Zoom

Je to ako z ríše vedeckej fantastiky. Dobre, oveľa banálnejší úvod asi nejestvuje, ale tak uvážte sami: predstavte si, že by existoval prístroj, ktorý by dokázal ovplyvňovať naše sny. Jednoducho, zariadenie, ktoré by určovalo, čo sa nám bude snívať. Zvláštne že, a pripomína to napríklad tie sci-fi poviedky plné reklám, ktoré sa nám budú snívať. No a teraz vedci predstavili výskum, ktorý opisuje zariadenie ovplyvňujúce naše sny. Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na zariadenie, ktoré ovplyvňuje sny, zistíme, prečo sú čepele holiacich strojčekov tak rýchlo tupé i ako sa psy naučili vycítiť nový koronavírus. Krátke správy z vedy Záhadné svetlé oblasti na trpasličej planétke Ceres medzi Marsom a Jupiterom majú konečne vysvetlenie. Vytvorila ich slaná voda, ktorá sa dostala až na povrchu, kde sa vyparila a zanechala za sebou typickú bielu slanú krustu. V Kanade sa rozlomil aj posledný nedotknutý ľadový šelf. Milnov ľadový šelf, ktorý má vyše štyritisíc rokov, sa nachádza na severe Ellesmerovho ostrova pri Grónsku. Vedci vinia globálne otepľovanie, pre ktoré boli v oblasti nadpriemerne vysoké teploty. Genetici zistili, ako genóm kontroluje vývoj tkanív počas ranného vývoja ľudského embrya. Zdá sa, že kľúčom je takzvaná nekódujúca časť našej DNA, ktorá tvorí veľkú väčšinu nášho genómu. V Rwande objavili parazita spôsobujúceho maláriu, ktorý dokáže odoláva dostupnej liečbe. Smrtiaci parazit nereaguje na artemisinín, látku, ktorá sa využíva pri liečbe malárie najčastejšie. Odolný kmeň parazita je už pomerne rozšírený v Ázii, no na africkom kontinente ho pravdepodobne zachytili po prvýkrát.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Mysleli sme si, že to už vieme. Presnejšie, tristo rokov sme si mysleli že ľudským spermiám a ich pohybu celkom dobre rozumieme. Akurát že sme sa celý čas mýlili a dôvodom boli mikroskopy, ktoré sme používali. Tie totiž stáročia celý pohyb pohlavných buniek skresľovali. Až teraz sme tak zistili, ako sa spermie hýbu... čo môže viesť k novým spôsobom liečby neplodnosti. Tento týždeň sa v podcaste Zoom lepšie pozrieme na človeka: zistíme, ako sa naozaj pohybujú spermie aj čo presne môže za nepríjemný zápach spotených ľudských tiel, ale dozvieme sa aj to, odkiaľ pochádzajú veľké kamene z kultového Stonehenge. Krátke správy z vedy Malé kôrovce dokážu rozdrobiť mikroplasty. Dosiaľ sa drobenie plastov pripisovalo najmä pomalým fyzikálnym procesom, ako sú slnečné žiarenie a činnosť vĺn, ktoré však trvajú aj desaťročia. Teraz ale vedci objavili rôznonôžky, ktoré plasty požierali a vznikali následne nanoplasty. Otázkou je, aké dôsledky budú mať nanoplasty na životné prostredie. Paleontológovia teraz objavili veľmi staré dôkazy rakoviny. Našli ich totiž na kostiach dinosaurov. Deformovaná kosť nohy má 76 miliónov rokov a objavili ju u bylinožravého Centrosaura na území dnešnej Kanady. Vedci zistili, ako sa chlamýdie množia v ľudských bunkách. V prípade ľudí totiž tieto baktérie dokážu prežiť len vtedy, ak vstúpia do našich buniek. Mikróby si následne v bunke vytvoria akúsi bublinku a množia sa v nej. Chlamýdie najskôr preprogramujú metabolizmus hosťovskej bunky, aby začali získavať viac glutamínu, ktorý chlamýdie potrebujú na tvorbu molekúl, z ktorých napokon vytvárajú nové bunkové steny potrebné na delenie. Umelá inteligencia pomohla objaviť ďalšiu mladučkú galaxiu. Vedci skombinovali veľké množstvo dát z havajského teleskopu Subaru so strojovým učením sa a narazili na galaxiu s extrémne malým výskytom kyslíka. To naznačuje, že väčšina hviezd v galaxii sa zrodila len nedávno.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Už to sme považovali za zlý scenár. Ak by sa do konca storočia naša planéta oteplila o jeden a pol stupňa, prinieslo by to množstvo problémov. Lenže, v skutočnosti bude naša budúcnosť oveľa horšia a momentálne sa rútime do katastrofy. Tento nárast je totiž podľa nového výskumu veľmi nepravdepodobný a naša planéta sa v porovnaní s predindustriálnou érou oteplí oveľa výraznejšie. Tento týždeň sa v podcaste Zoom zahľadíme na neveselú budúcnosť, ktorá čaká nás aj celú planétu, vyberieme sa za veľkým archeologickým objavom na Slovensku a pozrieme sa, ako vedci oživili milióny rokov staré mikróby. Krátke správy z vedy Ani po polroku nedokážeme povedať, či je Covid-19 citlivý na počasie. Naznačuje to nové preskúmanie dát, na základe ktorých sa nedá povedať, či je pravdepodobnejšie, že sa ľudia nakazia v teplom alebo v chladnom počasí. Nová štúdia naznačuje, že ani najstaršie stromy na planéte nie sú nesmrteľné. Medzi biológmi totiž prebieha debata, že niektoré organizmy, špeciálne isté ginká, môžu obchádzať proces biologického starnutia. Výskum ale teraz ukazuje, že aj tieto mechanizmy majú isté limity. Kiahne mali už Vikingovia a zrejme prispeli k ich šíreniu po celej Európe. Znamená to, že toto ochorenie je staršie, než sme sa domnievali. Dosiaľ sme mali najstaršie dôkazy o kiahňach zo 17. storočia aj keď odborníci špekulujú, že vyskytovať sa mohli už pred 10-tisíc rokmi. Proti rezistentným mikróbom by nám mohli pomôcť aj tisícročné recepty. Vedci teraz zistili, že jeden stredoveký prípravok z cesnaku, cibule, vína a žlčovej soli dokáže účinne zabíjať niektoré baktérie vytvárajúce biofilmy, vrátane odolného zlatého stafylokoka.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Najskôr ich museli vytiahnuť z tej obrovskej hĺbky. No a potom, potom, keď sa ich pokúšali odfotiť, vedci zistili, že sa to vlastne nedá. Ukázalo sa, že tieto ryby sú také čierne, že vlastne čiernu vytvárajú úplne novým spôsobom. Čo je teda dôležité, pretože takáto ultračierna je rozdielom medzi životom a smrťou. Tento týždeň sa v podcaste Zoom vyberieme do morských hlbín za ultračiernymi rybami, pozrieme sa, či ľadovým medveďom hrozí vyhynutie a ako by krajiny mohli znížiť emisie oxidu uhličitého. Krátke správy z vedy Vedci objavili nový druh baktérie, ktorá pojedá kov. Výskumníci pritom na baktérie narazili náhodou, po tom, ako robili pokusy s mangánom. Objav by mohol pomôcť lepšie pochopiť aj takzvané mangánové hrudy - kovové gule, ktoré dokážu byť veľké aj ako grapefruit, často nachádzané na dne mora. Sibírske horúčavy by boli bez klimatickej zmeny takmer nemožné. Ukazujú to výpočty medzinárodného tímu vedcov. Sibírske horúčavy sú tak jedným z najsilnejších vplyvov klimatickej zmeny na počasie, aký sme kedy videli, naznačujú výskumníci. Vedci zistili, že sopky na Venuši sú stále aktívne, našli dokonca až 37 takýchto vulkánov. To mení pohľad na nášho planetárneho suseda, ktorý nie je mŕtvym, ale geologicky stále aktívnym telesom. Opité zvieratá môžu mať kvalitnejšie mäso, alkohol dokonca u nich znižuje stres. Výskumníci teraz zistili, že prasatá kŕmené zvyškami fermentovaného jačmeňa používaného na výrobu istého japonského likéru mali menej stresu a ich mäso bolo podľa znalcov chutnejšie.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Mali skrátka šťastie. Žili tak alebo onako, postili sa alebo si dopriali, no jednoducho sa dožili dlhého veku. Lenže, nech už sú povery a anekdoty akékoľvek, nie sú vedou. A vedci chcú tiež zistiť, čo sa ukrýva za dlhovekosťou a čo má vplyv na to, akého sa nakoniec môže dožiť veku. A zdá sa, že teraz našli odpovede. Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme, aké faktory vplývajú na dlhovekosť ľudí a ako sa dožiť stovky, zistíme, aký nový liek by mohol pomôcť v boji proti HIV, ale aj ako súvisia genetika a prejavy náklonnosti u žien. Krátke správy z vedy Nový matematický model by mohol zlepšiť predpovede zemetrasení. Vedci začali experimentmi v mikroskopickom meradle a vďaka nim sformulovali rovnice, ktoré by mohli pomôcť pri príprave a predvídaní problémov. Náš Mesiac je zrejme o trošku mladší, ako sme si dosiaľ mysleli. Nový model ukazuje, že Mesiac ako pozostatok po zrážke mladej Zeme s protoplanétou veľkou asi ako Mars vznikol pred 4,425 miliardami rokov. Uhlíková daň môže znížiť emisie skleníkových plynov, naznačuje nová štúdia, ktorá preskúmala politiky viac ako 140 krajín a ich dopady na emisie oxidu uhličitého. Zdá sa, že krajiny s uhlíkovou daňou majú o niekoľko percent nižšie emisie. Vedci objavili kľúčovú zložku, vďaka ktorej imunitný systém dokáže reagovať na nákazu novým koronavírusom. Zistili, že prakticky všetky protilátky sú kódované istým génom. Tento objav by mohol pomôcť pri vývoji vakcín a liekov.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Milujete horory a katastrofické filmy? Viete presne, čo sa bude diať, až nastane zombie apokalypsa? Vlastne, to je dobrá správa. Vedci sa totiž pozreli, ako milovníci takýchto žánrových diel zvládajú skutočné katastrofy... a aktuálna pandémia bola pre nich dobrým modelovým príklad. No a ukázalo sa, že takíto ľudia sú pripravení lepšie. Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, ako nás na zlé časy pripravujú katastrofické filmy, dozvieme sa, ako ľudstvo zvrátilo ochladzovanie našej planéty i ako astronómom zrazu zmizla hviezda. Krátke správy z vedy V mexickej podmorskej jaskyni našli starovekú okrovú baňu, v bani začali ťažbu zrejme už pred 12-tisíc rokmi. Nálezisko našli jaskynní potápači našli vo vodách pri Yucatánskom polostrove, na mieste našli aj kosti a nástroje. Na Sibíri zaznamenali rekordné teploty. Jún bol totiž pre túto oblasť Arktídy rekordný a niektoré oblasti sa oteplili aj o desať stupňov. Výsledkom sú aj veľké požiare. Vedci sa teraz pozreli, čo spôsobil vpádov Normanov do Anglicka v druhej polovici 11. storočia. Ukázalo, sa, že pre obyčajných ľudí sa veľa nezmenilo: stravovacie návyky väčšiny vtedajšej populácie totiž zostali takmer totožné. Klimatická zmena môže spôsobiť v Arktíde extrémne vlny, ktoré by mohli mať devastačné účinky na pobrežie a na pobrežné regióny, vrátane miest. Nový výskum naznačuje, že výška vĺn by mohla byť do konca storočia dvoj až trojnásobná oproti dnešku, zvýši sa aj výskyt extrémov a pobrežných záplav.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Bolo to divoké obdobie. Po zavraždení Júlia Cézara sa Rím zmietal v chaose, triumvirát skončil vo vzájomných bojoch, dobové záznamy hovoria o chlade, neúrode a hladomore. Teraz však vedci prišli s vysvetlením, ktoré by časť týchto fenoménom mohlo vysvetliť. Na opačnej strane planéty sa totiž odohral obrovský výbuch sopky. Tento týždeň sa pozrieme na spojitosť medzi vulkanizmom a koncom rímskej republiky, zistíme, prečo by sme pri splachovaní toalety ju mali zakrývať doskou a dozvieme sa, že pod Austráliou sa ukrýva rozsiahla sieť podvodných riek. Krátke správy z vedy Pri Stonehenge objavili veľké podzemné šachty, ktorých vek sa odhaduje na približne 6500 rokov. Vytvárajú dvojkilometrový kruh, sú široké viac ako desať metrov a hlboké približne päť metrov. Kedysi mohli vytyčovať akúsi hranicu posvätnej oblasti. Vedcom sa podarilo opeliť stromy pomocou špeciálnych mydlových bublín. Japonskí výskumníci vytvorili bubliny, ktoré obsahovali peľ a pomocou bublifukových pištolí nimi opelili ovocné stromy. Táto nová metóda mala až 95-percentnú úspešnosť. Baktérie v našich črevách sú zrejme oveľa dôležitejšie, ako sme predpokladali. Nový výskum naznačuje, že existencia a množstvo niektorých baktérií v našich tráviacich systémoch ovplyvňuje špecifické zmeny v našich DNA. Na bývalej planéte Pluto mohol byť kedysi tekutý oceán a dodnes mohol zostať hlboko pod jeho ľadovým povrchom. Tvrdí to nový výskum, ktorý sa odvoláva na podmienky, za akých toto teleso vznikalo. Scenár takéhoto horúceho štartu je v rozpore s hypotézami, ktoré hovoria, že Pluto vznikol ako studený objekt zo skál a ľadu.