Rozhovory Choices

Materstvo nie je len o bábätku. Je aj o žene, ktorá sa mení — fyzicky, psychicky, vzťahovo. A potrebuje, aby sme ju videli. V tejto epizóde sa rozprávame s Katkou Žilák, vyštudovanou psychologičkou a zakladateľkou projektu Vysmiata duša mamky, o tom, čo sa deje s dušou ženy po pôrode. Otvorene hovoríme o tom, čo ženy prežívajú, čo potrebujú a ako im môžeme byť oporou.

Zvedavosť nie je len detská hra — je to zdroj energie, motor poznania a kľúč k hlbšiemu porozumeniu sebe aj svetu. V detstve ju máme všetci, no v dospelosti sa často vytráca pod tlakom rýchlych odpovedí a rutiny. Ako ju v sebe udržať živú? Ako ju pestovať, keď okolie kladie dôraz na výkon? A čo všetko nám môže priniesť, ak ju začneme brať vážne? V rozhovore s Martinom Kurucom z Katedry pedagogiky Pedagogickej fakulty UK v Bratislave sa ponárame do fascinujúceho sveta zvedavosti.

Vedieť sa mentálne, emocionálne aj fyzicky brániť nie je len otázkou bezpečnosti, ale aj prejavom uvedomovania si vlastnej hodnoty. S Biankou Urbanovskou, grafickou dizajnérkou a lektorkou kurzov sebaobrany Za seba, sa rozprávame o tom, ako rozpoznať rizikové situácie a efektívne na ne reagovať, ale aj o tom, ako si nastaviť hranice a konfliktom predchádzať.

Emočná nestabilita mladých sa často prejavuje sebapoškodzovaním, strachom z budúcnosti či suicidálnymi myšlienkami. O tom, ako emočnej nestabilite lepšie porozumieť a ako s ňou pracovať, sa rozprávame s psychiatričkou a psychoterapeutkou Genovévou Almássy, ktorá sa niekoľko rokov venuje mladým ľuďom s duševnými ťažkosťami v špecializovanej ambulancii vo Fakultnej nemocnici Ostrava.

Nielen Lionel Messi, Anthony Hopkins, Sheldon Cooper, ale aj ľudia na autistickom spektre z nášho okolia sú jedineční. Myslia logicky, orientujú sa na detail a sú verní jednej oblasti, no líšia sa schopnosťou nadväzovať vzťahy, záujmami, citlivosťou na podnety či spôsobom komunikácie. S psychoterapeutkou a koučkou Zuzanou Oravcovou z platformy Univerzitka sa rozprávame o ich výzvach pri dospievaní či hľadaní uplatnenia, no predovšetkým poukazujeme na to, ako svojou kreativitou a originálnym myslením prispievajú k obohateniu sveta.

Kyberšikana každodenne ovplyvňuje životy tisícov mladých ľudí. Aké jej formy zažívajú a koľkí sú jej obeťami? Zvládneme ju? Vieme jej predchádzať? S Petrom Lengyelom, odborníkom na prevenciu násilia a autorom vzdelávacích programov pre školy, sa rozprávame o aktuálnej situácii a niektorých zisteniach kvalitatívneho prieskumu Kyberšikana na stredných školách, ktorý realizoval Inštitút pre verejné otázky spolu s partnermi Slovak Telekom a Accenture.

V niektorých krajinách lekári môžu pacientom odporučiť návštevy výstav, koncertov, divadelných predstavení alebo účasť na umeleckých workshopoch ako súčasť liečebného plánu. Predpisovanie umenia je tam súčasťou zdravotnej starostlivosti. S kultúrnou manažérkou a publicistkou Michaelou Kučovou diskutujeme o tom, ako to prebieha a aký vplyv majú umenie a kultúrne aktivity na duševné zdravie a našu celkovú pohodu.

