Pravidelná dávka

V ďalšej epizóde Pravidelnej dávky si s Mirom povieme niečo o strojovom učení, jeho výhodách a o jeho využití v medicíne. Je to prvá zo série zameranej na strojové učenie a umelú inteligenciu v medicíne. ----more---- Referencie: [1] Ching, T., Himmelstein, D. S., Beaulieu-Jones, B. K., Kalinin, A. A., Do, B. T., Way, G. P., … Greene, C. S. (2018). Opportunities and obstacles for deep learning in biology and medicine. Journal of the Royal Society Interface, 15(141). https://doi.org/10.1098/rsif.2017.0387 [2] Komorowski, M., Celi, L. A., Badawi, O., Gordon, A. C., & Faisal, A. A. (2018). The Artificial Intelligence Clinician learns optimal treatment strategies for sepsis in intensive care. Nature Medicine, 24(11), 1716–1720. https://doi.org/10.1038/s41591-018-0213-5 [3] Rigby, M. J. (2019, February 1). Ethical dimensions of using artificial intelligence in health care. AMA Journal of Ethics. American Medical Association. https://doi.org/10.1001/amajethics.2019.121 [4] Yu, K. H., & Kohane, I. S. (2019, March 1). Framing the challenges of artificial intelligence in medicine. BMJ Quality and Safety. BMJ Publishing Group. https://doi.org/10.1136/bmjqs-2018-008551 [5] Poplin, R., Varadarajan, A. V., Blumer, K., Liu, Y., McConnell, M. V., Corrado, G. S., … Webster, D. R. (2018). Prediction of cardiovascular risk factors from retinal fundus photographs via deep learning. Nature Biomedical Engineering, 2(3), 158–164. https://doi.org/10.1038/s41551-018-0195-0 [6] Day, N., Hemmaplardh, A., Thurman, R. E., Stamatoyannopoulos, J. A., & Noble, W. S. (2007). Unsupervised segmentation of continuous genomic data. Bioinformatics, 23(11), 1424–1426. https://doi.org/10.1093/bioinformatics/btm096 *** Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

Dnes sa rozprávam s Ondrejom Schützom, ktorý je riaditeľom Slovenskej debatnej asociácie. Hlavnou témou nášho rozhovoru bolo síce kritické myslenie a dôkladne sme sa preto pozhovárali o tom, čo je to debatovanie a argumentácia. ----more---- Čo je to SDA, prečo vznikla čomu sa venuje? Čo je pravdy na kritike, že vychováva sofistov, manipulátorov a ľudí bez názoru, a teda neformuje charakter svojich členov? Aký je rozdiel medzi debatou a diskusiou? O debate sa hovorí ako o súťaži. Prečo a ako taká súťaž prebieha a čo je úloha rozhodcu? Aký je rozdiel medzi argumentom a tvrdením? Prečo by mali vedieť ľudia argumentovať? Čo je to samotné kritické myslenie? Akých argumentačných faulov sa najčastejšie dopúšťajú naši politici? Ako na ne reagovať a bola nedávna argumentáciu Alojza Hlinu dobré či nie? V rozhovore sme spomenuli: článok zo SME, https://bit.ly/36yM7zy sketch o argumentácii od Monty Python, https://bit.ly/2tjyJ3Z študentské debaty na Oxford Union, https://bit.ly/2smWesp Súvisiace dávky: PD#32: Čo je to logika, https://bit.ly/34lsucL PD#93: Sú hodnoty objektívne?, https://bit.ly/2YNFNBv PD#94: Alebo subjektívne?, https://bit.ly/36AVOgM PD#103: Ako argumentoval Sokrates, https://bit.ly/2PlT1m8 *** Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