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Kde všetci sú? Zrejme ste už podobnú otázku počuli. Pretože, veď rátajme spolu: len v našej galaxií sú stovky miliárd hviezd. Okolo týchto hviezd krúžia planéty. Miliardy sa ponášajú na našu Zem. Tak ako je možné, že sa vesmír nehemží mimozemskými civilizáciami? A koľko ich teda je? Vedci sa teraz pokúsili na túto otázku nájsť odpoveď. Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na špekuláciu, koľko mimozemských civilizácii by mohlo byť len v našej galaxii, zistíme, ako sa motýle chránia pred dažďom a ako Mozartova hudba pomáha epileptikom. Krátke správy z vedy Odlesňovanie v brazílskom amazonskom pralese dosiahlo tento rok v máji nový rekord. Ochranári už teraz hovoria, že rok 2020 bude pre tento kľúčový ekosystém najhorším v moderných dejinách. Výskumníci zrejme podcenili, koľko skleníkových plynov sa môže dostať do atmosféry vďaka topiacemu sa permafrostu. Nová štúdia naznačuje, že odhady treba navýšiť o 14 percent a dôvodom je vplyv slnečného žiarenia. V polárnych oblastiach Saturnovho mesiaca Titan narazili na sopečné tvary. Ukazujú ich staršie zábery sondy Cassini a môže to znamenať, že tento mesiac je vulkanicky stále aktívnym. Výskumníci sa teraz pozreli, ako si svoje zranenia liečia rastliny. Ukazuje sa, že kľúčovú úlohu v tomto procese zohrávajú rastlinný hormón auxín a zmeny tlaku. Tie riadia množenie buniek, ktoré rany rastlín zapĺňajú.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Niekto vedľa vás zakašle či si nebodaj kýchne. Zrazu sa cítite nepríjemne chcete opustiť ten priestor, bojíte sa, že sa nakazíte. Toto správanie je úplne inštinktívne, a zároveň úplne zmysluplné. Vedci sa preto rozhodli zistiť, či podľa zvukov vôbec dokážeme zistiť, či je niekto naozaj chorý. A zdá sa, že odpoveď nás príliš nepoteší. Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, či sme podľa sluchu schopní rozoznať, či je niekto chorý, pozrieme sa na výskum, ktorý dokázal vytvoriť umelé červené krvinky a vyberieme sa do sveta kvapalných kryštálov. Krátke správy z vedy Inžinieri navrhli malý generátor, ktorý vyrába elektrinu pomocou tieňa. Zariadenie musí byť umiestnené tak, aby jedna jeho časť bola osvetlená a druhá zatienená. Kontrast v osvetlení spôsobí rozdiel v napätí oboch častí a tak vznikne elektrický prúd. Japonskí vedci zisťovali, akým druhom túlenia dokážete najúčinnejšie upokojiť bábätko. Pokusy ukázali, že malé deti uprednostňujú stredne silné privinutie. Obyčajné držanie nemá totiž dostatočne tíšivý efekt a pevné objatie dokonca deťom uberá z pohody. Objavili najstaršiu čínsku figúrku. Malú figúrku vtáka vyrezanú z opálenej kosti našli v čínskej provincii Henan. Soška je kratšia ako dva centimetre a pochádza z paleolitu spred 13 800 až 13 000 rokov. Blízko zemského jadra našli vedci neznáme štruktúry. Skúmaním tisícok seizmických vĺn zistili, že na hranici tekutého a pevného zemského jadra sa objavujú štruktúry nezvyčajne horúceho a hustého zloženia.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Najlepší priateľ človeka. Ktorý a pre nás obetuje a položil by za nás život. Ale naozaj? Naozaj sa takto pes správa? A chce nás skutočne zachrániť, keď voláme o pomoc? Nuž, presne na to sa teraz vedci pozreli v novom experimente. A my vďaka nemu vieme, ako to je naozaj. Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na to, či nás psy skutočne chcú zachraňovať, vyberieme sa za dávnymi Maymi a ich novoobjavenými stavbami a zistíme, čo napáchajú ecigarety v našich ústach. Krátke správy z vedy Vedci teraz určili, z čoho bol zložený záhadný medzihviezdny objekt Oumuamua, ktorý sme si všimli v roku 2017. Návštevník z inej hviezdnej sústavy, pri ktorom sa dokonca chvíľu špekulovalo o jeho umelom mimozemskom pôvode, sa skladá zo zamrznutého vodíka. Oumuamua je vlastne takým obrovským kozmickým ľadovcom. Prvé galaxie a hviezdy zrejme vznikli skôr, ako sme si dosiaľ mysleli. Ukazujú to nové pozorovania Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu. Prvá populácia hviezd podľa astronómov jestvovala už 500 miliónov rokov po veľkom tresku. Vedci sa domnievajú, že našli oblasť s najčistejším vzduchom na Zemi. Oblasť sa nachádza nad Južným oceánom, ktorý obklopuje Antarktídu. Zdá sa pritom, že túto oblasť dosiaľ neovplyvnila ľudská aktivita. Astronómovia narazili na planetárny systém, ktorý sa dosiaľ najviac ponáša na ten náš. Okolo hviezdy Kepler-160 pripomínajúcej naše Slnko obieha exoplanéta, ktorá nie je ani dvakrát taká veľká ako Zem a mohli by na nej panovať teploty, ktoré sú vhodné na život.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Patria alebo nepatria. Teda paradajky, a ten spor prebieha roku rokúce a znie nejaké takto: je lepšie paradajky skladovať v chladničke alebo je lepšie ich nechať vonku? No a teraz sa na to pozreli vedci a ukázali, čo je naozaj dôležité. A teda teplota skladovania to nie je. Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na to, ako najlepšie skladovať paradajky a čo o výsledku rozhoduje, prečo čmeliaky obhrýzajú rastliny a ako to súvisí s ich kvitnutím a ako podporiť rast svalov aj po tridsiatke. Krátke správy z vedy NASA hľadá ľudí pre experiment so sociálnou izoláciou. Misia bude súčasťou príprav na cestu na Mars a na Mesiac. Počas ôsmich mesiacov uchádzači zažijú podmienky podobné tým, aké by mali podľa predpokladov zažiť astronauti počas misií na Marse. Astronómovia zrejme videli zrod novej planéty, na fotke pripomína Sauronovo oko. V okolí mladej hviezdy AB Aurigae sledovali hustý disk plynu a prachu, ktorý má výraznú špirálovitú štruktúru. Vo vnútornej oblasti si všimli nápadné pokrútenie, ktoré by mohlo naznačovať polohu vznikajúcej planéty. Cvičenie zlepšuje pamäť, zvyšuje prietok krvi v mozgu. Tento jav môže pomôcť najmä starším ľuďom a tiež vedcom pri ďalšom skúmaní liečby Alzheimerovej choroby. Horúčavy majú len malý vplyv na šírenie nového koronavírusu, vyplýva z novej štúdie. Vedci zistili, že horúčavy a zvýšená vlhkosť ovzdušia ovplyvňujú šírenie koronavírusu len v malej miere.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Bude teplejšia. Naša planéta sa mení a všetkých nás čaká budúcnosť, ktorá bude v priemere horúcejšia. Vedci si preto kladú otázku, aké teplo dlhodobo ľudské telo zvládne. A aký vplyv na to má vlhkosť okolitého prostredia. Zdá sa, že teraz máme prvé odpovede: a ukazujú nepríjemný scenár, ktorý zasiahne milióny obyvateľov našej planéty. Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na vlhkosť, horúčavy a hranicu, ktorú už človek nemusí prežiť, zistíme, ako sa vírus HIV ukrýva pred liečbou a lepšie spoznáme fungovanie nočných mor. Krátke správy z vedy Premorenie populácie novým koronavírusom zrejme nemá zmysel. Naznačuje to testovanie vo viacerých krajinách, kde pandémia nevytvorila protilátky ani u desiatich percent populácie. Tiež sa ale ukazuje, že vakcína protilátky vytvorí. Vedci vyriešili záhadu prúdov pripomínajúcich lávu na Marse. Podľa nového výskumu ich nevytvorila vyliata láva, ale blato. Vyskytujú sa na miestach, ktorá kedysi dávno vytvorila tečúca voda. Astronómovia zrejme vyriešili záhadu príliš hmotného hviezdneho systému zloženého z dvoch neutrónových hviezd. Na začiatku bol pár neutrónová hviezda a hviezda, ktorej neutrónová hviezda zobrala časť hmoty, následne hviezda vybuchla a zostala z nej tiež neutrónová hviezda. Výskumníci sa teraz pozreli, ako zvieratá zo zoologických záhrad reagujú na fakt, že tam zrazu nechodia návštevníci. Prvé náznaky ukazujú, že niektoré druhy si to užívajú, no v prípade primátov bolo zaznamenané aj správanie, že ľudí priamo hľadali.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Prirovnávajú to k letu človeka na Mesiac. Alebo teda aspoň k programu Apollo, ktorý ho tam dostal. Pretože ovládnuť fotosyntézu, to je tiež takým svätým grálom, tento raz biológie a biochémie.A zdá sa, že vedci teraz urobili obrovský krok vpred, takže výsledkom sú umelé chloroplasty, ktoré sú rýchlejšie a efektívnejšia ako všetko, čo dosiaľ dokázala vytvoriť príroda.Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na umelú fotosyntézu v laboratóriu, vysvetlíme si, prečo sa pohybuje magnetický pól Zeme a zistíme, ako by drobná jednobunková príbuzná húb mohla zbaviť svet malárie.Krátke správy z vedyNetopiere s koronavírusom spolupracujú, vytvorili si totiž unikátnu imunitu. Bunky netopiera dokážu byť nakazené celé mesiaca bez toho, aby zviera ochorelo. Problémom je, keď sa netopier dostane do stresu: vtedy sa naruší rovnováha medzi jeho imunitou a vírusom a vírus sa môže ďalej šíriť.Vedci v Bulharsku objavili najstaršie dôkazy prítomnosti Homo sapiens v Európe. V jaskyni Bačo Kiro na severe krajiny našli úlomky zubu a kosti, ktoré naznačujú, že Homo sapiens žil v Európe už pred 45-tisíc rokmi.Astronómovia objavili čiernu dieru, ktorá je dosiaľ najbližšia našej planéte. Objekt, ktorý sa nachádza v súhvezdí Ďalekohľad, je od našej planéty vzdialený zhruba 1000 svetelných rokov.Vedci vytvorili nový program, ktorý dokáže sám analyzovať zábery kozmu a hľadať v nich a klasifikovať galaxie a hviezdy. Táto umelá inteligencia prezývaný Morpheus pomôže astronómom rýchlejšie spracovať dáta.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Je to jedna z najväčších kozmických záhad. Alebo teda, donedávna bola. V kozme sa totiž objavujú extrémne, veľmi rýchle a krátke rádiové záblesky, ktoré majú ohromnú energiu.Dokonca aj vedci pripúšťali, že nevieme vylúčiť ich umelý pôvod. Zdá sa ale, že teraz astronómovia túto záhadu rýchlych rádiových zábleskov vyriešili. A pomohla im v tom naša vlastná galaxia.Tento týždeň si v podcaste Zoom odpovieme, ako asi vznikajú rýchle rádiové záblesky, zistíme, že odpad a odpadky recyklovali už starovekí Rimania a ako sa vedci snažia zbaviť detskej obrny novou vakcínou.Krátke správy z vedyPoľnohospodárska pôda, ktorá bude v budúcnosti potrebovať umelé zavlažovanie, môže byť až štyrikrát väčšie, ako hovorili doterajšie odhady. Nový výskum hovorí, že staršie modely nebrali dobre do úvahy zmeny v populáciách a dostupnosť vody.Astrobiológovia idú otestovať zariadenie, ktoré bude na Marse hľadať stopy života. Test prístrojov, ktoré ponesie rover Perseverance, sa odohrá v juhoaustrálskej púšti. Pristroj sa tam pokús nájsť stopy skorého života na Zemi.Tretina svetovej populácie by mohla v roku 2070 žiť v extrémnych horúčavách. Ak sa nepodarí obmedziť emisie skleníkových plynov, viac ako 3,5 miliardy ľudí bude o 50 rokov žiť v oblastiach s priemernou ročnou teplotou nad 29 stupňov Celzia.NASA uzavrela sú súkromnými vesmírnymi spoločnosťami kontrakty na pristávací modul, ktorý by dostal ľudí späť na Mesiac. O vývoj sa pokúsia napríklad SpaceX Elona Muska či Blue Origin Jeffa Bezosa. NASA chce, aby astronauti pristáli na Mesiaci do roku 2024.