Zvedavosť

Britský novinár John Preston prináša strhujúci príbeh vzostupu a pádu obchodného magnáta Roberta Maxwella.

Shankar Vedantam, novinár a autor úspešnej rozhlasovej relácie a podcastu Hidden Brain, spolu s novinárom Billom Meslerom prinášajú zaujímavý pohľad na to, ako funguje ľudský mozog, keď sa snaží oklamať sám seba, a akú rolu zohráva sebaklam vo vývoji ľudstva.

Vypočujte si kapitolu Súťaž z audioknihy, ktorá vznikla podľa knihy Telesná výchova. Číta: Martin M. Šimečka, hudba: Modré hory. Ľahká kniha o vášnivej ceste k hraniciam výkonnosti vlastného tela a k ich poznaniu, spojenej s rozkošou a trápením pri neustálom dokazovaní správneho výkladu seba samého. Šimečka ju napísal počas svojho pobytu na samote na Muránskej planine a vychádzal z predpokladu, že máloktorý spisovateľ má takú bláznivú telesnú históriu ako on a že máloktorý celoživotný športovec sa stane spisovateľom. Kto iný by mal napísať knihu o tele a mysli? O princípe neistoty, o kontraintuícii pohybu pri tenise či kraule, o starnutí, o kráse cvalu ale aj hlivenia?

Krásna Trenčianska synagóga po dlhých rokoch znovu ožila vďaka Bar micve Eduarda Schlesingera. A Mirek Tóda bol pri tom.

Peter Kováč je niekoľkonásobným majstrom Slovenska v cezpoľnom behu, štvornásobným majstrom Slovenska v behu na 1500 m aj na 800 m. Má bronz aj v polmaratóne a v behu na 1500 metrov je súčasťou slovenskej reprezentácie. Pracuje ako športový redaktor Denníka N, pripravuje podcast Výklus a navyše profesionálne fotografuje. Viac ako 300-stranová kniha Od antilopy po Zátopka má podtitul Encyklopédia behu pre začiatočníkov aj pokročilých a vyšla v knižnej edícii Denníka N.

Akosi sme pozabudli, že obliekanie je vlastne naším správaním. Našu kultivovanosť a rozoznávanie toho, čo je v obliekaní primerané, zdevalvovali najmä roky totalitného komunistického režimu. "Československá spoločnosť po roku 1948 prešla pod diktatúru jednej strany, ktorá velebila "prostý ľud". V istom zmysle vtedy začala devalvácia hodnôt dovtedy pestovaných hlavne buržoáziou a šľachtou, ku ktorým patrilo aj rozlišovanie primeranosti z hľadiska toho, čo a pri akej príležitosti si človek na seba oblečie," hovorí historička módy a kurátorka Zbierky historických textílií a odevov Slovenského národného múzea Eva Hasalová. Ako ďalej vysvetľuje, kultivovanosť sa u nás nenosila. Vo vidieckej spoločnosti boli slová panský alebo meštiansky vnímané pejoratívne, hanlivo. Takto sme prišli nielen o nosenie klobúkov alebo rukavičiek, ale predovšetkým aj o časť našej zdvorilosti v správaní.

Tretia časť desaťdielneho seriálu Behanie v Keni od Petra Kováča, ktorý v tejto krajine strávil mesiac, aby zistil, prečo sú miestni takí dobrí bežci. Jeho texty nájdete aj na webe Denníka N a prečítať si ich môžete aj ako májový N magazín. Peter Kováč je reportérom a fotografom Denníka N, autorom knihy Od antilopy po Zátopka a viacnásobným majstrom Slovenska na stredných tratiach. Text prečítal Ladislav Urbán.

Populárna kniha horských poviedok od horolezca, turistu, cyklistu, skialpinistu a lesníka Michala Diviaka vyšla počas deviatich rokov už tretí raz doplnená o dosiaľ nevydanú poviedku. Po svete totiž behajú aj takí chalani a baby, ktorí nikdy nevylezú osmičkovú cestu, nikdy nezlyžujú Krčmarák a nikdy nezabehnú maratón. Len milujú prírodu, hory a dobrodružstvo.

