Zvedavosť

Podľa štatistík bolo v roku 2021 na Ukrajine približne 60 000 výskumníkov. Mnohí z nich museli od začiatku ruskej agresie krajinu opustiť, časť sa snaží pokračovať vo výskumoch na Ukrajine. O tom, ako vojna zmenila vedu, sa budeme rozprávať s koordinátorkou iniciatívy, ktorá ukrajinským vedcom pomáha, genetičkou Katarínou Juríkovou.

Učiteľ talmudu a pražský rodák Pinchas Stegura rozpráva, ako si zamiloval ortodoxný spôsob života a svoje znalosti z ješivy teraz odovzdáva ďalej.

Česká diaľková plavkyňa Abhejali Bernardová sa v roku 2018 stala len desiatou osobou na svete, ktorá dokončila náročnú plaveckú výzvu Sedmička oceánov (Oceans Seven). Jej splnenie vyžaduje preplávať sedem prielivov na siedmich kontinentoch. Doposiaľ sa to podarilo len 21 ľuďom. Abhejaline expedície však nie sú len o plávaní. Sú predovšetkým o cestách do ľudského vnútra a k tichosti ľudskej mysle. Rozpráva nielen o tom, ako jej pri tom pomáha meditácia, ale aj o tom, ako sa aj my ostatní môžeme učiť prekonávať vlastné pohodlie a uvedomiť si, že všetci dokážeme viac, než si myslíme.

Okrem kamzíka vrchovského, svišťa vrchovského, hraboša tatranského, orla skalného, medveďa hnedého, žiabronôžky arktickej a iných chránených tatranských tvorov žije v oblasti Vysokých Tatier aj osobitný druh milých, prítulných, všežravých cicavcov – sú to horolezci tatranskí a osobitný druh odpudzujúcich, nemilých netvorov ceprov obyčajných malomeštiackych. O nich sa mi žiada prehovoriť, opierajúc sa o vlastné pozorovania i ústne podania starých horských vlkov. Z knihy Ivana Baja Smiech na lane číta Soňa Mäkká. Zverejnené so súhlasom vydavateľstva Panoráma. Knihu si môžete kúpiť na webe Slovenského horolezeckého spolku JAMES.

Český novinár Jan Fingerland nás sprevádza svetom výnimočných židovských žien, ktorým sa venuje vo svojej knihe Hebrejky.

S redaktorom vedy a techniky českého Denníka N sme sa rozprávali o objavoch, ktoré môže priniesť začínajúci rok vo vede a technológiách, aj o tom, prečo sa stále nemáme tak dobre, ako sme predpovedali pred sto rokmi.

Ako strávil Ivan Bajo prezenčnú vojenskú službu vo Vysokých Tatrách ako vojak-horolezec. Z knihy Ivana Baja Smiech na lane číta Soňa Mäkká. Zverejnené so súhlasom vydavateľstva Panoráma. Knihu si môžete kúpiť na webe Slovenského horolezeckého spolku JAMES.

Odmalička sa o sebe učíme premýšľať a rozprávať tak, ako nám hovoria naši rodičia a blízke okolie - v kontexte pohlavia, s ktorým sme sa narodili. Náš rod, meno a identita, ktoré si podľa toho prisudzujeme, bývajú - aspoň na čas - zdanlivo jasné. Čo sa ale stane, ak sa so svojím obrazom prestaneme stotožňovať? Ak pre nás zrazu veci nie sú také jasné, aké sa navonok javia? Vieme empatizovať s človekom, ktorý hovorí, že v skutočnosti je niekým iným, ako vyzerá? Aké sú naše predstavy a aká je realita? Ako žijú a s čím sa musia vysporiadať transrodoví ľudia? Prečo hovoria, že sú niekým iným? O čo im ide? O čo vlastne ide? Na tieto a ďalšie otázky v diskusii V ženskom rode naživo odpovedali Liberty Blake Simon, modelka a transrodová žena, Claude Johann Čierny, transrodový muž, psychiatrička Mária Matisová a Viera Hincová, psychologička a mama transrodovej dcéry.

