Zvedavosť

Domorodci majú z ťažby zlata toľko peňazí ako keď si predtým pestovali juku a banány - a kúpia si za to zlato presne tú istú juku a banány. Všetko naokolo však zničia a premenia na púšť,“ vysvetľuje reportér Tomáš Forró ako s zmenil spôsob života domorodých indiánov na zlatonosných územiach Venezuely. O domorodých Pemónoch, o knihe Zlatá horúčka a jeho cestách do Venezuely sa rozprával v poslednej časti série špeciálnych podcastov s Monikou Kompaníkovou.

Napätiu medzi snom a realitou, krížom a vzkriesením, zápasom života so smrťou sa nevyhneme. Budeme mu vystavení celý život.

Židovský svet v rakúskom hlavnom meste je tak fascinujúci, že jedna ani dve epizódy stačiť nebudú. V tej prvej vás Mirek Tóda a jeho sprievodca Tomáš Kluge prevedú stredovekým židovským mestečkom, navštívia večernú bohoslužbu na macesovom ostrove a na najstaršom cintoríne vo Viedni sa zastavia pri náhrobku ryby, ktorú posadol dybuk.

V dávnej minulosti sa v riedkych lesoch panónskej oblasti pásli pratury a zubry. Po kolonizácii človekom ich nahradili hospodárske zvieratá.V 50-tych rokoch 20. storočia ich však z krajiny do maštalí vytlačilo socialistické poľnohospodárstvo. Prečo je dôležité vrátiť kozy, ovce a kravy do krajiny a čo to má s biodiverzitou, sme sa rozprávali s environmentalistkou Katarínou Mikulovou z Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia (BROZ).

"Sebareflexia je pre mňa prejavom sebavedomého a zrelého človeka. Prekvapuje ma, že Slováci si ju zamieňajú s komplexami," hovorí v podcaste Agáta Šústová Drelová, historička so zameraním na intelektuálne a kultúrne dejiny Slovenska a stredovýchodnej Európy od konca II.svetovej vojny. Venuje sa najmä problematike národnej identity, náboženstva, mentalít a emócií. Históriu vyštudovala vo Veľkej Británii na Univerzite v St. Andrews a Univerzite v Exeteri, kde tiež istý čas prednášala. Na Univerzite v Cambridge študovala vzťahy medzi judaizmom, kresťanstvom a islamom. Po skončení štúdií pôsobila na Univerzite Friedricha Schillera v nemeckej Jene. Po návrate na Slovensko začala pracovať na Historickom ústave Slovenskej akadémie vied. V dnešnom podcaste rozoberáme nielen postavenie žien vo vede a akademickom sektore, ale predovšetkým dôležitosť emócií v histórii a to, ako súvisí vyučovanie histórie s empatiou a schopnosťou človeka odolať konšpiračným teóriám.

„Objasnenosť vrážd vo Venezuele je 5%, čiže je 95% šancu, že keď niekoho zavraždíš na ulici, tak sa ti nič nestane. Beztrestnosť je to palivo, ktoré spúšťa takúto epidémiu zločinu,“ hovorí reportér Tomáš Forró, ktorý pri písaní knihy Zlatá horúčka navštívil Venezuelu v čase jej totálneho úpadku. Rasťo Kačmár sa s ním v tretej časti série podcastov rozpráva o tom ako a prečo organizovaný zločin tak prerástol venezuelskou spoločnosťou. Spojí sa tiež s venezuelskou aktivistkou Yesikou, ktorá je na úteku v Brazílii.

Tajný život extrémistov Kniha Do tmy predstavuje vzrušujúcu cestu do najtemnejších zákutí extrémistickej mysle. Autorka si osvojila päť rôznych identít a pripojila sa k viac ako desiatke extrémistických skupín naprieč celým ideologickým spektrom.

v Novej Cvernovke diskutovali • Grigorij Mesežnikov, riaditeľ Inštitútu pre verejné otázky • Jozef Lenč, politológ Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave Moderuje Mirek Tóda, Denník N

Dnes Vzkriesenie od Daniela Majlinga.

Po zbúraní Šalamúnovho chrámu boli majetní a vzdelaní Židia vyhnaní do Babylonskej ríše. O tom, aké to pri riekach Eufrat a Tigris bolo a ako sa tam začala tvoriť tradícia židovskej diaspóry ako ju poznáme dnes, sa rozpráva Mirek Tóda s rabínom Mišom Kapustinom.

