresťanstvom a islamom. Po skončení štúdií pôsobila na Univerzite Friedricha Schillera v nemeckej Jene. Po návrate na Slovensko začala pracovať na Historickom ústave Slovenskej akadémie vied. V dnešnom podcaste rozoberáme nielen postavenie žien vo vede a akademickom sektore, ale predovšetkým dôležitosť emócií v histórii a to, ako súvisí vyučovanie histórie s empatiou a schopnosťou človeka odolať konšpiračným teóriám.

„Objasnenosť vrážd vo Venezuele je 5%, čiže je 95% šancu, že keď niekoho zavraždíš na ulici, tak sa ti nič nestane. Beztrestnosť je to palivo, ktoré spúšťa takúto epidémiu zločinu,“ hovorí reportér Tomáš Forró, ktorý pri písaní knihy Zlatá horúčka navštívil Venezuelu v čase jej totálneho úpadku. Rasťo Kačmár sa s ním v tretej časti série podcastov rozpráva o tom ako a prečo organizovaný zločin tak prerástol venezuelskou spoločnosťou. Spojí sa tiež s venezuelskou aktivistkou Yesikou, ktorá je na úteku v Brazílii.