Ráno Nahlas 🎙

To, čo sa dnes deje, nie je nič iné, ako návrat k nedemokratickej civilizácií. Smerujeme tam, to ale neznamená, že tam musíme skončiť, hovorí občianska aktivistka Marta Šimečková. Tá sa ako štatutárka OZ Projekt Fórum - a mama predsedu PS, stala terčom ďalšieho útoku premiéra Fica. Jej združenie totiž čelí exekúcií zo strany EÚ. Čo bolo dôvodom a prečo je od Fica drzé hovoriť o údajnom obohacovaní sa? "PÁN ŠIMEČKA mladší, ČO KEBY STE NAMIESTO OCHKANIA UROBILI TLAČOVKU A OZNÁMILI, KOĽKO VAŠA RODINA NAHRABALA ZO ŠTÁTNYCH A MEDZINÁRODNÝCH DOTAČNÝCH SCHÉM? TO BY BOLA SUMIČKA!"To je úryvok z jedného zo statusov predsedu vlády Roberta Fica na adresu svojho politického rivala, predsedu Progresívneho Slovenska Michala Šimečku.Ten sa opäť stal predmetom útoku šéfa vlády - a opäť sa to deje cez rodinných príslušníkov šéfa PS. Najprv to bola jeho partnerka, potom jeho otec no a tentoraz sa premiér zameral na jeho mamu. Marta Šimečková sa totiž ako štatutárka občianskeho združenia Projekt Fórum stala predmetom exekúcie zo strany EÚ. Ona sama to považuje za nedorozumenie a vec nepovažuje za ukončenú. Útoky premiéra, ministra obrany či šéfa strany Hlas však považuje za neuveriteľnú drzosť a prekročenie hraníc arogancie. "Hranice ich nehanebnej arogancie boli dávno prekročené," tvrdí a avizuje, že čas na právnu obranu sa výrazne blíži. Ráno Nahlas s bývalou disidentkou, občianskou aktivistkou Martou Šimečkovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Sme v úvode týždňa, ktorý by mal pochovať koaličnú krízu. Aspoň tak to avizuje samotná vládna koalícia. Chce konečne zvoliť šéfa parlamentu a funkciami nasýtiť niekdajších vzbúrencov v podobe tzv. Huliakovcov a Migaľovcov. Spoza hraníc však aj na Slovensko ťaživo dolieha téma, ktorá je svojimi možnými dôsledkami s koaličnou krízou neporovnateľná. Po piatkovej roztržke v Bielom dome medzi prezidentom Trumpom a Zelenským spozornel svet. No ak na ňu reagujú takmer všetci, pre slovenskú diplomaciu či premiéra a vládu dlhé tri dni akoby neexistovala. Prechádzali ju tichom. O čom to svedčí? A je možné byť ticho, keď sa píšu dejiny a rozhoduje o vojne či mieri? Téma pre Radoslava Štefančíka, ktorý sa špecializuje aj na politickú komunikáciu. „Často uvažujem, prečo je Robert Fico či Viktor Orbán taký úctivý vo vzťahu k Vladimírovi Putinovi, prečo si nevšímajú nebezpečenstvo, ktoré predstavuje“, hovorí politológ. „Úplne vážne premýšľam, či to nie je tým, že by vlastne privítali, keby sme boli súčasťou nového usporiadania sveta, kde by Slovensko nepatrilo k západnej, ale východnej civilizácii. Pamätáme si obdobie pred Novembrom. Neboli tu slobodné voľby. Ľudia, ktorí boli dosadení stranou, svoje pozície mali zabezpečené na večnosť. Nebola súťaž. Nebola konkurencia politických strán. Politici sa nemuseli obávať o svoje postavenie, o funkcie, o svoje výhody“, hovorí Štefančík.Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Európa si musí uvedomiť, že USA už nie sú náš spojenec. Sme ale kontinent, ktorý má všetok potenciál, aby sa stal skutočnou veľmocou. Problém je, že sme leniví, pohodlní a zbabelí, aby sme zaplatili cenu, ktorú to má. Čím neskôr sa spamätáme, tým to bude pre nás drahšie a krvavejšie, pripomína novinár Arpád Soltész. Európa má na to stať sa veľmocou. Musíme si len veriť a začať na tom tvrdo pracovať, hovorí exminister Rastislav Káčer.Diplomatická katastrofa alebo ešte stručnejšie: Zrada. I tak by sa dala charakterizovať hádka, v ktorej si pred zrakmi celého sveta skočili do vlasov ukrajinský prezident a pán Bieleho domu - i s jeho viceprezidentom. Trump s JD Vancom na Zelenského ostro slovne zaútočili, ukrajinský prezident to však nenechal len tak a verbálne útoky im asertívne oplatil. K rokovaniam o dohode o nerastných surovinách Ukrajiny tak vôbec nedošlo a Zelenský musel Biely dom predčasne opustiť.Svet - a to nielen ten diplomatický, je v šoku a nad americkou podporou Ukrajiny sa čoraz viac zmráka. Európski lídri hromadne vyjadrujú Zelenskému podporu a v nedeľu Veľká Británia urýchlene zvolala samit o ďalšej podpore Ukrajiny, ale i o bezpečnosti Európy v časoch, keď sa USA ukazujú ako mimoriadne nespoľahlivý spojenec.Ako si máme vysvetliť takýto radikálny obrat americkej politiky a čo sa za ním skrýva? Čo má - presnejšie musí, urobiť Európa zoči voči radikálnemu americkému obratu, pokračujúcej ruskej agresii ako i vlastnej vojenskej nemohúcnosti? Máme ešte šancu stať sa skutočnou veľmocou vzbudzujúcou rešpekt globálneho sveta a akú cenu nás to bude stáť?Ráno Nahlas s bývalým ministrom zahraničných vecí Rastislavom Káčerom a novinárom Arpádom Soltészom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Pomáhame tým, ktorým by iní nepomohli“, rozpráva Ján Košta zo Slovenskej katolíckej charity. „Zmysel našej práce je dávať nádej tým, ktorí ju stratili. To sú oni, ľudia v utečeneckých táboroch. Ľudia, do ktorých nik neinvestuje. Toto robíme, lebo veríme, že to má význam“, dodáva.Vrátil sa z Libanonu a Sýrie, kde pomáha utečencom a postihnutým. V Iraku dozerá na projekt studní s pitnou vodou. A v bratislavskej Petržalke dáva svoju energiu do miestnej charity. Humanitárny pracovník v službách charity.Aktuálne je po návrate z Libanonu, ktoré bolo svojho času známe aj ako „stredomorské Švajčiarsko“. Dnes je ekonomicky zdecimované, sužované aj takmer poldruha miliónovou komunitou utečencov zo Sýrie, Palestíny i Gazy. Utečenecký tábor Dbayeh neďaleko Bejrútu tam napríklad stojí už od roku 1952. Pomoc zo Slovenska smeruje do podpory vzdelávania detí. Na transport do školy, na školské pomôcky, obuv šatstvo i na doučovanie. „Už len tým, že bývajú v utečeneckom tábore, prichádzajú o šance. Nemôžu sa hlásiť na určité školy, sú pre nich neprístupné rôzne pracovné pozície, pre chýbajúce vzdelanie. Sú odsúvaní na vedľajšiu koľaj. Našou podporou im však dávame budúcnosť“, hovorí Košta. Navštívil i Sýriu, ktorá je čerstvo po štátnom prevrate a podľa varovaní OSN obavy z novej vládnej moci islamistov Hayat Tahrir al-Shamu môžu spustiť ďalšiu vyše miliónovú utečeneckú vlnu. Prečo pomáhať v takýchto vzdialených kútoch zemegule? A aké sú z nich návraty? „Pomáhame tým, ktorým by iní nepomohli“, rozpráva Ján Košta zo Slovenskej katolíckej charity. „Zmysel našej práce je dávať nádej tým, ktorí ju stratili. To sú oni, ľudia v utečeneckých táboroch. Ľudia, do ktorých nik neinvestuje. Toto robíme, lebo veríme, že to má význam“, dodáva.Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Keby som na ulici zostavil vládu zo svojich susedov, tak by to bolo lepšie ako to, čo nám dnes vládne. Pýtam sa, či je vôbec možné, aby sme riadili štát s tak slabým intelektuálnym potenciálom? Pre mňa je to jeden z divov sveta, hovorí renomovaný súdny lekár Norbert Moravanský. Ako a prečo Slováci podľa súdneho lekára umierajú?Vstupujú na miesta tých najotrasnejších zločinov, ale chodia aj k tým najbanálnejším tragédiám. Vidia a vnímajú aj to, čo by sme my sami najradšej nevideli a čo vedome neraz popierame - no práve preto i toto sme. Slovensku ako krajine chýba pamäť a nesmierne hazardujeme s ľudským potenciálom. Zdravý sedliacky rozum nás už neraz doviedol do strašných problémov, pripomína súdny lekár Norbert Moravanský.O zločinoch - a o tom, ako a prečo ich páchame, vedia oveľa viac než my a preto dobre vedia i to, kde a v čom máme tie naše najtemnejšie komnaty i tých najohavnejších démonov. Neraz pritom neuveriteľne banálnych - a spoločnosťou pritom roky prehliadaných.Súdni lekári - to sú tí, ktorí sú na miestach zločinov, ale aj zdanlivo banálnych tragédií, ako tí prví a práve preto nám vedia dať kompetentné, ale aj zmysluplné odpovede, akí vlastne sme a kto v skutočnosti sme.O čom teda hovoria mapy našich zločinov a na čo poukazujú naše opakujúce sa tragédie? Kde sa v nás skrýva ten malý diabol všetkých tých tragédií? A čo smrť - v jej kruto nahej podobe, čo tá o nás vlastne vypovedá?Ten výtlak IQ a to, že som bol v škole, keď sa preberali veci, tak to ja tam nevidím. Toto je obrovská intelektuálna kríza. Kladiem si otázku, že či je vôbec možné, aby sme riadili štát s tak slabým intelektuálnym potenciálom. Pre mňa je to jeden z divov sveta, že toto je vlastne možné. Devalvovali sme prakticky úplne všetko, čo sa devalvovať dá, tvrdí súdny lekár.Ráno Nahlas so súdnym lekárom Norbertom Moravanským. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Biznisom sa vojna nerieši, biznis vojny skôr začína a rozdúchava“, tvrdí Pavel Macko, generál vo výslužbe. Nádej, že sa vojna skončí ešte v tomto roku – prechováva ju Volodymyr Zelenskyj. Donald Trump zas vyjadruje spokojnosť, že dohoda o vzácnych kovoch a mineráloch s Kyjevom je na dosah. A volá po „významných hospodárskych dohodách“ s Moskvou, v kontexte riešenia vojny na Ukrajine. Z Kremľa na to zaznieva, že Rusko je otvorené ekonomickej spolupráci s USA. Vojenské akcie však utíchnu len vtedy, ak budú ich výsledky pre Moskvu uspokojivé.To všetko sa deje v čase, keď Putinova agresia voči suverénnej Ukrajine prekročila hranicu 1096 dní, a teda troch rokov. A od spojencov prichádzajú signály podpory. Ak však lídri Európskej únie rozširujú sankčný zoznam, Washington vysiela iný signál – chuť k hospodárskym dohodám s Moskvou. A členské štáty Aliancie obchádza Mark Rutte, aby ich socializoval s myšlienkou nevyhnutnosti vyšších nákladov na obranu. Aby sa už v júni členovia Nato k tomu možno aj zaviazali. Ako sa k opisu situácie stavia generál vo výslužbe a aliančnou skúsenosťou Pavel Macko? Dá sa mier na Ukrajine vykúpiť vzácnymi nerastami? „Biznisom sa vojna nerieši, biznis vojny skôr začína a rozdúchava“, tvrdí Pavel Macko, generál vo výslužbe. „Zvlášť v situácii, keď jeden zo súperov ukazuje, že mal väčšie strategické ambície. Ak ho ideme odmeniť, len ho povzbudíme“, dodáva. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Jediné čo minister Taraba slovenskému vidieku ponúka je strieľanie, rúbanie a ťažba dreva. Slovenská príroda ho prežije, ale pre nás to bude problém, zvlášť vzhľadom na následky prichádzajúcej klimatickej zmeny, hovorí o ministrovi životného prostredia bývalý štátny tajomník rezortu a environmentalista Michal Kiča (DS). Tarabovi vyčíta ako kolonizáciu rezortu politickými nomináciami, tak aj neodborné a často arogantné riešenia problémov.Masívne odvolávanie špičkových odborníkov a ich nahrádzanie neodbornými a často i politickými nomináciami, nepochopenie základných problémov životného prostredia, ignorovanie prichádzajúcich klimatických zmien, arogantná komunikácia, papalášske maniere jeho podriadených, boj nielen s medveďmi, ale aj s mimovládkami či novinármi, no a napokon i netransparentné presadzovanie odborne pochybných riešení - ako tomu bolo naposledy v prípade zámeru oživiť projekt prečerpávacej elektrárni na rieke Ipeľ. To je iba malý výsek výhrad opozície - či odbornej verejnosti, k pôsobeniu Tomáša Tarabu v kresle ministra životného prostredia. Ide pritom o rezort, ktorý ma na starosti jeden z najväčších klenotov Slovenska - našu prírodu plnú vzácnych biotopov a rozmanitých neopakovateľných krás. Ako sa teda práve ona vyrovná s takýmto ministrovaním a čo Tomáš Taraba ponúka nášmu vidieku?Počúvate ráno Nahlas, s bývalým štátnym tajomníkom ministerstva životného prostredia, environmentálnym právnikom a predstaviteľom Demokratov Michalom Kičom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Nik nie je nastavený na to, aby bojoval a zabíjal iných. To sú nenormálne veci“, rozpráva Anna Mária Romančuk, „dieťa revolúcie“, ako si hovorí. Od začiatku Putinovej vojny organizuje pomoc jej obetiam. V civile je profesionálka krízovej komunikácie. Stojí na čele komunikačného oddelenia jednej z ukrajinských bánk. Organizuje zbierky na vojenské drony, psychologickú pomoc vojnovým invalidom a bola aj v misii na pomoc ženám, ktoré si prešli peklom Irpine a Buče.„Ony vôbec nerozprávali“, reaguje. A len pohybom a v zamyslení mi ukazuje, že sa v podstate s pohľadom, z ktorého sa vytratil život, knísali v tichosti spredu dozadu. „Boli mimo života. Boli živými mŕtvolami“.Približne milión mŕtvych a zranených, nepočítajúc civilné obete. K tomu milióny tých, ktorí museli pre vojnu opustiť domovy či krajinu. Ale aj zničené mestá, dediny, alebo pogromy po ktorých zostali masové hroby v Buči, Irpiňi či Iziume. Doterajšia bilancia Putinovej agresie proti Ukrajine z februára 2022. Práve dnes prekračuje horizont troch rokov. A hoci sa rozbehol kolos mierových rokovaní, Donald Trump paradoxne smerom k napadnutej krajine vyslovil to: „Ukrajina túto vojnu nemala začať“. Jeho emisári pritom začali rokovania s emisármi Putina, od ktorých zas vyvstala aj veta, že „Zelenskyj by si zaslúžil po prstoch“. Ide o slová šéfa Putinovej diplomacie Sergeja Lavrova. Ako sa na to pozerajú samotní Ukrajinci, ktorí vojnu zažívajú na vlastnej koži? Pozrieme sa na to s Annou Máriou Romančuk, ktorá organizuje pomoc napadnutej vlasti. Keď zbraň nahradí aj sekera„Tá vojna sa pre Ukrajincov začala už v roku 2014“, podotýka Anna Mária. „My dobrovoľníci sme to už poznali a vedeli sme preto, že útok príde. Do poslednej chvíle sme však tomu nechceli uveriť“, pokračuje. 24. februára 2022 ju útok zastihol doma vo Ľvove. „Prepuklo to o tretej ráno. Začala som sa baliť. No nie preto, aby som utekala, ale aby som mohla ísť do boja, brániť svoju vlasť“, rozpráva.Nakoľko nemala doma žiadnu zbraň a pociťovala silnú potrebu mať niečo poruke na svoju ochranu, našla ju v sekere.„So známymi sme si volali, že čo ideme robiť, ako sa máme chrániť. Že ideme bojovať“, rozpráva Anna Mária, ktorá je v civilnom živote šéfkou komunikácie v jednej z ukrajinských bánk. Spočiatku našla svoje miesto v organizovaní pomoci. „Z domu, v ktorom žijem, sa stal štáb. Rozhodovali sme tam, ako ďalej. Organizovali sme pochôdzky mestom, informačné kampane na zhromažďovanie finančnej pomoci“, rozpráva Anna Mária. Hovorí pritom, že každý si vybral svoj „front“, na ktorom bojoval. „Bolo to čudné. Ako by sme na tu chvíľu celý život čakali. Som totiž z generácie, ktorá svoje dospievanie prežila akoby v jednej veľkej revolúcii. Som ročník 1981 a hovoríme si Deti revolúcie“, vysvetľuje.Frontová línia – nechce sa ti veriť, čo vidíšKrvavú tvár vojny zažila aj v tesnej blízkosti frontu. Chodila dobrovoľníčiť do Charkova, kam doručovala zásoby munície. Urobila si aj kurz, aby mohla pomáhať pri odmiňovaní. „Celé mi to prijde ako vo filme. Ten s Melom Gibsonom - Statočné srdce. On tam kričal to „freedom“. Prídeš a nechce sa ti veriť, čo vidíš. Umierajúcich ľudí. Explózie riadených striel...A potom ti rozprávajú, že vojny vlastne niet“, hovorí o paradoxoch konfliktu. „Normálny človek tomu uveriť nemôže“, dodáva. „Keď si tam, funguješ ako robot. Nemôžeš dať najavo emócie. Nemôž plakať, rozprávať. Nemôžeš sa na to pozerať ako človek“, opisuje. Vtedy sa podľa Anny Márie počíta len chladná akcia, na konci ktorej je pomoc. Či už raneným, alebo zasiahnutým hrôzami vojny. „City tam musíš jednoducho vypnúť, lebo inak si neporadíš, neprežiješ“, vysvetľuje Anna Mária. Hovorí, že to bude jeden z vážnych problémov, s ktorými sa budú musieť na Ukrajine vysporiadať po skončení vojny: psychologická pomoc z tráum, ktoré v ľuďoch zanecháva. „Nik nie je nastavený na to, aby žil a bojoval a zabíjal iných. To sú nenormálne veci“, rozpráva. Živé mŕtvoly – ženy z Irpine a BučeAnna Mária rozpráva aj o svojej skúsenosti s obeťami zverstiev z Buče a Irpine. Ide o mestá v okolí Kyjeva, ktoré sa stali symbolmi brutality ruskej invázie. Po ruských vojakoch zostali stopy po hromadnom zabíjaní civilistov či znásilňovaní. „Bola som ako dobrovoľníčka v misii, kde sme sa starali o ženy z Irpine a Buče. Znásilňované ruskými vojakmi“, rozpráva s pohnutím. Pýtam sa, čo jej hovorili? „Ony vôbec nerozprávali“, reaguje. A len pohybom a v zamyslení mi ukazuje, že sa v podstate s pohľadom, z ktorého sa vytratil život, knísali v tichosti spredu dozadu. „Boli mimo života. Boli živými mŕtvolami“. Aj s odstupom rokov Anna Mária precitne a sama ďalej nemôže hovoriť. „Keď som s nimi začala pracovať, dva týždne som sama nemohla prehovoriť“, spomína. Nezlomili tieto zverstvá Ukrajincov, pýtam sa. Anna Mária hovorí, že Putinova vojna v Ukrajincoch prebudila ľudskosť a následne ich spojila. „Spojila aj kraj

Tá vražda tak vyburcovala spoločnosť, že prišlo k politickým zmenám a aj k odhaľavaniu podozrení, na ktorých pracoval, ale potom nastal veľký zlom. Keď sa zmeny začali dotýkať trestnoprávnej zodpovednosti ľudí blízkych bývalým najmocnejším, tak sa zatiahla ručná brzda, hovorí v deň výročia vraždy Jána a Martiny jeho kolega z redakcie Aktualít Ján Petrovič. Ako vníma uplynulých 7 rokov a kde dnes vidí Jánov odkaz? Táto brutálna a chladnokrvná vražda otriasla celou krajinou. Vražda novinára Ján Kuciaka a jeho partnerky Martiny Kušnírovej zmenila politické dejiny Slovenska a odštartovala aj pokus vyrovnať sa s chobotnicou politicko biznisovo kriminálnych prepojení i záujmov. Stala sa doslova symbolom "Uneseného štátu."."Jedna z hlavných výziev našej spoločnosti je zastaviť ten hlboký cynizmus, ktorý sem niektoré politické elity vnášajú," tvrdí Petrovič. Uplynulo 7 dlhých a ťažkých rokov, no čas sa akoby zastavil. Vtedy vládol Robert Fico a dnes opäť vládne Robert Fico, no a vtedajší policajný prezident už nie je policajným prezidentom, ale je podpredsedom parlamentu a údajným ficovým nástupcom.Čoho symbolom je takýto bumerang, čo to vypovedá o našej spoločnosti a kam vlastne smerujeme?Obávam sa jedného - a to považujem i za jedno z najväčších ohrození tejto doby, a to je hlboký cynizmus, ktorý prinášajú niektoré elity do spoločnosti, kde pri presadzovaní svojich politických cieľov sú ochotní ísť cez čokoľvek. Neprekáža im ani to keď ubližujú ľuďom pretože na konci všetkého vidia iba svoj vlastný prospech, hovorí Ján Petrovič. Ako dobre vieme, so smrťou sa bojovať nedá, dá sa len prijať jej realita a snažiť sa v nej nájsť aspoň nejaký zmysel. O čom teda bolo tých 7 uplynulých rokov? Aký to malo celé zmysel a kde sa dnes ukryl odkaz Jána a Martiny a ich tragického konca? Téma pre redaktora Aktualít a kuciakovho kolegu Jána Petroviča.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

„Členstvo Kyjeva v Nato je jediný základ udržateľného mieru na Ukrajine“, tvrdí Martin Sklenár, bývalý šéf rezortu obrany. „Rusko vie, že proti Nato neobstojí. Kalkulácia voči Aliancii je preňho absolútne neváhodná a preto v Nato je mier a na Ukrajine je vojna, pretože Ukrajina v Nato nie je“, hovorí. Vzťahy pred a po. Aj tak sa začne hovoriť o transatlantických vzťahoch po bezpečnostnej konferencii v Mníchove. Trumpova Amerika tam Európe dala na známosť, nech sa o svoju bezpečnosť postará prioritne sama. A že s ňou Donald Trump nepočíta pri stole, za ktorým sa vyjednáva koniec Putinovej agresie. K tomuto stolu sa – paradoxne – musí dobíjať aj samotný Vododymyr Zelenskyj. „Aby sme zostali relevantní, musíme do toho vstúpiť aj cez vyššie výdavky na obranu“, zaznieva z európskych diplomatických zdrojov. Šéf Nato už obchádza členské štáty, aby s nimi o navyšovaní hovoril. V dnešný štvrtok sa zastaví v Bratislave. Ešte v januári apeloval, že „buď zvýšime výdavky na obranu, alebo sa môžeme začať učiť ruštinu“. (A práve v deň, keď tú ruštinu v Moskve počúvali Andrej Danko a spol.)Dostanú Európu vyššie výdavky na zbrojenie do hry a k stolu, pri ktorom sa rozhoduje o osude Ukrajiny a vlastne aj o bezpečnostnej architektúre starého kontinentu? A koľko by Slovensko utiahlo, ak už dve percentá HDP na obranu nám dávajú zabrať? Téma pre exministra obrany Martina Sklenára. Ako vidí naše vyhliadky, ak nás k stolu prestávali pozývať spojenci? „Trump je vyjednávač. Využíva všetky metódy, ktoré má k dispozícii. Ak sú to aj hrozby voči spojencom, on ich vníma ako legitímnu taktiku. Samozrejme Európania to vnímajú ako nátlak“, tvrdí Sklenár. Európa sa podľa neho musí zariadiť na alternatívu, že Spojené štáty sa z nej vojensky stiahnu. Naopak Rusko podľa Sklenára cíti priležitosť dosiahnuť to, čo vždy chcelo. „Nemá záujem vyriešiť Ukrajinu. Pre nich je to nástroj, ako riešiť celky pre nich omnoho nebezpečnejšie. Európsku úniu. Nato pre nich nie je až také nebezpečné, lebo vedia, že nikdy nebude útočiť na Rusko. Ak, tak len reagovať na situácie. Oni to vedia. Nato je však pre nich osožné, aby mohli vytvárať pocit ohrozenia. Pomáha to Putinovi vnútropoliticky sa udržať. Ale EÚ svojim ekonomickým modelom a blahobytom a rozvojom je model, s ktorým Rusko nedokáže súperiť. Preto ho musí rozložiť a poraziť“, vysvetľuje exminister Martin Sklenár. Čo sa týka avizovaného navyšovania výdavkov na zbrojenie vrámci Nato Sklenár očakáva, že sa to ustáli na úrovni medzi tri a pol až štyrmi percentami HDP. „Je to stále menej, ako byť vo vojne a dávať výdavky na obranu, ak na vás niekto útočí. Výdavky Ukrajiny na obranu sú v dvojciferných čísla percent HDP, čiže cez desať percent. Rusko dáva do sedem percent na vojnu“, hovorí. „Čím viac vydáme na obranu, tým menšia pravdepodobnosť je, že budeme mať ničivú vojnu“, dopĺňa. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Naše školstvo žije ešte v dobách Márie Terézie. Polovicu učiteľov treba prepustiť a tým ostatným dvojnásobne zvýšiť platy, aby to bolo atraktívne povolanie. Reformu vzdelávania treba začať v Materských škôlkach, tvrdí Michal Ukropec. Ako opätovne naštartovať príbeh Slovenska a kde je problém našich startupov a odlivu mozgov?Aktuálne ekonomické a priemyselné vyhliadky na rok 2025 nie sú priaznivé - najmä pre Nemecko, čo je dôležitý partner Slovenska na európskom trhu. Napriek problémom v slovenskej ekonomike a klesajúcim ratingom v strednej Európe môžu situácii pomôcť strategické kroky slovenských inovatívnych biznisov, najmä čo sa týka ich orientácie na svetovom trhu. Hovorí odborník na priemyselné inovácie a bývalý startupista Michal Ukropec. On sám podniká od strednej školy, prvých zamestnancov prijímal už počas štúdia na vysokej škole a dnes je šéfom globálnej slovenskej firmy, ktorú pred štvrťstoročím založil a aktuálne v nej dohaduje obchody aj s veľkými hráčmi svetového biznisu. Ako sa buduje na Slovensku úspešný Startup, prečo z našej krajiny uteká tak veľa mladých múdrych mozgov, kde robíme chyby pri vzdelávaní našich detí, prečo je chybou neinvestovať do vedy a vzdelávania - a aké to bude mať následky na nás všetkých? No a napokon, aké výhladky čakajú na takto nepripravené Slovensko v dnešnom turbulentnom a čoraz nestabilnejšom svete plnom globálnych predátorov? Raz to dno "hitneme" a potom to azda pôjde už len vyššie, to ale nie je najšťastnejšia stratégia. Podstatné u nás je však vyhrať voľby, nie budovať budúcnosť, hovorí Ukropec Za údajne "staré zlaté časy" nemôže nič viac, ako naša zlá pamäť, tvrdí. "Ten progres od Novembra 1989 je brutálny a to nie vďaka, ale napriek vládam, ktoré tu vládli," dodáva.Ráno Nahlas, s Michalom Ukropcom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Sme na začiatku týždňa, v ktorom si pripomín ame zlom v dejinách tejto krajiny – pred siedmimi rokmi zavraždili Jána a Martinu. Investigatívneho novinára a jeho snúbenicu. Len preto, že si robil svoju prácu – poodkryl záves, za ktorým si nažíval biznis, organizovaný zločin a najvyššie poschodia politiky. Vražda otriasla nielen spoločnosťou, ale aj vtedajšou vládou. Ak Robert Fico najprv v priamom prenose núkal milión za informácie, ktoré by vraždu ozrejmili a utíšili celospoločenský otras, námestia sa nakoniec striasli jeho. A z výslnia najsilnejšieho muža krajiny sa prepadol na politické dno, keď od neho utekali dovtedy najbližší. A ak sa vtedy zdalo, že je to jeho koniec, s odstupom piatich rokov opäť zostavoval vládu. A odstup siedmich rokov – siedmich po Jánovej vražde - však aj do jeho uší opäť prináša ozveny námestí. Rovnaké ako vtedy: pád vlády a predčasné voľby. A on, štvornásobný premiér? Chodí za Putinom, stretáva sa s Orbánom, kritizuje Brusel. A Zelenského… A ukazuje na Trumpa, že veď robí to isté.Kde sme po siedmich rokoch od vraždy investigatívneho novinára a jeho snúbenice – Jána a Martiny? Pozrieme sa na to s jeho šéfredaktorom Petrom Bárdym, ktorý finišuje s pokračovaním politického profilu premiéra Fica. Ak ten prvý bol o jeho posadnutosti mocou, tento má byť o posadnutosti pomstou.Prečo o ňom píše ďalšiu knihu? „Lebo ovplyvňuje životy ľudí“, reaguje. „Je chybou, že ľudia nevnímajú politiku ako bežnú súčasť života. Sú v tom, že je to o víkendových politických diskusiách. Ale to je najmemnší dosah politiky“, vysvetľuje svoju motiváciu venovať sa analyticky Robertovi Ficovi. „Najväčší dosah politiky je život, ktorý žijeme. Čiže zdravotníctvo, školstvo, dane, ceny atď. To všetko je dôsledkom politiky. A Robert Fico to ovplyvňuje najviac“, hovorí šéfredaktor Bárdy. Problémom je podľa Bárdyho fakt, že Roberta Fica už tá klasická denno denná politika nebaví. „Jeho to už otravuje riadiť štát“, hovorí. „Skôr by ho bavilo chodiť po konferenciách, podávať si ruku s Putinom, robiť šokujúce či pekné gestá… On by vlastne chcel byť prezident“, vysvetľuje. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Donald Trump hrá na krátke, rýchle a okázalé víťazstva, ale v ekonomike oveľa viac záleží na dlhodobých vzťahoch a vzájomnej dôvere takže takéto narušenie dôvery povedie k utrpeniu všetkých, hovorí v Ráno Nahlas o obchodných vojnách, ktoré odštartovala americká administratíva, ekonóm Martin Šuster. Podľa neho sa USA vracia do čias nefunkčnej minulosti, no a dôsledkom bude zabrzdenie celosvetovej ekonomiky, ako i rast inflácie.Americký prezident aktuálne pohrozil zavedením ciel na dovoz áut. Clá by mohli vstúpiť do platnosti už začiatkom apríla. Donald Trump chce svojou colnou politikou zmeniť celú podobu globálneho obchodu. "Po kovidovej kríze, ktorú rozpútal nemysliaci vírus, a po energetickej kríze, ktorú rozpútal iracionálny diktátor, sme na prahu obchodnej vojny – ktorú rozpútava krajina inak známa racionalitou, efektivitou a pragmatickosťou. Snáď bude obchodná kríza najmenšia z týchto troch po sebe idúcich kríz, ale nie je to úplne jasné.. Nik nebude z obchodnej vojny profitovať," tvrdí ekonóm Martin Šuster z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.Počúvate Ráno Nahlas, tentoraz o hrozbe špirály obchodných vojen, ale i o politike ciel, protekcionizmu a izolacionizmu, čo v minulosti (ako vieme) viedlo k zásadným ekonomickým otrasom - ako aj veľmi vážnym politickým následkom.Aké ekonomické vyhliadky teda čakajú na Slovensko, aké šance v tomto globálnom súboji má EÚ a na aké ceny energií - i vzťahov s našimi kľúčovými partnermi/konkurentmi, sa máme pripraviť? No a prečo je tou najlepšou stratégiou jednoznačne vrátiť Amerike ich úder?Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

To nám Robert Fico s radosťou oznamuje, že Ukrajina príde o tretinu územia nikdy nebude v NATO? Pýta sa v rozhovore Grigorij Mesežnikov v reakcii na status premiéra o telefonáte ruského a amerického prezidenta a dodáva, že „aby nebol prekvapený, po piatich rokoch môžeme my tu v Michalovciach zažívať ruské tanky."Donald Trump v stredu telefonoval s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Dohodli sa na okamžitom začatí rokovaní o ukončení vojny na Ukrajine a na vzájomných návštevách svojich krajín. Až následne potom americký prezident volal ukrajinským lídrom Volodymyrom Zelenskym. Ako čítať kroky USA, ako to ovplyvní vojnu a ako sa môžu po novom nastaviť vzťahy Spojených štátov s Ruskom? Odpovedá politológ, ktorý sa narodil v Rusku a ako jeden z mála expertov predpokladal, že ruský prezident rozpúta plnoformátovú vojnu na Ukrajinu.Politológ považuje kroky Trumpovej administratívy smerom k Rusku a Ukrajine za znepokojivé. „Vladimir Putin a podľa mňa aj celé osadenstvo včera tvárali šampanské alebo možno vodku. Trump v podstate súhlasil s argumentáciou agresora," tvrdí v podcaste a dodáva, že americký prezident sa pridal na stranu agresora.Témou je aj slová USA o tom, že Ukrajine nevstúpi NATO, alebo, že návrat ukrajinských území spred roku 2014 nie je reálny. Mesežnikov odmieta scenár, v ktorom by Ukrajina prišla o svoje územia. „Dá sa predstaviť, že bude dosiahnutá nejaká dohoda, ktorá zmrazí konflikt, ale v žiadnom prípade nie tak, že odovzdá územia pod ruskú suverenitu. Rusko zostane okupačnou silou a Ukrajina sa bude snažiť v priebehu možno dlhšieho obdobia tieto územia vrátiť," komentuje.Politológ v rozhovore tiež približuje, aký postoj má vlastne americký prezident s ruským. „Vladimir Putin ho niečím priťahuje, myslím, že tam sú nejaké prejavy sympatií. Nerád by som špekuloval, že čo je za tým, pretože všeličo sa objavuje, rôzne verzie," tvrdí Grigorij Mesežnikov.V druhej časti podcastu je témou vnútorná politická situácia na Slovensku a vývoj koaličnej krízy.Moderuje Denisa Hopková.