Populárna kniha horských poviedok od horolezca, turistu, cyklistu, skialpinistu a lesníka Michala Diviaka vyšla počas deviatich rokov už tretí raz doplnená o dosiaľ nevydanú poviedku. Po svete totiž behajú aj takí chalani a baby, ktorí nikdy nevylezú osmičkovú cestu, nikdy nezlyžujú Krčmarák a nikdy nezabehnú maratón. Len milujú prírodu, hory a dobrodružstvo.

V najnovšom vydaní podcastu o vizuálnom umení sa rozprávame o obraze Gusztáva Keletiho z roku 1900 s Dušanom Badom so združenia Bratislavské ostrovy. Seriál vzniká v spolupráci s Galériou mesta Bratislavy.

Populárna kniha horských poviedok od horolezca, turistu, cyklistu, skialpinistu a lesníka Michala Diviaka vyšla počas deviatich rokov už tretí raz doplnená o dosiaľ nevydanú poviedku. Po svete totiž behajú aj takí chalani a baby, ktorí nikdy nevylezú osmičkovú cestu, nikdy nezlyžujú Krčmarák a nikdy nezabehnú maratón. Len milujú prírodu, hory a dobrodružstvo.

Blogerka a spisovateľka Soňa Bulbeck Lužinová sa vrátila na Slovensko po pätnástich rokoch života v zahraničí. Ako hovorí, po návrate ju najviac zarazila absencia tolerancie aj to, že každý na Slovensku má na všetko svoj vlastný vyhranený názor. Mnohí ľudia sa podľa nej považujú za odborníkov na všetko a nedokážu akceptovať iné názory ani vtedy, keď sú podložené dôkazmi. Ju osobne väčšej tolerancii paradoxne naučil život v Saudskej Arábii. Musela akceptovať celkom odlišnú kultúru a ak tam chcela žiť, pochopila, že musí prijať jej pravidlá. "Prestala som riešiť nepodstatné veci typu čo kto nosí oblečené alebo čo kto kedy povedal. Klebety som úplne vytesnila, prestala som komentovať, súdiť a hodnotiť. Dnes komentujem iba to, k čomu mám čo povedať," konštatuje v rozhovore.

Druhá časť desaťdielneho seriálu Behanie v Keni od Petra Kováča, ktorý v tejto krajine strávil mesiac, aby zistil, prečo sú miestni takí dobrí bežci. Jeho texty nájdete aj na webe Denníka N a prečítať si ich môžete aj ako májový N magazín. Peter Kováč je reportérom a fotografom Denníka N, autorom knihy Od antilopy po Zátopka a viacnásobným majstrom Slovenska na stredných tratiach. Text prečítal Ladislav Urbán.

Ak by produkty na chudnutie fungovali, dnes nemáme alarmujúce čísla ľudí s obezitou, hovorí fyziologička Lucia Balážová, ktorá hľadá cestu k liečbe nezdravej váhy.

Americké reportérky Jodi Kantor a Megan Twohey, ktoré v roku 2018 získali prestížnu Pulitzerovu cenu, prinášajú strhujúce rozprávanie o sexuálnom obťažovaní v šoubiznise, ktoré pomohlo naštartovať celosvetové hnutie #MeToo.

V najnovšej epizóde podcastu Krajina Mladých sa pozrieme na letné prázdniny, prečo práve tento rok budú „liečivé“, ako ich plánovať, aké aktivity deťom vymyslieť a prečo by sa mali aj nudiť.

Americké reportérky Jodi Kantor a Megan Twohey, ktoré v roku 2018 získali prestížnu Pulitzerovu cenu, prinášajú strhujúce rozprávanie o sexuálnom obťažovaní v šoubiznise, ktoré pomohlo naštartovať celosvetové hnutie #MeToo.

