Zoom

Je to čudo čudesné. Dobre, toto asi nie je najlepší úvod, akým by mal začínať podcast o vede a vedcoch, ale e to relatívne dobrý opis.Pretože existuje tvor, ktorý v sebe stiera rozdiely medzi jednotlivcom a skupinou. A medzi orgánom a organizmom. Takýto rúrovník je zložený z tisícok organizmov, ktoré sa správajú ako jeden. A teraz dokonca objavili takého, ktorý má 45 metrov.Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, čo všetko sa môže ukrývať pod morskou hladinou, že zo zemského jadra zrejme vyteká železo a čo majú spoločné ochorenie covid-19 a dávna vakcína proti tuberkulóze.Krátke správy z vedyV Európe podceňujeme dopady inváznych druhov rastlín, naznačuje nový výskum. A to nielen na ekosystémy, ale aj keď dôjde na alergie. Následky po ambrózii palinolistej pritom stoja európske zdravotníctvo miliardy eur ročne.Rastúce koncentrácie oxidu uhličitého v našej atmosfére nespôsobujú len klimatickú krízu. Nový výskum naznačuje, že môžu mať negatívne dopady aj na naše myslenie. Vyššie koncentrácie oxidu uhličitého by totiž do konca storočia mohli ovplyvniť našu schopnosť rozhodovať sa a strategicky premýšľať.Vedci vysvetlili prečo exoplanéta pri hviezde Fomalhaut zmizla z dosahu Hubblovho teleskopu. Zdá sa totiž, že objekt Fomalhaut b nebol planétou, ale len oblakom prachu po masívnej kolízii dvoch ľadových telies.Prvá medzihviezdna kométa v našej slnečnej sústave je veľmi odlišná od väčšiny ostatných komét. Teleso 2I/Borisov, ktoré sa objavilo minulý rok, má deväť až 26-krát vyšší obsah oxidu uhoľnatého. Mohlo by to znamenaťSee omnystudio.com/listener for privacy information.

Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, ako vyzerala Antarktída pre desiatkami miliónov rokov, prečo olivovníkom hrozí katastrofa za milióny eur a ako našu planétu na konci tohto mesiaca minie veľký asteroid.Krátke správy z vedyV odbornom vedeckom časopise vyjde po ôsmich rokoch kontroverzný matematický dôkaz, ktorému takmer nik nerozumie. Koncom leta v roku 2012 rešpektovaný japonský matematik Šiniči Močizuki zverejnil výsledok svojej vyše desaťročnej práce, niektorí vedci ale hovoria, že jeho riešenie takzvanej hypotézy abc má chyby.Atmosféra Zeme je oveľa prašnejšia, ako sme sa domnievali. Navyše, hrubého prachu, ktorý prispieva k otepľovaniu našej planéty, je až štyrikrát viac, ako odborníci dosiaľ predpokladali a ako používali vo svojich klimatických modeloch.Čierna diera dokáže nielen svetlo uväzniť, dokáže ho aj ohnúť tak, že sa napokon odrazí a následne unikne z gravitačného vplyvu tohto exotického objektu. Jav teoretici predpovedali už v 70. rokoch, až teraz sa ho však podarilo pozorovať.Ak sa nám do konca storočia nepodarí dodržať záväzky vyplývajúce z Parížskej klimatickej dohody, bude nás to stáť 600 biliónov dolárov. Dohoda hovorila, že by sme oteplenie mali udržať do 1,5 stupňa, momentálne však smerujeme k planéte teplejšej o 3 až 4 stupne.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Sú to preteky a preskakujú sa kroky, ktoré by sa pri normálnom vývoji liekov nepreskakovali. Aj tak sa nám ale zdá, že hľadanie vakcíny či liekov na nový koronavírus postupuje nejako pomaly.Výskumníci však narazili na niekoľko sľubných látok, ktoré by nám raz mohli pomáhať: a o jednej z nich si povieme viac.Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme, ako postupuje vedecký boj proti novému kronavírusu a či sa máte báť nákazy aj u vašich domácich zvierat , ale tiež sa vyberieme do stredoveku, pričom o dobovej politike nám bude rozprávať dávny ľadovec.Krátke správy z vedyJaponskí astronómovia prišli s vysvetlením, prečo je planéta Urán taká zvláštna. Nazdávajú sa, že kedysi v časoch mladej slnečnej sústavy do Uránu narazilo teleso veľké alebo mierne väčšie ako naša Zem a planétu naklonilo.Klimatická zmena ovplyvní veľkosť rýb, naznačuje nový výskum. To bude mať len ťažko predvídateľný vplyv na celý potravinový reťazec, obávajú sa teraz vedci.V jantári z Austrálie našli dve páriace sa muchy, majú vyše štyridsať miliónov rokov. Takýto nález je vzácny, len málokedy sa totiž podarí objaviť zviera zakonzervované pri nejakej činnosti - a toto je vôbec prvý objav párenia zakonzervovaného v jantári.Niektorí vedci naznačujú, že oficiálne počty nakazených novým koronavírusom sú hlboko podcenené. Niektoré simulácie vychádzajúce z odhadovanej smrtnosti a počtu úmrtí vraj ukazujú, že poznáme možno len 6 percent všetkých nakazených.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Možno tiež cítite strach. Možno úzkosť, možno paniku. Jednoducho, táto kríza je ťažká a ešte bude trvať dlho. Bojíme sa, že ochorieme, že ochorejú naši blízki, obávame sa, ako a či vôbec to zvládne ekonomika, či zajtra budeme mať ešte nejakú prácu. No ak tieto stavy chcete utápať v alkohole, naozaj to nerobte. Naopak, ešte situáciu zhoršíte.Tento týždeň sa v podcaste pozrieme, prečo je pitie alkoholu v stresových situáciách naozaj zlým nápadom, ako sa zotavuje ozónová vrstva na našej planéte a ako jedna sada dát pri skúmaní tmavej hmoty priniesla úplne protichodné výsledky.Krátke správy z vedyVedci špekulujú, že by mohli nakaziť novým koronavírusom zdravých dobrovoľníkov. Výrazne by to totiž urýchlilo testovanie účinnosť vyvíjaných vakcín. Normálne by bol takýto postup na hrane etiky.Nový algoritmus dokázal prepísať zmeny v mozgovej aktivite do viet, a to v reálnom čase a pri chybovosti len zhruba tri percentá. Podľa vedcov je to ďalší krok k schopnosti dekódovať to, čo ľudia vravia, len pozeraním sa na jeho mozgové vlny.Letokruhy stromov by nám mohli povedať, kedy presne v staroveku vybuchla sopka Théra. Dnešná kaldera gréckeho ostrova Santorini je pozostatkom po tejto katastrofickej antickej udalosti. Podľa výskumu Théra vybuchla v roku 1560 pred našim letopočtom.Naši predkovia radi liezli. Vedci teraz narazili na dôkazy, že praľudia pred dvomi miliónmi rokov stále radi a pravidelne lozili na stromy. Naznačujú to bedrové kosti a kĺby našich predkov.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Zdá sa, že pri všetkom tom zle môže koronakríza priniesť aj jeden nezamýšľaný benefit.Už prvé merania totiž naznačujú, že vo vzduchu je teraz menej emisií škodlivých a skleníkových plynov, ako bolo ešte nedávno. Otázka však je, dokedy nám to vydrží. A či bojovať proti klimatickej kríze teraz budeme mať vôľu.Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, čo robí koronavírus so skleníkovými plynmi v atmosfére, zistíme, ako rýchlo sa dokážu do prírody uvoľňovať mikroplasty a tiež sa pozrieme na dávne zvitky od Mŕtveho mora, ktoré sa ukázali ako podvrh.Krátke správy z vedyVedci narazili na supravodivosť u meteoritov. Keď výskumníci preskúmali pozostatky po pätnástich rôznych kométach a asteroidoch, pri dvoch telesách narazili na supravodivé zrniečka.Vedci našli dosiaľ najstaršieho dvojstranovca. Dávny príbuzný ľudí a väčšiny zvierat pripomínal drobného červa. Stvorenie bolo menšie ako zrnko ryže a pred 555 miliónmi rokov si hľadalo útočisko na dne vtedajších morí.K Slnku momentálne mieri kométa Atlas, ktorá by sa už o par mesiacov mohla postarať o zaujímavé nebeské divadlo. Teleso objavili astronómovia len minulý rok v decembri a na nočnej oblohe by mohlo byť jasnejšie ako planéta Venuša.Naša slnečná sústava získala svoju dnešnú podobu už relatívne krátko po svojom zrode. Nové simulácie naznačujú, že sa tak mohlo stať už v priebehu prvých sto miliónov rokov po jej sformovaní.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Naše mozgy sa s nami pohrávajú. A niekedy nás takmer doslova nútia robiť veci, ktoré vlastne nedávajú žiaden rozumný zmysel. Prejavuje sa to aj v kritických a krízových situáciách – a jednou z takýchto iracionálnych odpovedí je napríklad panické skupovanie toaletného papiera.Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, aká chyba v myslení môže za naše panické nakupovanie, aký materiál je najvhodnejší na podomácky šitú rúšku a akú extrémnu planétu vo vesmíre teraz objavili astronómovia.A táto epizóda je trochu zvláštnu, bude totiž bez krátkych vedeckých správ. My sme ale vlastne radi, že sa nám ju vôbec v tejto kríze, počas ktorej sa všetko vrátane vedy spomalilo, dokázali nahrať. Tak si držme palce, dávajme na seba pozor a spolu to zvládneme.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Už to chvíľu vyzeralo, že možno ešte počas našich životov uvidíme na nočnej oblohe jedno z vôbec najúchvatnejších vesmírnych divadiel: výbuch supernovy. No zdá sa, že Betelgeuze predsa len tak skoro nevybuchne.A astronómovia zrejme konečne zistili, prečo sa hviezda posledné týždne správala tak veľmi čudne.Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, čo bolo za pohasínaním a rozjasňovaním známej hviezdy na konci jej života, pozrieme sa, čo majú spoločné slnečné škvrny a veľryby uviaznuté na plytčinách a aká katastrofa sa odohráva v amazonskom dažďovom pralese.Krátke správy z vedyAj nová analýza údajov z Veľkého hadrónového urýchľovača naznačuje, že sa pri rozpade istej častice deje čosi zvláštne. Experiment LHCb stále vidí pri rozpade takzvaného B0 mezónu odchýlky od štandardného modelu.Výskumníci prvýkrát použili priamo v tele pacienta génovú metódu CRISPR, lieči dedičnú slepotu. Gény upravovali priamo v oku pacienta. Zákrok má otestovať, či je možné úpravou génov odstrániť zriedkavú mutáciu. Takzvaná Leberova kongenitálna amauróza 10 je hlavnou príčinou detskej slepoty a zatiaľ na ňu neexistuje účinná liečba.Nový výskum naznačuje, že Zem a Mesiac nie sú dvojičky, aspoň ak dôjde na kyslík. Telesá majú odlišné zloženie izotopov tohto prvku, čo môže znamenať, že nerozumieme poriadne tomu, ako Mesiac vlastne vznikol.Vyliečili druhého človeka na svete z HIV. Pacient podstúpil transplantáciu kmeňových buniek. Darca kmeňových buniek bol nositeľom zriedkavej mutácie, ktorá zabezpečuje odolnosť proti vírusu HIV. Po transplantácii si pacient sám začal tvoriť rovnako odolné bunky.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Tiež neznášate upratovanie? Alebo teda naopak, tiež upratovanie milujete?Okolo poriadku a poriadkumilovnosti jestvuje kopu mýtov a mnohí ľudia si na nich založili celkom úspešné kariéry. Ale teraz sa na poriadok a neporiadok pozreli vedci a skúmali, čo robia s našimi mozgami. A zistenia sú to celkom zaujímavé.Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, ako naše mozgy reagujú na poriadok alebo na neporiadok, zistíme, prečo by sme raz piesočnaté pláže mohli poznať len na pohľadniciach a ako údajná tabula, ktorá mala chrániť Ježišovu hrobku vlastne ani nie je z Nazaretu.Krátke správy z vedyPotkany sa snažia vyhnúť tomu, aby ublížili iným potkanom. Ukázal to nový výskum, ktorý sa pokúša vysvetliť, prečo sa takáto snaha neublížiť vyskytuje u človeka a či ju majú aj iné tvory. Ukázalo, že s tým má čosi spoločné oblasť v mozgu spájaná s empatiou a je to biologická danosť.V meteorite, ktorý objavili už v roku 1990 v Alžírsku, teraz vedci našli bielkovinu. Už predtým vedci narazili na molekuly, ktoré sú nevyhnutné na vznik aminokyselín v meteoritoch a kométach. Ale až dosiaľ nenarazili na žiaden proteín.Niektorí fyzici naznačujú, že vedia vysvetliť anomáliu v rozpadoch častíc, ktoré sa nazývajú kaóny. Na anomáliu narazili japonskí vedci minulý rok. Mohla by sa za ňou ukrývať nová častica, ktorá by ukazovala na novú fyziku.Mikroplasty už objavili aj v tele dosiaľ neznámeho kôrovca z hlbín Mariánskej priekopy. Kôrovca objavili v hĺbke šesť až sedem kilometrov. Mikroplasty do tejto hĺbky oceánu prenikajú rôznymi spôsobmi, napríklad výkalmi morských živočíchov.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Trochu im aj závidím. Napriek vyššiemu veku sú ich kognitívne schopnosti ako u výrazne mladších, cítia sa dobre a starobu si užívajú. A vedci ich volajú superstarci.Dlho chceli výskumníci zistiť, čo za tajomstvo ukrývajú a ako je možné, že niekto starne lepšie a niekto iný zase oveľa horšie. A možno, konečne, narazili na prvé odpovede.Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme za tajomstvom superstarcov, zistíme, či v Tutanchamónovej hrobke našli tajnú komoru a čo zistili vesmírna sonda po roku strávenom v blízkosti Marsu.Krátke správy z vedyČajky milujú jedlo ľudí. Vedci totiž experimentálne dokázali, že ak si majú vybrať medzi dvomi totožnými kusmi jedla, výrazne častejšie siahnu po jedle, ktoré predtým videli držať v ruke človeka.Aj veľké exoplanéty môžu mať podmienky vhodné na život. Na príklade telesa K2-18b astronómovia ukázali, že aj planéta takmer deväťkrát taká hmotná ako naša Zem môže mať podmienky na vodu v kvapalnom skupenstve a na vhodnú atmosféru.Naši dávni predkovia mali románik a to románik s neznámou populáciou ľudí. Dôkazy sa totiž nachádzajú v našej DNA, ktorá ukazujú na dosiaľ neznámy poddruh človeka. Zdá sa totiž, že spoločný predok neandertálcov a denisovanov sa krížil s neznámou populáciou už pred viac ako sedemstotisíc rokmi.Výskumníci narazili na podobnosť v mozgovej aktivite medzi ľuďmi a včelami. Ukázalo sa, že takzvané alfa-oscilácie v mozgoch majú rovnaké vlastnosti. Toto zistenie by nám mohlo pomôcť lepšie pochopiť naše vlastné mysle.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Veľké boli asi ako auto. Bojovali medzi sebou a keď na to prišlo, dokázali sa ubrániť aj pred obrovitánskymi krokodílmi tej doby, ktoré mali aj desať metrov.Skrátka, na našej planéte kedysi žili obrovské korytnačky, no dodnes nám po nich zostali iba fosílne nálezy a panciere.Tento týždeň sa v podcaste Zoom vyberieme do nie až tak ďalekej minulosti za ohromnými korytnačkami, ktoré lovili menšie ryby, povieme si o tom, ako vyrobiť elektrinu z dažďa a aké sú kombinácie rizík, ktoré by mohli viesť ku kolapsu našej planéty.Krátke správy z vedyOtepľovanie oceánov a následné zvyšovanie kyslosti morí môže spôsobiť, že do konca tohto storočia vymrú takmer všetky koralové útesy a ich ekosystémy. Vedci tiež predpokladajú, že v priebehu už najbližších dvadsiatich rokov môže zmiznúť 70 až 90 percent koralov.Súkromná vesmírna spoločnosť SpaceX chce vyslať štyroch kozmických turistov na ďalekú orbitu. Misia by sa mohla odohrať už v roku 2022 a jeden lístok by mal stáť viac ako sto miliónov dolárov.Vedci našli dôkazy o dosiaľ neznámom druhu pravekého človeka. Žil v Afrike pred zhruba pol miliónom rokov a jeho gény sa stále objavujú v niektorých západoafrických populáciách. Tento pračlovek alebo dokonca rôzne druhy praľudí vyskytujúce sa v DNA sú však zatiaľ neznáme, nemáme totiž o nich žiadne fosílne nálezy.NASA si vybrali štyri návrhy, ktoré sa majú rozpracovať do prípadných budúcich vesmírnych misií. Ich cieľom bude odhaliť tajomstvá našej vlastnej slnečnej sústavy. Jeden návrh chce preskúmať najväčší Neptúnov mesiac Tritón, ďalšie sa chcú zahľadieť na povrch Venuše a jej atmosféru a posledný návrh vraví o prieskume Jupiterovho mesiaca Io.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Dobre. V prvom rade sa dodnes nevieme poriadne dohodnúť, či sú vírusy vlastne živé, alebo nie.Ale keby aj, tým len zvláštnosti týchto obyvateľov nášho sveta nekončia: teraz dokonca vedci narazili na vírus, ktorý je čudný ešte aj na pomery vírusov. A obsahuje gény, ktoré sú pre nás úplne neznáme.Tento týždeň sa v podcaste Zoom vyberieme do exotickej ríše vírusov, zistíme, ako by jed primátov mohol byť kľúčom k pochopeniu alergie na mačky a dozvieme sa, ako by mohli zmiznúť svetlušky.Krátke správy z vedyV Česku našli najstaršiu pravekú stavbu z dreva. Drevená studňa pochádza zo 6. tisícročia pred našim letopočtom, je z dubových kmeňov a zachovala sa vďaka, tomu, že bola pod vodou. Vedci objekt teraz reštaurujú.Izraelskí vedci vypestovali palmy zo semien starých dvetisíc rokov. Kôstky so semenami sa našli v rokoch 1963 až 1991 na šiestich archeologických náleziskách: počas vykopávok v jaskyniach a v zrúcaninách palácov a osád. Výskumníci vypestovali šesť rastlín.Nové vesmírne observatórium Cheops poslalo svoje prvé zábery. Astronómovia teraz hovoria, že už prvé snímky sú lepšie, než predpokladali. Cheops, ktorý vyletel do kozmu iba v decembri, by mal pomôcť určovať veľkosť exoplanét, ich hustotu aj zloženie.Šťastný partner vedie k zdravšej budúcnosti. Výskum teraz ukázal, že váš optimizmus prispieva k zdraviu partnera a vedie k nižšiemu riziku Alzheimera, demencie a kognitívnych problémov.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Ešte nepanikárme. No keď sa tak pozeráme na vývoj epidémie čínskeho koronavírusu, minimálne buďme ostražití.Nezdá sa totiž, že by ľudstvo malo situáciu pod kontrolou... a naozaj, ale naozaj by sa hodila vakcína. Niekoľko vedeckých tímov sa už o ňu pokúša. Vlastne, najdlhšie budú trvať testy, nie ju vytvoriť.Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na lieky a na stav vakcíny proti koronavírusu, zistíme, že DNA neandertálcov nesú v sebe aj ľudia z Afriky a dozvieme sa, ako cigarety škodia aj po tom, ako ich zahasíte.Krátke správy z vedyTím vedcov v Bosne a Hercegovine narazil na jaskyniara vodného, ktorý sa nepohol zo svojho miesta celých sedem rokov. Tieto tvory sa dožívajú aj sto rokov a žijú v prostrediach bez predátorov a s nedostatkom potravy.Volanie tučniakov svojimi zákonitosťami pripomína ľudské lingvistické pravidlá. Napríklad čím sa niektoré slová či výrazy používajú v jazyku častejšie, tým sú kratšie. Podobný zákon sa ukázal aj v prípade tučniaka okuliarnatého.Vedcom sa podarilo sekvenovať genóm basmati ryže. Podarilo sa im to s dvomi variantami: jedna je odolná voči suchám, tá druha je zase rezistentná voči bakteriálnym ochoreniam. Zistenia tiež ukázali, že táto ryža je v skutočnosti hybrid.Ultrazvuk by mohol cielene zabíjať rakovinové bunky. Nová metóda založená na pulzoch s nízkou intenzitou by tak mohla pomôcť pacientom, pritom podľa vedcov dokáže nechať zdravé bunky nedotknuté.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Káva je potešenie. Dobrá šálka kávy skrátka dokáže človeku zlepšiť deň, alebo teda keď už nie deň, aspoň tú konkrétnu chvíľu. A okolo kávy a jej pitia, to je celá veda. Teraz aj doslova.Vedci totiž prišli s návodom, ako pripraviť ideálnu šálku kávy... a ako ju vedieť zopakovať. A nepýtali sa pri tom baristov, odpoveď im priniesla matematika.Tento týždeň sa v podcaste Zoom vyberieme za odporúčaniami pre kaviarne, zistíme, že pred šíriacim sa koronavírusom ako prvá varovala umelá inteligencia a tiež sa pozrieme na výbuch sopky Vezuv a čo jeho následky urobili s mozgami miestnych obyvateľov.Krátke správy z vedyHviezda Betelgeuse pokračuje v zoslabovaní, astronómovia teraz začínajú pochybovať, čo sa vlastne deje. Hviezda by mala nakoniec vybuchnúť ako supernova, no odhadovalo sa, že by sa to malo stať až o desaťtisíce rokov. Jej zmeny sa nám preto javia prirýchle.Vedci predpokladajú, že do roku 2100 sa zvýši v moriach množstvo fytoplanktónu. Fytoplanktón je časť planktónu tvorená rastlinami. Nové modely pritom protirečia starším hypotézam, ktoré naznačovali, že otepľujúce sa moria budú pre fytoplanktón nehostinné.Vedci ukázali, že takmer akýkoľvek zdroj pevného uhlíka sa dá zmeniť na grafén: napríklad aj staré pneumatiky od áut či zvyšky jedla. Kľúčom je elektrina, presnejšie krátke pulzy, ktoré dokážu zahriať látku a výsledkom procesu je grafén v podobe, ktorá je vhodná na ďalšie použitie.Nové výskumy ukázali, že na niektorých exotických planétach sú také extrémne podmienky, že dokonca trhajú molekuly v ich atmosférach. Napríklad na horúcom Jupiteri KELT-9b panuje 4300 stupňov a tieto podmienky rozbíjajú vodíkové molekuly, ktoré sa zase formujú na odvrátenej, nočnej strane planéty.See omnystudio.com/listener for privacy information.

S rakovinou je to zložité. Nejestvuje jedna rakovina, keďže sa zbláznia naše vlastné bunky, každý má svoju vlastnú.Lenže sa zdá, že vedci možno narazili na zásadný prelom, ktorý by mohol viesť k univerzálnej liečbe nádorov. A na prvých modeloch mechanizmus funguje, počkať si ale musíme na testy na ľuďoch.Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na nový objav v našom imunitnom systéme, ktorý by mohol viesť k lieku na rakovinu, bohužiaľ zistíme, že sme boli optimisti a že oxid uhličitý je oveľa väčší problém, než sme sa domnievali i ako to teda bolo s koncom éry dinosaurov.Krátke správy z vedyVoda na Marse bola bohatá na soli a minerály. Analýza sedimentov tiež ukázala, že sa vyformovali v prítomnosti tečúcej vody, ktorá mala pH podobné, ako majú dnešné moria na Zemi.Fyzici experimentálne ukázali, ako je nedokonalosť dôležitá. Demonštrovali, že napríklad roje hmyzu sa dokážu správať synchronizovane len vtedy, ak sú jednotlivé jedince rôzne.Ľudská kultúra sa vyvíja rovnako pomaly ako biologická evolúcia. Ukázal to medzinárodný výskum, v ktorom vedci porovnávali parametre kultúrnej evolúcie s parametrami evolúcie v prírode.Astronómovia objavili novú skupinu zvláštnych objektov neďaleko supermasívnej čiernej diery v strede našej galaxie. Tieto telesá vyzerajú ako plyn, no podľa vedcov sa správajú ako hviezdy.Podcasty SMESee omnystudio.com/listener for privacy information.

