Zvedavosť

Najjednodušou možnosťou pre snowboardistov ako sa dostať do voľného terénu je vyšliapať si kopec na snežniciach. Prečo to nie je optimálne a prečo radšej skúsiť splitboarding, pri ktorom sa šliape podobne ako na skialpoch, sme sa rozprávali s Mišom Rusinom. Okrem potrebného vybavenia preberáme zaujímavé lokality ako Japonsko, Sachalin či Krétu.

Príbehy o živote a hudbe. Americký muzikant počas pandémie napísal knihu o svojich začiatkoch, o skupinách Nirvana a Foo Fighters aj o stretnutiach s hudobnými legendami.

Ako vnímajú mladí ľudia vojnu na Ukrajine? Snažia sa aj oni pomáhať? Ako vyzerá dobrovoľníčenie, alebo humanitárna pomoc na prvý pohľad a aké to je naozaj? Aký je rozdiel medzi humanitárnou a rozvojovou pomocou a zmení vojna na Ukrajine dnešnú generáciu mladých ľudí na Slovensku?

S historičkou Juliou Itin sa tentoraz vydáme po stopách talentovaného architekta so smutným osudom Desiderom Quastlerom. O tom, aký bol, nám porozpráva jeho neter Mária Hvastijová.

Expertka na sociokultúrnu antropológiu Petra Ezzeddine vyučuje na Fakulte humanitných štúdií na Karlovej Univerzite v Prahe. V rozhovore vysvetľuje niektoré situácie v kontexte migrácie ľudí utekajúcich pred vojnou z Ukrajiny. Popisuje tiež možné vplyvy v rámci ich následnej integrácie do českej a slovenskej spoločnosti v budúcnosti. Rozprávame sa aj o našich predstavách, ako by mali vyzerať ľudia, ktorí trpia, o našom pohoršovaní sa, keď takí nie sú, o lacnej pracovnej sile, ľudskej dôstojnosti a tiež o mobilnom telefóne ako falošnom symbole blahobytu človeka na úteku.

Lyžovanie s voľnou pätou je tradičná lyžiarska disciplína, ktorá má pôvod v nórskej oblasti Telemark. Podľa nej je aj pomenovaná. O telemarkových oblúkoch, potrebnom vybavaní, terénoch, no aj o špecifickej telemarkovej komunite sme sa rozprávali s Jakubom Demáčkom.

Backcountry lyžovanie stojí medzi bežkovaním a skialpom. Kam je vhodné, aké treba mať naň predpoklady a akú výbavu potrebujete rozoberáme s Milanom Schnorrerom v prvom dieli podcastového seriálu "Obskúrne možnosti pohybu na snehu".

„Je to vojna dobra a zla a ja verím, že som na dobrej strane,“ hovorí o Putinovej vojne rabín Miša Kapustin. Po ruskej okupácii Krymu v roku 2014 odišiel žiť s rodinou na Slovensko, teraz pomáha nielen židovským utečencom, ktorých vyhnala z domov ruská armáda.

Diplomatka Gabika Stanková pracovala na konzulárnom oddelení slovenského veľvyslanectva v Kyjeve. Odchádzala za dramatických okolností začínajúcej vojny, po tom, ako Rusko vojensky zaútočilo na Ukrajinu. Na veľvyslanectve v Kyjeve pritom pôsobila aj koncom roka 2013 a začiatkom roka 2014. Vtedy sa Majdane konali známe protivládne protesty a občianske nepokoje po nečakanom rozhodnutí najvyšších predstaviteľov Ukrajiny prerušiť proces európskej integrácie. Na Ukrajine bola aj v čase, keď Rusko následne anektovalo ukrajinský Krym. V rozhovore sa rozprávame o tom, ako si na tieto udalosti spomína a ako vníma Ukrajinu a jej občanov a občianky zo svojej osobnej skúsenosti.