Blížia sa Vianoce a tak sa v dnešnej dávke budeme venovať vianočnej vede. Jednou zo záhad v biblickom príbehu o Ježišovom narodení je betlehemská hviezda, na ktorú sa pokúsime posvietiť: Aké sú problémy s betlehemskou hviezdou? Našiel sa konečne pre ňu nejaký vhodný kandidát? A čo by nám to vravelo o hodnovernosti biblických príbehoch? ----more---- Použitá a odporúčaná literatúra: Molnar, The Star of Bethlehem. Barthel, van Koothen (eds.), The Star of Bethlehem and the Magi. Allison, ‘What Was the Star that Guided the Magi?' Jensen, ‘Witnessing the Divine’. *** Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

Šťastie. Čo je to šťastie? „Muška jenom zlatá!“—hovorí sa v známej filmovej klasike Škola základ života z 1938 a túto definíciu šťastia prebrali od českého básnika Adolfa Heyduka. Otázka šťastia je jedna z najdôležitejších otázok každodennej filozofie a asi aj z tohto dôvodu patrí v súčasnosti naša úplne prvá dávka medzi tri celkovo najpočúvanejšie epizódy. Dnes chcem preto pokračovať v snahe o odpoveď na otázku šťastia a to tým, že dám do kontrastu dve klasické interpretácie šťastie: na jednej strane bude spôsobom, akým ho chápali antickí Gréci a na druhej strane je pohľad utilitaristický pohľad. ----more---- Použitá a odporúčaná literatúra: Dan Haybron, , "Happiness", SEP (2019), https://stanford.io/2PBAqB8 Richard Parry, "Ancient Ethical Theory", SEP (2014), https://stanford.io/2YAOtLn Debra Nails, "Socrates", SEP (2018), https://stanford.io/2PveojE Richard Kraut, "Aristotle's Ethics", SEP (2018), https://stanford.io/2REXFgy Julia Driver, "The History of Utilitarianism", SEP (2014 ), https://stanford.io/38pRRx8 Edit Hall, „Why read Aristotle today?“, Aeon (2018), https://bit.ly/3578bAU Martha Nussbaum a Bryan Magee o Aristotelovi, BBC (1987), https://bit.ly/38nFTnP Súvisiace dávky: PD#01: Štyria zlí kandidáti šťastia, https://bit.ly/2sbh2mC PD#02: Šťastie podľa Aristotela a Frankl, https://bit.ly/2shf5Fq PD#04: Aristotelovská etika a utilitarizmus, https://bit.ly/2PAcE8P PD#26: Platónova jaskyňa, https://bit.ly/2sXaCYy PD#34: Sokrates a jeho viem, že nič neviem, https://bit.ly/2sbMAZy PD#43: Epikuros a jeho filozofia, https://bit.ly/2LHc7AO PD#97: Aristoteles o racionálnej duši, https://bit.ly/2P7DZQz PD#99: Centrom etiky je človek, nie teória, https://bit.ly/2P6FH4Q PD#103: Sokratov nepreskúmaný život, https://bit.ly/358OPv7 *** Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

(For the English recording of the interview, skip to 11:40) V tejto epizóde Pravidelnej dávky sa Miro rozpráva o tom, ako a prečo založiť a viesť BioTech či MedTech startupy s Danielom Greenom, CEO Yaqrit a svojím učiteľom podnikania s medicínskymi zariadeniami (Medical Device Entrepreneurship) z Imperial College London. ----more---- Rozprávajú sa o špecifikách BioTech startupov v porovnaní s inými startupmi, o tom, prečo súkromný sektor dokáže inovovať rýchlejšie ako štátny, ako vlastne začať takýto startup budovať a čo by sme na Slovensku mali urobiť aby sme vytvorili prostredie priateľské pre tieto startupy. *** Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