Tento svätý grál hľadáme stáročia, alchymisti by vedeli rozprávať. Nástroj na dlhý alebo nekonečný život, nesmrteľnosť... skrátka spôsob, ako prekonať biologické obmedzenia našich tiel a myslí .Okrem šarlatánov sa však podobnej téme venujú aj naozajstní vedci. A niekde treba začať, napríklad pri pochopení základných mechanizmov... a na to stačia trebárs červy. Práve u nich sa teraz podarilo päťnásobne predĺžiť ich životy.Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na zaujímavý mechanizmus, ktorým vedci dokázali predĺžiť život háďatiek obyčajných, vyberieme sa za rozlúštením záhady zvláštneho hrmotu, ktorý sa pred rokom a pol prehnal našou planétou a zistíme, ako a prečo sa za posledná desaťročia znížila priemerná teplota ľudských tiel.Krátke správy z vedySo zvyšujúcimi sa teplotami na našej planéte môžu mať problém aj tie najodolnejšie organizmy. Napríklad také tardigrady. Ukazuje sa totiž, že pomalky sú citlivé na dlhodobé vystavenie zvýšenej teplote.Oceány boli v roku 2019 najteplejšie v dejinách záznamov. Zvýšená teplota morí je dôsledkom globálneho otepľovania a vedci hovoria, že môže mať katastrofálny dopad na zemskú klímu.Nový klimatický model naznačuje, že záväzky vyplývajúce z Parížskej klimatickej dohody sú nedosiahnuteľné. Dôvodom nie je len aktuálny vývoj ale aj zistenie, že oxid uhličitý môže byť silnejším skleníkovým plynom, než sme sa domnievali.Vedci objavili najstarší materiál, ktorý existuje na našej planéte. Aj keď teda z našej planéty nepochádza: zrnká v meteorite, ktorý objavili v šesťdesiatych rokoch, sú podľa analýzy staré viac ako sedem miliárd rokov. Pochádzajú teda z čias ešte pred vznikom našej slnečnej sústavy.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Máme dve ruky, aj keď niekedy obe ľavé. A tieto ruky sú ideálne na používanie rôznych nástrojov.Nástroje používajú aj naši primátí príbuzní i viaceré druhy vtákov. Ale až dosiaľ sme si mysleli, že na to treba relatívne vyvinuté mozgy... lenže teraz nasnímali prvých morských vtákov, ktoré sa škrabali pomocou paličky. A teda používali nástroje.Tento týždeň sa v podcaste Zoom vyberieme za prekvapivými schopnosťami aliek bielobradých, pozrieme sa, ako môže fungovať miniatúrny urýchľovač častíc i ako pokračuje hádka paleontológov o rôzne druhy tyranosaurov.Krátke správy z vedyČeský vedec v USA vymyslel novú metódu merania alkoholu a je podľa výskumníkov presnejšia ako dychová skúška. Podstatou je totiž analýza potu: vodiči by sa teda miesto fúkania podrobovali testu, ktorý pripomína tehotenský. Teda prúžok, ktorým by sa zotrel pot.Gravitačné observatórium LIGO zachytilo ďalšiu zrážku neutrónových hviezd. Narazilo totiž na stopy gravitačných vĺn, ktoré vznikli pro spojení dvoch takýchto exotických objektov.Už jedna dávka protilátok môže zabrániť HIV. Kľúčom je, kedy sa protilátky podajú. Testy na makakoch ukázali, že jediná dávka protilátok zabránila v prenose vírus z matky na dieťa.Vedci skúmali, čo robí hudba s našimi mozgami. Zistili, že - nezávisle od hudobného žánru - sa aktivita dá namapovať najmenej trinástimi emóciami. Sú medzi nimi radosť, smútok, snenie, úzkosť... ale aj strach, vzdor či pocit vyčerpania.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Nový podcast Zoom bude špeciálny. Zvyčajne vám totiž rozprávame o nových objavoch: to však teraz robiť nebudem.Namiesto toho sa obzrieme do minulosti a trochu zahľadíme aj do budúcnosti. Zhrnieme si, aké sú podľa nás najväčšie vedecké objavy uplynulého desaťročia aj čo nás čaká v roku 2020.Tento týždeň sa pozrieme na najväčšie vedecké objavy predchádzajúcich rokov a skúsime predvídať, čo nás bude v novom roku čakať.Krátke správy z vedyBlízka hviezda Betelgeuze sa správa zvláštne. Jasnosť telesa rýchlo zoslabuje, čo pravdepodobne znamená, že hviezdu vzdialenú asi 700 svetelných rokov od Zeme čaká explózia. Vedci ale odhadujú, že sa tak stane až o státisíce rokov.Slávna socha Michelangelovho Dávida zrejme ukrývala medicínsky objav. Umelec do nej totiž vytesal takzvanú hrdlovú žilu, ale túto žilu a celý obehový systém opísali predchodcovia dnešných vedcov až v roku 1628. Michelangelo Dávida odhalil v roku 1504.Simulácie naznačujú, že vďaka globálnemu otepľovaniu hrozia v Himalájach povodne. Pretiecť by mohli až tisíce jazier, ktoré nezvládnu nápor vody roztápajúceho sa ľadu.Baktérie dokážu oklamať bunkovú smrť. Tento obranný mechanizmus používa imunitný systém na obranu, nový výskum však ukázal, ako ho niektoré baktérie dokážu potlačiť.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Už máme po sviatkoch a teda neviem ako vy, no pre mňa sa spájajú nielen s príjemnou spoločnosťou, ale aj s rovnako dobrým jedlom. A viete ako to s dobrým jedlom chodí... máva to následky.Vedci ale naznačujú, že majú návod nielen na správne chudnutie, pri ktorom sa nijako zvlášť nemusíme obmedzovať. Ale ešte aj zlepšuje celkový zdravotný stav, znižuje riziko cukrovky a napráva kardiovaskulárny systém. A kľúčom k takémuto zdravému stravovaniu má byť čas.Tento týždeň bude podcast Zoom trochu kratší a vyberieme sa len za dvomi väčšími vedeckými témami: pozrieme sa, ako funguje takzvané časovo obmedzené stravovanie a zistíme, čo robí s mozgami dlhodobý pobyt na osamelých antarktických expedíciách.Krátke správy z vedyAtmosféra vhodná na dýchanie nemusí byť v kozme až taká vzácna, ako sme si dosiaľ mysleli. Keď sa totiž do úvahy vezme aj fosfor a lepšie chápanie fotosyntézy, nový model naznačuje, že pravdepodobnosť svetov s kyslíkom rapídne narastie.Ak chceme zastaviť klimatickú zmenu, nebude stačiť len znížiť emisie skleníkových plynov. Nový výskum hovorí, že sa musíme úplne vzdať fosílnych palív.Veľký hladomor na začiatku 14. storočia v Európe spôsobili záplavy. Nasledovali nedostatok obilia, rast cien, choroby a objavili sa aj prípady kanibalizmu. Prívalové dažde sú pritom jedným z extrémov počasia, ktorých pravdepodobnosť dnes zvyšuje klimatická zmena.Vedcom sa podarilo izolovať protilátky, ktoré zablokovali vtáčiu chrípku. Tá sa prenáša z vtákov na človeka a môže zabíjať. Protilátky izolovali z dvoch pacientov, pripravili ich v laboratóriu a dali pokusným myšiam. Tie ochránili pred nákazou.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Naša planéta zrejme skončí zle. Teda, určite skončí zle, a to dokonca aj v prípade, že ju nezničíme my, ľudia. Na konci svojho životného cyklu Merkúr, Venušu aj Zem zhltne rozpínajúce sa Slnko.Ale čo po tejto kozmickej kataklizme zostane? Vedci teraz narazili na hviezdnu sústavu, ktorá ukazuje, ako dopadne v ďalekej budúcnosti tá naša. A je to zaujímavé pozorovanie.Tento týždeň sa v podcaste Zoom vyberieme do kozmu a do budúcnosti našej slnečnej sústavy, zistíme, čo za zvláštne častice vyvrhuje planétka Bennu a pozrieme sa aj na vikingské dejiny a čo nám o nich prezrádza nový objav pohrebnej lode z Nórska.Krátke správy z vedyĽad v Grónsku sa topí sedemkrát rýchlejšie ako v 90. rokoch a situácia je vážnejšia, ako predpovedali naše modely. Podľa vedcov sa príspevok Grónska k nárastu hladiny oceánov vyvíja smerom, ktorý možno považovať za pesimistický: riziko záplav tak narastie zhruba pre 400 miliónov ľudí.Evolúciu dinosaurov možno naštartovali vytrvalé dažde. Nástup teplého vlhkého počasia niekedy pred 230 miliónmi rokov mohol totiž zmeniť podobu a vývoj života na našej planéte.Tolerancia na alkohol mohla zachrániť našich prapredkov pred vyhynutí. Predchodcovia človeka boli totiž niekedy pred desiatimi miliónmi rokov na prahu vymretia, vytláčali ich prispôsobivejšie druhy opíc. Mutácia spôsobujúca schopnosť jesť fermentované popadané ovocie nás však možno zachránila.Vedci predstavili novú metódu, ktorou by sa dali vytvárať akési umelé bunky, ktoré napodobňujú pohyb skutočných živých buniek a sú enzymaticky aktívne. Metóda by mala pomôcť najmä pri skúmaní základných mechanizmov života.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Tiež milujete spoločenské hry? Také tie stolové, kde sa občas pohádate, občas nie... no takmer vždy je to kopa zábavy?Nuž, máme pre vás dobrú správu, ony nielen zabavia. Ony dokonca pomáhajú našim mozgom. Zdá sa totiž, že priamo aj nepriamo udržujú starnúci mozog v dobrej kondícii.Tento týždeň si v podcaste Zoom povieme o výhodách hrania stolových hier, pozrieme sa na nový slovenský materiálový výskum, ktorý by mohol pomáhať pri budúcej liečbe aj sa vyberiem do sveta časových kryštálov.Krátke správy z vedyV našej galaxii našli čiernu dieru, ktorá by vôbec nemala byť možná. Je totiž príliš hmotná. Objekt si astronómovia všimli vďaka jej hviezdnemu susedovi, ktorý čiernu dieru obieha. Mala by byť 68-krát hmotnejšia ako naše Slnko.Vedci naznačujú, že možno vyriešili záhadu zosuvov pôdy na Marse, ktoré akoby popierali zákony fyziky. Problémom je totiž prinízke trenie, teraz ale hypotéza hovorí, že príčinou nemusí byť ľadový povrch, ale skrytá, nestabilná vrstva ľahších skál, ktorá vytvára akési víry, ktoré napomáhajú vzniku marsovských obrovských rýchlych zosuvov pôdy.Sme na pokraji hromadného vymierania druhov, tvrdí aj Slovenská akadémia vied. Ľudstvo momentálne vyprodukuje v priebehu roka také množstvo emisií, aké by planéta Zem bez ľudskej činnosti vyprodukovala za desať rokov. Problémom je aj okysľovanie morí, stav ovzdušia, pitnej vody, ničenie pôdy, takže nasleduje ústup rozmanitosti druhov.NASA napokon našla indickú sondu, ktorá sa pokúsila o pristátie na Mesiaci, no o povrch našej prirodzenej družice sa rozbila. Pomohol im pritom amatérsky nadšenec. Lander Vikram misie Čandraján-2 sa rozbil na povrchu 6. septembra tohto roku.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Vonku je hnusne. Atmosféru zahalil smog, špina a prach, cítite sa unaveným a ešte sa vám ani nechce myslieť.Nuž, to nie je subjektívny pocit. Že znečistené ovzdušie má vplyv na naše fyziologické zdravie, vieme už desiatky rokov. No narastajúce množstvo štúdií ukazuje, že špinavý vzduch má dopady aj na naše myslenie: a teda na našu morálku a rozhodovanie.Tento týždeň si v podcaste Zoom povieme, aké prekvapivé dôsledky prináša znečistené ovzdušie, pozrieme sa do sveta materiálového inžinierstva na nový druh uhlíka s údajne magnetickými vlastnosťami a pristavíme sa i pri benefitoch, ktoré nám prinášajú priatelia.Krátke správy z vedyPlanéty by sa mohli nachádzať aj v okolí čiernych dier. Nové modely naznačujú, že v blízkosti supermasívnych čiernych dier, napríklad v strede galaxií by mohli krúžiť tisíce svetov. Stačí, ak je v oblastiach dosť materiálu, z ktorého by sa mohli vyformovať.V meteorite z alžírskych hôr vedci našli stopy, ktoré naznačujú dávnu prítomnosť ľadu. Dôležité je to preto, že sa odhaduje, že meteorit pochádza z dôb starších viac ako 4,5 miliárd rokov a je tak správou, ako mohla vyzerať naša sústava úplne na svojom počiatku.Vedci teraz opísali, ako si istý kmeň vírusu chrípky vytvoril odolnosť na antivirotiká, ktoré podávali lekári nakazenému pacientovi. Kmeň H3N2 zmutoval a vybudoval si rezistenciu na baloxavír a dokázal sa prenášať z človeka na človeka.Správy o tom, že na Jupiteri mizne Veľká červená škvrna, sú zrejme prehnané. Snímky síce naozaj ukazujú, že ustupujú mraky, no vedci zdôrazňujú, že zatiaľ nie sú dôkazy, že by sme zmenšoval alebo zoslaboval samotný vír, ktorý je podstatou tohto fenoménu.