Pravidelná dávka

V dnešnej dávke sa v stručnosti pozrieme na päť mýtov rozšírených vo svete vedy a náboženstva. Povieme si niečo o vzťahu kresťanstva k plochej Zemi, vede, Galileovi, Brunovi a argumentu z dizajnu.----more---- Použitá a odporúčaná literatúra: 1. Andrej Zeman, „Naozaj si ľudia mysleli, že Zem je plochá?", HistoryWeb (2014). 2. Ronald Numbers (ed.), Galileo Goes to Jail: And Other Myths about Science and Religion (Harvard, 2009). 3. John Hedley Brooke, Veda a náboženstvo (Kaligram, 2011). *** Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk Zdroj obrázka: https://www.psypost.org/2019/01/study-people-are-strongly-influenced-by-gossip-even-when-it-is-explicitly-untrustworthy-52979

Dnes sa zamyslíme nad niektorými myšlienkami nemeckého filozofa, logika a matematika menom Gottlob Frege, ktoré rozpracoval vo svojej slávnej eseji „Über Sinn und Bedeutung“ („O zmysle a význame“; v ang. preklade „On Sense and Reference“) z roku 1892. ----more---- Táto esej je už dnes známou klasikou a mnohí ste o jeho základnom rozlíšení medzi zmyslom a významom slova už určite počuli; asi ale nie z pohľadu logiky, ale napr lingvistiky, ktorá pracuje s rozdielom medzi tzv. konotáciou a denotáciou slova. Použitá a odporúčaná literatúra: Edward N. Zalta, „Gottlob Frege", The Stanford Encyclopedia of Philosophy (2019), https://plato.stanford.edu/archives/sum2019/entries/frege. Michael A.E. Dummett, „Gottlob Frege“, Encyclopædia Britannica(2019), https://www.britannica.com/biography/Gottlob-Frege. Hank Green, „Language & Meaning: Crash Course Philosophy #26“, YouTube (2016),https://www.youtube.com/watch?v=zmwgmt7wcv8. Bryan Magee a britský filozof A. J. Ayer v rozhovore o Fregem a Russellovi v otázkach logiky, jazyka a poznania (1987), https://www.youtube.com/watch?v=ZOnzBSWIAzo. *** Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk Zdroj obrázka: www.knaw.nl/en/news/calendar/frege2019s-der-gedanke

Syntetická biológia, ktorá sa venuje úprave a vytváraniu nových biologických systémov je jednou z najfascinujúcejších inžinierskych disciplín súčasnosti. Na druhej strane, znečistenie ovzdušia a priemyselný odpad patria medzi najväčšie výzvy pre súčasnú spoločnosť. ----more---- V dnešenej dávke sa porozprávame o tom, ako jedna firma využíva syntetickú biológiu v boji so škodlivými látkami. Video vysvetľujúce proces spracovania oxidu uhoľnatého v spoločnosti LanzaTech. Štúdia o využití C. autoethanogenum na optimalizovanú výrobu etanolu. *** Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme!

Zvykne sa humorne povedať, že analytická filozofia je jasná na úkor hĺbky, a kontinentálna je hĺbavá na úkor jasnosti. Dnes si povieme o základných rozdieloch týchto dvoch spôsobov robenie filozofie a v závere tiež poukážem na to, že i keď je táto dichotómie z časti falošná, zrnko pravdy v nej ale stále je. ----more---- Použitá a odporúčaná literatúra: Georges Rey, „The Analytic/Synthetic Distinction“, The Stanford Encyclopedia of Philosophy (2018 ), https://plato.stanford.edu/entries/analytic-synthetic/ Kile Jones, „Analytic versus Continental Philosophy“, Philosophy Now (2009), https://philosophynow.org/issues/74/Analytic_versus_Continental_Philosophy Melvyn Bragg, „The Continental-Analytic Split“, In Our Time (2011), https://www.bbc.co.uk/programmes/b016x2jp Gary Gutting, „Bridging the Analytic-Continental Divide“, The New York Times (2012) https://opinionator.blogs.nytimes.com/2012/02/19/bridging-the-analytic-continental-divide/ *** Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka) na SK1283605207004206791985 alebo nás podporte ešte mesiac priamo cez Startlab (hyperlink). Ďakujeme! (alebo link pod) Zdroj obrázka: Screenshot z https://youtu.be/nN0V8INJNm0

V tejto dávke vám porozprávam niečo o tom, ako som sa dostal k vykopávaniu starovekej synagógy v izraelskom Huqoqu. ----more---- Povieme si o tom, prečo si myslím, že je to jeden z najzaujímavejších projektov, čom je taký jedinečný, a či nám vie archeológia povedať niečo o starovekých náboženských textoch. Použitá a odporúčaná literatúra: Z denníka nearcheológa: Ako som bol pri tých najväčších objavoch, HistoryWeb. Pozri články na stránke Huqoq Excavation Project pod záložkou "Press". *** Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka) na SK1283605207004206791985 alebo nás podporte ešte mesiac priamo cez Startlab. Ďakujeme! Zdroj obrázka: Autor