O tom, ako prebieha zelené filmové natáčanie, a na čo existuje Slovenská filmová agentúra, sme sa zhovárali s Evou Pospíšilovou a Zuzanou Bielikovou. Ak by ste sa radi dozvedeil viac aj o zelenej výzve pre filmárov, o ktorej podcast je, viac info nájdete na tomto odkaze: https://www.filmcommission.sk/green-call/ Ak Vás svet filmu zaujíma a chceli by ste sa o ňom dozvedieť viac, tak navštívte stránku Kinečka na www.kinecko.com.

Ela Tolstova je speváčka, skladateľka a manažérka kapely Tolstoys. Študovala na VŠMU, momentálne sa pripravuje na štúdium kompozície populárnej hudby na prestížnej BIMM Institute Berlin. Hudbu začala skladať už ako 16-ročná, následne založila kapelu Tolstoys. Ich debutový album Botanika získal ocenenie Debut roka na Radio_Head Awards 2017. Kapela za krátke obdobie svojho pôsobenia zaznamenala mimoriadny úspech. Má za sebou koncerty na festivaloch Pohoda, Grape, Colours of Ostrava, Waves Vienna alebo Eurosonic Noorderslag. Momentálne pripravujú druhý štúdiový album Mirror Me pod vedením berlínskeho producenta Drewa Deala. Napriek tomu sa Ela stretla s postojom, kedy jej nadšenie pre umenie ľudia podceňovali a niektorí jej učitelia ho dokonca označovali za "flákanie". "Povolanie umelca v sebe spája rôzne profesie dokopy. Chcem dokázať, že byť umelcom vyžaduje tvrdú prácu, a že robiť umenie má zmysel," hovorí v rozhovore, v závere ktorého si môžete v exkluzívnej predpremiére vypočuť jej singel "Describe My Name".

Letný, trojsezónny alebo zimný? Syntetika a či perie? Čo znamenajú čísla T-comfort, T-limit a T-extrem? Podľa čoho si vyberať? A čo s tým všetkým majú karimatky? Na tieto otázky hľadajú odpoveď Mišo Rusina a Ľubo Mäkký.

Alexandra Bražinová hovorí o tom, ako nás v rámci pandémie môžu prekvapiť nové varianty koronavírusu, či by svojim priateľom odporučila dovolenku v zahraničí, a ako sa vyhnúť ďalším Vianociam v lockdowne.

V tejto epizóde podcastu Krajina Mladých sa pozrieme na to, prečo mládežnícke organizácie práve teraz prepúšťajú zamestnancov, čo mladým okrem kamarátov najviac chýbalo v izolácii a prečo potrebujeme v lete okrem doučovania aj „sociálne doučovanie“

"Vo Fínsku mala premiérka tlačovú konferenciu určenú deťom, my sme tínedžerov obvinili, že sú prenášačmi a kradnú vakcíny," hovorí detská psychologička Mária Balážová v špeciálnom podcaste o duševnom zdraví našich detí. Ako teda naša spoločnosť vnímala deti a tínedžerov počas pandémie? Ako ony prežili rok v izolácii? Zanechala na nich pandémia trvalé stopy a čo môžeme urobiť, aby im bolo lepšie?

To, že rastie lesnatosť krajiny, nevypovedá nič o kvalite lesov. Stráca sa v nich život a sú čoraz menej odolné. “Rozpadajú sa nám napriek tomu, že sú certifikované ako udržateľné,” vysvetľuje v podcaste slovenský poslanec Európskeho parlamentu Michal Wiezik. Dotovanie biomasy ako alternatívy k plynu a uhliu podľa neho podporuje zvyšovanie ťažby dreva. Slovensko by sa preto malo zamerať skôr na podporu energie zo slnka, vetra a vody. Verí, že je to nielen použiteľný, ale aj lacnejší spôsob, ako vyrábať energiu.