Dnes sa rozprávam s ekonomickým analytikom Robertom Chovanculiakom. I keď bolo červenou niťou nášho rozhovoru niečo, čo sa dnes nazýva filozofia ekonómie, každý pohľad na trhové vzťahy musí byť ukotvený v diskusii o povahe štátu, ktorá následne stojí na filozofickej antropológii—teda, kto sme ako ľudia a prečo sme takí. Tu je ochutnávka z tém a otázok, o ktorých sme sa rozprávali: ----more---- Čo je to štát a prečo vlastne existuje? Predchádzal štátu anarchický prirodzený stav? O čom hovorí koncept pan-anarchie? Definuje štát viac jeho teritórium alebo ústava? Ako mení rozvoj technológii formu štátu? Je občianstvo vecou explicitného súhlasu alebo občanmi rodíme? Prečo a odkedy vnímame štát a trh v opozícii? Ide vôbec o dichotómiu? Prečo chápal Hegel súkromné vlastníctvo ako jednu z našich morálnych kvalít? Je súkromné vlastníctvo základom občianskej spoločnosti? O čom je jeho nová kniha „Pokrok bez povolenia“ a prečo ju napísal? Ako v rámci spoločnosti presvedčiť "čierneho pasažiera", aby prispel na verejné dobro? Je crowdfunding jeden z najefektívnejších spôsobov? A prečo sú aj davy ľudí na Slovensku ochotné podporiť veľké množstvo crowdfundingových projektov a kampaní? V rozhovore sme spomenuli: Pokrok bez povolenia, https://pokrokbezpovolenia.sk Mortal engines (2018), https://bit.ly/2OXGfZn Panarchia, https://bit.ly/2RcTwzU Súvisiace dávky: PD#73: Rozhovor s Michalom Vašečkom, https://bit.ly/2lYG9Ge PD#87: Rozhovor s Petrom Zajacom, https://bit.ly/2rCLqpQ *** Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

Mali by sme sa lepšie bez náboženstva? Musí ísť iba o špekuláciu alebo nám môžu pri tom niektoré výskumy predsa len pomôcť? Ak áno, čo vravia o vzťahu nábožnosti, zdravia a blahobytu? ----more---- Použitá a odporúčaná literatúra: (bude onedlho doplnená) *** Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

Kto bol ten aténsky ovad, ktorého dialektické uhryznutie vedelo mať dlhodobé následky? Prečo bol mnohými pokladaný za svätca, inými za skutočne osvieteného mudrca, a pritom bol svojimi spoluobčanmi demokraticky odsúdený na smrť za korumpovanie mládeže a bezbožnosť? ----more----Dnes sa pozrieme na osobu aténskeho Sokrata, povieme si niečo o jeho živote a filozofickej metóde, a tiež sa pozrieme na to, prečo o ňom Cicero slávne povedal, že bol prvým, kto zniesol filozofiu z nebies do príbytkov bežných ľudí. Použitá a odporúčaná literatúra: Melvyn Bragg, „The Examined Life“ (2002), In Our Time (BBC Radio 4), https://bbc.in/2DhC2u2 Daniel N. Robinson, „Socrates on the Examined Life “, videokurz Great Ideas of Philosophy (2nd Edition),https://bit.ly/2m79xKl Melvyn Bragg, „Socrates“ (2007), In Our Time (BBC Radio 4), https://bbc.in/2KVme4E Karen Armstrong, Socrates: In Out Time’s Greatest Philosophers (BBC Radio 4), https://bbc.in/2ONsKLH Melvyn Bragg, „Melvyn Bragg argues: Gödel, Leibniz, Socrates, JS Mill – does this sound like dumbing down?“ (2010), The Guardian, https://bit.ly/2OnSH5R Debra Nails, „Socrates“ (2018), The Stanford Encyclopedia of Philosophy, https://stanford.io/33kPS9J Súvisiace dávky: PD#11: Sokrates a J. R. R. Tolkien, https://bit.ly/2QR3Hdl PD#26: Sokrates v Platónovej jaskyni, https://bit.ly/2pScX5X PD#34: Viem, že nič neviem, https://bit.ly/33ptdJk PD#39: Sokrates preferoval dialóg, https://bit.ly/2rssV7g *** Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