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Naša planéta bude vyzerať inak. Napríklad taká Arktída, tá môže byť už o niekoľko rokov vďaka otepľujúcej sa Zemi v lete úplne bez ľadu.Čo zase spôsobí, že planéta sa bude otepľovať rýchlejšie, keďže ľa odráža slnečné svetlo.Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, prečo už v polke tohto storočia môže byť letna Arktída úplne bez ľadu, že vedci vytvorili nanomateriál tvrdší ako diamant a že hmyz mizne závratným tempom.Krátke správy z vedyČína predstavila názov svojej prvej vesmírnej misie na Mars. Výraz je odvodený z názvu vyše 2000 rokov starej básne. Misia sa bude volať Tchien-wen-1, čo znamená Otázky nebesiam.Astronómovia pravdepodobne narazili na prstenec okolo planéty, ktorá obieha Proximu Kentaura. Nová analýza dát totiž narazila pri Proxime c na čudné anomálie a tie dobre vysvetľuje napríklad teleso so systémom prstencov.Vedci teraz vysvetlili prečo exoplanéta pri hviezde Fomalhaut zmizla z dosahu Hubblovho teleskopu. Zdá sa totiž, že to žiadna planéta nebola a mohlo ísť len o oblak prachu po masívnej kolízii dvoch ľadových telies.Sahara bola pred miliónmi rokov najnebezpečnejšie miesto na Zemi, naznačuje nový výskum. V oblasti sa pred 100 miliónmi rokov nachádzal rozsiahly riečny systém, ktorý priťahoval predátorov.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Je to čudo čudesné. Dobre, toto asi nie je najlepší úvod, akým by mal začínať podcast o vede a vedcoch, ale e to relatívne dobrý opis.Pretože existuje tvor, ktorý v sebe stiera rozdiely medzi jednotlivcom a skupinou. A medzi orgánom a organizmom. Takýto rúrovník je zložený z tisícok organizmov, ktoré sa správajú ako jeden. A teraz dokonca objavili takého, ktorý má 45 metrov.Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, čo všetko sa môže ukrývať pod morskou hladinou, že zo zemského jadra zrejme vyteká železo a čo majú spoločné ochorenie covid-19 a dávna vakcína proti tuberkulóze.Krátke správy z vedyV Európe podceňujeme dopady inváznych druhov rastlín, naznačuje nový výskum. A to nielen na ekosystémy, ale aj keď dôjde na alergie. Následky po ambrózii palinolistej pritom stoja európske zdravotníctvo miliardy eur ročne.Rastúce koncentrácie oxidu uhličitého v našej atmosfére nespôsobujú len klimatickú krízu. Nový výskum naznačuje, že môžu mať negatívne dopady aj na naše myslenie. Vyššie koncentrácie oxidu uhličitého by totiž do konca storočia mohli ovplyvniť našu schopnosť rozhodovať sa a strategicky premýšľať.Vedci vysvetlili prečo exoplanéta pri hviezde Fomalhaut zmizla z dosahu Hubblovho teleskopu. Zdá sa totiž, že objekt Fomalhaut b nebol planétou, ale len oblakom prachu po masívnej kolízii dvoch ľadových telies.Prvá medzihviezdna kométa v našej slnečnej sústave je veľmi odlišná od väčšiny ostatných komét. Teleso 2I/Borisov, ktoré sa objavilo minulý rok, má deväť až 26-krát vyšší obsah oxidu uhoľnatého. Mohlo by to znamenaťSee omnystudio.com/listener for privacy information.

Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, ako vyzerala Antarktída pre desiatkami miliónov rokov, prečo olivovníkom hrozí katastrofa za milióny eur a ako našu planétu na konci tohto mesiaca minie veľký asteroid.Krátke správy z vedyV odbornom vedeckom časopise vyjde po ôsmich rokoch kontroverzný matematický dôkaz, ktorému takmer nik nerozumie. Koncom leta v roku 2012 rešpektovaný japonský matematik Šiniči Močizuki zverejnil výsledok svojej vyše desaťročnej práce, niektorí vedci ale hovoria, že jeho riešenie takzvanej hypotézy abc má chyby.Atmosféra Zeme je oveľa prašnejšia, ako sme sa domnievali. Navyše, hrubého prachu, ktorý prispieva k otepľovaniu našej planéty, je až štyrikrát viac, ako odborníci dosiaľ predpokladali a ako používali vo svojich klimatických modeloch.Čierna diera dokáže nielen svetlo uväzniť, dokáže ho aj ohnúť tak, že sa napokon odrazí a následne unikne z gravitačného vplyvu tohto exotického objektu. Jav teoretici predpovedali už v 70. rokoch, až teraz sa ho však podarilo pozorovať.Ak sa nám do konca storočia nepodarí dodržať záväzky vyplývajúce z Parížskej klimatickej dohody, bude nás to stáť 600 biliónov dolárov. Dohoda hovorila, že by sme oteplenie mali udržať do 1,5 stupňa, momentálne však smerujeme k planéte teplejšej o 3 až 4 stupne.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Sú to preteky a preskakujú sa kroky, ktoré by sa pri normálnom vývoji liekov nepreskakovali. Aj tak sa nám ale zdá, že hľadanie vakcíny či liekov na nový koronavírus postupuje nejako pomaly.Výskumníci však narazili na niekoľko sľubných látok, ktoré by nám raz mohli pomáhať: a o jednej z nich si povieme viac.Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme, ako postupuje vedecký boj proti novému kronavírusu a či sa máte báť nákazy aj u vašich domácich zvierat , ale tiež sa vyberieme do stredoveku, pričom o dobovej politike nám bude rozprávať dávny ľadovec.Krátke správy z vedyJaponskí astronómovia prišli s vysvetlením, prečo je planéta Urán taká zvláštna. Nazdávajú sa, že kedysi v časoch mladej slnečnej sústavy do Uránu narazilo teleso veľké alebo mierne väčšie ako naša Zem a planétu naklonilo.Klimatická zmena ovplyvní veľkosť rýb, naznačuje nový výskum. To bude mať len ťažko predvídateľný vplyv na celý potravinový reťazec, obávajú sa teraz vedci.V jantári z Austrálie našli dve páriace sa muchy, majú vyše štyridsať miliónov rokov. Takýto nález je vzácny, len málokedy sa totiž podarí objaviť zviera zakonzervované pri nejakej činnosti - a toto je vôbec prvý objav párenia zakonzervovaného v jantári.Niektorí vedci naznačujú, že oficiálne počty nakazených novým koronavírusom sú hlboko podcenené. Niektoré simulácie vychádzajúce z odhadovanej smrtnosti a počtu úmrtí vraj ukazujú, že poznáme možno len 6 percent všetkých nakazených.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Možno tiež cítite strach. Možno úzkosť, možno paniku. Jednoducho, táto kríza je ťažká a ešte bude trvať dlho. Bojíme sa, že ochorieme, že ochorejú naši blízki, obávame sa, ako a či vôbec to zvládne ekonomika, či zajtra budeme mať ešte nejakú prácu. No ak tieto stavy chcete utápať v alkohole, naozaj to nerobte. Naopak, ešte situáciu zhoršíte.Tento týždeň sa v podcaste pozrieme, prečo je pitie alkoholu v stresových situáciách naozaj zlým nápadom, ako sa zotavuje ozónová vrstva na našej planéte a ako jedna sada dát pri skúmaní tmavej hmoty priniesla úplne protichodné výsledky.Krátke správy z vedyVedci špekulujú, že by mohli nakaziť novým koronavírusom zdravých dobrovoľníkov. Výrazne by to totiž urýchlilo testovanie účinnosť vyvíjaných vakcín. Normálne by bol takýto postup na hrane etiky.Nový algoritmus dokázal prepísať zmeny v mozgovej aktivite do viet, a to v reálnom čase a pri chybovosti len zhruba tri percentá. Podľa vedcov je to ďalší krok k schopnosti dekódovať to, čo ľudia vravia, len pozeraním sa na jeho mozgové vlny.Letokruhy stromov by nám mohli povedať, kedy presne v staroveku vybuchla sopka Théra. Dnešná kaldera gréckeho ostrova Santorini je pozostatkom po tejto katastrofickej antickej udalosti. Podľa výskumu Théra vybuchla v roku 1560 pred našim letopočtom.Naši predkovia radi liezli. Vedci teraz narazili na dôkazy, že praľudia pred dvomi miliónmi rokov stále radi a pravidelne lozili na stromy. Naznačujú to bedrové kosti a kĺby našich predkov.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Zdá sa, že pri všetkom tom zle môže koronakríza priniesť aj jeden nezamýšľaný benefit.Už prvé merania totiž naznačujú, že vo vzduchu je teraz menej emisií škodlivých a skleníkových plynov, ako bolo ešte nedávno. Otázka však je, dokedy nám to vydrží. A či bojovať proti klimatickej kríze teraz budeme mať vôľu.Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, čo robí koronavírus so skleníkovými plynmi v atmosfére, zistíme, ako rýchlo sa dokážu do prírody uvoľňovať mikroplasty a tiež sa pozrieme na dávne zvitky od Mŕtveho mora, ktoré sa ukázali ako podvrh.Krátke správy z vedyVedci narazili na supravodivosť u meteoritov. Keď výskumníci preskúmali pozostatky po pätnástich rôznych kométach a asteroidoch, pri dvoch telesách narazili na supravodivé zrniečka.Vedci našli dosiaľ najstaršieho dvojstranovca. Dávny príbuzný ľudí a väčšiny zvierat pripomínal drobného červa. Stvorenie bolo menšie ako zrnko ryže a pred 555 miliónmi rokov si hľadalo útočisko na dne vtedajších morí.K Slnku momentálne mieri kométa Atlas, ktorá by sa už o par mesiacov mohla postarať o zaujímavé nebeské divadlo. Teleso objavili astronómovia len minulý rok v decembri a na nočnej oblohe by mohlo byť jasnejšie ako planéta Venuša.Naša slnečná sústava získala svoju dnešnú podobu už relatívne krátko po svojom zrode. Nové simulácie naznačujú, že sa tak mohlo stať už v priebehu prvých sto miliónov rokov po jej sformovaní.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Naše mozgy sa s nami pohrávajú. A niekedy nás takmer doslova nútia robiť veci, ktoré vlastne nedávajú žiaden rozumný zmysel. Prejavuje sa to aj v kritických a krízových situáciách – a jednou z takýchto iracionálnych odpovedí je napríklad panické skupovanie toaletného papiera.Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, aká chyba v myslení môže za naše panické nakupovanie, aký materiál je najvhodnejší na podomácky šitú rúšku a akú extrémnu planétu vo vesmíre teraz objavili astronómovia.A táto epizóda je trochu zvláštnu, bude totiž bez krátkych vedeckých správ. My sme ale vlastne radi, že sa nám ju vôbec v tejto kríze, počas ktorej sa všetko vrátane vedy spomalilo, dokázali nahrať. Tak si držme palce, dávajme na seba pozor a spolu to zvládneme.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Už to chvíľu vyzeralo, že možno ešte počas našich životov uvidíme na nočnej oblohe jedno z vôbec najúchvatnejších vesmírnych divadiel: výbuch supernovy. No zdá sa, že Betelgeuze predsa len tak skoro nevybuchne.A astronómovia zrejme konečne zistili, prečo sa hviezda posledné týždne správala tak veľmi čudne.Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, čo bolo za pohasínaním a rozjasňovaním známej hviezdy na konci jej života, pozrieme sa, čo majú spoločné slnečné škvrny a veľryby uviaznuté na plytčinách a aká katastrofa sa odohráva v amazonskom dažďovom pralese.Krátke správy z vedyAj nová analýza údajov z Veľkého hadrónového urýchľovača naznačuje, že sa pri rozpade istej častice deje čosi zvláštne. Experiment LHCb stále vidí pri rozpade takzvaného B0 mezónu odchýlky od štandardného modelu.Výskumníci prvýkrát použili priamo v tele pacienta génovú metódu CRISPR, lieči dedičnú slepotu. Gény upravovali priamo v oku pacienta. Zákrok má otestovať, či je možné úpravou génov odstrániť zriedkavú mutáciu. Takzvaná Leberova kongenitálna amauróza 10 je hlavnou príčinou detskej slepoty a zatiaľ na ňu neexistuje účinná liečba.Nový výskum naznačuje, že Zem a Mesiac nie sú dvojičky, aspoň ak dôjde na kyslík. Telesá majú odlišné zloženie izotopov tohto prvku, čo môže znamenať, že nerozumieme poriadne tomu, ako Mesiac vlastne vznikol.Vyliečili druhého človeka na svete z HIV. Pacient podstúpil transplantáciu kmeňových buniek. Darca kmeňových buniek bol nositeľom zriedkavej mutácie, ktorá zabezpečuje odolnosť proti vírusu HIV. Po transplantácii si pacient sám začal tvoriť rovnako odolné bunky.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Tiež neznášate upratovanie? Alebo teda naopak, tiež upratovanie milujete?Okolo poriadku a poriadkumilovnosti jestvuje kopu mýtov a mnohí ľudia si na nich založili celkom úspešné kariéry. Ale teraz sa na poriadok a neporiadok pozreli vedci a skúmali, čo robia s našimi mozgami. A zistenia sú to celkom zaujímavé.Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, ako naše mozgy reagujú na poriadok alebo na neporiadok, zistíme, prečo by sme raz piesočnaté pláže mohli poznať len na pohľadniciach a ako údajná tabula, ktorá mala chrániť Ježišovu hrobku vlastne ani nie je z Nazaretu.Krátke správy z vedyPotkany sa snažia vyhnúť tomu, aby ublížili iným potkanom. Ukázal to nový výskum, ktorý sa pokúša vysvetliť, prečo sa takáto snaha neublížiť vyskytuje u človeka a či ju majú aj iné tvory. Ukázalo, že s tým má čosi spoločné oblasť v mozgu spájaná s empatiou a je to biologická danosť.V meteorite, ktorý objavili už v roku 1990 v Alžírsku, teraz vedci našli bielkovinu. Už predtým vedci narazili na molekuly, ktoré sú nevyhnutné na vznik aminokyselín v meteoritoch a kométach. Ale až dosiaľ nenarazili na žiaden proteín.Niektorí fyzici naznačujú, že vedia vysvetliť anomáliu v rozpadoch častíc, ktoré sa nazývajú kaóny. Na anomáliu narazili japonskí vedci minulý rok. Mohla by sa za ňou ukrývať nová častica, ktorá by ukazovala na novú fyziku.Mikroplasty už objavili aj v tele dosiaľ neznámeho kôrovca z hlbín Mariánskej priekopy. Kôrovca objavili v hĺbke šesť až sedem kilometrov. Mikroplasty do tejto hĺbky oceánu prenikajú rôznymi spôsobmi, napríklad výkalmi morských živočíchov.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Trochu im aj závidím. Napriek vyššiemu veku sú ich kognitívne schopnosti ako u výrazne mladších, cítia sa dobre a starobu si užívajú. A vedci ich volajú superstarci.Dlho chceli výskumníci zistiť, čo za tajomstvo ukrývajú a ako je možné, že niekto starne lepšie a niekto iný zase oveľa horšie. A možno, konečne, narazili na prvé odpovede.Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme za tajomstvom superstarcov, zistíme, či v Tutanchamónovej hrobke našli tajnú komoru a čo zistili vesmírna sonda po roku strávenom v blízkosti Marsu.Krátke správy z vedyČajky milujú jedlo ľudí. Vedci totiž experimentálne dokázali, že ak si majú vybrať medzi dvomi totožnými kusmi jedla, výrazne častejšie siahnu po jedle, ktoré predtým videli držať v ruke človeka.Aj veľké exoplanéty môžu mať podmienky vhodné na život. Na príklade telesa K2-18b astronómovia ukázali, že aj planéta takmer deväťkrát taká hmotná ako naša Zem môže mať podmienky na vodu v kvapalnom skupenstve a na vhodnú atmosféru.Naši dávni predkovia mali románik a to románik s neznámou populáciou ľudí. Dôkazy sa totiž nachádzajú v našej DNA, ktorá ukazujú na dosiaľ neznámy poddruh človeka. Zdá sa totiž, že spoločný predok neandertálcov a denisovanov sa krížil s neznámou populáciou už pred viac ako sedemstotisíc rokmi.Výskumníci narazili na podobnosť v mozgovej aktivite medzi ľuďmi a včelami. Ukázalo sa, že takzvané alfa-oscilácie v mozgoch majú rovnaké vlastnosti. Toto zistenie by nám mohlo pomôcť lepšie pochopiť naše vlastné mysle.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Veľké boli asi ako auto. Bojovali medzi sebou a keď na to prišlo, dokázali sa ubrániť aj pred obrovitánskymi krokodílmi tej doby, ktoré mali aj desať metrov.Skrátka, na našej planéte kedysi žili obrovské korytnačky, no dodnes nám po nich zostali iba fosílne nálezy a panciere.Tento týždeň sa v podcaste Zoom vyberieme do nie až tak ďalekej minulosti za ohromnými korytnačkami, ktoré lovili menšie ryby, povieme si o tom, ako vyrobiť elektrinu z dažďa a aké sú kombinácie rizík, ktoré by mohli viesť ku kolapsu našej planéty.Krátke správy z vedyOtepľovanie oceánov a následné zvyšovanie kyslosti morí môže spôsobiť, že do konca tohto storočia vymrú takmer všetky koralové útesy a ich ekosystémy. Vedci tiež predpokladajú, že v priebehu už najbližších dvadsiatich rokov môže zmiznúť 70 až 90 percent koralov.Súkromná vesmírna spoločnosť SpaceX chce vyslať štyroch kozmických turistov na ďalekú orbitu. Misia by sa mohla odohrať už v roku 2022 a jeden lístok by mal stáť viac ako sto miliónov dolárov.Vedci našli dôkazy o dosiaľ neznámom druhu pravekého človeka. Žil v Afrike pred zhruba pol miliónom rokov a jeho gény sa stále objavujú v niektorých západoafrických populáciách. Tento pračlovek alebo dokonca rôzne druhy praľudí vyskytujúce sa v DNA sú však zatiaľ neznáme, nemáme totiž o nich žiadne fosílne nálezy.NASA si vybrali štyri návrhy, ktoré sa majú rozpracovať do prípadných budúcich vesmírnych misií. Ich cieľom bude odhaliť tajomstvá našej vlastnej slnečnej sústavy. Jeden návrh chce preskúmať najväčší Neptúnov mesiac Tritón, ďalšie sa chcú zahľadieť na povrch Venuše a jej atmosféru a posledný návrh vraví o prieskume Jupiterovho mesiaca Io.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Dobre. V prvom rade sa dodnes nevieme poriadne dohodnúť, či sú vírusy vlastne živé, alebo nie.Ale keby aj, tým len zvláštnosti týchto obyvateľov nášho sveta nekončia: teraz dokonca vedci narazili na vírus, ktorý je čudný ešte aj na pomery vírusov. A obsahuje gény, ktoré sú pre nás úplne neznáme.Tento týždeň sa v podcaste Zoom vyberieme do exotickej ríše vírusov, zistíme, ako by jed primátov mohol byť kľúčom k pochopeniu alergie na mačky a dozvieme sa, ako by mohli zmiznúť svetlušky.Krátke správy z vedyV Česku našli najstaršiu pravekú stavbu z dreva. Drevená studňa pochádza zo 6. tisícročia pred našim letopočtom, je z dubových kmeňov a zachovala sa vďaka, tomu, že bola pod vodou. Vedci objekt teraz reštaurujú.Izraelskí vedci vypestovali palmy zo semien starých dvetisíc rokov. Kôstky so semenami sa našli v rokoch 1963 až 1991 na šiestich archeologických náleziskách: počas vykopávok v jaskyniach a v zrúcaninách palácov a osád. Výskumníci vypestovali šesť rastlín.Nové vesmírne observatórium Cheops poslalo svoje prvé zábery. Astronómovia teraz hovoria, že už prvé snímky sú lepšie, než predpokladali. Cheops, ktorý vyletel do kozmu iba v decembri, by mal pomôcť určovať veľkosť exoplanét, ich hustotu aj zloženie.Šťastný partner vedie k zdravšej budúcnosti. Výskum teraz ukázal, že váš optimizmus prispieva k zdraviu partnera a vedie k nižšiemu riziku Alzheimera, demencie a kognitívnych problémov.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Ešte nepanikárme. No keď sa tak pozeráme na vývoj epidémie čínskeho koronavírusu, minimálne buďme ostražití.Nezdá sa totiž, že by ľudstvo malo situáciu pod kontrolou... a naozaj, ale naozaj by sa hodila vakcína. Niekoľko vedeckých tímov sa už o ňu pokúša. Vlastne, najdlhšie budú trvať testy, nie ju vytvoriť.Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na lieky a na stav vakcíny proti koronavírusu, zistíme, že DNA neandertálcov nesú v sebe aj ľudia z Afriky a dozvieme sa, ako cigarety škodia aj po tom, ako ich zahasíte.Krátke správy z vedyTím vedcov v Bosne a Hercegovine narazil na jaskyniara vodného, ktorý sa nepohol zo svojho miesta celých sedem rokov. Tieto tvory sa dožívajú aj sto rokov a žijú v prostrediach bez predátorov a s nedostatkom potravy.Volanie tučniakov svojimi zákonitosťami pripomína ľudské lingvistické pravidlá. Napríklad čím sa niektoré slová či výrazy používajú v jazyku častejšie, tým sú kratšie. Podobný zákon sa ukázal aj v prípade tučniaka okuliarnatého.Vedcom sa podarilo sekvenovať genóm basmati ryže. Podarilo sa im to s dvomi variantami: jedna je odolná voči suchám, tá druha je zase rezistentná voči bakteriálnym ochoreniam. Zistenia tiež ukázali, že táto ryža je v skutočnosti hybrid.Ultrazvuk by mohol cielene zabíjať rakovinové bunky. Nová metóda založená na pulzoch s nízkou intenzitou by tak mohla pomôcť pacientom, pritom podľa vedcov dokáže nechať zdravé bunky nedotknuté.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Káva je potešenie. Dobrá šálka kávy skrátka dokáže človeku zlepšiť deň, alebo teda keď už nie deň, aspoň tú konkrétnu chvíľu. A okolo kávy a jej pitia, to je celá veda. Teraz aj doslova.Vedci totiž prišli s návodom, ako pripraviť ideálnu šálku kávy... a ako ju vedieť zopakovať. A nepýtali sa pri tom baristov, odpoveď im priniesla matematika.Tento týždeň sa v podcaste Zoom vyberieme za odporúčaniami pre kaviarne, zistíme, že pred šíriacim sa koronavírusom ako prvá varovala umelá inteligencia a tiež sa pozrieme na výbuch sopky Vezuv a čo jeho následky urobili s mozgami miestnych obyvateľov.Krátke správy z vedyHviezda Betelgeuse pokračuje v zoslabovaní, astronómovia teraz začínajú pochybovať, čo sa vlastne deje. Hviezda by mala nakoniec vybuchnúť ako supernova, no odhadovalo sa, že by sa to malo stať až o desaťtisíce rokov. Jej zmeny sa nám preto javia prirýchle.Vedci predpokladajú, že do roku 2100 sa zvýši v moriach množstvo fytoplanktónu. Fytoplanktón je časť planktónu tvorená rastlinami. Nové modely pritom protirečia starším hypotézam, ktoré naznačovali, že otepľujúce sa moria budú pre fytoplanktón nehostinné.Vedci ukázali, že takmer akýkoľvek zdroj pevného uhlíka sa dá zmeniť na grafén: napríklad aj staré pneumatiky od áut či zvyšky jedla. Kľúčom je elektrina, presnejšie krátke pulzy, ktoré dokážu zahriať látku a výsledkom procesu je grafén v podobe, ktorá je vhodná na ďalšie použitie.Nové výskumy ukázali, že na niektorých exotických planétach sú také extrémne podmienky, že dokonca trhajú molekuly v ich atmosférach. Napríklad na horúcom Jupiteri KELT-9b panuje 4300 stupňov a tieto podmienky rozbíjajú vodíkové molekuly, ktoré sa zase formujú na odvrátenej, nočnej strane planéty.See omnystudio.com/listener for privacy information.