Bertrand Russell (1872 v Trelleck – 1970 v Penrhyndeudraeth) bol jeden z najvýznamnejších filozofov 20. storočia a je považovaný za zakladateľa tzv. analytickej filozofie. Na Trinity College Cambridge, kde študoval matematiku a neskôr filozofiu, sa stretáva s G.E. Mooreom a A. N. Whiteheadom, s ktorými začiatkom 20. storočia mení dovtedajšiu tvár filozofie. ----more---- Taktiež tam za ním prichádza mladý Ludwig Wittgenstein, ktorý (aj pod jeho vedením) onedlho publikuje svoj paradigmatický Tractatus Logico-Philosophus, ktorý obsahuje Úvod od samotného Russella. V dnešnej dávke sa pozrieme na to, prečo a ako sa Russell snažil postaviť matematiku na čisto logických základoch a prečo mu to pokazil jeden „nevinný“ paradox. Použitá a odporúčaná literatúra: Andrew D. Irvine, „Bertrand Russell“, The Stanford Encyclopedia of Philosophy (Summer 2019 Edition), Edward N. Zalta (ed.), https://plato.stanford.edu/entries/russell. „Bertrand Russell: Biographical“ (1950), z príležitosti odovzdania Nobelovej ceny: https://www.nobelprize.org/prizes/literature/1950/russell/biographical/. Ray Monk, „Bertrand Russell: British Logician and Philosopher“ (2019),Encyclopædia Britannica: https://www.britannica.com/biography/Bertrand-Russell. Melvyn Bragg, „Bertrand Russell“, In Our Time (2012): https://www.bbc.co.uk/programmes/b01p8fsr. Bertrand Russell, Dejiny západnej filozofie(1945) je jeho najvýznamenjšie dielo písané pre širšie neakademické publikom. Zatiaľ nepreložené, dostupné online v angličtine: https://archive.org/details/TheHistoryOfWesternPhilosophy. Bertrand Russell, „Why I Am Not a Christian“ (1927), esej v ktorej vysvetľuje svoj agnosticizmus: https://users.drew.edu/~jlenz/whynot.html. Slávna diskusia medzi Russellom a jezuitom Frederickom Coplestonom (autorom významých 11 zväzkových Dejín filozofie; časť z nich už aj v českom preklade) z 1948, BBC Radio 4, o existencii Boha: https://www.youtube.com/watch?v=hXPdpEJk78E. Rozhovor s Russellom v jeho dome v anglickom Surrey z 1952: https://www.youtube.com/watch?v=fb3k6tB-Or8. *** Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka) na SK1283605207004206791985 alebo nás podporte ešte mesiac priamo cez Startlab (hyperlink). Ďakujeme! (alebo link pod) Zdroj obrázka: strangenotions.com/was-bertrand-russell-right-about-thomas-aquinas

Narodenie geneticky upravených detí bolo jednou z najzávažnejších medicínskych a vedeckých udalostí, ktoré sa udiali v posledných rokoch. Táto udalosť rozvírila množstvo diskusií nielen o technických a vedeckých, ale najmä o etických aspektoch takéhoto počinu. ----more---- V dnešnej Pravidelnej Dávke sa stručne porozprávame o narodení geneticky upravených detí, o reakcii vedeckej komunity na tento objav a o nových zisteniach týkajúcich sa tohto prípadu. Štúdia Dr. Nielsena z Nature Medicine o potenciálnej škodlivosti mutácie poskytujúcej odolnosť na HIV: https://www.nature.com/articles/s41591-019-0459-6 Výborná štúdia z PLoS Biology o problémoch genetického upravovania detí: https://journals.plos.org/plosbiology/article?id=10.1371/journal.pbio.3000224 *** Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme!

Vyštudoval kresťanskú filozofiu na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity, v Kolégiu Antona Neuwirtha učí filozofiu a teológiu, vedie kurz latinčiny a je prekladateľom. ----more---- Odporúčaná literatúra: Antológia z diel filozofov– Od Aristotela po Plotina, IRIS, 2007, www.martinus.sk/?uItem=34097 Akvinského komentár k Aristotelovej metafyzike, online po anglicky, https://dhspriory.org/thomas/Metaphysics.htm Wilfried Stroh, Latina je mrtvá – až žije latina, Oikoymenh, 2016, www.martinus.sk/?uItem=227812 Platón, Ústava, Oikoymenh, 2017, www.martinus.sk/?uItem=272286 *** Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka) na SK1283605207004206791985 alebo nás podporte ešte mesiac priamo cez Startlab. Ďakujeme!

V prvej dávke o vede a náboženstve sa pozrieme na pár úvodných myšlienok, povieme si o komplikovanosti tejto témy, a zamyslime sa na tým, čo by som chcel robiť v našich budúcich dávkach. ----more---- Použitá a odporúčaná literatúra: 1. John Hedley Brooke, Veda a náboženstvo (Kaligram, 2011). 2. Thomas Dixon, Science and Religion: A Very Short Introduction Paperback (Oxford, 2008). 3. ‘Some Can Draw Bikes from Memory. Some … Definitely Can’t’ (Wired, 2016), www.wired.com/2016/04/can-draw-bikes-memory-definitely-cant *** Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme!

Augustín je asi mnohým známy iba ako katolícky biskup a učiteľ Cirkvi, ale súčasne je jednym z najvýznamnejších filozofov západnej civilizácie. V tejto dávke sa pozrieme na jednu z jeho najvplyvnejších myšlienok, ktorou je jeho odpoveď na otázky: Čo je to zlo? Čo to znamená konať zle? Je zlo opakom dobra? ----more---- Či ste veriaci alebo ateiti, či ste niekedy o Augustínovi počuli alebo nie, verím, že táto jeho myšlienka vám nebude cudzia. Na záver prepojím Augustína s francúzkym existencialistom Albertom Camusom a uvidíme, ako by Augustín odpovedal na absurdnosť ľudskej existencie. Použitá a odporúčaná literatúra: Augustín, Vyznania (Lúč, 1997), slovenský preklad. Michael Mendelson, „Saint Augustine“, The Stanford Encyclopedia of Philosophy (naposledy upravené zime 2018), https://plato.stanford.edu/archives/win2018/entries/augustine. James O’Donnell, „St. Augustine“, Encyclopaedie Britannica (naposledny upravené 23. máj 2019), https://www.britannica.com/biography/Saint-Augustine. Melvyn Bragg, „Augustine’s Confessions“, In Our Time (uverejnené 15. marca 2018), https://www.bbc.co.uk/programmes/b09tyzvz. *** Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka) na SK1283605207004206791985 alebo nás podporte ešte mesiac priamo cez Startlab. Ďakujeme! Zdroj obrázka: www.crossroadsinitiative.com/saints/graceworkshumilityaugustine

V prvej časti PD zameranej na bioinžinierstvo, vedu a medicínu s Mirom Gašpárkom sa budeme venovať génovej terapii a nedávnym výsledkom jej využitia pri liečbe glioblastómu, jedného z najnebezpečnejších mozgových nádorov. ----more---- Glioblastóm je jedným z najnebezpečnejších nádorov mozgu. V tejto pravidelnej dávke sa preto budeme rozprávať o tom, čo je to génová terapia a ako môže byť využitá pri liečbe nádorov. Dozviete sa o "genetických receptoch" o tom, či je stará fráza "alkohol mu stúpol do hlavy" pravdivá a ešte omnoho viac! Odkaz na diskutovanú štúdiu publikovanú v EMBO Molecular Medicine. *** Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme!