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Naša budúcnosť vôbec nevyzerá dobre. Nechceme vás nejako zvlášť strašiť, no asi ste už počuli, že sme prestali hovoriť o klimatickej zmene a hovoríme o klimatickej kríze.Vedci vydávajú správy a varovania, že sa nám teda ani náhodou nedarí dodržiavať medzinárodné klimatické záväzky a smerujeme ku svetu, ktorú sa otepľuje viac. A najhoršie dôsledky neponesieme my, ale dnešné deti.Tento týždeň si v podcaste Zoom povieme, do akého sveta vyrastajú naši najmenší, aká je korelácia medzi našim zdravím a vlastnením psa i budeme sa – znovu – čudovať nad umelou inteligenciou. Tento raz totiž dokázala predpovedať riziko smrti pacientov lepšie ako lekári... a nikto netuší, ako.Krátke správy z vedyRok 2019 nebol pre amazonský prales normálnym. Dáta ukazujú, že rozsah odlesňovania a množstvo požiarov sa vymykajú dlhodobému priemeru: jednoducho, situácia sa v Amazónii zhoršila.Arktída by mohla byť už v polovici tohto storočia v niektorých obdobiach roka úplne bez ľadu. Modely hovoria, že pri súčasnom otepľovaní by sa tak mohlo stať už v roku 2044, najpesimistickejšie odhady naznačujú Arktídu bez ľadu už v roku 2026.Niektorí fyzici naznačujú, že nič ako objektívna realita neexistuje. Ak teda hovoríme o kvantovom svete. Nový výskum ukázal, že v kvantovom mikrosvete mala dvojica pozorovateľov vlastné fakty. Skrátka, fakty boli pre nich subjektívne.Proti ebole existuje prvé schválené očkovanie a Svetová zdravotnícka organizácia už hovorí o historickej chvíli. Prvú vakcínu trvalo vyvinúť dvadsať rokov a už ju otestovali a funguje. Výskumníci chcú teraz vytvoriť očkovanie, ktoré bude ešte trvácnejšie a poskytne ochranu proti viacerým kmeňom eboly.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Vesmír je obrovský. Na tom sa asi zhodneme a nemusíme nad tým veľa špekulovať.Oveľa zložitejšia otázka ale je, ako táto obrovitosť vyzerá... či vesmír skôr pripomína plochú dosku – a teda keď raz vystrelíte svetelný lúč, tak poletí a poletí... – alebo sa stáča a takýto svetelný lúč by sa k vám raz v nekonečnej budúcnosti mohol vrátiť. Vedci si dosiaľ mysleli, že je skôr plochý. No zdá sa, že to tak nemusí byť.Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na tvar kozmu, zistíme, prečo po viac ako štyridsiatich rokoch NASA otvorila zapečatené vzorky z Mesiaca a čo robíte zle, ak kričíte na svojho psa.Krátke správy z vedyNový výskum naznačuje, že izbové rastliny nám nevyčistia vzduch v byte. Vplyv rastlín na kvalitu vzduchu vo vnútri budov je totiž podľa vedcov minimálny. Ak si doma chcete vyčistiť vzduch, najlepšie urobíte, ak otvoríte okná a vyvetráte.Predchodcovia ľudoopov zrejme chodili vzpriamení skôr, než sa predpokladalo. Nálezy pozostatkov štvorice jedincov z Bavorska ukazujú, že sa tak mohlo stať o niekoľko miliónov rokov skôr, než sa predpokladalo.Genetickú metódu CRISPR testovali na prvých pacientoch s rakovinou. Počas prvých mesiacov pozorovania sa u nich neobjavili žiadne vážne komplikácie. Testovanie je prvým krokom k liečbe rakoviny pomocou geneticky upravených buniek pacienta.Výskumníci sa pokúšajú vytvoriť umelé rohy nosorožcov z konských vlasov. Dúfajú, že by tak mohli pomôcť v ochrane ohrozených cicavcov. Takéto náhrady by totiž mohli byť na nerozoznanie od originálov.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Dobre už bolo. Čaká nás totiž svet s klímou, ktorá bude oveľa menej príjemná, než tá v minulosti. Navyše, zdá sa, že mnohé dôsledky klimatickej krízy sme ešte podcenili. Napríklad ten, koľko ľudí reálne ohrozí stúpajúca hladina morí.A keď sme teda už pri vode, dážď rastliny potrebujú. Ale zároveň im spôsobuje vážne problémy... a to teda až také, že rastliny začnú panikáriť.Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme, čo objavila vesmírna sonda Voyager 2, keď opustila našu slnečnú sústavu. Zistíme, ako rastliny reagujú na dážď i čo hovorí nový výskum o dôsledkoch otepľovania planéty a rastúcej hladiny oceánov.Krátke správy z vedyPrečo je ľad taký klzký? Odpoveď leží vo vrstve vody, v akomsi povrchovom filme, ktorý vzniká vďaka treniu. Vedci ale teraz ukázali, že táto vrstvička je oveľa tenšia, ako sme dosiaľ predpokladali - a zároveň aj oveľa viskóznejšia.Vedci konečne zistili, ako istý toxín dokáže zabíjať aj multirezistentné baktérie, ktoré sú odolné na naše antibiotiká. Enzým lyzostafín dokáže preniknúť do zlatých stafylokokov a zabiť ich a pochopenie jeho fungovania nám môže pomôcť pri hľadaní nových liekov na mikróbe odolné voči antibiotikám.Astronómovia objavili celú novú triedu čiernych dier. Ukázalo sa, že môžu byť menšie, než sme sa dosiaľ domnievali. Výskumníci zároveň opísali metódu, ako by sme tieto menšie pozostatky po hviezdach mohli objavovať.Vedci vytvorili umelé listy, ktoré dokážu premieňať uhlík na palivo. Technológia by mohla pomôcť v boji proti zmene kliímy a proti jej dôsledkom. Metódy sa inšpirovala procesom fotosyntézy a umelé listy menia oxid uhličitý na metanol a kyslík.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Spíte dosť a dobre? Že nie, nuž ani ja nie, ale mali by sme. Spánok je totiž potrebný, aj keď stále poriadne nerozumieme, prečo vlastne existuje.No malý kúsok z odpovede teraz našli vedci: počas spánku totiž v našich mozgoch funguje akási upratovacia čata, vďaka ktorej môžu správne pracovať imunitné bunky.Tento týždeň sa v podcaste Zoom ponoríme do sveta biológie: pozrieme sa na nový vírus, ktorý by vlastne ani nemal existovať, ako nás desaťročia klamú výrobcovia cigariet i čo sa deje v našich mozgoch počas spánku.Krátke správy z vedySkríning embryí, aby sme tak určili budúcu inteligenciu jednotlivca, je nezmyslom. Aspoň v súčasnosti, skríning v prípade podobných komplexných vlastnosti zatiaľ nedokáže dať žiaden zmysluplný odhad, upozorňuje nový výskum.Nový robot NASA bude na Mesiaci hľadať vodu. Na južnom póle našej prirodzenej družice by misia mala pristáť v decembri 2022. NASA sa totiž pilotovanou misiou na Mesiac v roku 2024 snaží preskúmať možné zdroje vody, ktorá by sa dala využiť trebárs na výrobu raketového paliva.V ústach žralokov objavili nový druh kôrovca, ktorý pripomína krevety. Tieto tvory sa usadzujú v tlame žraloka veľrybieho, ich telá majú zhruba 5 milimetrov a v tomto prostredí sú dobre chránené pred predátormi.Delfíny žijúce v povodí rieky Amazonka ohrozuje ortuť. Dôvodom znečistenia ich prirodzeného prostredia je podľa ochranárov nelegálne hľadanie a získavanie zlata. Kontaminovaných bolo všetkých 46 delfínov, ktoré vedci skúmali.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Predstavte si to ako ohromnú sieť. Ako akúsi kostru, ktorá drží vesmír pohromade. Vesmírnu pavučinu, čo určuje, kde sa budú nachádzať zhluky hmoty – a teda všetky tie galaxie, hmloviny, hviezdy, planéty aj mesiace.Vedci teraz vôbec po prvý raz takúto kozmickú pavučinu uvideli, presnejšie, videli, ako dve takéto vlákna spájajú galaxie.Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme do kozmu na štruktúry, okolo ktorých vzniká všetko, čo vo vesmíre pozorujeme, ukážeme si, ako vtákom implantovali nové spomienky a vysvetlíme si, ako a prečo je zubná sklovina najodolnejšou časťou našich tiel.Krátke správy z vedyV Peru miznú ľadovce. Vedci hovoria, že alarmujúca je rýchlosť, akou ustupujú tropické ľadovce v peruánskych Andách. Medzi rokmi 2000 až 2016 sa zmenšili až o 30 percent.Saturn predbehol Jupiter, planéta má po novom už najviac mesiacov. Vďaka objavu dvadsiatky nových telies stúpol celkový počet nám známych mesiacov Saturnu na 82. Pri Jupiteri poznáme 79 mesiacov.Extrémne solárne búrky môžu byť častejšie, než sme sa domnievali. Jedna taká nasmerovala plazmu v roku 1859 smerom k Zemi, výsledkom bol rozsiahly výpadok telegrafickej siete. Nový výskum hovorí, že takéto udalosti nie sú také neobvyklé, ako sme dúfali a môžu sa odohrávať každých niekoľko desaťročí .V dnešnom svete by to však bola katastrofa.V tropickom pralese objavili výskumníci nové antibiotiká. Produkuje ich pôdna baktéria v mexickom tropickom pralese a pomáhajú miestnym rastlinám, pôsobia ako akési probiotiká. Antibiotikum bráni, aby sa škodlivé mikróby dostali ku koreňom. Objav by mohol pomôcť poľnohospodárom.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Čaj je úžasný spôsob, ako začať alebo skončiť deň. Výskumy dokonca hovoria, že je zdravý, že pomáha našim mozgom, že... no, lenže... nuž, aj s čajom je to trochu komplikovanejšie.Záleží totiž, akým spôsobom čaj pijete. A či si ho sypete, alebo používate trebárs čajové vrecúška. Práve tie totiž môžu byť problémom.Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme, ako je možné, že existuje planéta, ktorá by existovať vôbec nemala, že z čajových vrecúšok sa do vášho čaju uvoľňujú mikroplasty i že výskumníci sa snažia určiť, kedy končí detstvo a začína dospelosť.Krátke správy z vedyV CERNe kontrolujú rozpad častíc, na ktorých postavili štandardný model. Už štyri roky totiž beží dôležitý experiment, ktorý overuje štandardný model časticovej fyziky. Vedci teraz oznámili, že v experimente s názvom NA62 zaznamenali dva vzácne javy - pozorovali rozpad častíc zvaných kaóny. Jestvuje šanca, že výsledky buď potvrdia štandardný model alebo naznačia existenciu celkom novej fyziky.V ďalekých končinách našej slnečnej sústavy sa čosi môže ukrývať. Naznačujú to zvláštne dráhy telies za Neptúnom. Teraz prišli vedci s hypotézou, že takzvaná Deviata planéta vôbec nemusí byť planétou, mohla by to byť akási primordiálna čierna diera. Takéto hypotetické telesa sú staré, relatívne malé a mali sa objaviť krátko po veľkom tresku.Vínne mušky dokázali žiť dlhšie, ak im vedci podávali istú kombináciu liekov. Mix troch látok dokázal predĺžiť život drozofíl až o 48 percent. Tieto tri látky sa pritom už dnes bežne používajú.Základné stavebné kamene potrebné na vznik života sa mohli vytvoriť aj v medzihviezdnych oblakoch. Ukázal to experiment, pri ktorom vedci simulovali podobné podmienky a výsledkom bol vznik takzvaných nukleobáz. Tie sú kľúčovými zložkami pre DNA.