Miro si do Pravidelnej dávky pozval Keoniho Gandalla, svojho kolegu z laboratória Prof. Drewa Endyho na Stanforde. Napriek tomu, že Keoni má len 20 rokov, už vedie projekt stavby a distribúcie dostupných génov do celého sveta. Články o ňom môžete nájsť napríklad vo Forbes a New York Times. ----more---- Rozprávajú sa aj o týchto otázkach: Ako dať prístup ku genetickému inžinierstvu všetkým ľuďom podobne, ako dnes takmer každý má prístup k smartfónu? Ako vyriešiť logisticky distribúciu DNA po svete? Aké možnosti nám syntetická biológia ponúka? A ako k tomu môže prispieť 20 ročný chlapec, ktorý si ešte na základnej škole na výstave kníh miestneho kostola kúpil učebnicu o virológii a postavil si v garáži biologické laboratórium? Referencie: https://synbiobeta.com/free-genes-project-makes-dna-freely-available-to-the-world/ Endy, D. (2005). Foundations for engineering biology. https://doi.org/10.1038/nature04342 https://www.forbes.com/sites/fernandezelizabeth/2019/09/19/yes-people-can-edit-the-genome-in-their-garage-can-they-be-regulated/ https://www.nytimes.com/2018/05/14/science/biohackers-gene-editing-virus.html *** Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

Existuje štandard chuti? A keď hovorím o chuti, myslím tím umenie vo všetkých jeho podobách: od gastronómie, cez maľbu, hudbu, tanec či architektúru, fotografiu, literatúru a iné. Existuje nejaké kritérium alebo súbor kritériu, podľa ktorých by sme vedeli zhodnotiť a posúdiť či je niečo krásne alebo škaredé, chutné alebo odporné, dobré alebo zlé umenie? ----more---- Dnes sa spolu zamyslíme na jednou esejistickou klasikou od škótskeho filozofa Davida Humea, ktorú napísal v roku 1757 a neprekvapivo nesie názov „O štandarde chuti“. Ako od empirika, subjektivistu a sentimentalistu by sme od Humea mohli naozaj očakávať silný a na skúsenosti založený argument v prospech de gustibus non est disputandum. Paradoxne, Hume ponúka pravý opak v podobe piatich schopností či vlastností, ktoré všetky spolu umožnia človeku získať štandard estetického hodnotenia. Použitá a odporúčaná literatúra: David Hume (1757). “Of the Standard of Taste“, https://bit.ly/2KD9PlB Mary Mothersill (1989). ‘Hume and the Paradox of Taste’ in George Dickie, Richard Sclafani and Robin Ronald (eds.), Aesthetics: A Critical Anthology, New York: St. Martin's Press Jerrold Levinson (2002). ‘Hume's Standard of Taste: The Real Problem’, Journal of Aesthetics and Art Criticism, 60, pp. 227-238. Rochelle Gurstein (2000). Taste and “the conversible world” in the eighteenth century. Journal of the History of Ideas, 61(2), 203-221. Bence Nanay (2017). Perceptual learning, the mere exposure effect and aesthetic antirealism. Leonardo, 50(1), 58-63. Súvisiace dávky: PD#31: Jednota krásy, pravdy a dobra, https://bit.ly/2XAFIAI PD#35: Krása a urbanizmus, https://bit.ly/2NZVG4a PD#44: Hume a etika, https://bit.ly/2QEInId PD#85: Hume a myseľ, https://bit.ly/2O1H8kr *** Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

V dnešnej okrúhlej stej dávke sa rozprávam o stredoveku s Evinou Stein, ktorá je odborníčka práve na toto obdobie. Bavili sme sa aj o týchto otázkach: Čo to vlastne stredovek je? Bolo to obdobie temna a ak predsa len áno, aké obdobie presne a v akom zmysle? Aké dve renesancie sa odohrali počas stredoveku, o ktorých mnoho ľudí netuší? Kto to bol Karol Veľký a prečo je pre toto obdobie relevatný? Aké sú dve obľúbené postavy, ktoré má naša dnešná hostka? A aké sú niektoré jej tipy pre tých, ktorí by sa chceli dozvedieť o stredoveku niečo viac? ----more---- *** Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