Rodičia sú súčasťou nášho života. Majú veľký vplyv na to, akí sme a aké vzťahy si vytvárame. Zvyčajne sú pre nás zdrojom lásky, podpory a bezpečia, no zažívame s nimi aj obdobia výziev, hnevu a neporozumenia. S psychologičkou, vedeckou pracovníčkou a vysokoškolskou pedagogičkou Luciou Záhorcovou sa rozprávame o tom, prečo je vzťah s rodičmi občas zložitý a ako ho môžeme lepšie pochopiť.

O význame nášho bytia sa dá premýšľať dvoma spôsobmi. Prvým je hľadanie veľkého zmyslu, kde sa zaoberáme otázkami “Prečo sme tu?” a “Aký je náš účel?”. Druhým je každodenný zmysel, kde sa zameriavame na dôvody, prečo robíme to, čo robíme, prečo sa snažíme a čo nám prináša pocit naplnenia a spokojnosti. O zmysle života sa rozprávame s filozofom, vysokoškolským pedagógom, organizátorom Filozofických víkendov Jakubom Betinským, ktorý je známy aj z podcastov Pravidelná dávka a Kvantum ideí.

Dobro sa akosi zo života vytráca. Ľudia sú viac zahľadení do seba a menej ochotní pomáhať druhým. Charakterové vzdelávanie je preto významnou súčasťou prebiehajúcej kurikulárnej reformy. O tom, ako v školách podporovať rozvoj osobnostných a morálnych hodnôt mladých ľudí a ako na takú výzvu pripraviť budúcich učiteľov, diskutujeme s vysokoškolským pedagógom, koncertným klaviristom a organizátorom hudobných projektov Ivanom Šillerom.

Príbehy sú s nami odjakživa. Pomáhajú nám vyjadriť naše myšlienky, skúsenosti a emócie. Môžeme nimi inšpirovať, vzdelávať aj povzbudiť. Sú pre nás zdrojom zábavy a poučenia, no predovšetkým nás navzájom spájajú. O tom, aké dôležité je dobré rozprávanie príbehov, hovoríme so sinologičkou a spisovateľkou Dominikou Sakmárovou, ktorá pochádza zo Spiša a po niekoľkých rokoch na Taiwane, v Číne a v Južnej Kórei žije teraz s rodinou v Rumunsku.

Berú ľudia do úvahy naše pocity, potreby a názory? Záleží im na nás? Chýbali by sme im, ak by sme tu neboli? Nekladieme dnes až priveľký dôraz na úspechy, sebestačnosť a nezávislosť? S psychiatričkou a psychoterapeutkou Natáliou Kaščákovou sa rozprávame o bezpečnej vzťahovej väzbe a o tom, odkiaľ sa v ľuďoch berie pocit nedocenenia či bezvýznamnosti, a čo s tým môžu spraviť

Praktické rady sa na zimu určite zídu. Počas chladných mesiacov je totiž náš imunitný systém oslabený, čo nás robí zraniteľnejšími voči vírusovým ochoreniam. Správne rozlíšenie medzi nachladnutím, chrípkou a covidom a ich vhodná liečba znížia riziko komplikácií a urýchlia zotavenie. S lekárničkou Vladimírou Gromovou sa rozprávame najmä o prevencii, samoliečbe a rekonvalescencii, ale aj o poslaní lekárnikov v rýchlej dobe ovplyvnenej sociálnymi sieťami.

Vysoko citliví ľudia veľa premýšľajú a sú vnímaví na jemné zvuky, svetlo či vône v prostredí. V rušných alebo stresujúcich situáciách sa rýchlejšie cítia zahltení alebo unavení. Sú empatickí a emócie prežívajú intenzívnejšie ako ostatní. Zároveň však dokážu hlbšie porozumieť sebe aj druhým, čo môže byť pre nich výhodou. S psychologičkou a psychoterapeutkou Janou Ashford z ALMA centra sa rozprávame o tom, ako vysoká citlivosť ovplyvňuje ich život a vzťahy.