Speváčka, gitaristka a pesničkárka Zuzana Homolová sa interpretácii ľudových balád venuje niekoľko desiatok rokov a je synonymom tohto žánru na Slovensku. Ako priznáva, o jej umeleckom osude rozhodol aj ročný študijný pobyt v Tours vo Francúzsku v prelomovom roku 1968. Nový album jej hudobného zoskupenia TROJKA Zuzany Homolovej s názvom Šak je to láska zlá, ktorý vizuálne ošetrila skvelá Mária Rojko spolu s Ivanou Šátekovou, obsahuje intímne vzťahové piesne, milenecké balady s náznakmi násilia a šikany či piesne o opustených deťoch. V podcaste sa zhovárame o ňom, ale aj o Zuzaninej mladosti, zážitkoch z Francúzska, a o hudbe, umení a kráse všeobecne.

Martin Takáč sa venuje modelovaniu toho, ako umelá inteligencia rozmýšľa. V rozhovore vysvetľuje, že pokrok sa nedá zastaviť, no pri vývoji každej novej aplikácie sa treba zamyslieť, či zmení svet k lepšiemu.

Spojiť Štedrý večer s pekným horolezeckým výstupom patrí akosi k prirodzeným tendenciám horolezcov. Ak sa všetko dobre vydarí, je výstup i Štedrý večer na chate krajší, slávnostnejší, nezabudnuteľnejší. Ale chatári na tatranských horných chatách a chlapci z horskej služby sú z týchto prirodzených tendencií horolezcov neštastní – a ak môžu, všemožne v nich horolezcov brzdia. Z knihy Ivana Baja Smiech na lane číta Soňa Mäkká. Zverejnené so súhlasom vydavateľstva Panoráma. Knihu si môžete kúpiť na webe Slovenského horolezeckého spolku JAMES.

Ako sa hľadá práca mladým ľuďom, ktorí majú diplom z covidu a po prvý krát vstupujú na trh práce v čase vojny na Ukrajine a energetickej a politickej krízy na Slovensku? Majú zamestnávatelia o nich záujem a čo očakávajú mladí ľudia od práce a kariéry? V poslednej epizóde Krajiny mladých v tomto roku preberieme nečakané zmeny, zistenia, ale aj nové výzvy pre mladých ľudí, ktorí dnes začínajú ich profesijný život.

V novom vydaní podcastu o vizuálnom umení sme sa porozprávali s výtvarníkom Marcelom Mališom. Témou bolo jeho dielo zo série Lebensraum, ktoré realisticky zobrazuje hlavy ľudí, ktoré sa snažia nadýchnuť pod plastovými taškami s nápismi komerčných značiek.

O tom, čo znamená vzostup bioplastov, aké produkty sa nimi dajú nahradiť a prečo nie sú ospravedlnenkou na nadužívanie produktov, rozpráva technológ Pavol Alexy zo Slovenskej technickej univerzity. Alexy je spoluautorom biodegradovateľného plastu, ktorého veľkovýroba sa momentálne začína v Nitre.

Americko-dominikánsky spisovateľ Junot Díaz vo svojej knihe Krátky neobyčajný život Oscara Waa prináša príbeh milého, plachého a trochu grambľavého mladíka s nadváhou, ktorý potajme sníva o tom, že sa stane dominikánskym Tolkienom a že vďaka tomu konečne nájde lásku. Táto unikátna a sarkastická zmes histórie, fikcie a početných popkultúrnych odkazov vyvolala okamžite po vydaní obrovský rozruch a získala prakticky všetky významné literárne ocenenia, vrátane Pulitzerovej ceny za literatúru.