Máme konať výhradne podľa vlastného presvedčenia alebo by sme sa mali v prvom rade spýtať, či neexistuje nejaký vyšší projekt, ktorého by sme mali byť súčasťou? Britský filozof Bernard Williams (1929-2003) je spoluautorom knihy Utilitarizmus: Pre a Proti (1973), kde utilitarizmus definuje ako konanie podľa cudzieho, externého vyššieho projektu a takýto morálny systém je útokom na našu integritu. Dnes si predstavíme tento Williamsov argument namierený proti utilitaristickej morálke a uvidíme, prečo je to práve ľudské integrita, ktorá by mala byť podľa neho v srdci každého etického zmýšľania. ----more---- Citovaný úryvok: „Vec je taká, že človek sa identifikuje s tým svojim konaním, ktoré pramení z jeho vlastných plánov a postojov... a na najhlbšej úrovni je to toto konanie, ktoré s úplnou vážnosťou považuje za to, o čom jeho život je. Je absurdné od tohto človeka požadovať, že by sa mal jednoducho vzdať jeho vlastného projektu a rozhodovania a mal by konať podľa rozhodnutia, ktoré od neho vyžaduje utilitaristická kalkulácia. Tá mu predkladá súčty, ktoré pochádzajú zo siete utility a pôžitku, ktorú tvoria projekty iných. Takáto požiadavka konať podľa takto určeného vyššieho utilitaristického projektu tohto človek v reálnom zmysle odcudzuje od jeho skutkov a od zdroja jeho konania, ktorým sú jeho vlastné presvedčenia. Stáva sa tak kanálom medzi vstupnými informáciami zo súčtu projektov všetkých, vrátane jeho vlastného projektu, a medzi výstupom, ktorým má byť nejaká optimálna voľba. Takýto systém ale ignoruje jeden zásadný rozmer jeho konania a to ten, že jeho projekty a jeho rozhodovanie musí byť chápané ako skutky a voľby, ktoré plynú z plánov a postojov, s ktorými sa na najhlbšie úrovni identifikuje. V najdoslovnejšom zmysle slova tu tak ide o útok na jeho integritu.“ Použitá a odporúčaná literatúra: Sophie-Grace Chappell a Nicholas Smyth, "Bernard Williams", The Stanford Encyclopedia of Philosophy (2018), https://stanford.io/2X9imSc Bernard Williams, Utilitarianism: For and Against (1973), with J.J.C. Smart, Cambridge: Cambridge University Press. Bernard Williams, Ethics and the Limits of Philosophy (1985), London: Fontana. Paul Russell, „Bernard Williams: Ethics from a human point of view“ (2018), TLC, https://bit.ly/2O8ss1A Súvisiace dávky: PD#04: Utilitarizmus, https://bit.ly/2qR0AHl PD#43: Epikureizmus, https://bit.ly/2q4Ojiw PD#93: Objektívna morálka, https://bit.ly/2Kg3s7y PD#95: Subjektívna morálka, https://bit.ly/2rDGeBZ *** Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

Genetické inžinierstvo a génové úpravy patria medzi najvzrušujúcejšie oblasti moderného bioinžinierstva a vedy. Najpoužívanejším nástrojom využívaným na génové úpravy je CRISPR-Cas9. Čo to ale vlastne je? A ako to funguje? O genetickom inžinierstve, o nástroji s názvom CRISPR-Cas9, jeho princípoch a fungovaní, o výhodách a nevýhodách sa budeme rozprávať v dnešnej Pravidelnej dávke. ----more---- Referencie: [1] Anzalone, A. V, Randolph, P. B., Davis, J. R., Sousa, A. A., Koblan, L. W., Levy, J. M., … Liu, D. R. (2019). Search-and-replace genome editing without double-strand breaks or donor DNA. Nature. https://doi.org/10.1038/s41586-019-1711-4 [2] Doudna, J. A., & Charpentier, E. (2014). The new frontier of genome engineering with CRISPR-Cas9. Science, 346(6213), 1258096. https://doi.org/10.1126/science.1258096 [3] https://www.addgene.org/crispr/ [4] https://ghr.nlm.nih.gov/primer/genomicresearch/genomeediting [5] https://www.broadinstitute.org/what-broad/areas-focus/project-spotlight/crispr-timeline [6] Pickar-Oliver, A., & Gersbach, C. A. (2019, August 1). The next generation of CRISPR–Cas technologies and applications. Nature Reviews Molecular Cell Biology. Nature Publishing Group. https://doi.org/10.1038/s41580-019-0131-5 *** Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