„Počuli ste, že by sa premiér vyjadroval k hroziacim clám pre automobilky, či tým pre oceľ a hliník s ich možným dopadom na košické železiarne? Aby písal nie Elonovi Muskovi, ale prezidentovi Trumpovi?“, pýta sa exminister hospodárstva Karel Hirman.„Ak sa vládni činitelia nevenujú zásadným otázkam, ale boju s vnútorným nepriateľom, výsledkom je, že krajina ide na zotrvačnosť, no bohvie kam“, tvrdí exminister. „Tu ide o životnú úroveň, o fabriky, o zamestnanosť desaťtisícov ľudí“, dodáva. Staronový Donald Trump ohlásil 25-percentné clá na dovoz ocele a hliníka, ich zavedenie však zvažuje aj na dovoz áut, liekov či mikročipov. Amerika sa nimi stane opäť bohatá, hovorí. A hoci Európska únia avizuje odvetu, na Slovensku, ako v krajine s najväčšou produkciou automobilov na hlavu, musíme spozornieť. Hoci tam nesmeruje veľká produkcia ocele, na vývoze áut by sme to zaznamenali citeľne. Čo môže očakávať naša ekonomika s avizovaným zvyšovaním dovozných ciel v Spojených štátoch? A dá sa poučiť z minulosti, keď už raz takéto Trumpove opatrenia Spojené štáty rušili? Téma pre Karla Hirmana, exministra hospodárstva. Utopíme sa v čínskej oceli a globálnej vojne?Hlavnými dodávateľmi ocele a hliníka do Spojených štátov sú krajiny ďalekého východu vrátane Číny. Podľa Hirmana ich export do oblasti EÚ už teraz destabilizuje trh s oceľou a výrazným spôsobom prispieva k problémom európskych oceliarní, vrátane košického US Steelu. „Ak sa (vďaka zvýšeným clám) toky z USA presmerujú do EÚ, utopíme sa tu v čínskej oceli a naše oceliarne neprežijú“, hovorí exminister hospodárstva. „Ak EÚ nezavedie čo najskôr protiopatrenia“, dodáva. „Ale to sa už dostávame do špirály obchodnej vojny globálneho charakteru. História 20. storočia nás učí, že globálne obchodné vojny sa končia globálnymi horúcimi konfliktmi“, Karel Hirman tak poukazuje na poučenie z dejín, so záverom, že „víťazom by tak nebol nikto“. Paradoxom amerických ciel na dovoz ocele môže byť podľa neho samotné ohrozenie amerického majiteľa košických železiarní s dopadom na zamestnanosť. „Samotné železiarne zamestnávajú takmer osem tisíc ľudí. V napojených dodávateľských firmách sú zamestnané ďalšie tisíce ľudí. S tým súvisia rovnako služby a pod. Tu sa už nebavíme o východnom Slovensku, ale o HDP krajiny“, ilustruje možné dopady colnej vojny len v oblasti ocele. Kde je premiér? Ide tu o krajinuSituácia podľa Hirmana dramaticky naberie na vážnosti v prípade avizovaných ciel na dovoz áut do Spojených štátov. Tu by boli podľa neho boli ohrozené desaťtisíce pracovných miest. V tomto exministrovi chýba iniciatíva ministerky hospodárstva Denisy Sakovej a priamo premiéra Roberta Fica. „Počuli ste, že by sa premiér vyjadroval k hroziacim clám pre automobilky, či tým pre oceľ a hliník s ich možným dopadom na košické železiarne? Aby písal nie Elonovi Muskovi, ale prezidentovi Trumpovi?“, pýta sa Hriman. „Ak sa vládni činitelia nevenujú zásadným otázkam, ale boju s vnútorným nepriateľom, výsledkom je, že krajina ide na zotrvačnosť, no bohvie kam“, tvrdí exminister. „Tu ide o životnú úroveň, o fabriky, o zamestnanosť desaťtisícov ľudí“. „Už aj priemyselný zväz avizoval, že zahraniční investori nás obchádzajú. Slovensko napríklad nie je v zozname nemeckých investorov. Sú v ňom Poliaci, Rumuni a Ukrajinci. Už ani pes po nás neštekne. A my tu vidíme zábavku na úrovni vládnej koalície, ktorá si vypisuje listy“, tvrdí Karel Hirman. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Nedá sa spraviť novela Trestného zákona tak, že v nej presne označíte osoby, ktorých sa to bude týkať, ale keby to chceli "našiť" na tých ich ľudí, neurobili by to inak. Cieľom vládnej novelizácie bolo ochrániť "našich ľudí" a odradiť od vyšetrovania korupcie na najvyšších miestach, tvrdí bývalý šéf NAKY. A kde sú v tom všetkom práva poškodených a obetí? Na tie sa zabudlo, hovorí Ľubomír Daňko."Pomohli ste viac ako 1324 zločincom a podozrivým. To je počet osôb, ktorým boli vplyvom novely premlčané trestné stíhania, ich skutky prestali byť trestným činom alebo boli prekvalifikované na priestupok. Patrí sem aj 446 väzňov prepustených z výkonu trestu odňatia slobody. Vo všetkých prípadoch sa však nezmenila jedna vec. Ostávajú po nich poškodení, z ktorých sa mnohí už nikdy nedočkajú spravodlivosti.Korupcia aj daňové podvody sa vďaka novele a ďalším krokom vašej koalície vyšetrujú menej. Menej sa vyšetrujú aj daňové podvody. Nie je to však tým, že by kriminalita klesala. Mnohé skutky totiž po úprave trestného zákona už nie sú trestným činom. A aj tie, ktoré trestným činom ostali, sa po zrušení NAKA a ÚŠP odhaľujú a vyšetrujú menej.To je úryvok z otvoreného listu šéfka Nadácie Zastavme korupciu Zuzany Petkovej, ktorý adresovala poslancom parlamentu zodpovedným za schválenie Novely Trestného zákona prijatej vládnou koalíciu práve pred rokom.Počúvate Ráno Nahlas, tentoraz o vládnej novele Trestného zákona a jej dosahoch na naše životy. S bývalým šéfom NAKY, ktorý dnes pôsobí v Nadácií Zastavme korupciu Ľubomírom Daňkom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Sám Robert Fico pred Vladimírom Putinom vyslal pre diplomatov signál podriadenosti, je to viac ako netradičné“, hovorí Milan Šuplata, ktorý je jeden z päťdesiatky skúsených diplomatov, ktorých prepustil minister Juraj Blanár. Prekresľovali rukopis zahraničnej politiky, no z rezortu sa ozývalo nanajvýš „hlučné ticho“. Zvonku zaznievali hlasy o „tragickej a desivej zmesi arogancie, nekompetentnosti a nepochopenia“, zvnútra však opäť prenikalo len ticho, pomenované „autocenzúrou“. Až prišlo prepúšťanie pod rúškom organizačnej zmeny. A pre deklarované šetrenie sa päťdesiatka zamestnancov rezortu zahraničia ocitla mimo organizačného pavúka. A ak to malo byť pre desaťpercentné šetrenie, paradoxne 150-nových náhradníkov si v tom istom rezorte miesto našla. Vtedy zarezonoval prvý hlas – prepusteného Ivana Novotného. Bol aj o diskriminácii, strachu, prepúšťaní po desiatkach rokov v diplomatických službách, naberaní nových z ruského prostredia, neprofesionalite či o rezignácii. Ako to v rezorte a s rezortom diplomacie vyzerá – v rozkolísaných časoch, keď sa o Slovensku začína rozprávať ako o proruskom partnerovi, s ktorým sa nateraz nepočíta v „koalícii ochotných“? Za oponu nahliadneme s ďalším z prepustených – diplomatom Milanom Šuplatom. Stál za prípravou dôležitého dokumentu pre smerovanie zahraničnej politiky – novej bezpečnostnej stratégie. „Mal som tú možnosť byť pri tom ako drafter, ako ten, kto dáva dokopy slová a vety dokumentu“, spomína. Minister Lajčák bol profesionál, politické „noty“ vedel upratať a vyčistiťDo rezortu diplomacie nastupoval v čase tretej vlády Roberta Fica, ministrom zahraničia bol jeho nominant Miroslav Lajčák. Neprekážalo mu politické tričko vtedajšieho ministra? „Tým, že bol pri kormidle zahraničnej politiky Miroslav Lajčák, bola to garancia vysokej profesionality“, reaguje Šuplata. „To bol človek, ktorý mal renomé aj v zahraničí“, dopĺňa. „Za našu diplomaciu som sa zaňho nemusel hanbiť“, hovorí. Lajčák podľa neho dokázal „upratať a vyčistiť“ občasné politické zásahy. Korčok, Káčer, Wlachovský – znalci diplomacieZa ministra Ivana Korčoka Milan Šuplata postúpil do kancelárie ministra. „Bol som s ním už na veľvyslanectve vo Washingtone“, spomína. „V kancelárii ministra som pôsobil za troch ministrov. Hoci mali rôzne charaktery a povahy, všetci boli diplomati profesionáli. Robilo sa s nimi veľmi dobre. Poznali nuancy diplomatického života, vyznali sa v zahraničnej politike, poznali aktérov z cudziny, niektorých partnerov aj dlhé roky...Pre mňa to bola zaujímavá skúsenosť rôznych výkonov profesionálneho výkonu diplomacie“, hovorí Šuplata. Juraj Blanár – minister nenaplnených očakávaníKeď prejde reč k Jurajovi Blanárovi, aktuálnemu šéfovi rezortu diplomacie, Milan Šuplata sa v prvej vete vracia k jeho predchodcom. „Mal som skúsenosť s ministrami, ktorí boli špičkou slovenskej diplomacie. Nie každý minister zahraničných vecí musí byť predtým diplomatom. Mandát od voličov, či silná pozícia v strane, ktorá vás nominovala, môžu byť výhodou“, hovorí. Chýbajúcu skúsenosť so zahraničnou politikou pritom môže podľa Šuplatu nahradiť schopnosť rýchlo sa učiť, tím dobrých radcov a investovaná energia do spoznávania nuánc diplomacie a fungovania rezortu. „Dokonca môže byť naprospech, keď vie (politický) nominant od ministra financií vybaviť peniaze“, poznamenáva Milan Šuplata. Dodáva však, že očakávania sa zatiaľ nenaplnili. „Šetrenie“ na konci ktorého je viac prijatých?V diplomacii, v ktorej sa cení skúsenosť, nie je podľa Šuplatu šetrením prepúšťanie skúsených ľudí. Šetrenie tu podľa neho nie je argumentom. „Ak viete ešte pred voľbami, že budete musieť pre konsolidáciu šetriť, a hneď prvý rok prijmete desiatky ľudí - presné číslo nepoznám, no je to okolo stovky - a potom prepustíte desiatky skúsených ľudí, šetrenie mi nepríde ako dostatočný argument“, hovorí. Na otázku, prečo sa to deje, reaguje „stratou dôvery“ medzi diplomatmi, zamestnancami rezortu a ministrom. Prejavom toho je aj koniec neformálnej komunikácie medzi veľvyslancami, či riadiacimi pracovníkmi ministerstva a samotným šéfom rezortu. „Z toho čo viem, ten kontakt nie je taký intenzívny ako v minulosti, čo je škoda“, pokračuje. „Minister a veľvyslanci boli v minulosti v kontakte cez sms-ky, pravidelne si volali“, vysvetľuje Šuplata. „Kolegom častokrát chýbajú inštrukcie, ktoré potrebujú v kontakte s partnermi v zahraničí. Nie je to dobrá vizitka, ak sedíte okolo stola a vy neviete, aká je pozícia Slovenskej republiky“, hovorí. „Atmosféra na ministerstve je zvlášť medzi tými, ktorí tam pôsobia dlhšie, poznačená skleslosťou. Je tam kombinácia rôznych emócií vrátane humoru, pokiaľ ide o kroky v zahraničnej politike. Niekto je nešťastný, iný rezignovaný, nevie, čo je naša zahraničná politika. A ťažko udávať smer tým, že poviete, že ju máme na štyri svetové strany“, hovorí Milan Šuplata. V rozhovore sa dozviete aj o „signále podriadenosti“, ktorý svetu diplomacie

Fabrikujú úplne bludy, ale robia to presne podľa nôt ruských tajných služieb. Obávam sa, že pôjdu cestou kriminalizácie protestov. Tvrdí o vládnom boji s údajným pučom Tomáš Forró, vojnový reportér a priateľ Mamuka Mamulašviliho. Verejnosti odkazuje aby sa vládnou mocou nenechala zastrašiť a s protestami to nevzdávala. A čo na to šéf Gruzínskej légie?O hrozbe štátneho prevratu tu s vážnou tvárou rozprávali naši najvyšší štátni činitelia, ale neboli ani za pani Štasselovou a neboli ani za mnou, ktorý sa s Mamukom Mamulašvilim dlho osobne poznám. Takže, ak sa tu robí štátny prevrat a vyšetruje sa to, tak prečo tých hlavných podozrivých doteraz vôbec nikto nijako nevyšetruje? Pýta sa v Ráno Nahlas vojnový reportér a Mamulašviliho osobný priateľ Tomáš Forró.Stal sa symbolickou tvárou údajného protištátneho prevratu, ktorý sa iba nedávno zrodil v hlave nášho premiéra. Mal sa stať konkrétnou hrozbou ich údajne pripravovanej násilnej podoby. Śéf Gruzínskej légie Mamuka Mamulašvili. Kto je tento muž roky bojujúci proti ruskej agresií - hrdina ukrajinského odporu alebo človek podozrievaný z vojnových zločinov? A z akých dôvodov by vlastne mal mať prsty práve v slovenskom puči?"To, čo sa tu dnes deje, to je paralelný vesmír. To sú veci, ktoré sú vymyslené a v realite sa nedejú. Čo je však najhoršie, tak tieto obvinenia sú evidentne súčasťou oveľa komplexnejšieho plánu ruských tajných služieb. To je pre naše tajné služby výnimočne znepokojivý moment, pretože je zjavne, že do týchto operácií sa zapojili aj členovia slovenskej vlády. Hovorí Tomáš Forró.Prečo premiér - namiesto toho aby riešil skutočné a vážne problémy tejto čoraz viac kolabujúcej krajiny, siahol po receptúre z dielne tajných služieb? A čo šéfa SMERu viedlo k tomu, aby po narastajúcich občianskych protestoch prišiel z nepodloženými fikciami o protištátnom puči? Čoho sa teda máme báť, násilného Majdanu alebo strach môže vyvolávať paranoidná vládna garnitúra a politicky zneužívaná tajná služba? "Je dosť možné, že nezostane iba pri nejakých mediálnych obvineniach, ale že tu budú reálne pokusy očierniť alebo dokonca vyfabrikovať nejaké obvinenia. Teraz sa zúfalo snažia zliepať hrozby o akomsi prevrate - pričom na to využívajú roky staré fotky, ale môže byť reálne, že už teraz tu niekto fabrikuje na členov opozície, aktivistov či prakticky kohokoľvek, nejaké vymyslené obvinenia na to, aby toho človeka mohli stíhať, kriminalizovať či proste zničiť jeho život," pripomína Forró.No a napokon, aká budúcnosť čaká na Ukrajinu, ktorá sa už bezmála tretím rokom čoraz zúfalejšie bráni krvavej ruskej agresií a čo môžeme s tým všetkým urobiť my, občania?"My sa nebavme o tom, čo môže alebo nemôže urobiť Fico a jeho ľudia. Bavme sa o tom, čo môžeme urobiť my. Sme vyspelá občianska spoločnosť, ktorá sa vie zorganizovať, protestovať a vie dať najavo svoj názor. Je iba na nás, aby sme im toto nedovolili. Takže tým najzákladnejším odkazom je: Nejde o to aby sme sa báli, ale aby sme konali a nedali sa. "Témy pre Tomáša Foroóa, vojnového reportéra, ktorý realitu tejto vojny dôverne pozná a osobne pozná aj šéfa Gruzínskej légie Mamuka Mamulašviliho.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobsinský.

Dnes sa po celom Slovensku a aj medzi Slovákmi v zahraničí organizujú veľké protivládne protesty. Za organizátorov bratislavských protestov prišla do štúdia Lucia Štasselová z občianskeho združenie Mier Ukrajine. Protesty žiadajú výmenu premiéra.Ako dlho budú trvať protesty? Prečo na väčšine nevystupujú politici, hoci malú časť protestov organizuje strana Demokrati? A čo presne vlastne protestujúci chcú?Premiér Fico je so svojimi konšpiráciami o puči na smiech a svojimi tlačovkami nahráva komikom, hovorí Lucia Štasselová. Zadržaného Ukrajinca, údajne podozrivého z údajného puču, Mier Ukrajine nepozná a nevedia ani, či existuje.Antisystém chce podľa nej dosiahnuť iba kolaps.Aký zmysel majú protesty a ako sú organizátori pripravení na možné provokácie?Nahrával Peter Hanák.