Odmalička sa o sebe učíme premýšľať a rozprávať tak, ako nám hovoria naši rodičia a blízke okolie - v kontexte pohlavia, s ktorým sme sa narodili. Čo sa ale stane, ak sa niekto so svojím obrazom prestane stotožňovať? Ako žije a s čím sa musí vysporiadať transrodový človek? "Transrodovosť pre mňa nie je téma. Je to fakt, ktorým denne žijem. Som transrodová žena," hovorí o sebe Charlotte Srnčíková. Jej mama Alena v spoločnom rozhovore opisuje, čo prežívajú rodičia transrodových detí, ktoré často odmieta nielen okolie a spoločnosť, ale aj širšia rodina. Charlotte tiež otvorene hovorí: „Celý život hľadám lásku k sebe. Neviem prijať to, že by som mohla byť ľúbená, pretože mi bolo zo strany spoločnosti celý život ukazované, že si to nijakým spôsobom nezaslúžim. Málokto si vie predstaviť, čo ma stojí každú minútu môjho života bojovať za to, že som transrodová a že si za tým stojím."

Americká novinárka a moderátorka Diane Macedo v knihe Lepší spánok zozbierala všetky dostupné vedecké informácie a praktické riešenia, ako si poradiť s rozličnými spánkovými poruchami. Za jeden z najväčších problémov nespavosti u ľudí považuje priveľa svetla v spálni či množstvo blikajúcich kontroliek na digitálnych prístrojoch.

Psychologička Dominika Jašeková je riaditeľkou občianskeho združenia Odyseus, ktoré sa vo svojom programe Červený dáždnik venuje podpore tolerancie a búraniu predsudkov voči ľuďom pracujúcim v sexbiznise. Sexbiznis - teda poskytovanie sexuálnych služieb výmenou za odmenu, ktoré prebieha medzi dospelými ľuďmi na základe vzájomného súhlasu totiž akceptuje ako prácu. Od prostitúcie, ako vysvetľuje Jašeková, sa odlišuje práve spomínaným súhlasom. V prostitúcii totiž poskytovanie sexuálnych služieb dobrovoľné a súhlasné nie je. OZ Odyseus chce medializáciou tejto problematiky prispieť k prekonávaniu mýtov a stereotypov, ktoré ľuďom - a špeciálne ženám - v sexbiznise ubližujú a ohrozujú ich, napríklad zvýšenou mierou násilia.

Rabín Miša Kapustin a Mirek Tóda sa rozprávajú o krabičke, ktorá chráni židovské domácnosti, aby ju nakoniec pripevnili na veraje dverí. Tam, kde patrí.

Po brutálnej vražde dvoch mladých ľudí v Bratislave sa spýtame na to, aké je dnes byť mladým a „iným“ na Slovensku. Boja sa mladí ľudia o svoju bezpečnosť a kde ich čakajú najväčšie prekážky? V škole, na trhu práce, alebo vo vlastných rodinách a priateľstvách? A v čom sa život líši pre ľudí, ktorí majú iný vzhľad, vierovyznanie, či sexuálnu orientáciu?

Mariana Straková, ktorá získala cenu pre inšpiratívnych učiteľov hovorí, ako rozpoznáva vedecké talenty, ako motivovať tínedžerov k práci aj po škole a či jej absolventi zostávajú na Slovensku.

Inžinierka geodézie a bývalá stredoškolská učiteľka odborných predmetov Alžbeta Strižincová vyrastala v bratislavskom Starom meste. Dlhé roky robila zememeračku, vďaka čomu pozná každý centimeter Bratislavy, nielen jeho povesti a legendy. Po emigrácii najstaršieho brata v roku 1968 ju v práci preradili z odboru fotogrametrie, aby nemala prístup k tajným materiálom (teda k mapám a súradniciam objektov). V 90-tych rokoch sa rozhodla pre pedagogickú kariéru. Okrem geodézie a fotogrametrie vyučovala aj odbornú prax a grafické informačné systémy. Mnohí z tých, ktorí ju kedysi učili sa neskôr v škole stali jej kolegami. Jej študenti na ňu spomínajú aj po dlhých rokoch. Brala ich totiž ako rovnocenných partnerov a vždy chcela, aby sa neuspokojili s priemernosťou. Škola sa pre ňu stala druhým domovom a učenie naplnením života. V súčasnosti sa stará o múzeum geodézie, ktoré sama založila v priestoroch Strednej priemyselnej školy stavebnej a geodetickej v Bratislave. Má dcéru Janu a syna Martina, ktorý je hovorcom prezidentky SR.