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Naša planéta sa mení. A meníme ju my, ľudia a to bezprecedentným tempom. Vidíme zvyšovanie sa priemernej teploty, vidíme miznúce ľadovce, ale čo sa deje v zložitých a previazaných ekosystémoch, to už vidno horšie.Dobrým ukazovateľom sú ale populácie vtákov. A teraz si vedci uvedomili, že v Severenej Amerike prebieha od 70. rokov ekologická kríza a zmizli miliardyTento týždeň sa v podcaste Zoom dozvieme, ako našim mozgom pomáha pitie čaju, že vedci možno narazili na spôsob, ako by sa raz dal liečiť Alzheimer a že v Amerike zmizli miliardy vtákov a až donedávna si to nikto nevšimol.Krátke správy z vedyPosledných päť rokov bolo najhorúcejších, odkedy sa vedú záznamy. Roky 2015 až 2019 boli najteplejšie prinajmenšom za posledných 150 rokov. Naznačujú to údaje Svetovej meteorologickej organizácie, priemerná teplota od priemyselnej revolúcie už stúpla o viac ako jeden stupeň Celzia.Venuša mohla byť kedysi obývateľná. Výskumníci naznačujú, že mohla mať teploty, ktoré by umožňovali vodu v kvapalnom skupenstve - teda oceány - po 2 až 3 miliardy rokov. Toto vhodné obdobie skončilo niekedy pred 700 miliónmi rokov, keď na Venuši prebehla dramatická zmena do dnešnej toxickej podoby.Vedci opísali genóm divej odrody pšenice. Je to dôležitá správa, ktorá nám môže pomôcť pri ochrane tohto kľúčového potravinového zdroja. Výskum trval dva roky a opis genómu by mal uľahčiť prácu poľnohospodárom a prispieť k vytvoreniu stabilnejších a odolnejších odrôd.Slováci vyberajú meno hviezde a planéte, Slovensko má totiž do konca októbra šancu pomenovať planétu a jej materskú hviezdu, ktoré nám pridelila Medzinárodná astronomická únia. Tá vybrala systém okolo hviezdy HAT-P-5 v súhvezdí Lýra vzdialený asi tisíc svetelných rokov. Verejnosť už prihlásila viac ako 540 návrhov, vyberať sa teraz bude medzi dvanástkou favoritov, kde sú mená ako Vesna, Gerlach či Kriváň.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Vesmír je ohromné miesto. Nie preto, že je obrovský – to tiež – ale jednoducho preto, že nás dokáž neustále ohromovať .A to predovšetkým tým, čo všetko o ňom ešte stále nevieme.Len pred dvomi rokmi sme totiž v našej slnečnej sústave narazili na prvého medzihviezdneho návštevníka. A teraz, teraz si astronómovia všimli druhé teleso, ktoré k nám na návštevu zrejme dorazilo z väčšej kozmickej diaľky.Tento týždeň sa v podcaste ZOOM dozvieme, či a ako sa hýbu telá po smrti, ako sme zmenili nielen výzor, ale aj mozgy psov a že do našej slnečnej sústavy zavítal ďalší medzihviezdny návštevník.Krátke správy z vedyVedci opísali prvú planétu v obývateľnej zóne pri inej hviezde a toto teleso má zároveň vodu. Planéta K2-18b objavili už v roku 2015 a od nás sa nachádza vo vzdialenosti 110 svetelných rokov. Svoju hviezdu obehne za 33 pozemských dní.Nový klimatický model naznačuje, že naša planéta sa otepľuje rýchlejšie, než vedci predpokladali. Vedci varujú, že ak to bude pokračovať dnešným tempom, do konca storočia môže priemerná teplota vzrásť až o sedem stupňov v porovnaní s predindustriálnou érou.Ak máte radi paradajkovú omáčku a jete ju s mäsovými guľkami, môže to mať nechcený efekt. Nový výskum totiž naznačuje, že niektoré protirakovinové benefity paradajok môžu zmiznúť, ak ich jete aj spolu s jedlom bohatým naOdolnosť na antibiotiká sa objavila už aj u delfínov, čím kopíruje problémy, ktoré máme my, ľudia. Baktérie si totiž vytvárajú odolnosť na látky, ktorými proti nim bojujeme: a prenášajú si ju aj do ďalších prostredí, najmä do mora. Vedci teraz zistili, že rezistentné patogény sa objavili aj u populácií Delfínov skákavých.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Počasie bude extrémne. Búrky budú intenzívnejšie, rovnako ako vlny horúčav. Ak chceme opísať budúcnosť našej planéty, bude vyzerať nejako takto. A dôvodom je zmena klímy. A nielen to, v tomto zmenenom svete sa môže zvýšiť výskyt agresívnejších pavúkov, čo naznačuje štúdia vo vedeckom časopise Nature Ecology & Evolution.Pre vedcov bolo celé stáročia záhadou, ako je možné, že si udalosti z dňa pamätáme v správnom poradí. Že vieme, čo sa stalo po čom, tušíme, ako udalosti jedna po druhej nasledovali, vieme, čo, kde a v akom poradí sa odohralo. Nedávno zverejnený výskum v časopise Cell Reports môže celý tento proces objasniť. Pri ukladaní jednotlivých udalostí v správnom poradí je podľa neho dôležitá najmä správna komunikácia medzi dvomi špeciálnymi typmi buniek.Keď sa pichnete ihlou do prsta, najprv pocítite prienik pod kožu. Potom sa dostaví ostrá, nepríjemná bolesť. A nakoniec silná túžba odtiahnuť ruku. Švédski vedci teraz zrejme odhalili spôsob, akým telo reaguje na bolesť. Tvrdia, že pod kožou našli nový orgán, ktorý zohráva dôležitú úlohu pri vnímaní bolesti spôsobenej pichaním, stláčaním či iným fyzickým poškodením. Orgán zatiaľ pozorovali u myší, no podľa výskumníkov je celkom možné, že ho majú aj ľudia. Štúdiu zverejnili vo vedeckom časopise Science.Krátke správy z vedyV Tichom oceáne sa plaví obrovský koberec vulkanickej pemzy. Rozlohu má viac než 150 kilometrov štvorcových, čo si možno predstaviť asi ako 20-tisíc futbalových ihrísk. Pravdepodobne pochádza z podmorského vulkánu v blízkosti ostrovného štátu Tonga, ktorý podľa vybuchol okolo 7. augusta.Vedcom sa podarilo rozmnožiť koraly v laboratórnych podmienkach, a čosi podobné sa biológom podarilo vôbec po prvý raz. Je to skvelá správa, pretože by to mohlo zachrániť budúcnosť koralov, ktoré extrémne trpia pri prebiehajúcej klimatickej zmene. Výskumníci to dokázali vďaka tomu, že zvládli napodobniť prírodné podmienky, vrátane teploty vody, fáz mesiaca či východu a západu slnka.Schopnosť stromov čistiť vzduch je obmedzená. Vedci sa totiž pozreli, ako budú stromy v priebehu tohto storočia schopné viazať oxid uhličitý. Ukázalo sa, že sa môžu presýtiť a skleníkové plyny sa následne začnú hromadiť v ovzduší.Život v meste vedie k vyšším hladinám cholesterolu. Teda v tomto prípade nie u ľudí, vedci to zistili u vrán. Nový výskum naznačuje, že prispôsobenie sa ľudským odpadkom má za následok vyššie hladiny cholesterolu, ak vrany porovnáme s ich príbuznými na vidieku.Schopnosť stromov čistiť vzduch je obmedzená. Vedci sa totiž pozreli, ako budú stromy v priebehu tohto storočia schopné viazať oxid uhličitý. Ukázalo sa, že sa môžu presýtiť a skleníkové plyny sa následne začnú hromadiť v ovzduší.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Hľadajte vodu. Tak znie základná poučka, ak sa rozprávame o živote a jeho vzniku.Preto vo vesmíre pátrame po podmienkach, v ktorých by sa voda mohla nejakým spôsobom udržať v kvapalnom skupenstve. A, napokon, chceme vedieť, kedy takéto podmienky mohli nastať aj na našej vlastnej planéte.Zdá sa totiž, že na Zemi mohol život vzniknúť oveľa skôr, než sme sa dosiaľ domnievali. A keď už teda hovoríme o minulosti našej slnečnej sústavy, kedysi veľmi dávno zhltol Jupiter zárodok iného telesa. A to bolo oveľa väčšie ako naša vlastné planéta.Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na minulosť našej slnečnej sústavy, zistíme, čo sa dialo na Jupiteri aj na Zemi a pokúsime sa pochopiť, prečo sa niektorí ľudia vyhýbajú ovociu a zelenine.Krátke správy z vedyVedci prišli s novou príčinou Alzheimerovej choroby. Hypotéza hovorí, že dôvodom môže byť hromadenie bielkovín v takzvaných lyzozómoch. To sú malé vačky, ktoré slúžia v bunke ako tráviaci aparát.Na Novom Zélande objavili fosíliu tučniaka, ktorý bol veľký ako dospelý človek. Vták bol vysoký až 1,6 metra, mal hmotnosť asi 80 kilogramov a žil v starších treťohorách, teda niekedy pred zhruba 60 miliónmi rokov.Spolu so snehom padajú v Arktíde z oblohy aj čiastočky plastov. Naznačuje to nový výskum, ktorý opisuje znečistenie mikroplastami ešte aj na miestach, ktoré mali byť nedotknuté ľudskou činnosťou. V tomto okamihu ešte nie je jasné, akým mechanizmom sa mikroplasty do oblasti dostávajú.Niektorí neandertálci zrejme trávili veľa času pod vodou, naznačuje nová štúdia. Dôvodom tejto hypotézy sú malé kostné výrastky v ušiach, ktoré vedci objavili u polovice skúmaných neandertálcov. Takéto výrastky, takzvané surferské ucho majú ľudia, ktorí sa v venujú vodným športom v chladnejších oblastiach.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Vesmír je obrovský. A má ešte jednu čudnú vlastnosť: ak za zahľadíte naozaj, ale naozaj ďaleko, dokážete sa pozrieť do jeho minulosti. Alebo či majú iné hviezdy planéty a ak áno, aké asi sú.Na to však potrebujete výkonné ďalekohľady alebo... nuž, alebo aj nie. Vedci teraz totiž prišli s nápadom, ako by sa ako ohromný teleskop dala využiť celá naša planéte. Presnejšie, niektoré časti jej atmosféry.Mohli by sme sa tak napríklad lepšie pozrieť na superhmotnú čiernu dieru v jadre našej galaxie. Tá sa totiž začala správať zvláštne.Tento týždeň sa v podcaste Zoom vyberieme do vesmíru sa ďalekými hviezdami aj za čiernymi dierami a povieme si, čo môže robiť pitie kávy s migrénou.Krátke správy z vedyTmavá hmota môže byť staršia ako veľký tresk, naznačuje nový výskum. Ten opisuj hypotézu, podľa ktorej by mohli častice tmavej hmoty predchádzať big bangu a následne by potom utvárali spôsob, akým sa galaxie roztrúsili po kozme.Vzory, ktoré sa vyskytujú vo vode, možno pozorovať aj v svetle. Vedci si všimli, že podobné štruktúry, aké sa objavujú pri kolízii morských vĺn, sa nachádzajú aj pri strete svetelných vĺn. Navyše, rovnice, ktoré sa používanie na modelovanie vĺn vody, fungujú dobre aj na modelovanie interakcií svetla.Metán ma Marse nespôsobuje vietor. Vedci teraz vylúčili veternú eróziu ako zdroj tejto látky. Metán na Marse poznáme od roku 2003 a momentálne sa vedci snažia zistiť, ako vzniká. Môžu ho totiž vytvárať geologické procesy, ale mohol by pochádzať z biologických zdrojov.Život sa na našej planéte objavil niekedy pred 4 miliardami rokov. Otázkou je, ako vznikol. Vedci teraz ukázali, ako aminokyseliny môžu stabilizovať bunkové membrány, čo je predpokladom ochrany buniek pred nehostinným vonkajším prostredím a vzniku RNA.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Opakujeme to raz za niekoľko týždňov. Nefajčite. Naozaj. Ale že naozaj... Nielen kvôli sebe, ale aj kvôli vášmu okoliu či životnému prostrediu. A vlastne, najnovšie nafajčite aj kvôli baktériám. Nový výskum totiž naznačuje, že fajčenie môže pomáhať v našej vojne s odolnými baktériami: a teda, ani náhodou nepomáha človeku, pomáha mikróbom. Zo sveta medicíny však prišla aj dobrá správa, ktorá dáva nádej pacientom s problémovou pečeňou. Tento týždeň sa v podcaste ZOOM pozrieme na dôsledky fajčenia, tentokrát však v ríši baktérií, zistíme, aké nové bunky našli vedci pri pečeni i aká veľmi stará hviezda sa ukrývala v našej vlastnej galaxii. Krátke správy z vedy Vesmírne lety by mohli usmažiť - teda, v trochu nadnesenom význame - naše mozgy. Vesmírna radiácia je totiž jedným z najväčších, ak nie najväčším problémom pri dlhších cestách vo vesmíre. Vedci teraz na myšiach sledovali, aké sú dopady dlhodobého vplyvu kozmických lúčov na mozgové funkcie. Výsledkom boli problémy s učením, pamäťou i s náladou. Naša planéta zažila doposiaľ najteplejší mesiac. Uplynulý júl bol podľa družicových a pozemných meraní najhorúcejším mesiacom v histórii meraní a tesne prekonal rekord spred troch rokov. Výskumníci ešte nespájajú nový rekord priamo s klimatickou zmenou. Upozorňujú však, že veľké množstvo emisií oxidu uhličitého a ďalšia ľudská činnosť robia podobné extrémy pravdepodobnejšími Českí vedci vyvrátili tridsať rokov starú teóriu o prenose boreliózy. Baktérie sa totiž do tela dostávajú oveľa skôr, ako sa doteraz predpokladalo. A nie cez sliny kliešťa, baktéria sama putuje zo žalúdka kliešťa do hostiteľa. Nové zistenia by teraz mohli pomôcť pri vývoji vakcíny proti ochoreniu.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Nie očkovanie nespôsobuje autizmus. To je jedno z najväčších klamstiev dnešných šíriteľov pavedeckých nezmyslov.No čosi autizmus predsa len spôsobuje. A zdá sa, že vedci teraz narazili na stopy mechanizmu, ktorého výsledkom môžu byť poruchy autistického spektra – aspoň u mužov.A výskumníci tiež zrejme rozlúštili záhadu rádioaktívneho mraku nad Európu z roku 2017. A pravdepodobne našli aj miesto, odkiaľ únik pochádzal.Tento týždeň budeme v podcaste ZOOM hľadať príčinu autizmu a zistíme, odkiaľ pred dvomi rokmi prišiel rádioaktívny oblak nad Európu či aké planéty našli v kozme astronómovia.Krátke správy z vedyNová chemická látka sa osvedčila pri boji s odolnými baktériami. Vedci vytvorili antimikrobiálny peptid, ktorý vyskúšali na multirezistentnej baktérii Acinetobacter baumannii. Mikrób je na vrchu rebríčka hrozieb Svetovej zdravotníckej organizácie , ktorá hovorí o akútnej potrebe nových antibiotík proti tejto baktérii.Výskum naznačuje, že Mesiac môže byť starší, než sme si dosiaľ mysleli. Analýza chemického zloženia rôznych mesačných kúskov nazbieraných počas misií Apollo ukázala, že Mesiac vznikol už 50 miliónov rokov po sformovaní sa slnečnej sústavy. Dosiaľ sme si mysleli, že to bolo o 100 miliónov rokov neskôr.Vedci vyvinuli kontaktnú šošovku, ktorá sa dá ovládať pohybom oka. Ak človek dvakrát zažmurká, šošovka mu priblíži scénu, na ktorú sa pozerá. Technológia sa ale zatiaľ neplánuje predávať, vedci len skúšajú, ako by sa dali šošovky v budúcnosti používať.Bangladéš sa bojí o svoje tigre. Výskumníci totiž zistili, že v mangrovových lesoch sa ukrýva menšia populácia bengálskych tigrov, než sa úrady pôvodne domnievali. Problémom je aj malý počet samcov.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Tiež sa sprchujete pred spaním? A teda, s akým časovým odstupom?Možno sa vám to zdá ako absurdné otázky, no kúpeľ či sprcha naozaj ovplyvňujú, ako dobre budeme spať. A teraz to potvrdil nový výskum, ktorý nám okrem iného ukazuje celkom dobrý návod, ako náš spánok zlepšiť.A keď už sme pri tom vylepšovaní: Elon Musk predstavil technológiu, ktorá by raz ľuďom s neurodegeneratívnymi ochoreniami mohla zlepšovať život. Desivé je, že v mozgoch tak vznikne prepojenie človek-stroj.Tento týždeň sa v podcaste ZOOM pozrieme na nový implantát do mozgu, zistíme, čo spôsobujú odhodené cigaretové ohorky prírode i aký vplyv má teplý kúpeľ na náš spánok.Krátke správy z vedyTuristi radi chodia na safari. A radi tam fotografujú zvieratá. Vedci teraz hovoria, že práve takíto turisti by mohli poskytovať odborníkom dobré dáta, ktoré sú dokonca porovnateľné s klasickým výskumom. Ukázala to analýza 25-tisíc záberov 26 turistických skupín, vďaka ktorým sa biológovia dokázali pozrieť na populácie levov, leopardov či gepardov v Botswane.Klimatická zmena prebieha rýchlejšie, ako sa jej dokážu zvieratá prispôsobovať. Medzinárodný tím sa pozrel na viac ako 10-tisíc vedeckých štúdií aby zistil, ako na zmeny reagujú jednotlivé druhy: ukázalo sa, že na nové podmienky zvieratá reagujú, no nie dostatočne.NASA sa obrátila na súkromníkov, aby jej pomohli s misiou na Mesiac. Súkromných vesmírnych spoločností sa pýta na ich nápady, ako pristáť na našej prirodzenej družici. Stále totiž plánuje vrátiť ľudí na Mesiac do roku 2024.Vedci teraz opísali chemický mechanizmus, ktorý pomáha vysvetliť, ako mohol na našej planéte vzniknúť život. Dnes poriadne nevieme, ako sa život vynoril z relatívneho chaosu prvotnej chémie, no nový výskum ukazuje, ako niektoré látky dokážu spontánne polymerizovať a skladať sa do akýchsi mikrokvapôčok, ktoré pripomínajú bunky a ktoré dokážu koncentrovať nukleové kyseliny a bielkoviny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Je to najväčšie dobrodružstvo, do akého sa človek kedy pustil. Cesta väčšia, ako objaviteľské plavby v 15. storočí, putovanie dlhšie, ako odchod našich prapredkov z Afriky, let nebezpečný aj vzrušujúci, bláznivý, odvážny, zvedavý... a v neposlednom rade propagandistický.Pred päťdesiatimi rokmi sa prví ľudia dotkli Mesiaca, keď 21. júla v roku 1969 na našej prirodzenej družici pristála vesmírna misia Apollo 11 a keď z pristávacieho modulu vystúpili najskôr Neil Armstrong a po ňom aj Buzz Aldrin.Toto je naša podcastová mimoriadna miniséria, ktorá má tento úžasný počin generácie našich rodičov a prarodičov pripomínať. Ktorá mu vzdáva hold. A ktorá ho obdivuje.Texty napísali Ondrej Podstupka, Renáta Zelná a Tomáš Prokopčák, ktorý týmto úžasným vesmírnym dobrodružstvom sprevádza. Na produkcii sa podieľali Matej Ohrablo a Nikola Bajánová.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Ak neviete, ako rozprávať o vede, poviete čosi o prepisovaní učebníc. Akoby učebnice vlastne tak trochu neprepisovali všetky objavy. Ale teda keď už sme pri tom: kedysi sme hovorievali, že moderní ľudia sa vybrali z Afriky niekedy pred 60- až 80-tisíc rokmi.Dnes tak trochu tušíme, že to nie je pravda. A zrejme sa teda z Afriky vydali do zvyšku svet viackrát. Napríklad už pred viac ako 200-tisíc rokmi, len sa im akosi nepodarilo prežiť.Lepšie životy by však mohli mať pacienti s vírusom HIV. Vedcom sa totiž podaril veľký prelom v liečbeTento týždeň v podcaste ZOOM zistíme, ako sucho pomohlo archeológom, ako sa skomplikoval príbeh okolo našich prapredkov i aká veľká vec sa udiala v medicíne.Krátke správy z vedyBoj proti následkom zmeny klímy môže byť drahý a ak sa zvolí nesprávny postup, takéto akcie môžu dokonca spôsobiť viac problémov ako riešení. Nový výskum ale ukázal, že klimatická zmena je väčším rizikom pre globálny rozvoj ako takéto nepremyslené akcie.Ak by sme raz chceli teraformovať Mars a spraviť z neho obývateľnú planétu, mohol by nám pomôcť aerogél, ktorý by na červenej planéte regionálne kopíroval skleníkový efekt. Predstavte si to teda ako akési habitaty obklopené práve takouto vrstvou materiálu.Viac ako polovicu aktívnych sopiek na našej planéte poriadne nesledujeme. Vedci teraz navrhli nový spôsob, ako tieto vulkány potenciálne nebezpečné aj pre ľudí monitorovať: a pomôcť by mohla umelá inteligencia. Sledovala by satelitné zábery a pomáhala s varovaním ľudí.Nové merania Hubblovej konštanty záhadu okolo rozpínania sa kozmu nezmenšujú, skôr naopak. Aj nové meranie naznačuje, že priestor medzi galaxiami sa naťahuje rýchlejšie, ako naše vedecké modely predpokladajú.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Privítajme príchod našich nových pánov... dobre, to si sem len tak odložím, pre prípad, veď viete, keby raz.Ale teda, počítače už porážajú človeka v šachu aj v go, dokážu sa samé od seba učiť nové veci, dokonca si vytvoriť komunikáciu, ktorej nerozumieme. Ale teraz čosi užitočné: umelá inteligencia vytvorila historicky prvý liek určený pre ľudí. A významným spôsobom by tak mohla pomôcť v boji proti chrípke.Tento týždeň sa v podcaste ZOOM pozrieme na výskum, ktorý využil umelú inteligenciu pri navrhovaní liekov, zistíme, ako zvieratá reagujú na smrť a čo majú podobné s ľuďmi i ako to, bohužiaľ, vyzerá s ľadom v Antarktíde.Vedci po prvýkrát odstránili HIV z genómu živých zvierat. Myši vyliečili úpravou génov, pomocou CRISPR-Cas9 dokázali odstrániť z infikovaných myšacích buniek veľké fragmenty vírusovej DNA. Predstavuje to dôležitý krok k vynájdeniu lieku, ktorým bude možné vyliečiť infekciu aj u ľudí.Prvé lietadlo pristálo úplne autonómne a to bez pomoci pozemných navádzacích systémov. Dokázali to výskumníci z Technickej univerzity v Mníchove. Na navigáciu použilo lietadlo systém GPS a orientovalo sa pomocou kamier, ktoré videli pristávaciu dráhu. Stroj si sám vypočítal zostupovú trajektóriu a pristál.Krvné testy by mohli jedného dňa predpovedať, či pacientom, ktorým akurát diagnostikovali rakovinu prsníka, hrozí v budúcnosti riziko, že sa im toto zákerné ochorenie môže vrátiť. Vedci teraz popísali mechanizmus, ako by raz takéto testy mohli fungovať.Vedci zistili, že ak množstvo oxidu uhličitého v atmosfére prekročí určitú hranicu, povedie to ku kaskáde chemických odoziev, ktorých dôsledkom bude extrémne okysľovanie oceánov a masové vymieranie druhov. Výskumníci predpokladajú, že tento bod zlomu dosiahne planéta do konca tohto storočia.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Začnime tak zovšeobecna. Na vede nie je také úžasné ani tak to, aké nám dáva odpovede. Ale ako nám ukazuje, čo všetko ešte nevieme: a vzbudzuje v nás tak zvedavosť a odvahu pátrať a pýtať sa otázky.Vesmír je pritom takýchto otázok plný. A jednou z najväčších je, čo sú zač vlastne tie čudné, záhadné, mysteriózne rýchle rádiové záblesky.Teraz vedci narazili na taký, ktorý sa opakuje... a záhada sa tak ešte zväčšila. Áno, jedným z vysvetlení – aj keď málo pravdepodobným – sú aj mimozemšťania.Tento týždeň sa v podcaste Zoom vyberieme za supervýkonnými energetickými zábleskami v kozme, zistíme, že v Európe kedysi žili vtáky také veľké, že pštrosy sú oproti ním drobci a že Atlantik ukrýva obrovský zásobník pitnej vody.Šimpanzy bonobo v Kongu môžu naznačovať, ako sa vyvinuli moderní ľudia. Kľúčom sú vodné rastliny bohaté na jód, ktorý je dôležitý pre vývoj mozgu a vyšších kognitívnych funkcií. Šimpanzy tak môžu ukazovať, odkiaľ sa naši prapredkovia dostali k takýmto prepotrebným živinám.Vedci v Afrike vypustili geneticky modifikované komáre, ktoré nie sú schopné sa reprodukovať. Mali by tak pomôcť v boji s maláriou. Vedci ale hovoria, že v tejto fáze projektu nemajú komáre brániť šíreniu ochorenia, iba poskytovať prvé dáta pre ďalší postup.Ak by sme chceli udržať globálne oteplenie pod hodnotou 1,5 stupňa, museli by sme okamžite prestať používať všetky elektrárne na fosílne palivá. Problémom pritom nie sú len dnešné tepelné elektrárne, ale podľa vedcov aj všetky, ktoré sa ešte len plánujú postaviť.NASA pošle na Saturnov mesiac Titan novú vesmírnu misiu. Sondou bude dron prezývaný Dragonfly, ktorý má po mesiaci lietať a skúmať, či boli alebo sú na tomto telese podmienky vhodné na existenciu mikrobiálneho života.Podcast Zoom počúvate vďaka ESET Science Award. Oceneniu, ktoré je určené pre výnimočných vedcov, vďaka ktorým sa nielen Slovensko posúva vpred.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Stačí jeden pohľad a, aj keď nemusíme hovoriť o láske na prvý pohľad, asi tušíte, či vás niekto priťahuje, páči sa vám alebo je minimálne sympatický.Sexuálna príťažlivosť, ktorá je na pohľad skôr lifestylová téma, ale zaujíma aj vedcov, a tak ju skúmali a na čosi prišli.Veľký objav sa udial ale aj v medicíne a týka sa možnej zmeny krvnej skupiny z jednej na druhú, čo by radikálne uľahčilo transfúzie.Tento týždeň zistíme, či sa dá krvi zmeniť krvná sklupina, čo čudné sa deje v Grónsku a prečo by sme sa mali báť a ako to je so sexuálnou príťažlivosťou.V prstencoch Saturnu objavili astronómovia nové útvary. Dáta pochádzajú z misie Cassini, ktorá sa skončila v roku 2017 a ukázali, že v prstencoch sú stopy po nejakom dávnom náraze. Vedci tiež zistili, že prstence tvorí najmä vodný ľad, no údaje sondy vylúčili, že by sa v nich nachádzal čpavkový či metánový ľad. Spektormeter nenašiel ani organické zlúčeniny.Mikrobiológovia varujú, že vo vede o klimatickej zmene môžeme mať vážne medzery. Ignoruje sa totiž vplyv mikóbov, baktériálny život však tvorí väčšinu života na našej planéte. Potrebné je tak skúmať jeho vplyv na prebiehajúce zmeny na Zemi.Na Mesiac zrejme poletí prvá žena. NASA ju tam plánuje vyslať do roku 2024 ako súčasť novej mesačnej misie Artemis. Tieto obnovené lety na mesiac by mali otestovať technológie, ktoré NASA plánuje použiť pri prvom lete človeka na Mars.Molekula DNA sa mohla na Zemi objaviť skôr, ako sme predpokladali. Naznačuje to nový výskum, ktorý ukázal, ako relatívne jednoduché reakcie môžu viesť k vzniku tejto takzvanej molekuly života. Stačila len prítomnosť vody, mierne zásaditého prostredia a tepltoy medzi 40 a 70 stupňami Celzia.Podcast Zoom počúvate vďaka ESET Science Award. Oceneniu, ktoré je určené pre výnimočných vedcov, vďaka ktorým sa nielen Slovensko posúva vpred.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Na Mesiac sa pozeráme, vlastne odkedy je ľudstvo ľudstvom. Možno by ste si preto povedali, že čím nás už môže len náš kozmický sprievodca prekvapiť.A predsa... zdá sa totiž, že pod svojim povrchom ukrýva čosi obrovské a čudné.A keď sme už pri tých prekvapeniach, aj s prvými ľuďmi v Severnej Amerike to mohlo byť inak, než sme si už donedávna mysleli. Vedci totiž narazili na dosiaľ neznámu populáciu a zdá sa, že všetko je inak. Alebo teda, aspoň mnohé je inak.Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme pod povrch našej prirodzenej družice, zistíme, či sú biotašky naozaj také bio a kto vlastne boli prví prisťahovalci v Severnej Amerike.Človek skonzumuje za týždeň mikroplasty o hmotnosti kreditnej karty. V priemere to je dvetisíc mikročastíc plastov, vyplýva to z novej štúdie pre Svetový fond na ochranu prírody. Do ľudského tela sa plasty dostávajú najmä z vody zo soli či morských mäkkýšov, časť vdychujeme.Výskumníci prvýkrát videli ryby, ktoré pod vodou zadržiavajú dych. Zvláštny druh zadržiaval dych až na štyri minúty: dôvodom môže byť ochrana pred predátormi. Keď ryby vypustia zo žiabier vodu, ich telo sa zmenší.Delfíny sú zase o kúsok podobnejší ľuďom. Zdá sa, že priateľstvá si vytvárajú podobne ako my, na základe spoločných záujmov. Ukázal to výskum 124 delfínov, ktorých vedci sledovali na západe Austrálie.Do konca storočia môže zmiznúť šestina života z morí, ak bude otepľovanie našej planéty prebiehať aktuálnym tempom. Hovorí to nový výskum, ktorý sledoval dopady rastúcej teploty na rôznorodosť morského života. Ukazuje, že každý stupeň oteplenia oceánov povedie k strate asi piatich percent morského života.Podcast Zoom počúvate vďaka ESET Science Award. Oceneniu, ktoré je určené pre výnimočných vedcov, vďaka ktorým sa nielen Slovensko posúva vpred.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Človek je pánom našej planéte. To nie je pochvala, skôr naopak... Veď sa len pozrite okolo seba. Našu Zem sme natoľko zmenili, že množstvo druhov sa týmto zmenám nedokáže prispôsobiť, a preto dnes hovoríme o ich masovom vymieraní. Vedci tento náš vek nazvali antropocénom, dokonca takmer oficiálne.Prebieha klimatická kríza, menia sa životné podmienky, prírodu sme zamorili plastami. A to až tak, že jeden druh včiel si začal z plastu budovať hniezda.Tento týždeň pôjdeme v podcaste Zoom na Pluto, ktoré by mohlo ukrývať tekutý oceán, pozrieme sa na včely, ktoré sa prispôsobujú novým podmienkam aj na tieto nové podmienky samotné, ktoré dali názov novej geologickej epoche v histórii Zeme.Krátke správy z vedyÚbytok arktického ľadu napomáha príchodu extrémnych vĺn horúčav, ktoré sa objavujú v Spojených štátoch. Ustupovanie morského ľadu vedci dokázali spojiť so zmenami v atmosférickej cirkulácii počas leta.Astronómom sa teraz podarilo priamo pozorovať dvojicu exoplanét,ktoré sa začali formovať v plynoprachovom disku okolo mladej hviezdy. Sústava okolo hviezdy PDS 70 je len druhým takto zachyteným multiplanetárnym systémom.Slovenskí vedci našli nový druh hada, nazvali ho po zabudnutom kráľovstve Urartu. Nový had druhu Elaphe urartica žije v Turecku, Azerbajdžane, Arménsku, Gruzínsku, Iraku, Iráne a Rusku, vrátane malej oblasti zasahujúcej aj do Európy.Autistom by mohlo pomáhať cvičenie. Experimenty s myšami ukázali, že pravidelné cvičenie eliminuje spojenia v mozgu, ktoré sú typické pre poruchy autistického spektra.Podcast Zoom počúvate vďaka ESET Science Award. Oceneniu, ktoré je určené pre výnimočných vedcov, vďaka ktorým sa nielen Slovensko posúva vpred.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Zabila desiatky miliónov ľudí. A španielska chrípka bola asi najsmrteľnejšia pandémia v dejinách... alebo aspoň tá, o ktorej vieme. No vedci teraz zistili, že tento problém začal o pár rokov skôr, len si ho nik nevšimol. A to je varovaním aj pre nás dnes.A varovaním sú aj hlasy vedcov, ktoré čoraz nástojčivejšie hovoria o klimatickej kríze, v ktorej sme hlboko ponorení a nepoznáme cestu von. Na Stanfordovej univerzite však teraz prišli s radikálnym nápadom.Tento týždeň sa v podcaste ZOOM pozrieme na pandémiu španielskej chrípky, ako dostať metán preč z atmosféry našej planéty i kedy vlastne vznikli huby a prečo je to dôležité.Krátke správy z vedyStopy antibiotík výskumníci už objavili všelikde, teraz však vedci upozorňujú, že ich množstvá v niektorých riekach veľmi výrazne prekračujú bezpečné hodnoty. Zvyšky antibiotík našli v dvoch tretinách riek v 72 skúmaných krajinách.Svetlá rozsvietené v noci sú vážnou hrozbou pre obojživelníky. Experimenty so žabami ukázali, že svetlo v noci komplikuje liahnutie žubrienok a prináša ďalšie problémy, keďže napríklad oslabuje ich imunitu.Pri zbere olív umierajú ročne milióny vtákov. Vsajú ich hlučné stroje, množstvo vtákov totiž v noci prespáva v olivovníkoch a to aj v čase, keď prebieha zber. Navyše, hluk a silné svetlo zo strojov vtáky dezorientujú, takže uniknúť nedokážu.Nový výskum narazil na prekvapivé vzorce v roztápajúcom sa ľadev Antarktíde. Trojročný zber dát ukázal prúdy, ktoré majú vplyv na budúcnosť ľadovcov: tieto detaily je dôležité poznať, pretože dnes už vieme, že topenie antarktického ľadu sa zrýchľuje.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Jednu dve ráno, ďalšiu po obede, možno nejaká na ceste domov. A to teraz nespomíname, ak vám do podobného denného režimu prídu rôzne pracovné stretnutia.Hej hej, hovoríme o pití kávy: možno aj vás zaujíma otázka, aké množstvo je pre náš organizmus ešte bezpečné. A kedy už riskujeme zdravie.Vo vede sa ale diali aj ďalšie zaujímavé veci. Napríklad jeden výskumník tvrdí, že rozlúštil slávny a záhadný Voynichov rukopis. Akurát sa zdá, že mu neverí ani jeho vlastná univerzita.Tento týždeň sa v podcaste ZOOM pozrieme na baktériu s umelou DNA, ktorú vedci poskladali v laboratóriu, ako je na tom tajomstvo čudného rukopisu a koľko káv je ešte bezpečné vypiť.A ešte krátke správy z vedyHladina svetových morí môže vzrásť viac, než sme predpokladali. Ľadovce sa totiž topia rýchlejšie, ako sa pôvodne zdalo. Odhad z roku 2013 hovoril, že hladiny morí by do konca storočia mohli narásť o jeden meter, reálnejší je však nárast o dva metre.Slovenský prales sa dostal na titulkuprestížneho vedeckého magazínu Nature. Snímku jedľovo-bukového pralesa vo Veľkej Fatre vytvoril Ondrej Kameniar, záber patrí k vedeckej štúdii o dopadoch klimatickej zmeny, na ktorej sa podieľalo aj Národné lesnícke centrum vo Zvolene.Pri prieskume morského dna si výskumníci náhodou všimli dosiaľnajväčšiu známu podmorskú erupciu. Na oceánskom dne medzi Madagaskarom a Afrikou sa vytvorila päťkilometrová podmorská hora vysoká 800 metrov. Podmorský vulkán narástol ani nie za pol roka.Jestvuje niekoľko hypotéz, ako sa dostala na našu planétu voda. Niektoré hovoria o nárazoch komét, nová zase naznačuje, že to môže súvisieť so vznikom Mesiaca pred viac ako štyrmi miliardami rokov, keď do protoZeme narazila protoplanéta veľká asi ako dnešný Mars. Práve Theia pochádzajúca z vonkajších končín slnečnej sústavy mohla doniesť vodu.