Žijeme v postgenómovej dobe, kde nám genetické poznatky, umelá inteligencia a nové technológie časom umožnia prispôsobiť liečebné plány konkrétnym skupinám ľudí. Starostlivosť o zdravie sa tak stane ešte osobnejšou a účinnejšou. V tejto epizóde sa ľudsky a zrozumiteľne rozprávame s molekulárnou biologičkou Luciou Ciglar z rakúskeho Austria Institute of Technology o tom, ako sme sa sem dostali a kam smerujeme.

Učenie sa je aktívny proces, pri ktorom žiaci a žiačky konštruujú svoje poznatky na základe svojich doterajších skúseností a interakcií s prostredím. Ak chcete túto noblesnú myšlienku pretaviť do reality, musíte si vyhrnúť rukávy. Musíte odhodlane a vytrvalo hľadať nové spôsoby, ako reálne pomáhať. Vypočujte si rozhovor s Petrom Halákom, riaditeľom Indície a zriaďovateľom škôl Felix, a objavte s nami jeho pohľad na inovácie a budúcnosť vzdelávania.

Vyrástli na sociálnych sieťach. Sú známi technologickou zručnosťou, ambíciami a kreativitou. Rovnosť a udržateľnosť im nie sú ľahostajné. Na čom im ešte záleží? Aké očakávania majú od svojho života a práce? Aké je byť súčasťou dynamickej a inovatívnej generácie? Vypočujte si rozhovor s Laurou Blažekovou zo spoločnosti Allheads, ktorá pomáha firmám zlepšovať fungovanie viacgeneračných tímov vďaka dátovo podmieneným riešeniam.

Hoci je matematika abstraktná, je všade a pre niektorých je skutočne krásna. Je však pre všetkých? Učí nás myslieť a lepšie fungovať v meniacom sa svete? S vysokoškolským pedagógom Zbyňkom Kubáčkom sa rozprávame o tom, ako by mohlo byť vyučovanie matematiky relevantnejšie a zmysluplnejšie, a ako by ho mohli obohatiť história, humor a neformálnosť. Hovoríme aj o videách z jeho prednášok a o tom, prečo mu záleží na tom, aby sa ľudia dozvedeli o matematike viac.

Jazyk, akým sa vyjadrujeme, je jedinečnou súčasťou našej osobnosti. Zrkadlí našu cestu životom. Formujú ho rodina, priatelia, práca, záľuby a médiá, a pravdaže, aj my sami. Je v ňom niečo správne a niečo nesprávne? Akú rolu má v spoločnosti spisovná podoba jazyka? S absolventkou hispanistiky Zuzanou Ďaďovou, autorkou instagramového účtu a podcastu Čo hovoríš, sa rozprávame o tom, ako sa jazyk vyvíja a prispôsobuje meniacej sa spoločnosti.

Pre spokojný život potrebujeme pozornosť druhých. Prečo si jej však v dnešnej dobe niektorí vyžadujú až príliš a za veľkú cenu? Pridajte sa k nám a objavte, ako sebareflexia a pozitívne interakcie prispievajú k lepšiemu pochopeniu a zvládaniu túžby po pozornosti. S psychológom a psychoterapeutom Martinom Milerom hovoríme o sociálnom tlaku, pocite nedostatočnosti a iných príčinách nadmernej túžby po pozornosti. Uvažujeme, ako sa s ňou vysporiadať, ako pomôcť blízkym a ako v mladých ľuďoch pestovať zdravú sebaúctu.

Poznali sme ho ako obľúbeného televízneho a rozhlasového moderátora. Pred desiatimi rokmi však začal na sociálnych sieťach zdieľať svoje recepty a videá. Dnes je oceňovaným foodblogerom, ktorý k vareniu a zdravému stravovaniu inšpiruje tisícky ľudí. S Martinom Pycom Rauschom sa rozprávame o jeho živote od detstva, cez štúdium na hotelovej škole, až po jeho úspešnú kariéru. Martin otvorene hovorí o svojich skúsenostiach, vrátane toho, ako sa dostal k blogovaniu a čo ho motivuje pokračovať v tvorbe obsahu. Rozhovor je plný inšpirácií, ktoré vám priblížia svet varenia a blogovania o jedle.

Každý deň robíme tisícky malých a veľkých rozhodnutí. Čo všetko na nás vplýva, ak si z viacerých možností vyberáme sami? Ako sa rozhodujeme, keď sme na to dvaja? Dokážeme zladiť naše potreby, túžby a ciele s tým, čo si prajú naši partneri? S klinickou psychologičkou a psychoterapeutkou Lenkou Pavukovou Rušarovou, ktorá sa venuje párovej terapii, sa rozprávame o psychológii rozhodovania. Hovoríme o umení rozhodovania vo vzťahu, kde sa stretávame s rôznymi názormi, potrebami a očakávaniami.

Každému z nás sa občas zíde podpora pri prekonávaní prekážok, dosahovaní cieľov, objavovaní potenciálu či získavaní sebadôvery. Aj preto mentálny koučing nachádza stále väčšie uplatnenie v športe, práci, vzdelávaní, osobnom raste a iných oblastiach života. S certifikovaným mentálnym koučom, profesionálnym basketbalistom a bývalým slovenským reprezentantom Pavlom Lošonským sa rozprávame o rovnováhe medzi ambíciami a potrebami; o tom, ako dosiahnuť, aby si výkonnosť a spokojnosť neprotirečili, ale sa pekne dopĺňali.

Dejepis skúma a vysvetľuje minulosť. Dozvedáme sa tak, ako ľudia žili, čo sa stalo a prečo sa to stalo. Pomáha nám tým poznávať seba a svet? Rozvíjame vďaka nemu svoje myslenie? Stávame sa lepšími? S youtuberkou Sandrou Svitekovou, autorkou podcastu Dejepis Inak, sa rozprávame o tom, prečo jej záleží na tom, aby bol dejepis obľúbený a čo pre to môžeme spraviť, ale aj o tom, o ktorých osobnostiach by chcela, aby sme hovorili viac a prečo.

Ako nás ovplyvňujú priestory, v ktorých žijeme a pracujeme? Ktoré vedy to skúmajú a čo vďaka nim vieme? Ako si môžeme zlepšiť naše domovy, kancelárie a mestá, aby sme boli zdraví, spokojní a tvoriví? Čo je biofilický dizajn? S psychológom architektúry Michalom Matloňom sa rozprávame aj o jeho medzinárodnej iniciatíve Venetian Letter, ktorá prináša ďalším najnovšie poznatky z neurovedy, psychológie, biológie a medicíny týkajúce sa vplyvu prostredia na ľudské správanie, zdravie a pohodu.

Bolo by dobré, keby deti chodili do školy rady a získali tam nielen vedomosti, ale aj sociálne a emočné zručnosti. Rovnako dôležité však je, aby sa učitelia a učiteľky cítili v práci príjemne, zvládali náročné situácie a dokázali zlepšovať atmosféru v triede. Emocionálny Kompas je celoročný program pre pedagógov o tom, ako skvalitniť duševné zdravie detí a vzťahy v škole. S jeho spoluzakladateľkou Annou Viľchovou sa rozprávame o tom, ako funguje a čím sa stal taký obľúbený.

Niekto si prečíta knihu, dačo sa naučí, no onedlho má pocit, že všetko zabudol. Ako môžeme ovplyvniť, čo si pamätáme? Na čo ďalšie nám je dobré, ak uvažujeme o svojom myslení? O metakognícii sa ľudsky a zrozumiteľne rozprávame s Kamilou Urban, vedeckou pracovníčkou v Ústave výskumu sociálnej komunikácie SAV v Bratislave a odbornou asistentkou na Katedre psychológie Filozofickej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe.