Košická rodáčka Dominika Badžová je čerstvou absolventkou vedy o umení a kultúre na Divadelnej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave. Roky sa venuje publicistike aj divadlu. Bola prvou Rómkou, ktorá začala pracovať vo verejnoprávnej televízii a rozhlase v sekcii národnostného vysielania a je aj spoluzakladateľkou rómskej rozhlasovej dramatickej družiny. V tohtoročnej Novinárskej cene si spolu s kolegami prebrala cenu za sériu "rozhovorov nie len s Rómami a Rómkami" v rómskych novinách Romano nevo ľil.

Prečo v Izraeli tak často padajú vlády, ako to je s postavou Benjamina Netanjahua, ale aj o emigrácii židov z Putinovho Ruska, sa rozhovorí komentátor Českého rozhlasu Jan Fingerland.

Prvá časť desaťdielneho seriálu Behanie v Keni od Petra Kováča, ktorý v tejto krajine strávil mesiac, aby zistil, prečo sú miestni takí dobrí bežci. Jeho texty nájdete aj na webe Denníka N a prečítať si ich môžete aj ako májový N magazín. Peter Kováč je reportérom a fotografom Denníka N, autorom knihy Od antilopy po Zátopka a viacnásobným majstrom Slovenska na stredných tratiach. Text prečítal Ladislav Urbán.

V novom vydaní podcastu o vizuálnom umení hovorí odborníčka na portrétne maliarstvo 16. - 18. storočia Ingrid Halászová o diele neznámeho florentského maliara v archíve Galérie mesta Bratislava.

Po Majdanku a Sobibore uzavrieme smutné putovanie po Lublinskej oblasti na mieste Bełżec, kde nacisti postavili svoj prvý vyhladzovací tábor operácie Reinhard. Okrem tohto desivého miesta sa so šéfom múzea holokaustu Martinom Korčokom a Michalom Vanekom z Múzea židovskej kultúry v Bratislave zastavíme v Chelme, Izbici a Trawnikoch, kde trénovali tých najbeštiálnejších vrahov.

Eva Ivanišová skúma alternatívne zdroje potravy. V podcaste vysvetľuje, aké sú ich nutričné hodnoty, ktoré vyprážané kvety sú lahôdkami európskej kuchyne, ako nakladá púpavu a či raňajkuje cereálne tyčinky s kobylkami, ktoré na univerzite vyvíja.

Mišo Diviak je autor knihy poviedok Bujón v šumienke, ktorá v týchto dňoch vychádza už v treťom vydaní. Rozprávali sme sa s ním o vzťahu k prírode, horským športom, dobrodružstvu a tiež rozoberáme ako došlo k tomu, že jeho kniha nesmie na prvý pohľad bizarný názov.

Kinga Haltenberger Szabó pochádza z Košíc, filozofiu vyštudovala v Bratislave a v podstate celý svoj život žije v Lučenci. Jej profesionálny a osobný život predurčilo stretnutie s významným predstaviteľom maliarskej a grafickej moderny Slovenska a jej neskorším manželom Júliusom Szabóom. Po jeho náhlej smrti, len tri roky po uzavretí manželstva, sa podujala postarať o jeho bohatú umeleckú pozostalosť. V Lučenci, kde aj dnes žije, založila Novohradskú galériu, ktorú dlhé roky viedla. Zorganizovala desiatky výstav výtvarného umenia a jej odborné štúdie a články boli publikované v rôznych časopisoch, katalógoch a zbierkach. Spoločne sme sa stretli v Pamätnom dome Júliusa Szabóa v Lučenci, kde sme sa rozprávali aj o tom, aké je to byť Maďarkou na Slovensku.

Pavol Prokop získal tento týždeň ocenenie Vedec roka 2021. V podcaste vysvetľuje, načo nám evolúcia nadelila pocit hnusu, prečo sú krajiny, v ktorých žije viac patogénov konzervatívnejšie, ale aj to, aké správanie preferujú samičky pavúkov, keď hľadajú svojho alfasamca.