Námestia sú perspektívnejšie pre túto krajinu ako aktuálny parlament, vidím v nich nádej, tvrdí dramaturg Novembra’89 Ladislav Snopko (podcast)„Problém námestí nie je odchod krajiny z Európskej únie. Problém námestí je o mentálnom odchode Slovenska z prostredia civilizovaných krajín“, tvrdí Ladislav Snopko, disident, zakladateľ Verejnosti proti násiliu, jeden z dramaturgov námestí Novembra’89. „To, čo sa tu momentálne deje, je o strate ambícií fungovať civilizovane v civilizovanom svete“, vysvetľuje. Dnešné Slovensko má podľa neho okrem volebných miestností dva typy miest, kde sa rozhoduje o jeho budúcnosti. Tým prvým, oficiálnym, ale bez dobrej povesti – ako podčiarkuje - je parlament a druhým sú tu už tridsaťšesť rokov námestia našich miest. Námestia ako pamäť úsilia občanov Slovenska o slobodnú a demokraticky spravovanú krajinu. To sú slová jedného zo zakladajúcich členov Verejnosti proti násiliu, dramaturga námestí z Novembra’89, človeka disentu, neskoršieho trojnásobného ministra kultúry Ladislava Snopka. Už krátko po predčasných voľbách, ktoré poslali Roberta Fica opäť na úrad vlády, hovoril, že „boj za slobodu sa neskončil Novembrom’89. Dnes musíme pokračovať“. Písal sa prvý február 2024. Máme tu február 2025 a námestia sa opäť plnia a opäť z nich zaznieva obava o osud krajiny a odhodlanie brániť jej demokratické smerovanie. Ak Snopko ako pamätník a protagonista Novembra pripomína, že námestia v roku 1989 zrušili komunistickú totalitu, v roku 2018 zas odrazili prvý pokus o Ficovu autokraciu, ako vidí ich aktuálny rádius? „Problém námestí nie je odchod krajiny z Európskej únie. Problém námestí je o mentálnom odchode Slovenska z prostredia civilizovaných krajín“, tvrdí. „To, čo sa tu momentálne deje, je o strate ambícií fungovať civilizovane v civilizovanom svete“, vysvetľuje Ladislav Snopko. Spôsoby mocných tu podľa niekdajšieho dramaturga Novembrových námestí nabrali „negustióznu podobu“. „Sludujeme tu, zjednodušene povedané, boj dvoch zúfalstiev. Jedno reprezentujú námestia, plné zúfalý ľudí, lebo im uteká svet pod rukami a chcú to zastaviť. Druhé reprezentuje zúfalstvo mocných, s premiérom na čele, ktorí vidia, že im uteká moc spod rúk a chcú si ju zúfalo udržať“, hovorí. Kritickým je podľa neho fakt, že boj týchto zúfalstiev sa deje nad priepasťou, do ktorej sa rúti krajina. „Problémom už nie len to, či uspejú námestia. Problém je aj to, ako bude potom“. Ladislav Snopko tu naráža na fakt, že krajina sa podľa neho nachádza hospodársky i politicky „nad priepasťou“. Sebakriticky – a tu myslí na aktérov Novembra’89 a prvých ponovembrových vlád – hovorí o zanedbaní investícií do vzdelania. „Krajina, ktorá podporuje vzdelanie a kultúru na prvom mieste, podporuje mentálne zdravie svojich občanov. Vzdelaný a múdry, rozhľadený občan vie, ako má fungovať jedna spoločnosť. Takých občanov sme nevychovali“, uvažuje Snopko. „Vzdelanie a kultúra hovorí – nie všetko sú peniaze, nie všetko je plný válov, nie všetko je nové auto každé tri roky atď. A toto nám odišlo. To je tá bieda, ktorú cítim v tejto krajine“, hovorí. Chýba tu podľa neho „pamäť“, „úvahy o hodnotovej nadstavbe“, „svetonázorová polemika“. A príčinou toho stavu nie je podľa Ladislava Snopka aktuálna politická garnitúra, je len dôsledkom rezignácie na vzdelanie a kultúru.„Robert Fico je len dôsledkom toho, že sme rezignovali na vzdelanie a kultúru v tejto krajine“Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Nechcem na nikoho ukazovať prstom, ale to mlčanie sociálneho systému ma desí, hovorí na margo vražedného vyčíňania v škole v Spišskej Starej Vsi sociálna poradkyňa Ida Želinská. Ako upozornila, pri tomto prípade, "sociálka" musela byť dlhodobo prítomná, otázkou preto je, prečo systém takto fatálne zlyhal. Problém však je aj v nastavení našej spoločnosti, zosurovení mravov, obchádzaní pravidiel a dlhodobá decimácia systému sociálnoprávnej ochrany detí.Kým vládna garnitúra rieši fabulácie o údajnom protištátnom puči či to, koľko pohlaví napíšeme do Ústavy, krajina má celkom iné - skutočné a naozaj systémové problémy. Jedným z takýchto vážnych problémov je aj radikalizácia našej mládeže a až zúfalo nedostatočná starostlivosť o deti v problémoch.Po vražednom terorizme na bratislavskej Zámockej ulici, prišla smrteľná šikana v Parchovanoch no a iba pred pár týždňami udrelo radikálne zlo opäť. Tentoraz malo podobu nožom ozbrojeného gymnazistu, ktorý dlhodobo vykazoval veľmi problematické správanie až za hranou zákona. Systém to však nedokázal vyriešiť a tak sa obeťou útočníka stala obľubená učiteľka i útočníkova spolužiačka.Sú teda deti pre nás naozaj prioritou, tak ako sa tým dookola verejne zaklíname? Prečo systém ochrany našich detí opakovane a fatálne zlyháva a čo môžeme urobiť aby sa podobné tragédie - a to v čo najväčšej možnej miere, už neopakovali?Témy pre sociálnu poradkyňu Idu Želinskú. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

„Tradícia našich kritických no pokojných protestov je veľmi cenná“, hovorí riaditeľka Via Iuris Katarína Batková. „Je dôležité je mať odvahu postaviť sa za občianske práva“, hovorí. Možnosť vystúpiť na tribúne pred bratislavským štyridstať tisícovým zástupom brala ako „občiansku česť“, zároveň cítila potrebu „poďakovať sa, že tam prišli, lebo je to veľká vec“.Pobúrenie, ohradenie sa pociťované ako povinnosť a sedemnásobná výzva. Kroky premiéra Fica a jeho ľudí vyprovokovali ďalšiu otvorenú iniciatívu. Po stovkách psychológov a psychiatrov, po akademickej obci, pedagogických a odborných zamestnancoch v školstve, po skautoch, či cirkvách a desiatkach tisícov občanov na námestiach sa ozýva aj napádaný mimovládny sektor. Pod jeho otvorený list sa už podpísala päťstovka mimovládnych organizácii. Platforma pre demokraciu v ňom sformulovala pobúrenie nad správou vecí verejných a z príklonu k Putinovmu Rusku. Ale aj výhradu voči krokom vlády, ktoré idú proti samotným princípom demokracie. Minister obrany Robert Kaliňák už stihol cez víkend odkomunikovať, že vláda chystá mimovládkam finančný audit.Aká je cesta práva pre Slovensko? Via iuris pre krajinu, z ktorej sa ozýva záplava otvorených listov ? Téma pre Katarínu Batkovú, výkonnú riaditeľku rovnomennej mimovládky. „Demokracia si vyžaduje aktívneho občana, ktorý kontroluje výkon moci. My vláde moc len prepožičiavame. Nachvíľu, na tie štyri roky. My sme tí, ktorí by sme ich mali kontrolovať a rovnako vyvodzovať zodpovednosť, ak sa nám nepáči, ako spravujú krajinu“, hovorí.„Táto krajina nepatrí politikom, patrí ľuďom. Je nefér od politikov, keď hovoria, že jediným spôsobom ako môžeme ovplyvňovať veci verejné, je odkaz na to, že si máme založiť politickú stranu. Nie. Každý občan má právo zapájať sa do správy veci verejných. Vyplýva mu to priamo z ústavy. A ústava nám dáva celý diapazón možností, ako to využívať“, dopĺňa. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Mimoriadna inventúra všetkých kľúčových inštitúcií štátu, ale najmä Katastra nehnuteľností. To je odporúčanie šéfa NKÚ v exkluzívnom rozhovore pre Ráno Nahlas. Podľa neho po hekerskom útoku nemáme istotu, že nedošlo k posunom na listoch vlastníctva. Prípad odhalil zásadné rezervy v kybernetickej bezpečnosti Slovenska, ako i masívne mrhanie financií v oblasti informatizácie, tvrdí Ľubomír Andrassy. A prečo si štát nenajme služby firmy Eset?Kataster nehnuteľností čelil masívnemu útoku neznámych hekerov. Útok, ktorý Katastrálny úrad doslova paralyzoval, tak v plnej sile odhalil slabiny v oblasti kybernetickej bezpečnosti kritickej infraštruktúry nášho štátu."Ak celý projekt vznikal v roku 2007 a mal byť spustený do prevádzky v roku 2012, tak my sme sa pozreli na tento projekt v roku 2019. Vtedy sme skonštatovali, že ani 7 rokov po tom ako projekt mal slúžiť občanom i štátnym inštitúciám, tak nič v tom čase nefungovalo. Čo je však ešte horšie, štátne úrady, ktoré za tento projekt zodpovedali, verejnosť - i Brusel (ktorý to platil) zavádzali a tvrdili, že všetko funguje, čo ale vôbec nebola pravda." Tvrdí šéf NKÚ pre Aktuality. Do informatizácie Slovenska pritom Európska únia naliala už niekoľko miliárd eur, výsledky v podobe moderného digitálneho štátu na úrovni 21. storočia sú však až neuveriteľne žalostné. Natíska sa preto logická otázka: Kam všetky tieto peniaze vlastne išli, kto z nich mal skutočný profit a prečo je stav digitalizácie - ale i kybernetickej bezpečnosti tohto štátu, na tak chabej úrovni?Na premrhané financie v oblasti informatizácie pritom dlhodobo upozorňuje aj Najvyšší kontrolný úrad. Ten ale aktuálne čelí čoraz častejším a ostrejším útokom. Dôvodom sú zistenia jeho kontrolórov voči ktorým sa kontrolované subjekty bránia šikanou či dokonca zastrašovaním. Namiesto nápravy odhalených nedostatkov si za verejné zdroje najímajú právnikov, ktorí sa snažia kontrolu nielen sťažiť, ale dokonca chcú utajiť jej výsledky pred verejnosťou, hovorí pre Aktuality šéf NKÚ Ľubomír Andrassy."Ak sa budú v dôležitých štátnych funkciách objavovať ľudia ako Majka z Gurunu na Štrbskom plese a ak budeme do pozícií v rámci kľúčových inštitúcií štátu pre riadenie krajiny v mimoriadnych situáciách dosadzovať ľudí nie na základe odbornosti, ale na základe ich kamarátstva s politikmi, tak schopnosť štátu reagovať na výzvy doby bude čoraz komplikovanejšia a občania si budú čoraz viac klásť otázku, či je Slovenská republika vedená ľuďmi, ktorí vôbec tušia, kam ju chcú doviesť a majú aspoň nejakú predstavu, ako má fungovať moderná demokratická krajina." odkazuje verejnosti šéf štátnych kontrolórov. Vzhľadom na závažnosť zistení NKÚ, ich celospoločenský dosah, opakovanú relevantnosť, ale rovnako tak i rastúcu mieru tlaku na NKÚ, sme sa v Aktualitách rozhodli poskytnúť šéfovi Najvyššieho kontrolného úradu pravidelný priestor na zistenia kontrolórov NKÚ.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Robert Fico je v politike už 30 rokov, no dnes robí detské a školácke chyby. Zmenil sa, prestal počúvať a nejdeme dobrým smerom, hovorí v rozhovore jeho bývalý koaličný partner Béla Bugár.Keď po vražde novinára Jána Kuciaka v roku 2018 žiadali masy protestujúcich po celom Slovensku odchod Roberta Fica z úradu vlády, k uskutočneniu tejto požiadavky dopomohol aj jeho koaličný partner. Fico je dnes v podobnej situácii. Opäť je predseda vlády a opäť vyšlo do ulíc takmer 100-tisíc s požiadavkou na jeho odchod. Podľa bývalého predsedu strany Most-Híd sa jeho niekdajší koaličný partner zmenil a nepočúva. „Mne sa zdá, že sa už len uplatňuje technika moci," hovorí v podcaste.„Na jednej tlačovke povedal, že Bugár podľahol tlaku ulice, ale že on bude iný. Asi ráta s tým, že protesty zosilnejú, ale on si hovorí ‚no a čo‘. A to je zlé, pretože tým pádom nejdeme dobrým smerom. Napätie bude len rásť," skonštatoval.Robert Fico sa podľa neho zmenil aj v tom, ako pristupuje k samotným koaličným partnerom. „Momentálne pôsobí tak, že ho to vôbec nezaujíma. Napríklad povedal, že pomaličky stráca poslancov, lebo dve koaličné strany bačujú ako bačujú a že to nie je premiérska téma. Lenže je to téma pre predsedu vlády. Preto hovorím, že sa zmenil."