Hovorí sa o kritickom či kreatívnom myslení, ale poznáte aj to informatické? Potrebujeme ho? Využijú ho herečka, hokejista či kuchár – skrátka ľudia, ktorí nebudú programátormi ani softvérovými inžiniermi? O tom, prečo by sme digitálny svet mali nielen prijímať, ale ho sami tvoriť, a ako to môžeme učiť naše deti, sa rozprávame s profesorom Ivanom Kalašom, pedagógom a uznávaným odborníkom v oblasti informačných a komunikačných technológií.

Už dávno to nie sú len drahé hrnce, vysávače či matrace, čo sa niekto snaží ľuďom predať. Vyrástla nám nová generácia šmejdov. Zneužívajú ľudskú zraniteľnosť a okrádajú druhých predovšetkým prostredníctvom internetu a sociálnych médií. Vieme o nich, no aj tak im občas naletíme. Prečo? Akí sú, ako ich spoznáme a vyhneme sa im? O novodobých šmejdoch sa rozprávame s certifikovanou koučkou a supervízorkou koučkou Silviou Gallovou.

Čo umelá inteligencia dokáže? Neosprostieme kvôli nej? Je tvorivá? Má predsudky? Aké výzvy a etické dilemy nám prináša? Pohltí nás a bude sa raz vyvíjať sama? O vplyve umelej inteligencie na spoločnosť sa rozprávame s Michalom Bystrickým, manažérom vývoja zo softvérovej firmy Altamira.ai, pedagógom na STU v Bratislave a autorom analytického nástroja pre investorov a obchodníkov Tradiny.

Čo treba zmeniť, aby mladí ľudia chceli ostať žiť na Slovensku, prípadne, aby sa sem po štúdiu vrátili? V čom sa zhodujú s občanmi iných európskych krajín? So Zuzanou Hozlárovou, predsedníčkou Študentskej rady vysokých škôl a delegátkou za Slovensko na Konferencii o budúcnosti Európy, sa rozprávame o tom, akú krajinu a akú Európu chcú mladí ľudia.

Sebaúcta je uznanie vlastnej hodnoty bez akýchkoľvek podmienok. Ak máme niekoho v úcte, vážime si ho, rešpektujeme ho, sme k nemu dobrí. Máme však úctu aj k sebe? Vnímame vlastnú hodnotu? Prečo je sebaúcta dôležitá? A kde ju nájsť? S psychoterapeutom, koučom a mediátorom Vladom Hambálkom sa rozprávame o dôležitosti sebaúcty v našich životoch.

Naša túžba deti vzdelávať by nemala prevýšiť našu snahu vychovať z nich dobrých a šťastných ľudí. Je to len fráza? Venujeme tomu naozaj dostatočnú pozornosť? S lektorkou, zbormajsterkou a pedagogičkou Oľgou Bystrianskou, ktorá je v top desiatke finalistov ceny Učiteľ Slovenska 2023, sa rozprávame o tom, aký široký potenciál a prekvapujúce prínosy má hudobná výchova a čo všetko ju naučil medzinárodný vzdelávací program Superar.

Jedlý hmyz je potravinou budúcnosti. Prečo je to tak? A kedy bude v ponuke hmyzí burger? S mladým úspešným podnikateľom Adamom Dostálom zo spoločnosti GRIG sa rozprávame o tom, aké prínosy pre človeka a pre celú planétu má konzumácia zdravých potravín z jedlého hmyzu. Hovoríme aj o jednom letnom tábore, spolupráci s univerzitou a prekonávaní rôznych prekážok pri podnikaní v potravinárskom priemysle.