Americký novinár, spisovateľ a historik Adam Hochschild rozpráva o desivých výpravách na africkom kontinente v devätnástom storočí, na ktorom si šarmantný, no krutý panovník Leopold II. uzurpoval rozsiahle územia krajiny, ktorá sa neskôr stala Belgickým Kongom.

Vo Veľkej Fatre došlo k úbytku tisa obyčajného o 80-90 percent. Neexistuje prirodzené zmladenie, lebo jelenia zver ho totálne likviduje. Kôra totiž obsahuje halucinogénnu látku. Šanca pre Harmaneckú tisinu je preto v kalamite. Pováľané buky by tis ochránili pred zverou.

V prvej časti novej série o výnimočných židovských ženách sa vyberieme na výstavu do Múzea židovskej kultúry v Bratislave. Portrétmi jedenástich hrdiniek nás sprevádza jeho šéf Michal Vanek.

Presýtenosť obrazom paradoxne prináša nové možnosti, tvrdí fotografka Ester Sabik, s ktorou sme sa porozprávali o jej diele vytvorenom technikou kyanotypie.

Jonathan Franzen patrí medzi najoceňovanejších autorov súčasnej americkej literatúry. Debut Rozhrešenie (The Corrections) mu v roku 2001 priniesol Národnú knižnú cenu a nomináciu na Pulitzerovu cenu. Nemenej úspešný bol aj jeho ďalší román Sloboda (Freedom). Vo svojej najnovšej knihe s názvom Križovatky, prvej časti trilógie Kľúč k pochopeniu všetkých mytológií, Franzen opäť prináša rodinnú ságu – príbeh dvoch generácií Američanov strednej triedy, ktorí sa snažia nájsť si svoje miesto na pozadí morálnych kríz v prudko sa meniacom 20. storočí.

Ner tamid, menora, chanukija a šábesové sviece. S rabínom Mišom Kapustinom sa v tejto epizóde venujeme symbolike svetiel v židovskom svete.

Keď sa pária sex a veda Americká spisovateľka Mary Roach sa vo svojich knihách venuje tak trochu bizarným témam súvisiacim s ľudskou fyziognómiou a knihu Rozdáme si to? venovala najpríťažlivejšej vedeckej oblasti – sexu.

Česká sopranistka Eliška Weissová sa k opernému spevu dostala pomerne neskoro. Po maturite na gymnáziu nastúpila na konzervatórium v Brne, neskôr na Akadémiu múzických umení v Prahe. Navštevovala aj majstrovské kurzy u Naděždy Kniplovej a Petra Dvorského. Z mezzosopranistky sa vypracovala na dramatický soprán a dnes pravidelne hosťuje vo viacerých operných domoch, vrátane Opery Národného divadla v Prahe či opery Štátneho divadla v Košiciach. Minulý mesiac debutovala na doskách Viedenskej štátnej opery, ktorá je považovaná za jednu z najprestížnejších operných scén sveta. Za stvárnenie náročnej roly Kostelníčky v Janáčkovej opere Jej pastorkyňa si tam vyslúžila nielen nevídaný aplauz domáceho publika, ale aj mimoriadne pochvalné kritiky odbornej obce. Jej cesta do Viedne však rozhodne nebola priamočiara a bez prekážok.

Benjamin Netanjahu je späť na scéne. S Irenou Kalhousovou, riaditeľkou Herzlovho centra izraelských štúdií na Karlovej univerzite v Prahe, sa rozprávame o výsledkoch izraelských volieb a jej obavách zo smerovania izraelskej spoločnosti.