Dávka o Sørenovi Kierkegaardovi bola už dávnejšie sľúbená a dnes sa cez jeho filozofiu pozrieme jeho kritiku nemeckého filozofia Hegela, hlbšie sa ponoríme do problému existenčnej úzkosti a filozofie existencializmus a v nádeji nakoniec rozpitváme pojem autenticity, ako o ňom uvažoval Kierkegaard.----more---- *** Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka) na SK1283605207004206791985 alebo nás podport ešte mesiac priamo cez StartLab. Ďakujeme! Zdroj obrázka: joeledmundanderson.com/kierkegaard-the-war-between-faith-and-reason

Šepkalo sa o tom už dlhšie a dnes sa o tom už hovorí nahlas. Podcast Pravidelná dávka sa osamostatňuje (www.pravidelnadavka.sk) a rozširuje o témy vzťahu, histórie a filozofie vedy a náboženstva, a taktiež o súčasné výzvy z oblasti bioinžinierstva, syntetickej biológie či bioetiky.----more---- Spolu s Mirom a Andrejom vám prestavím víziu a hodnoty nášho nového spoločného podcastu — a našu crowdfundingovú kampaň, ktorú sme z tejto príležitosti spustili, môžete podporiť na www.startlab.sk/projekty/885-pravidelna-davka *** Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ mesačne na SK1283605207004206791985. Ďakujeme!

V dnešnom rozhovore sme otvorili (a ani zďaleka neuzavreli) otázky na tieto témy:vzťah vedy a náboženstva vo všeobecnosti; Darwinova evolučná teória a jej hodená rukavica náboženstvu; kritický pohľad na poslednú knihu Pôvod od Dana Browna; ----more----myšlienkové hnutia ako noví ateisti, kreacionizmus a inteligentný dizajn; rozdiel medzi scientológiou a scientizmom a dnešná rastúca prítomnosť práve scientizmu ako novej reinkarnácie pozitivizmu Augusta Comta či logického pozitivizmu minulého storočia. *** Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ mesačne na SK1283605207004206791985. Ďakujeme!

Čo je to psychológia, prečo je dôležitá a prečo/kedy sa osamostatnila od filozofie? Ak sa zaoberá ľudskou dušou, čo je to duša? Je psychológia prírodná alebo humanitná veda? Čo je to tá kognitívno-behaviorálna terapia, ktorá je dnes tak populárna?----more---- Aké je spojenie medzi filozofiou existencializmu (Kierkegaard, Nietzsche, Sartre, a.i.) a psychológiou (Frankl)? A aké má Zuzka (a Jakub) skúsenosti s online poradenstvom? Aj o týchto otázkach v dnešnej dávke so Zuzanou Kotvanovou. *** Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ mesačne na SK1283605207004206791985. Ďakujeme!

Aký je vzťah Pána prsteňov ku Game of Thrones a Harry Potterovi, a prečo je o tento druh sfilmovanej fantasy literatúry taký záujem? Čo je filozofia Pána prsteňov a čo sa od Tolkiena dnes—v postmodernej dobe bez metanaratívov—môžeme naučiť? Prečo slovinský filozof, marxisto-hegelovec a ateista Slavoj Žižek často cituje Chestertona a označuje ho za inšpiratívneho autora?----more----Je nejaký rozdiel, ako s mágiou narába Tolkien a Rowlingová? Čo by Tolkien povedal o Jacksonových filmoch? A tiež bude reč o Chestertonovej myšlienke či príbehu o plote, cez ktorú trefne opisuje vzhľad medzi mnohými z dnešných izmov. *** Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ mesačne na SK1283605207004206791985. Ďakujeme!

Podľa niektorých súčasných filozofov je to práve filozofia škótskeho osvietenca Davida Humea, ktorú môžeme považovať za dnešnú mainstreamovou filozofiou——a ako to pri filozofii býva, nemusíme si toho byť ani vedomí.----more---- Aby ste si na toto tvrdenie mohli spraviť vlastný kritický názor, v dnešnej dávke si jeho filozofiu rozpitváme: od jeho ontológie a epistomológie až po filozofiu mysle a morálku. *** Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ mesačne na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Zdroj obrázka: www.atlasobscura.com/places/david-humes-statue

Môže byť nejaké filozofické učenie natoľko mainstreamové, aby sme ho nazvali „školou“? A nielen to, ale aby mu politické autority udelili dotácie? Cisár Marcus Aurelius takto podporil nie jednu, ale hneď štyri aténske filozofické školy, a v dnešnej dávky si pripomenieme prvá tri a povieme niečo nové o štvrej. Reč bude o Platonizme, Aristotelizme, Stoicizme a Epikureizme.----more---- Samozrejme, popri mainstreame tu boli aj menšie, ale stále významné filozofické hnutia, ktoré mali na tieto 4 školy značný vplyv—a v druhej časti sa preto pozrieme aj nad Pytagora, skeptikov a cynikov. *** Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ mesačne na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Zdroj obrázka: www.chronicle.com/article/Do-We-Cheapen-Philosophy-When/231825

Povedal vám už niekto, že obdivuje váš stoický pokoj? Alebo naopak, že by ste sa mali menej znepokojovať životnými ťažkosťami a problémami a stoický pokoj si zachovať?----more---- Čo to stoicizmus vlastne je a ako vznikol bude predmetom rozmýšľania našej dnešnej dávky. *** Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ mesačne na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Zdroj obrázka: https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Interior_Stoa_of_Attalus.jpg

Ako je možné, že medzi sebou navzájom komunikujeme naše myšlienky a to nielen hocijako, ale dokonca zmysluplne? Ak by Maugli z Knihy džunglí naozaj vyrastal od úplného narodenia sám mimo ľudského jazyka a komunity, naučil by sa zmysluplne hovoriť a chápať svet ako my? A ako zistíme, či máme v krabici chrobáka alebo je „chrobák“ názov krabice?----more---- Na tieto a podobné otázky dnes cez prizmu rakúsko-britského filozofa Ludwiga Wittgensteina (1889-1951). *** Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ mesačne na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Zdroj obrázka: www.comunidadeculturaearte.com/a-filosofia-da-linguagem-de-ludwig-wittgenstein