Hovoriť o duševnom vlastníctve, duševných chorobách alebo duševnom zdraví dáva všetkým zmysel a je to potrebné. Existuje ale nejaká duša, ktorá dáva týmto opisom reality význam a garantuje ich zmysluplnosť? Alebo je to len všetko "akože"? Nejaká metafora, relikvia dávneho prežitku? V dnešná dávka bude úvodom do tohto prastarého konceptu a pozrieme sa hladne na to, ako vznikal a prečo dnes namiesto duše skôr hovoríme o psychike alebo mysli. ----more---- Použitá a odporúčaná literatúra: Hendrik Lorenz, "Ancient Theories of Soul", The Stanford Encyclopedia of Philosophy (2009), https://stanford.io/34tatJO Christopher Shields, "Aristotle's Psychology", The Stanford Encyclopedia of Philosophy (2016), https://stanford.io/33lwiuP Gary Hatfield, "René Descartes", The Stanford Encyclopedia of Philosophy (2018), https://stanford.io/2pIxLgc Súvisiace dávky: PD#21: Descartes a dualizmus, https://bit.ly/2JU6n5J PD#46: Vzťah psychológie a filozofie, https://bit.ly/2NOBMIa *** Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

Stáva sa náš svet čoraz viac sekularizovaný? Stoja prognózy, že veda čoskoro porazí náboženstvo na dobrom základe? A čo to v prvom rade znamená sekularizácia? Zaujíma vás odpoveď na tieto otázky? Výborne. V tom prípade je tu istá nenulová pravdepodobnosť, že vás bude zaujímať aj táto dávka! ----more---- Použitá a odporúčaná literatúra Zuckerman, Shook (eds.), The Oxford Handbook of Secularism. Taylor, A Secular Age. Berger, The Many Altars of Modernity. Bruce, In Defence of an Unfashionable Theory. Gregory, The Unintended Reformation. Martin, 'Does the Advance of Science Mean Secularisation?'. Ecklund, Scheitle, 'Religion among Academic Scientists: Distinctions, Disciplines, and Demographics'. 'Being Christian in Western Europe', Pew Research Centre. '10 key findings about religion in Western Europe', Pew Research Centre. 'Christianity as default is gone': the rise of a non-Christian Europe', The Guardian. 'Survey of Scientists Finds A Stability of Faith in God', The New York Times. *** Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

Objektívna morálka neexistuje, lebo celá morálka je závislá od nás. Je subjektívna. Neexistuje externý morálky svet, ale iba akoby morálke okuliare, cez ktoré sa naň (a jeden na druhého) subjektívne pozeráme—a hodnotíme. De gustibus non est disputandum. Ale čo ak je aj toto iba ilúzia a v podstate neexistuje rozdiel medzi správnym a nesprávnym konaním? Celý život je len jeden nechutný a nezmyselný vtip. Treba ho žiť? ----more---- Použitá a odporúčaná literatúra: Richard Joyce, "Moral Anti-Realism", The Stanford Encyclopedia of Philosophy (2016), https://stanford.io/31VP7mT James Dreier, "Projectivism", Encyclopedia of Philosophy (2019), https://bit.ly/2PuCyw8 Mark van Roojen, "Moral Cognitivism vs. Non-Cognitivism", The Stanford Encyclopedia of Philosophy (2018), https://stanford.io/2MUkpX2 Piers Benn, „The objectivity of morality“, Ethics (Routledge: London, 2007) Súvisiace dávky: PD#18: Emotivizmus, https://bit.ly/34hIrkJ PD#44: Hume o zotročenom rozume, https://bit.ly/31XHg8c PD#65: Existencializmus (Nietzsche & Camus), https://bit.ly/2BUwMvX PD#67: Existencializmus (Heidegger & Satre), https://bit.ly/36fgr2Y PD#85: Hume o vzťahu mysle a sveta, https://bit.ly/2PubLjM PD#93: Meta-etika a objektívna morálka, https://bit.ly/2oqT3hF *** Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