Sociálne siete nezvládajú vynucovať dodržiavanie vlastných pravidiel. Nenávistné a vulgárne komentáre v diskusiách zraňujú rovnako ako naživo a prispievajú k polarizácii spoločnosti. Čo s tým? So zakladateľom New School Communications Gabrielom Tóthom hovoríme o spojení umelej inteligencie a elfov, o prínosoch kultivácie diskusií a o tom, ako môžu neziskovky vďaka NF Telekom získať bezplatnú moderáciu svojich sociálnych sietí. #rešpekt

V čom spočíva naša vnútorná spokojnosť a akým spôsobom života ju chceme dosahovať? Prečo potrebujeme nájsť rovnováhu medzi konaním a vnímaním? S lektorom a spisovateľom Jánom Markošom, autorom kníh Sila rozumu v bláznivej dobe, Medzi dobrom a zlom a Bližšie k sebe, sa rozprávame o dobre a pravde, o prírode a o vzťahoch, ktorými je pospletaný svet.

Ako zvládame veci, ktoré sa nám v minulosti stali, ale nemali sa stať, a tie, ktoré sa naopak nestali, ale sa stať mali? S psychiatričkou a psychoterapeutkou Magdou Frecer sa rozprávame o duševných zraneniach a o terapeutických metódach pri liečbe nespracovaných traumatických zážitkov. Inšpiroval nás k tomu slovenský preklad knihy Telo si pamätá, ktorú napísal Bessel van der Kolk, jeden z najlepších svetových odborníkov na traumu.

Každý z nás občas urobí niečo nesprávne, niekomu ublíži, alebo nekoná čestne. Ak to nenapravíme, nedokážeme si odpustiť. Obviňujeme sa aj vtedy, ak si myslíme, že sme niečo zanedbali, že nespĺňame očakávania, že nie sme dosť dobrí. S psychologičkou Luciou Záhorcovou z Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied SAV sa rozprávame o sebakritike, odpustení a prehlbovaní empatie k sebe samému.

Súčasťou nevyužívaného majetku samospráv sú budovy a areály, ktoré by mohli byť regenerované v prospech miestnych a lokálnych komunít. S grafickým dizajnérom Borisom Melušom, spoluzakladateľom Nadácie Cvernovka, sa rozprávame o rôznych funkciách fyzického verejného priestoru a o tom, prečo a ako by sme ho mohli v mestách zveľadiť. Hovoríme aj o súčasnosti a budúcnosti Kultúrneho a kreatívneho centra Nová Cvernovka.

Názor, že už nemôžeme nikomu nič veriť, nie je ojedinelý. Sociologické výskumy ukazujú, že vnímaná dôveryhodnosť kľúčových inštitúcií, médií ale aj odborných autorít je na mimoriadne nízkej úrovni, a zmeny pozorujeme aj v medziľudskej dôvere. S psychológom Matúšom Grežom z Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied SAV sa rozprávame o tom, prečo a ako budovať dôveru v spoločnosti.

Náš mozog nedokáže zvládnuť množstvo a zložitosť informácií, ktoré prijíma, preto si ich zjednodušuje. Mentálne skratky však následne ovplyvňujú, ako premýšľame, ako sa cítime a ako sa správame. S koučkou, lektorkou a behaviorálnou strategičkou Veronikou Šustrovou objasníme, prečo sme menej racionálni a logickí, ako si myslíme; vysvetlíme osem konkrétnych kognitívnych skreslení a povieme si, v čom nám ich spoznávanie môže pomôcť.

Od viacerých z nás sa v práci očakáva, aby sme dokázali prezentovať aj pred väčším množstvom neznámych ľudí. Chceme ich zaujať, no zároveň chceme ostať sami sebou. S trénerkou mäkkých zručností a konzultantkou Simonou Horváth sa rozprávame o tom, ako pred publikom hovoriť s väčšou ľahkosťou, interaktívne a zdravo sebavedome.

Odmalička učíme deti, že klamať sa nemá, klameme však všetci. Klamanie je sociálny fenomén, s ktorým sa stretávame každý deň. S psychologičkou, psychoterapeutkou a koučkou Lenkou Uherovou sa rozprávame o psychológii lží, o tom, prečo, kedy a ako klameme druhých a možno aj samých seba. Dozviete sa, že nie je lož ako lož, čo je falošná autenticita, ako reagovať, keď nám niekto nehovorí pravdu a prečo ani detektor lži nie je spoľahlivý.