záznam z diskusie z Novej Cvernovky. Zastúpenie žien na vysokých postoch v diplomacii je celosvetovo stále nedostatočné. Tento stav pretrváva napriek deklarovanej podpore mnohých vlád a prieskumom, ktoré dokazujú výhody zapojenia žien do diplomatických negociácií, najmä v prípade (hroziacich) ozbrojených konfliktov a nastoľovaní mieru. Hostky: Magda Vášáryová, bývalá veľvyslankyňa ČSFR v Rakúsku a SR v Poľsku Denisa Koterec Frelichová, generálna riaditeľka sekcie ministra zahraničných vecí, MZVaEZ, bývalá veľvyslankyňa SR v Nórsku a na Islande Andrea Elscheková Matisová, riaditeľka Odboru všeobecných záležitostí a vzťahov s inštitúciami EÚ, MZVaEZ, bývalá veľvyslankyňa SR vo Švajčiarsku Jana Kobzová, poradkyňa prezidentky SR pre zahraničnú politiku

O tom, čo všetko dokáže v krajine ochromiť útok škodlivým kódom, ako vyzeral malware, ktorý útočil na Ukrajinu a ako sa pred kyberútokmi chrániť, rozpráva malwarový výskumník Róbert Lipovský.

Galérie mesta Bratislava má 60 rokov, čo pripomína to projekt Krehký archív a autorská kniha. Porozprávali sme sa o nich v podcaste o vizuálnom umení s kurátorkou Katarínou Poliačikovou.

V podcaste Krajina Mladých budeme tentokrát hovoriť o Európskej únii, o tom, ako ju vnímajú mladí ľudia a ako vidia jej budúcnosť. Epizódu sme nahrávali pred 24. februárom, no aj napriek tomu v nej budeme veľa počuť o potrebe bezpečnosti, jednoty a ochrany.

Česká herečka Tereza Dočkalová je držiteľkou dvoch divadelných cien Thálie. Vo veľkej časti českej spoločnosti však pravdepodobne viac než činoherná herečka zarezonovala ako moderátorka satirických relácií Branky, body, kokoti a Kokoti na neděli, venovaných rodovej rovnosti a právam menšín. Ako priznáva, "jačiaca a drzá feministka" bola pre ňu spočiatku rolou, ktorú prijala. Dnes sa na mnoho vecí pozerá s hnevom skutočnej feministky - ženy a matky ročnej dcéry, ktorá si v českej (a niekedy aj v slovenskej) spoločnosti všíma pretrvávajúcu nerovnosť, mizogýniu a predsudky.

Reportér Denníka E Tomáš Grečko vysvetľuje, ako máme rozumieť tomu, že Európska komisia zaradila jadro a plyn medzi udržateľné investície. Tento návrh rozdelil členské štáty aj europoslancov, no šanca, že neprejde, je malá. „Je takmer isté, že sa budú stavať nové jadrové reaktory,“ hovorí Grečko. Tento podcast spolufinancuje Európska únia.

Erdély, Szalatnai-Slatinský, Weinwurm, Vécsei, Konrad, Spitzer, Skutecký, Quastler, Steiner. Historička Julia Itin a Mirek Tóda vyrazili na prechádzku za ikonickými budovami Bratislavy, ktoré vznikli vďaka židovským architektom a staviteľom.

Historička a rodáčka z Odesy Julia Itin pri písaní knihy pre Čierne diery objavila unikátne príbehy významnej, no zabudnutej bratislavskej židovskej rodiny Stein. Spolu s ňou sme sa vybrali po jej stopách.

Biofyzička Ľubica Lacinová je predovšetkým vedkyňa, ktorá aktívne pracuje aj ako Členka predsedníctva Slovenskej akadémie vied. Za sebou má však aj silnú feministickú a ochranársku skúsenosť. Ešte počas komunizmu sa venovala predovšetkým záchrane technických a kultúrnych pamiatok. Po novembri 1989 bola aj pri vzniku Strany zelených, no nakoniec sa politicky neangažovala a odišla na vedecký pobyt do Spojených štátov. Po návrate domov začala aktívne spolupracovať so združením Aspekt. Pravidelne publikovala články v ich časopise, ktorý bol prvým feministickým časopisom v bývalom Československu. V rozhovore hovoríme nielen o feminizme, ale aj o jej spätnom pohľade na minulosť a o tom, čo robiť dnes, aby sme ochránili demokratické hodnoty a slobodu našej spoločnosti.

V najnovšom podcaste o vizuálnom umení hovoríme s kurátorkou Zuzanou Jakalovou o tvorbe Katy Mach (1986-2018).

Fyziológ Miroslav Baláž rozpráva o tom, prečo je hnedý tuk ten dobrý, či sa dá aktivovať čili papričkami a ako ho naopak niektoré lieky utlmujú.

Chránená krajinná oblasť Záhorie sa skladá z dvoch veľmi rozdielnych častí. V jednej sa nachádzajú borovicové lesy s rašeliniskami, no aj zvyšky pralesov. Druhá zahŕňa tok rieky Morava. S riaditeľom Správy CHKO Tomášom Olšovským sme sa rozprávali o unikátnej rieke Rudava, pieskových dunách, pralesových zvyškoch, bobroch, ale aj o novom riešení každoročných problémov s komármi.

Ruky zopnuté v modlitbe. Pokora pred majestátom. Etológ Konrad Lorenz ukázal, že sa do nás odtlačil vzorec divej prírody. Zvesená šija je vystavená zakusnutiu a vzlyk máme holé ruce nás nezachráni ani v divočine ani na Národní třídě.

Mirek Tóda nasadol v Tel Avive na vlak do Jeruzalema, aby tam zažil deň so slovenskou historičkou. Magdaléna Jánošíková robí výskum v prestížnom Van Leerovom inštitúte, kde sa venuje novovekým aškenázskym liečiteľom. A vo voľnom čase sa teší zo života v modernom Tel Avive.

Sebaklam spôsobuje ohromné škody nielen človeku, ale aj spoločnosti a našej planéte. Ak je však taký škodlivý, prečo je ním presiaknuté všetko, čo robíme? Ak pochopíme, ako funguje sebaklam, dokážeme porozumieť, prečo niektorí ľudia žijú dlhšie než ostatní, prečo sa zamilovanosť u niektorých párov nevytráca ani po rokoch alebo prečo sú niektoré krajiny stálejšie, kým iné sa trieštia a rozpadajú.

Rodina pani Dagmar Bílkovej bola jednou z tých, ktoré v roku 1952 komunisti nútene vysťahovali z Bratislavy v rámci protiprávnej Akcie B. Otec pani Bílkovej Karol Jaroň, uznávaný typograf, bibliofil, zakladateľ Slovenskej Grafie, Linografie a spol. a bratislavskej Školy umeleckých remesiel skončil v kameňolome. Zo slávnej funkcionalistickej Vily Jaroň, o ktorú ho pripravila komunistická štátna moc, ho spolu s manželkou vysťahovali v nákladnom vagóne najprv do budovy železničnej stanice v Tisovci, neskôr do jedinej miestnosti bez vodovodu, ktorá bola predtým kurínom. Prišiel o svoj domov, majetok, aj ľudské práva. Jeho dcéra nikdy nemohla ďalej študovať. Rodina Bílková sa spravodlivosti nedočkala ani po roku 1989 a do vily Jaroň sa už nikdy nevrátili.

Občianska delegátka, ktorá zastupuje Slovensko v rámci Konferencie o budúcnosti Európy, v rozhovore vraví, že účastníci diskusií boli na začiatku sklamaní z toho, ako sa správali politici. "Aj mne sa stalo, že keď som išla rozprávať, tak plénum parlamentu bolo takmer prázdne." Napriek tomu verí, že konferencia prinesie aj skutočné výsledky. Dôležité podľa nej je, aby boli ľudia lepšie informovaní a aby rozumeli tomu, čo sa v EÚ deje. Podcast spolufinancuje Európska únia.

Mirek Tóda sa so sprievodkyňou Helenou Beinish vyberie do izraelskej púšte. Stretnú kozorožce, navštívia Ben Gurionov skromný domček v kibuci a budú sa kochať krásnymi scenériami Negevu.

Markéta Vacovská je česká profesionálna tanečnica a choreografka, ktorá vinou genetickej metabolickej poruchy prišla o dvoch synov, dvojčatá Heřmánka a Eduarda, keď mali len 7 a 15 mesiacov. Päť rokov po ich smrti, v roku 2020, vložila svoje emócie spojené so stratou detí do tanečného predstavenia s názvom Odlúčenie. V rozhovore rozpráva o svojich skúsenostiach s reakciami okolia a nevyžiadanými radami, ktoré jej viac ubližovali ako pomáhali, o tom, čo pre ňu predstavuje tanec, ako náročné je smútiť pred publikom, ale aj o dôležitosti témy, akou je paliatívna starostlivosť o deti. Poznámka: Rozhovor vznikal po telefonickej linke, prosím ospravedlňte zníženú kvalitu zvuku.

Slovenskí vedci vyvinuli nové monoklonálne protilátky, ktoré účinkujú aj na variant omikron. O tom, ako táto liečba covidu-19 funguje, kedy by mohli byť protilátkové kokteily z dielne slovenských vedcov dostupné v praxi a čo pre vedcov znamená, keď im štúdiu opublikuje prestížny časopis Lancet, sme sa rozprávali s jej hlavným autorom, biochemikom Branislavom Kováčechom.

V marci 2020 sme s mysleli, že v máji sa svet vráti do normálnych koľají. Uplynuli dva roky. Podliehame panike. Potrebujeme trpezlivosť.

"Každý z nás má iné predstavy o tom, čo je dobrý sex," hovorí psychiatrička a sexuologička Danica Caisová. Špeciálne pre ženu podľa nej začína už vtedy, keď pre ňu muž urobí niečo, čo od neho dlhodobo očakáva. "Napríklad vyzdvihne deti zo škôlky, vyvesí bielizeň alebo vyloží umývačku. Žena to vníma tak, že urobil niečo, čo bežne nie je zvyknutý a urobil to pre ňu," vysvetľuje. Podľa odborníkov/odborníčok sú očakávania mužov a žien v partnerskom živote a sexe odlišné. V rozhovore rozoberáme to, čo sex vlastne je, prečo je stále ešte pre mnohých tabu o ňom hovoriť, aká dôležitá je dôvera medzi partnermi v sexe, čo robiť s problémami v sexuálnom živote po narodení detí, alebo ako sa postaviť k sexu s novým partnerom/partnerkou po päťdesiatke.

S Marošom Borským zo Židovského kultúrneho inštitútu, jeho tímom historikov a grafickým dizajnérom sa rozprávame, ako vzniká úplne nová stála expozícia pre vynovenú synagógu v Senci. Spolu zavítame aj na miestny cintorín, ktorý sa stal dôležitým zdrojom pre bádanie o minulosti tamojšej židovskej komu

Film Don't look up, nie je prvým, v ktorom sa snaží život na zemi vyhladiť vesmírne teleso. Marián Jakubík hovorí o tom, či sa to môže stať v realite, kto sleduje okolitý vesmír, aby sa presvedčil, že na nás nič neletí a ako to vyzeralo naposledy, keď nám mimozemské horniny skomplikovali život.

Eurofondy nemôžu za to, že je tu korupcia, vraví Ladislav Miko, ktorý bol do januára vedúcim Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. "Je to naša chyba a aj na Slovensku máme pozitívne príklady, že sa to dá robiť inak." Podcast spolufinancuje Európska únia.

Literárna dokumentaristika, nakladateľka a copywriterka Barbora Baronová stojí za malým úspešným nakladateľstvom wo-men, ktoré sa orientuje na umelecké knihy s rodovým zameraním. Je držiteľkou niekoľkých ocenení za knihu Slečny či Ženy o ženách. V podcaste hovorí nielen o tom, prečo má význam prinášať ženskú perspektívu a skúsenosť do verejného diskurzu, ale napríklad aj o tom, prečo sa niektoré ženy bránia označeniu feministka. "Existuje obrovské množstvo žien, ktoré sú proti feminizmu preto, lebo si myslia, že byť feministkou znamená uprednostňovať kariéru pred rodinou. Bránia sa, lebo pre ne je domácnosť, starostlivosť o deti a rodinu jediné miesto, kde môžu uplatňovať nejakú moc. Inde ju proste nemajú, v hierarchii spoločnosti je vždy niekto nad nimi." vysvetľuje.

Jednou z laureátok Ceny slobody Antona Srholca sa na konci minulého roka stala aj Hedviga Rozborová, rod. Cintulová, in memoriam za statočnosť v období komunistickej totality.

V pesničke slávnych Beatles Yellow Submarine môžete počuť aj jeho hlas. Bol to práve štiavnický rodák Dežo Hoffmann, kto vytvoril vizuálny imidž Beatles. Jeho príbehom nás sprevádza znalec fotografie Marián Pauer.

"Aj dnes zostáva najčastejšou dilemou žien v slovenskom biznise dilema medzi kariérou a rodinou. Najmä preto, lebo neplatená práca v domácnosti a starostlivosť o deti sú u nás ešte stále viac doménou žien než mužov," hovorí mentorka a koučka Anna Hudáková. Pritom rodina má podľa jej skúseností pre slovenské ženy vysokú hodnotu. "Dilemu rodina alebo kariéra riešia najmä ženy po štyridsiatke, ktoré sú často nútené uvažovať nad tým, čo sa v rodine stane, ak sa ony rozhodnú postúpiť na kariérnom rebríčku vyššie," vysvetľuje. Ak sa aj žena stane členkou manažmentu firmy, ešte stále je pred ňou ďalší dôležitý cieľ - byť videná, počutá, mať priestor prispievať ku chodu a rozvoju firmy, získavať si rešpekt. Tu býva podľa Hudákovej problémom ďalší predsudok - keď sa presadzuje muž, je šikovný a prirodzene priebojný, no keď sa presadzuje žena, je negatívne označená za karieristku.

Mirek Tóda vyrazil znovu na židovský roadtrip s lídrom kapely Mojše Band Michalom Paľkom na východné Slovensko. Tentoraz do Prešova a blízkej obce Šebeš-Kelemeš, ktoré bolo kedysi unikátnym židovským mestečkom. Na potulkách stretli Juraja Guttmana, ktorý im porozpráva, ako bojoval v jomkipurskej vojne a v Libanone a prečo sa nakoniec vrátil z Izraela na Slovensko.

Barbora Paulovič Deckerová získala ako devätnásťročná vysokoškolská študentka štipendium a miesto v jednom z najlepších basketbalových univerzitných klubov v USA. Na Floridu odišla bez toho, aby hovorila plynule po anglicky, alebo aby ovládala prácu na počítači. Časom sa plynule naučila jazyk, podávala výborné športové výkony, no predovšetkým získala iné mentálne nastavenie, čo sa týka vlastnej hodnoty aj pohľadu na prehru a neúspech. Dnes pracuje ako vysoká manažérka pre región strednej a východnej Európy v technologickej spoločnosti IBM. V podcaste hovorí nielen o stále prítomných predsudkoch voči ženám v biznise, ale aj o lekciách, ktoré ju naučila jej dlhoročná kariéra a napríklad aj o tom, ako si vynegociovať zvýšenie platu.

Michal Fečkan patrí k percentu celosvetovo najcitovanejších vedcov vo svojom odbore. V rozhovore vysvetľuje, ako matematika pomáha lokalizovať ohnisko požiarov, modelovať pandémiu a ako takéto predpovede komplikuje "pohyb motýlích krídel".