Ako by si o dôležitosti OSN hovoril s mladými, ktorí cítia národne a ich heslami sú samostatnosť, sebestačnosť, suverenita? Je myšlienka udržateľného rozvoja „udržateľná“, ak sa primárne nezameriava na rozvoj ľudského charakteru?—teda na niečo ako udržateľný etický/hodnotový rozvoj?----more----Je podľa teba problém fake news niečo charakteristické až jedinečné pre dnešnú dobu alebo každá doba (od antiky až dodnes) mala problém s demagógiou, klamstvom, zavádzaním? Ak je boj proti fake news zameraný na overovanie faktickosti informácií, nie je to potom práve filozofia, ktorá by mala byť nápomocná v ďalšom vyhodnocovaní a posudzovaní týchto faktov? Dohovoríš sa mnohými jazykmi, ale čo ak by ti niekto povedal, že nemá talent na cudzie jazyky a tí, ktorí sa s tým narodili, to majú lepšie a majú veľkú výhodu. Tvoja reakcia? *** Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ mesačne na SK1283605207004206791985. Ďakujeme!

Po minulej dávke o „prečo“ vymysleli filozofiu Gréci sa dnes dostávame k otázke „ako“. Pozrieme sa na pred-filozofické reflexie v hinduistických upanišádach a Homérových eposoch a následne sa dostaneme k začiatku filozofického myslenia, ktoré umožnili grécke dramatické hry vo forme dialógu medzi chórom a jedným z hercov.----more---- *** Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ mesačne na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Zdroj obrázka: www.archaeology.wiki/blog/2014/05/26/the-chorus-leader-of-the-drama-electra-in-two-vase-paintings/

Dnešná dávka je prvá zo série dvoch zamyslení o pôvode filozofie. Vymysleli ju Gréci? Prečo práve oni a prečo nezačíname dejiny filozofie so štúdiom starozákonných prorokov, Konfúcia, Budhu? Uzrela filozofia svetlo sveta v antickom Grécku len preto, lebo tam mali ľudia vďaka klíme a otroctvu veľa voľného času? A ako s tým súvisia ich obchodné a vojenské ťaženia a olympské božstvá?----more---- *** Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ mesačne na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Zdroj obrázka: https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Raphael_School_of_Athens.jpg

Čo je to motivácia a motivačná literatúra? Je úspech dostatočný životný cieľ? Je filozofia pôvodnou “motivačnou literatúrou”, pretože hľadá odpovede na otázku “prečo” a nie “ako”? Čo má spoločné bývalý Navy SEAL Jocko Willink a Aristoteles? Aký je vzťah medzi motiváciou, slobodou, zodpovednosťou, povinnosťou a disciplínou?----more---- Čo má spoločné Thomas Carlyle (1795 – 1881) a motivačná “self-help” literatúra [errata: v rozhovore bolo nesprávne povedané, že T.C. žil na prelome 17. a 18. storočia]? Je na konci koncov najlepšia motivácia robiť “niečo, čo človeka presahuje”? Ako súvisí motivácia s priateľstvom a osobným príbehom? Prečo je román “Večne spievajú lesy” od Trygve Gulbranssena skvelou motivačnou literatúrou? Kedy je čas vzdať sa? Je návrat k starým myšlienkam prejavom spiatočníka alebo “nadvezovača”? Čo bola Petrova motivácia začať magazín Mužom.sk a jeho podcast? *** Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ mesačne na SK1283605207004206791985. Ďakujeme!

O čom hovoríme, keď nazveme nejaký príbeh rozprávkou? Ak spadá rozprávkový príbeh pod fantastickú literatúru, a jej dej sa teda odohráva v sekundárnom, vymyslenom svete, znamená to, že ide o voľnočasové klamstvo, ktoré nás môže rozptýliť, ale nemá nás čo naučiť?----more---- V dnešnej dávke si predstavíme niekoľko myšlienok z Tolkienovej esej “On Fairy Stories” (nepresne preložiteľné ako “O rozprávkových príbehoch”), v ktorej obhajuje svoje chápanie tohto žánru a vysvetľuje, ako nám môže pomôcť žiť, paradoxne, pravdivejšie. Zamyslíme na nad tým, akú rolu tu hrá fantázia či predstavivosť, a tiež čo myslí Tolkien tým, keď hovorí, že “rozprávky” ponúkajú útek, obnovenie a útechu. *** Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ mesačne na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Zdroj obrázka: www.dw.com/en/jrr-tolkien-book-published-after-100-years/a-39075936

Veronika sa venuje revitalizácii bratislavského Námestia SNP v projekte Živé námestie, ktoré vyšlo z iniciatiávy Aliancie Stará tržnica. Angažuje sa v rôznych občianskych iniciatívach ako napríklad Zastavme hazard----more---- a súčasne si dokončuje doktorát na fínskej Aalto University School of Arts, Design and Architecture, ktorý je zameraný na vytvorenie novej architektonickej typológie sakrálneho priestoru v moderných veľkomestách. V rozhovore sa okrem iného dozviete recept na taliansky Spritz, zistíte, prečo je lepšie o kráse mlčať no a tiež ako prinavrátiť verejnému priestoru život. Spomínané video prednášky profesora Dana Robinsona nájdete tu. *** Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ mesačne na SK1283605207004206791985. Ďakujeme!