S Branislavom Siklienkom z Asociácie pre zelené strechy a zelenú infraštruktúru sa rozprávame o tom, ako môžeme v mestách aspoň čiastočne kompenzovať prírode to, čo jej svojou činnosťou berieme. Jedným z adaptačných opatrení, ktoré do nich prinášajú príjemnejšiu klímu a robia ich odolnejšími, sú zelené strechy. Sú stále vyhľadávanejšie, má preto zmysel lepšie spoznať, čo prinášajú, a hovoriť o tom, čo môžeme spraviť pre ich rozvoj.

S Arnoldom Kissom, ktorý pôsobí v Maxman Consultants, vedie projekt Greenpower Slovensko a ocitol sa aj v najnovšom rebríčku Forbes 30 pod 30, sa rozprávame o zvyšovaní odolnosti a schopnosti reagovať na zmeny v dnešnom VUCA svete. Naša snaha okamžite odpovedať na udalosti spôsobuje, že im dobre nerozumieme a nachádzame riešenia, ktoré fungujú len krátko. Jednotlivci a organizácie môže mať z toho obavy a strach. Svoju rezilienciu však môžeme vedome rozvíjať.

S Janom Horváthom, autorom osnov digitálneho vzdelávania na Lýceu C.S. Lewisa a spoluzakladateľom projektu Informatika 2.0 sa rozprávame o zmenách v digitálnom vzdelávaní na našich školách a o podpore pre pedagógov. Digitálne technológie budú súvisieť so všetkými oblasťami nášho pracovného a osobného života. Mladým ľuďom by sme preto mali umožniť rozvíjať svoje digitálne zručnosti tak, aby technológie používali s ľahkosťou, zodpovedne a kriticky a aby s ich pomocou radi tvorili.

S lektorom a konzultantom Martinom Poliačikom, ktorý nedávno s Lindou Lančovou napísal knihu o kritickom myslení Poriadok v hlave, sa rozprávame o intelektuálnej poctivosti a o tom, prečo a ako kultivovaním myslenia a komunikácie jednotlivcov môžeme prispieť ku kultivovaniu spoločnosti. Nejakú mieru kritického myslenia máme všetci, avšak skúmaním vlastných myšlienkových a rozhodovacích procesov, vnímaním kontextov druhých ľudí a rozvíjaním systematickej zvedavosti ju môžeme zvýšiť.

Nie je ľahké starnúť v spoločnosti, ktorá velebí individualizmus, mladosť a výkon. S klinickou psychologičkou a psychoterapeutkou Petrou Brandoburovou sa rozprávame o tom, ako sa u nás majú starí ľudia a čo môžeme spraviť, aby sa im žilo lepšie. Otvorene hovoríme nielen o zmenách v správaní a duševnom zdraví, ktoré sprevádzajú starnutie, ale aj o nových príležitostiach zapájania starších do komunity a vytváraní verejného priestoru pre všetkých.

So spisovateľom a šachovým veľmajstrom Jánom Markošom sa rozprávame o tom, kde a ako môžeme v dobe médií, technológií a vedy hľadať pokoj a ľudskosť. Hovoríme o tom, prečo sme často nespokojní, čím sa naše vedomie podobá svetlu, kam sa v spánku strácame, na čo sú nám ticho a blízkosť, prečo je dôležité vnímať krásu, ale aj o tom, na aké otázky nám veda odpovedať vie a v čom nám nepomôže.

Čo sa dá naučiť popri škole? Ako spoznáme kvalitný rozvojový program? Sú tieto aktivity aj pre introvertov? S Martinom Mojzešom, výkonným riaditeľom Nexteria Leadership Academy, sa rozprávame o možnostiach a prínosoch neformálneho vzdelávania pre študentov a pre prospech celej spoločnosti. Hovoríme o súčasných trendoch, ale aj o tom, čím sa formálne a neformálne vzdelávanie môžu navzájom inšpirovať a kde sa to v realite deje.