„Vo Venezuele sa diali absurdné veci - v čase keď tam mierili konvoje humanitárnej pomoci, prezident Maduro poslal sto ton potravín Kube,“ hovorí reportér Tomáš Forró o neprehľadnej situáciu v krajine, ktorá má jedny z najväčších zásob ropy na svete, no obyvatelia v miliónoch utekajú za hranice kvôli hladu. V druhom zo série podcastov o knihe Zlatá horúčka sa Tomáš Forró rozpráva s Rasťom Kačmárom o tom, kto dnes vo Venezuele vládne a ako to k tomu dospelo.

V čom sa skrýva čaro izraelského seriálu Shtisel? A ako to naozaj funguje v ortodoxných štvrtiach Jeruzalema? Mirek Tóda sa o hite z Netflixu rozpráva s Janou Shemesh, novinárkou a spisovateľkou žijúcou v Izraeli.

Dnes Mrzút od Daniela Majlinga

Česká advokátka Lucie Hrdá sa špecializuje na trestné a rodinné právo. Ako jedna z mála sa venuje aj zastupovaniu obetí domáceho násilia a stalkingu. V rozhovore sa rozprávame o kybernetickej šikane a kyberstalkingu, ale aj o tom, prečo sú ženské obete násilných trestných činov tak často viktimizované. "Najmä pri domácom a sexuálnom násilí je bagatelizácia, marginalizácia a stereotypizácia obete častý jav. To, čo si ľudia nevedia predstaviť sami na sebe, popierajú alebo odmietajú. Žene preto povedia, že sa mala brániť alebo utiecť, a že to strašné, čo sa jej stalo, je vlastne jej vina. To je mýtus, ktorý musíme odmietnuť, pretože sekundárna viktimizácia ubližuje traumatizovanej žene často ešte viac, ako samotný čin," vysvetľuje.

Slovenský raj nie sú iba rokliny, kaňony a vodopády. Sú to aj lúky so svetovo najväčšou doposiaľ zdokumentovanou biodiverziotou na malej ploche. Je to jediný národný park so zonáciou a kladie veľký dôraz na symbiózu s miestnymi ľuďmi. Riaditeľ Tomáš Dražil argumentuje, že ak nepresvedčí ľudí, ktorí v okolí žijú, že národný park je príležitosťou pre ich živobytie, ochrana prírody v ňom nemá dlhodobo šancu na úspech.

„Keď ma považujú za sprostého, tak ma nebudú považovať za hrozbu,“ hovorí reportér Tomáš Forró o práci reportéra vo Venezuele. Forró bol jeden z posledných zahraničných novinárov, ktorí zostali v regióne zmietanom vojnou medzi rôznymi ozbrojenými skupinami, vládou a miestnymi indiánskymi kmeňmi. V prvom zo série podcastov v rozhovore s Monikou Kompaníkovou približuje prácu zahraničného reportéra aj to ako vznikala kniha Zlatá horúčka, ktorá vyjde v knižnej edícii Denníka N.

Potrebujeme viac dialógu a pochopenia ako nálepiek.

Dnes: Koľko dobra znesie človek v zdraví od Daniela Majlinga

V epizóde plnej básní sa venujeme dvom poetom so židovskými koreňmi: Lawrencovi Ferlinghettimu, ktorý zomrel vo februári vo veku 101 rokov a Louise Glückovej, ktorá vlani dostala Nobelovu cenu za literatúru. Básnickým svetom nás sprevádzajú Milan Richter a Mirka Ábelová.

Soňa Holúbková je vyštudovaná psychologička, ktorá celý svoj profesionálny život venuje práci s deťmi so zdravotným postihnutím. Za viac ako 30 rokov práce so svojimi kolegami a kolegyňami pomohla okolo desiatim tisícom dobrovoľníkov a dobrovoľníčok zažiť reálnu skúsenosť z práce a pomoci ľuďom s postihnutím. Venuje sa sociálnemu poradenstvu, rozvoju komunitných sociálnych služieb, vzdelávaniu, osvete a prepájaniu ľudí v komunitách. V rozhovore hovorí o význame ľudskej jedinečnosti, o láskavosti, ktorá nám pomáha oceniť dary iných a tiež o odvahe, ktorá nám hovorí, že sa nemáme báť prekážok, pretože sú príležitosťou pre zmenu a rozvoj.

V novej epizóde podcastu Oči dokorán sa výtvarníčka Monika Pascoe Mikysková porozprávala s dcérou sochárky Erny Masarovičej.