Čo všetko viete? Je všetko to, čo viete, všetko, čo sa dá vedieť? Dá sa vôbec vedieť všetko, čo sa vedieť dá? Zdá sa, že z definície je to možné, ale je to možné človeku so všetkými jeho obmedzeniami? Je múdrejšie vedieť všetko alebo vedieť, že neviem nič?----more---- V dnešnej dávke sa pozrieme na Sokrata, ktorý je právom podľa mnohých považovaný za zakladateľa filozofie—a pritom vôbec nič nenapísal. A nielen to, dokonca slávne prehlásil: viem, že nič neviem. Alebo ako by povedal presnejší preklad: nemyslím si, že viem to, čo neviem. Ako ale mohol takýto človek začať s tým, čo dnes nazývame filozofia? A aký je jeho odkaz dnešnej akademickej filozofii, ktorá sa často pozerá na svet z pohodlia svojich univerzitných slonovinových veží? To sú otázky, na ktoré si dnes posvietime. *** Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ mesačne na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Zdroj obrázka: www.zendalibros.com

Počuli ste už slovné spojenie “sociálny konštrukt”? Alebo ste už niekedy počuli niekoho povedať, že by bola nejaká vec “sociálnym konštruktom”? Aká emócie plynie z takého označenia? Ide o pochvalu alebo hanu? A čo pod tým vlastne myslíme?----more---- V dnešnej dávke sa bližšie pozrieme na tejto nejasný pojem a pozrieme sa na tzv. teóriu sociálneho konštruktivizmu, z ktorej vychádza. Na záver sa pozrieme na jeden z najčastejších príkladov sociálneho konštruktu, ktorým je rodina či manželstvo, a zamyslíme sa nad tým, nakoľko sú tieto pojmy či spoločenská prax vysvetliteľné či pochopiteľné výhradne ako sociálny konštrukt. *** Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ mesačne na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Zdroj obrázka: thealternativehypothesis.org

Asi všetci máte skúsenosť s nasledujúcim prípadom. Rozprávali ste sa s niekým a po chvíli ste si uvedomili, že to čo hovorí, dáva zmysel a je to úplne logické. Alebo naopak, predstavte si, že ste sa s niekým rozprávali, ale veci, ktoré ten človek hovoril do seba vôbec nepasovali a jedno z druhého akosi nevyplývalo—jednoducho, nemalo to logiku! A je to práve logika, o ktorej sa dnes zamyslíme.----more---- Logika je častou filozofie, ktorá študuje a pozerá sa na to, ako sa v jazyku prenáša zmysluplnosť či pravdivosť. Samotné slovo “logika” je odvodená z gréckeho “logos”, čo znamená slovo, reč alebo rozum. Pre zjednodušenie si predstavte, že logika je niečo ako GPS zariadenie, s ktorým ak viete pracovať a nechať sa nim viesť, povie vám kde a kedy odbočiť alebo neodbočiť. Rozdiel je tu ten, že nejazdíte po asfaltovej ceste, ale cestujete svetom myšlienok a nesnažíte sa docestovať do cieľa, ale “docestovať” k nejakému myšlienkovému záveru. Téma logiky je samozrejme témou veľmi obsiahlou a komplexnou, a preto vám ponúknem iba malú ochutnávku niekoľkých otázok, na ktoré sa logika pozerá. Konkrétne sa pozrieme na to, čo je to tzv. deduktívny argument a ako rozpoznať, kedy ho brať vážne alebo hodiť cez palubu *** Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ mesačne na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Zdroj obrázka: www.sygic.com/blog/2017/difference-between-sygic-gps-and-sygic-car-navigation

V dnešnej dávke budeme pokračovať v otázke, nad ktorou sme sa trochu zamysleli minulý týždeň. Viliam sa pýtal, “Čo je to krása a aký má vyznam v každodennom živote človeka?” Inšpiráciou pre obsah dnešného spoločného premýšlanie je prednáška od briského filozofa Rogera Scrutona, ktorý sa už dlhé roky venuje otázkam estetiky, krásy, umenia a architektúry.----more---- Konkrétne predstavím viacero z jeho myšlienok z prednášky s názom “To, čo je pravdivé, dobré a krásne”, ktorú v 2017 predniesol na Wheatley Institution v Amerike; a ak viete po anglicky, celú prednášku si môžete pozrieť tu a jej doslovný prepis v angličtine nájdete tu. Maľba: Salome dostáva hlavu sv. Jána Krstiteľa, 1637 (olej na plátne), autor Giovanni Francesco Barbieri *** Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ mesačne na SK1283605207004206791985. Ďakujeme!

Dnešná dávka je vaša a zodpoviem v nej na 11 otázok, ktoré som vybral z tých, ktoré ste mi za posledné dva týždne poslali. Ďakujem za túto pozivítnu odpoveď na moju výzvu a pýtať sa či komentovať môžete i naďalej na [email protected] 1. Môže byť človek šťastný aj keď nefilozofuje? 2. Čo je krása a aký má význam v každodennom živote človeka? 3. V čom má spočívať úloha štátu? 4. Prečo liberalizmus zlyhal? 5. Vyrovnali sme sa so slovenskou históriou? Aká je identita Slovenska? 6. Ako mať ako akademik pasívny príjem, ktorý vystuží smutný akademický prijem, aby som mohol zostať v akadémii? 7. Prečo sú niektorí ľudia ochotní zomrieť za iných alebo za nejakú hodnotu/ideu aj keď sú napr. zodpovední za iných ako otec/matka? Je to správne alebo je správne snažiť sa (pre)žiť za každú cenu a za každých podmienok? 8. Aký je pôvod zla vo svete? 9. Čo hovorí filozofia o problematike normy a abnormy, s ktorou rôznorodo pracuje psychológia? 10. Je potrebné aby muž vedel narábať zo zbraňami a byť bojaschopný? Alebo to ma nechať na iných? 11. Mohol by si povedať niečo viac o Platónovi a jeho filozofických úvahách? *** Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ mesačne na SK1283605207004206791985. Ďakujeme!

Dnes vám chcem ponúknuť na zamyslenie niekoľko myšlienok z jednej mojej staršej eseje, ktorú som nazval “Prezident bez politických skúseností – precedens alebo kríza politiky”. I keď sa nejedná o najnovší článok, verím, že obsahovo má stále čo povedať.Rámcovo v ňom budem hovoriť o politickej filozofii,----more---- teda o základných otázkach existencie a fungovania politického spoločenstva, a konkrétne si zoberiem na mušku celkom pretrvávajúci problém: je správne, aby išiel do politiky človek bez politických skúseností? Okrajovo sa tiež dotknem fenoménu tzv. nezávislých politických kandidátov a prečítať si ju môžete tu. *** Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ mesačne na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Zdroj obrázku: www.ted.com/playlists/497/practice_makes_perfect

Zvykne sa hovoriť, že Vianoce sú o ľudskosti a mojim vianočným darčekom pre vás bude krátke zamyslenie nad tým, čo to tá ľudskosť vlastne je. Či už ste veriaci alebo neveriaci, z Európy alebo z Číny, či volíte národne alebo kozmopolitne, slovo ľudskosť jednoducho nerobí rozdiely. ----more----A keďže ľudskosť má priamy súvis s ľudskou dôstojnosťou, v dnešnej dávke sa zamyslíme nad tým, ako ju chápu antickí Gréci, humanisticko-osvietenecká tradícia a kresťanstvo. *** Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ mesačne na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Zdroj obrázku: commons.wikimedia.org/wiki/File:The_Creation_of_Adam.jpg

Sú konzervativizmus a liberalizmus v nevyhnutnom rozpore a víťaz musí byť na konci dňa iba jeden? Nie je táto dichotómia vlastne falošná? Aký je rozdiel medzi liberalizmom neutrality a perfekcionistickým/etickým liberalizmom? Je možné ukotviť pojem ľudskej dôstojnosti aj mimo kresťanskej filozofie? Ako s týmto pojmom pracuje humanizmus? V čom sú filozoficky zakorenené základné ľudské práva?----more---- Čo bolo inšpiráciou pre Bratislavské Hanusove dni, ktoré Juraj vymyslel? Aký je cieľ týchto BHD a prečo sa definujú ako kultúrno-akademický festival? Aký je vzťah medzi filozofiou a kresťanstvom? Môže byť teológ filozofom a naopak? Je náboženstvo druhom filozofie? Čo je to ľudská prirodzenosť? Existuje vôbec? Je materiálnej alebo duchovnej povahy? Ak vo svojom srdci cítite nespravodlivosť, ide o duchovnú skúsenosť? Ako spolu súvisia spravodlivosť, ľudská prirodzenosť, Boh a srdce? Ako vzhľadom na to, čo sa naučil počas doktorandského výskumu, vníma dnešné Slovensko? Juraj odporúča tieto tri knihy: Sv. Augustín, Vyznania Ryszard Legutko, Triumf průměrného člověka (alebo v angličtine: The Demon in Democracy) Sigrid Undset, Kristina Vavřincová (alebo audiokniha) *** Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ mesačne na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Zdroj fotografie: www.postoj.sk/33598/mladi-krestania-nechcu-ist-do-sporu-s-liberalnym-prostredim

V dnešnej dávke sa bližšie pozrieme na to, ako chápe Platón vo svojom dialógu Štát vzťah medzi zdaním a realitou, a to konkrétne v jeho slávnej alegórii o jaskyni.----more---- Náš postup bude nasledovný. Najprv stručne túto alegóriu prerozprávam, následne vysvetlím Platónovu teóriu foriem, na ktorej táto alegória stavia, a potom budeme mať dostatočne veľa informácií na to, aby sme sa pozreli na hlbší význam a posolstvo Platónovho príbehu. *** Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ mesačne na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Zdroj obrázka: www.researchgate.net/figure/Platos-Republic-Chapter-VII-The-Allegory-of-the-Cave-illustrates-by-Platos-vision_fig1_257715012

“Prichádza z Číny biologická búrka? Minimálne do svetovej vedeckej komunity určite. A bude to poriadne metelica – ide totiž o život, presnejšie o jeho podstatu.” Toto je perex Mirovho nedávneho článku a v dnešnej dávke si naň poriadne posvietime. Je sa na čo tešiť, pretože rozhovor bioinžiniera a filozofa jednoducho stojí za to.----more---- Čo je to syntetická biológia a bioinžinierstvo, a v čom sú podobné ako lego? Prečo je jeho nedávnemu článku nutné venovať pozornosť a čo ho viedlo k tomu, aby ho napísal? Aké sú jeho dve základné tézy? V čom je vlastne kontroverzné, až obscénne, to, čo urobil Dr He a aké radikálne následky by to mohlo v budúcnosti mať? Prečo je potrebné, aby nebol slovenský verejný diskurz preplnení iba korupciou, ale aj napríklad bioinžinierskými (či filozofickými) otázkami? Aký je rozdiel medzi genetickou terapiou a genetickým vylepšovaním? Mali by byť zásahy do genetiky človeka vždy dovolené, ak ide o liečenie choroby, ale iné svojvoľné zásahy—napríklad, ak chce rodič, aby malo jeho dieťa zelené oči a ryšavé vlasy—nie? Dajú sa v bioinžinierstve určiť jasné etické hranice? Má genetická modifikácia oplodnenej bunky vplyv na ľudskú dôstojnosť tohto človeka Aké stanovisko voči tejto existenciálnej výzve zaujať: odmietnuť tento vývoj, podporovať ho alebo nájsť strednú cestu? Ppotrebujú inžinieri humanitné vzdelanie a, naopak, lekári a humaniťáci vzdelanie matematické? V akom vzťahu je vedecký svet faktov a hodnotový svet morálky? A v čom je umelecká, estetická hodnota bioinžinierstva? Mirove bio: tu Jeho rozhovory s profesormi počas Build-a-Cell workshopu v Minnesote: tu A túto knihu vám odporúča pod stromček. *** Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ mesačne na SK1283605207004206791985. Ďakujeme!

Rôzne politické izmy ako liberalizmus, konzervativizmus či fašizmus sú dnes všeobecne označované ako politické ideológie. V nedávnej dávke som o jednej z nich, konzervativizme, hovoril a dnes by som sa chcel pozrieť na fašizmus. Prečo?----more---- Možno ste počuli o nedávnom prieskume, ktorý si dala urobiť Rada mládeže Slovenska, podľa ktorého by v súčasnosti 20% mladých, teda najviac z celkového počtu opýtaných, volilo politickú stranu, ktorá sa ideovo a hodnotovo nachádza v pravom extrémnom rohu politického spektra. O fašizme sa už veľa napísalo a ja sám som do tejto osvety pred dvomi rokmi prispel jedným článkom, ktorého obsah by som chcel s vami dnes zdieľať. Nie je najjednoduchší, ale verím, že ponúka mnoho potrebných otázok na zamyslenie; a síce by som v ňom niekoľko detailov a formulácií dnes zmenil, podstava obžaloby voči fašizmu zostáva nezmenená. Ak by ste si ho chceli vlastným tempom prečítať, link na jeho publikovanú verziu nájdete v popise. Link na článok: www.tyzden.sk/casopis/32361/fasizmus-a-stat-ako-domcek-z-karat *** Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ mesačne na SK1283605207004206791985. Ďakujeme!