S rakovinou je to zložité. Nejestvuje jedna rakovina, keďže sa zbláznia naše vlastné bunky, každý má svoju vlastnú.Lenže sa zdá, že vedci možno narazili na zásadný prelom, ktorý by mohol viesť k univerzálnej liečbe nádorov. A na prvých modeloch mechanizmus funguje, počkať si ale musíme na testy na ľuďoch.Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na nový objav v našom imunitnom systéme, ktorý by mohol viesť k lieku na rakovinu, bohužiaľ zistíme, že sme boli optimisti a že oxid uhličitý je oveľa väčší problém, než sme sa domnievali i ako to teda bolo s koncom éry dinosaurov.Krátke správy z vedyVoda na Marse bola bohatá na soli a minerály. Analýza sedimentov tiež ukázala, že sa vyformovali v prítomnosti tečúcej vody, ktorá mala pH podobné, ako majú dnešné moria na Zemi.Fyzici experimentálne ukázali, ako je nedokonalosť dôležitá. Demonštrovali, že napríklad roje hmyzu sa dokážu správať synchronizovane len vtedy, ak sú jednotlivé jedince rôzne.Ľudská kultúra sa vyvíja rovnako pomaly ako biologická evolúcia. Ukázal to medzinárodný výskum, v ktorom vedci porovnávali parametre kultúrnej evolúcie s parametrami evolúcie v prírode.Astronómovia objavili novú skupinu zvláštnych objektov neďaleko supermasívnej čiernej diery v strede našej galaxie. Tieto telesá vyzerajú ako plyn, no podľa vedcov sa správajú ako hviezdy.Podcasty SMESee omnystudio.com/listener for privacy information.

Tento svätý grál hľadáme stáročia, alchymisti by vedeli rozprávať. Nástroj na dlhý alebo nekonečný život, nesmrteľnosť... skrátka spôsob, ako prekonať biologické obmedzenia našich tiel a myslí .Okrem šarlatánov sa však podobnej téme venujú aj naozajstní vedci. A niekde treba začať, napríklad pri pochopení základných mechanizmov... a na to stačia trebárs červy. Práve u nich sa teraz podarilo päťnásobne predĺžiť ich životy.Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na zaujímavý mechanizmus, ktorým vedci dokázali predĺžiť život háďatiek obyčajných, vyberieme sa za rozlúštením záhady zvláštneho hrmotu, ktorý sa pred rokom a pol prehnal našou planétou a zistíme, ako a prečo sa za posledná desaťročia znížila priemerná teplota ľudských tiel.Krátke správy z vedySo zvyšujúcimi sa teplotami na našej planéte môžu mať problém aj tie najodolnejšie organizmy. Napríklad také tardigrady. Ukazuje sa totiž, že pomalky sú citlivé na dlhodobé vystavenie zvýšenej teplote.Oceány boli v roku 2019 najteplejšie v dejinách záznamov. Zvýšená teplota morí je dôsledkom globálneho otepľovania a vedci hovoria, že môže mať katastrofálny dopad na zemskú klímu.Nový klimatický model naznačuje, že záväzky vyplývajúce z Parížskej klimatickej dohody sú nedosiahnuteľné. Dôvodom nie je len aktuálny vývoj ale aj zistenie, že oxid uhličitý môže byť silnejším skleníkovým plynom, než sme sa domnievali.Vedci objavili najstarší materiál, ktorý existuje na našej planéte. Aj keď teda z našej planéty nepochádza: zrnká v meteorite, ktorý objavili v šesťdesiatych rokoch, sú podľa analýzy staré viac ako sedem miliárd rokov. Pochádzajú teda z čias ešte pred vznikom našej slnečnej sústavy.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Máme dve ruky, aj keď niekedy obe ľavé. A tieto ruky sú ideálne na používanie rôznych nástrojov.Nástroje používajú aj naši primátí príbuzní i viaceré druhy vtákov. Ale až dosiaľ sme si mysleli, že na to treba relatívne vyvinuté mozgy... lenže teraz nasnímali prvých morských vtákov, ktoré sa škrabali pomocou paličky. A teda používali nástroje.Tento týždeň sa v podcaste Zoom vyberieme za prekvapivými schopnosťami aliek bielobradých, pozrieme sa, ako môže fungovať miniatúrny urýchľovač častíc i ako pokračuje hádka paleontológov o rôzne druhy tyranosaurov.Krátke správy z vedyČeský vedec v USA vymyslel novú metódu merania alkoholu a je podľa výskumníkov presnejšia ako dychová skúška. Podstatou je totiž analýza potu: vodiči by sa teda miesto fúkania podrobovali testu, ktorý pripomína tehotenský. Teda prúžok, ktorým by sa zotrel pot.Gravitačné observatórium LIGO zachytilo ďalšiu zrážku neutrónových hviezd. Narazilo totiž na stopy gravitačných vĺn, ktoré vznikli pro spojení dvoch takýchto exotických objektov.Už jedna dávka protilátok môže zabrániť HIV. Kľúčom je, kedy sa protilátky podajú. Testy na makakoch ukázali, že jediná dávka protilátok zabránila v prenose vírus z matky na dieťa.Vedci skúmali, čo robí hudba s našimi mozgami. Zistili, že - nezávisle od hudobného žánru - sa aktivita dá namapovať najmenej trinástimi emóciami. Sú medzi nimi radosť, smútok, snenie, úzkosť... ale aj strach, vzdor či pocit vyčerpania.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Nový podcast Zoom bude špeciálny. Zvyčajne vám totiž rozprávame o nových objavoch: to však teraz robiť nebudem.Namiesto toho sa obzrieme do minulosti a trochu zahľadíme aj do budúcnosti. Zhrnieme si, aké sú podľa nás najväčšie vedecké objavy uplynulého desaťročia aj čo nás čaká v roku 2020.Tento týždeň sa pozrieme na najväčšie vedecké objavy predchádzajúcich rokov a skúsime predvídať, čo nás bude v novom roku čakať.Krátke správy z vedyBlízka hviezda Betelgeuze sa správa zvláštne. Jasnosť telesa rýchlo zoslabuje, čo pravdepodobne znamená, že hviezdu vzdialenú asi 700 svetelných rokov od Zeme čaká explózia. Vedci ale odhadujú, že sa tak stane až o státisíce rokov.Slávna socha Michelangelovho Dávida zrejme ukrývala medicínsky objav. Umelec do nej totiž vytesal takzvanú hrdlovú žilu, ale túto žilu a celý obehový systém opísali predchodcovia dnešných vedcov až v roku 1628. Michelangelo Dávida odhalil v roku 1504.Simulácie naznačujú, že vďaka globálnemu otepľovaniu hrozia v Himalájach povodne. Pretiecť by mohli až tisíce jazier, ktoré nezvládnu nápor vody roztápajúceho sa ľadu.Baktérie dokážu oklamať bunkovú smrť. Tento obranný mechanizmus používa imunitný systém na obranu, nový výskum však ukázal, ako ho niektoré baktérie dokážu potlačiť.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Už máme po sviatkoch a teda neviem ako vy, no pre mňa sa spájajú nielen s príjemnou spoločnosťou, ale aj s rovnako dobrým jedlom. A viete ako to s dobrým jedlom chodí... máva to následky.Vedci ale naznačujú, že majú návod nielen na správne chudnutie, pri ktorom sa nijako zvlášť nemusíme obmedzovať. Ale ešte aj zlepšuje celkový zdravotný stav, znižuje riziko cukrovky a napráva kardiovaskulárny systém. A kľúčom k takémuto zdravému stravovaniu má byť čas.Tento týždeň bude podcast Zoom trochu kratší a vyberieme sa len za dvomi väčšími vedeckými témami: pozrieme sa, ako funguje takzvané časovo obmedzené stravovanie a zistíme, čo robí s mozgami dlhodobý pobyt na osamelých antarktických expedíciách.Krátke správy z vedyAtmosféra vhodná na dýchanie nemusí byť v kozme až taká vzácna, ako sme si dosiaľ mysleli. Keď sa totiž do úvahy vezme aj fosfor a lepšie chápanie fotosyntézy, nový model naznačuje, že pravdepodobnosť svetov s kyslíkom rapídne narastie.Ak chceme zastaviť klimatickú zmenu, nebude stačiť len znížiť emisie skleníkových plynov. Nový výskum hovorí, že sa musíme úplne vzdať fosílnych palív.Veľký hladomor na začiatku 14. storočia v Európe spôsobili záplavy. Nasledovali nedostatok obilia, rast cien, choroby a objavili sa aj prípady kanibalizmu. Prívalové dažde sú pritom jedným z extrémov počasia, ktorých pravdepodobnosť dnes zvyšuje klimatická zmena.Vedcom sa podarilo izolovať protilátky, ktoré zablokovali vtáčiu chrípku. Tá sa prenáša z vtákov na človeka a môže zabíjať. Protilátky izolovali z dvoch pacientov, pripravili ich v laboratóriu a dali pokusným myšiam. Tie ochránili pred nákazou.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Naša planéta zrejme skončí zle. Teda, určite skončí zle, a to dokonca aj v prípade, že ju nezničíme my, ľudia. Na konci svojho životného cyklu Merkúr, Venušu aj Zem zhltne rozpínajúce sa Slnko.Ale čo po tejto kozmickej kataklizme zostane? Vedci teraz narazili na hviezdnu sústavu, ktorá ukazuje, ako dopadne v ďalekej budúcnosti tá naša. A je to zaujímavé pozorovanie.Tento týždeň sa v podcaste Zoom vyberieme do kozmu a do budúcnosti našej slnečnej sústavy, zistíme, čo za zvláštne častice vyvrhuje planétka Bennu a pozrieme sa aj na vikingské dejiny a čo nám o nich prezrádza nový objav pohrebnej lode z Nórska.Krátke správy z vedyĽad v Grónsku sa topí sedemkrát rýchlejšie ako v 90. rokoch a situácia je vážnejšia, ako predpovedali naše modely. Podľa vedcov sa príspevok Grónska k nárastu hladiny oceánov vyvíja smerom, ktorý možno považovať za pesimistický: riziko záplav tak narastie zhruba pre 400 miliónov ľudí.Evolúciu dinosaurov možno naštartovali vytrvalé dažde. Nástup teplého vlhkého počasia niekedy pred 230 miliónmi rokov mohol totiž zmeniť podobu a vývoj života na našej planéte.Tolerancia na alkohol mohla zachrániť našich prapredkov pred vyhynutí. Predchodcovia človeka boli totiž niekedy pred desiatimi miliónmi rokov na prahu vymretia, vytláčali ich prispôsobivejšie druhy opíc. Mutácia spôsobujúca schopnosť jesť fermentované popadané ovocie nás však možno zachránila.Vedci predstavili novú metódu, ktorou by sa dali vytvárať akési umelé bunky, ktoré napodobňujú pohyb skutočných živých buniek a sú enzymaticky aktívne. Metóda by mala pomôcť najmä pri skúmaní základných mechanizmov života.