Alzheimerova choroba patrí medzi najzávažnejšie ochorenia. Inžinieri, lekári a vedci sa už dlhé roky snažia vyvinúť liek na túto chorobu. Tento týždeň svetovými médiami preletela správa o možnej nádeji pre pacientov, ktorú poskytuje nový liek od spoločnosti Biogen. ----more---- V ďalšej epizóde Pravidelnej Dávky o inováciách v medicíne Miro rozpráva o mozgu, Alzheimerovej chorobe a o novom lieku na túto chorobu. Referencie: [1] Mazzotti, D. R., Guindalini, C., Moraes, W. A. D. S., Andersen, M. L., Cendoroglo, M. S., Ramos, L. R., & Tufik, S. (2014). Human longevity is associated with regular sleep patterns, maintenance of slow wave sleep, and favorable lipid profile. Frontiers in Aging Neuroscience, 6, 134. https://doi.org/10.3389/fnagi.2014.00134 [2] Grandner, M. A. (2012). Sleep duration across the lifespan: implications for health. Sleep Medicine Reviews, 16(3), 199–201. https://doi.org/10.1016/j.smrv.2012.02.001 [3] https://www.nhs.uk/conditions/alzheimers-disease/ [4] Tanzi, R. E. (2012). The Genetics of Alzheimer Disease. Cold Spring Harbor Perspectives in Medicine, 2(10), a006296–a006296. https://doi.org/10.1101/cshperspect.a006296 [5] Gerstner, W., Kistler, W. M., Naud, R., & Paninski, L. (n.d.). Neuronal dynamics : from single neurons to networks and models of cognition. [6] Alzheimer’s drug revival gives hope to millions — and investors | Financial Times. (n.d.). Retrieved October 25, 2019, from https://www.ft.com/content/e6046166-f4f4-11e9-b018-3ef8794b17c6 [7] In Shocking Reversal, Biogen to Submit Experimental Alzheimer’s Drug for Approval - Scientific American. (n.d.). Retrieved October 25, 2019, from https://www.scientificamerican.com/article/in-shocking-reversal-biogen-to-submit-experimental-alzheimers-drug-for-approval/ *** Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

Môže byť morálka objektívna? Teda, sú dôvody na moje morálne konanie nezávislé od toho, čo si o nich myslím alebo či práve po danom rozhodnutí túžim? Alebo platí staré známe: de gustibus non est disputandum—proti chuti žiadny dišputát? Alebo, a do tretice, nič ako morálka vlastne neexistuje a každý si môže, ale dokonca musí robiť, čo chce? Dnes sa pozrieme na prvú z týchto otázok a v budúcej dávke budeme pokračovať s ďalší dvoma ----more---- Použitá a odporúčaná literatúra: Geoff Sayre-McCord, „Moral Realism“, The Stanford Encyclopedia of Philosophy (2017), https://stanford.io/35OHEcm Shin Kim, „Moral Realism“, The Internet Encyclopedia of Philosophy, https://bit.ly/2N1Rmjd Piers Benn, „The objectivity of morality“, Ethics (Routledge: London, 2007) Súvisiace dávky: PD#02: Aristotelovská etika, https://bit.ly/33NRole PD#04: Kantov morálny systém, https://bit.ly/2NicUcV PD#89: Kant o čistom rozume, https://bit.ly/2VKrQCJ *** Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

V tejto dávke sa pozrieme na nasledovné otázky: O čom bolo Darwinovo životné dielo, ktoré stálo na počiatku evolučnej biológie? Ako argumentoval Darwin za prirodzený výber? A akým námietkam musel čeliť? ----more---- Použitá a odporúčaná literatúra: Darwin, On the Origins of Species. Olson, Science & