Zoom

Vstávate radi skoro ráno? Alebo naopak, radšej chodíte neskoro spávať, najlepšie sa vám premýšľa večer až v noci a celý ten nápad s ranným vstávaním vás privádza k nepríčetnosti? Nuž, ľudia môžu byť ranné vtáčatá i nočné sovy a oboje má svoje výhody aj nevýhody. Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, čo sa spája so skorým ranným vstávaním i ponocovaním, uvidíme, prečo stále nemáme univerzálnu vakcínu proti koronavírusom a dozvieme sa, ako by zloženie vakcín mohlo ovplyvňovať vznik krvných zrazenín. Krátke správy z vedy Viac ako 75 % pacientov má po prekonaní ochorenia Covid-19 nejaké následky. Ochorenie môže poškodiť srdcový sval, postihuje cievy, narúša zrážanie krvi a spôsobujú tromboembolizmus. Poškodený môže byť aj centrálny nervový systém, pečeň, pankreas či obličky - nevraviac o depresiách, úzkostiach či posttraumatickej stresovej poruche. Oblaky mohli kedysi udržať na Marse podmienky vhodné na to, aby na ňom tiekla voda. Nový výskum naznačuje, že, paradoxne, ľadové oblaky mohli udržiavať na červenej planéte akýsi skleníkový efekt, a tým aj Mars dostatočne teplý. Nová štúdia ukazuje, že aj keď rybám chýbajú niektoré regióny v mozgu spájané u ľudí s bolesťou, neznamená to, že ryby bolesť nepociťujú. Behaviorálne experimenty, napríklad, ukazujú, že vnem bolesti majú. Tvrdenia o tom, že vlci vytvárajú svorky na čele s alfa párom, môžu byť mýtom. Výskum teraz ukazuje, že príčinou tohto omylu mohol byť fakt, že vedci vlkov v minulosti pozorovali v zajatí a nie v ich prirodzených podmienkach. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Ak raz prídeme o zuby, nuž... prišli sme o zuby. Lenže ono by to tak nemuselo byť vždy. Stačí pochopiť mechanizmus, ako zuby dorastajú, a teda prečo nám vlastne nedorastajú. A zdá sa, že teraz vedci narazili prinajmenšom na stopu. Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, či môže existovať liek na rast zubov, dozvieme sa, čo majú spoločné liečenie astmy a covidu a uvidíme, ako to dopadne, ak spojíte dokopy bunky človeka a opice. Krátke správy z vedy Výskumníci spojili ťažký priebeh covidu s nedostatkom pohybu. Dosiaľ sa za rizikové faktory označovali najmä vyšší vek a chronické ochorenia, ako sú srdcovo-cievne problémy, cukrovka či obezita. Teraz sa ukazuje, že je ním aj sedavý životný štýl. NASA si vybrala súkromnú vesmírnu spoločnosť Space X na to, aby dostala astronautov znovu späť na Mesiac. Firma má teraz za úlohu postaviť vesmírnu loď tak, aby na našej prirodzenej družici dokázala pristáť do roku 2024. Káva má problém. Arabicu, ktorá je medzi kávičkármi najrozšírenejšia, totiž v otepľujúcom sa svete čoraz častejšie napádajú choroby a škodcovia. Celé plantáže prichádzajú o úrodu. Vedci ale teraz objavili takmer sto rokov stratený druh kávy, ktorý by mohol pomôcť. Kávovník stenophylla je voči klimatickej zmene odolnejší a má vyhovujúcu chuť. Astronómovia objavili obrovskú planétu, ktorá krúži príliš ďaleko okolo svojej hviezdy. Exoplanéta YSES 2B asi šesťkrát väčšia ako Jupiter sa nachádza asi 360 svetlených rokov ďaleko od Zeme a jej hmotnosť i pozícia sú záhadou. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom. See omnystudio.com/listener for privacy information.

Hovorí sa, že naša minulosť je ako kniha. Problémom tejto knihy ale je, že niektoré jej strany sú dokopy zlepené, niektoré kapitoly úplne chýbajú a ďalšie sa ktosi snažil prepísať. Egypt to zažil už v starovekej dobe, keď sa Achnaton najskôr pokúsil zmeniť charakter ríše a po jeho smrti sa zase jeho samého pokúsili z dejín vymazať. Vedci však teraz objavili stratené mesto, ktoré bolo v centre tohto diania – a je to možno najväčší egyptologický objav od čias objavu hrobky Tutanchamóna. Tento týždeň pôjdeme v podcaste Zoom na výlet do starovekého Egypta, zistíme, prečo vakcína AstrZeneca môže v extrémne výnimočných prípadoch spôsobovať krvné zrazeniny a zistíme, čo sa deje vo Fukušime. Krátke správy z vedy Až 97 percent našej planéty sa dotkla činnosť človeka. Nový výskum tvrdí, že len dve až tri percentá povrchu našej planéty môžeme považovať za ekologicky nedotknuté. Vedci pritom predtým odhadovali, že to je 20 až 40 percent. Nový výskum varuje pred falošnou pozitivitou pri hľadaní života na iných planétach v kozme. Výskum opisuje prípady, v ktorých by inak mŕtve kozmické telesá mohli obsahovať kyslík vo svojej atmosfére. Astronómovia tiež navrhujú, že nová generácia ďalekohľadov by im mohla pomôcť vyhnúť sa takýmto omylom. Jupiter by mohol byť hypoteticky dobrým detektorom na hľadanie tmavej hmoty. Tmavá hmota by sa mohla nachádzať vo vnútri takýchto hmotných objektov: a my by sme mohli byť schopní detekovať stopy po prípadnej anihilácií častíc, ktoré ju tvoria. Vedci pochopili mechanizmus, akým experimentálne antibiotikum darobaktín dokáže zabíjať aj rezistentné baktérie. V princípe pripomína kľúč zalomený v zámke: látka sa naviaže na membránu mikróbu, zablokuje ju a tak zahatá kritickú transportnú cestu vo vonkajšej schránke baktérie, ktorá následne umiera. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Vieme, že naša fyzika je dobrá. Ale tiež vieme, že je neúplná: napríklad preto, že nedokáže vysvetliť rôzne fenomény v kozme. Štandardný model tak nedáva odpoveď ani na fungovanie gravitácie, nerozumie ani tmavej hmote či energii Vedci preto intenzívne hľadajú jeho náhradu a stopy po novej fyzike. A možno na nejaké konečne narazili. Tento týždeň sa v podcaste Zoom vyberiem do sveta časticovej fyziky, zistíme, že nemožný pohon je asi naozaj nemožný a pozrieme sa na ďalší rekord oxidu uhličitého v atmosfére našej planéty. Krátke správy z vedy Moderní ľudia sa a s neandertálcami krížili v Európe už relatívne krátko po svojom príchode. Stalo sa tak viac ako pred 45-tisíc rokmi, Európania však nie sú priamymi potomkami týchto najstarších populácií. Astronómovia narazili na prvé röntgenové lúča, ktoré pochádzajú z Uránu. Vďaka nim by sa mohli dozvedieť viac o tomto ľadovom obrovi v diaľavách našej slnečnej sústavy. Vedci objavili novú prirodzenú modrú farbu. Tím chemikov ju získal z červenej kapusty a mohla by teraz slúžiť ako náhrada syntetických modrých potravinových farbív. Náraz planétky, ktorá prakticky vyhubila dinosaurov, zrejme spôsobil vznik Amazonského dažďového pralesa. Podľa novej štúdie tento náraz totiž zničil aj rozsiahle plochy rastlín, čím dal priestor kvitnúcim rastlinám moderných tropických pralesov. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Rozoznáte dobré víno? Alebo len drahšie víno považujete za lepšie, pretože náš mozog si myslí, že drahšie jednoducho musí byť lepšie? Takéto otázky si teraz položili vedci a skúmali, čo spraví s ochutnávkou vína, ak na ňom vymenia cenovky a ľudí trochu oklamú. Tomáš Prokopčák v najnovšom Zoome, týždennom vedeckom podcaste denníka SME a Rádia_FM, tento týždeň zisťuje, čo robí cena s chuťou vína, či je proti covidu bezpečné očkovať aj tehotné ženy a tiež, čo je to CBD, ktoré sa na Slovensku stane legálne a na čo by sa mohlo používať. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Choďte za vodou. To je heslo NASA, ak sa rozprávame o hľadaní mimozemského života. Pretože ak nás naša vlastná planéta niečo učí, tak toto: kde je tečúca voda, tam je napokon aj život. No a teraz sa zdá, že Mars možno o všetku svoju vodu neprišiel. Ale môže sa stále ukrývať na červenej planéte, pod jej povrchom. Tento týždeň budeme v podcaste Zoom hľadať vodu na Marse, zistíme, ako sa vorvane naučili vyhýbať lovcom veľrýb a dozvieme sa, ako aspirín pomáha proti ťažkému priebehu covidu. Krátke správy z vedy Okolo Zeme preletel najväčší asteroid v tomto roku. Asi kilometrový asteroid pomenovaný 2001 FO32 preletel okolo v bezpečnej vzdialenosti dvoch miliónov kilometrov, čo je päťkrát ďalej ako je vzdialenosť Mesiaca. Vedci vytvorili jedlé obaly na balenie potravín. Takéto stráviteľné obaly by sa mohli používať na balenie ovocia, zeleniny, mäsa či plodov mora. Takéto obaly sú rozpustné vo vode a výskumníci pri ich tvorbe využili polyméry z morských rias. Hubblov vesmírny ďalekohľad si všimol zmenu ročných období na Saturne. Na veľkej planéte sa menia napríklad farby akýchsi pruhov, ktoré vidno na rovníku a póloch tohto plynného obra. Znamená to, že sa mení vietor i výška oblakov. Brexit by mohol mať dopady nielen na ekonomiku či životný štýl, ale aj na životné prostredie. Niektorí vedci naznačujú, že napríklad vidiek Walesu by sa mohol zmeniť z pasienkov na krajinu lesov. Dôvodom je dopad brexitu na chovateľov oviec i podpora lesníctva. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Objavil sa pred tromi rokmi. Niežeby tam predtým nebol, no na tie miesta na Marse sa predtým nik nepozeral. Zrazu však vedci v okolí vulkánu Arsia Mons narazili na obrovský biely mrak tiahnuci sa stovky kilometrov. Výskumníci teraz konečne zistili, ako vzniká a čo sa to na Mars vlastne deje. Tento týždeň sa v podcaste Zoom vyberiem za oblakmi na červenej planéte, zistíme, aké má pravidelné jedenie ovocia a zeleniny vplyv na dĺžku nášho života a pozrieme sa na výskum umelých slzných žliaz, ktoré vedci rozplakali v skúmavke. Krátke správy z vedy Letokruhy z dubov odhalili najsuchšie obdobie v strednej Európe. Sucho počas letných období v rokoch 2015 až 2018 bolo v súhrne v strednej Európe závažnejšie ako predchádzajúce suché obdobia za uplynulých 2 110 rokov. Vesmírny rover Perseverance poslal prvý záznam zvuku jazdy na Marse. Znie to ako škrípanie, rachotanie a búchanie. Rover pristál na Marse 18. februára v kráteri Jezero. Jeho úlohou je pátrať po mimozemskom živote. Vedci vytvorili model mladého ľudského embrya z kožných buniek. Výskumníkom sa podarilo preprogramovať fibroblasty na trojrozmernú bunkovú štruktúru, ktorá je totožná s ľudskou blastocystou. Jupiterova Veľká červená škvrna sa priživuje na menších planetárnych búrkach. Niektoré z týchto menších úkazov síce môžu naoko škvrnu narúšať, no v skutočnosti jej dodávajú energiu. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Vraj to nie je droga, vraj to nie je rizikom, vraj v maličkých dávkach spôsobuje povzbudivé účinky. V posledných rokoch sa takzvané mikrodávkovanie psychadelík stalo nielen módou, ale mali vraj aj zvyšovať kreativitu či dodávať energiu. Vedci sa teda pozreli, čo to naozaj s ľuďmi robí a porovnali to s placebom. Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, či mikrodávky LSD fungujú a sú na čosi dobré, pozrieme sa na nový slovenský výskum, ktorý môže pomôcť v boji s rakovinou aj najmä zistíme, ako je to s výskumom o ivermetíkne, ktorý mal vraj dokazovať jeho účinnosť proti koronavírusu. Krátke správy z vedy Astronómovia objavili exotickú exoplanétu, ktorá ma extrémne krátky čas obehu okolo svojej materskej hviezdy. Teleso TOI-1685b je asi o 70 percent väčšie ako Zem a svoje slnko obehne za 0,67 stotín dňa. Planéta je od Zeme vzdialená asi 123 svetelných rokov. Výskumníci narazili na nové aktívne vírusy, ktoré sa nachádzali v hĺbke viac ako 400 metrov. V prasklinách morského podložia neďaleko švédskych brehov narazili na funkčné bakteriálne aj virotické komunity, vrátane nových druhov vírusov. Vedci zistili, že istý meteorit, takzvaný achondrit, ktorý objavili minulý rok v saharskej púšti, sa datuje do obdobia len dva milióny rokov po vzniku našej slnečnej sústavy. Kúsok má zhruba 4,6 miliárd rokov, čo znamená, že je starší ako Zem. Tretina našich emisií skleníkových plynov nejako súvis s jedlom a jeho produkciou. Dôvodom sú nielen chov dobytka, ale aj odpad, hnjenie či odlesovanie pôdy. Vedci naznačujú, že náš potravinový reťazec preto potrebuje transformáciu. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Tak v prvom rade, nie sú to žiadni naši vzdialení príbuzní. Dne už vieme, že neandertálci boli aspoň čiastočne našimi priamymi predkami, keďže v Európe dodnes nesieme niektoré ich gény. Vieme tiež, že zrejme mali kultúru, používali nástroje, zvládli umenie. A nový výskum teraz naznačuje, že možno používali aj sofistikovanejšiu reč, keďže svet okolo seba počuli podobne ako my. Krátke správy z vedy Archeológovia objavili neďaleko Pompejí vzácny obradný koč. Vyrobený bol zo železa, dreva, bronzu a z cínu a našiel sa pri stajni starej vily. Je to prvý z takýchto ceremoniálnych kočov, ktorý sa v oblasti dávneho mesta našiel. Európska vesmírna agentúra už pracuje na misii, ktorá by sa mohla vydať do jaskýň na Mesiaci. Takéto lávové jaskyne by totiž mohli pomôcť pri budovaní budúcej mesačnej základne: tieto útvary však najskôr potrebujeme poriadne preskúmať. Nové modely naznačujú, že globálne otepľovanie pravdepodobne prinesie extrémne dažde aj búrky. V Británii by sa tak mohlo diať v lete, vedci preto odporúčajú chystať sa na prívalové dažde a záplavy. Drastické obmedzenia mobility a lockdown spôsobili, že výrazne kleslo znečistenie ovzdušia. Vedci v Rakúsku zistili, že ak do svojich analýz zarátali aj vplyv počasia, výrazne pokleslo napríklad množstvo oxidu uhličitého. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Na konci našej slnečnej sústavy sa deje čosi zvláštne. Natoľko zvláštne, že aj rešpektovaní astronómovia špekulujú, že kdesi tam, za Neptúnom, môže krúžiť Deviata planéta. Lenže teraz nový výskum naznačuje, že možno sme len chybne čítali dáta. A že možno, kto vie, sa majú veci inak. Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme do diaľav našej slnečnej sústavy, zistíme, ako sa da preniknúť a komunikovať v cudzích snoch a dozvieme sa o veľkom úniku ropy, ktorý zasiahol izraelské pláže. Krátke správy z vedy Predbežné výsledky z očkovania naznačujú, že vakcíny proti covidu sú naozaj účinné. Dáta z Izraela, z Veľkej Británie aj zo Spojených štátov hovoria, že už po prvej dávke sa riziko nákazy koronavírusom aj počet hospitalizácií značne znižujú. Ľudia sa viac ako žralokov boja medúz. To sú výsledky menšej štúdie, počas ktorej sa vedci pýtali dobrovoľníkov, aké sú dôvody, keď sa boja v mori kúpať. Výsledky ukazujú, že viac ako žralokov sa ľudia obávajú utopenia a zo zvierat medúz, krabov či dokonca rají. Vedci zrejme vyriešili záhadu mesiacov Marsu. Tiet sú totiž príliš malé, no na zachytené planétky majú zase príliš pravidelnú kruhovú obežnú dráhu. Phobos a Deimos majú zrejme spoločný pôvod a boli jedným telesom, do ktorého čosi narazilo. Dnešné mesiace sú pozostatkom po tejto zrážke. Vedci začínajú budovať digitálne dvojča Zeme. Projekt štartuje tento rok a mal by trvať desať rokov. Výsledkom by mala byť simulácia, ktorá by bola digitálnym modelom našej planéty. Pomáhal by skúmať komplexné systémy, napríklad klimatickú zmenu. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Tá legenda má stovky rokov, dokonca takmer tisíc. A v princípe hovorí, že dávny Merlin vytvoril Stonehnege. A nie len tak ledajako, kamene premiestnil a získal ich z magického kruhu kdesi v Írsku. Lenže teraz sa zdá, že tie kamene naozaj ktosi premiestnil. A pochádzajú z vtedajšieho Írska. Tento týždeň sa v podcaste Zoom dozvieme, ako to je s čudnými kameňmi dávnovekého kultového miesta, ako správne nosiť dve rúška a kedy zvyšujú ochranu pred koronavírusom i ako vedci preskúmali najstaršiu DNA na svete. Krátke správy z vedy Vedci objavili zrejme najstarší hudobný nástroj z lastúry. Našli ju v depozitoch múzea vo francúzskom meste Toulouse, na lastúru zrejme správcovia zabudli. Lastúra je približne 17-tisíc rokov stará a objavili ju v roku 1931 v jaskyni v Pyrenejach. Archeológovia ju pôvodne považovali za rituálny pohár. Náznaky o existencii Deviatej planéty v diaľavách našej slnečnej sústavy podľa niektorých vedcov ustupujú. Medzinárodný tím astronómov totiž oznámil, že neobjavil žiadne transneptúnske telesá, ktoré by vykazovali anomálie naznačujúce prítomnosť hmotnej planéty. Nový výskum naznačuje, že myši, ktoré žijú dlho v prítomnosti človeka, sú lepšie v riešení problémov. Experimenty s hlodavcami z rôznych oblastí sveta ukázali, že čím dlhšie ľudia a myši žili ako druhy vedľa seba, tým boli myši šikovnejšie. Používanie herbicídov zvyšuje v pôde prítomnosť baktérií odolných voči antibiotikám. Tieto látky totiž menia aj vlastnosti mikrobiálnych komunít, výsledkom je, že narastá výskyt takých druhom mikróbov, ktoré nesú gény rezistencie voči liekom. Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Klimatická kríza, znie to ako nejaký ďaleký abstraktný strašiak. Že niekde v budúcnosti bude teplejšie, že počasie môže byť zvláštne. Akurát... nie je to pravda. Klimatická zmena má reálne dopady, a to dnes. Dokonca sa zdá, že klimatická zmena mohla zohrať kľúčovú úlohu pri prepuknutí pandémie koronavírusu. Tento týždeň sa v podcaste Zoom dozvieme, aký mala klimatická zmena vplyv na pandémiu, ako by novoobjavená slabina rakovinových buniek mohla viesť k liečbe i sa vyberiem za prvkom einsteiniom. Krátke správy z vedy Kde by mala na Marse pristáť budúca misia s astronautmi? Vedci odporúčajú nasledovať vodu: voda je totiž dôležitá nielen na podporu života, ale aj na získavanie raketového paliva. Nový výskum ukazuje, kde sú na severnej hemisfére červenej planéty najpravdepodobnejšie zásoby takéhoto vodného ľadu. Alergie sú v posledných rokoch naozaj horšie a dôvodom je klimatická zmena. Nový výskum naznačuje, že peľové sezóny začínajú o 20 dní skôr ako v roku 1990 a obsahujú o 21 percent viac peľových zrniečok. Nový výskum známej hviezdy Betelgeuse tvrdí, že dokáže vysvetliť jej zvláštne zmeny jasnosti. Astronómovia tvrdia, že hviezda je menej hmotná a menšia, než sa myslelo, ale je zároveň bližšie k našej Zemi. Hovoria tiež, že za jej domnelým Bunky, podobne ako ľudia, sa zrejme rozhodujú spoločne. Nový výskum ukázal, ako bunky získavajú informácie na rýchlejšie a lepšie kolektívne rozhodnutia - ak má byť výsledkom rast nových ciev. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dobré ráno a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Žijeme dobu plastovú. Naozaj, len sa poriadne obzrite okolo seba, plasty nás obklopujú všade. A mikroplasty z nich sa dostávajú do potravinových reťazcov – odpad a mikroplasty pritom nie sú jedinými problémami. Zdá sa totiž, že plasty obsahujú nebezpečné chemikálie, ktoré môžu narušiť správne fungovanie našich tiel. Tento týždeň sa v podcaste Zoom dozvieme, aké riziká ukrývajú plasty, zistíme, ako by krvné testy mohli upozorňovať na riziko autizmu i ako niekoho presvedčiť, keď verí na konšpirácie či na rôzne nezmysly. Krátke správy z vedy Hladiny morí pravdepodobne porastú rýchlejšie, ako sme si mysleli. Nové modely správania sa oceánov naznačujú, že predchádzajúce predikcie rastu morských hladín boli príliš konzervatívne a moria budú stúpaň výraznejšie. Experimentálna liečba na báze monoklonálnych protilátok zrejme môže slúžiť aj ako prevencia pred samotnou nákazou novým koronavírusom. Ukázali to predbežné výsledky dvoch štúdií, tie ale ešte neprešli recenzným procesom. Budúcnosť Arktídy by mohol ovplyvňovať toxický planktón a riasy. Vedci totiž zistili, že ako v regióne ubúda ľadu, mení sa aj zloženie planktónu: lepšie sa darí druhom drobných rias, ktoré sú toxické. To ale bude mať vážny dopad na celý potravinový reťazec. Stravovacie návyk z detstva majú celoživotný dopad. Nový výskum naznačuje, že konzumovanie priveľkého množstva tučných a sladkých jedál môže v detstve nenávratne zmeniť mikrobióm človeka. Výsledkom je, že aj keď by sme sa v dospelosti rozhodli stravovať zdravšie, nemusí to mať až taký efekt. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dobré ráno a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Majú byť najlepším priateľom človeka a sprevádzajú nás tisícročia. Čo tisícročia, desaťtisíce rokov. Vedci si ale stále nie sú istí, ako k udomácneniu psov prišlo. Niektorí hovoria, že sa to stalo viackrát a na rôznych miestach, nový výskum ale naznačuje, že z vlkov sa stali psy kedysi dávno a na Sibíri. Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, ako sa vlci zmenili na psov, ako strečing môže pomáhať proti vysokému krvnému tlaku i ako kedysi dávno fungovalo v Európe univerzálne platidlo. Krátke správy z vedy Nový výskum naznačuje, že na Venuši fosfán vôbec nemusí byť a dáta skreslil obyčajný oxid siričitý. Preskúmanie dát z teleskopov naznačuje, že sa dajú vysvetliť aj alternatívnou hypotézou. Alpským rastlinám hrozí vyhnutie a dôvodom je roztápanie sa ľadovcov. Výskum naznačuje, že ústupom snehu a ľadu síce dočasne vzrastie biodiverzita, no následne sa viaceré druhy stanú ohrozenými. Vodu na Mesiaci by mohla pomáhať vytvárať naša vlastná planéta. Vedci teraz prišli s hypotézou, že vodu na našej prirodzenej družici môže vytvárať magnetosféra Zeme. Dôvodom sú nabité častice, ktoré spôsobujú potrebné reakcie. Ľudia podľa všetkého pili mlieko skôr, ako ho boli schopní stráviť. Nový výskum ukazuje, že ľudia v Afrike pili mlieko už pred 6-tisíc rokmi, čo je skôr ako sa u nášho druhu vyvinul takzvaný mliečny gén, ktorý nám umožňuje mlieko stráviť aj v dospelosti. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dobré ráno a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Nie je to dobrá správa. Zase máme za sebou rekordný rok, pričom sa planéta otepľuje rýchlejšie, ako hovoria naše medzinárodné záväzky. V skratke, to, čo sme mali dosiahnuť do konca storočia, môžeme už v tomto desaťročí. Znamená to, že boj s klimatickou zmenou prehrávame. Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, že aj rok 2020 bol rekordne teplým, dozvieme sa, ako sú šimpanzy mamičkinými maznáčikmi i ako dlho vydrží imunita po prekonaní ochorenia covid-19. Krátke správy z vedy Sliny by mohli prezradiť, či bude mať človek ťažký priebeh covidu. Slinové testy by podľa novej štúdie mohli fungovať ako účinná pomôcka pri zamedzení ťažkému priebehu ochorenia. Vedci zrejme odhalili záhadu ľadovcov na Marse. Zdá sa, že planéta za posledných 300 až 800 miliónov rokov prešla asi šiestimi až dvadsiatkou ľadových dôb - čo môže mať dôsledky aj na prípadné hľadanie stôp života na Marse. Vedci vytvorili matematický model, ktorý dokáže vysvetliť komplikovanú štruktúru termitísk. Pomôže výskumníkom vysvetliť, prečo tieto stavby vyzerajú tak, ako vyzerajú i ako ich termit budujú. Astronómovia narazili v kozme na zvláštny mladý hviezdny objekt. Rodiace sa slnko PGIR 20dci pomaly naberá na jasnosti, nachádza sa v ramene Perzea viac ako 9-tisíc svetelných rokov od Zeme. - Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dobré ráno a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Covid nie je len taká chrípočka. V skutočnosti je to veľmi vážne, smrtiace a stále veľmi nepreskúmané ochorenie. A zdá sa, že mnohí pacienti, ktorí nový koronavírus prekonali, mali problémy aj mesiace po tom, ako sa formálne vyliečili. Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme, aké dlhodobé problémy dokáže spôsobovať covid-19, ako súvisí cvičenie so žalúdočnými ťažkosťami a vyberieme sa aj do vesmíru za novým druhom hviezdy. Krátke správy z vedy Vedci objavili baktériu, ktorá chráni ryžu pred ochoreniami. Mikrób Sphingomonas melonis pôsobí proti nebezpečným patogénom, ktoré nielen znižujú úrodu, ale produkujú aj toxíny nebezpečné pre človeka. Výskum narazil na genetickú mutáciu, ktorá sa môže spájať s autizmom. U pokusných myší viedla k hypersociálnemu správaniu, problémom s učením i k zmenám vo fyzickom vývoji. Lepšie pochopenie tejto mutácie na takzvanom Pogz géne by mohlo viesť k budúcej liečbe. Zmysluplnosť aktivít počas lockdownu je dôležitejšia ako to, aby sme sa niečím len tak zamestnávali. Nový výskum naznačuje, že ľudia, pre ktorých ich aktivita majú zmysel, sú potom spokojnejší. Odporúčanie je vykonávať činnosti, ktoré máte radi: len ich prispôsobte podmienkam pandémie. Vedci zrejme narazili na mechanizmus, vďaka ktorému niektoré vírusy dokážu infikovať bunky. Nový výskum opisuje, ako vírusy nádchy a vírus detskej obrny dokážu zbaliť svoj genetický kód tak, aby mohli vznikli jeho kópie, ktoré infikujú ďalšie bunky. Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Ako vznikol život a ako vznikol na Zemi, sú možno dve najzaujímavejšie otázky biológie. Dnes už biologickým procesom relatívne rozumieme, no na tieto dve otázky stále nepoznáme dobrú odpoveď. Nový výskum ale prišiel s nápadom, ktorý by mohol pomôcť: vedci totiž našli látku, ktorá mohla zošiť prvú molekulu života. Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme, ako mohol vzniknúť život, zistíme, ako by terapia protilátkami mohla pomôcť v boji s koronavírusom aj sa dozvieme, čo robí osamelosť s mozgom. Krátke správy z vedy Kórejské fúzne zariadenie zlomilo rekord. Bežalo dvadsať sekúnd pričom ďalším cieľom vedcov a inžinierov bude 300 sekúnd. Plazma vo fúznom zariadení KSTAR mala teplotu sto miliónov stupňov Celzia. V Pompejach vykopali archeológovia dobre zachovaný pult na podávanie teplých jedál. Staroveký fastfood nazývaný termopolium objavili v jednej z doteraz málo preskúmaných oblastí mesta. Fresky zachytávajú zvieratá, ktoré boli zrejme v ponuke jedál. Odolnosť baktérií na antibiotiká by mohla vyriešiť fágová terapia, myslia si niektorí výskumníci. Baktériofágy sú vírusy, ktoré útočia na baktérie. Slovenským vedcom sa teraz podarilo pripraviť bielkoviny takýchto vírusov, ktorá pomáhali proti istému typu streptokoka. Ak má nejaké planéta vo svojej atmosfére veľké množstvo metánu, najpravdepodobnejšou príčinou je život. Metán je pritom lepším indikátorom života ako napríklad kyslík, naznačuje nový výskum. Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Mohlo to vyzerať ako jediná dobrá správa v celej tejto pandémii. Vďaka koronavírusu sú obmedzené ekonomiky a keď sú obmedzené, menej ako ľudia znečisťujeme životné prostredie a menej vypúšťame aj skleníkových plynov, takže by nám to mohlo pomôcť v boji proti klimatickej zmene. Akurát sa teda zdá, že pandemický rok nám príliš nepomohol. Tento týždeň sa v podcaste Zoom dozvieme, aký mala vplyv pandémia na emisie skleníkových plynov, čo sa stane s vašim rúškom, keď je vlhké i a ako prežiť Vianoce čo najekologickejšie. Krátke správy z vedy Vedci už otvorili kapsulu s prachom z asteroidu Ryugu. Našli pritom oveľa viac vzoriek, ako pôvodne očakávali, dokonca okrem drobných prachových kusov narazili aj na väčšie, niekoľkomilimetrové časti telesa. Výskumníci dúfajú, že vzorky pomôžu porozumieť vzniku našej slnečnej sústavy. Rýchle kráčanie v úzkych koridoroch, paradoxne, zvyšuje riziko nákazy novým koronavírusom a nie ho znižuje. Vedci simulovali pohyb drobných kvapôčok a modely im ukázali, že úzke priestory a rýchly pohyb v nich v niektorých prípadoch zvyšujú riziko najmä pre deti. Astronómovia zrejme narazili na dosiaľ najstaršiu aj najvzdialenejšiu galaxiu vo vesmíre. Galaxia GN-z11 je tak ďaleko, že je vlastne na hranici pozorovateľného kozmu. Vedci teraz dúfajú, že nám môže prezradiť niečo o vesmíre starom len stovky miliónov rokov. Za kolaps dávnej Transoxanskej civilizácie na území dnešného Uzbekistanu a Tadžikistanu a Kirgizska nemohla invázia Mongolov vo vrcholnom stredoveku, ako sa vedci desaťročia domnievali. Nový výskum sedimentov zo zavlažovacích kanálov naznačuje, že dôvodom bola klimatická zmena. Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Hovorí sa, že sú najlepším priateľom človeka: teda zrejme okrem iných ľudí. Vieme ich vycvičiť, vieme ich naučiť počúvať povely a často sa domnievame, že nám skrátka rozumejú. Lenže vedci teraz zisťovali, či psy naozaj rozumejú, keĎ na ne hovoríme. A výsledky nadšených psíčkarov asi veľmi nepotešia. Tento týždeň sa v podcaste Zoom dozvieme, prečo smiech pomáha prežiť šťastný život, ako by mal vesmírny pazúr čistiť obežnú dráhu Zeme aj prečo psy zrejme nerozumejú, keď na nich rozprávate. Krátke správy z vedy Na Zem sa vrátila kapsula so vzácnym materiálom z asteroidu. Vzorky z asteroidu Ryugu pristáli pomocou padáka v púšti v Austrálii. Tieto vzorky môžu vysvetliť pôvod života na Zemi a prispieť k pochopeniu vzniku slnečnej sústavy. Tohtoročný november bol najteplejším novembrom v histórii meraní. Počas jesene boli teploty v Európe zároveň tiež najvyššie v dejinách: od septembra do novembra boli o 1,9 stupňa Celzia vyššie než sú ich zvyčajné hodnoty za toto obdobie. Aj 40 rokov po svojom štarte prináša vesmírna sondy Voyager nové objavy. V medzihviezdnom priestore sondy narazili na nový druh elektrónov z kozmického žiarenia, ktoré urýchľujú šokové vlny pochádzajúce z erupcií na našom Slnku. NASA načrtla, aké budú vedecké ciele budúcich astronautov, ktorí poletia na Mesiac. Mali by napríklad priniesť späť 85 kilogramov mesačných vzoriek, možno aj vybudovať základy budúcej mesačnej základne. Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Je to extrémne smutná správa. No možno najkrajší a určite jeden z najobľúbenejších teleskopov končí. Observatórium Arecibo sa skrátka nedá opraviť, nie bez toho, aby sa pritom ohrozovali životy ľudí. So slávnym  rádiotelskopom známym z filmov i z hľadania mimozemských inteligencií sa tak musíme pomaly rozlúčiť. Ja som Tomáš Prokopčák a počúvate Zoom, týždenný vedecký podcast denníka SME a Rádia_FM. Tento týždeň sa dozvieme, prečo Arecibo končí, ako sa potvrdila takmer storočná hypotéza o fungovaní Slnka i koľko sa musíte hýbať, aby ste vykompenzovali celodenné sedenie. Krátke správy z vedy Zrejme ukradli vzácne zápisníky Charlesa Darwina. Dva vzácne zápisníky zmizli zo zbierky knižnice britskej Cambridgskej univerzity. Zápisníky sa datujú do roku 1837 a knižnica ich hodnotu vyčíslila na niekoľko miliónov libier. Ľadovce na Mount Evereste sa zmenšujú, v snehu dokonca našli mikroplasty. Ukazujú to výsledky dvojmesačnej vedeckej expedície, v priemer sa ľadovce od roku 1960 zmenšili o sto metrov ročne. Nový výskum ukázal spätosť ľudského mikrobiómu s dynamikou nášho imunitného systému. Vedci zistili, že koncentrácie rôznych druhov imunitných buniek v našej krvi sa menia podľa prítomnosti rôznych kmeňov baktérií v našom zažívacom systéme. Astronómovia možno narazili na stopy novej fyziky. V kozmickom mikrovlnnom pozadí narazili na anomáliu, ktorá môže znamenať že tmavá hmota a energia narušujú vesmírnu symetriu. To by mohlo viesť k vysvetleniu týchto záhad. Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Vedieme vojnu. Tento zápas o prežitie je vlastne podstatou prirodzeného výberu a ten zase základným kameňom evolúcie. Vedieme takúto vojnu s mirkóbami, a tie zároveň medzi sebou. Bunky sa zase bránia pred nákazou vírusmi a tie sa pokúšajú meniť a mutujú. Áno, platí to v prírode aj pre nový koronavírus... otázkou teda je, či sa máme takýchto mutácií báť. Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, či by sme sa mali báť nových mutácií koronavírusu, ako sa vplyv prostredia podpísal na našich dávnych príbuzných i ako mizne voda na Marse. Krátke správy z vedy Simulácie naznačujú, že samotné geoinžinierstvo nedokáže zastaviť globálne otepľovanie, ak bude naďalej rásť množstvo skleníkového plynu v atmosfére. Výskum totiž ukázal, že napríklad rozprášiť v stratosfére častice odrážajúce slnečné lúče pomôže len do istej miery, skleníkové plyny by totiž dokázali poškodiť aj túto vrstvu. Počasie na Jupiteri a Saturne sa môže riadiť inými mechanizmami ako počasie na Zemi. Modely ukázali, že počasie na týchto veľkých planétach riadia vnútorné, podpovrchové procesy planét, nie tie atmosférické. Ultrafialové žiarenie môže byť ešte väčším rizikom pre vznik rakoviny kože, ako sme sa domnievali. Pokusy na kvasinkách ukázali, že UV žiarenie spôsobuje širšie a nebezpečnejšie spektrum mutácií buniek, než sa vedci dosiaľ domnievali. Stavebné prvky potrebné na život sa mohli vyformovať ešte predtým, ako vznikli hviezdy. Niektoré jednoduché aminokyseliny totiž dokážu vzniknúť v podmienkach panujúcich v medzihviezdnych mrakoch, a to ešte predtým, ako sa sformujú prvé hviezdy a planéty. Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Myslím, že bezpečne môžem povedať, že kvantovej mechanike nerozumie nik. Tento slávny výrok kedysi mal vysloviť ešte slávnejší fyzik Richard Feynman. Nebudeme sa tu tváriť, že jej dnes porozumieme, ale môžeme to spoločne skúsiť. Počúvate špeciálne vydanie podcastu Zoom, v ktorom sa budeme rozprávať s fyzikmi Máriom Zimanom a Danielom Nagajom z Fyzikálneho ústavu Slovenskej akadémie vied. Obaja sa venujú kvantovému svetu, presnejšie kvantovému spracúvaniu informácií a, nuž, uvidíme, kam nás napokon debata o modernej fyzike zavedie. Tento podcast vám prináša Európska noc výskumníkov, ktorú môžete v tento pandemický rok sledovať online 27. novembra na webe www.nocvyskumnikov.sk Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Ryža je základná potravina. Možno najzákladnejšia zo základných, v mnohých častiach sveta je kľúčovou súčasťou jedálničkou. Lenže ryža má aj zlú vlastnosť: môže obsahovať arzén, a to v množstvách, ktoré násobne prekračujú bezpečné štandardy. Vedci ale ukázali návod, ako variť ryžu správne tak, aby sme sa tohto arzénu zbavili. Tento týždeň v podcaste Zoom spoznáme vedecký recept na varenie ryže, vyberieme sa do dávnych čias za zvieraťom pripomínajúcim spinku a zistíme, čo majú spoločné cvičenie s bojom proti rakovine. Krátke správy z vedy Rádioaktívne prvky, ktoré sa stávajú súčasťou kamenných planét pri ich vzniku, môžu byť kľúčové pre ich obývateľnosť. Naznačuje to nový výskum, ktorý ukazuje, že rádioaktívny rozpad prvkov ako tórium a urán spúšťa platňovú tektoniku a je dôležitý pre vznik ochranného magnetického poľa. Ako sa bude svet naďalej otepľovať, čoraz bežnejšie budú extrémne zrážky. Takzvané storočné búrky môžu byť do roku 2079 podľa modelov až trikrát pravdepodobnejšie. Dnes máme tisíce druhov ryže, vedci ale teraz zistili, že všetky majú len dve materské línie. Tritisíc genotypov nieslo len dva materské genómy. Znamená to, že ryžu sme zrejme domestikovali dvakrát a nezávisle od seba. Výskumníci navrhli nový spôsob, ako by sa dali skúmať výbuchy supernov. Paradoxne, pomôcť by mohli stromy, presnejšie ich letokruhy. Výbuchy relatívne blízkych hviezd totiž zanechajú stopy na zemskej klíme a tá zase na raste stromov. Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Zatiaľ nemáme lieky ani vakcíny, takže bojovať s novým koronavírusom je extrémne ťažké. Potrebujeme dodržiavať opatrenia i vedieť rýchlo izolovať nakazených. Lenže, ako spoznať takých, ktorí nemajú žiadne symptómy? Vedci teraz vďaka umelej inteligencii prišli na spôsob: stačí len zakašľať. Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, ako by sa dal odhaľovať nový koronavírus, vyberieme sa za metánom v Arktíde a dozvieme sa, že takzvané diétne nápoje vôbec nemusia byť zdravšie. Krátke správy z vedy Vedci narazili na nový spôsob, ako by sme mohli bojovať s odolnými baktériami rezistentnými voči našim antibiotikám. Pomôcť by mohli vírusy, ktoré by zabránili mikróbom odovzdávať si gény podporujúce ich odolnosť. Astronómovia teraz popísali extrémne podmienky na exoplanéte  K2-141b. Na tejto planéte sú stokilometrové oceány lávy, skaly sa tam dokonca vyparujú, následne pršia a na telese fúka vietor rýchlosťou až 5-tisíc kilometrov za hodinu. Analýza meteoritu z Marsu ukázala, že na červenej planéte bola voda už pred 4,4 miliardami rokov. Niektoré minerály v telese totiž mohli vzniknúť len za prítomnosti vody. Tento objav tiež podporuje hypotézu, že voda sa prirodzene vyskytovala už pro formácií planét, nemuseli ju na planéty dopraviť napríklad kométy. Vedci predstavili novú metódu, akou by sa dala objaviť prípadná Deviata planéta v našej slnečnej sústavy. Pozostáva zo stoviek posúvajúcich sa záberov z ďalekohľadov, ktoré takto zachytávajú aj slabučké svetlo, napríklad odrazené od záhadnej planéty ďaleko za Neptúnom.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Mesiac je výnimočné miesto. Nielenže to je jediné iné vesmírne teleso, po ktorom sa prechádzala ľudská noha, je to v prvom rade náš dôležitý sprievodca, o ktorom stále mnohé nevieme. Napríklad, že na jeho povrchu sa stále nachádza voda, čo je dôležitá správa pre budúcich návštevníkov. Tento týždeň sa v podcaste Zoom vyberieme za vodou na našej prirodzenej družici, dozvieme sa, že ústna voda vás zrejme pred novým koronavírusom neochráni i pôjdeme do dávnej minulosti za príbehom istej nebezpečnej púte. Krátke správy z vedy Kozmická loď nesúca robotické vozidlo Perseverance je už na polceste k Marsu. Misia odštartovala 30. júla a na povrchu červenej planéty sa pokúsi pristáť 18. februára budúceho roku. Množstvo plastového odpadu v Stredozemnom mori sa do dvadsiatich rokov zdvojnásobí. Naznačuje to nový výskum, ktorý sledoval, ako bude toto znečistenie vyzerať v roku 2040. Dnes sa každoročne do mora dostane 230-tisíc ton plastového odpadu. K susedom sa správajte dobre, ak sa vám nestarajú do života. Platí to aj pre horské gorily: nový výskum ukázal, že tieto primáty sa správajú priateľsky k svojim susedom, a to dovtedy, kým sa tieto cudzie tlupy vyhýbajú jadru územia ich vlastne skupiny. Väčšina hviezd v strede našej galaxie vznikla relatívne naraz. Nový výskum ukazuje, že hviezdy v centrálnej časti mliečnej cesty vznikli zhruba pred desiatimi miliardami rokov, a to v jedinom kroku hviezdneho vznik.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Existuje najkratší možný čas? Nevieme, možno áno, možno nie. Ale teda, existuje najkratší merateľný čas? Teraz sa totiž podarilo odmerať dosiaľ najkratší časový úsek a trval niekoľko zeptosekúnd. Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, aký je najkratší odmeraný časový úsek, zistíme, ako sa tardigrady chránia pred silným ultrafialovým žiarením i či sa partneri po rokoch spolužitia na seba naozaj začnú podobať. Krátke správy z vedy Z dojčenských fliaš sa uvoľňujú milióny mikroplastov. Zistenia novej štúdie tak naznačujú, že deti na počiatku života môžu byť vystavené oveľa väčšiemu množstvu drobných kúskov plastu, ktoré majú od sto nanometrov až päť milimetrov. Remdesivir a iné lieky sú proti ochoreniu COVID-19 zrejme neúčinné. Látky remdesivir, hydroxychlorochín, lopinavir, ritonavir a interferon zrejme nefungujú, čo vyplýva z doteraz najväčšej, randomizovanej a kontrolovanej klinickej štúdie, ktorú vo štvrtok zverejnil zdravotnícky portál medRxiv. Výsledky ale zatiaľ neprešli recenzným procesom. Čudná hviezde Betelgeuse je zrejme menšia a bližšie, ako sme sa dosiaľ domnievali. A podľa novej štúdie tak môže trvať ďalších stotisíc rokov, kým vybuchne. Hviezda má mať zhruba 750-násobok polomeru Slnka a má byť od nás vzdialená zhruba 530 svetelných rokov. Mikrobiálna diverzita na morskom dne je podobne pestrá, ako na zemskom povrchu. Vedci analyzovalo takmer tri stovky vzoriek z morských sedimentov z desiatok miest po celom svete. Následne výskumníci narazili na DNA desiatok tisíc rôznych druhov mikroorganizmov.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Dýchame vzduch. A v tomto vzduchu potrebujeme kyslík. Lenže kyslík, to je len taký výstrelok a život na našej planéte potreboval množstvo rokov metabolizovať a fungovať - a to aj v časoch, keď kyslíka nebolo. Vedci teraz zistili, na aký iný prvok sa život musel spoľahnúť, a to aj pri fotosyntéze. Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme, ako si baktérie poradili s planétou bez kyslíka, dozvieme sa, aká je maximálna rýchlosť zvuku a vyberieme sa aj za novými evolučnými zmenami, ktoré sa dejú v ľudskom tele. Krátke správy z vedy Marihuana v tehotenstve môže mať dlhodobé následky na deťoch. Nový výskum na vzorke viac ako 11-tisíc detí našiel koreláciu medzi užívaním marihuany v tehotenstve a zvýšením psychotického správania u detí: objavovali sa prejavy ako zvýšená agresivita, hyperaktivita či sociopatia. Koronavírus zrejme dokáže blokovať signály bolesti. Nakazení preto necítia príznaky. To by mohlo byť jedným z vysvetlení, prečo mnohí pozitívni ľudia na Covid-19 nepociťujú žiadne alebo len slabé príznaky, napriek tomu, že šíria nákazu okolo seba bez toho, aby o tom vedeli. Oceánske hĺbky sa tiež pomaly otepľujú. Ukazuje to nový výskum, ktorý sa zameral na teploty v nižších oceánskych vrstvách. Otepľovanie sa tak podľa štúdie dá namerať už aj na dne morí. Vtáky sa delia o potravu s menej úspešnými jedincami. Nový výskum ukazuje, ako sa vtáky dokážu pri potrave porovnávať a podeliť sa tými, ktorí žiadnu potravu nemajú. Takúto pomoc sme pritom dlho považovali iba za výsadu ľudí, neskôr sme ju objavili napríklad u primátov či ďalších druhov.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Sú to naši predkovia. Dnes vieme, že neandertálci boli nielenže oveľa múdrejší, šikovnejší a vyspelejší, ako sme si ešte pred desaťročiami mysleli, vieme aj to, že dodnes v sebe nosíme nejakú časť neandertálskych génov. A práve tieto gény môžu byť teraz problémom: zdá sa totiž, že niektoré z nich môžu súvisieť s ťažkým priebehom nového ochorenia Covid-19. Tento týždeň sa v podcaste Zoom dozvieme, čo majú spoločné naše pozostatky po neandertálcoch s novým koronavírusom, zistíme, že fosfán na Venuši sme objavili zrejme už pred desaťročiami a vyberieme sa aj za Maymi a veľkým objavom, ktorý urobili slovenskí vedci. Krátke správy z vedy Nová experimentálna liečba rakoviny dokáže zničiť rakovinové bunky v rovnakej miere ako chemoterapia. A to všetko bez použitia akýchkoľvek liekov. Kľúčom sú nanotechnológie, presnejšie nanočastice oxidu kremičitého, ktoré vedci prezliekli za jednu z esenciálnych aminokyselín, ktorú potrebujú aj zhubné bunky. Astronómovia narazili na dôkaz, že planéty začínajú vznikať už v dobe, keď sa ich materská hviezda v systéme ešte iba formuje. Ukazujú to zábery mladučkého systému IRS 63, ktorý sa nachádza asi 470 svetelných rokov ďaleko od Zeme v súhvezdí Hadonos. Mravce zrejme dokážu používať nástroje na to, aby sa vyhli utopeniu. Druh Solenopsis richteri používa piesok, aby získal tekutú potravu z nádob, v ktorých by sa mohol utopiť. Takéto sofistikované využívanie nástrojov pritom dosiaľ u zvierat nebolo pozorované. Niektoré planéty vo vesmíre sú lepším miestom na život ako je naša Zem. Dodnes vedci už narazili na desiatky exoplanét, ktoré môžu mať lepšie podmienky alebo ktoré obiehajú okolo výhodnejšej hviezdy. Vedci týchto 24 telies nazvali superobývateľné planéty a všetky sú vzdialené viac ako sto svetelných rokov.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Plasty sú skrátka problém. Ťažko sa rozkladajú, nedá sa ich dobre zbaviť, znečisťujú prírodné prostredie, dostávajú sa v podobe mikročiastočiek do potravinových reťazcov a zabíjajú. Navyše, nie úplne dobre sa recyklujú, no to by teraz mohol zmeniť nový koktail z enzýmov. Tento týždeň sa v podcaste Zoom dozvieme, ako by sa dali lepšie recyklovať plasty, ako veľmi zle je na tom grónska ľadová pokrývka i že pod povrchom Marsu sa môžu ukrývať jazerá, kde voda stále tečie. Krátke správy z vedy Nové merania naznačujú, že Mesiac môže byť nebezpečnejší, prinajmenšom, ak sa pozeráme na kozmickú radiáciu. Astronauti budú totiž bombardovaní žiarením, ktorého je dva- až trikrát viac ako toho, ktoré zažívajú na Medzinárodnej vesmírnej stanici. Gravitačná šošovka, ktorá by fungovala v novom odbore astronómie gravitačných vĺn, je zrejme ešte nejaký čas vzdialená. Vedci už nejaký čas špekulujú, že by im tento fenomén mohol pomáhať odhaliť veľmi ďaleké alebo staré javy vo vesmíre, no nový výskum naznačuje, že podobné zosilnenie asi v najbližšom čase nedokážeme pozorovať. Rýchlo rotujúce hviezdy, ktoré sa nachádzajú v strede našej galaxie tam zrejme nevznikli. Nová štúdia naznačuje, že na svoju súčasnú pozíciu zrejme domigrovali zo vzdialených končín Mliečnej cesty. Jazerá na Saturnovom mesiaci Titan vytvárajú podobné vrstvy, ako jazerá na Zemi. Kým však na našej planéte je takáto stratifikácia výsledkom zmien teploty, na Titane je dôsledkom chemických reakcií medzi atmosférou a kvapalným metánom, etánom a dusíkom.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Prakticky všetko, čo sme sa naučili z filmov a seriálov, je zle. Vikingovia neboli jednoliatou masou, neboli profesionálnymi bojovníkmi, vlastne mnohí ani nepochádzali zo Škandinávie ani neboli blond. Skrátka, keď sa vedci teraz pozreli na gény, zdá sa, že s Vikingami to bolo celé inak. Tento týždeň sa v podcaste Zoom dozvieme, v čom sú naše predstavy o Vikingoch nesprávne, zistíme, že Slnko prichádza do nového cyklu a čo to pre nás znamená i ako a prečo je nový koronavírus špeciálne nebezpečný pre obéznych ľudí. Krátke správy z vedy Návrat človeka na Mesiac bude stáť 28 miliárd dolárov. Tvrdí to NASA, ktorá predstavila svoj plán návratu na našu prirodzenú družicu. Misia by sa mohla odohrať už v roku 2024 a po Mesiaci by sa mala tentokrát prechádzať aj prvá žena. Nový výskum naznačuje, že otepľovanie morí môže viesť k masovému úhynu rýb. Dôvodom by mohli byť bakteriálne infekcie, ktoré sa už objavujú v prípadoch, keď sa teplota mora v nejakom regióne náhle a výrazne zvýši. Aby prvé mikróby dokázali prežiť na mladučkej Zemi bez kyslíka, odkázané boli na arzén. Tvrdí to nový výskum, ktorý opisuje, ako pred výskytom kyslíka život pri fotosyntéze využíval práve arzén. Dôkaz o možnosti takéhoto cyklu vedci napokon našli aj dnes, v nehostinných podmienkach púšte Atacama. Na severnej pologuli mesiaca Enceladus sa zrejme nachádza nový ľad. Ukazujú to dáta ešte zo sondy Cassini, ktorá skúmala Saturnov systém. Infračervené zábery teraz ukázali, že povrch mesiaca tvorí ľad z jeho vnútra.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Pred pár rokmi sme azda ešte mohli byť optimistami. Mohli sme predstierať, že klimatickú krízu a globálne otepľovanie máme pod kontrolou... lenže nemáme. Dnes už vieme, že cieľ udržať oteplenie planéty do konca storočia pod jeden a pol stupňom je čírou utópiou. Túto hranicu totiž môžeme už čoskoro prekročiť. Tento týždeň sa v podcaste Zoom dozvieme, ako rapídne sa približujeme ku globálnej teplotnej hranici, ako naše džínsy znečisťujú životné prostredie i ako by raz mohol včelí jed slúžiť na liečbu agresívnej rakoviny. Krátke správy z vedy Niektoré exoplanéty bohaté na uhlík by mohli byť tvorené z diamantov. Kľúčom sú ich materské hviezdy, presnejšie ich pomer uhlíka ku kyslíku. Ak sa k tomuto prostrediu pridá voda, výsledkom môžu byť diamantovo-kremičité planéty. Ak málo spíte, na okamihy vo svojom živote reagujete emotívnejšie. Ukazuje to nový výskum, ktorý porovnával kvalitu spánku s reakciami na vypäté udalosti. Pri nedostatku spánku sa dobrovoľníci ani tak netešili z dobrých vecí. Aj keď prinesieme vzorky marsovskej pôdy späť na Zem, môžeme mať problém v nej nájsť prípadné stopy po živote. Nový výskum totiž naznačuje, že na Marse mohla kedysi tiecť kyselina a tá mohla zničiť všetky takéto stopy. Ľudské biele krvinky používajú na pohyb mechanizmus, ktorý pripomína pádla. Leukocyty toto molekulárne pádlovanie používajú pri svojom plávaní našim telom. Vedci hovoria, že pochopenie tohto pohybu je dôležité na to, aby sme lepšie rozumeli našim imunitným reakciám.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Bude jej málo. To je zatiaľ asi jediná istota: keď sa nám podarí vyvinúť účinnú a bezpečnú vakcínu proti novému koronavírusu, spočiatku jej bude nedostatok. Štáty by sa preto mali rozhodnúť, kto ju potrebuje najviac a ako by ju mali distribuovať medzi ľudí. Teraz skupina vedcov navrhla rozumné pravidlá, ako by takéto rozdeľovanie malo vyzerať. Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, ako by sa čo najspravodlivejšie malo rozdeľovať očkovanie proti Covidu, ako sa mohlo stať, že placebo znižuje stres a i ako by najvzácnejší prvok na planéte mohol pomáhať pri liečbe rakoviny. Krátke správy z vedy Inžinieri úspešne otestovali najväčšie prídavné motory budúcej vesmírnej rakety SLS od NASA. Tá by mohla ľudí znovu vrátiť na Mesiac, prípadne dopraviť budúcich astronautov aj na Mars. Motory sú najväčšie a najvýkonnejšie, aké dosiaľ ľudia vybudovali pre vesmírnu raketu. SLS ich bude mať dva, každý je zložený z piatich častí. Austrálsky rádioteleskop teraz preskúmal desať miliónov hviezd a nenašiel medzi nimi žiadne stopy po prípadných mimozemských technológiách. Astronómovia sa pri tomto výskume zamerali na oblosť oblohy v súhvezdí Plachty. Čím stromy rýchlejšie rastu, tým skôr umierajú. Túto hypotézu teraz potvrdil nový výskum, ktorý ukázal, že rýchlejšie rastúce stromy majú kratšiu dĺžku života. Toto zistenie môže mať vplyv na stratégie, ako viazať uhlík pri boji so zmenou klímy. Každé ôsme úmrtie v Európe súvisí so znečistením životného prostredia. Podľa nového výskumu to sú najmä znečistené ovzdušie, zvukové a chemické znečistenie. Vedci zároveň zdôrazňujú, že pandémia koronavírusu nás okrem iného učí, ako ľudské zdravie súvisí so zdravím ekosystémov.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Viete si predstaviť, že by ste raz boli prepojení so svojim počítačom? Tak naozajstne, fyziky, mali čip v mozgu. A viete si predstaviť, že toto by mal byť spôsob, ako by sme zabránili umelým inteligenciám zotročiť ľudstvo? No, prinajmenšom Elon Musk si to predstaviť vie. A teraz ukázal prvé kroky týmto smerom. Tento týždeň sa v podcaste Zoom vydáme za prepájaním ľudí, zvierat a počítačov, dozvieme sa, ako gravitačná astronómia objavila nový druh čiernych dier i aký môžu mať hurikány vplyv na vývoj jašteríc. Krátke správy z vedy Výživové doplnky pre kulturistov môžu mať vplyv na starnutie a mohli by predlžovať život, naznačujú experimenty na myšiach. Hlodavce, ktorým podávali takzvaný alfa-ketoglutarát, boli zdravšie ako kontrolná skupina. Grónska ľadová pokrývka dosiahla svoj bod zlomu už pred 20 rokmi. V najbližšej budúcnosti tak bude len strácať svoju ľadovú masu, tvrdí nový výskum. Vedci zároveň zdôrazňujú, že kritická bude redukcia emisií. Asfalt môže prispievať k znečisťovaniu vzduchu, naznačuje nový výskum. Deje sa tak najmä v lete, počas horúcich dní, počas ktorých sa z asfaltu uvoľňuje mix organických zlúčenín, vrátane nebezpečných znečisťujúcich látok. Výskum ukazuje, že u mladých pacientov dokáže v tele existovať aj nový koronavírus aj protilátky proti nemu. Pri väčšine vírusov pritom platí, že akonáhle narazíte na protilátky, už nájsť vírusové častice nedokážete. Znamená to, že deti môžu koronavírus šíriť aj vtedy, ak u nich objavíme protilátky.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Už to je trochu aj opakujúca sa správa. Pretože ak by bolo čosi zvláštne, tak by to bolo asi zistenie, že sa hviezda Betelgeuze začala správať normálne. Toto slnko na konci svojho života však zase robí čosi, čo by robiť nemalo. A mätie pri tom astronómov. Tento týždeň sa v podcaste Zoom znovu vyberieme za hviezdou Betelgeuze, zistíme, že v našom magnetickom poli Zeme sa vyskytuje čudná anomália a že vedci mimochodom vyriešili matematický problém, ktorý ich trápil desaťročia. Krátke správy v z vedy Vedci odhalili molekulárny mechanizmus, ktorý umožňuje rastlinám dýchať. Medzi zvieratami a rastlinami je totiž rozdiel, ako získavajú energiu a rastú. Výskumníci teraz prvý raz ukázali trojrozmernú proteínovú štruktúru, ktorá je kľúčová pri transportnom reťazci v rastlinných mitochondriách. Naše pravidlá na rozstupy a sociálne dištancovanie sa sú v prípade nového koronavírusu nedostatočné a vychádzajú zo starých modelov. Nový výskum naznačuje, že dvojmetrové rozstupy skrátka nestačia. Aktuálne pochopenie šírenia vírusu hovorí, že drobné kvapôčky sa môžu šíriť na vzdialenosť až osem metrov. Baktérie by mohli prežiť cestu medzi Marsom a Zemou. Pri tejto ceste kozmom by pritom museli zvládnuť extrémny chlad či vesmírnu radiáciu. Nový výskum teraz ukázal, že istý druh rezistentných mikróbov rodu Deinococcus dokáže vytvárať akési agregáty a vďaka nim vo vesmíre prežiť roky. Umelé inteligencie by raz mohli predpovedať zemetrasenia a výbuchy sopiek. Seizmické dáta z minulosti totiž naznačovali prichádzajúcu udalosť, no tieto signály si ľudia neboli schopní všimnúť. Nový výskum ukazuje, ako by to mohli zvládnuť algoritmy na základe strojového učenia sa.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Dlho sme to považovali za historický fakt. Tak, ako európski kolonizátori privliekli do Ameriky svoje choroby a prakticky tak vyhladili mnohé populácie pôvodných obyvateľov, niektoré ochorenia si priniesli aj naspäť do Európy. Napríklad taký syfilis, ten vraj mala na starý kontinent priniesť výprava Krištofa Kolomba. Akurát to teda nie je pravda. Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na pôvod syfilisu v Európe, zistíme, ako by mohli oči namaľované na kravských zadkoch chrániť dobytok pred útokmi levov i ako by sa dali premeniť tehly domov na fungujúce batérie. Krátke správy z vedy Zvláštne blikanie hviezdy Betelgeuse môže vysvetľovať výtrysk hustých plynov. Ten sa putujúcim vesmírom ochladil a vytvoril čosi ako mrak, ktorý z nášho pohľadu blokoval časť hviezdy. Mohlo by to vysvetľovať zmeny jej jasnosti, astronómovia kvôli nim špekulovali, že hviezda môže čoskoro vybuchnúť ako supernova. Naše pristávanie na Mesiaci môže kontaminovať výskum ľadu na lunárnych póloch. Nový výskum teraz ukazuje, že výfukové plyny z pristávacích modulov sa rýchlo rozšíria po tomto telese a kontaminujú vedecké dáta. Planétka Psyché nachádzajúca sa medzi Marsom a Jupiterom je zrejme pozostatkom o planéte, ktorá sa nikdy nesformovala. Ukazujú to nové modely, podľa ktorých je Psyché vlastne planetárnym jadrom, ktoré zostalo po narušení procesu formovania sa planéty. Odolnosť voči našim antibiotikám nespôsobuje len ich nadužívanie. Nový výskum naznačuje, že rezistenciu zapríčiňuje aj znečistenie. Nová analýza ukázala koreláciu medzi odolnosťou mikróbov na antibiotiká a kontamináciou životného prostredia ťažkými kovmi.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Je to ako z ríše vedeckej fantastiky. Dobre, oveľa banálnejší úvod asi nejestvuje, ale tak uvážte sami: predstavte si, že by existoval prístroj, ktorý by dokázal ovplyvňovať naše sny. Jednoducho, zariadenie, ktoré by určovalo, čo sa nám bude snívať. Zvláštne že, a pripomína to napríklad tie sci-fi poviedky plné reklám, ktoré sa nám budú snívať. No a teraz vedci predstavili výskum, ktorý opisuje zariadenie ovplyvňujúce naše sny. Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na zariadenie, ktoré ovplyvňuje sny, zistíme, prečo sú čepele holiacich strojčekov tak rýchlo tupé i ako sa psy naučili vycítiť nový koronavírus. Krátke správy z vedy Záhadné svetlé oblasti na trpasličej planétke Ceres medzi Marsom a Jupiterom majú konečne vysvetlenie. Vytvorila ich slaná voda, ktorá sa dostala až na povrchu, kde sa vyparila a zanechala za sebou typickú bielu slanú krustu. V Kanade sa rozlomil aj posledný nedotknutý ľadový šelf. Milnov ľadový šelf, ktorý má vyše štyritisíc rokov, sa nachádza na severe Ellesmerovho ostrova pri Grónsku. Vedci vinia globálne otepľovanie, pre ktoré boli v oblasti nadpriemerne vysoké teploty. Genetici zistili, ako genóm kontroluje vývoj tkanív počas ranného vývoja ľudského embrya. Zdá sa, že kľúčom je takzvaná nekódujúca časť našej DNA, ktorá tvorí veľkú väčšinu nášho genómu. V Rwande objavili parazita spôsobujúceho maláriu, ktorý dokáže odoláva dostupnej liečbe. Smrtiaci parazit nereaguje na artemisinín, látku, ktorá sa využíva pri liečbe malárie najčastejšie. Odolný kmeň parazita je už pomerne rozšírený v Ázii, no na africkom kontinente ho pravdepodobne zachytili po prvýkrát.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Mysleli sme si, že to už vieme. Presnejšie, tristo rokov sme si mysleli že ľudským spermiám a ich pohybu celkom dobre rozumieme. Akurát že sme sa celý čas mýlili a dôvodom boli mikroskopy, ktoré sme používali. Tie totiž stáročia celý pohyb pohlavných buniek skresľovali. Až teraz sme tak zistili, ako sa spermie hýbu... čo môže viesť k novým spôsobom liečby neplodnosti. Tento týždeň sa v podcaste Zoom lepšie pozrieme na človeka: zistíme, ako sa naozaj pohybujú spermie aj čo presne môže za nepríjemný zápach spotených ľudských tiel, ale dozvieme sa aj to, odkiaľ pochádzajú veľké kamene z kultového Stonehenge. Krátke správy z vedy Malé kôrovce dokážu rozdrobiť mikroplasty. Dosiaľ sa drobenie plastov pripisovalo najmä pomalým fyzikálnym procesom, ako sú slnečné žiarenie a činnosť vĺn, ktoré však trvajú aj desaťročia. Teraz ale vedci objavili rôznonôžky, ktoré plasty požierali a vznikali následne nanoplasty. Otázkou je, aké dôsledky budú mať nanoplasty na životné prostredie. Paleontológovia teraz objavili veľmi staré dôkazy rakoviny. Našli ich totiž na kostiach dinosaurov. Deformovaná kosť nohy má 76 miliónov rokov a objavili ju u bylinožravého Centrosaura na území dnešnej Kanady. Vedci zistili, ako sa chlamýdie množia v ľudských bunkách. V prípade ľudí totiž tieto baktérie dokážu prežiť len vtedy, ak vstúpia do našich buniek. Mikróby si následne v bunke vytvoria akúsi bublinku a množia sa v nej. Chlamýdie najskôr preprogramujú metabolizmus hosťovskej bunky, aby začali získavať viac glutamínu, ktorý chlamýdie potrebujú na tvorbu molekúl, z ktorých napokon vytvárajú nové bunkové steny potrebné na delenie. Umelá inteligencia pomohla objaviť ďalšiu mladučkú galaxiu. Vedci skombinovali veľké množstvo dát z havajského teleskopu Subaru so strojovým učením sa a narazili na galaxiu s extrémne malým výskytom kyslíka. To naznačuje, že väčšina hviezd v galaxii sa zrodila len nedávno.