„Už len štyristo nových hrobov v Užhorode, ktoré zmenili park na cintorín. A má to byť len tretina tých, ktorí sa hoci v rakve no vrátili. Po zvyšku nie sú zatiaľ stopy“. Realita dnešnej Ukrajiny očami Pavla Vilčeka, ktorý vedie najväčšiu charitu na Slovensku – Spišskú katolícku charitu. Premiérovi by podľa neho pomohla „terapia Ukrajinou“. Detail, ktorý udrie do očí každému – takmer úplná absencia mužov v produktívnom veku a množstvo čerstvých hrobov. A na otázku: „Čo potrebujete?“ jednoznačná odpoveď – „liečiť ľudské traumy spôsobené vojnou“. Momentum zachytené v reportážnej správe z čerstvej cesty na Ukrajinu. A ak v niektorých mestách akoby ani vojnu cítiť nebolo, vyvracať to majú miestne cintoríny. Denne tam kopú nové a nové hroby. Za obeťami Putinovej agresie pritom nezostávajú len mŕtvi vojaci, ale aj rodiny bez otcov, manželov, synov či bratov. „A hoci mŕtvym už pomôcť nedokážeme, stále sú tu ich rodiny a blízki. Tí potrebujú našu pomoc viac ako kedykoľvek predtým“. Z Ukrajiny sa čerstvo vrátila najväčšia charitatívna organizácia na Slovensku – Spišská katolícka charita. A hoci sa stará najmä o núdznych, v kontexte toho, čo sa deje v posledných dňoch a týždňoch na Slovensku, verejne dala podporu „nenásilnej forme vyjadrenia občianskych postojov“, „pokojným zhromaždeniam“ a „demokratickým hodnotám“. Odmietla rovnako „akékoľvek rozdeľovanie spoločnosti“. Len dva dni pred vyhlásením tu z úst premiéra zaznelo, že na námestiach kričí tretina Ukrajincov! Charita nielen ako pomocná ale i ochranná ruka pre tých v núdzi i napádaných politikmi? Na tému sa pozrieme s Pavlom Vilčekom, ktorý vedie spišskú charitu. „Mestá a dediny bez mužov, a ak, tak v uniformách“, rozvíja „do oči bijúce“ detaily z Ukrajiny Pavol Vilček. V Užhorode, ktorý je od frontovej línie vzdialený na vyše tisíc kilometrov, vojna podľa neho už aj park mení na cintorín. „Už tam je nejakých štyristo nových hrobov. A miestni hovoria, že z ďalších toľko obetí vojny ani nemali čo pochovať“, rozpráva riaditeľ charity. Tragédiou vojny sú detské siroty, na ktoré upriamuje pozornosť Vilček. „Len v Mukačeve sa staráme o stopäťdesiat detí“, uvádza. A za ich príbehmi nie sú len padlí otcovia, ale aj tragédie matiek, ktoré to nezvládli. „Naše psychologičky poznajú bolestné prípady žien, matiek, ktoré sa pre besnenie ruských vojakov v prvých dňoch agresie upili k smrti“, pokračuje Vilček. Hovorí pritom o obetiach, ktorých psychika neuniesla následky hromadného znásilňovania. „Musím povedať, že najnúdznejší ľudia Európy sú dnes na Ukrajine a v charite sa im snažíme pomáhať“, rozpráva Pavol Vilček. Majú pritom skúsenosť, že neraz ich ľudia odkázaní na pomoc označovali až výrazom „Bog“. „Keď sa zrazu zjavili s pomocou, pre tých ľudí boli doslova Bohom. V beznádeji už ani nevideli svetlo na konci tunela. A zrazu niekto príde, dokonca zo Slovenska, a prinesie im pomoc“, vykresľuje položenie Ukrajincov zasiahnutých Putinovou agresiou. „To najhoršie, čo vidím na Ukajine, je nenávisť. My si to nedokážeme predstaviť, koľko je v nich nenávisti. Voči Putinovi, Rusom. Voči okupantom, ktorí k nim prišli“, pokračuje Vilček. Terapia Ukrajinou pre slovenského premiéraČo hovorí na fakt, že s týmto nenávideným Putinom sa stretáva premiér Fico, pýtam sa riaditeľa Vilčeka. Nekazí Charite týmto príklonom k Moskve ich misiu medzi Ukrajincami? „Oni sú na pomoc odkázaní. A bežní ľudia, s ktorými som sa stretol politiku neriešia. Oni trpia. Keď trpíte, neriešite nejakého premiéra zo Slovenska“, hovorí. Dodáva, že jeho skúsenosť je zo západu Ukrajiny. „Istotne, keby sme šli viac na východ – už do Kyjeva, či bližšie k frontovej línii, bolo by to iné“, dodáva.Postoj premiéra by podľa Vilčeka mohla zmeniť „terapia Ukrajinou“. „Iste. Už len štyristo nových hrobov v Užhorode, ktoré zmenili park na cintorín. A má to byť len tretina tých, ktorí sa hoci v rakve no vrátili. Po zvyšku nie sú zatiaľ stopy“, tvrdí. Čo urobila táto skúsenosť s ním? „Uvedomil som si, ako sa máme na Slovensku dobre. Oni tam trpia“. A tento fakt ho „ranil“ pri vyjadreniach premiéra o nevďačných Ukrajincoch na slovenských námestiach. „Že nedokážeme vidieť doslova tých ubolených Ukrajincov, ktorí trpia vojnou“. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Tragédia v Spišskej Starej Vsi kde mladý páchateľ zavraždil učiteľku i spolužiačku sa môže zopakovať. "Toto je systémový problém, ktorý musíme vyriešiť a kým nevytvoríme systém starostlivosti o takýchto rizikových či zraniteľných mladých ľudí, tak dovtedy budeme paralyzovane čakať, kedy sa niečo takéto udeje znova, hovorí šéf internetovej poradne pre mladých IPčko Marek Madro. V dnešnom Ráne Nahlas budeme hovoriť o pozadí tejto tragédie, ale najmä o zlyhaní systému, ktorý by mal chrániť naše deti."Trendy, ktoré pozorujeme vo svete, trendy teroristických útokov ako prejavov rastúcej radikalizácie, tak oni sa postupne presúvajú aj sem - k nám, a naša spoločnosť, náš systém a ani naše školstvo na to vôbec nie sú pripravené," varoval v Ráno Nahlas ešte v lete minulého roka šéf internetovej poradne pre mladých IPčko Marek Madro. No a to radikálne zlo pred ktorým varoval napokon s plnou silou aj naozaj udrelo. 16teho januára v Spišskej Starej Vsi študent druhého ročníka gymnázia v priebehu niekoľkých minút brutálne zavraždil svoju učiteľku ako i svoju spolužiačku, pričom ďalšiu študentku - ktorá kamarátku bránila vlastným telom, ťažko zranil.Toľko chladné fakty, čo sa však za nimi naozaj skrýva?"Tento prípad je inštitúciami veľmi podrobne zmapovaný. A áno, myslím si, že k tomuto prípadu naozaj nemuselo prísť," konštatuje šéf IPčka.Ako sa teda mohol jeden mladý človek takto zradikalizovať až do úlohy chladnokrvného vraha - a nikto si to naozaj ani nevšimol? Ako je možné, že systém, ktorý by mal chrániť tých najbezbrannejších v našej spoločnosti - deti, takto fatálne zlyhal? Prečo po bratislavskej Zámockej, Parchovanoch, Vrútkach systém opäť zlyhal a vyprodukoval smrteľnú tragédiu v Spišskej Starej Vsi?Ako teda zmeniť systém, aby sa podobné prípady - v čo najväčšej možnej miere eliminovali, tak aby sme našim deťom - neraz stojacim doslova na samej hrane životných útesov, dokázali poskytnúť kompetentnú a ozaj včasnú pomoc? A kde a prečo sa medzi mladými mužmi rozmáha kult mizogýnie?"Odborníci, s ktorými o prípade diskutujeme, tam vidia filozofiu pravicového extrémizmu nového moderného typu. A takýchto mladých ľudí je na Slovensku naozaj veľa. Teda presnejšie, sú ich desiatky. Len my sme sa za ostatný rok stretli s tridsiatkou takýchto ľudí, s ktorými pracujeme," hovorí Madro a dodáva: "Tých útočníkov je asi jedno percento zo všetkých tých zradikalizovaných mladých ľudí, ale vidíme, že sa nám to deje a obáva sa, že sa to aj diať bude. My môžeme len vytvoriť systém, ktorý začne nás i mladých ľudí efektívne chrániť. Tak, aby tých obetí bolo čo najmenej."Ráno Nahlas, o pozadí tragédie v Spišskej Starej Vsi - vo všetkých jej súvislostiach. So šéfom internetovej poradne pre mladých IPčko psychológom Marekom Madrom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„V Slaviansku sme postavili humanitárne centrum. Z recesie sme ho nazvali Slovenské a žiadne iné. Chceli sme sa postaviť tomu „slovenskému“, ktoré presadzuje ministerka Šimkovičová. Ako Slováci sa nechceme nechať zahanbiť, že budeme vyzerať ako kolaboranti. Ako niekto, kto zastavuje humanitárnu pomoc, kto prestáva pomáhať Ukrajine. Ako jednoduchí ľudia z Oravy či z východného Slovenska sme sa rozhodli vybudovať toto humanitárne centrum“, tvrdí študent práva Marek Janiga, ktorého svojho času kritizoval premiér Robert Fico. Ak je doma aj v nevyberanom slovníku jedného premiéra, za hranicami sedí za jedným stolom s prezidentom a preberá si cenu za líderstvo. Ak si na ňom Robert Fico všimol tak mladícke vyrážky, Petr Pavel svojou prítomnosťou ocenil jeho inšpiratívnosť, úspech a pozitívny vplyv na spoločnosť. Všetko hodnoty, ktoré podčiarkuje ocenenie, ktoré nesie pomenovanie po ďalšej výraznej osobnosti svetovej diplomacie Madeleine Albrigtovej a odovzdáva ho pražská pobočka amerického Aspenovho inštitútu.Mareka Janigu si všimla ako humanitárneho pracovníka a študentského senátora Univerzity Komenského, ktorý na pomoc Ukrajincom napadnutých Putinom založil mimovládku United for Help. Príbeh líderstva a odvahy, ktorý si podľa Aspen inštitútu zaslúži uznanie, zvlášť v týchto náročných časoch. Práve tento Marek Janiga nám bude robiť spoločnosť v dnešnom podcaste. „Podarilo sa spojiť ľudí naprieč vierovyznaniami, názormi, pravica, ľavica, liberáli, progresívci, konzervatívci...Spájajúcim prvkom bola pomoc druhým. Začalo sa to formovať po tom, ako Rusi vyhodili do vzduchu v Chersone priehradu“, hovorí študent a humanitárny pracovník Janiga. Na Ukrajine udržiava a zo zbierok podporuje dva projekty. V Chersone a v Slaviansku. Prvý predstavuje upravené podpivničené priestory miestneho chrámu, v ktorých je päťdesiatka lôžok. V Slaviansku zas humanitárne centrum. Už nie bratia, ale kolaboranti – kvôli Ficovi Pri svoje ostatnej ceste na Ukrajinu, z ktorej sa vrátil len v piatok, počúval medzi Ukrajincami aj zmienky o krokoch premiéra Roberta Fica a jeho ľudí smerom k Putinovi, k prezidentovi Zelenskému, či vyhrážky zastavenia štátnej humanitárnej pomoci a vetovania pomoci EÚ. „Každý vedel, že je tam nejaký Fico, tým, že rozdúchal konflikt s prezidentom Zelenským. Dokonca vedeli také detaily, že bol niekde vo Vietname, v zlatej vani. Veľmi nepríjemne sa mi to počúvalo“, hovorí. Ešte nepríjemnejší však bol pre Janigu fakt, ako sa na Ukrajine vyvinul pohľad na Slovensko. „Predtým nás vnímali ako jedných z najbližších spojencov, ako skutočných bratov. Teraz sa na nás pozerajú ako na semikolaborantov, ako na tých, čo sa stretávajú s Putinom, legitimizujú názory Ruskej federácie“, ilustruje Marek Janiga. Keď slovo biskupov zostáva prázdnymŠtudentovi práva, ktorý je aktívnym kresťanom, chýba v tejto situácii aj jasné stanovisko biskupov. „Cirkev potrebuje zaujať jasný postoj“, hovorí. Nedávne stanovisko katolíckych biskupov označil za „nič nehovoriace prázdne gesto“. Reaguje pritom na list biskupov, v ktorom apelujú na vládne strany, opozíciu, kultúrnu obec a dokonca i na médiá, aby „kompetentne, spravodlivo, zodpovedne a v duchu služby celej spoločnosti pristupovali k svojim vyjadreniam i rozhodnutiam a nezohľadňovali vlastný prospech a záujmy pred verejným dobrom“. „Myslím si, že aj podľa biblického: buďte horúci, alebo buďte studení. Keď ste vlažní, je to akoby nič“, hovorí. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Komunistický normalizátor alebo absolutistický monarcha, tak kto nám tu dnes vlastne vládne? Pýta sa poslanec KDH a osobnosť disentu František Mikloško. Podľa neho Robert Fico zapadá do oboch kategórií - správa sa ako panovník, ktorý si myslí, že mu Slovensko patrí a zároveň funguje ako totalitný komunista, ktorý si November 89 - jeho hodnoty a vzopätie občianskej spoločnosti, doteraz vôbec nevšimol. A aká je dnes úloha nás občanov?"Premiér sa dostáva do pozície monarchu - nad parlamentom i nad nami, občanmi. To dokazuje, že sa stal sebastredným človekom, ktorý si myslí, že iba on je povolaný aby tu vládol . On si asi naozaj doteraz November 89 nevšimol a nevšíma," tvrdí tvár protikomunistických zápasov v ére spred novembra 1989 František Mikoško. Slovensko sa čoraz viac stáva akýmsi rozpadajúcim a kolabujúcim štátom. Po znefunkčnení katasta prišiel heckerský útok aj na zdravotnú poisťovňu, školy čelia opakovaným vlnám bombových vyhrážok a radikalizmus mládeže - bez dostatočnej odbornej pomoci a seriózneho záujmu štátu, opäť smrteľne udrel - tentoraz na východe krajiny. Presne v tej časti krajiny, kde nie tak dávno ubila polícia človeka bez domova prakticky na smrť.Stav školstva, zdravotníctva, ale i kritickej infraštruktúry stále viac upadá, počet ľudí ohrozených chudobou sa šplhá k miliónu a do toho prichádza vláda s konsolidačným balíčkom zvyšujúcim dane i berúcim príspevky na deti. Namiesto riešenia všetkých týchto reálnych problémov však premié parlamentnú schôdzu o svojom odvolávaní nechal utajiť a prichádza so správou SIS o akomsi protištátnom prevrate s ktorou mobilizuje verejnosť voči legitímnym občianskym protestom."V tejto chvíli by boli predčasné voľby vabankom pre oba tábory. Môže sa to zvrtnúť na pár percentách. Ako Fico, tak i opozícia si dnes nemôžu byť istí, že postavia vládu," tvrdí poslanec Kresťanských demokratov.Hrozí Slovensku protištátny prevrat a kto má prsty v tomto puči? Prečo premiér označuje občianske protesty za "Majdan", čoho sa Robert Fico vlastne bojí a pred čím uteká? Vraciame sa späť do čias Husákovskej normalizácie alebo je toto celé len akousi prípravou na predčasné voľby? Ktorým smerom sa vyberie KDH a aká je dnes dejinná úloha elít ale i nás - občanov? "Ja som optimista, musíme to len vydržať. Dnes je kľúčové to, aby sa tu našla skupina ľudí - alebo tomu hovorme elita, ktorá budú v prvej línií zápasu o demokraciu a jej hodnoty. Proste, aby sme nerezignovali. Toto je dnes kľúčová úloha dnešných elít, aby nerezignovali. Ak chceme byť demokratickou spoločnosťou - a nebudeme mať takúto elitu, ktorá nás bude viesť, tak potom na to nemáme nárok," hovorí pre Aktuality Mikloško a dodáva: Toto je doba nielen výziev pre krajinu, ale zároveň aj doba na zrenie ľudí v nej. Každý sa musí rozhodnúť sám za seba a prebrať zodpovednosť. Témy pre poslanca KDH a veterána protikomunistického disentu Františka Mikloška. Počúvate ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Premiér Robert Fico po bezpečnostnej rade zopakoval slová, že Slovensku hrozí prevrat. Hovorí, že na Slovensku je „skupina expertov“ zo zahraničia, ktorá chystá povalenie vlády. Premier sa opiera o utajenú sprúvu - informacie SIS vychádzajú z listín aj informačno-technických prostriedkov. Téma pre Ľubu Lesnú - známu bývalú investigatívnu novinárku z éry mečiarizmu. V minulosti bola poradkyňou premiérky Ivety Radičovej a dnes je externou asistentkou Jána Horeckého (KDH).Podľa Lesnej by mala byť správa SIS zverejnená, aby verejnosť vedela, o čom premiér diskutuje. „Nech ma presvedčia, že tam existujú hrozby. A aj preto, aby si zachovali tvár a my sme pochopili, že konajú správne. Už len kvôli tomu by ju mali odtajniť," konštatuje v podcaste. Za problematické tiež považuje, že Bezpečnostná rada štátu sa nezaoberala organizáciou Brat za brata, ktorá podľa nej predstavuje reálne bezpečnostné riziko. Nedávno o nej informoval Denník N.V minulosti pracovala na kauze únosu Michala Kováča mladšieho. V podcaste približuje svoje skúsenosti so sledovaním „Možno mám takú povahu, že som si z toho veľa nerobila. Povedala som si, že si zastrašovaním nenechám pokaziť svoj život. Nech si ma sledujú, nech zistia, že každý deň chodím so psami na prechádzku."V rozhovore aj spomína vládu Vladimíra Mečiara. Vidí isté paralely medzi súčasnou situáciou a obdobím mečiarizmu. No poukazuje aj na jeden rozidel - dnes je Slovensko členom EÚ a NATO, čo podľa nej poskytuje určitú ochranu demokratických princípov. „Myslím si, že aj preto sa nevyhlásil mimoriadny stav. Museli by vysvetliť členským štátom Európskej únie, čo sa na Slovensku deje, ale donekonečna sa na to nedá spoliehať."Moderuje Denisa Hopková.