Dnešná dávka nebude o filozofii. Neviem ako dlho už počúvate podcasty, ale zamysleli ste niekedy nad tým, čo to podcast vo všeobecnosti je, kedy vznikol a prečo sa dnes tak rýchlo šíri? ----more----I keď táto otázka nie je filozofická, predsa len pripomína jednu klasickú filozofickú metódu: zoberte si nejakú vec, ktorú ste doteraz považovali za samozrejmosť, zamyslite sa nad ňou, prebádajte ju a prídete na to, že má od samozrejmosti na míle ďaleko, a ako všetko, nesie si so sebou svoju jedinečnú históriu. Dnes sa teda pozrieme na to, čo je to podcast, povieme si jeho krátku históriu a taktiež spomenieme jeho výhody, ktoré sú zodpovedné za jeho vzrastajúcu popularitu. *** Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ mesačne na SK1283605207004206791985. Ďakujeme!

V čom sa vzdelávanie, ktoré poskytuje Kolégium Antona Neuwirtha a s ním spojený projekt stredoškolských kolégií odlišuje od toho bežne prítomného na školách? Čo to znamená ak je vzdelávanie založené na tzv. veľkých dielach? Ako tento vzdelávací prístup zlepšuje kritické myslenie?—a čo to kritické myslenie vlastne je?----more----Kto to bol Ladislav Hanus, po ktorom nesú KHD svoje meno, a prečo by bol vhodným kandidátom do ankety Najväčší Slovák? Čo sú to KHD a ako s nimi súvisí Spoločenstvo Ladislava Hanusa (SLH) a Bratislavské Hanusove dni (BHD)? Na aké veci sa v rámci tohoročných KHD môžete tešiť? Čo je to kultúrna vojna a ako ju Michal vníma v slovenskom kontexte? Bojujú v kultúrnej vojne len konzervatívci a liberáli? Ako hodnotí Michal nielen výsledky komunálnych volieb, ale aj trend nezávislých kandidátov? A na záver nám odporučil nejednu dobrú knihu. *** Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ mesačne na SK1283605207004206791985. Ďakujeme!

Kultovú trilógiu Matrix z prelomu storočí nevidel asi iba málokto—a asi by sa väčšina z nás zhodla na tom, že minimálne prvý film z ’99 bol naozaj dobrý a podnetný. V takýchto prípadoch sme dnes trochu zvyknutí, že za dobrým filmom takéhoto kalibru stojí ešte lepšie kniha, ktorá je filmovej adaptácii vzorom. V prípade Matrixu to tak ale nie je.----more---- Pamätám si, keď som sa prvýkrát márne snažil vypátrať jeho knižnú predlohu, a rovnako si pamätám na to, keď som v tejto trilógií začal objavovať viaceré známe otázky a problémy z filozofie. Jeden z týchto filozofických problémov vám chcem dnes predstaviť a v dejinách filozofie sa spája s postavou francúzskeho filozofa a matematika, ktorý žil na prelome 16. a 17. storočie, René Descartesa. Je to práve on, kto v učebniciach filozofie označuje koniec stredoveku a začiatok novoveku. Problém, nad ktorým sa dnes zamyslíme, je problémom poznania, teda otázky ako pravdivo poznať svet a realitu, a ako čeliť tak častým ilúziám a klamlivým predstavám. Descartesovou odpoveďou je metóda radikálneho skepticizmu, teda pochybovania, a cez jeho slávny experiment o zlomyseľnom géniovi sa dostaneme k jeho ešte slávnejšiemu cogito ergo sum. *** Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ mesačne na SK1283605207004206791985. Ďakujeme!

Keďže dnes oslavujeme 20. Pravidelnú dávku, chcel som spraviť niečo iné ako zvyčajne a možno viacerí z vás čítali rozhovor, ktorý so mnou pred necelými tromi týždňami spravil Dominik Harman pre časopis .týždeň. Ak nie, určite vám ho odporúčam. Dostal som naň mnoho reakcií, a preto som sa rozhodol, že dnes rozviniem viacero myšlienok, o ktorých som v ňom hovoril.----more---- Reč bude dnes o tom, čo je podľa mňa filozofia a prečo by si mal každý aspoň občas zaslovičkáriť,poviem niečo viac o kritickom myslení a štúdiu slobodných umení, a tiež rozviniem, čo som myslel pod tým, že sa má na Slovensku každý potrebu silou-mocou vyhraniť. *** Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ mesačne na SK1283605207004206791985. Ďakujeme!

Liberalizmus, fašizmus či komunizmus je iba niekoľko z politických izmov, o ktorých sa dnes často hovorí. V dnešnej dávke sa chcem zamerať na ďalší spôsob pohľadu na politický život—konzervativizmus, pretože vnímam, že v súčasnom verejnom diskurze nie je prítomný ako relevantný proti-názor.----more---- Konzervativizmus predstavím cez jedenásť základných myšlienok alebo východísk, na ktorých stavia. Verím, že po skončení dávky budeme mať dostatočne veľa informácii na to, aby ste si mohli sami pre seba zodpovedať nakoľko s týmto politickým postojom súhlasíte alebo nesúhlasíte. *** Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ mesačne na SK1283605207004206791985. Ďakujeme!

Emotivizmus je pre mnohých asi neznáme slovo. Ale na druhej strane máte asi všetci skúsenosť s tým aké je to cítiť krivdu, aké je to, keď sa vám niečo hnusí alebo vás niečo pohorší či poteší, keď si so zvrašteným čelom poviete „Fuj!“ alebo s entuziazmom vyskočíte so slávnostným „Hurá!“----more---- Spoločným menovateľom týchto denných skúseností je to, že všetky sú rôznymi odpoveďami na otázku aký pocit vo vás vyvolala nejaká situácia. Emotivizmus je potom zjednodušene povedané istý pohľad na morálku, ktorý na otázku „Čo to znamená, že je niečo dobré/zlé?“ odpovedá: „Dobré/zlé je niečo vtedy, ak to vo mne vzbudzuje dobrý/zlý pocit.“ V dnešnej dávke prehĺbim túto povrchnú definíciu emotivizmu a to tým, že priblížim ako ho chápali jeho dvoja hlavní priekopníci minulého storočia: A. L. Ayer a Charles Stevenson. Na záver poukážem na jeho Achillovu pätu a taktiež pripomeniem, aké miesto navrhoval dať pocitom a emóciám v morálke Aristoteles. *** Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ mesačne na SK1283605207004206791985. Ďakujeme!

