Zoom

Máte problémy so spánkom? Nuž, ono je to otravné už samo o sebe, no vedci teraz prinášajú dôkazy, že únava nie je jediným problémom. Nespavosť totiž môže významne zvyšovať riziko cukrovky. Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na súvis medzi hladinami cukru a zlým spánkom, zistíme, že život na Zemi mohol vzniknúť oveľa skôr a dozvieme sa aj to, čoho signálom môže byť dlhé poobedné zdriemnutie. Krátke správy z vedy: Na Merkúre je voda, ktorá sa ukrýva vo večných tieňoch jeho kráterov na póloch planéty. Nová simulácia teraz naznačuje, že na planétu sa dostala vďaka nárazom planétok, komét a prachových čiastočiek. Toto zistenie je pritom zaujímavé aj pre skúmanie exoplanét a ich prípadných podmienok vhodných na život. Marsovské vesmírne vozidlo Perseverance odštartovalo ďalšiu časť svojej vedeckej misie. Rover po zhruba mesačnej ceste dorazil na druhé vytypované miesto, do oblasti bývalej riečnej delty krátera Jezero. Toto miesto je jedno z najsľubnejších, kde môžeme pátrať po stopách dávneho mikroskopického života. Antarktída nemusí byť taká odolná voči klimatickej zmene, ako sme sa pôvodne domnievali. Naznačuje to rekordne nízke množstvo morského ľadu okolo kontinentu, ktoré vedci namerali tento rok vo februári. Príčinami tohto úbytku boli zmeny v teplotách vody aj samotného pohybu ľadu. Európske lesy majú problém. Aj keď celkové zalesnenie je lepšie ako v posledných storočiach, nová analýza trinástich európskych krajín ukazuje, že naše lesy nezodpovedajú cyklom prírody. Vedci zistili, že európske lesy sú homogénne plantáže, ktorých cieľom je maximalizovať množstvo vyťažiteľného dreva. No dôsledkom je náchylnosť takýchto lesov na hmyzie kalamity, ochorenia, požiare či veterné smršte. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Zdá sa, že vedci narazili na kľúč k elixíru... no, večného života asi ťažko, ale omladenia možno. Zatiaľ to platí len pre bunky a to tiež len v laboratórnych podmienkach, no výskumníkom sa podarilo omladiť kožné bunky rovno o tri desaťročia. Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na výskum, ktorý sa pokúsil omladiť ľudské bunky, dozvieme sa, že alergické sezóny budú dlhšie a horšie a vyberieme sa na Neptún, ktorý sa zvláštne ochladzuje. Krátke správy z vedy Astrofyzici si myslia, že by mohol existovať nový druh neutrónovej hviezdy. Vzniká vtedy, ak sa vytvorí supersilné magnetické pole počas zrážky dvojice materských neutrónových hviezd. Po nejakom čase by sa mal tento exotický objekt zrútiť do čiernej diery: predtým ale bude vydávať charakteristickú stopu najskôr rýchlych gamma a röntgenových zábleskov, neskôr rádiových vĺn. Kľúčová častica nemá takú hmotnosť, akú by mala mať. Výsledky meraní Fermilabu ukazujú, že nameraná hmotnosť W bozónu nesedí s predpoveďami štandardného modelu. Výsledky teraz musí overiť iný experiment, napríklad Veľký hadrónový urýchľovač. Ak sedia, znamená to krok k novej fyzike: vysvetlením anomálie by mohla byť napríklad nejaká neznáma častica, ktorá s W bozónom interaguje. Veveričky zrejme využívajú individuálne volacie znaky, ktorými dávajú najavo svoju prítomnosť. Výskum ukázal, že zvuky vydávané týmito drobnými tvormi neslúžia len ako varovanie, ich primárnym cieľom je identifikovať volajúceho i toho, kto volaniu načúva. Dôvodom je vyhnúť sa vzájomnému stretu. Ak sa ženy vystavujú počas tehotenstva pesticídom, môže to mať vplyv na budúce spánkové návyky ich detí. Výskum naznačuje, že vplyv pesticídov sa prejaví počas dospievania dievčat a zhorší kvalitu ich spánku. Pesticídy totiž môžu fungovať ako endokrinné disruptory a blokovať napríklad melatonín. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Ľudské telo je zložité. A ak sa vyberiete do sveta génov, tak je vlastne ešte oveľa zložitejšie. No teraz máme konečne kompletnú mapu. Vedcom sa totiž podarilo zmapovať celý ľudský genóm, vrátane zákerne sa opakujúcich častí. Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na zmapovanie celého ľudského genómu, zistíme, že tuberkulóza má vlastne dva podtypy i že mravce vedia vyňuchať rakovinu, a to lepšie ako psy. Krátke správy z vedy Rozšírené aditíva v potrave môžu ovplyvňovať črevnú mikroflóru. Nový výskum naznačuje, že takzvaná xanthanová guma má vplyv na našu mikrobiotu. Dokonca až taký, že baktérie prešli evolučnými genetickými zmenami, aby sa túto látku naučili metabolizovať. Vedci ukázali, prečo kvapky dokážu narúšať povrch aj tvrdých materiálov. Ukázalo sa, že kvapky sa správajú ako drobné bomby, ktoré explozívne vypustia svoju energiu, čím vzniká sila dostatočná na eróziu. Výskum by teraz mohol pomôcť inžinierom navrhovať lepšie a odolnejšie materiály. Na Merkúre sú geomagnetické búrky podobné tým na našej planéte. Vedci to zistili na základe dát vesmírnej sondy Messenger. Výskum tak prináša odpoveď na otázku, či iné telesá môžu mať geomagnetické búrky, aj keď majú slabšiu magnetosféru či im chýba ionosféra. Ak sa chceme vyhnúť klimatickej katastrofe, už nebude stačiť zníženie emisií skleníkových plynov. Budeme musieť odstrániť oxid uhličitý zo vzduchu a z oceánov. Hovorí to nová klimatická správa OSN. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Na celom svete trpí demenciou viac ako 55 miliónov ľudí. A jej najbežnejšou formou je Alzheimerova choroba, ktorá nastupuje nenápadne, no postupuje a radikálne znižuje kvalitu života. Teraz však vedci prišli s nápadom, ktorý by mohol byť dobrou prevenciou. Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, ako by mohlo lítium pomáhať na prevenciu demencie, vyberieme sa za slnečnými prúdmi, ktoré sú akési prirýchle, a obzrieme sa za vojnou, ktorú proti sebe štyri roky viedli šimpanzy. Krátke správy z vedy Vedci prvý raz objavili mikroplasty aj v ľudskej krvi. Znamená to, že tieto drobné kúsky by sa mohli dostávať aj do ľudských orgánov a pôsobiť na naše zdravie. Mikroplasty pritom vedci objavili už prakticky všade, od najhlbších morských hlbín až po Himaláje. Ak by sme v budúcnosti chceli pátrať po stopách mimozemského života, dobrým cieľom by bol atmosférický metán. Vedci teraz určili podmienky, za akých by bola prítomnosť tejto látky dobrým dôkazom biologickej aktivity. Pavúky možno využívajú svoje siete nielen na chytanie koristi, ale aj na načúvanie. Nová štúdia naznačuje, že prinajmenšom niektoré druhy pavúkov môžu používať svoje siete ako akúsi audioanténu, ktorá ich dokáže varovať pred blížiacim sa predátorom či upozorniť na korisť. Na Plute objavili obrovské ľadové vulkány. Ich prítomnosť naznačuje zvláštny exotický povrch tejto trpasličej planéty, ktorý nasnímala prelietavajúca sonda New Horizons. Tieto ľadové sopky chrlia alebo v minulosti chrlili mix vody a ľadu, podobne ako sopky na Zemi lávu. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Homeopatia vraj funguje. A keď nefunguje, aj tak funguje: prinajmenšom ako placebo. A keď sa vám nepáči, veď to napokon majú potvrdzovať vedecké štúdie. Nuž, tak sa teraz vedci na tie údajné vedecké štúdie pozreli a vďaka veľkej metaanalýze zistili, aké sú kvalitné. Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na analýzu vedeckých štúdií o homeopatii, dozvieme sa, či aj ľahký priebeh covidu nemôže ovplyvniť naše mozgy a vyberieme sa za príbehom lode Endurance, ktorú pred sto rokmi uväznil antarktický ľad. Krátke správy z vedy Národný úrad pre letectvo a vesmír potvrdil, že astronómovia už objavili päťtisíc exoplanét. Zmenilo sa to 21. marca, keď teleskopy potvrdili existenciu ďalších viac ako šesťdesiat planetárnych telies, ktoré vedci zapísali do databáz. Dnes tak poznáme exoplanéty pripomínajúce Zem aj ohromné exotické telesá väčšie ako Jupiter. Komunity mikróbov, kde baktérie medzi sebou spolupracujú, majú väčšiu odolnosť voči našim liekom. Experiment ukázal, že kolónie, kde si rôzne mikróby navzájom vymieňajú látky potrebné na metabolizmus, sú zároveň tie, kde si vedia lepšie odovzdávať aj rezistenciu. Pochopenie týchto vzťahov by mohlo viesť, napríklad, k novej generácii antimykotík. Vedci vytvorili šalát, ktorý by mohol budúcim astronautom pomáhať s rednutím kostí. Transgénová plodina totiž produkuje hormóny, ktoré stimulujú fungovanie kostí. V budúcnosti by takéto rastliny mohli pomáhať, napríklad, pri kozmickej výprave na Mars. Vedci navrhujú experiment, ktorý by mohol potvrdiť existenciu takzvaného piateho stavu hmoty. Vychádza z predpokladu, že akýmsi piatym skupenstvom by mohli byť informácie, ktoré by tak doplnili pevné, plynné, kvapalná skupenstvá a plazmu. Či to je pravda, by mohli ukázať zrážky častíc a antičastíc a sledovanie energií a druhov fotónov, ktoré pri nich vzniknú. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Rakovina môže metastázovať, a vždy je to zlá správa. Problémom je, že my dodnes poriadne nevieme, prečo metastázy vznikajú. No nový výskum prináša aspoň nejakú odpoveď na túto záhadu: navyše odpoveď, ktorá by mohla pomôcť pri ich liečbe. Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, ako by mohli fungovať rakovinové metastázy, dozvieme sa, čo urobili olovo v benzíne s ľudskou inteligenciou a vyberieme s a aj za poobedným útlmom a čo proti nemu podniknúť. Krátke správy z vedy NASA sa rozhodla predĺžiť misiu drobného marsovského vrtuľníka Ingenuity. Vzhľadom na dobrý stav zariadenia úrad chce, aby prvý ľudský lietajúci objekt na inom vesmírnom telese fungoval prinajmenšom do septembra. Vrtuľník bude pokračovať v prieskume dávnej riečnej delty krátera Jezero. Zdá sa, že ľudská komunikácia pôvodne začala gestami. Nový výskum s dobrovoľníkmi naznačuje, že nie zvuky, ale gestá sú efektívnejším nástrojom dorozumievania sa. Práca na smeny sa môže spájať s horšou pamäťou a zníženou schopnosťou spracovávať informácie. Výskum tiež ukazuje, že môže súvisieť aj s menšou pozornosťou a pomalšími reakciami, čo zvyšuje potenciálne riziko zranení na pracovisku. Homeopatia sa spája so zlými vedeckými praktikami a jej účinok sa významne nadhodnocuje. Ukazuje to nová metaanalýza, ktorá sa pozrela na klinické výskumy týkajúce sa homeopatie, na ich výsledky a na to, či boli riadne zaregistrované vo verejných registroch. Výsledkom analýzy je, že na tomto poli je znepokojivé nedostatok vedeckých a etických štandardov a vysoké riziko publikačného skreslenia. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Baktérie si zvykajú na naše lieky a vytvárajú si voči nim odolnosť. Spomíname to často, len nedávno sme, napríklad, hovorili, že táto kríza je oveľa vážnejšia, než si často pripúšťame. No teraz prišli vedci s dobrou správou: lepšie pochopili mechanizmus tejto odolnosti a výsledkom by mohlo byť, že by znovu začali zaberať už existujúce lieky. Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme, ako by nám skladanie bielkovín mohlo pomôcť proti rezistencii na antibiotiká, zistíme, ako je na tom Amazonský prales a dozvieme sa, ako fungujú dlhý covid a postcovidový syndróm. Krátke správy z vedy Zvieratá sa naučili cválať takmer pred päťsto miliónmi rokov. Predtým sa biológovia domnievali, že cval sa vyvinul niekedy pred zhruba 210 miliónmi rokov, ukázalo sa však, že táto schopnosť bude staršia: vedci totiž zistili, že pohyb podobný cvalu zvládajú aj krokodíly. Nové údaje z čínskeho roveru na Marse ukazujú, že na červenej planéte možno pozorovať dôsledky erózie. A tú spôsobuje nielen marsovský vietor, ale aj voda. Vesmírne vozidlo Zhurong pristálo na Marse minulý rok v máji a jeho cieľom je preskúmať miestnu geológiu, skaly a minerály a odoberať vzorky atmosféry. Tyrannosourus rex zrejme nie je jediným druhom, v skutočnosti išlo o tri príbuzné druhy dávnych jašterov. Nová analýza fosílnych pozostatkov naznačuje, že tyrannosaury by sme mali ďalej rozčleniť, dôvodom sú odlišnosti v ich stehenných kostiach či v dentálnych štruktúrach. Pred dvomi rokmi si astronómovia všimli, že nad a pod stredom našej galaxie sa nachádzajú veľké bubliny viditeľné v röntgenovom spektre. Teraz vedci prišli s vysvetlením ich pôvodu. Domnievajú sa, že sú pozostatkom obrovských výtryskov pochádzajúcich z aktivity supermasívnej čiernej diery v strede našej galaxie. Materiál vystrelili niekedy pred 2,6 miliónmi rokov a tento fenomén trval približne stotisíc rokov. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Hovorí sa, že päť dní a potom respirátory. Ale naozaj platí, že v tom čase už nie sme po nakazení variantom omikron infekční? Vedci sa to pokúsili zistiť a využili pri tom antigénové testy. A teraz majú prvé výsledky. Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, ako to je s pozitivitou a infekčnosťou pri omikrone, dozvieme sa, čo hovorí druhá časť novej klimatickej správy a vyberieme sa aj za novým testom na Alzheimerovu chorobu. Krátke správy z vedy: Dejiny paradajok sú zložité a komplexné. Nová genetická analýza ukázala, že plodiny cestovali z mezoameriky na juh až do dnešného Ekvádoru, kde sa ďalej krížili a šľachtili, a následne sa zase vrátili naspäť do strednej Ameriky. Výsledkom sú dnešné odolnejšie a pestrejšie paradajky. Vedci navrhujú, ako by kombinácie umelej inteligencie a technológie CRISPR mohli pomôcť pri liečbe. Bielkoviny navrhnuté umelou inteligenciou by tak mohli prebudiť gény, čo by nám pomohlo lepšie pochopiť ich fungovanie napríklad pri rozvoji buniek. Vo výsledku by to mohlo pomôcť v boji s rakovinou. Astronómovia zrejme prvý raz narazili na pozostatky žiarenia po takzvanej kilonove. Kilonova vzniká pri zrážke dvoch neutrónových hviezd či neutrónovej hviezdy a čiernej diery a tento jav je zhruba tisíckrát jasnejší než výbuch bežnej novy. Vedci teraz narazili na zdroj röntgenového žiarenia, ktorý je pozostatkom javu, keď rázová vlna po výbuchu zahriala okolitý materiál, ktorý začal žiariť. Pred dvomi rokmi astronómovia naznačovali, že narazili na najbližšiu známu čiernu dieru. Nový výskum ukazuje, že v systéme HR 6819 vzdialenom zhruba tisíc svetelných rokov žiadna čierna diera nie je. Je to exotický systém dvoch hviezd, ktoré budú existovať len krátko. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Sú to exotické miesta, regióny, kde už sa ohýba nielen samotný priestor a čas, ale aj fyzika... a to až tak, že sa vymyká bežnému chápaniu. Supermasívne čierne diery však nielenže držia pokope galaxie, v niektorých prípadoch dokážu aj uvoľňovať obrovské množstvá energie. A práve teraz vedci potvrdili desaťročia starú hypotézu o aktívnych galaktických jadrách. Tento týždeň sa v podcaste Zoom vyberieme za supermasívnymi čiernymi dierami, zistíme, aká by asi mohla byť hmotnosť neutrín a dozvieme sa, prečo nám praskajú a pukajú kĺby. Krátke správy z vedy: Raketa, ktorá 4. marca narazí do nášho Mesiaca, v skutočnosti nepatrila súkromnej vesmírnej spoločnosti SpaceX. Nové pozorovania naznačujú, že ju postavila Čína. Je to nosný stupeň misie Čchang-e 5-T1, ktorá odštartovala v roku 2014. Vedci získali vzorky z najstaršieho ľadu na našej planéte. Vrtné jadrá z Antarktídy by teraz mohli prezradiť, ako sa na našej planéte menili klimatické podmienky v priebehu posledných viac ako jeden a pol milióna rokov. Astronómovia objavili prvý systém asteroidov, kde sa navzájom obiehajú štyri telesá. Tri menšie planétky sú späté s jednou väčšou, tvoria tak akési jej mesiace. Sústava sa týka planétky Elektra, ktorá sa nachádza v pásme planétok medzi Marsom a Jupiterom. Vedci narazili na nový prístup v boji s rezistentnými baktériami. Kľúčom je bielkovina, ktoré riadi proteíny zodpovedné za samotnú odolnosť. Prerušenie jej činnosti povedie k zániku rezistencie, a to aj pri dnešných liekoch. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Zdá sa, že naše dejiny sú oveľa komplikovanejšie, než sme sa ešte nedávno učili. A zrejme aj s tými neandertálcami to bolo celé inak, ako sme sa domnievali. Teraz napríklad vedci zistili, že homo sapiens sa pokúšal Európu kolonizovať oveľa skôr, než sa tvrdilo. Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na putovanie pračloveka, zistíme, ako vedci našli nikotín aj na rukách detí nefajčiarov a dozvieme sa o novej planéte, ktorú objavili pri Proxime Centauri. Krátke správy z vedy: Obrovské suchá na západe Spojených štátov sú zrejme najhoršie za posledných 1200 rokov. Navyše, nezdá sa, že by sa situácia v dohľadnej dobe mala zlepšiť. Vedci preto hovoria, že momentálne vidíme dôsledky najhoršieho možného klimatického scenára. Elon Musk tvrdí, že sa jeho vesmírna loď Starship dostane na obežnú dráhu už v marci. Spoločnosť SpaceX zároveň predpokladá, že dôjde k zlyhaniam, dúfa preto, že celá testovacia misia by mohla prebehnúť v poriadku do konca roka. Astronómovia objavili zvláštny nový druh hviezdy. Exotický objekt má totiž svoj povrch pokrytý uhlíkom a kyslíkom, čo sú zvyšky po spaľovaní hélia. Vedci sa domnievajú, že hviezda vznikla pri veľmi zriedkavej zrážke dvoch bielych trpaslíkov. Vedci vytvorili nový materiál, ktorý sa inšpiroval rastlinami, je silný ako hliník a tvrdý ako kosti. Jeho predlohou boli mikroskopické steny buniek dreva, ktoré vytvárajú vlákna celulózy podopreté nanokryštálmi. Práve tie sa vedci pokúsili napodobniť, keď celulózové nanokryštály skombinovali so syntetickým polymérom. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Aspoň v minulosti sme to považovali za jeden zo spoľahlivých príznakov covidu: nákazu koronavírusom sprevádzala strata čuchu i chuti. No vedci až doteraz nevedeli, čo je príčinou. Ukázalo sa, že predchádzajúca hypotéza nebola správna a teraz výskum ukázal, prečo pri covide strácame čuch. Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na záhadu straty čuchu pri covide, ukážeme si stopäťdesiatročný šachový problém, ktorý konečne vyriešila matematika, a zistíme, ako spolu súvisia cukrovka a vysoký krvný tlak. Krátke správy z vedy: Protóny môžu by menšie, ako sme sa domnievali. Vedci teraz vyvinuli metódu, ktorá umožňuje presnejšie analyzovať staré aj novšie merania. Ukázali, že protón má menší polomer, ako si fyzici pred desaťročiami mysleli. Šimpanzy si prikladajú hmyz na rany. Mohlo by to naznačovať, že do nejakej miery využívajú čosi, čo by sme nazvali medicínou. V minulosti už vedci pozorovali, ako šimpanzy využívajú niektoré rastliny s chemickými vlastnosťami, aby sa zbavili črevných parazitov. Spoločnosť Lockheed Martin vyhrala kontrakt NASA na návrat vzoriek z Marsu. Malo by sa tak stať v tridsiatych rokoch, malá raketa by mala priviezť z červenej planéty vzorky skál, sedimentov i atmosféry. Nová analýza naznačuje, že v roku 2011 astronómovia narazili na voľne poletujúcu čiernu dieru. Vtedy si totiž v dátach všimli gravitačné skreslenie, netušili však, čo je jeho príčinou. Páchateľom zrejme bola neznáma čierna diera. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Je to jeden z najväčších problémov súčasnosti. Naše lieky prestávajú fungovať, pretože mikróby si na ne vytvárajú odolnosť. A zároveň máme problém s novými liekmi, ktoré by túto rezistenciu prelomili. Vedci preto predpokladajú, že do polovice storočia môže odolnosť proti antibiotikám zabiť 10 miliónov ľudí ročne. Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, že s rezistenciou na antibiotiká sme na tom ešte horšie, než sa domnievame, dozvieme sa, že fajčenie má súvislosť aj s infarktmi a pozrieme sa, ako sme na tom s jadrovou fúziou. Krátke správy z vedy Rastliny vo Veľkej Británii kvitnú o mesiac skôr, ako bývalo zvykom. Vyplýva to z porovnania záznamov počnúc 18. storočím. Vedci hovoria, že dôvodom je klimatická zmena, ktorá ovplyvňuje rastliny. Nepilotovaná misia NASA na Mesiac sa odkladá. Americká agentúra priznala, že štart prvej lode z programu Artemis, ktorý má vrátiť ľudí na Mesiac, neprebehne skôr ako na jar. Artemis 1 pritom mala štartovať už koncom minulého roka. Grónska ľadová pokrývka stratila za posledných 20 rokov toľko vody, že by dokázala pokryť celé Spojené štáty. Naznačuje to nový výskum, ktorý hovorí, že množstvo vody by stačilo na to, aby USA boli zhruba pod polmetrovou hladinou. Vedci vytvorili nový materiál, ktorý by mal dokázať pohlcovať aj uvoľňovať veľké množstvá energie. Látka pripomínajúca tuhú gumu je, navyše, programovateľná, takže by sa dala používať ako zdroj energie i ako ochranná pomôcka. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Snažia sa nás oklamať. Sú sladké a predsa nie sú umelé sladidlá cukrom. Lenže experimenty ukázali, že aj myši vyšľachtené bez chuťových pohárikov dávali prednosť cukru - a nik nerozumel, prečo. Teraz ale vedci zistili, že kľúčom k tajomstvu sú bunky v črevách: a zdá sa, že akési chuťové receptory máme aj tam. Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, ako črevá rozlišujú cukor, vyberieme sa do sveta parazitických mravcov a pozrieme sa na objav záhadnej častice X. Krátke správy z vedy: Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba je už na svojom mieste. Nachádzať sa bude zhruba 1,5 milióna kilometrov od Zeme v takzvanom libračnom bode. Teraz musí teleskop nastaviť svoje zrkadlá, vychladiť ich a postupne začať s astronomickými pozorovaniami. Znečistenie oceánov mikroplastami môže byť horšie, než sme sa domnievali. Dôvodom je, že vedci používajú rôzne metódy, no tie nie sú schopné zachytiť skutočný stav znečistenia. Napríklad Stredozemné more je na tom horšie, než naznačujú staršie merania. Ak by sonda odštartovala v roku 2028, mohla by dobehnúť záhadný medzihviezdny objekt Oumuamua. Let by však trval 26 rokov. Vedci totiž dodnes netušia, čo to v roku 2017 preletelo slnečnou sústavou, pozorovania nesedia so žiadnou prirodzenou hypotézou. Špekuluje sa preto aj o umelom telese, napríklad poháňanom slnečnou plachtou. Náraz, ktorý ukončil nadvládu dinosaurov a pomohol nástupu cicavcov, sa pravdepodobne odohral v júni. Naznačujú to fosílne nálezy rýb, ktorým sa mierne menia kosti podľa toho, v ktorom období roka sa nachádzajú, i fosílne nálezy rastlín. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Proti chrípke sa očkujeme každý rok. Dôvodom je, že chrípka je zákerná, veľmi mutuje a tak musíme pripraviť vždy novú vakcínu. Lenže to sa môže zmeniť, vedci teraz objavili slabé miesto tohto vírusu, čo by mohlo viesť k univerzálnym vakcínam... dokonca takým, ktoré by mohli vydržať celý život. Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na achillove miesto chrípky, zistíme, ako si naše telá vytvárajú samé látky podobné THC a CBD a dozvieme sa, ako to bolo naozaj s obrovskými stredovekými bojovými koňmi. Krátke správy z vedy: Mars mal tečúcu vodu ešte aj pred tromi miliardami rokov. Naznačujú to nové simulácie, ktoré hovoria, že klíma na červenej planéte bola pravdepodobne chladná a vlhká. Znečistené ovzdušie mätie opeľovače. Výskum teraz ukazuje, že znečistenie vzduchu výrazne redukuje prácu opeľovačov, pretože včely či motýle nie sú schopné cítiť a nájsť rastliny. Najlepší spôsob boja proti smútku je robiť veci, v ktorých ste dobrí. Naznačuje to nový výskum, ktorý ukázal, že nálada sa najrýchlejšie zlepšila tým ľuďom, ktorí zvolili takú techniku, o ktorej si mysleli, že je ich najsilnejšou vlastnosťou. Vesmírne vozidlo Curiosity objavilo na Marse stopy uhlíka, ktoré môžu naznačovať minulý život. Vo vzorkách totiž narazilo na jeho ľahké izotopy, ktoré by na Zemi naznačovali prítomnosť dávneho mikrobiálneho života. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Je to jedna za najväčších vesmírnych záhad. Vieme, že viditeľná hmota tvorí len zhruba 4 percentá kozmu a tmavej hmoty je oveľa viac. Lenže tú nielenže nevidíme, my ani poriadne nevieme, čo by ju mohlo tvoriť. Teraz sa zdá, že pomôcť vysvetliť by nám ju mohol jeden desaťročia starý nápad Stephena Hawkinga a kľúčom by boli čierne diery. Tento týždeň sa v podacste Zoom vyberieme do vesmíru a budeme hľadať tmavú hmotu, zistíme, či nejaký zaručené recept naozaj pomáha na alkoholovú opicu a dozvieme sa, prečo je mak taký užitočný. Krátke správy z vedy Stredoveké kone využívané v bitkách bývali menšie, než si myslíme. Aj keď sú často zobrazované ako veľké zvieratá, z nášho pohľadu bývali veľké asi ako poníky: mávali čosi pod jeden a pol metra. Ukázala to analýza kostrových pozostatkov z rokov 300 až 1650 z viac ako 170 archeologických nálezísk. Umelá inteligencia by nám mohla pomôcť predvídať odolnosť baktérií na antibiotiká. Problémom ale tiež je odhadnúť, ktoré lieky by na takéto mikróby ešte zabrali. Vedci teraz navrhli systém, ktorý pomôže lekárom povedať, či majú nasadiť širokospektrálne lieky, alebo majú do činenia s rezistentnou baktériou. Rozsiahle suchá spôsobujú teplejšie vlny horúčav, no sú menej smrtiace. Nový výskum naznačuje, že počas vĺn horúčav vysychá zem, čo následne napomáha ďalšiemu zvyšovaniu teploty. Vysušená pôda však vedie aj k poklesu vlhkosti vzduchu, takže horúčavy sú pre ľudí zároveň štatisticky menej smrteľné. Očkovanie proti chrípke či proti osýpkam by čiastočne mohlo pomôcť aj pri boji s koronavírusovou pandémiou. Nový výskum naznačuje, že mnohé vakcíny majú celkový povzbudzujúci efekt na imunitný systém a i keď sú určené proti inému ochoreniu, dokážu pomôcť naštartovať imunitu: platí to aj vtedy, ak by vakcína určená na iné ochorenie chránila proti covidu len na päť percent. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Nikdy sa ju vedci nepokúsili odbaliť. Niežeby egyptológovia neboli zvedaví, no múmia Amenhotepa I. je príliš krásna aj zachovaná. Takže sa odborníci báli, že by ju mohli nenávratne poškodiť. No teraz prišli nové technológie, a tak sa vedci mohli konečne pozrieť dnu. Tento týždeň sa v podcaste Zoom vyberieme do starovekého Egypta, zistíme, čo robia fosílne palivá s našou plodnosťou a zistíme, ktorá oblasť mozgu sa zapína pri dráždení klitorisu. Krátke správy z vedy Výskumníci narazili na biomarker, ktorý by mohol spoľahlivo určovať depresiu. Jednoduchý krvný test by tak lekárovi mohol potvrdiť nielen to, čím trpí jeho pacient, ale aj aké lieky by bolo najvhodnejšie predpísať. Astronómovia narazili na zvláštny prachový objekt obiehajúci hviezdu. Problémom je, že zákryt je síce pravidelný, no má nepravidelné tvary, hĺbky aj trvanie. Vedci tak netušia, čo je príčinou tohto javu. Vedci pochopili štruktúru bielkoviny, ktorá je kľúčovou pri prenose optického signálu z oka do mozgu. Tento proteín sa nachádza v tyčinkových bunkách. Výskumníci dokázali predpovedať správanie potkanov sledovaním ich mozgovej aktivity. Vedci sledovali veľké sety neurónov a vytvorili akýsi slovník, ktorý prekladal ich aktivitu a ich vzorce na jednoduché akcie. Pomôže to pochopiť, ako sa mozog rozhoduje načasovať budúce akcie, aby nasledovala nejaká séria úkonov. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Vlastne to bola tak trochu náhoda. Náhoda, ktorá sa ukázala pri kontrole pod mikroskopom, ktorým sa snažili objaviť náhodné kazy. Ale namiesto nich narazili na nový materiál, ktorý by inak v bežných podmienkach neexistoval. Slovenskí výskumníci tak narazili na čosi, čo by mohlo pomôcť pri elektrických súčiastkach budúcnosti. Tento týždeň sa v podcaste Zoom vyberieme do mikrosveta pri výrobe grafénu, dozvieme sa, ako môže avokádo súvisieť so zdravšou životosprávou a zistíme, že jestvuje aj mnohonôžka s viac ako tisíc nožičkami. Krátke správy z vedy V Číne výskumníci objavili dokonale zachované dinosaurie embryo. Skamenené prehistorické vajce má najmenej 66 miliónov rokov, meria 17 centimetrov a embryo v ňom má 27 centimetrov. Vajce pôvodne objavili v roku 2000, no potom sa ukrývalo v sklade múzea. Astronómovia narazili na dosiaľ najväčší súbor planét bez materských hviezd. Je ich najmenej 70 a nachádzajú sa priamo v našej galaxii. Tieto túlavé planéty sú veľké asi ako Jupiter a vedci ich našli v dátach za posledných 20 rokov. Takzvaný ťažký vodík by mohol pomáhať pri vývoji liekov. Vedci teraz predstavili metódu, ktorá umožňuje vložiť deutérium do mnohých odlišných molekúl. Výsledok je potom stabilnejší voči rozkladu, ktorý spôsobujú niektoré enzýmy. Vedci sa zase o krôčik priblížili k takzvanej univerzálnej vakcíne proti chrípke. Objavili totiž novú slabinu na dosiaľ zväčša ignorovanej časti tohto vírusu. Výsledkom by mohli byť vakcíny, ktoré by zaberali na viacero kmeňov i mutácií chrípky. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Má to byť ďalší zázračný všeliek, prakticky na hocičo. Móda CBD už dokonca trochu pripomína homeopatiu, aj keď to tým olejom asi trochu krivdíme. No kanabinoidy majú teraz vážny problém, zdá sa totiž, že dokážu blokovať správne fungovanie liekov a niektorých našich orgánov. Tento týždeň sa v podcaste Zoom vyberieme za kanabinoidmi a ich vplyvom na účinnosť liekov, dozvieme sa, prečo jedenie pred televíziou nie je dobrý nápad a pozrieme sa aj na významný úspech slovenského vedca. Krátke správy z vedy: Ľudstvo spaľuje najviac uhlia vo svojej histórii, ak dôjde na získavanie elektriny. Naznačuje to nová správa Medzinárodnej energetickej agentúry, ktorá hovorí, že energia získavaná z uhlia medziročne vzrastie o deväť percent. To je vážny problém pri boji so zmenou klímy. Tmavú hmotu by mohli vysvetľovať akési mraky bozónov. Hovorí to nová hypotéza, ktorá si vybrala za vysvetlenie tejto exotickej matérie takzvané skalárne bozóny. Dnes poznáme taký len jeden, slávny Higgsov bozón. Himalájske ľadovce sa topia alarmujúcou rýchlosťou, navyše, toto roztápanie ešte zrýchľuje. Nový výskum pritom hovorí, že toto roztápanie sa ohrozuje dodávky pitnej vody pre milióny ľudí v Ázii. Obrovitánske, sauropodné dinosaury dávali prednosť teplejšiemu podnebiu. Dokonca to bývali oblasti, ktoré v čomsi pripomínali dnešné savany. Nový výskum dokonca naznačuje, že možno mali odlišnú fyziológiu od iných dinosaurov. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Dve dávky nestačia. Teda, vedeli sme to, že proti novému koronavírusu sa zrejme budeme musieť očkovať každý rok, napokon, rovnako ako proti chrípke. Ale prvé predbežné výsledky naznačujú, že ak ide o nastupujúci variant omikron, pomáhať by mali tri dávky. Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme, či vakcíny zaberajú na omikron, dozvieme sa, prečo človek priberá po vysadení cigariet a vyberieme sa aj do vesmíru za debatou, či by Pluto predsa len nemalo byť planétou. Krátke správy z vedy: Vesmírna sonda sa dotkla atmosféry našej hviezdy. NASA teraz potvrdila, že sonda Parker sa koncom apríla obtrela o slnečnú korónu a strávila tam päť hodín. Stala sa tak prvým zariadením, ktoré vykonalo pozorovania priamo zo slnečnej atmosféry. Teplokrvnosť je zrejme staršia, ako sme si mysleli. Vedci teraz zistili, že endotermia spoločná pre cicavce a vtáky sa možno nevyvinula samostatne. Nová hypotéza naznačuje, že u oboch skupín v skutočnosti pochádza ešte z hlbšej minulosti a od spoločného prapredka. Výskumníci z MIT prišli s novým plánom, ktorý by mal popohnať výskum Venuše. Budúce misie, niektoré financované aj zo súkromných zdrojov, by mali na tejto planéte hľadať stopy po živote. Prvá z misií by mala štartovať už v roku 2023. Kyslosť máme spoločnú. Výskumníci teraz zistili, že ľudia aj vínne mušky vnímajú kyslé rovnakým spôsobom. Drozofily na to využívajú rovnaké bielkoviny ako receptory u ľudí. Zároveň je to odpoveď na otázku, či hmyz vôbec dokáže vnímať kyslé. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Je to množstvo nešťastných náhod. Najskôr sa adenovírus vo vakcíne spojí s proteínom v krvi, to si dopletie náš imunitný systém a výsledkom môžu byť vo vzácnych prípadoch nebezpečné krvné zrazeniny. Teraz ale vedci zistili, ako celý tento mechanizmus funguje. Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, prečo sa v niektorých prípadoch môžu po očkovaní objaviť krvné zrazeniny, dozvieme sa o záhadných stopách pračloveka z Tanzánie a uvidíme, ako nám aj krátke behanie môže zlepšiť fungovanie mozgu. Krátke správy z vedy: Znečistenie mikroplastami zrejme pomáha k odolnosti voči antibiotikám. Mikroplasty totiž poskytujú dobré podmienky na prenos genetického materiálu medzi mikróbmi, čo môže viesť k zvýšenej odolnosti na naše lieky. NASA plánuje zaplatiť viac ako 400 miliónov dolárov trom súkromným spoločnostiam, aby vyvinuli nové vesmírne stanice. Takéto stanice by mohli v budúcnosti nahradiť Medzinárodnú vesmírnu stanicu ISS, ktorá by mala skončiť na konci tohto desaťročia. Nový astronomický výskum naznačuje, že môžu existovať aj galaxie bez tmavej hmoty. Vedci totiž v trpasličej galaxii AGC 114905 nenarazili napriek detailným meraniam na jej stopy, teda na jej vplyv na normálnu hmotu. Galaxia sa nachádza 250 miliónov svetelných rokov od Zeme. Medzinárodný tím vedcov objavil nový druh zemetrasenia. Toto zemetrasenie je umelého pôvodu a vzniká pri hydraulickom frakovaní. Na rozdiel od bežných zemetrasení s rovnakou silu je pomalšie a trvá dlhšie, pripomína trochu otrasy v okolo vulkanicky aktívnych oblastí. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Zvyčajne tak začínajú horšie vedecko-fantastické filmy. Zostrojili roboty, tie sú živé, samé sa dokážu rozmnožovať, a nakoniec všetci... alebo čosi podobné. Teraz však vedci naozaj vytvorili čosi, čo pripomína roboty. To čosi sa dokáže v istom zmysle rozmnožovať. A tentokrát je to dobrá správa. Tento týždeň sa v podcaste Zoom vyberieme za živými robotmi, ktoré sú schopné replikácie, zistíme, ako sa chuť korenia dostáva do materského mlieka a uvidíme, či vo Veľkom hadrónovom urýchľovači narazili na stopy neutrín. Krátke správy z vedy: Výskumníci objavili nový druh dinosaura, ktorý má zvláštny chvost. Zviera veľké asi ako dnešné psy tento chvost používalo ako zbraň, zrejme sa bránilo jeho švihaním, keďže chvost obsahuje časti, ktoré pripomínajú čepele. Astronómovia objavili zvláštnu masívnu čiernu dieru v satelitnej galaxii našej Mliečnej cesty. Nachádza sa v trpasličej galaxii Lev I. a ukázalo sa, že tento útvar zrejme nemá toľko tmavej hmoty, no v strede má čiernu dieru, ktorá je takmer taká hmotná, ako tá naša. Astronómovia pozorovali nový druh binárnej hviezdy. Teoretici toto teleso predvídali pred rokmi, no až teraz sa ho podarilo potvrdiť. Ide o takzvané prechodné binárne hviezdy a sú akýmsi chýbajúcim článkom pri našich modeloch o vzniku dvojhviezd. Nórske vlky vyhynuli. Genetická analýza teraz ukázala, že všetky vlky v Nórsku a vo Švédsku sú v skutočnosti zvieratá pochádzajúce z Fínska a pôvodné nórske vlky v divočine ľudia vyhladili v sedemdesiatych rokoch. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Bol by to prelom. Dosiaľ sme totiž s Alzheimerovou chorobou nevedeli poriadne bojovať, no vedci teraz začali testovať novú vakcínu, ktorá sa podáva do nosa. Ak zaberie, bude to veľký krok vpred v boji s týmto ochorením. Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na testovanie novej vakcíny proti Alzheimerovi, dozvieme sa, ako funguje skrývanie sa vírusu herpesu a zistíme, prečo je kivi pre nás také užitočné. Krátke správy z vedy Vedci vyvinuli žuvačku, ktorá môže spomaliť šírenie koronavírusu. Obsahuje totiž enzým, na ktorý sa viaže koronavírus, čím znižuje jeho obsah v slinách človeka. Infikovaný človek žuvajúci takúto žuvačku by následne nakazil oveľa menej ľudí. Vtáky v Amazónii sa začali prispôsobovať zmene klímy. Zdá sa, že niektoré druhy schudli a predĺžili si krídla. Zároveň sa však vtáčia populácia a jej pestrosť znížili, a to platí aj pre najneprístupnejšie oblasti prakticky bez priameho kontaktu s človekom. Astronómovia narazili na viac než tri stovky nových kandidátov na exoplanéty. Pomohol im v tom nový algoritmus, ktorý preskúmal staršie dáta z misie Kepler. Medzi kandidátmi je napríklad systém s dvomi exoplanétami veľkými ako Saturn, ktoré obiehajú nezvyčajne blízko pri sebe. Dávny príbuzný človeka mal čosi z nás i čosi z opíc. Australopiték sediba totiž podľa nového výskumu kráčal ako človek, no dokázal liezť podobne ako opice. Naznačujú to novo objavené pozostatky staré zhruba dva milióny rokov. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Údené a spracované mäso nie je príliš zdravé. Dokonca zvyšuje riziko rakoviny. To sú už vedecké fakty a veľa s tým nenarobíme. No ako je možné, že látky, ktoré sú problémom pri týchto mäsových výrobkoch a sú rovnako v trebárs v zelenine, v tej zelenine už neškodia? Zdá sa, že vedci to konečne vysvetlili. Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, prečo sú dusitany v mäse problémom, dozvieme sa, ako českí vedci dosiahli míľnik v chémii a pozrieme sa aj na schopnosť orangutanov maľovať. Krátke správy z vedy: Vedcov dlho trápila otázka, prečo sa bunky starajú o svoju veľkosť. Nový výskum teraz ukazuje, prečo sú bunky rovnakého typu zhruba rovnako veľké. Zväčšovanie buniek totiž vedie k úpadku ich funkčnosti, konkrétne u kmeňových buniek. Napríklad krvné kmeňové bunky strácajú pri zväčšovaní svoju schopnosť obnovovať červené krvinky. Nový model pomôže výskumníkom hľadať exoplanéty podobné Zemi. Dokáže totiž predvídať, či na novoobjavenom telese môže fungovať tektonika podobná ako na tej našej. Bez nej by telesá neboli vhodné na život. Záhadné vesmírne teleso Oumuamua zrejme nie je veľkým kusom vesmírneho ľadu. Jedna z hypotéz totiž tvrdila, že tento medzihviezdny návštevník mohol byť pozostatkom z telesa podobného ako naše Pluto. Nová štúdia hovorí, že takýchto exoPlút je v našej galaxii málo a toto vysvetlenie je nepravdepodobné. Kozmický prach môže byť zdrojom fosforu, ktorý je kľúčovým pre život tak, ako ho poznáme. Fosfor je totiž zásadný pre biologické molekuly, vrátane DNA aj RNA. Vedci dosiaľ predpokladali, že tento fosfor sa na Zem dostal vďaka meteoritom. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Mohol by to byť kľúčovú úspech. Náš boj s covidom stále nevyhrávame, ľudia veria nezmyslom a odmietajú očkovanie a tretia pandemické vlna medzičasom zase zabíja. No výskumníci teraz hlásia, že na covid zaberá nová tabletka: a tak dobre, že radšej prerušili testovanie, aby ju vedci mohli čo najskôr dostať k pacientom. Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na tabletku proti covidu, zistíme, ako by používanie korenia a byliniek mohlo znižovať krvný tlak a dozvieme sa, aký má úbytok vtákov vplyv na ľudskú psychiku. Krátke správy z vedy: Zlato by nám mohlo pomôcť proti baktériám. Vedci navrhujú, že drobné zlaté nanočastice by mohli zabraňovať rezistencii proti antibiotikám. Zlato by malo vytvárať akési nanoklastre, v ktorých by sa vždy nachádzalo 25 atómov zlata, a ktoré by cielili a narúšali bakteriálne bunky. Nová hypotéza tvrdí, že tmavá hmota by mohla vytvárať ďalšiu tmavú hmotu. Platilo by to, ak by tmavá hmota pochádzala z normálnej hmoty a ďalšiu tmavú hmotu by z tejto normálnej hmoty dokázala vybudovať. Tiež by to mohlo znamenať, že na konci vesmíru už zostanú len častice tmavej hmoty. Na budúci rok chce NASA otestovať našu planetárnu obranu. Do jednej z planétok narazí vesmírna loď a americký úrad bude sledovať, ako to zmení jej dráhu. Tento test by mal ukázať, či to je efektívny spôsob, ako teleso odkloniť z jeho dráhy. Včely sa upozorňujú na nebezpečenstvo. Vedci teraz odhalili zvuk, ktorým včely upozorňujú ostatných jedincov na útok sršňov. Zároveň je to signál, ktorým sa úľ koordinuje pri spoločnej obrane pred týmito predátormi. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Ľúbia predovšetkým sami seba. Narcizmus je síce porucha, no zdá sa, že v prípade kariéry môže ľuďom aj pomáhať. Zdá sa totiž, že v práci postupujú rýchlejšie, než ostatní. No ich taktiku by mohol využiť každý... Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme, čo spôsobuje narcizmus v práci, zistíme, ako státie na jednej nohe môže zlepšovať zdravie a dozvieme, sa že látky v zelenom čaji fungujú úplne inak, ako sme sa domnievali. Krátke správy z vedy Zvláštny tvar stredu galaxie Andromeda môže vysvetľovať akési gravitačné nakopnutie. Takýto dôsledok stretu dvoch galaxií a ich supermasívnych čiernych dier môže vysvetľovať, prečo majú zhluky hviezd v centre Andromedy nepravidelné obežné dráhy. Vedci vytvorili chemickú reakciu, ktorá môže urýchliť objavenie nových liekov. Pri liečivách je totiž kľúčová ich metabolická stabilita. Teraz sa podarilo vedcom dosiahnuť stabilnejšiu reakciu s väzbou uhlík-uhlík, ktorá nahradí takzvané amidové väzby. Kamenné planéty v našom galaktickom okolí sú zrejme zvláštnejšie, ako sme sa domnievali. Nový výskum sa pozrel na hviezdnu kontamináciu bielych trpaslíkov, ktoré nesú stopy po planétach, ktoré zhltli. Ukázalo sa, že ich exoplanéty kedysi mali pestrejšie zloženie, než vnútorné planéty v našej slnečnej sústave. Menší teleskop na obežnej dráhe Saturna by mohol vesmír skúmať lepšie, než veľké ďalekohľady neďaleko Zeme. Tvrdí to astronóm Michael Zemcov, ktorý vyrátal, že na špičkovú astronómiu tam stačilo aj malé niekoľkokilogramové zariadenie. To by k Saturnu mohla odniesť prakticky akákoľvek misia, ktorá tým smerom poletí. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Mal to byť zázračný liek proti covidu, mal zachraňovať ľudské životy, malo to byť tajomstvo tých, ktorí nie sú ovce a vidia za oponu. Akurát že ivermektín proti covidu nefunguje a kľúčovú štúdiu, ktorá to mala dokazovať, sfalšovali. Teraz však ivermektín na Slovensku riadne schválili... lenže, nuž, funguje, ak máte v tele tropických parazitov. Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme, na čo vlastne ŠUKL schválil na Slovensku ivermektín, zistíme, že vedci možno objavili prvú planétu v inej galaxii a pozrieme sa, ako sa môže naša planéta prevrátiť. Krátke správy z vedy: Nový výskum potvrdil, že krvné zrazeniny sa pri covide môžu objaviť aj v prípadoch so stredne závažným priebehom. Vysoké riziko mali pacienti, u ktorých zaznamenali zvýšené hladiny proteínu D-dimér. Tiež ale ukázal, že u pacientov zaberá heparín, ktorý u pacientov znižuje riziko problémov a smrti. Občianska vojna v Mozambiku má nečakaný dôsledok. Slonie samice slona afrického v oblasti strácajú kly, keďže ozbrojené jednotky slony zabíjali a kly predávali. Dôvodom je podľa vedcov rozširovanie sa genetickej mutácie, ktorá zároveň spôsobuje úmrtia sloních samcov. Kolízie neutrónových hviezd sú akousi zlatou baňou. To nie je metafora, vedci si dlho lámali hlavu, ako vo vesmíre vznikajú prvky ťažšie ako železo. Zdá sa, že tieto prvky vznikajú pri kolízii dvoch neutrónových hviezd, v menšej miere potom pri strete neutrónovej hviezdy a čiernej diery. Vedci vytvorili kávu v laboratórnych podmienkach. Káva sa v tomto prípade nezískava zo zŕn, ale rovno z bunkových kultúr v kontrolovanom prostredí. Po pražení sa výsledný prášok dá používať rovnako ako klasická káva, avšak nesprevádza ju environmentálna záťaž kávových plantáží. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Občas sa na úplnom začiatku ukrývajú fakty. Zdá sa, že to môže platiť aj o biblickom príbehu o Sodome a Gomore. Inšpiráciou totiž mohol byť zánik starovekého mesta na brehu rieku Jordán, nad ktorým možno vybuchlo vesmírne teleso. Tento týždeň sa v podcaste Zoom obzrieme za biblickým príbehom Sodomy a Gomory, zistíme, aký obväz na popáleniny vyvinul českí vedci a vydáme sa za zvláštnym signálom z jadra našej galaxie. Krátke správy z vedy: Fyzici hovoria o ďalších stopách novej fyziky. Nové výsledky z detektora LHCb v CERNe ukazujú fenomén, ktorý sa nedá vysvetliť štandardným modelom. Kvark b sa totiž rozpadá iným pomerom, ako predpovedá táto teória. Smerom dovnútra slnečnej sústavy letí kométa, zrejme najväčšia, akú sme kedy objavili. Astronómovia odhadujú, že teleso môže mať až 200 kilometrov a pochádza z Oortovho mraku. Dobrou správou je, že sa k Zemi nedostane bližšie ako na vzdialenosť Saturna. Ak raz objavíme mimozemskú inteligenciu, zrejme bude umelá. Myslí si to britský astrofyzik Martin Rees, ktorý argumentuje, že umelá inteligencia je prirodzeným vývojovým krokom inteligencie. Dodáva, že asi nebudeme mať to šťastie, že zachytíme mimozemskú inteligenciu v tom krátkom okamihu, keď mala biologické telá. Transplantácie zvieracích orgánov ľuďom sa zase o kúsok priblížili. Lekári dočasne pripojili obličku z prasaťa pacientovi a sledovali, ako začala fungovať. Oblička pochádzala z geneticky upraveného zvieraťa, aby telo človeka orgán okamžite neodmietlo. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Už samotný vysoký krvný tlak nie je príliš príjemný a človek sa s ním musí naučiť žiť a trebárs brať lieky. No zdá sa, že rizikový krvný tlak je dokonca aj taký, ktorý normálne považujeme za bežný. Aj ten totiž môže viesť rýchlejšiemu starnutiu mozgu. Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na to, že aj 120 na 80 môže byť problémom, zistíme, čo o Mesiaci prezradili čínske vzorky a pozrieme sa na poškodenie mozgu, ktoré môže spôsobovať pobyt vo vesmíre. Krátke správy z vedy: Z jadra našej galaxie prichádzajú zvláštne rádiové signály. V tomto okamihu ich pôvod astronómovia nevedia vysvetliť, čo môže znamenať objav novej triedy hviezdnych objektov. Najväčšou zvláštnosťou týchto rádiových vĺn je ich polarizácia, zároveň sa výrazne mení jasnosť signálu, ktorý sa akoby náhodne zapína a vypína. Fyzici tvrdia, že vykonali dosiaľ najprecíznejšie meranie dĺžky existencie neutrónu. Predchádzajúce meranie medzinárodný tím zlepšil o dva rády, s možnou nepresnosťou menšou ako desatina percenta. Cieľom vedcov bolo zistiť, ako dlho dokáže existovať voľný neutrón mimo atómového jadra, čo je dôležité pre pochopenie podmienok v mladučkom vesmíre. Gorily nielenže dokážu rozlišovať ľudské hlasy. Nový výskum ukazuje, že tieto primáty rozoznávajú blízke ľudské hlasy aj na základe toho, aký majú k dotyčnému človeku vzťah. Gorily napríklad reagujú negatívne na neznáme hlasy či hlasy tých, s ktorými mali zlé skúsenosti. Vedci objavili receptor, ktorý je zodpovedný za naše príjemné pocity pri vôni karamelu. Tento takzvaný karamelový čuchový receptor bol pritom dlho tajomstvom. Ukázalo sa, že to je špecifický čuchový receptor nazývaný OR5M3. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Mohol by to byť veľký prelom. Farmaceuti vytvorili tabletku, ktorá – teda aspoň prvých výsledkov – výrazne pomáha proti ťažkému priebehu covidu.  Skrátka, žiadne pochybné nezmysly, konečne liek, ktoré podľa prvých testov funguje. Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme, či a ako funguje na covid molnupiravir, vyberieme sa za tajomstvami dávnej ríše Mayov a zistíme, či astronómovia naozaj objavili záhadný záblesk z diaľav kozmu. Krátke správy z vedy: Dva vedecké tímy naznačujú, že vo viacerých prípadoch môže nákaza novým koronavírusom viesť k cukrovke. Vírus totiž dokáže napádať kľúčové bunky pankreasu, ktoré produkujú inzulín. Nie je zatiaľ jasné, či takto spôsobená cukrovka zostáva trvalou, alebo či je to dočasný stav. Vtáky sa zrejme dokážu naučiť, ktorým rastlinám sa majú vyhnúť. Dôvodom je totiž nebezpečný hmyz, ktorý je pre ne jedovatý. Vedci teraz ukázali, že vtáky sú nielen schopné zistiť, ktorému hmyzu sa vyhnúť, ale aj kde zvyčajne žije. Očkovanie proti covidu v tehotenstve ochráni ženu aj dieťa. Podľa novej štúdie totiž matky prenášajú na svoje deti vysoké hladiny protilátok. Ukázali to merania hladiny protilátok v pupočníkovej krvi u tridsiatich šiestich tehotných žien. Simulácie naznačujú, že za Neptúnom sa naozaj môže nachádzať planéta veľká ako Zem či Mars. Na takúto vzdialenú orbitu by teleso v mladých časoch našej slnečnej sústavy dokázali vystreliť plynní obri. O Deviatej planéte sa pritom špekuluje dlhšie, dôkaz jej existencie však stále nemáme. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Tam vonku všetko so všetkým súvisí. To asi nie je nejaké objavné zistenie, príroda a prírodné javy sú previazané a ak trochu pohnete jedným parametrom, dôsledky sa ukážu aj inde. No a teraz sa zdá, že atmosférické prúdenie, ktoré ovplyvňuje počasie v celej Európe, sa môže vďaka klimatickej zmene posunúť, čo bude mať dôsledky na životy nás všetkých. Tento týždeň sa v podcasze ZOOM pozrieme na severné atlantické dýzové prúdenie, preskúmame ďalší výskum, ktorý spochybňuje únik covidu z laboratória a dozvieme sa, či zmena klímy naozaj trápi viac mladých ako starších ľudí. Krátke správy z vedy Zdá sa, že vnútorné planéty v našej slnečnej sústave vznikli vďaka kolíziám. Nové simulácie naznačujú, že Zem či Venuša vo svojej ranej mladosti zažívali opakované zrážky. Znamenalo by to, že podmienky v rodiacej sa slnečnej sústave boli chaotickejšie, ako sme sa dosiaľ domnievali. Klimatológovia sa pozreli, čo s našou planétou urobí klimatická zmena do roku 2500. Dosiaľ sa totiž vedci zaoberali najmä otázkou, kam smerujeme do konca tohto storočia. Modely ukázali, že pri priemernom a najhoršom scenári otepľovania sa do polovice tisícročia naša planéta stane prakticky neobývateľnou pre ľudský druh. Umelá inteligencia by nám mohla pomôcť predpovedať, aký ďalší vírus by mohol zo zvierat preskočiť na ľudí. Strojové učenie by nám mohlo pomôcť pozrieť sa na vírusové genómy a určiť, ktoré sú rizikové i pravdepodobnosť, s akou môžu infikovať ľudí. To by nám pomohlo pripraviť sa na budúce pandémie. Deti nerozumejú, že iní ľudia môžu mať nepravdivé a falošné presvedčenia. Nový experiment ukázal, že konceptu falošných predstáv porozumejú až vo veku šiestich či siedmich rokov. Dosiaľ si vedci mysleli, že tomu rozumejú už štvorročné deti, čo môže mať dôsledky na predškolskú i školskú výchovu. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Najskôr sa zasmejete, potom sa zamyslíte a zistíte, že vlastne majú dokonalý zmysel. Také sú výskumy, ktoré každý rok oceňujú dnes už aj prestížnou satirickou Ig Nobelovou cenou. A stalo sa tak aj tento rok: ocenenia si odniesli na prvý pohľad bizarné výskumy, ktoré vlastne vôbec bizarné nie sú. Tak sa na ne teraz pozrieme. Tento týždeň sa v podcaste Zoom vrátime k tohtoročným laureátom Ig Nobelových cien, pokúsime sa zistiť, prečo je nad Antarktídou znovu rekordná ozónová diera, a zistíme, ako a prečo sú nebezpečné supervulkány. Krátke správy z vedy: Hmyz dokáže používať slnko a svoje vnútorné hodiny k tomu, aby určoval smer. Drobné opeľovače z čeľade Syrphidae pripomínajúce osy či včely vďaka tomu dokážu migrovať na rozsiahle vzdialenosti. Obývateľnosť Marsu obmedzuje jeho veľkosť. Nový výskum totiž naznačuje, že dôvod, prečo si červená planéta neudržala oceány, je skrátka ten, že je príliš malá. Nestačí tak, že sa planéta nachádza v obývateľnej zóne. Detské neznášanie brokolice a karfiolu môžu spôsobovať mikróby. Vedci ukázali, že za nechuťou k tejto zelenine môže byť ústny mikrobióm, ktorý deti zdieľajú so svojimi rodičmi. Kým deti reagujú odmietaním, dospelí si časom na chuť dokážu zvyknúť. Rozsiahle tohtoročné požiare vyprodukovali rekordné emisie oxidu uhličitého. Globálne horiace lesy dostali do atmosféry dve a pol miliardy ton CO2, naznačujú dáta. To je zhruba toľko, ako celoročné emisie Indie. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Všetci by sme chceli instantný recept na zdravie. Ideálne dokonca v tabletke, bez práce, jednoducho, stačí čosi zhltnúť a budeme sa cítiť zdravo a dobre. Lenže, tak to skrátka nefunguje a kopu toho, čo si myslíme o vitamínových a výživových doplnkoch, sú mýty. Na niektoré sa preto pozrieme. Tento týždeň v podcaste Zoom vyvrátime niektoré mýty o zdraví a vitamínoch, zistíme, prečo je pre nás prospešná quinoa a dozvieme sa čosi aj o novom výskume, ktorý naznačuje, že nový koronavírus mohol na človeka preskočiť aspoň dvakrát. KRÁTKE SPRÁVY Z VEDY: Vedci naznačujú, že možno narazili na stopy tmavej energie. Niektoré zvláštne výsledky z časticového experimentu XENON1T by mohla vysvetľovať práve tmavá energia, aj keď mal detektor pôvodne hľadať tmavú hmotu. Zdrojom by mohli byť častice tmavej energie vznikajúce v silnom magnetickom poli Slnka. Ozónová diera nad Antarktídou je väčšia, než bývalo bežné. Ozónová diera sa v oblasti objavuje každú miestnu jar, no tento rok je obrovská: v skutočnosti väčšia ako celý kontinent. Vedci sú teraz zvedaví, ako dlho vydrží. Kozmické žiarenie dokáže postupne rozložiť medzihviezdne objekty, okrem tých najväčších. Takáto erózia obmedzuje životnosť telies, ktoré môžu prežiť oveľa kratšie, než sme sa pôvodne domnievali. Tiež by to znamenalo, že telesá ako Oumuamua boli pôvodne väčšie, keď svoju medzihviezdnu púť iba začínali. Nízke hladiny kyslíka v moriach spôsobujú, že sa ryby presúvajú do plytších vôd. Znižovanie koncentrácií kyslíka pritom spôsobuje napríklad znečistenie či klimatická zmena. Nové zistenia majú vplyv nielen na rybársky priemysel, ale aj na premýšľanie nad morskými rezerváciami. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Sú to len samé zlé správy. A bohužiaľ, asi ich bude iba pribúdať: zdá sa totiž, že už aj oteplenie o jeden a pol stupňa bude mať vážne dôsledky na naše zdravie. Myslia si to aspoň stovky vedcov. Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme stopy dosiaľ neznámeho objektu, na ktorý astronómovia narazili v našej galaxii, dozvieme sa, čo s našim zdravím urobí oteplenie a pozrieme sa na pohyby, ktoré iritujú ostatných. Krátke správy z vedy Vedci opísali, ako rastliny reagujú na hrozby a naštartujú obranu aj v dosiaľ nezasiahnutých častiach. Kľúčom je istý proteín MSL10, jeho úlohu teraz vysvetľuje nová štúdia. Vedci si myslia, že po pochopení tohto obranného mechanizmu by mohli pomôcť rastlinám rýchlejšie rozoznať hrozby, aby sa voči ním mohli brániť. Rúška chránia pred covidom. Ukázala to rozsiahla štúdia z Bangladéšu, ktorá podporuje zistenia množstva predchádzajúcich výskumov. Štúdia pritom zahŕňala 350-tisíc ľudí, vrátane kontrolnej skupiny a náhodného rozdelenia. Výsledkom je, že chirurgické rúška chránia, ale látkové rúška nie. Ťažšie hviezdy nemusia explodovať ako supernovy, môžu rovno implodovať do čiernej diery. Nové modely naznačujú, že ak majú hviezdy viac než 40- až 50-násobok hmoty Slnka, sú natoľko masívne, že pravdepodobne skolabujú priamo do čiernej diery - bez toho, aby explodovali. Extrémne hviezdy s viac ako 150 hmotami Slnka však už vybuchnú ako hypernovy. Vedci vytvorili umelé bunky, ktoré napodobňujú živé. Tieto bunky pripomínajúce štruktúry dokážu prehltnúť, sprocesovať a vyvrhnúť materiál, čím napodobňujú metabolizmus. Štruktúry by mohli pomáhať pri doručovaní liečiv či pri ochrane životného prostredia. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Takých návodov je plný internet a potácajú sa niekde medzi úplným šarlatánstvom a komerčným podvodom. Ale na návod na dobrý život sa občas pozrú aj vedci. A ako to už s vedcami býva, aj na jednoduché otázky dávajú zložité odpovede: napríklad, že dobrý život by mal byť nielen šťastný, ale aj naplnený a duševne bohatý. Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na dobrý život, ktorý nemusí byť nevyhnutne iba príjemným, zistíme, prečo tardigrady kráčajú aj keď nemusia a dozvieme sa, čo všetko dokáže kel. KRÁTKE SPRÁVY Z VEDY: V ľudskom genóme máme regióny, ktoré sa líšia od ostatných cicavcov. Nová štúdia naznačuje, že aspoň polovica z tisícok takýchto oblastí má úlohu vo vývoji našich mozgov. Patria tam pritom najrýchlejšie sa vyvíjajúce gény. Čína by chcela postaviť vesmírnu loď, ktorá bude dlhá kilometer. Je to jeden z ambicióznych cieľov, ktorý by krajina mohla plánovať na najbližšie päťročnice. Zatiaľ je to ale len návrh, ktorý zvažujú lídri krajiny. Ak sociálne izolujete myši a potom ich pustíte medzi ich druhov, budú hlučnejšie. Experiment ukázal, že samičky po takomto období osamelosti vykazovali silné nutkanie sa socializovať. Vedci chcú takto pochopiť, ako naše mozgy reagujú na izoláciu. Až tretine divorastúcich druhov stromov hrozí vyhynutie. Naznačuje to nová správa, ktorá hovorí o kolapse ekosystémov zapríčinenom klimatickou zmenou a nadmerným intenzívnym využívaním pôdy na poľnohospodárstvo a chov dobytka. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Zdá sa, že sú plne zaočkovaní a aj tak končia v nemocnici. Nielen konšpikruhy ukazujú na Izrael a čo sa tam údajne odohráva. Akurát, pandemická situácia v Izraeli ukazuje niečo iné: vakcíny naozaj fungujú, zároveň je však delta oveľa nebezpečnejšia a protilátky po očkovaní zrejme časom ustupujú. Tento týždeň sa pozrieme na to, čo koronavírus naozaj spôsobuje v Izraeli, dozvieme sa, čo majú spoločné obezita matiek a rakovina hrubého čreva a zistíme, čo znamená plné schválenie vakcíny Pfizer v Spojených štátoch. KRÁTKE SPRÁVY Z VEDY: Výskumníci tvrdia, že sa im podarilo dosiahnuť míľnik vo fúzii, výsledkom čo bolo veľké množstvo energie. Ak by sa nám takáto fúzia podarilo, bol by to skvelý zdroj čistej energie. Vedci potvrdili, že stradivárky mali svoje tajomstvo a týmto tajomstvom boli chemikálie, ktoré nástrojom dávali unikátny zvuk. Niektoré z týchto chemikálii dokonca výskumníci identifikovali vôbec po prvý raz. Saturn vytvára vo svojich prstencov vlastné vlny. Dôvodom sú záchvevy planéty, ktoré vychádzajú z oscilácii v jadre planéty. Vedci by tak mohli vďaka zvlneniam v prstencoch skúmať jadro samotného plynného giganta. Ak chceme zastaviť budúcu pandémiu, musíme investovať viac do prírody. Medzinárodný tím výskumníkov v novej správe tvrdí, že ak chceme zabrániť budúcej pandémii, musíme najskôr prekaziť prenos patogénov zo zvierat na človeka. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Máme extrémne málo času. Unikla totiž ďalšia klimatická správa, ktorú mali publikovať až na budúci rok. A tá tvrdí, že ak vrchol vypúšťaných emisií skleníkových plynov nedosiahneme do roku 2025, čakajú nás najhoršie scenáre vývoja. Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na ďalšiu uniknutú správu o stave našej planéty, zistíme, ako doplniť živiny a kedy i či orechy treba pred konzumáciou namáčať, alebo nie. KRÁTKE SPRÁVY Z VEDY: Výskumníci tvrdia, že sa im podarilo dosiahnuť míľnik vo fúzii, výsledkom čo bolo veľké množstvo energie. Ak by sa nám takáto fúzia podarilo, bol by to skvelý zdroj čistej energie. Vedci potvrdili, že stradivárky mali svoje tajomstvo a týmto tajomstvom boli chemikálie, ktoré nástrojom dávali unikátny zvuk. Niektoré z týchto chemikálii dokonca výskumníci identifikovali vôbec po prvý raz. Saturn vytvára vo svojich prstencov vlastné vlny. Dôvodom sú záchvevy planéty, ktoré vychádzajú z oscilácii v jadre planéty. Vedci by tak mohli vďaka zvlneniam v prstencoch skúmať jadro samotného plynného giganta. Ak chceme zastaviť budúcu pandémiu, musíme investovať viac do prírody. Medzinárodný tím výskumníkov v novej správe tvrdí, že ak chceme zabrániť budúcej pandémii, musíme najskôr prekaziť prenos patogénov zo zvierat na človeka. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Naša planéta sa mení, mení sa k horšiemu a mení sa rýchlejšie, než sme sa domnievali. To už nehovoria len správy vedcov, pripomína nám to svet, ktorý každý deň zažívame. Teraz však výskumníci zistili, že problémy má aj oceánske prúdenie, ktoré vplýva na počasie v Európe. A môže sa blížiť ku kolapsu. Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na stav našej planéty, zistíme, ako správna strava môže chrániť pred infarktom a mŕtvicou a dozvieme sa čosi o starobybalónskej geometrii. KRÁTKE SPRÁVY Z VEDY: Vysádzanie stromov môže ochladiť planétu viac, než sa pôvodne predpokladalo. Nový výskum naznačuje, že predchádzajúce štúdie prehliadali vplyv oblakov zdržiavajúcich sa nad lesmi, takže zalesňovanie môže byť efektívnejšie pri ochladzovaní Zeme, ako sa predtým myslelo. Mačky dávajú prednosť jedlu zdarma pred jedlom, ktoré by si museli zaslúžiť. Ak by mali mačky dostať jedlo len tak alebo vykonať nejakú úlohu, aby ho získali, vyberú si jedlo zdarma. Pritom väčšina zvierat preferuje jedlo za nejakú činnosť. Vedci po prvý raz detailne zachytili najskorší moment výbuchu supernovy. Supernova SN 2017jgh sa nachádza zhruba miliardu svetelných rokov ďaleko od Zeme a jej explóziu zachytil vesmírny teleskop Kepler ešte v roku 2017. Vedci narazili na nové dôkazy o relatívne nedávnom vulkanizme na Venuši. Ukázali to nové modely a dáta vychádzajúce ešte z informácií získaných kozmickou sondou Magellan. Otázkou ale je, či na Venuši je vulkanizmus stále, alebo bol pred desiatkami miliónov rokov. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Trochu sme sa tešili. Vraj pod povrchom Marsu sa môže nachádzať jazero, a to dokonca s vodou v kvapalnom skupenstve. Vedci však teraz nadšenie schladili, to vlastne doslovne: zdá sa totiž, že radarové signály vie vysvetliť aj čosi iné. Napríklad namiesto vody zmrznuté ílové minerály. Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, ako to je s podzemným jazerom na Marse, dozvieme sa, ako si nájsť správnu polohu pri spánku a pozrieme sa, ako funguje náš vnútorný hlas. Krátke správy z vedy: Egypt môže zasiahnuť extrémny nedostatok vody, a to už v tomto desaťročí. Naznačujte to nový výskum, ktorý sa pozrel na vývoj egyptskej ekonomiky a populácie, a tiež na vývoj v povodí Nílu. Nárast množstva kyslíka na mladej Zemi možno súvisel so spomaľovaním rotácie našej planéty. Čoraz dlhšie dni pomohli siniciam produkovať viac kyslíka, čím sa ho na Zemi začalo vyskytovať viac. Nadmerný lov a ďalšie ľudské činnosti vážne poškodzujú morské ekosystémy, a to dokonca aj v chránených oblastiach. Najviac sú zasiahnuté okraje takýchto chránených oblastí, kde sa populácia rýb znižuje aj o 60 percent. Lunárny modul, v ktorom sa Neil Armstrong a Buzz Aldrin vzniesli z povrchu Mesiaca, zrejme stále krúži na obežnej dráhe našej prirodzenej družice. NASA pritom predpokladala, že modul narazí do Mesiaca. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Pochybnosti sa objavovali už od začiatku. Predsa len, koronavírus je, no, ehm, vírus, a s liekmi na vírusy, špeciálne tými zázračnými, je to dosť zložité. Ale vraj ivermektín, to je taký malý zázrak. Akurát teda, že nie je, štúdiu o jeho účinnosti stiahli, pretože zrejme bola sfalšovaná. Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, ako to naozaj je s účinnosťou ivermektínu, pozrieme sa do vnútra Marsu na jeho jadro a dozvieme sa, čo nám hrozí pri nadmernom pití kávy. Krátke správy z vedy: Americké úrady sprísnili svoju definíciu označenia astronaut, Jeff Bezos a Richard Branson sa tak za skutočných astronautov považovať nemôžu. Nové pravidlá hovoria, že adepti musia byť súčasťou letovej posádky a prispievať k bezpečnosti vesmírnych letov. Vesmírnu misiu k mesiacu Jupitera zrejme zabezpečí spoločnosť SpaceX. NASA hovorí, že kontrakt má hodnotu 178 miliónov dolárov a misia Europa Clipper by mala odštartovať v októbri v roku 2024. Množstvo plastu v našom potravinovom reťazci pravdepodobne podceňujeme. Vedci sa, navyše, domnievajú, že takéto mikroplasty môžu byť nosičom potenciálne nebezpečných baktérií ako E.coli. Filipíny sa stali prvou krajinou na svete, ktorá schválila komerčné pestovanie takzvanej zlatej ryže. Táto geneticky upravená ryža obsahuje betakarotén a má pomôcť krajine zachraňovať životy a v boji s detskou slepotou. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.See omnystudio.com/listener for privacy information.

O živote vieme stále relatívne málo. Jednak, nevieme sa dohodnúť, čo to život vlastne je, a ešte aj s tou inteligenciou či rozhodovaním sa je to podľa všetkého zložitejšie. Vedci, napríklad, teraz objavili istý druh slizu, ktorý aj keď nemá mozog, robí premyslené rozhodnutia. Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme do sveta jednobunkovcov, ako by sa dala spomaliť Parkinsonova choroba a zistíme, prečo niektorých ľudí privádza prežúvanie a mľaskanie do šialenstva. Krátke správy z vedy Zdravotné dopady lockdownov nie sú horšie, ako keď v regióne prepukne epidémia covidu. Nový výskum sa pozrel na následky protipandemických opatrení a porovnal ich s dôsledkami nákazy. Aj keď lockdowny so sebou prinášajú negatívne dopady na naše zdravie, nie sú horšie ako koronavírus. Dáta zo satelitov naznačujú, že mraky by mohli urýchľovať globálne otepľovanie. Výpočty tiež ukazujú, že ak oteplenie planéty bude zrejme vyššie, prinajmenšom o stupeň v priemere. Paradajky vysielajú akési elektrické varovanie zvyšku rastliny, čím ju upozorňujú na útok hmyzu. Môžu tak napríklad zdieľať informácie o príchode húseníc a pripraviť na ne zvyšok rastliny. Káva vám nemusí zvyšovať pulz, dokonca môže vaše srdce upokojiť. Nový výskum naznačuje, že kofeín nezvyšuje riziko u ľudí s arytmiami, naopak, každá šálka kávy podľa vedcov znižovala riziko arytmie o tri percentá v priemere. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Bude teplo. Teda, ono už teplo je... veď vidíte to leto plné rekordov. No bude oveľa horšie. Unikla totiž pripravovaná klimatická správa Medzivládneho panelu na zmenu klímy a táto správa hovorí o katastrofickom svete, ktorý nás nielen čaká, v skutočnosti sa doň rútime rýchlejšie, než vedci pôvodne predpokladali. Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na klimatickú budúcnosť našej planéty, vyberieme sa za potopeným superkontinentom Islandiou a zistíme, čo spraví s ľuďmi štvordňový pracovný týždeň. KRÁTKE SPRÁVY Z VEDY: Päťtisíc rokov pred našim letopočtom nastala extrémne udalosť. Letokruhy stromov ukázali, že niekedy v roku 5411 pred našim letopočtom zasiahol našu planétu silný prúd nabitých častíc z nášho Slnka. Zrejme sa vtedy na našej hviezde odohrala silná explózia. Potkany vedia pomáhať a to špeciálne iným hlodavcom, ktoré považujú za blízke. Vedci teraz určili oblasti v ich mozgoch, ktoré v časoch krízy preferujú blízkych jedincov. Podobne to môže fungovať aj u človeka. Výskumníci vytvorili oblečenie, ktoré by mohlo chrániť pred bodnutím komárov. Experimenty s moskytmi prenášajúcimi napríklad ziku či dengue ukázali, že cez takúto látku nedokážu bodnúť. Novoobjavené exoplanéty by mohli vedcom ukázať, ako sa vyvíjala naša vlastná Zem a ako vyzerala, keď bola ešte relatívne mladá. Tieto exoplanéty sa nachádzajú asi 130 svetelných rokov ďaleko v dvoch sústavách a zrejme vznikli niekedy pred 200 miliónmi rokov. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Už sme si chvíľu mysleli,, že vybuchne a naša generácia zažije supernovu v našej vlastnej galaxii. Hviezde Betelgeuze totiž začala zvláštne zhasínať a vedci sa domnievali, že nás možno čaká jej výbušné finále. Akurát, že to je všetko inak. Tento týždeň sa v podcaste Zoom vyberieme do vesmíru za umierajúcou hviezdou, zistíme, ako môže káva chrániť našu pečeň i ako sa vedci pomýlili a namiesto najmenšieho dinosaura našli jaštericu. KRÁTKE SPRÁVY Z VEDY: Astronómovia objavili vesmírne teleso, ktorého obežná dráha okolo Slnka siaha až do Oortovho mraku. Jeho dráha je však zvláštne kolmá na našu planetárnu rovinu ekliptiky, momentálne sa približuje a v najbližšom bode bude teleso vzdialené asi ako Saturn. Mungovia vyriešili v prírode problém s rovnosťou. Pri tejto čeľadi príbuznej cibetkám či mačkám je dôvodom, že rodičia netušia, ktoré mláďatá sú ich vlastné. Samice rodia prakticky naraz a následne sa spoločne starajú o mláďatá. Spevavé vtáky a ľudia zdieľajú rovnaké vzorce reči. Výskum teraz ukázal, že mnohé druhy nasledujú vzory jednotlivých fráz pri svojom speve, ktoré sú totožné so vzormi, ktoré používajú ľudia pri reči. Nová štúdia hovorí, že v šíreniu vírusov ako je koronavírus, špeciálne v prostredí s množstvom ľudí, napomáhajú aj peľové zrnká. Vedci modelovali peľ z vŕby a jeho šírenie a ukázalo sa, že zrnká napomáhajú prenosu vírusových čiastočiek. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Sú to komáre, nik ich nemá rád... no veď to poznáte. Problémom však je, že komáre a moskyty šíria ochorenia, a to nielen v ďalekých končinách sveta, rizikové druhy sa čoraz viac tlačia aj k nám. Vedci ale teraz predstavili spôsob, ako by komáre mohli prestať šíriť napríklad horúčku dengue. Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, ako bojovať s komármi a šírením chorôb, pozrieme sa, ako by mohli súvisieť spánok a depresia a tiež sa dozvieme, ako ochrániť spermie vo vesmíre. KRÁTKE SPRÁVY Z VEDY: Českí vedci objavili proteín, ktorý môže pomôcť pri liečbe rakovinových nádorov. Proteín FAM110A je dôležitý pri bunkovom delení a v budúcnosti by ho mohli využiť pri kontrole bunkového delenia v rámci protinádorovej liečby. Astronómovia vôbec po prvý raz zmapovali heliosféru našej slnečnej sústavy. Využili pri tom nové dáta zo satelitu IBEX, ktorý zachytával častice prichádzajúce z hranice medzi našim solárnym systémom a medzihviezdnym priestorom. V USA schválili nový liek, má spomaľovať Alzheimerovu chorobu. Liek síce nedokáže Alzheimerovú chorobu zvrátiť ani vyliečiť, monoklonálna protilátka s názvom aducanumab, ktorú liek obsahuje, však spomaľuje priebeh ochorenia. Lieky, ktoré boli doteraz dostupné, len dočasne zmierňovali príznaky choroby. Rotácia našej galaktickej priečky, ktorú tvoria miliardy a miliardy hviezd, sa zrejme za existenciu Mliečnej cesty spomalila. Nová štúdia ukazuje, že možno až o štvrtinu. Dôvodom má byť tmavá hmota. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Naša planéta sa mení. Dobre, táto správa je banalita, no banalitou nie je zisťovať, ako sa vlastne menila. Napríklad, na území dnešného Slovenska bolo kedysi more aj obrovské jazero. Síce zmizlo, no nie všade a jeho pozostatky vieme pozorovať aj dnes. Tento týždeň sa v podcaste Zoom vyberieme na výlet do minulosti nášho regiónu, pozrieme sa, ako v prírode funguje incest a zistíme, aké je tajomstvo dlhého zdravia bolívijských domorodých kmeňov. KRÁTKE SPRÁVY Z VEDY: Medzinárodný vedecký tím oznámil, že dokončil úplné sekvenovanie ľudského genómu - a to aj vrátane častí, ktoré sa dosiaľ nepodarilo sekvenovať. Pomohli nové technológie. Genetici teraz už hovoria o začiatku ovej éry, v ktorej bude dostupná každá oblasť ľudského genómu. Vedci predĺžili myšiam život, a to dokonca metódou, ktorá by mohla zabrať aj u ľudí. Hlodavce prežívali zhruba o tridsať percent dlhšie, kľúčom bolo posilnenie proteínu sirtuínu , ktorého prítomnosť v organizme s narastajúcim vekom ubúda. Výskum naznačuje, že jestvuje spojitosť medzi demenciou a znečistením vzduchu. Za nárastom kognitívnych problémov v posledných dvoch desaťročiach podľa vedcov nie je len starnutie obyvateľstva a predlžovanie života, ale aj znečistenie prostredia či alkohol. Holuby sa dokážu správať nezištne, ak sú ohrozované predátorom. Sledovanie holubov ukázalo, že namiesto toho, aby sa v kŕdli snažili zaujať najbezpečnejšiu pozíciu, chovajú sa skôr tak, aby mal útočník problém vybrať si jedinú obeť. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom. Tomáš Prokopčák odpovedá na otázky 11-ročnej Lanky o vesmíre (ZOOM špeciál) Špeciálne vydanie podcastu Zoom o Medzinárodnej vesmírnej stanici, ktoré je súčasťou školského projektu na popularizovanie vedy. Tomáš Prokopčák odpovedá, moderátorkou je jedenásťročná Lanka Znášiková. Všetky diely podcastu ZOOM nájdete tu: https://tech.sme.sk/t/4688/zoom-tyzdenny-vedecky-podcast Vypočujte si aj ďalšie podcasty z dielne denníka SME: https://podcasty.sme.sk/c/20914045/vsetky-podcasty-dennika-sme-na-jednom-mieste-zoznam.html Ak chcete podcast podporiť, kúpte si online predplatné denníka SME: http://sme.sk/podcast #zoom #vesmir #vedaSee omnystudio.com/listener for privacy information.

Všetci spíme. To nie je žiadne prekvapivé zistenie: prekvapivé možno ale pre vás bude, že my dodnes poriadne nevieme, prečo vlastne spíme. A prečo sa vyvinulo takéto správanie, ktoré vlastne nedáva poriadny zmysel. No teraz sa zdá, že spánok je starší ako mozog. Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na fungovanie spánku, dozvieme sa niečo o dávnej vojne v povodí Nílu a zistíme, na čo všetko je nám dobrá hudba. Krátke správy z vedy: Naša slnečná sústava nemusí byť vôbec výnimočná. Prvé výsledky dlhodobého pozorovanie exoplanetárnych systémov okolo viac ako sedemsto hviezd napríklad naznačujú, že veľké planéty sa zvyknú nachádzať zhruba v takej vzdialenosti od hviezd, ako Jupiter a Saturn. Čína by chcela vyslať trojicu taikonautov na svoju novú vesmírnu stanicu už v júni. Ich misia potrvá tri mesiace, vykonávať budú aj vedecké experimenty a vyberú sa na prechádzku do otvoreného kozmu. Dávna vulkanická erupcia zničila ozónovú vrstvu našej planéty. Výbuch supervulkánu Toba mohol tak napomôcť k tomu, že niekedy pred 60- až stotisíc rokmi sa takmer zrútila populácia našich predkov. Vitamín D zrejme neposkytuje zvýšenú ochranu proti ochoreniu Covid-19. Nový výskum sledoval ľudí s predispozíciou k vyšším hodnotám vitamínu D a nezistil žiadnu koreláciu s nižšou hospitalizáciou. Naznačuje teda, že zvyšovať hladiny vitamínu D nemusí mať priaznivé dopady. Zdroj zvukov: Youtube/Rousseau – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Je to zvláštne, no stále poriadne nevieme, ako funguje ľudské srdce. Alebo teda presnejšie, stále jestvuje mnoho mechanizmov, ktoré by sme chceli lepšie pochopiť – lenže na to potrebujeme experimenty. No a teraz sa výskumníkom podarilo vytvoriť minisrdcia, ktoré by nám mohli priniesť niektoré odpovede. Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na minisrdcia z laboratória, zistíme, ako riasy dokážu čiastočne vrátiť zrak nevidiacim a dozvieme sa, ako by sa alternatívne dal pacientom podávať kyslík. Krátke správy z vedy Pravdepodobnosť oteplenia o 1,5 stupňa do piatich rokov sa zvýšila. Podľa Svetovej meteorologickej organizácie dnes jestvuje 40-percentná pravdepodobnosť, že oteplenie, ktoré mala planéty dosiahnuť do konca storočia, dosiahne v priebehu najbližších rokov. Vedci zrejme zistili, čo spôsobuje tajomné otrasy v hlbinách našej planéty. Zemetrasenia v hĺbke až sedemsto kilometrov sú zrejme možné vďaka vode a ďalším kvapalinám, ktorá sa tam môžu nachádzať. Mestá majú svoju špecifickú mikroflóru. Nový výskum ukazuje, že rôzne mestá majú svoju vlastnú, špecifickú mikrobiálnu stopu. Ukázalo to porovnanie mikróbov z viac ako 60 miest po celom svete. Astronómovia získali dosiaľ najjasnejší obraz stredu našej vlastnej galaxie. Nové zábery zároveň naznačujú dosiaľ neznáme galaktické mechanizmy v tomto regióne, ktoré vplývajú na pohyb jadra i na celkovú evolúciu Mliečnej cesty. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Najskôr sa mu významní vedci smiali, že ani nerobí vedu, že je s tými svojimi kvázikryštálmi len takým kvázivedcov. Dosmiali sa, keď Dan Schechtman za tento objav dostal Nobelovu cenu. Teraz vedci objavili vzácny kvázikryštál na nečakanom mieste: v materiáli po výbuchu jadrovej bomby. Tento týždeň sa v podcaste vyberieme do sveta kvázikryštálov, pozrieme sa na vzťah medzi pohybom a sedavým životným štýlom a dozvieme sa, či tardigrady prežili náraz izraelskej sondy do povrchu Mesiaca. Krátke správy z vedy Klimatická zmena môže ovplyvniť aj trosky na obežnej dráhe. Nová štúdia naznačuje, že rastúca hladina oxidu uhličitého v atmosfére znižuje jej hustotu. To môže narušiť prirodzený proces klesania vesmírneho odpadu a jeho následného zhorenia v atmosfére. Dlhodobý covid trápi aj mladých, lekári dokonca upozorňujú, že môžu mať problémy s cievami i s pamäťou. A to dokonca aj v prípade, že u mladých bol samotný priebeh ochorenia relatívne bezproblémový. Nový výskum naznačuje, že škody napáchané ľudstvom môže trvať extrémne dlho naprávať. Môže trvať dokonca milióny rokov, kým sa nahradí strata biodiverzity spôsobená za posledné desaťročia. Vieme, že včely dokážu rozoznať čas vďaka svetlu a ostatným včelám. Teraz vedci zistili, že ich cirkadiánny rytmus dokáže ovplyvňovať aj teplota v úli. Je to odpoveď na otázku, ako sa dokážu riadiť tie včely, ktoré žijú v tme. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Vesmír nie je veľké prázdno. A, vlastne, nie je ani veľkým tichom. Slnečnú sústavu totiž už pred rokmi opustili vesmírny sondy Voyager a prvá z nich teraz v medzihviezdnom priestore narazila na zvláštne vesmírne hučanie. Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme do priestoru medzi hviezdami, zistíme, prečo sa niektorí ľudia dožívajú aj viac ako sto rokov a dozvieme sa, či človek môže mať naozaj len 150 známych a priateľov. Krátke správy z vedy: Sonda OSIRIS-REx sa začala vracať naspäť na Zem, nesie vzorky hornín a prachu z planétky Benu. Sonda strávila v kozme päť rokov a ďalšie dva roky potrvá, kým vzorky dopraví na našu planétu. Vedci naučili včely odhaliť covid. Holandskí výskumníci ukázali, že by sa čakanie na výsledky dalo takto skrátiť na niekoľko sekúnd. Táto metóda by sa dala využiť najmä v krajinách, kde sú obmedzené podmienky na laboratórne testovanie vzoriek. Nové zistenia naznačujú, že Mars môže byť stále vulkanicky aktívnym. Vedci totiž narazili na stopy po sopečnej erupcii, ktoré sú staré len 50-tisíc rokov. Ak by, navyše, stúpajúca magma roztopila ľad pri povrchu planéty, mohla by dokonca vytvoriť podmienky vhodné na existenciu primitívneho života. Vodík nie je najmä vo vode. Na našej planéte je ho zrejme až 70-krát viac v zemskom jadre ako v oceánoch. Naznačujú tú experimenty v laboratóriu, ktoré sa snažili napodobniť podmienky pri vzniku našej planéty. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Špeciálne vydanie podcastu Zoom o Medzinárodnej vesmírnej stanici, ktoré je súčasťou školského projektu na popularizovanie vedy. Tomáš Prokopčák odpovedá, moderátorkou je jedenásťročná Lanka Znášiková. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Leto by mohlo trvať aj pol roka. No len si to predstavte... a teraz svoju predstavu upravte, pretože to vôbec nie je dobrá správa. Ani pre ľudí a pre prírodu už tým dupľom nie, keďže so sebou táto zmena ponesie mnohé negatívne dôsledky. Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, čo by mohla klimatická zmena spraviť s letami a zimami, dozvieme sa, či konzumácia húb má nejaký vplyv na riziko rakoviny a ukážeme si, či a ako je covid nebezpečný pre malé deti. KRÁTKE SPRÁVY Z VEDY: Astronómovia načúvali nášmu galaktickému jadru, či tam náhodou nenatrafia na stopy mimozemských civilizácií. Na žiadne zaujímavé rádiové signály však projekt Breakthrough Listen nenarazil. V Spojených arabských emirátoch testujú nový spôsob, ako umelo vyvolať dážď. Drony na oblohe smerujú elektrický výboj k oblakom, čím molekulám vody dávajú podnet na vytváranie kvapiek, ktoré by následne mali spadnúť ako dážď. Vesmírna sonda Parker narazila na prirodzený rádiový signál v atmosfére Venuše. Merania tiež ukázali, že atmosféra planéty sa mení, a táto zmena súvisí s pravidelným solárnym cyklom. Väčšie čmeliaky začínajú lietať a pracovať skôr. Nový výskum zistil, že najšikovnejšie a najúspešnejšie jedince opúšťajú hniezda ešte za tmy, pričom tým ako hmyz vidiaci zle v slabom svetlo podstupujú zvýšené riziko. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.See omnystudio.com/listener for privacy information.