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Tiež milujete spoločenské hry? Také tie stolové, kde sa občas pohádate, občas nie... no takmer vždy je to kopa zábavy?Nuž, máme pre vás dobrú správu, ony nielen zabavia. Ony dokonca pomáhajú našim mozgom. Zdá sa totiž, že priamo aj nepriamo udržujú starnúci mozog v dobrej kondícii.Tento týždeň si v podcaste Zoom povieme o výhodách hrania stolových hier, pozrieme sa na nový slovenský materiálový výskum, ktorý by mohol pomáhať pri budúcej liečbe aj sa vyberiem do sveta časových kryštálov.Krátke správy z vedyV našej galaxii našli čiernu dieru, ktorá by vôbec nemala byť možná. Je totiž príliš hmotná. Objekt si astronómovia všimli vďaka jej hviezdnemu susedovi, ktorý čiernu dieru obieha. Mala by byť 68-krát hmotnejšia ako naše Slnko.Vedci naznačujú, že možno vyriešili záhadu zosuvov pôdy na Marse, ktoré akoby popierali zákony fyziky. Problémom je totiž prinízke trenie, teraz ale hypotéza hovorí, že príčinou nemusí byť ľadový povrch, ale skrytá, nestabilná vrstva ľahších skál, ktorá vytvára akési víry, ktoré napomáhajú vzniku marsovských obrovských rýchlych zosuvov pôdy.Sme na pokraji hromadného vymierania druhov, tvrdí aj Slovenská akadémia vied. Ľudstvo momentálne vyprodukuje v priebehu roka také množstvo emisií, aké by planéta Zem bez ľudskej činnosti vyprodukovala za desať rokov. Problémom je aj okysľovanie morí, stav ovzdušia, pitnej vody, ničenie pôdy, takže nasleduje ústup rozmanitosti druhov.NASA napokon našla indickú sondu, ktorá sa pokúsila o pristátie na Mesiaci, no o povrch našej prirodzenej družice sa rozbila. Pomohol im pritom amatérsky nadšenec. Lander Vikram misie Čandraján-2 sa rozbil na povrchu 6. septembra tohto roku.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Vonku je hnusne. Atmosféru zahalil smog, špina a prach, cítite sa unaveným a ešte sa vám ani nechce myslieť.Nuž, to nie je subjektívny pocit. Že znečistené ovzdušie má vplyv na naše fyziologické zdravie, vieme už desiatky rokov. No narastajúce množstvo štúdií ukazuje, že špinavý vzduch má dopady aj na naše myslenie: a teda na našu morálku a rozhodovanie.Tento týždeň si v podcaste Zoom povieme, aké prekvapivé dôsledky prináša znečistené ovzdušie, pozrieme sa do sveta materiálového inžinierstva na nový druh uhlíka s údajne magnetickými vlastnosťami a pristavíme sa i pri benefitoch, ktoré nám prinášajú priatelia.Krátke správy z vedyPlanéty by sa mohli nachádzať aj v okolí čiernych dier. Nové modely naznačujú, že v blízkosti supermasívnych čiernych dier, napríklad v strede galaxií by mohli krúžiť tisíce svetov. Stačí, ak je v oblastiach dosť materiálu, z ktorého by sa mohli vyformovať.V meteorite z alžírskych hôr vedci našli stopy, ktoré naznačujú dávnu prítomnosť ľadu. Dôležité je to preto, že sa odhaduje, že meteorit pochádza z dôb starších viac ako 4,5 miliárd rokov a je tak správou, ako mohla vyzerať naša sústava úplne na svojom počiatku.Vedci teraz opísali, ako si istý kmeň vírusu chrípky vytvoril odolnosť na antivirotiká, ktoré podávali lekári nakazenému pacientovi. Kmeň H3N2 zmutoval a vybudoval si rezistenciu na baloxavír a dokázal sa prenášať z človeka na človeka.Správy o tom, že na Jupiteri mizne Veľká červená škvrna, sú zrejme prehnané. Snímky síce naozaj ukazujú, že ustupujú mraky, no vedci zdôrazňujú, že zatiaľ nie sú dôkazy, že by sme zmenšoval alebo zoslaboval samotný vír, ktorý je podstatou tohto fenoménu.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Naša budúcnosť vôbec nevyzerá dobre. Nechceme vás nejako zvlášť strašiť, no asi ste už počuli, že sme prestali hovoriť o klimatickej zmene a hovoríme o klimatickej kríze.Vedci vydávajú správy a varovania, že sa nám teda ani náhodou nedarí dodržiavať medzinárodné klimatické záväzky a smerujeme ku svetu, ktorú sa otepľuje viac. A najhoršie dôsledky neponesieme my, ale dnešné deti.Tento týždeň si v podcaste Zoom povieme, do akého sveta vyrastajú naši najmenší, aká je korelácia medzi našim zdravím a vlastnením psa i budeme sa – znovu – čudovať nad umelou inteligenciou. Tento raz totiž dokázala predpovedať riziko smrti pacientov lepšie ako lekári... a nikto netuší, ako.Krátke správy z vedyRok 2019 nebol pre amazonský prales normálnym. Dáta ukazujú, že rozsah odlesňovania a množstvo požiarov sa vymykajú dlhodobému priemeru: jednoducho, situácia sa v Amazónii zhoršila.Arktída by mohla byť už v polovici tohto storočia v niektorých obdobiach roka úplne bez ľadu. Modely hovoria, že pri súčasnom otepľovaní by sa tak mohlo stať už v roku 2044, najpesimistickejšie odhady naznačujú Arktídu bez ľadu už v roku 2026.Niektorí fyzici naznačujú, že nič ako objektívna realita neexistuje. Ak teda hovoríme o kvantovom svete. Nový výskum ukázal, že v kvantovom mikrosvete mala dvojica pozorovateľov vlastné fakty. Skrátka, fakty boli pre nich subjektívne.Proti ebole existuje prvé schválené očkovanie a Svetová zdravotnícka organizácia už hovorí o historickej chvíli. Prvú vakcínu trvalo vyvinúť dvadsať rokov a už ju otestovali a funguje. Výskumníci chcú teraz vytvoriť očkovanie, ktoré bude ešte trvácnejšie a poskytne ochranu proti viacerým kmeňom eboly.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Vesmír je obrovský. Na tom sa asi zhodneme a nemusíme nad tým veľa špekulovať.Oveľa zložitejšia otázka ale je, ako táto obrovitosť vyzerá... či vesmír skôr pripomína plochú dosku – a teda keď raz vystrelíte svetelný lúč, tak poletí a poletí... – alebo sa stáča a takýto svetelný lúč by sa k vám raz v nekonečnej budúcnosti mohol vrátiť. Vedci si dosiaľ mysleli, že je skôr plochý. No zdá sa, že to tak nemusí byť.Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na tvar kozmu, zistíme, prečo po viac ako štyridsiatich rokoch NASA otvorila zapečatené vzorky z Mesiaca a čo robíte zle, ak kričíte na svojho psa.Krátke správy z vedyNový výskum naznačuje, že izbové rastliny nám nevyčistia vzduch v byte. Vplyv rastlín na kvalitu vzduchu vo vnútri budov je totiž podľa vedcov minimálny. Ak si doma chcete vyčistiť vzduch, najlepšie urobíte, ak otvoríte okná a vyvetráte.Predchodcovia ľudoopov zrejme chodili vzpriamení skôr, než sa predpokladalo. Nálezy pozostatkov štvorice jedincov z Bavorska ukazujú, že sa tak mohlo stať o niekoľko miliónov rokov skôr, než sa predpokladalo.Genetickú metódu CRISPR testovali na prvých pacientoch s rakovinou. Počas prvých mesiacov pozorovania sa u nich neobjavili žiadne vážne komplikácie. Testovanie je prvým krokom k liečbe rakoviny pomocou geneticky upravených buniek pacienta.Výskumníci sa pokúšajú vytvoriť umelé rohy nosorožcov z konských vlasov. Dúfajú, že by tak mohli pomôcť v ochrane ohrozených cicavcov. Takéto náhrady by totiž mohli byť na nerozoznanie od originálov.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Dobre už bolo. Čaká nás totiž svet s klímou, ktorá bude oveľa menej príjemná, než tá v minulosti. Navyše, zdá sa, že mnohé dôsledky klimatickej krízy sme ešte podcenili. Napríklad ten, koľko ľudí reálne ohrozí stúpajúca hladina morí.A keď sme teda už pri vode, dážď rastliny potrebujú. Ale zároveň im spôsobuje vážne problémy... a to teda až také, že rastliny začnú panikáriť.Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme, čo objavila vesmírna sonda Voyager 2, keď opustila našu slnečnú sústavu. Zistíme, ako rastliny reagujú na dážď i čo hovorí nový výskum o dôsledkoch otepľovania planéty a rastúcej hladiny oceánov.Krátke správy z vedyPrečo je ľad taký klzký? Odpoveď leží vo vrstve vody, v akomsi povrchovom filme, ktorý vzniká vďaka treniu. Vedci ale teraz ukázali, že táto vrstvička je oveľa tenšia, ako sme dosiaľ predpokladali - a zároveň aj oveľa viskóznejšia.Vedci konečne zistili, ako istý toxín dokáže zabíjať aj multirezistentné baktérie, ktoré sú odolné na naše antibiotiká. Enzým lyzostafín dokáže preniknúť do zlatých stafylokokov a zabiť ich a pochopenie jeho fungovania nám môže pomôcť pri hľadaní nových liekov na mikróbe odolné voči antibiotikám.Astronómovia objavili celú novú triedu čiernych dier. Ukázalo sa, že môžu byť menšie, než sme sa dosiaľ domnievali. Výskumníci zároveň opísali metódu, ako by sme tieto menšie pozostatky po hviezdach mohli objavovať.Vedci vytvorili umelé listy, ktoré dokážu premieňať uhlík na palivo. Technológia by mohla pomôcť v boji proti zmene kliímy a proti jej dôsledkom. Metódy sa inšpirovala procesom fotosyntézy a umelé listy menia oxid uhličitý na metanol a kyslík.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Spíte dosť a dobre? Že nie, nuž ani ja nie, ale mali by sme. Spánok je totiž potrebný, aj keď stále poriadne nerozumieme, prečo vlastne existuje.No malý kúsok z odpovede teraz našli vedci: počas spánku totiž v našich mozgoch funguje akási upratovacia čata, vďaka ktorej môžu správne pracovať imunitné bunky.Tento týždeň sa v podcaste Zoom ponoríme do sveta biológie: pozrieme sa na nový vírus, ktorý by vlastne ani nemal existovať, ako nás desaťročia klamú výrobcovia cigariet i čo sa deje v našich mozgoch počas spánku.Krátke správy z vedySkríning embryí, aby sme tak určili budúcu inteligenciu jednotlivca, je nezmyslom. Aspoň v súčasnosti, skríning v prípade podobných komplexných vlastnosti zatiaľ nedokáže dať žiaden zmysluplný odhad, upozorňuje nový výskum.Nový robot NASA bude na Mesiaci hľadať vodu. Na južnom póle našej prirodzenej družice by misia mala pristáť v decembri 2022. NASA sa totiž pilotovanou misiou na Mesiac v roku 2024 snaží preskúmať možné zdroje vody, ktorá by sa dala využiť trebárs na výrobu raketového paliva.V ústach žralokov objavili nový druh kôrovca, ktorý pripomína krevety. Tieto tvory sa usadzujú v tlame žraloka veľrybieho, ich telá majú zhruba 5 milimetrov a v tomto prostredí sú dobre chránené pred predátormi.Delfíny žijúce v povodí rieky Amazonka ohrozuje ortuť. Dôvodom znečistenia ich prirodzeného prostredia je podľa ochranárov nelegálne hľadanie a získavanie zlata. Kontaminovaných bolo všetkých 46 delfínov, ktoré vedci skúmali.