Ako sa žije mladým ľuďom v piatich rôznych krajinách. S hosťami z Macedónska, Lotyšska, Srbska, Estónska a Slovenska sa pozrieme na to, aké ľahké, alebo ťažké je osamostatniť sa od rodičov, kedy si mladí vedia prenajať vlastné bývanie, ako je to s prácou a plácou, kde je životné prostredie a odchod do zahraničia častou témou, ale aj aké výhody, či nevýhody môže priniesť digitalizácia krajiny, akou je Estónsko.

Zuzana Kováčová bola ešte stredoškoláčkou, keď sa zapojila do vedeckej súťaže, ktorej cenou bola expedícia. V rozhovore opisuje pátranie po kostiach dinosaurov na indických náleziskách, výskum v jednom z najstarších lesov na svete, aj to, ako kvôli stratenej batožine, absolvovala himalájsky trek iba s príručnou taškou.

Hovorí sa o tom v stredovekej kabale aj modernom judaizme. S rabínom Mišom Kapustinom rozoberáme židovský koncept, podľa ktorého séria rôznych činov môže viesť k náprave, respektíve zlepšeniu sveta.

Miroslav Buraľ je čerstvo vymenovaným riaditeľom NP Poloniny. Po reforme národných parkov uspel vo výberovom konaní. V podcaste sme sa s ním rozprávali o jeho prvých krokoch, zonácii, zastavení ťažby v doline Zbojského potoka, či o mäkkom turizme, ktorý chce v parku rozvíjať hlavne formou cykloturistiky. V príprave je takmer stokilometrový Poloniny trail.

Nemecký novinár, profesor žurnalistiky a spisovateľ Harald Jähner v knihe Čas vlkov opisuje, ako prebiehal koniec druhej svetovej vojny, a prináša panoramatický obraz každodenného života v Nemecku, ktoré sa odrazu ocitlo bez politického a spoločenského vedenia.

Žijeme v cirkulárnom svete, v kruhu. Matka príroda nám v tomto ohľade ukazuje svoju dokonalosť, pretože ona dokáže recyklovať naozaj úplne všetko,“ hovorí vedkyňa Anke Weidenkaff. Práve výskum nových materiálov považuje Weidenkaff za dôležitý, pretože so sebou vždy prináša aj zmeny civilizačného charakteru. Materiály, ktoré by ľudstvo priviedli k zavedeniu cirkulárnej ekonomiky namiesto tradičnej lineárnej sú hlavným cieľom jej práce vedkyne. Anke Weidenkaff je profesorkou na Technickej univerzite v Darmstadte a tiež riaditeľkou inštitútu Fraunhofer IWKS. Hlavnými oblasťami jej výskumu sú materiálová veda a stratégie využívania zdrojov, vrátane vývoja, syntézy a charakterizácie trvalo udržateľných materiálov na premenu a skladovanie energie. V súčasnosti sa ako vedkyňa zameriava na regeneratívne cirkulárne materiály a vývoj novej generácie zelených procesných technológií pre rýchle a efektívne uzavreté materiálové cykly. Na Slovensku bola členkou medzinárodnej poroty nedávno skončeného ročníka ESET Science Awards 2022. POZNÁMKA: Tento diel je v anglickom jazyku.

Tentoraz vás zoberieme do Viedne na unikátnu výstavu Love me Kosher v Židovskom múzeu. S jej kurátorkou Juliou Windegger sa rozprávame o rôznych pohľadoch na sex a lásku v judaizme. Okrem iného aj tom, prečo je pre muža také dôležité uspokojiť svoju ženu, o provokatívnej fotografii dvoch gejov a slávnej sexuálnej terapeutke Ruth Westheimer.

Silvia Pastoreková získala minulý týźdeň ocenenie Výnimočná osobnosť Slovenskej vedy. V rozhovore vysvetľuje, ako sa rakovinová bunka chráni pred imunitou a liečbou, prečo sa onkologické ochorenia vracajú a ako sa jej spolupracovalo s držiteľom Nobelovej ceny.