„Bojím sa toho, že zabúdame. K moci sa vrátili ľudia, o ktorých vypovedala Kočnerova knižnica“, hovorí Tomáš Madleňák z Investigatívneho centra Jána Kuciaka. „Priamo tí, o ktorých jej terabajty dát niečo hovorili, trestné kódexy priamo písali, podľa toho, čo zistili novinári. Myslím si, že dlžíme Jánovi a Martine, aby sme nezabudli“, dopĺňa. Aj preto o Kočnerovej knižnici píše knihu.Ponárať sa do bahna, ktoré vyplavovala, nebolo vždy príjemné. Napriek tomu mimoriadne dôležité. Odhalila pravdu o krajine, v ktorej sme žili.Kočnerova knižnica.A hoci vo svojom byte Marián Kočner prakticky žiadnu klasickú nemal – ak nepočítame celé krabice a fascikle dokumentov a plné skrinky zbraní – Slovensku poskytol inú Knižnicu. Akú? Pozrieme sa na ňu s jej knihovníkom – Tomášom Madleňákom z Investigatívneho centra Jána Kuciaka. Pod jeho prstami sa rodí kniha o jej tajomstvách. A hovorí pri nej ako o „dlžobe“ Jánovi Kuciakovi a jeho Martinke, lebo tá pravda o krajine bola odhalená len v dôsledku ich smrti. O necelý mesiac si pripomenieme už jej siedme výročie.Pomôže ďalšie odhaľovanie zákutí tajomstiev Kočnerovej knižnice aj odhaleniu pravdy o krajine v ktorej žijeme dnes?„Pre nás bola (Janova a Martinkina vražda), ako by nás niekto oblial studenou a zároveň vriacou vodou. Leby vnímali sme to, že táto krajina je absolútne skorumpovaná, no neboli sme pripravení na to, že jedného z nás boli tí mocní schopní zabiť“, hovorí o svojom rozpoložení v čase po vražde novinára a jeho snúbenice. „Kočnerova knižnica nie je oficiálny názov. Pôvodne sa to volalo Projekt 70. Šlo totiž o sedemdesiat terabajtov dát. A čo obsahovali tieto terabajty dát? Všetko, čo sa policajtom podarilo zozbierať do konca roka 2019 v prípade vyšetrovania vraždy Jána Kuciaka a jeho Martiny. Nešlo len o dokumenty a fotografie, videá z toho, ako vylamovali dvere Andruskovi, Zsuzsovej či Kočnerovi pri domových prehliadkach, ale aj všetko, čo pri nich našli“, vysvetľuje Madleňák. Ak takéto veľké penzum informácií zhromaždila polícia a orgány činné v trestnom konaní, je logické pýtať sa, ako je možné, že opustili prostredie, kde vznikli. A kto ich z prostredia vyšetrovania prípadu vyniesol. Tomáš Madleňák hovorí len o „zdroji“, ktorý tých 70 terabajtov dát priniesol českej investigatívnej novinárke Pavle Holcovej. „Ten zdroj to chcel odovzdať niekomu, komu môže veriť. A Pavle vedel, že naozaj s Jánom Kuciakom spolupracovala. Že to nie je len tak niekto, že má aj kontakty na medzinárodné novinárskej organizácie.“ Podľa Madleňáka to bolo dôležité v kontexte blížiacich sa volieb v roku 2020. „Bola reálna obava, že sa Robert Fico opäť vráti k moci. Ten zdroj sa podľa Pavly obával, že keby sa Fico vrátil, všetky tie dáta by sa mohli – ako to na Slovensku býva – vypariť. Ten zdroj chcel, aby veci dotiahli do konca, že to dlžíme Jánovi a Martine“, vysvetľuje Madleňák. „Medzi tým aj veľké množstvo kompromateriálu na dôležitých a mocných v štáte, ktorý si odkladal Marian Kočner“, pokračuje investigatívny reportér. „To je to bahno, čo sa z Kočnerovej knižnice potom vyplavovalo“, konštatuje. „Je našou úlohou naďalej upozorňovať na to, aký hlboko skorumpovaný systém uneseného štátu vytvorili. Máme o tom jednoznačné dôkazy a Kočnerova knižnica o tom vypovedá“, hovorí Tomáš Madleňák. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Samozrejme, že úcta k funkcií je namieste, ale ak ju vykonáva niekto, kto si tú úctu nezaslúži, tak je veľmi správne, aby sa občania, ktorým to prekáža, ozvali. Tvrdí spoluautor verejného listu premiérovi psychiater Jozef Hašto. Úcta k funkcií sa nedá vynútiť, pripomína."Vaše politické správanie sa vyznačuje čoraz väčšou mierou mocensko-autoritatívneho štýlu, manipuláciou s faktami, klamaním, zhadzovaním a útokmi na politických oponentov, žurnalistov i bežných občanov, ktorí prejavia nesúhlas s Vašou politikou. Neštítite sa útokov na rodiny predstaviteľov opozície, ako to bolo v prípade Šimečkovcov.Vaše politické správanie a proklamované postoje polarizujú spoločnosť a ovplyvňujú v nej emočnú atmosféru. Vedú k frustrácii a nespokojnosti veľkej časti obyvateľov Slovenska. Čoraz viac ľudí uvažuje o odchode z krajiny, nielen z pracovných či študijných, ale aj z osobných dôvodov. Nechcú žiť v krajine, kde sa štátna politika vyznačuje takou mierou pohŕdania, výsmechu a útočnosti.To je úryvok z otvoreného listu, ktorým sa na predsedu vlády Roberta Fica obrátili renomovaní odborníci v oblasti duševného zdravia profesori Anton Heretik a Jozef Hašto. Pod túto verejnú výzvu, v ktorej autori na záver apelujú i na schopnosť premiérovej sebareflexie a možnosti korekcie jeho politického správania - a to vrátane zváženia odchodu Roberta Fica z vrcholovej politiky, sa dotaraz podpísalo viac ako 500 slovenských psychiatrov a psychológov. "Mám dojem, že u premiéra akoby u neho chýbalo presvedčenie o správnosti hodnôt liberálnej demokracie. O demokracií má predstavu, že ten, kto vyhral voľby, mohol všetko a teda má právo aj valcovať tú časť obyvateľstva, ktorá ho nevolila. No v jeho pozícií premiéra má veľkú zodpovednosť voči všetký obyvateľom, ktorí žijú v tejto krajine," hovorí profesor Hašto. Premiér Fico list označil za politický apel, považuje ho za: "hrubé zneužitie profesionálneho poslania autorov na politické ciele" a chce o ňom informovať medzinárodné profesijné združenia a organizácie."Čo zostáva človeku než rešpektovať, že niekto má nejaký názor. Takisto, ako my v našej profesií musíme rešpektovať, že niekto má bludné predstavy alebo halucinácie. T však neznamená, že sa s tým nektriticky stotožním a že s tým budem súhlasiť," reaguje Jozef Hašto a dodáva:"Dôležitou súčasťou spoločnosti sú aj občianske aktivity a keď je dostatok občanov, ktorí sa dokážu asertívne a kriticky vyjadrovať k veciam, ktoré idú za hranu a ktoré zhoršujú fungovanie spoločnosti, tak ich hlas je dôležitý a to ako na individuálnej, tak i na skupinovej úrovni."Počúvate Ráno Nahlas, tentoraz o liste psychiatrov slovenskému premiérovi, jeho reakcií, ale aj o mentálnom zdraví celej našej krajiny. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Veľká časť spoločnosti bude vidieť na vlastnej peňaženke, že sa im darí horšie. Dôsledky konsolidácie tak Robert Fico pocíti aj politicky a preto určite zvažuje i možnosť predčasných volieb ako úniku pred následkami konsolidačného balíčka. Tvrdí to exminister práce, sociálnych vecí a rodiny Jozef Mihál. A dokedy bude udržateľná dnešná rozšafná penzijná politika?Je síce ešte len 21. januára, no prvé dôsledky vládneho konsolidačného balíčka už väčšina z nás cíti prakticky na každom kroku. Vládny balíček za takmer tri miliardy nám zvýšil sadzbu DPH na väčšinu tovarov i služieb, transakčná daň zasa ukrojí podnikateľom no a o krátky čas zaregistrujú mnohé rodiny i okresanie daňových bonusov na deti. Najväčšou obeťou vládnej podoby ozdravovania verejných financií sa pritom stali matky samoživiteľky, naopak za pomyselných víťazov by sa dali označiť živnostníci, ale i penzisti. Rozšafne nastavený penzijný systém totiž povedie k rekordne veľkej sekere v Sociálnej poisťovni. To, čo teda vláda uťahovaním našich opaskov na jednej strane získa, to na strane druhej prakticky okamžite minie na dôchodky. No a doslova za rohom nás čaká už ďalšie kolo ozdravovania verejných financií."V štátnom rozpočte je ešte stále obrovská sekera a určite musí prísť ďalší konsolidačný balíček a môže byť z pohľadu ľudí ešte horší. Zrejme sa už pristúpi aj k zvýšeniu sadzieb dane z príjmu a budú sa asi rušiť i nejaké daňové úľavy, tvrdí exminister Mihál. Obeťou sa podľa neho môže stať aj druhý penzijný pilier kde vláda môže opäť siahnuť k zásadnému zníženiu odvodov.Počúvate Ráno Nahlas, tentoraz o vládnej podobe konsolidácie verejných financií. S exministrom práce sociálnych vecí a rodiny Jozefom Mihálom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Dnes počúvame a hovoríme o ceste Roberta Fica a jeho poslancov do Moskvy viac, ako o ekonomických dopadoch konsolidácie“, hovorí Miroslav Wlachovský, bývalý šéf diplomacie. „Cena za to je však nesmierne vysoká, pretože tak ako Robert Fico poškodil renomé krajiny, to je nevídané“, dopĺňa. V Moskve najprv Robert Fico, potom Andrej Danko a Tibor Gašpar. Po návrate hovoria najprv len o plyne a mieri, v druhej vlne však už aj o „otváraní dvierok“ pre možný výstup krajiny z Európskej únie a Nato. „Chápem, že sa mu koalícia rozpadá. Chápem, že im to nefunguje. A chápem aj to, že za rok a pol vládnutia až tak veľa toho nedosiahli okrem toho, že si zabezpečili beztrestnosť“, hovorí Wlachovský. „Konsolidačný balíček, ktorý nás gniavi, nemá žiaden rastový potenciál. Je to len výberňa peňazí, ktorá nedáva šancu slovenským podnikateľom ani ekonomike k reštartu. Spomedzi susedov sme na tom asi najhoršie. Toto sú veci, ktoré by nás mali znepokojovať. A Robert Fico a spol namiesto sceľovania spoločnosti ešte prikladajú pod kotol“, vysvetľuje. Je to podľa neho dokonalé odklonenie verejnej debaty smerom, ktorá vládnej koalícii vyhovuje. „Dnes počúvame a hovoríme o ceste Roberta Fica a jeho poslancov do Moskvy, než o ekonomických dopadoch konsolidácie“, hovorí. „Cena za to je však nesmierne vysoká, pretože tak ako Robert Fico poškodil renomé krajiny, to je nevídané“, dopĺňa Wlachovský. Hlavnom témou podcastu je však inaugurácia Donald Trumpa. Do úradu sa vráti už v horizonte hodín. Ako 47. prezident Spojených štátov. Kandidát Republikánov v Bielom dome vystrieda Demokrata Joea Bidena. Takmer 83-ročného odchádzajúceho prvého muža Ameriky nahrádza 79-ročný developer, niekdajší vlastník značky Miss Universe, ale i mediálny producent a moderátor televíznej šou, ktorý už raz Američanov presvedčil a bol aj 45. prezidentom Spojených štátov. Vtedy sľuboval migráciu vyriešiť vysokým plotom a covid skôr zľahčoval, Spojené štáty dokonca vyviedol z Medzinárodnej zdravotníckej organizácie. Teraz hovorí o bleskovom vyriešení Putinovej agresie, o colnej vojne s Čínou, o anektovaní Kanady či zaujatí Grónska… A o opravovaní Ameriky. Čo čaká svet – a nás v ňom s Donaldom Trumpom ako novým prvým mužom Spojených štátov? „Môžeme sa obávať hrozby dvíhania ciel. Európska únia patrí medzi hlavných ekonomických partnerov Spojených štátov, čo môžu narušiť clá a môže sa začať obchodná vojna. Špeciálne my na Slovensku s našou produkciou áut z toho profitovať nebudeme, práve naopak“, tvrdí Wlachovský. Budeme hľadať aj odpoveď na otázku, ako ovplyvní Vladimíra Putina s jeho krvavou agresiou voči Ukrajine. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Novinárka, ktorá takmer desať rokov pracovala v Moskve, menuje veci, ktoré by mal Andrej Danko vedieť o Rusku: historický problém Ruska je, že vozí delegácie do Moskvy alebo do Petrohradu, pretože tam naozaj veľa vecí funguje. No možno by pán Danko mal vedieť, že úplne nevyhnutná potravina pre ruskú kuchyňu, ako sú zemiaky, zdražela v roku 2024 skoro o 90 percent, konštatuje v rozhovore novinárka Petra Procházková, ktorá v roku 1992 odišla ako spravodajkyňa Lidových novín do Moskvy a pôsobila tam až do roku 2001.Zdá sa mi, že slovenská delegácia si v Moskve zahrala rolu gašparka v bábkovom divadle. Celkom jej rola sedela, no vôbec nič viac to neznamená, hovorí v podcaste.Približuje, že Rusko je typické obrovskou priepasťou v životnej úrovni medzi veľkými mestami a ruskou dedinou alebo malomestom. „Tam by mal človek zájsť, aby videl, aká je v miestnych obchodoch úroveň zásobovania. Mohol by tam natočiť videá, na ktorých nebude 50 druhov masla ani vynikajúce párky, ale päť druhov vodky a nejaké konzervy."Moderuje Denisa Hopková.

„Vnímam to tak, že je tu snaha zapáčiť sa novej americkej administratíve. A vzhľadom na fakt, že Meta je globálna spoločnosť, môžeme sa obávať minimálne rozšírenia takýchto trendov aj do Európskej únie a Slovensko v nej“, hovorí Daniel Milo, expert na dezinformácie a hybridné hrozby, ktorý stál ešte nedávno na čele Centra na boj proti hybridným hrozbám na ministerstve vnútra. Návrat slobody prejavu na Facebook a Instagram, koniec cenzúre na sociálnych sieťach a viac politického obsahu. Zámery, ktoré nedávno ohlásil úspešný miliardár a ich ideátor Mart Zuckerberg. A dostali nálepku kontroverznosti. Cestou k ohlásenej „slobode“ má byť koniec fact-checkerov a teda overovateľov správ, lebo „že boli politicky zaujatí“. Nahradiť ich majú tzv. Comunity Notes a teda akési korekčné poznámky užívateľov z komunity sociálnych sietí. Zuckerberg ohlásil rovnako viac politiky na svojich sociálnych sieťach a podporu novej Trumpovej administratíve. Čo to môže znamenať pre komunitu užívateľov, ktorá počíta viac ako tri a pol miliardy členov celosvetovo? Naviac v situácii, keď dezinformácie rozvracajú spoločnosti a sociálne siete vyhrávajú voľby. A z Donalda Trumpa sa stáva staronový americký prezident? Témy pre Daniela Mila, experta na dezinformácie a hybridné hrozby. „Vnímam to tak, že je tu snaha zapáčiť sa novej americkej administratíve. A vzhľadom na fakt, že Meta je globálna spoločnosť, môžeme sa obávať minimálne rozšírenia takýchto trendov aj do Európskej únie a Slovensko v nej“, hovorí Milo.„Skúsenosť zo siete X (bývalý Twitter) ukazuje, že zrušením takýchto bariér (v podobe overovania správ) k šíreniu nenávistného obsahu či falošných správ došlo k zásadnému zvýšeniu takéhoto obsahu na danej platforme“, uvádza Milo. Je podľa neho preukázané, že miera toxického obsahu narástla na sieti X o desať percent. „Ak sa niečo podobné bude diať aj na globálnej platforme, akou je Facebook alebo Instagram, nie je to dobrý signál pre nikoho, a ani pre Slovensko“, dodáva. Chcú využiť túto príležitosť, aby ich podnikanie malo čo najlepšie podmienky. To znamená mať dobrý vzťah s nastupujúcou administratívou Trumpa. Toto je podľa mňa najlogickejšie vysvetlenie. Hľadať za tým rozhodnutie, ktoré by bolo založené na nejakých dátoch o cenzúre, alebo že by boli hlasy Republikánov úmyselne umlčiavané, na to nevidím žiadne potvrdenie. Ide o politický ťah vedenia Mety, ktorá sa snaží byť na strane víťazov“, hovorí Milo. V Európe sme pred možným dôsledkami zmien v nastaveniach Zuckerbergových sociálnych sietí podľa Mila „na papieri“ chránení veľmi dobre. Hovorí pritom o Digital services acte. R ozhodujúce však bude podľa neho uplatňovanie tejto úpravy v praxi. „Veľmi veľké online platformy majú povinnosť vyhodnocovať riziká a na ročnej báze o tom majú podávať správu. Medzi systémové riziká patrí aj šírenie informácií, ktoré majú negatívny dosah na demokratické procesy, verejný diskurz a volebné procesy“, vysvetľuje. Platformy majú povinnosť robiť všetko pre odstránenie týchto rizík. V prípade, že tak neurobia, Európska komisia ich môže sankcionovať vysokými pokutami. „Otázkou je – a to bude kľúčová téma – či s novou americkou administratívou, v ktorej má Donald Trump Elona Muska ako svoju pravú ruku, bude Európska komisia ochotná aplikovať tieto sankcie voči porušovateľom“, hovorí Daniel Milo. Len v prípade spoločnosti Meta by výška sankcií predstavovala približne 8 miliár eur. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

My teraz bojujeme o samotné základy demokracie v našej krajine a o naše základné ľudské práva - ako je sloboda prejavu či zhromažďovania. Toto je boj, ktorý nás čaká a ktorý si budeme musieť veľmi tvrdo obhájiť, tvrdí bývalý splnomocnenec vlády pre občiansku spoločnosť Filip Vagač. A prečo podľa neho vládna moc útočí na Tretí sektor? Pretože mu nastavuje kritické zrkadlo, hovorí Vagač.Tretí sektor patrí medzi piliere našej občianskej spoločnosti už vyše 30 rokov. Napokon, zákony o slobode prejavu a zhromažďovania boli jedny z úplne prvých, ktoré po Novembri 89 parlament prijal v ich demokratickej podobe. Mimovládne organizácie tak tvoria piliere v oblasti zdravotníctva, vzdelávania, kultúry, ekológie či charity a formujú politiky týchto kľúčových segmentov verejného života. Mimovládny sektor je však - okrem médií či politickej opozície, aj čoraz väčším tŕňom v očiach aktuálnej vládnej moci. Snaha prakticky akýmkoľvek spôsobom obmedziť silu a vplyv mimovládok a dostať Tretí sektor pod kontrolu moci tak ani zďaleka nie je u konca.Vládni politici chcú dnes mimovládky rozdeľovať na ušľachtilé a tie ostatné a vytlačiť Tretí sektor z oblasti politiky, ktorú si takpovediac "vyárendovali" sami pre seba a to napriek tomu, že moc v tomto štáte pochádza od občanov, nie politických strán.Ustojí Tretí sektor tento tlak a ako snaha vlády osedlať si ich môže ovplyvniť kvalitu nášho života? A čo sa vlastne skrýva za snahou vlády?"Ten boj o naše základné ľudské práva sa neskončil a my ich budeme musieť ďalej brániť. Zostávam optimista. Verím v silu občianskej spoločnosti a jednotlivcov, ktorí sa nenechajú kúpiť a sú ochotní pre pravdu položiť aj život, ako i tomu, že v dejinách sa vždy ukázalo, že to bola tá silnejšia časť spoločnosti, hovorí Filip Vagač, ktorý pripomenul aj príklad Mahátmu Ghándiho, ktorého boj o nezávislosť Indie vyzeral na začiatku úplne beznádejne až nezmyselne, no napokon sa mu podarilo poraziť celé Britské impérium. "Na začiatku všetky takéto boje vyzerajú úplne nezmyselne no napriek tomu si myslím, že jediná cesta vedieť cez to, že človek za svoje hodnoty je ochotný bojovať, isť znova a znova na tie námestia a presviedčať ostatných pretože iná cesta neexistuje." Ráno Nahlas s bývalým Splnomocnencom vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti a dnes programovým riaditeľom Platformy pre demokraciu Filipom Vagačom.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Nemecký kancelár Olaf Scholz svojho času zožal veľku kritiku už len za telefonát Vladimírovi Putinovi, Robert Fico ťahá Slovensko do izolácie“, tvrdí Pavel Havlíček, analytik pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky. Slovenský premiér navštívil tesne pred Vianocami Vladimíra Putina. Bez vedomia prezidenta či občanov. Na námietky „netrasparentnosti“ reaguje tým, že o ceste informoval Brusel. A ak pôvodne hlava štátu bez informácií o ceste chcela o nej od predsedu vládu následnú informovanosť, najnovšie hovorí o „epizóde, na ktorú sa skoro zabudne“ a „hystérii“ na pobúrených námestiach slovenských miest. Robert Fico naviac vyťahuje „test Macronom“ – že v čom môže byť iné, ak sa s Vladimírom Putinom stretne prezident Francúzska a premiér Slovenska? A ak pôvodne avizoval zmenu stanoviska k zahraničnopolitickej orientácii krajiny, po tom, ako chce opozícia potvrdiť tú pôvodnú – európsku a transatlantickú – Robert Fico reaguje, že „nemá čas tárať o orientácii“ krajiny, veď že jeho vláda je pevne ukotvená v Európe a Nato. Ako sa javí dianie u nás za hranicami Slovenska? Téma pre Pavla Havlíčka z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky. „V slovenskej politike niečo nie je v poriadku, svedčí o tom prístup k Moskve“, tvrdí český analytik Pavel Havlíček. V Česku by to podľa neho žiadnemu politikovi ani len nenapadlo ísť za ruským prezidentom Putinom. „Toto by si u nás v Českej republike dnes nedovolil nikto z vysokopostavených predstaviteľov štátu. Verejný diskurz a spoločenská realita je úplne iná. Ponúknem jeden príklad za všetky. Taký človek ako je Tomio Okamura po napadnutí Ukrajiny prešiel všetky svoje statusy na sociálnych sieťach, v ktorých odkazoval na velikáštvo ruského diktátora Vladimíra Putina a všetky ich vymazal“, poukazuje Havlíček. „Politiky bo to bolo natoľko toxické a zničujúce, že si to nikto nemôže v Českej republike dnes dovoliť“, dodáva. Politiku vydieranie Ukrajiny zo strany Roberta Fica označuje analytik za nemorálnu. „Na to nemôže pristúpiť nielen Ukrajina, ale ani ďalšie členské štáty Európskej únie“, tvrdí Havlíček. „Práve tu sa ukazuje, ako je slovenská zahraničná politika zvlášť voči Ukrajine izolovaná“, dodáva. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Žiadny plynový Armagedon sa napriek stopnutiu ukrajinského tranzitu nekoná. Plynový šok Európe spôsobil Gazprom, nie Ukrajina. Premiér verejnosť zavádza nepravdivými číslami a do Kremľa nešiel riešiť plyn, ale vypočuť si Putinove podmienky pre náš geopolitický priestor - tak ako kedysi Vasil Biľak. Tvrdí to exminister hospodárstva Karel Hirman. Od začiatku roka na Slovensko netečie ruský plyn, ktorý k nám prichádzal cez Ukrajinu. Dôvodom je stopka od Ukrajiny, ktorá sa rozhodla nepredlžovať kontrakt s Gazpromom. Premiér hovorí o plynokríze, veští dramatické následky nielen pre Slovensko, ale i pre celú Európsku úniu. V mene obrany slovenských plynových záujmov sa dokonca vybral až do Kremľa, jeho dlhé a súkromné rokovanie s agresorom Putinom však vôbec nič vecné neprinieslo. O opozícia tak hovorí dokonca až o vlastizrade. Premiér Fico z nás robí (jeho slovníkom) úplných debilov a tajtrlíkov, ktorí tu vyskakujú ako malý psík, čo breše na statného vlčiaka a vyhráža sa mu - chránený plotom. Sme na smiech a to, čo tento pán, ktorý je momentálne slovenským premiérom, je úplne mimo, tvrdí exminister Kerel Hirman.Realitou pritom dnes je, že síce už druhý týždeň k nám ruský plyn netečie, no žiadna plynokríza sa na Slovensku nekoná a nekoná sa ani dramatický nárast ceny plynu v EÚ. Aká je teda realita tejto našej novej energetickej situácie, prečo rozhodnutie Ukrajiny nepredĺžiť zmluvu s Gazpromom nevyvolalo žiadnu podobne dramatickú reakciu v susednom Rakúsku či Česku a správa sa teda naša vláda racionálne a zodpovedne či skôr presne naopak? Aká budúcnosť čaká Slovensko i EÚ z hľadiska ceny a dostupnosti tejto skutočne strategickej komodity, prečo je plyn v USA oveľa lacnejší než v EÚ a aké sú korene cien plynu v Európe? No a napokon, prečo je za vysoké ceny plynu zodpovedné primárne Rusko a prečo je Gazprom neserióznym obchodným partnerom, ktorý plyn využíva ako ruskú geopolitickú zbraň?Témy pre exministra hospodárstva a dlhoročného experta v oblasti energetiky Karola Hirmana. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Putin nás označuje za nepriateľov, ten Putin, ktorý je vyhláseným vojnovým zločincom. Za týmto Putinom sa vydá premiér Fico. Je to poburujúce, neslušné, drzé. Je to voči obyvateľom Slovenska nebezpečné“, tvrdí Lucia Štasselová z občianskeho združenia Mier Ukrajine, ktoré stojí za aktuálnymi protestami. V stave vyhlásenej občianskej pohotovosti, pripravení však aj na občiansku neposlušnosť. A to všetko pre politiku vlády vedenej Robertom Ficom. Spájaním sa s vojnovým zločincom Vladimírom Putinom majú krajinu - a teda nás - premiér a jeho ľudia zaťahovať do „zóny ohrozenia“. Bezpeční sme však so silnými – Európskou úniou a Nato. Sú našim „ochranným štítom“, ktorý premiér Fico ničí. V skratke manifest občianskeho združenia Mier Ukrajine, ktoré stojí za občianskymi protestmi, ktoré pokračujú aj dnešný piatok – po tých spred Vianoc a po Novom roku. A ak pred Vianocami rezonovalo najmä to „dosť bolo Fica“, aktuálne už zaznievajú obavy rovno o ukotvenie krajiny sformulované do výzvy: „dosť bolo Ruska“. Za oponu organizovania protestov sa pozrieme s Luciou Štasselovou z OZ Mier Ukrajine.„Putin nás označuje za nepriateľov. Ten Putin, ktorý je vyhláseným vojnovým zločincom. Za týmto Putinom sa vydá premiér Fico. Je to poburujúce, neslušné, drzé. Je to voči obyvateľom Slovenska nebezpečné“, tvrdí Lucia Štasselová z občianskeho združenia Mier Ukrajine. „Ak chce niekoho zachraňovať, tak len seba“, opisuje premiérove možné motivácie. Na piatkovom proteste podľa nej zaznejú viaceré požiadavky, popri inom požiadavka na rešpektovanie „transparentného vládnutia“. „Aby sme vedeli, čo premiér či ten ktorý minister idú robiť, prečo, z akého poverenia. Aké stratégie tým napĺňajú“, uvádza Lucia Štasselová. Ak ich premiér a ministri nenaplnia, OZ Mier Ukrajine je pripravené na „občiansku neposlušnosť“. S protestami chcú pokračovať, nateraz na dvojtýždňovej báze. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Vládnu konsolidáciu, ale i dlhodobú udržateľnosť verejných financií zásadne ohrozuje štedrý dôchodkový systém, tvrdí šéf Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomír Andrassy. Podľa neho prakticky celá suma, ktorú štát na konsolidácií vyberie, sa okamžite rozpustí v príliš štedrom a populisticky nastavenom penzijnom systéme. Štát sa dostáva na hranu priepasti, varuje šéf NKÚ. Reč bude aj o mieri na Ukrajine.Vládnu konsolidáciu, ale i dlhodobú udržateľnosť verejných financií zásadne ohrozuje štedrý dôchodkový systém, tvrdí v rozhovore pre Aktuality šéf Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomír Andrassy. Podľa neho prakticky celá suma, ktorú štát na konsolidácií vyberie, sa okamžite rozpustí v Sociálnej poisťovni a príliš štedrom a populisticky nastavenom penzijnom systéme. Štát sa dostáva na hranu priepasti, varuje šéf NKÚ.Je síce iba začiatok januára no plnú silu ficovho konsolidačného balíčka už cítime vo svojich peňaženkách prakticky všetci - vyššia DPH, úplne nová transakčná deň, vyššie odvody i všemožné poplatky, ale aj okresanie podpory naše deti. Táto forma konsolidácie v ktorej drvivú väčšinu záťaže preniesol štát na svojich občanov sa stretla s kritikou aj od Najvyššieho kontrolného úradu. "Konsolidačné úsilie vlády ohrozuje štedrý dôchodkový systém, významné sú aj riziká v zdravotníctve no a problémom je neschopnosť využívať Eurofondy ako i absencia akejkoľvek hlbšej koncepcie fungovania štátu ako takého, z ktorej následne vyplýva, že efektívnejšou štruktúrou, ale najmä lepším fungovaním štátnych inštitúcií by sme dokázali ušetriť sumu v rádoch miliárd, tvrdí predseda NKÚ Ľubomír Andrassy. Za jedno z najväčších ohrození dlhodobej udržateľnosti slovenských verejných financií pritom označil neudržateľnú dôchodkovú politiku"My mladej generácií ukazujeme, že je veľký otáznik, či tento štát pri takto nastavenom penzijnom systéme bude vedieť udržať Sociálnu poisťovňu v pozitívnej finančnej kondícií a je otázkou, aké dôchodky budú dostávať tí, ktorí budú do penzie odchádzať o 15 až 20 rokov. Toto je vážne memento pre politikov, ktorí nemôžu robiť ľúbivú populistickú politiku lebo ak nezmeníme systém, aby bol z dlhodobého hľadiska udržateľný, tak môže nastať situácia, že o 5 - 10 rokov nebude mať tento štát nielen na vyplácanie starobných penzií, ale ani pre invalidov či siroty."V druhej časti dnešného podcastu sa ešte vrátime k premiérovej návšteve Moskvy. Okrem plynu tam totiž Robert Fico mal rokovať aj o mieri na Ukrajine. Exminister zahraničných vecí Miroslav Wlachovský však považuje vládnou garnitúrou avizované mierové rokovania na Slovensku za falošný, prázdny a vysoko nepravdepodobný marketing. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Návšteva Vladimíra Putina nemusí vôbec súvisieť s plynom. V skutočnosti môže ísť o zbližovanie Slovenska s autoritárskym režimom“, tvrdí politológ Radoslav Štefančík. Máme po sviatkoch, ktoré ako by ani neboli. Minimálne optikou diania na politickej scéne: Robert Fico najprv o Putinovi a jeho Kremli len sníval, potom hovoril a ponúkal sa, nakoniec sa tam ocitol… Že pre plyn. A na takmer dva týždne sa potom premiér tejto krajiny stratil. Vo svojom hlavnom spravodajstve sa naňho pýtala aj poľská televízia TVN. Konštatovala pritom, že kým si „Slováci uťahujú opasky, ich predseda vlády tajne dovolenkuje v luxuse“. Postup predsedu vlády už stihol vyhnať na námestia tisíce občanov – deň pred štedrým dňom a následne hneď po Novom roku. Iniciátori pritom hovoria o „budíčku“ pre Slovensko, lebo „okupácia sa začala“! A to ešte predtým, ako z Andreja Danka – ďalšieho z koaličných lídrov – zaznelo, že on svojou cestou do Moskvy chce občanom „otvárať oči“. A že „oni dohodnú Putina“, zvyšok – a teda opozícia s exprezidentkou - nech zapracujú na Zelenskom a Trumpovi. Rysuje sa nám „mierový rok“ za asistencie dua Fico a Danko? Alebo slovenská politická špička asistuje otvoreniu západného „energetického frontu“ Moskvy voči Kyjevu? Čo nás s ňou čaká v roku, keď sa občanom začnú otvárať oči napríklad pre všadeprítomné zdražovanie? Dovidieť niekde za horizontom možnosť predčasných volieb? A sme ešte parlamentnou demokraciou, keď si tu jeden premiér manévruje bez vedomia nielen prezidenta, ale samotnej národnej rady? Témy pre politológa Radoslava Štefančíka.„Návšteva Vladimíra Putina nemusí vôbec súvisieť s plynom. V skutočnosti môže ísť o zbližovanie Slovenska s autoritárskym režimom“, tvrdí politológ. „Naviac, Robert Fico tam šiel ‚natajňáša‘. Dodnes nevieme, ako sa tam dopravil, kedy sa vrátil, respektíve kde bol medzitým“, dopĺňa. Uvádza pritom, že ako premiér má povinnosť informovať o svojej agende, nakoľko je „štedro platený z našich daní“. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Digitálny svet je veľmi zradný, vytvárať v ňom falošnú realitu je dnes mimoriadne ľahké. Bude nevyhnutné vytvárať nástroje, ktoré nám pomôžu zisťovať čo je to vlastne pravda, hovorí pre Aktuality špičkový odborník na umelú inteligenciu Igor Farkaš. Ako sa brániť záplave lží na internete, prečo je Elon Musk nebezpečný a dokážu počítače myslieť?Od známeho turingovho testu, v ktorom si zakladateľ kybernetiky Alan Turing položil otázku či môžu stroje myslieť - alebo presnejšie: „či je alebo nie je možné, aby stroje vykazovali inteligentné správanie“ neuplynulo ani sto rokov a zdá sa, že dnešná doba na ňu dala presvedčivo kladnú odpoveď. Umelá inteligencia za nás píše články, prekladá cudzie jazyky, šoféruje autá, medicínsky nás diagnostikuje a prakticky kam sa pozrieme, je náš život zásadne ovplyvnený nejakou formou umelej inteligencie.Moderné systémy AI, ktoré sú založené na hlbokých neurónových sieťach, sú v podstate obrovské štatistické modely, ktoré sa naučili to, čo vedia, z obrovského množstva dát no a či sú inteligentné? Tak to my môžeme posudzovať na základe ich vonkajších prejavov - to znamená, ako ten program odpovie na moju otázku a či mi to dáva zmysel alebo nie, teda tzv. behaviorálne hľadisko. Takže, ja osobne, by som tomu prisúdil nejakú formu inteligentného správania, čo vieme ohodnotiť okom, uchom a našou hlavou, tvrdí Igor Farkaš. Dokáže AI skutočne myslieť a čo to vlastne znamená? Čo je to umelé vedomie a vieme AI naučiť aj súcitu, empatií a pochopeniu takých pojmov ako je láska, česť či sebaobeta alebo vina? Ako sa počítače učia myslieť a nechýba im pritom fyzické telo a jeho pocity? No a napokon, v duchu čapkovho citátu o zrkadle, ktoré si myslí, že človek je iba jeho predstava, bude Umelá inteligencia osudovým zlomom v dejinách civilizácie a môže ľudské spoločenstvo nielen pozdvihnúť, ale i rozvrátiť a zničiť? "Otázka či stroje môžu myslieť je v prvom rade filozofická - v prvom rade bby sme sa museli zhodnúť na tom, čo znamená myslenie, ale ak si to stotožníme s nejakou formou inteligentného správania, tak dnes stroje disponujú nejakou formou inteligentného správania," tvrdí Igor Farkaš. Podľa neho dnešné veľké jazykové modely už prešli tzv. Turingovým testom, čo ale neznamená, že tieto modely/stroje vôbec rozumejú tomu, čo robia.Témy a otázka pre jednu z našich najšpičkovejších hláv v týchto témach Igora Farkaša, vedúceho Katedry aplikovanej informatiky na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Na Slovensku vidím len veľmi málo ľudí usmievať sa. Prirodzene sa usmievať. Trápi ma to. A dúfam, že prídeme na to, a skutočne všetci, že tu nebudeme večne. Že toto divadielko, ktoré sa odohráva na mnohých frontoch, nie je ani o ľudskosti ani o rešpekte“, hovorí Monika Melcová, medzinárodne uznávaná organová virtuózka, ktorá aktuálne pôsobí v Španielsku. Za štúdiom kráľa medzi nástrojmi – organa – vycestovala do krajín s bohatou organovou kultúrou. Dnes tam organ a organovú interpretáciu či improvizáciu rovno učí, alebo sedí v medzinárodných porotách. A domov na Slovensko sa vracia a nadobudnutým majstrovstvom otvára hudobné horizonty ďalším a hladí duše krásou organovej hudby. Koncertná umelkyňa a pedagogička v španielskom San Sebastian a dánskej Kodani. Po absolvovaní konzervatória v Košiciach odišla do Viedne, pokračovala v Paríži, odskočila si do japonského Saporra a potom sa usadila v Španielsku. Aké Slovensko nachádza, keď si tu sporadicky odskočí? A čo o ňom počuje v cudzine? „Mám pocit, že nám vládnu ľudia, ktorí si myslia, že tu budú večne“, hovorí Melcová. „Zrejme si neuvedomujú, že môžu skončiť oveľa skôr ako my. Pretože ja pokiaľ nebudem chorá môžem hrať komukoľvek a kdekoľvek, toto mi nik nemôže zobrať, na rozdiel od nich“, dodáva.Medzinárodne uznávaná virtuózka reaguje aj na kauzu hudobnej úpravy štátnej hymny v podaní Oskara Rózsu. „Príde mi to ako také dobrodružstvo na obžinkoch“, pričom naráža na komédiu Jána Palárika. „Nerešpektujeme sa a to je ten najväčší problém, z čoho som smutná.“„Nevidím absolútne rešpekt voči komukoľvek, nielen k skladateľom, hudobníkom vo filharmónii, ale ani k ostatným, ktorí sa prípadne mohli uchádzať o projekt v konkurze“, vysvetľuje svoj postoj. „Vracia ma to doby, kedy boli veci postavené do polohy: takto to bude a nič sa už s tým nedá urobiť, vy to musíte len rešpektovať“. Melcová to rovno nazýva „diktátorským“ prístupom. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