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Predstavte si to ako ohromnú sieť. Ako akúsi kostru, ktorá drží vesmír pohromade. Vesmírnu pavučinu, čo určuje, kde sa budú nachádzať zhluky hmoty – a teda všetky tie galaxie, hmloviny, hviezdy, planéty aj mesiace.Vedci teraz vôbec po prvý raz takúto kozmickú pavučinu uvideli, presnejšie, videli, ako dve takéto vlákna spájajú galaxie.Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme do kozmu na štruktúry, okolo ktorých vzniká všetko, čo vo vesmíre pozorujeme, ukážeme si, ako vtákom implantovali nové spomienky a vysvetlíme si, ako a prečo je zubná sklovina najodolnejšou časťou našich tiel.Krátke správy z vedyV Peru miznú ľadovce. Vedci hovoria, že alarmujúca je rýchlosť, akou ustupujú tropické ľadovce v peruánskych Andách. Medzi rokmi 2000 až 2016 sa zmenšili až o 30 percent.Saturn predbehol Jupiter, planéta má po novom už najviac mesiacov. Vďaka objavu dvadsiatky nových telies stúpol celkový počet nám známych mesiacov Saturnu na 82. Pri Jupiteri poznáme 79 mesiacov.Extrémne solárne búrky môžu byť častejšie, než sme sa domnievali. Jedna taká nasmerovala plazmu v roku 1859 smerom k Zemi, výsledkom bol rozsiahly výpadok telegrafickej siete. Nový výskum hovorí, že takéto udalosti nie sú také neobvyklé, ako sme dúfali a môžu sa odohrávať každých niekoľko desaťročí .V dnešnom svete by to však bola katastrofa.V tropickom pralese objavili výskumníci nové antibiotiká. Produkuje ich pôdna baktéria v mexickom tropickom pralese a pomáhajú miestnym rastlinám, pôsobia ako akési probiotiká. Antibiotikum bráni, aby sa škodlivé mikróby dostali ku koreňom. Objav by mohol pomôcť poľnohospodárom.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Čaj je úžasný spôsob, ako začať alebo skončiť deň. Výskumy dokonca hovoria, že je zdravý, že pomáha našim mozgom, že... no, lenže... nuž, aj s čajom je to trochu komplikovanejšie.Záleží totiž, akým spôsobom čaj pijete. A či si ho sypete, alebo používate trebárs čajové vrecúška. Práve tie totiž môžu byť problémom.Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme, ako je možné, že existuje planéta, ktorá by existovať vôbec nemala, že z čajových vrecúšok sa do vášho čaju uvoľňujú mikroplasty i že výskumníci sa snažia určiť, kedy končí detstvo a začína dospelosť.Krátke správy z vedyV CERNe kontrolujú rozpad častíc, na ktorých postavili štandardný model. Už štyri roky totiž beží dôležitý experiment, ktorý overuje štandardný model časticovej fyziky. Vedci teraz oznámili, že v experimente s názvom NA62 zaznamenali dva vzácne javy - pozorovali rozpad častíc zvaných kaóny. Jestvuje šanca, že výsledky buď potvrdia štandardný model alebo naznačia existenciu celkom novej fyziky.V ďalekých končinách našej slnečnej sústavy sa čosi môže ukrývať. Naznačujú to zvláštne dráhy telies za Neptúnom. Teraz prišli vedci s hypotézou, že takzvaná Deviata planéta vôbec nemusí byť planétou, mohla by to byť akási primordiálna čierna diera. Takéto hypotetické telesa sú staré, relatívne malé a mali sa objaviť krátko po veľkom tresku.Vínne mušky dokázali žiť dlhšie, ak im vedci podávali istú kombináciu liekov. Mix troch látok dokázal predĺžiť život drozofíl až o 48 percent. Tieto tri látky sa pritom už dnes bežne používajú.Základné stavebné kamene potrebné na vznik života sa mohli vytvoriť aj v medzihviezdnych oblakoch. Ukázal to experiment, pri ktorom vedci simulovali podobné podmienky a výsledkom bol vznik takzvaných nukleobáz. Tie sú kľúčovými zložkami pre DNA.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Naša planéta sa mení. A meníme ju my, ľudia a to bezprecedentným tempom. Vidíme zvyšovanie sa priemernej teploty, vidíme miznúce ľadovce, ale čo sa deje v zložitých a previazaných ekosystémoch, to už vidno horšie.Dobrým ukazovateľom sú ale populácie vtákov. A teraz si vedci uvedomili, že v Severenej Amerike prebieha od 70. rokov ekologická kríza a zmizli miliardyTento týždeň sa v podcaste Zoom dozvieme, ako našim mozgom pomáha pitie čaju, že vedci možno narazili na spôsob, ako by sa raz dal liečiť Alzheimer a že v Amerike zmizli miliardy vtákov a až donedávna si to nikto nevšimol.Krátke správy z vedyPosledných päť rokov bolo najhorúcejších, odkedy sa vedú záznamy. Roky 2015 až 2019 boli najteplejšie prinajmenšom za posledných 150 rokov. Naznačujú to údaje Svetovej meteorologickej organizácie, priemerná teplota od priemyselnej revolúcie už stúpla o viac ako jeden stupeň Celzia.Venuša mohla byť kedysi obývateľná. Výskumníci naznačujú, že mohla mať teploty, ktoré by umožňovali vodu v kvapalnom skupenstve - teda oceány - po 2 až 3 miliardy rokov. Toto vhodné obdobie skončilo niekedy pred 700 miliónmi rokov, keď na Venuši prebehla dramatická zmena do dnešnej toxickej podoby.Vedci opísali genóm divej odrody pšenice. Je to dôležitá správa, ktorá nám môže pomôcť pri ochrane tohto kľúčového potravinového zdroja. Výskum trval dva roky a opis genómu by mal uľahčiť prácu poľnohospodárom a prispieť k vytvoreniu stabilnejších a odolnejších odrôd.Slováci vyberajú meno hviezde a planéte, Slovensko má totiž do konca októbra šancu pomenovať planétu a jej materskú hviezdu, ktoré nám pridelila Medzinárodná astronomická únia. Tá vybrala systém okolo hviezdy HAT-P-5 v súhvezdí Lýra vzdialený asi tisíc svetelných rokov. Verejnosť už prihlásila viac ako 540 návrhov, vyberať sa teraz bude medzi dvanástkou favoritov, kde sú mená ako Vesna, Gerlach či Kriváň.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Vesmír je ohromné miesto. Nie preto, že je obrovský – to tiež – ale jednoducho preto, že nás dokáž neustále ohromovať .A to predovšetkým tým, čo všetko o ňom ešte stále nevieme.Len pred dvomi rokmi sme totiž v našej slnečnej sústave narazili na prvého medzihviezdneho návštevníka. A teraz, teraz si astronómovia všimli druhé teleso, ktoré k nám na návštevu zrejme dorazilo z väčšej kozmickej diaľky.Tento týždeň sa v podcaste ZOOM dozvieme, či a ako sa hýbu telá po smrti, ako sme zmenili nielen výzor, ale aj mozgy psov a že do našej slnečnej sústavy zavítal ďalší medzihviezdny návštevník.Krátke správy z vedyVedci opísali prvú planétu v obývateľnej zóne pri inej hviezde a toto teleso má zároveň vodu. Planéta K2-18b objavili už v roku 2015 a od nás sa nachádza vo vzdialenosti 110 svetelných rokov. Svoju hviezdu obehne za 33 pozemských dní.Nový klimatický model naznačuje, že naša planéta sa otepľuje rýchlejšie, než vedci predpokladali. Vedci varujú, že ak to bude pokračovať dnešným tempom, do konca storočia môže priemerná teplota vzrásť až o sedem stupňov v porovnaní s predindustriálnou érou.Ak máte radi paradajkovú omáčku a jete ju s mäsovými guľkami, môže to mať nechcený efekt. Nový výskum totiž naznačuje, že niektoré protirakovinové benefity paradajok môžu zmiznúť, ak ich jete aj spolu s jedlom bohatým naOdolnosť na antibiotiká sa objavila už aj u delfínov, čím kopíruje problémy, ktoré máme my, ľudia. Baktérie si totiž vytvárajú odolnosť na látky, ktorými proti nim bojujeme: a prenášajú si ju aj do ďalších prostredí, najmä do mora. Vedci teraz zistili, že rezistentné patogény sa objavili aj u populácií Delfínov skákavých.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Počasie bude extrémne. Búrky budú intenzívnejšie, rovnako ako vlny horúčav. Ak chceme opísať budúcnosť našej planéty, bude vyzerať nejako takto. A dôvodom je zmena klímy. A nielen to, v tomto zmenenom svete sa môže zvýšiť výskyt agresívnejších pavúkov, čo naznačuje štúdia vo vedeckom časopise Nature Ecology & Evolution.Pre vedcov bolo celé stáročia záhadou, ako je možné, že si udalosti z dňa pamätáme v správnom poradí. Že vieme, čo sa stalo po čom, tušíme, ako udalosti jedna po druhej nasledovali, vieme, čo, kde a v akom poradí sa odohralo. Nedávno zverejnený výskum v časopise Cell Reports môže celý tento proces objasniť. Pri ukladaní jednotlivých udalostí v správnom poradí je podľa neho dôležitá najmä správna komunikácia medzi dvomi špeciálnymi typmi buniek.Keď sa pichnete ihlou do prsta, najprv pocítite prienik pod kožu. Potom sa dostaví ostrá, nepríjemná bolesť. A nakoniec silná túžba odtiahnuť ruku. Švédski vedci teraz zrejme odhalili spôsob, akým telo reaguje na bolesť. Tvrdia, že pod kožou našli nový orgán, ktorý zohráva dôležitú úlohu pri vnímaní bolesti spôsobenej pichaním, stláčaním či iným fyzickým poškodením. Orgán zatiaľ pozorovali u myší, no podľa výskumníkov je celkom možné, že ho majú aj ľudia. Štúdiu zverejnili vo vedeckom časopise Science.Krátke správy z vedyV Tichom oceáne sa plaví obrovský koberec vulkanickej pemzy. Rozlohu má viac než 150 kilometrov štvorcových, čo si možno predstaviť asi ako 20-tisíc futbalových ihrísk. Pravdepodobne pochádza z podmorského vulkánu v blízkosti ostrovného štátu Tonga, ktorý podľa vybuchol okolo 7. augusta.Vedcom sa podarilo rozmnožiť koraly v laboratórnych podmienkach, a čosi podobné sa biológom podarilo vôbec po prvý raz. Je to skvelá správa, pretože by to mohlo zachrániť budúcnosť koralov, ktoré extrémne trpia pri prebiehajúcej klimatickej zmene. Výskumníci to dokázali vďaka tomu, že zvládli napodobniť prírodné podmienky, vrátane teploty vody, fáz mesiaca či východu a západu slnka.Schopnosť stromov čistiť vzduch je obmedzená. Vedci sa totiž pozreli, ako budú stromy v priebehu tohto storočia schopné viazať oxid uhličitý. Ukázalo sa, že sa môžu presýtiť a skleníkové plyny sa následne začnú hromadiť v ovzduší.