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Už to sme považovali za zlý scenár. Ak by sa do konca storočia naša planéta oteplila o jeden a pol stupňa, prinieslo by to množstvo problémov. Lenže, v skutočnosti bude naša budúcnosť oveľa horšia a momentálne sa rútime do katastrofy. Tento nárast je totiž podľa nového výskumu veľmi nepravdepodobný a naša planéta sa v porovnaní s predindustriálnou érou oteplí oveľa výraznejšie. Tento týždeň sa v podcaste Zoom zahľadíme na neveselú budúcnosť, ktorá čaká nás aj celú planétu, vyberieme sa za veľkým archeologickým objavom na Slovensku a pozrieme sa, ako vedci oživili milióny rokov staré mikróby. Krátke správy z vedy Ani po polroku nedokážeme povedať, či je Covid-19 citlivý na počasie. Naznačuje to nové preskúmanie dát, na základe ktorých sa nedá povedať, či je pravdepodobnejšie, že sa ľudia nakazia v teplom alebo v chladnom počasí. Nová štúdia naznačuje, že ani najstaršie stromy na planéte nie sú nesmrteľné. Medzi biológmi totiž prebieha debata, že niektoré organizmy, špeciálne isté ginká, môžu obchádzať proces biologického starnutia. Výskum ale teraz ukazuje, že aj tieto mechanizmy majú isté limity. Kiahne mali už Vikingovia a zrejme prispeli k ich šíreniu po celej Európe. Znamená to, že toto ochorenie je staršie, než sme sa domnievali. Dosiaľ sme mali najstaršie dôkazy o kiahňach zo 17. storočia aj keď odborníci špekulujú, že vyskytovať sa mohli už pred 10-tisíc rokmi. Proti rezistentným mikróbom by nám mohli pomôcť aj tisícročné recepty. Vedci teraz zistili, že jeden stredoveký prípravok z cesnaku, cibule, vína a žlčovej soli dokáže účinne zabíjať niektoré baktérie vytvárajúce biofilmy, vrátane odolného zlatého stafylokoka.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Najskôr ich museli vytiahnuť z tej obrovskej hĺbky. No a potom, potom, keď sa ich pokúšali odfotiť, vedci zistili, že sa to vlastne nedá. Ukázalo sa, že tieto ryby sú také čierne, že vlastne čiernu vytvárajú úplne novým spôsobom. Čo je teda dôležité, pretože takáto ultračierna je rozdielom medzi životom a smrťou. Tento týždeň sa v podcaste Zoom vyberieme do morských hlbín za ultračiernymi rybami, pozrieme sa, či ľadovým medveďom hrozí vyhynutie a ako by krajiny mohli znížiť emisie oxidu uhličitého. Krátke správy z vedy Vedci objavili nový druh baktérie, ktorá pojedá kov. Výskumníci pritom na baktérie narazili náhodou, po tom, ako robili pokusy s mangánom. Objav by mohol pomôcť lepšie pochopiť aj takzvané mangánové hrudy - kovové gule, ktoré dokážu byť veľké aj ako grapefruit, často nachádzané na dne mora. Sibírske horúčavy by boli bez klimatickej zmeny takmer nemožné. Ukazujú to výpočty medzinárodného tímu vedcov. Sibírske horúčavy sú tak jedným z najsilnejších vplyvov klimatickej zmeny na počasie, aký sme kedy videli, naznačujú výskumníci. Vedci zistili, že sopky na Venuši sú stále aktívne, našli dokonca až 37 takýchto vulkánov. To mení pohľad na nášho planetárneho suseda, ktorý nie je mŕtvym, ale geologicky stále aktívnym telesom. Opité zvieratá môžu mať kvalitnejšie mäso, alkohol dokonca u nich znižuje stres. Výskumníci teraz zistili, že prasatá kŕmené zvyškami fermentovaného jačmeňa používaného na výrobu istého japonského likéru mali menej stresu a ich mäso bolo podľa znalcov chutnejšie.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Mali skrátka šťastie. Žili tak alebo onako, postili sa alebo si dopriali, no jednoducho sa dožili dlhého veku. Lenže, nech už sú povery a anekdoty akékoľvek, nie sú vedou. A vedci chcú tiež zistiť, čo sa ukrýva za dlhovekosťou a čo má vplyv na to, akého sa nakoniec môže dožiť veku. A zdá sa, že teraz našli odpovede. Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme, aké faktory vplývajú na dlhovekosť ľudí a ako sa dožiť stovky, zistíme, aký nový liek by mohol pomôcť v boji proti HIV, ale aj ako súvisia genetika a prejavy náklonnosti u žien. Krátke správy z vedy Nový matematický model by mohol zlepšiť predpovede zemetrasení. Vedci začali experimentmi v mikroskopickom meradle a vďaka nim sformulovali rovnice, ktoré by mohli pomôcť pri príprave a predvídaní problémov. Náš Mesiac je zrejme o trošku mladší, ako sme si dosiaľ mysleli. Nový model ukazuje, že Mesiac ako pozostatok po zrážke mladej Zeme s protoplanétou veľkou asi ako Mars vznikol pred 4,425 miliardami rokov. Uhlíková daň môže znížiť emisie skleníkových plynov, naznačuje nová štúdia, ktorá preskúmala politiky viac ako 140 krajín a ich dopady na emisie oxidu uhličitého. Zdá sa, že krajiny s uhlíkovou daňou majú o niekoľko percent nižšie emisie. Vedci objavili kľúčovú zložku, vďaka ktorej imunitný systém dokáže reagovať na nákazu novým koronavírusom. Zistili, že prakticky všetky protilátky sú kódované istým génom. Tento objav by mohol pomôcť pri vývoji vakcín a liekov.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Milujete horory a katastrofické filmy? Viete presne, čo sa bude diať, až nastane zombie apokalypsa? Vlastne, to je dobrá správa. Vedci sa totiž pozreli, ako milovníci takýchto žánrových diel zvládajú skutočné katastrofy... a aktuálna pandémia bola pre nich dobrým modelovým príklad. No a ukázalo sa, že takíto ľudia sú pripravení lepšie. Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, ako nás na zlé časy pripravujú katastrofické filmy, dozvieme sa, ako ľudstvo zvrátilo ochladzovanie našej planéty i ako astronómom zrazu zmizla hviezda. Krátke správy z vedy V mexickej podmorskej jaskyni našli starovekú okrovú baňu, v bani začali ťažbu zrejme už pred 12-tisíc rokmi. Nálezisko našli jaskynní potápači našli vo vodách pri Yucatánskom polostrove, na mieste našli aj kosti a nástroje. Na Sibíri zaznamenali rekordné teploty. Jún bol totiž pre túto oblasť Arktídy rekordný a niektoré oblasti sa oteplili aj o desať stupňov. Výsledkom sú aj veľké požiare. Vedci sa teraz pozreli, čo spôsobil vpádov Normanov do Anglicka v druhej polovici 11. storočia. Ukázalo, sa, že pre obyčajných ľudí sa veľa nezmenilo: stravovacie návyky väčšiny vtedajšej populácie totiž zostali takmer totožné. Klimatická zmena môže spôsobiť v Arktíde extrémne vlny, ktoré by mohli mať devastačné účinky na pobrežie a na pobrežné regióny, vrátane miest. Nový výskum naznačuje, že výška vĺn by mohla byť do konca storočia dvoj až trojnásobná oproti dnešku, zvýši sa aj výskyt extrémov a pobrežných záplav.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Bolo to divoké obdobie. Po zavraždení Júlia Cézara sa Rím zmietal v chaose, triumvirát skončil vo vzájomných bojoch, dobové záznamy hovoria o chlade, neúrode a hladomore. Teraz však vedci prišli s vysvetlením, ktoré by časť týchto fenoménom mohlo vysvetliť. Na opačnej strane planéty sa totiž odohral obrovský výbuch sopky. Tento týždeň sa pozrieme na spojitosť medzi vulkanizmom a koncom rímskej republiky, zistíme, prečo by sme pri splachovaní toalety ju mali zakrývať doskou a dozvieme sa, že pod Austráliou sa ukrýva rozsiahla sieť podvodných riek. Krátke správy z vedy Pri Stonehenge objavili veľké podzemné šachty, ktorých vek sa odhaduje na približne 6500 rokov. Vytvárajú dvojkilometrový kruh, sú široké viac ako desať metrov a hlboké približne päť metrov. Kedysi mohli vytyčovať akúsi hranicu posvätnej oblasti. Vedcom sa podarilo opeliť stromy pomocou špeciálnych mydlových bublín. Japonskí výskumníci vytvorili bubliny, ktoré obsahovali peľ a pomocou bublifukových pištolí nimi opelili ovocné stromy. Táto nová metóda mala až 95-percentnú úspešnosť. Baktérie v našich črevách sú zrejme oveľa dôležitejšie, ako sme predpokladali. Nový výskum naznačuje, že existencia a množstvo niektorých baktérií v našich tráviacich systémoch ovplyvňuje špecifické zmeny v našich DNA. Na bývalej planéte Pluto mohol byť kedysi tekutý oceán a dodnes mohol zostať hlboko pod jeho ľadovým povrchom. Tvrdí to nový výskum, ktorý sa odvoláva na podmienky, za akých toto teleso vznikalo. Scenár takéhoto horúceho štartu je v rozpore s hypotézami, ktoré hovoria, že Pluto vznikol ako studený objekt zo skál a ľadu.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Kde všetci sú? Zrejme ste už podobnú otázku počuli. Pretože, veď rátajme spolu: len v našej galaxií sú stovky miliárd hviezd. Okolo týchto hviezd krúžia planéty. Miliardy sa ponášajú na našu Zem. Tak ako je možné, že sa vesmír nehemží mimozemskými civilizáciami? A koľko ich teda je? Vedci sa teraz pokúsili na túto otázku nájsť odpoveď. Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na špekuláciu, koľko mimozemských civilizácii by mohlo byť len v našej galaxii, zistíme, ako sa motýle chránia pred dažďom a ako Mozartova hudba pomáha epileptikom. Krátke správy z vedy Odlesňovanie v brazílskom amazonskom pralese dosiahlo tento rok v máji nový rekord. Ochranári už teraz hovoria, že rok 2020 bude pre tento kľúčový ekosystém najhorším v moderných dejinách. Výskumníci zrejme podcenili, koľko skleníkových plynov sa môže dostať do atmosféry vďaka topiacemu sa permafrostu. Nová štúdia naznačuje, že odhady treba navýšiť o 14 percent a dôvodom je vplyv slnečného žiarenia. V polárnych oblastiach Saturnovho mesiaca Titan narazili na sopečné tvary. Ukazujú ich staršie zábery sondy Cassini a môže to znamenať, že tento mesiac je vulkanicky stále aktívnym. Výskumníci sa teraz pozreli, ako si svoje zranenia liečia rastliny. Ukazuje sa, že kľúčovú úlohu v tomto procese zohrávajú rastlinný hormón auxín a zmeny tlaku. Tie riadia množenie buniek, ktoré rany rastlín zapĺňajú.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Niekto vedľa vás zakašle či si nebodaj kýchne. Zrazu sa cítite nepríjemne chcete opustiť ten priestor, bojíte sa, že sa nakazíte. Toto správanie je úplne inštinktívne, a zároveň úplne zmysluplné. Vedci sa preto rozhodli zistiť, či podľa zvukov vôbec dokážeme zistiť, či je niekto naozaj chorý. A zdá sa, že odpoveď nás príliš nepoteší. Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, či sme podľa sluchu schopní rozoznať, či je niekto chorý, pozrieme sa na výskum, ktorý dokázal vytvoriť umelé červené krvinky a vyberieme sa do sveta kvapalných kryštálov. Krátke správy z vedy Inžinieri navrhli malý generátor, ktorý vyrába elektrinu pomocou tieňa. Zariadenie musí byť umiestnené tak, aby jedna jeho časť bola osvetlená a druhá zatienená. Kontrast v osvetlení spôsobí rozdiel v napätí oboch častí a tak vznikne elektrický prúd. Japonskí vedci zisťovali, akým druhom túlenia dokážete najúčinnejšie upokojiť bábätko. Pokusy ukázali, že malé deti uprednostňujú stredne silné privinutie. Obyčajné držanie nemá totiž dostatočne tíšivý efekt a pevné objatie dokonca deťom uberá z pohody. Objavili najstaršiu čínsku figúrku. Malú figúrku vtáka vyrezanú z opálenej kosti našli v čínskej provincii Henan. Soška je kratšia ako dva centimetre a pochádza z paleolitu spred 13 800 až 13 000 rokov. Blízko zemského jadra našli vedci neznáme štruktúry. Skúmaním tisícok seizmických vĺn zistili, že na hranici tekutého a pevného zemského jadra sa objavujú štruktúry nezvyčajne horúceho a hustého zloženia.