Liberálna demokracia je dnes často skloňovaný termín a to hlavne v porovnaní s demokraciou iliberálnou, kresťanskou či dokonca inou populistickou formou vládnutia. V dnešnej dávke sa pozrieme na význam slova "liberálny" a konkrétne to urobíme cez pohľad na liberalizmus ako o ňom vo svojej knihe O slobode rozmýšľal anglický filozof 19. storočia John Stuart Mill.----more---- Po filozofickej stránke sa budeme dnes pohybovať v politickej filozofii a v Millovom podaní budeme hľadať odpoveď na tieto otázky: Kedy môže vláda legitímne a oprávnene obmedziť našu slobodu? Do akej miery má štát právo kontrolovať a obmedzovať moje individuálne myšlienky, presvedčenia a skutky? Mám mať garantovanú neobmedzenú slobodu slova? Ako sa správať k politickým extrémistom? Dať im priestor v televíznej či rozhlasovej diskusii? Prijať ich v prezidentskom paláci? *** Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ mesačne na SK1283605207004206791985. Ďakujeme!

Keď premýšľame o hrôzach holokaustu minulého storočia, automaticky sa nám môže podsúvať takáto myšlienka: za veľkým zlom týchto rozmerov museli stáť rovnako zlí ľudia. Tí museli mať zvrátenú myseľ, určite boli morálne skazení, asi boli aj sadistami a v ich svedomí sa musel odohrávať veľký boj, keď sa poprava nevinných stala normálnou súčasťou ich dennej rutiny.----more---- Ak ale niekto povie, že takéto zlo bolo vnímané jeho vykonávateľmi ako banalita — a vykonávať ho mohli dokonca úplne normálni ľudia — a ešte k tomu aj tvrdí, že my sami by sme sa v tej dobe len veľmi ťažko nestali súčasťou tej hrôzostrašnej mašinérie, vnútorne nás to môže nielen vyrušiť, ale aj vážne zaraziť. Pre mnohých bola Arendtovej správa o Eichmannovom procese z roku 1961 práve tak zarážajúcou a kontroverznou—a v dnešnej dávke si lepšie posvietime na jej koncept banality zla. *** Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ mesačne na SK1283605207004206791985. Ďakujeme!

Dnešná pravidelná dávka bude reakčná. Inšpiráciou na jej obsah bolo sledovanie diskusie ohľadne blahorečenia Anny Kolesárovej, v ktorej na seba reagovali protichodné kultúrne tábory. Nechcem túto diskusiu hodnotiť a ani sa postaviť na jednu či druhú stranu, chcem sa ale od tejto témy odraziť k postave Sofoklovej Antigony a cez ňu otvoriť niekoľko vážnych otázok filozofie práva, ktorá skúma vzťah morálky a zákona.----more---- *** Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ mesačne na SK1283605207004206791985. Ďakujeme!

Čo je to verejný diskurz? Aký je jeho stav na Slovensku a ako ho zlepšiť? Prečo vzniká polarizácia medzi liberálnou a konzervatívnou časťou Slovenska a ako ju umenšovať? Či je možný kompromis medzi týmito dvomi stranami?----more----Či bola celospoločenská diskusia ohľadne blahoslavenia Anny Kolesárovej príkladom dobrého verejného diskurzu? Či by J.S.Mill súhlasil s „puntičkárskym liberalizmom”? Ako je s verejným diskurzom spojená sloboda slova/prejavu a „hate speech”? A či chýba vo verejnom diskurze rozumný nesúhlas? *** Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ mesačne na SK1283605207004206791985. Ďakujeme!

Každý príbeh má svoj koniec a príbeh tejto krátkej série zamyslení o filozofii Pán prsteňov sa dnes zakončuje. Verím ale, že sa k Tolkienovi a jeho dielu ešte v budúcnosti vrátime. Dnes budeme hovoriť o tretej sile Prsteňa moci, ktorou je sila zotročenia.----more---- Tá je nielen úzko spojená z predchádzajúcou dvoma silami, ale môžeme povedať, že je z nich najhoršia. Prečo? Pretože pri nej riskuje stratu jednej z najcennejších veci, ktoré ako ľudia máme, a tou je sloboda. Tolkien je vo svojej analýze moci a slobody v mnohom podobný s autormi ako Solzenycin, Frankl či Havel. Všetci štyria poukazovali na deštrukčnosť absolútnej moci v rukách jedného človeka či jednej strany a súčasne apelovali na dôležitosť pravdy a solidarity na jej poradenie. *** Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ mesačne na SK1283605207004206791985. Ďakujeme!

Smrť, smrteľnosť a nesmrteľnosť. Tri veci, problémy či otázky, ktoré nielenže sprevádzajú ľudstvo od jeho zrodu, ale dalo by sa povedať, že nás ako ľudí definujú. Nerozmýšľame nad nimi preto, že sme ľudia, ale sme ľudia, preto že nad nimi rozmýšľame.----more---- V dnešnej dávke sa pozrieme na to, ako nad týmito otázkami rozmýšľa cez svoje dielo Tolkien a prečo je jedna z troch síl Prsteňa moci práve to, že svojmu nositeľovi dáva nesmrteľnosť či, presnejšie povedané, dlhovekosť. Je smrť zlá alebo je to dar? Aký je rozdiel medzi nesmrteľnosťou bez smrti a nesmrteľnosťou, ktorá vyžaduje smrť? Necítite sa niekedy ako maslo, ktoré je rozotreté na príliš veľkom krajci chleba? Nad týmito a ďalšími otázkami sa dnes zamyslíme. *** Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ mesačne na SK1283605207004206791985. Ďakujeme!

Neviditeľnosť. Poznáme ju z rozprávok, ale aj zo sveta internetu. V dnešnej dávke sa zamyslíme nad touto prvou silou Prsteňa moci: v čom je vlastne táto zdanlivo užitočná vlastnosť zlá a akú protilátku nám ponúka Tolkienov príbeh.----more---- *** Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ mesačne na SK1283605207004206791985. Ďakujeme!