Život v meste vedie k vyšším hladinám cholesterolu. Teda v tomto prípade nie u ľudí, vedci to zistili u vrán. Nový výskum naznačuje, že prispôsobenie sa ľudským odpadkom má za následok vyššie hladiny cholesterolu, ak vrany porovnáme s ich príbuznými na vidieku.Schopnosť stromov čistiť vzduch je obmedzená. Vedci sa totiž pozreli, ako budú stromy v priebehu tohto storočia schopné viazať oxid uhličitý. Ukázalo sa, že sa môžu presýtiť a skleníkové plyny sa následne začnú hromadiť v ovzduší.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Hľadajte vodu. Tak znie základná poučka, ak sa rozprávame o živote a jeho vzniku.Preto vo vesmíre pátrame po podmienkach, v ktorých by sa voda mohla nejakým spôsobom udržať v kvapalnom skupenstve. A, napokon, chceme vedieť, kedy takéto podmienky mohli nastať aj na našej vlastnej planéte.Zdá sa totiž, že na Zemi mohol život vzniknúť oveľa skôr, než sme sa dosiaľ domnievali. A keď už teda hovoríme o minulosti našej slnečnej sústavy, kedysi veľmi dávno zhltol Jupiter zárodok iného telesa. A to bolo oveľa väčšie ako naša vlastné planéta.Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na minulosť našej slnečnej sústavy, zistíme, čo sa dialo na Jupiteri aj na Zemi a pokúsime sa pochopiť, prečo sa niektorí ľudia vyhýbajú ovociu a zelenine.Krátke správy z vedyVedci prišli s novou príčinou Alzheimerovej choroby. Hypotéza hovorí, že dôvodom môže byť hromadenie bielkovín v takzvaných lyzozómoch. To sú malé vačky, ktoré slúžia v bunke ako tráviaci aparát.Na Novom Zélande objavili fosíliu tučniaka, ktorý bol veľký ako dospelý človek. Vták bol vysoký až 1,6 metra, mal hmotnosť asi 80 kilogramov a žil v starších treťohorách, teda niekedy pred zhruba 60 miliónmi rokov.Spolu so snehom padajú v Arktíde z oblohy aj čiastočky plastov. Naznačuje to nový výskum, ktorý opisuje znečistenie mikroplastami ešte aj na miestach, ktoré mali byť nedotknuté ľudskou činnosťou. V tomto okamihu ešte nie je jasné, akým mechanizmom sa mikroplasty do oblasti dostávajú.Niektorí neandertálci zrejme trávili veľa času pod vodou, naznačuje nová štúdia. Dôvodom tejto hypotézy sú malé kostné výrastky v ušiach, ktoré vedci objavili u polovice skúmaných neandertálcov. Takéto výrastky, takzvané surferské ucho majú ľudia, ktorí sa v venujú vodným športom v chladnejších oblastiach.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Vesmír je obrovský. A má ešte jednu čudnú vlastnosť: ak za zahľadíte naozaj, ale naozaj ďaleko, dokážete sa pozrieť do jeho minulosti. Alebo či majú iné hviezdy planéty a ak áno, aké asi sú.Na to však potrebujete výkonné ďalekohľady alebo... nuž, alebo aj nie. Vedci teraz totiž prišli s nápadom, ako by sa ako ohromný teleskop dala využiť celá naša planéte. Presnejšie, niektoré časti jej atmosféry.Mohli by sme sa tak napríklad lepšie pozrieť na superhmotnú čiernu dieru v jadre našej galaxie. Tá sa totiž začala správať zvláštne.Tento týždeň sa v podcaste Zoom vyberieme do vesmíru sa ďalekými hviezdami aj za čiernymi dierami a povieme si, čo môže robiť pitie kávy s migrénou.Krátke správy z vedyTmavá hmota môže byť staršia ako veľký tresk, naznačuje nový výskum. Ten opisuj hypotézu, podľa ktorej by mohli častice tmavej hmoty predchádzať big bangu a následne by potom utvárali spôsob, akým sa galaxie roztrúsili po kozme.Vzory, ktoré sa vyskytujú vo vode, možno pozorovať aj v svetle. Vedci si všimli, že podobné štruktúry, aké sa objavujú pri kolízii morských vĺn, sa nachádzajú aj pri strete svetelných vĺn. Navyše, rovnice, ktoré sa používanie na modelovanie vĺn vody, fungujú dobre aj na modelovanie interakcií svetla.Metán ma Marse nespôsobuje vietor. Vedci teraz vylúčili veternú eróziu ako zdroj tejto látky. Metán na Marse poznáme od roku 2003 a momentálne sa vedci snažia zistiť, ako vzniká. Môžu ho totiž vytvárať geologické procesy, ale mohol by pochádzať z biologických zdrojov.Život sa na našej planéte objavil niekedy pred 4 miliardami rokov. Otázkou je, ako vznikol. Vedci teraz ukázali, ako aminokyseliny môžu stabilizovať bunkové membrány, čo je predpokladom ochrany buniek pred nehostinným vonkajším prostredím a vzniku RNA.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Opakujeme to raz za niekoľko týždňov. Nefajčite. Naozaj. Ale že naozaj... Nielen kvôli sebe, ale aj kvôli vášmu okoliu či životnému prostrediu. A vlastne, najnovšie nafajčite aj kvôli baktériám. Nový výskum totiž naznačuje, že fajčenie môže pomáhať v našej vojne s odolnými baktériami: a teda, ani náhodou nepomáha človeku, pomáha mikróbom. Zo sveta medicíny však prišla aj dobrá správa, ktorá dáva nádej pacientom s problémovou pečeňou. Tento týždeň sa v podcaste ZOOM pozrieme na dôsledky fajčenia, tentokrát však v ríši baktérií, zistíme, aké nové bunky našli vedci pri pečeni i aká veľmi stará hviezda sa ukrývala v našej vlastnej galaxii. Krátke správy z vedy Vesmírne lety by mohli usmažiť - teda, v trochu nadnesenom význame - naše mozgy. Vesmírna radiácia je totiž jedným z najväčších, ak nie najväčším problémom pri dlhších cestách vo vesmíre. Vedci teraz na myšiach sledovali, aké sú dopady dlhodobého vplyvu kozmických lúčov na mozgové funkcie. Výsledkom boli problémy s učením, pamäťou i s náladou. Naša planéta zažila doposiaľ najteplejší mesiac. Uplynulý júl bol podľa družicových a pozemných meraní najhorúcejším mesiacom v histórii meraní a tesne prekonal rekord spred troch rokov. Výskumníci ešte nespájajú nový rekord priamo s klimatickou zmenou. Upozorňujú však, že veľké množstvo emisií oxidu uhličitého a ďalšia ľudská činnosť robia podobné extrémy pravdepodobnejšími Českí vedci vyvrátili tridsať rokov starú teóriu o prenose boreliózy. Baktérie sa totiž do tela dostávajú oveľa skôr, ako sa doteraz predpokladalo. A nie cez sliny kliešťa, baktéria sama putuje zo žalúdka kliešťa do hostiteľa. Nové zistenia by teraz mohli pomôcť pri vývoji vakcíny proti ochoreniu.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Nie očkovanie nespôsobuje autizmus. To je jedno z najväčších klamstiev dnešných šíriteľov pavedeckých nezmyslov.No čosi autizmus predsa len spôsobuje. A zdá sa, že vedci teraz narazili na stopy mechanizmu, ktorého výsledkom môžu byť poruchy autistického spektra – aspoň u mužov.A výskumníci tiež zrejme rozlúštili záhadu rádioaktívneho mraku nad Európu z roku 2017. A pravdepodobne našli aj miesto, odkiaľ únik pochádzal.Tento týždeň budeme v podcaste ZOOM hľadať príčinu autizmu a zistíme, odkiaľ pred dvomi rokmi prišiel rádioaktívny oblak nad Európu či aké planéty našli v kozme astronómovia.Krátke správy z vedyNová chemická látka sa osvedčila pri boji s odolnými baktériami. Vedci vytvorili antimikrobiálny peptid, ktorý vyskúšali na multirezistentnej baktérii Acinetobacter baumannii. Mikrób je na vrchu rebríčka hrozieb Svetovej zdravotníckej organizácie , ktorá hovorí o akútnej potrebe nových antibiotík proti tejto baktérii.Výskum naznačuje, že Mesiac môže byť starší, než sme si dosiaľ mysleli. Analýza chemického zloženia rôznych mesačných kúskov nazbieraných počas misií Apollo ukázala, že Mesiac vznikol už 50 miliónov rokov po sformovaní sa slnečnej sústavy. Dosiaľ sme si mysleli, že to bolo o 100 miliónov rokov neskôr.Vedci vyvinuli kontaktnú šošovku, ktorá sa dá ovládať pohybom oka. Ak človek dvakrát zažmurká, šošovka mu priblíži scénu, na ktorú sa pozerá. Technológia sa ale zatiaľ neplánuje predávať, vedci len skúšajú, ako by sa dali šošovky v budúcnosti používať.Bangladéš sa bojí o svoje tigre. Výskumníci totiž zistili, že v mangrovových lesoch sa ukrýva menšia populácia bengálskych tigrov, než sa úrady pôvodne domnievali. Problémom je aj malý počet samcov.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Tiež sa sprchujete pred spaním? A teda, s akým časovým odstupom?Možno sa vám to zdá ako absurdné otázky, no kúpeľ či sprcha naozaj ovplyvňujú, ako dobre budeme spať. A teraz to potvrdil nový výskum, ktorý nám okrem iného ukazuje celkom dobrý návod, ako náš spánok zlepšiť.A keď už sme pri tom vylepšovaní: Elon Musk predstavil technológiu, ktorá by raz ľuďom s neurodegeneratívnymi ochoreniami mohla zlepšovať život. Desivé je, že v mozgoch tak vznikne prepojenie človek-stroj.Tento týždeň sa v podcaste ZOOM pozrieme na nový implantát do mozgu, zistíme, čo spôsobujú odhodené cigaretové ohorky prírode i aký vplyv má teplý kúpeľ na náš spánok.Krátke správy z vedyTuristi radi chodia na safari. A radi tam fotografujú zvieratá. Vedci teraz hovoria, že práve takíto turisti by mohli poskytovať odborníkom dobré dáta, ktoré sú dokonca porovnateľné s klasickým výskumom. Ukázala to analýza 25-tisíc záberov 26 turistických skupín, vďaka ktorým sa biológovia dokázali pozrieť na populácie levov, leopardov či gepardov v Botswane.Klimatická zmena prebieha rýchlejšie, ako sa jej dokážu zvieratá prispôsobovať. Medzinárodný tím sa pozrel na viac ako 10-tisíc vedeckých štúdií aby zistil, ako na zmeny reagujú jednotlivé druhy: ukázalo sa, že na nové podmienky zvieratá reagujú, no nie dostatočne.NASA sa obrátila na súkromníkov, aby jej pomohli s misiou na Mesiac. Súkromných vesmírnych spoločností sa pýta na ich nápady, ako pristáť na našej prirodzenej družici. Stále totiž plánuje vrátiť ľudí na Mesiac do roku 2024.Vedci teraz opísali chemický mechanizmus, ktorý pomáha vysvetliť, ako mohol na našej planéte vzniknúť život. Dnes poriadne nevieme, ako sa život vynoril z relatívneho chaosu prvotnej chémie, no nový výskum ukazuje, ako niektoré látky dokážu spontánne polymerizovať a skladať sa do akýchsi mikrokvapôčok, ktoré pripomínajú bunky a ktoré dokážu koncentrovať nukleové kyseliny a bielkoviny.See omnystudio.com/listener for privacy information.