Kalamárka na Poľane je lezcami veľmi vyhľadávaná oblasť. V okolí ale nie je žiadne zázemie a lokalita preto vysokým záujmom ľudí trpí. Architektka Diana Šajdová to chce zmeniť a v tesnom dotyku postaviť kemp. Bude sa volať Štand.

Silnejšia Európa - ako na to?

Kniha Our Bodies Their Battlefield (Naše telá, ich bojisko; William Collins 2020) je pre mňa jednou z najsilnejších a zároveň najbolestnejších kníh literatúry faktu, aké som čítala. Mapuje to, čo vojna robí ženám všade vo svete - hrubé násilie, ktoré je cielené, premyslené, a ničí nielen individuálne ženy, ale celé komunity a spoločenstvá efektívne a najmä lacnejšie, ako stoja náboje do kalašnikova. Jej autorka, Christina Lamb, je jednou z popredných britských zahraničných korešpondentiek a hlavnou zahraničnou korešpondetkou britských novín The Sunday Times. Je autorkou ďalších deviatich kníh, z ktorých viaceré sú medzinárodnými bestsellermi. Ako novinárka pracovala v mnohých konfliktných a vojnových zónach vo svete. V roku 1988 sa presťahovala do Pešávaru, odkiaľ pravidelne cestovala do Afganistanu, aby odtiaľ poskytovala spravodajstvo o boji mudžáhidov proti sovietskym okupantom. Po dvoch rokoch za svoju reportérsku prácu získala ocenenie Mladá novinárka roka. Odvtedy má na konte 15 významných ocenení, vrátane piatich ocenení pre zahraničného spravodajcu roka a najvyššej európskej ceny za vojnové spravodajstvo, Prix Bayeux. Britská kráľovná Alžbeta II. jej v roku 2013 urobila Rad britského impéria (OBE). Christina je tiež čestnou členkou University College v Oxforde.

Mirek Tóda sa s rabínom Mišom Kapustinom vybral na krásne Kopanice, aby sa stretol s komunitou ľudí, ktorí zveľadili kedysi zdevastovaný židovský cintorín v Starej Turej.

Bola kunsthistorička, maliarka, grafička, archeologička, publicistka, reštaurátorka. Vo viacerých oblastiach ako žena držala na Slovensku prvenstvo. Témou novej časti podcastu o vizuálnom umení je Gisela Leweke Weyde, o ktorej sa rozprávame s kurátorkou Zsófiou Kiss-Szemán.

Americké reportérky Jodi Kantor a Megan Twohey, ktoré v roku 2018 získali prestížnu Pulitzerovu cenu, prinášajú rozprávanie o sexuálnom obťažovaní v šoubiznise, ktoré pomohlo naštartovať celosvetové hnutie #MeToo.

Skoro pol milióna mladých ľudí žije na Slovensku v obciach a menších mestách. Ich život sa v mnohom líši od reality ich rovesníkov z väčších miest. V čom? Čo je najlepšie na živote na dedine a čo sú najväčšie prekážky, ktoré musia mladí z rurálnych oblastí riešiť?

Po komikse izraelský režisér Ari Folman upravil príbeh slávneho denníka aj do animovaného filmu, ktorý zasadil do moderného Amsterdamu. Veľmi netradične v ňom ožije Kitty - imaginárna kamarátka Anny Frankovej.

Lekárka Silvia Dobrodenková strávila desať rokov v Afrike a Ázii. V rozhovore vysvetľuje, ako blízko sa tam dostala k opičím kiahňam, prečo je lepšie preliečiť si maláriu v Afrike a čo z obavy pred patogénmi nikdy nejedla.

Jeden z najlepších slovenských bežcov Peter Kováč vo svojej knihe Od antilopy po Zátopka radí začiatočníkom aj pokročilým ako s behom začať, napredovať a ako mať z neho radosť.

Pri svojich výskumoch v teréne schádza úzkymi šachtami aj 26 metrov do podzemia a v neveľkých podzemných miestnostiach trávi aj niekoľko hodín - aj taká je práca archeologičky Kataríny Arias. Katarína pochádza zo Slovenska, no egyptológiu z objektívnych dôvodov vyštudovala v Prahe, pretože na Slovensku sa táto vedná disciplína študovať nedá. Od roku 2007 profesionálne pôsobí ako vedecká pracovníčka v Českom egyptologickom ústave. Zaujíma sa predovšetkým o materiálnu kultúru starého Egypta so špecializáciou na vývoj keramiky v 3. tisícročí pred naším letopočtom. V Egypte pracuje na českých archeologických výskumoch na pohrebisku členov kráľovskej rodiny a vysokých úradníkov v Abusíre, ako i zahraničných výskumoch v Abu Gurábe a Edfu. Dnešný rozhovor sme nahrávali pri príležitosti tohtoročného dvestého výročia rozlúštenia hieroglyfov slávnym Jeanom-Françoisom Champollionom a stého výročia objavenia Tutanchamónovej hrobky, ktoré si pripomenieme v novembri. Počúvajte rozprávanie o tom, ako sa archeologický výskum v Egypte robí, ako starovekí Egypťania žili, čo radi jedli a pili, a najmä - aké to vlastne je, objaviť veci a miesta, ktoré viac ako 3 tisíc rokov nikto nevidel.

Šéf Inštitútu pre verejné otázky Grigorij Mesežnikov rozpráva o novom výskume antisemitských predsudkov v krajinách V4, o tých, čo legitimizujú extrémizmus a aj o tom, či Putinov režim nesie znaky fašizmu.

V najnovšom vydaní podcastu o vizuálnom umení sa rozprávame o portréte uhorského kráľa a rakúskeho cisára z roku 1840 s kurátorkou zbierok starého umenia v SNG Katarínou Beňovou.

Hiking.sk oslavuje 20 rokov od svojho založenia. Pri tejto príležitosti sme zorganizovali diskusiu v horskej osade Železnô v Nízkych Tatrách s ministrom Jánom Budajom. Moderuje Soňa Mäkká.

Najviac židov deportovaných zo Slovenska bolo zavraždených vo vyhladzovacom tábore Sobibor, ktorý vznikol preto, aby čo najrýchlejšie zabil čo najviac ľudí. Smutnou cestou po vyhladzovacích táboroch v Lublinskej oblasti nás sprevádzajú šéf Múzea holokaustu Martin Korčok a riaditeľ Múzea židovskej kultúry Michal Vanek.

Karol Fröhlich z SAV rozpráva o súčasných možnostiach dojazdu elektromobilov, o tom, či na spotrebu elektriny vplýva počasie a vysvetľuje, ako sa vedci snažia vychovať huby na recyklovanie vzácnych kovov.

Martina Brodie sa po štúdiu žurnalistiky na Univerzite Komenského v Bratislave vybrala na ročnú cestu okolo sveta. Ako hovorí, zmenila jej život. Po návrate na Slovensko sa už ako pracujúca novinárka za jedného novinára aj vydala. Za Brita - vlastne Škóta -, staršieho o 29 rokov. Zo Slovenska sa neskôr, už aj so svojimi dvomi synmi, dočasne presunuli do Anglicka. Ich pobyt, plánovaný na 6 mesiacov, sa nečakane predĺžil na niekoľko rokov. Martina, Slovenka pôvodom zo Sečoviec neďaleko Trebišova, si počas nich na tradičnom anglickom vidieku otvorila európsku kaviareň. Po čase ju s úspechom predala a aj s manželom sa na pár rokov presťahovali do Monaka. Dnes sa do Monaka vrátila opäť, pretože, ako hovorí, spoznávanie nových ľudí a krajín výrazne mení našu životnú optiku a vystavuje nás mnohým kultúrnym šokom, ktorým sa musíme prispôsobiť. Vďaka tomu prestaneme riešiť malichernosti a stavať bariéry tomu, čo nás obohacuje, rozširuje nám obzory a robí nás šťastnými.