“Keby štátna ochrana prírody po kalamite v roku 2004 povolila jej spracovanie, ľudstvo by pravdepodobne došlo o jeden živočíšny druh,” hovorí v Hiking podcaste riaditeľ Národného parku Muránska planina o endemickej muške Mycetophila gemerensis, ktorá obľubuje plodnice húb a nachádza sa iba na Fabovej holi. Lesníctvo na Gemeri stagnuje a príležitosťou pre región je cestovný ruch. Rastie totiž o 20 percent ročne, čo je najviac zo všetkých odvetví. Aj preto je podľa Šmídta dôležité v NP Muránska planina smerovať k cieľu 50-percentnej bezzásahovosti.

Tomáš Hromádka vysvetľuje, ako je možné, že opica Elona Muska dokázala mozgom ovládať počítačovú hru, či čipy v mozgu umožnia ochrnutým ľuďom pohyb, a či budeme vedieť skopírovať ľudské vedomie do niečoho menej smrteľného, ako je naše telo.

Zakaria prostredníctvom desiatich „ponaučení“, ktoré sa týkajú takých tém, ako sú prírodné a biologické riziká, nástup „digitálneho života“ či rodiaci sa bipolárny svetový poriadok, vytvára priestor na premýšľanie nad dlhodobými dosahmi covidu-19.

„S každým človekom sa musí zaobchádzať ľudsky“ a „Čo chceš, aby sa robilo tebe, rob aj iným“. Tieto dva princípy majú byť nezvratnou, bezpodmienečnou normou vo všetkých oblastiach života, v rodine a v spoločenstvách, rasách, národoch a náboženstvách.

Dnes Žil v pravde od Daniela Majlinga

O udalosti odovzdávania Oscarov, ale aj o tom, kam sa posunula za tie roky akadémia, a či sú tohtoročné ceny spravodlivo udelené, sme sa zhovárali s Robertou Tóthovou.

Rabínka v zácviku Kamila Kopřivová a Mirek Tóda sa rozprávajú o úplne prvej rabínke na svete, ktorej príbeh bol dlhé desaťročia zabudnutý.

Do súťaže Denníka N pre žiakov a študentov o tom ako prežívali lockdown prišlo viac ako 800 textov, obrázkov a videí. S redaktorkou Riou Gehrerevou sa rozprával Braňo Bezák.

Docentka filozofie Zuzana Kiczková stála pri zrode Centra rodových štúdií na Filozofickej Fakulte UK v Bratislave a patrí k najvýznamnejším postavám feministickej teórie, rodových štúdií a filozofie na Slovensku. V dnešnom rozhovore rozoberá prelomové dielo feministickej literatúry "Druhé pohlavie" francúzskej spisovateľky a filozofky Simone de Beauvoir. Kiczková ho dáva do kontextu s myšlienkami moderných feministiek ako sú Judith Butler alebo Luce Irigaray, vysvetľuje pojmy pohlavie a rod a objasňuje aj to, že ženu nedefinuje iba jej biologická schopnosť byť matkou.

Slovenský horolezecký spolok JAMES tento rok oslavuje 100 rokov od svojho založenia. S jeho súčasným predsedom Tónom Pacekom sa rozprával Ľubo Mäkký o tom ako spolok vznikol, aké najväčšie úspechy dosiahlo slovenské horolezectvo, aké sú aktuálne výzvy ale aj o spolupráci horolezcov a ochranárov či o pripravovanom návštevnom poriadku v Tatranskom národnom parku.

Tretí sektor často čelí konšpiračným teóriám a nedôvere časti verejnosti, ktorá dobrovoľníkov, zamestnancov pomáhajúcich organizácií, aj donorov podozrieva z nekalých úmyslov a svetových sprisahaní. Konšpirácie a výmysly často podporujú aj niektorí politickí predstavitelia. "Keď počúvam istých politikov, ako znevažujúco hovoria o práci mimovládnych organizácií, predstavujem si, čo to asi urobí s jednoduchým človekom, ktorý tie slová počúva. Tieto vyjadrenia veľmi škodia všetkým, ktorí sa usilujú robiť dobré veci a prispievať k pozitívnej zmene v spoločnosti a veľmi pravdepodobne aj v živote tých ľudí, ktorí tieto konšpirácie a výmysly počúvajú," hovorí dlhoročná riaditeľka Karpatskej nadácie Laura Dittelová. V rozhovore o prínose dobrovoľníctva, filantropii a živote komunít na východnom Slovensku vysvetľuje, prečo tretí sektor potrebuje rešpekt a pochopenie autorít v najširšom slova zmysle.