To, čo malo byť prínosom - teda vstup súkromného kapitálu do zdravotníctva, prinieslo presný opak. Neprinieslo to zdravú súťaž, ale otvorilo to dvere k všemožným tunelom a tomu, aby peniaze zo zdravotného poistenia išli do rúk súkromníkov, ktorí rozhodujú o našom zdraví, tvrdí dlhoročný lekár Juraj Čierny. Reč bude aj o Hippokratovej prísahe, lekárskych platoch a cene života. Dlhoročný lekár, ale aj jeden z aktivistov lekárskeho protestu spred takmer 20. rokov Juraj Čierny hovorí, že aktuálnemu protestu kolegov v bielych plášťoch dobre rozumie. Oveľa menej pochopenia má pre postoj vlády pretože podľa neho sa požiadavky lekárov za tých zhruba 20 rokov veľmi nezmenili, no nezmenil sa ani vytrvalo odmietavý prístup vlád k naozaj systémovému riešeniu problémov v zdravotníctve. Tak ako pred dvadsiatimi rokmi, rovnako i dnes, pritom stojí slovenské zdravotníctvo opäť pred hrozbou možného kolapsu. Kulisy lekárskeho protestu sa síce zmenili - ako v premiérskom kresle, tak aj na strane lekárov, už sedia úplne iní apoštoli, orloj zarábania na našom zdraví sa však krúti prakticky úplne rovnako.Už teraz mám informácie o mnohých lekároch, ktorí sa do nemocníc nevrátia. Tu je však ešte oveľa väčší problém. My sme takto zavreli dvere pre mladých lekárov, ktorí do systému ani nenastúpia, tvrdí Juraj Čierny a upozorňuje, že už dnes v systéme lekári - ale i zdravotné sestry, masovo chýbajú.Dôsledkom zle nastaveného systému, v ktorom už dávno prestáva hrať prím verejný záujem, sú tak zmarené životy i hazard s tým najcennejším čo vôbec máme - našim vlastným zdravím. No a hrozba oslabenia dostupnosti i kvality zdravotnej starostlivosti je i v oblasti kde doslova ide o holé životy, v segmente záchrannej a urgentnej medicíny, teda ľudovo povedané sanitiek. Hippokratova prísaha je o tom, ako sa mám správať k pacientovi, nie, že som povinný za každých okolnosti nastúpiť do roboty, pripomína doktor Čierny a dodáva, že aj lekári žijú z peňazí, nie zo vznešených deklarácií či ustavičných a neplnených prísľubov.Počúvate Ráno Nahlas, dnes s doktorom Jurajom Čiernym. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Nemusíme sa za každú cenu stotožniť vo všetkých názoroch. Sú ľudia, ktorí si myslia, že musíme sa počas Vianoc správať inak ako počas roka. A že vianočné sviatky musia byť dokonalé. No dobrý pocit sa nedá vynútiť. Ak to budeme siliť, dosiahneme opak, hovorí v rozhovore psychológ a odborník na konflikty Dušan Ondrušek, ktorý má za sebou zmierovanie hlbokých konfliktov v 40 krajinách sveta.Vysvetľuje, že pre mnohých ľudí sú Vianoce komplikované, pretože prevažne ide o stretnutia s rodinami a vidíme sa aj s ľuďmi, s ktorými sa často nerozprávame „Zrazu príde príležitosť pre hlbšie dialógy, no nedajú sa nadiktovať. A nevieme rozkázať, že to bude príjemný čas. V situáciách, keď sme dlho žili mimo domova, trochu trvá, než sa vrátime k našim vzťahom." konštatuje v rozhovore.V podcaste rozoberáme, ako sa počas sviatkov vyhnúť prípadným konfliktom v rodinách a čo robiť, ak sa pohádame na politike.„Myslím si, že by sme nemali prísť za našou babkou a vytiahnuť hneď v prvej vete polarizujúcu tému. Mali by sme začat tým, že babku pochválime - akú má peknú záhradu, ako pekne varí alebo ako sa venuje vnúčatám a aké pekné pesničky ich naučila. Radšej by sme mali oceňovať čo je na nej dobré a keď sa uistíme v našom vzťahu, že je v poriadku, tak vtedy môžeme spomínať témy, ktoré nás odlišujú. No stále to vnímať ako názor a že je v poriadku mať iné názory. Nemusíme sa za každú cenu stotožniť vo všetkých názoroch," hovorí v rozhovore psychológ a v rozhovore tiž vysvetľuje,Témou rozhovoru je aj polarizácia spoločnosti. Podľa Dušana Ondrušeka sa v poslednom odbobí situácia na Slovensku výrazne vyostrila.Vidíme javy, ktoré sme tu v takejto podobe ešte nemali - a to je fragmentarizácia. „To znamená, že sa nám rozpadá spoločnosť na uzavreté podskupiny, ktoré vzájomne nekomunikujú a ani sa nepoznaj. Takže si vytvárajú stále väčšie a väčšie predsudky voči sebe," približuje.Moderuje Denisa Hopková.

„Mám pocit, že nám vládnu ľudia, ktorí si myslia, že tu budú večne“, hovorí Monika Melcová, organová virtuózka a pedagogička, ktorá aktuálne žije v Španielsku. Jej umelecké a pedagogické pôsobenie ju zaviedlo prakticky do všetkých končín sveta.„Zrejme si neuvedomujú, že môžu skončiť a skončia oveľa skôr ako my. Pretože ja pokiaľ nebudem chorá môžem hrať komukoľvek a kdekoľvek, toto mi nik nemôže zobrať. Na rozdiel od nich“, dodáva. Odišla. A teraz sa vracia. Vycestovala za štúdiom kráľa medzi nástrojmi, do krajín s bohatou organovou kultúrou. Dnes tam organ a organovú interpretáciu či improvizáciu rovno učí, alebo sedí v medzinárodných porotách. A domov na Slovensko sa vracia a nadobudnutým majstrovstvom otvára hudobné horizonty ďalším a hladí duše krásou organovej hudby. Monika Melcová. Organová virtuózka a pedagogička v španielskom San Sebastian a dánskej Kodani. Po absolvovaní konzervatória v Košiciach odišla do Viedne, pokračovala v Paríži, odskočila si do japonského Saporra a potom sa usadila v San Sebastian. Aké Slovensko nachádza, keď si tu sporadicky odskočí? A čo o ňom počuje v cudzine? „Mám pocit, že nám vládnu ľudia, ktorí si myslia, že tu budú večne“, hovorí Melcová. „Zrejme si neuvedomujú, že môžu skončiť oveľa skôr ako my. Pretože ja pokiaľ nebudem chorá môžem hrať komukoľvek a kdekoľvek, toto mi nik nemôže zobrať, na rozdiel od nich“, dodáva.Medzinárodne uznávaná koncertná umylkyňa zareagovala aj na kauzu s pripravovanou úpravou štátnej hymny v podaní Oskara Rózsu. „Príde mi to ako také dobrodružstvo na obžinkoch“, pričom naráža na komédiu Jána Palárika. „Nerešpektujeme sa a to je ten najväčší problém, z čoho som smutná.“„Nevidím absolútne rešpekt voči komukoľvek, nielen k skladateľom, hudobníkom vo filharmónii, ale ani k ostatným, ktorí sa prípadne mohli uchádzať o projekt v konkurze“, vysvetľuje svoj postoj. „Vracia ma to doby, kedy boli veci postavené do polohy: takto to bude a nič sa už s tým nedá urobiť, vy to musíte len rešpektovať“. Melcová to rovno nazýva „diktátorským“ prístupom. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Od premiéra až po nového riaditeľa SNG sa všetci iba sťažujú, kto všetko ich nemá rád. Treba sa zamyslieť, čím to je, odkazuje bývalá šéfka Slovenskej národnej galérie Alexandra Kusá. Dnes je iba radovou kurátorkou, no spolu s kolegami dostala výpoveď “z organizačných dôvodov”. Galéria podľa nej smeruje k stavu, že nebude fungovať, lebo tam nebude chcieť vystavovať žiadny umelec, ktorý by si chcel zachovať renomé. Štátne symboly ako hymnu či napríklad vlajku by sme si nemali dať zobrať touto vládnou partiou, tak ako sme si zelenú farbu nedali zobrať Kotlebom, hovorí Alexandra Kusá. Čo sa vlastne v galérii aktuálne deje? Podľa nej to vystihujú slová pomsta, vyhrážky a agresivita. Nový riaditeľ sa potom nemôže diviť, že ho nikto nemá rád. Rozhovor nahrával Peter Hanák.

„Hospice ako miesta dôstojného odchádzanie bez zásahu štátu nedôstojne odídu“, tvrdí Simona Stískalová zo Spišskej katolíckej charity. Je pritom poradkyňou Asociácie poskytovateľov hospicovej a paliatívnej starostlivosti.Predvianočný čas. Nielen čas zhonu, ale aj čas dobročinnosti, charity. A sú na ňu odkázaní mnohí. Veď len tzv. príjmovou chudobou, kde mesačné príjmy nepresiahnu necelých 480 eur, je na Slovensku postihnutý každý deviaty občan. Najviac viacdetné rodiny, rodiny, ktoré ťahá jeden rodič, či domácnosti dôchodcov. Postihnutý je zvlášť východ krajiny.Na dobročinnosť sú však dnes na Slovensku odkázaní aj ďalší – napríklad hospice ako miesta dôstojného dožitia. A to až natoľko, že zápasia o svoje prežitie. Ich zástupcovia to dali až provokatívnej polohy: Ak by mala dôstojnosť života cenovku, akú hodnotu by ste jej priradili? Od štátu pritom čakajú, že im pridá, lebo aktuálne zdravotné poisťovne pokrývajú len polovicu ich nákladov. Ak nie, obávajú sa až zániku. Aj preto sa s prosbou o pomoc a záchranu obracajú nielen na štát, ale aj širokú verejnosť. Sme tak v čase, keď sa charita spolieha na charitu? Tá inštitucionalizovaná na individuálnu. Alebo ešte inak – keď hospice ako miesta dôstojného dožitia zápasia o svoju dôstojnosť. „Zlyháva nám tu financovanie na rôznych úrovniach. Ako občania sa musíme finančne skladať na chod rôznych inštitúcií, ktoré potrebujeme pre každodenný život. Či sú to hospice, alebo seniori, ktorí si zaslúžia dôstojný život. A tiež deti so zdravotným znevýhodnením. Ako fundraiserke sa mi tu napadá jedno: čo robí štát?“, hovorí Stískalová. Asociácia zaslala svoje požiadavky ministrovi financií, rokovala dokonca s rezortom zdravotníctva, od ktorého mala prísľub riešenia. Po piatkovom večere však prišla s vyhlásením o „hlbokom rozhorčení“ z postoja rezortu a ministra. „Ministerstvo na štvrtkovom rokovaní prisľúbilo, že do 24 hodín poskytne definitívne stanovisko k financovaniu hospicovej starostlivosti, no namiesto toho posunulo iba všeobecné vyjadrenie bez konkrétnych čísel. Táto situácia je alarmujúca, keďže čas sa kráti a budúcnosť hospicov je ohrozená“, uvádza asociácia hospicov. „Hoci ministerstvo deklarovalo, že dôjde k navýšeniu cien za hospicovú starostlivosť, neuviedlo žiadnu konkrétnu sumu. Na štvrtkovom rokovaní pritom zástupcovia ministerstva uznali našu požiadavku na minimálne 230 eur za lôžkodeň, ktorú sme prepočítali s odborníkmi, ako oprávnenú. Stanovisko rezortu však ukazuje, že starostlivosť o ľudí v terminálnom štádiu choroby ich vôbec nezaujíma,“ uviedla v stanovisku Asociácia poskytovateľov hospicovej a paliatívnej starostlivosti. Opakuje pritom, že ak štát nevyhovie požiadavkám, situácia bude mať katastrofálne následky. Hospice môžu od 1. januára 2025 zatvoriť svoje brány.Existujú scenáre na ich udržanie? Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Kto nemá prístup k veľkým peniazom od oligarchov, nemal by sa miešať do politiky. To je signál, ktorý vysiela návrh Roberta Fica zvýšiť volebnú kauciu na pol milióna eur, hovorí politológ Pavol Hardoš. Podľa neho je to pohŕdanie občanmi. Politici nie sú schopní doručiť reálne veci ako napríklad diaľnica, a tak je pre nich ľahšie ľuďom dodať niečo symbolické. Preto sa sústredia na fiktívne problémy, ktorými odpútavajú pozornosť. Alebo dokonca vymyslia konkurenčný problém, ktorým zabávajú verejnosť, vysvetľuje politológ z Univerzity Komenského.Je Ficov návrh na polmiliónovú kauciu oligarchizáciou a posilňovaním nerovnosti, keď kandidovať by mohli iba bohatí? Ide to presne proti sociálnej demokracii, hovorí Pavol Hardoš. Dodáva, že Robert Fico je dobrý v nastoľovaní tém, o ktorých potom ľudia hovoria.Zmena volebného systému naše problémy nevyrieši, lebo aj regionálnosť sa dá obísť – napríklad si napíše trvalý pobyt u babky. Vedeli ste, že aj Robert Fico kedysi kandidoval na východe Slovenska?Prečo sme v štádiu, keď niektorí politici chcú obmedzovať rozsah ľudských práv a niektorých z nich vylučovať?Rozhovor nahrával Braňo Dobšinský.

Neviem, či by som si vybrala slovo paraziti, ale keby som mala povedať či Zdravotné poisťovne preukázali svoju opodstatnosť, tak jednoznačne poviem, že nie, nepreukázali. Hovorí bývalá štátna tajomníčka rezortu zdravotníctva Jana Ježíková. Podľa nej je však ešte horšie to, že štát - ako regulátor poisťovní a ich zisku, zlyhal a naše záujmy neháji.Zdravotné poisťovne si nerobia robotu, ktorá sa od nich pri nastavení systému očakávala, nesmerujú zdravotníctvo k efektivite. My máme v zdravotníctve "free style", je tam obrovská sloboda a prakticky nikto tam nič nekontroluje. Štát má ale z Ústavy povinnosť splniť záväzok zabezpečiť zdravotnú starostlivosť pre svojich občanov a má preto právo, ale i povinnosť, do toho systému vstupovať reguláciami no a regulovať sa dá prakticky čokoľvek. Hovorí bývalá štátna tajomníčka rezortu a dlhodobá analytička zdravotníctva Jana Ježíková.Slovenské zdravotníctvo je opäť na hrane kolapsu. Ťažko skúšanú dostupnosť zdravotnej starostlivosti tentoraz otestuje staronový spor medzi nemocničnými lekármi a vládou. A aktuálna pointa? Vláda odmietla naplniť všetky záväzky vyplývajúcich z Memoranda uzavretého s Lekárskym odborovým združením, no a namiesto ďalšieho vyjednávania siahla aktuálna vláda až k hrozbe represií. Ochotu lekárov ísť až na hranu to však prakticky vôbec neoslabilo. Krajine tak hrozí mimoriadna situácia, kde sa môžeme domáhať nášho ústavného práva na ochranu životov i zdravia až pod bičom vládnej represie. Memorandum, ktoré je predmetom sporu pritom hovorí nielen o lekárskych platoch, ale je aj o systémových riešeniach, ktoré by mali zabrániť ďalšiemu plytvaniu - a pravdepodobne i rozkrádaniu, našich zdravotných odvodov. Samotní lekári totiž upozorňujú na dlhodobo nesystémové financovanie nemocníc no a na nedostatočné financovanie poskytovateľov zdravotnej starostlivosti roky upozorňuje aj Najvyšší kontrolný úrad.V systéme, ktorý vykazuje nadmerné úmrtia, príliš dlhé čakacie lehoty alebo i nedostatok moderných liekov - a na ktorý sa donekonečna skladáme v stámiliónových oddlžovaniach, pritom súkromné zdravotné poisťovne dokážu i tak dodnes generovať zisk.Viac ako 20 rokov nášho zdravotníctva ukázalo, že trhové prostredie, ktoré nie je dostatočne regulované, neprináša žiadnu pridanú hodnotu. Naša skúsenosť ukázala, že zdravotné poisťovne neprinášajú efektivitu, ktorú by sme ako pacienti pocítili a štát - ako ich regulátor, zlyhal. Tvrdí bývalá štátna tajomníčka rezortu zdravotníctva Jana Ježíková Netransparentné a nespravodlivé "odmeňovanie" nemocníc je len čerešnička na torte systému, ktorý po vyše dvadsiatich rokoch preukázal, že súkromné poisťovne neprinášajú do zdravotníctva nič pozitívne, tvrdí Jana Ježíková. Ako je to vôbec možné a kde sa stala chyba, že štát rezignoval na úlohu strážcu životov a zdravia svojich vlastných občanov? Majú v tomto systéme súkromné zdravotné poisťovne ešte nejaký verejne preukazateľný zmysel a ak nie, kto je vlastne obhajcom ich záujmov a i ziskov? A napokon, ako celý tento systém funguje a dal by sa ešte nejako zmeniť ku prospechu nás - teda pacientov?"Už som počula i také, že ministerstvo reálne neexistuje pretože tie záujmy v zdravotníctve sú tak silné - a je to o príliš veľkých peniazoch, že snaha to spravodlivejšie upratať, tam už nie je."Počúvate Ráno Nahlas, s bývalou štátnou tajomníčkou rezortu zdravotníctva a aktuálne zdravotnou analytičkou Janou Ježíkovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.