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Vírusy zvyčajne považujeme za našich nepriateľov. Lenže, viete ako to chodí: nepriateľ nášho nepriateľa môže byť aj našim priateľom. A keby vírusy napádali napríklad baktérie, ktoré nás ohrozujú, nuž, prečo ich nevyužiť...Našťastie, práve takáto liečba pomohla mladému dievčaťu, ktoré by inak zomrelo. A keď už sme pri tom: dobre sa nedarí ani takým koalám, ktorým hrozí vyhynutie... a vo voľnej prírode už asi nemajú veľkú nádej na záchranu.Tento týždeň v podcaste Zoom uvidíme, že Mesiac je stále aktívne miesto plné mesiacotrasení, že vírusy dokážu zachraňovať ľudské životy a že koaly majú vážny problém.Krátke správy z vedyMnožstvo oxidu uhličitého, ktorý je dnes uložený v našich lesoch, znepokojivo klesá. Naznačuje to nový výskum, ktorý ako o príčine hovorí o otepľujúcej sa planéte: globálne otepľovanie síce zrýchľuje rast stromov, no to podľa vedcov nevedie k dostatočnému ukladaniu uhlíka.Šimpanzy v zajatí sa samé naučili používať nástroje a dokázali pomocou nich vykopať ukrytú potravu. Keď im vedci nenachystali nástroje, šimpanzy si dokonca vyrobili vlastné z okolitej vegetácie.Ľudia znečistili aj najneprístupnejšie miesta na našej planéte, plasty totiž objavili aj na dne Mariánskej priekopy. Keď sa tam teraz ponoril americký výskumník Victor Vescovo, v rekordnej hĺbke 10 927 metrov narazil na plastové vrecko a obaly od sladkostí.Až štvrtina západoantarktického ľadu je dnes nestabilná. Nový výskum pomocou satelitov sledoval zmeny v snehovej a ľadovej pokrývke v celej oblasti a ukázal, že ľadovcový štít je za posledných 25 rokov tenší o viac ako o sto metrov a najrýchlejšie sa mení práve západná Antarktída.Ploštice sa vyvinuli už pred sto miliónmi rokov a svoj svet zdieľali napríklad s tyranosaurami. Nová analýza DNA rôznych druhov ploštíc ukázala, že títo paraziti sú starší ako netopiere. Predpokladalo sa pritom, že práve lietajúce cicavce boli ich úplne prvým hostiteľom.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Na Zem sa rúti ohromná planétka. Možno nie taká veľká, ako tá, ktorá vyhladila dinosaury, no aj tak by jej dopad spôsobil globálnu katastrofu. Podobný scenár sa teraz rozhodli nasimulovať v NASA a sledovali, čo budú stovky vedcov a odborníkov robiť. Nuž, výsledky nie sú práve bohviečo.A bohviečo pocit nemáme ani vtedy, keď naše zuby nie sú v poriadku. Akurát doteraz sme sa mohli vyhovárať na gény, no nový výskum hovorí, že to naozaj sú iba výhovorky.Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, ako asteroid zničil New York, prečo nie je pravda, že zlé zuby dedíme a ako uložiť celú knižnicu kníh do molekúl.Krátke správy z vedySlovenskí archeológovia a egyptológovia teraz ukázali,ako vyzeralo významné egyptské osídlenie pred 3500 rokmi. Tell el-Retábí skúmajú už viac ako desať rokov, výsledky ich výskumu zverejnila Nadácia Aigyptos v trojrozmernej vizualizácii.Stromy v mestských oblastiach podľa všetkého žijú rýchlejšiea umierajú mladšie, ako ich príbuzní vyrastajúci na vidieku. Naznačuje to nový výskum, ktorý upozorňuje, že toto zistenie treba vziať do úvahy pri vysadzovaní nových stromov a lesov.Drobné osy sú možno inteligentnejšie, ako sme si mysleli. Jeden druh podľa nového výskumu dokáže určiť logické súvislosti, schopnosť, ktorú sme si dosiaľ spájali len s tvormi vyšších vývojových stupňov.Ťažba nerastov v starovekom svete významne znečisťovala životné prostredie. Teraz sa ukázalo, že aktivity dávnych Rimanov zvýšili v niektorých regiónoch koncentrácie olova v atmosfére až desaťnásobne a vzduch v Európe znečistili viac a na oveľa dlhšiu dobu, než sa predpokladalo.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Vesmír si s nami robí, čo len chce. Pravdupovediac, nie je to tak úplne metafora: vždy keď sa zdá, že ho ako tak chápeme, niečo sa výrazne skomplikuje.Napríklad teraz, zistili sme, že vesmír sa rozpína, že v ňom platia nejaké pravidlá, až... no zdá sa teraz, že vesmír sa rozpína inak, ako hovoria naše modely.A keď už sme pri tom, že čosi je inak. S chuťami a pachmi to bude oveľa previazanejšie, než sme sa dosiaľ domnievali. A možno že pachy do nejakej miery rozoznávajú už naše jazyky.Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na rozpínanie kozmu, ako sú previazané chuť a čuch a kde výsledný dojem vzniká i čo ukázal výskum, ktorý sledoval 35 rokov nadané deti.Krátke správy z vedyVeľký výskum oceánov a diverzity vo svete vírusov teraz narazil na zhruba 200-tisíc rôznych morských vírusov. Predchádzajúce prieskumy našli 15-tisíc druhov vírusov.So životom v kozme to môže byť zložitejšie, ako sa domnievame.Nový výskum naznačuje, že mladé hviezdy mávajú tendenciu zničiť atmosféru svojich planét. Len časť telies máva to šťastie, že toto búrlivé obdobie mladých sústav dokáže prežiť a atmosféru si udržať.Nový výskum mikróbov priniesol zlú správu, zdá sa, že v boji s odolnosťouna antibiotiká majú mikróby lepšie zbrane, než sme si mysleli. Ukazuje sa, že prirodzene odolné baktérie dokážu nielen na svoje potomstvo prenášať genetické mutácie spôsobujúce odolnosť, objavovala sa dokonca rezistencia nielen na konkrétny liek, ale dokonca na rôzne triedy antibiotík.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Bolo tam vtedy úplne všetko, a zároveň toho bolo veľmi málo. Áno, hovoríme o období krátko po veľkom tresku: veď viete ako je to s tým zachovaním energie. No vtedy, ani krátko nato neboli ani molekuly, dokonca ani tie najobyčajnejšie.Až postupne začal vesmír chladnúť a keď to poriadne preženieme, objavila sa chémia. Teraz vedci narazili na dôkaz existencie takejto prvej molekuly. Iní výskumníci zase experimentálne ukázali, ako zlepšiť pamäť seniorom až na úroveň dvadsiatnikov, teda aspoň na chvíľku. Akurát na to potrebujete slabé výboje striedavého prúdu.Tento týždeň sa v podcaste Zoom vyberieme do mladučkého kozmu, pozrieme sa, ako by sa dalo pomáhať pamäti v neskoršom veku i ako vlastne v našom tele funguje poriadne štipľavé jedlo a čo s tým podľa vedcov robiť.Krátke správy z vedyNa Marse zachytili prvé marsotrasenie. Otrasy zaznamenal seizmograf na marťanskej sonde InSight, podľa vedcov pochádzajú z vnútra červenej planéty. Prístroj dosiaľ zachytil štvoricu otrasov.Vedci prvýkrát vytlačili srdce aj s cievnym systémom. Pomohla im v tom 3D tlač, použili pri nej bunky pacienta, takže telo by nemalo takýto orgán odmietať a pacient by nemusel brať silné lieky na potlačenie imunitnej odozvy.Až miliónu druhov hrozí vyhynutie a príčinami sú činnosť a vplyv človeka. Hovorí to návrh novej rezolúcie OSN o dopadoch našej činnosti na voľnú prírodu. Dôvodmi sú strata čistého vzduchu, vody, výrub lesov, hnojenie, nadmerný výlov rýb aj celý proces klimatickej zmeny.Čína vraj vybuduje mesačnú základňu už do desiatich rokov. Zároveň dovtedy pošle na našu prirodzenú družicu prvých taikonautov. Tvrdia to čínske štátne médiá, Spojené štáty zase hovoria, že USA sa na Mesiac chcú vrátiť už do piatich rokov.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Ľudia tam príliš nechodia, najbližšie osídlenia sú kilometre vzdialené... vlastne by ste tam čakali skôr nádhernú panenskú prírodu a nie znečistenie. Lenže aj na takýchto nedotknutých miestach sa nachádzajú plasty. Presnejšie, mikroplasty a najhoršie na tom je, že zrejme môžu putovať vzduchom - a to na obrovské vzdialenosti.A dnes máme ešte jednu zlú a jednu dobrú správu. Zlá je, že sa stravujeme zle a postupne sa touto zlou stravou skracujeme o svoj život. Dobrá správa ale je, že vám dnes povieme, čo by ste podľa vedcov mali jesť.Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na to, čo vlastne jeme, ako sa – bohužiaľ – plast šíri po celej našej planéte i na výskum, ktorý sa vraj pozrel na dlhé mužské brady a porovnal ich so psou srsťou.Krátke správy z vedyMesiac stráca ročne dvesto ton vody.Vedci naznačujú, že dôvodom sú meteority. Malé množstva vody sa totiž na našej prirodzenej družici nachádzajú pod povrchom a keď na povrch Mesiaca dopadne meteorit, vyvrhne do okolia materiál, aj s vodou.Sonda Cassini aj po svojej smrti prináša vedecké objavy. Teraz na základe jej dát vedci zistili, že metánové jazerá na severe Titanu sú oveľa hlbšie, než odborníci pôvodne predpokladali.Otestovať sa chystajú novú vakcínu proti malárii, tentokrát sa plánujú už terénne testy. Očkovanie by malo zaručovať takmer 100-percentnú ochranu a teraz ho budú vedci skúšať na viac ako dvoch tisíckach dobrovoľníkov.Baktérie v našom tráviacom trakte potrebujú vedieť rozlíšiť, kto je ich priateľ a ktoré mikróby môžu byť voči ním nepriateľské. Vytvorili si na to mechanizmus, pri ktorom zrejme využívajú vírusy, ktoré ich kedysi nakazili a potom sa s nimi naučili žiť.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Pozrite sa poriadne do zrkadla. Čo tam vidíte?Možno vám napadne všeličo, ale nasledujúce asi nie: celé dejiny jedného druhu. A tieto dejiny sú komplikované, s mnohými slepými odbočkami a vetvami, s predkami, ktorí sa objavili aj zmizli, s ktorými sme sa krížili a ktorí v nás zanechali stopy – i keď niekedy len na úrovni niektorých génov.Teraz sa zdá, že vedci objavili úplne nový a neznámy druh pračloveka, ktorý sa kedysi pred desiatkami tisícov rokov žil na jednom filipínskom ostrove. A keď teda hovoríme o ukrývaní: vedci potvrdili, že mačky naozaj počujú a reagujú na svoje meno. Len sa vás rozhodli ignorovať.Tento týždeň sa vyberieme do minulosti rodu Homo, pozrieme sa na mačky a zistíme, akému ďalšiemu materiálu po graféne vedci sľubujú veľkú budúcnosť.Krátke správy z vedyDo roku 2100 môže zmiznúť až 90 percent alpských ľadovcov. Naznačuje to nový výskum, ktorý sa pozrel na dopady otepľujúcej sa klímy na európske hory. Aj keby sa nám podarilo udržať scenár mierneho globálneho otepľovania, vedci odhadujú, že zmiznúť môžu do konca storočia až dve tretiny alpských ľadovcov.Pri zhruba 400 svetelných rokov vzdialenej umierajúcej hviezde našli exoplanétu, z ktorej zrejme zostalo len jej kovové jadro. Systém je zaujímavý tým, že nejako podobne zrejme skončí naše Slnko a Zem, astronómovia tak môžu sledovať, ako by mohla vyzerať budúcnosť nášho systému.Ľudia na prechodoch pre chodcov mimovoľne nasledujú vzorce, ktoré popisuje matematika. Ukázal to výskum, ktorý sa zameral na spôsob, akými sa ľudia obchádzajú na plných križovatkách. Ľudia si podvedome volia čo najefektívnejšie, nie najkratšie cesty.Proxima Centauri b vzdialená len zhruba 4 svetelné roky síce obieha v obývateľnej zóne, no vedci predpokladali, že exoplanéta je bombardovaná takými dávkami röntgenového žiarenia, že tam nič nemôže žiť. Nový výskum ale naznačuje, že to nemusí byť pravda. Napokon, dôkazom sme my: pred miliardami rokov boli podmienka na Zemi ešte drsnejšie a život prežil a vyvíjal sa.See omnystudio.com/listener for privacy information.