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Najlepší priateľ človeka. Ktorý a pre nás obetuje a položil by za nás život. Ale naozaj? Naozaj sa takto pes správa? A chce nás skutočne zachrániť, keď voláme o pomoc? Nuž, presne na to sa teraz vedci pozreli v novom experimente. A my vďaka nemu vieme, ako to je naozaj. Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na to, či nás psy skutočne chcú zachraňovať, vyberieme sa za dávnymi Maymi a ich novoobjavenými stavbami a zistíme, čo napáchajú ecigarety v našich ústach. Krátke správy z vedy Vedci teraz určili, z čoho bol zložený záhadný medzihviezdny objekt Oumuamua, ktorý sme si všimli v roku 2017. Návštevník z inej hviezdnej sústavy, pri ktorom sa dokonca chvíľu špekulovalo o jeho umelom mimozemskom pôvode, sa skladá zo zamrznutého vodíka. Oumuamua je vlastne takým obrovským kozmickým ľadovcom. Prvé galaxie a hviezdy zrejme vznikli skôr, ako sme si dosiaľ mysleli. Ukazujú to nové pozorovania Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu. Prvá populácia hviezd podľa astronómov jestvovala už 500 miliónov rokov po veľkom tresku. Vedci sa domnievajú, že našli oblasť s najčistejším vzduchom na Zemi. Oblasť sa nachádza nad Južným oceánom, ktorý obklopuje Antarktídu. Zdá sa pritom, že túto oblasť dosiaľ neovplyvnila ľudská aktivita. Astronómovia narazili na planetárny systém, ktorý sa dosiaľ najviac ponáša na ten náš. Okolo hviezdy Kepler-160 pripomínajúcej naše Slnko obieha exoplanéta, ktorá nie je ani dvakrát taká veľká ako Zem a mohli by na nej panovať teploty, ktoré sú vhodné na život.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Patria alebo nepatria. Teda paradajky, a ten spor prebieha roku rokúce a znie nejaké takto: je lepšie paradajky skladovať v chladničke alebo je lepšie ich nechať vonku? No a teraz sa na to pozreli vedci a ukázali, čo je naozaj dôležité. A teda teplota skladovania to nie je. Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na to, ako najlepšie skladovať paradajky a čo o výsledku rozhoduje, prečo čmeliaky obhrýzajú rastliny a ako to súvisí s ich kvitnutím a ako podporiť rast svalov aj po tridsiatke. Krátke správy z vedy NASA hľadá ľudí pre experiment so sociálnou izoláciou. Misia bude súčasťou príprav na cestu na Mars a na Mesiac. Počas ôsmich mesiacov uchádzači zažijú podmienky podobné tým, aké by mali podľa predpokladov zažiť astronauti počas misií na Marse. Astronómovia zrejme videli zrod novej planéty, na fotke pripomína Sauronovo oko. V okolí mladej hviezdy AB Aurigae sledovali hustý disk plynu a prachu, ktorý má výraznú špirálovitú štruktúru. Vo vnútornej oblasti si všimli nápadné pokrútenie, ktoré by mohlo naznačovať polohu vznikajúcej planéty. Cvičenie zlepšuje pamäť, zvyšuje prietok krvi v mozgu. Tento jav môže pomôcť najmä starším ľuďom a tiež vedcom pri ďalšom skúmaní liečby Alzheimerovej choroby. Horúčavy majú len malý vplyv na šírenie nového koronavírusu, vyplýva z novej štúdie. Vedci zistili, že horúčavy a zvýšená vlhkosť ovzdušia ovplyvňujú šírenie koronavírusu len v malej miere.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Bude teplejšia. Naša planéta sa mení a všetkých nás čaká budúcnosť, ktorá bude v priemere horúcejšia. Vedci si preto kladú otázku, aké teplo dlhodobo ľudské telo zvládne. A aký vplyv na to má vlhkosť okolitého prostredia. Zdá sa, že teraz máme prvé odpovede: a ukazujú nepríjemný scenár, ktorý zasiahne milióny obyvateľov našej planéty. Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na vlhkosť, horúčavy a hranicu, ktorú už človek nemusí prežiť, zistíme, ako sa vírus HIV ukrýva pred liečbou a lepšie spoznáme fungovanie nočných mor. Krátke správy z vedy Premorenie populácie novým koronavírusom zrejme nemá zmysel. Naznačuje to testovanie vo viacerých krajinách, kde pandémia nevytvorila protilátky ani u desiatich percent populácie. Tiež sa ale ukazuje, že vakcína protilátky vytvorí. Vedci vyriešili záhadu prúdov pripomínajúcich lávu na Marse. Podľa nového výskumu ich nevytvorila vyliata láva, ale blato. Vyskytujú sa na miestach, ktorá kedysi dávno vytvorila tečúca voda. Astronómovia zrejme vyriešili záhadu príliš hmotného hviezdneho systému zloženého z dvoch neutrónových hviezd. Na začiatku bol pár neutrónová hviezda a hviezda, ktorej neutrónová hviezda zobrala časť hmoty, následne hviezda vybuchla a zostala z nej tiež neutrónová hviezda. Výskumníci sa teraz pozreli, ako zvieratá zo zoologických záhrad reagujú na fakt, že tam zrazu nechodia návštevníci. Prvé náznaky ukazujú, že niektoré druhy si to užívajú, no v prípade primátov bolo zaznamenané aj správanie, že ľudí priamo hľadali.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Prirovnávajú to k letu človeka na Mesiac. Alebo teda aspoň k programu Apollo, ktorý ho tam dostal. Pretože ovládnuť fotosyntézu, to je tiež takým svätým grálom, tento raz biológie a biochémie.A zdá sa, že vedci teraz urobili obrovský krok vpred, takže výsledkom sú umelé chloroplasty, ktoré sú rýchlejšie a efektívnejšia ako všetko, čo dosiaľ dokázala vytvoriť príroda.Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na umelú fotosyntézu v laboratóriu, vysvetlíme si, prečo sa pohybuje magnetický pól Zeme a zistíme, ako by drobná jednobunková príbuzná húb mohla zbaviť svet malárie.Krátke správy z vedyNetopiere s koronavírusom spolupracujú, vytvorili si totiž unikátnu imunitu. Bunky netopiera dokážu byť nakazené celé mesiaca bez toho, aby zviera ochorelo. Problémom je, keď sa netopier dostane do stresu: vtedy sa naruší rovnováha medzi jeho imunitou a vírusom a vírus sa môže ďalej šíriť.Vedci v Bulharsku objavili najstaršie dôkazy prítomnosti Homo sapiens v Európe. V jaskyni Bačo Kiro na severe krajiny našli úlomky zubu a kosti, ktoré naznačujú, že Homo sapiens žil v Európe už pred 45-tisíc rokmi.Astronómovia objavili čiernu dieru, ktorá je dosiaľ najbližšia našej planéte. Objekt, ktorý sa nachádza v súhvezdí Ďalekohľad, je od našej planéty vzdialený zhruba 1000 svetelných rokov.Vedci vytvorili nový program, ktorý dokáže sám analyzovať zábery kozmu a hľadať v nich a klasifikovať galaxie a hviezdy. Táto umelá inteligencia prezývaný Morpheus pomôže astronómom rýchlejšie spracovať dáta.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Je to jedna z najväčších kozmických záhad. Alebo teda, donedávna bola. V kozme sa totiž objavujú extrémne, veľmi rýchle a krátke rádiové záblesky, ktoré majú ohromnú energiu.Dokonca aj vedci pripúšťali, že nevieme vylúčiť ich umelý pôvod. Zdá sa ale, že teraz astronómovia túto záhadu rýchlych rádiových zábleskov vyriešili. A pomohla im v tom naša vlastná galaxia.Tento týždeň si v podcaste Zoom odpovieme, ako asi vznikajú rýchle rádiové záblesky, zistíme, že odpad a odpadky recyklovali už starovekí Rimania a ako sa vedci snažia zbaviť detskej obrny novou vakcínou.Krátke správy z vedyPoľnohospodárska pôda, ktorá bude v budúcnosti potrebovať umelé zavlažovanie, môže byť až štyrikrát väčšie, ako hovorili doterajšie odhady. Nový výskum hovorí, že staršie modely nebrali dobre do úvahy zmeny v populáciách a dostupnosť vody.Astrobiológovia idú otestovať zariadenie, ktoré bude na Marse hľadať stopy života. Test prístrojov, ktoré ponesie rover Perseverance, sa odohrá v juhoaustrálskej púšti. Pristroj sa tam pokús nájsť stopy skorého života na Zemi.Tretina svetovej populácie by mohla v roku 2070 žiť v extrémnych horúčavách. Ak sa nepodarí obmedziť emisie skleníkových plynov, viac ako 3,5 miliardy ľudí bude o 50 rokov žiť v oblastiach s priemernou ročnou teplotou nad 29 stupňov Celzia.NASA uzavrela sú súkromnými vesmírnymi spoločnosťami kontrakty na pristávací modul, ktorý by dostal ľudí späť na Mesiac. O vývoj sa pokúsia napríklad SpaceX Elona Muska či Blue Origin Jeffa Bezosa. NASA chce, aby astronauti pristáli na Mesiaci do roku 2024.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Naša planéta bude vyzerať inak. Napríklad taká Arktída, tá môže byť už o niekoľko rokov vďaka otepľujúcej sa Zemi v lete úplne bez ľadu.Čo zase spôsobí, že planéta sa bude otepľovať rýchlejšie, keďže ľa odráža slnečné svetlo.Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, prečo už v polke tohto storočia môže byť letna Arktída úplne bez ľadu, že vedci vytvorili nanomateriál tvrdší ako diamant a že hmyz mizne závratným tempom.Krátke správy z vedyČína predstavila názov svojej prvej vesmírnej misie na Mars. Výraz je odvodený z názvu vyše 2000 rokov starej básne. Misia sa bude volať Tchien-wen-1, čo znamená Otázky nebesiam.Astronómovia pravdepodobne narazili na prstenec okolo planéty, ktorá obieha Proximu Kentaura. Nová analýza dát totiž narazila pri Proxime c na čudné anomálie a tie dobre vysvetľuje napríklad teleso so systémom prstencov.Vedci teraz vysvetlili prečo exoplanéta pri hviezde Fomalhaut zmizla z dosahu Hubblovho teleskopu. Zdá sa totiž, že to žiadna planéta nebola a mohlo ísť len o oblak prachu po masívnej kolízii dvoch ľadových telies.Sahara bola pred miliónmi rokov najnebezpečnejšie miesto na Zemi, naznačuje nový výskum. V oblasti sa pred 100 miliónmi rokov nachádzal rozsiahly riečny systém, ktorý priťahoval predátorov.See omnystudio.com/listener for privacy information.