O svete po pandémii debatoval novinár Martin M. Šimečka a filozof Andrej Démuth, moderoval Mirek Tóda. Diskusia vznikla pri príležitosti vydania slovenského prekladu knihy Desať ponaučení pre postpandemický svet od Fareeda Zakariu.

"Keď nám niekto začne rozprávať konšpiračnú teóriu, naša prvotná reakcia je vždy o nás samých. Môžeme sa týmito informáciami cítiť natoľko ohrození, že daného človeka prestaneme počúvať. Nezamýšľame sa nad tým, prečo hovorí to, čo hovorí, v panike sa zavrieme a začíname sa starať len sami o seba. Dialóg končí, " hovorí mediátorka Zuzana Vasičáková Očenášová. Stratégie, aké následne prijmeme, sú podľa nej rôzne. "Môžeme napríklad začať bojovať a "páliť" argumenty, alebo sa začneme vysmievať. Aj výsmech je ale istá forma agresie, akou chceme znemožniť nepriateľa, ktorého sa v skutočnosti bojíme. To, čo považujeme za iracionálne, nám naháňa strach, pretože našou istotou je vláda rozumu," dodáva v rozhovore o hodnotách, polarizácii názorov v čase neistoty a o našej schopnosti kritizovať konanie človeka, ale nie človeka samého.

Dnes Znovuzrodenie pravoslávia v našom meste od Daniela Majlinga

“Nepozeraj sa na džbán, ale na to, čo je v ňom. Nový džbán môže byť plný starého vína a v starom nemusí byť ani mladé víno.” Rabín Miša Kapustin a Mirek Tóda rozoberajú výroky jednej z najobľúbenejších a najprekladanejších kníh talmudskej literatúry.

Nech už je naše presvedčenie o svete a o jeho zmysle akékoľvek, nikdy nemôže byť natláčajúcou melódiou, ktorá druhých znásilňuje.

Mirek Tóda hovorí o tom akú úlohu zohrali ruské tajné služby pri výbuchu muničného skladu na Morave a aké to môže mať dôsledky pre nás a svet.

O novej knihe Fareeda Zakariu z vydavateľstva Denníka N hovorí jej prekladateľ Michal Lipták.

Vrcholoví predstavitelia polície a SIS, riaditelia štátnych inštitútcií, prokurátori, sudcovia aj "kontroverzní" podnikatelia. Mnohí z tých, ktorí sa mali starať o spravovanie štátu sa zrejme starali skôr o rozširovanie svojho majetku a vplyvu. Je vôbec možné rozbiť dlhodobo budované korupčné schémy, o ktorých sa za posledné roky dozvedáme? Ako zabezpečiť, aby políciu či súdy opäť neovládol niekto z radov "našich" ľudí? A aké konkrétne protikorupčné kroky plánuje táto vláda? Aj tieto témy boli náplňou hlavnej diskusie festivalu Pucung, ktorý pravidelne organizuje Nadácia Zastavme korupciu. POZVANIE PRIJALI: Roman Mikulec, minister vnútra Daniel Lipčic, špeciálny prokurátor Zuzana Petková, riaditeľka Nadácie Zastavme korupciu moderuje Monika Tódová, investigatívna novinárka DenníkaN.

Akcia OTO24 vrcholov Malých Karpát v BSK privedie turistu na málo známe vrcholy v Malých Karpatoch. Je protipólom komerčných výziev – nemusíte sa nikde registrovať, platiť účastnícke poplatky či zdieľať statusy. Nie je predpísané kedy a v akom poradí vrcholy navštíviť. Hoci sa akcie kvôli pandémii zúčasťňuje veľa ľudí, sú dobre distribuovaní v čase a priestore a preto OTO24 nelikviduje tiché miesta, ktoré propaguje. V podcaste sme sa rozprávali s jej autorom Mirom Svitekom o tom, ako akcia vznikla, ako prebiehali prípravy, aké sú jej podmienky a dokedy bude prebiehať.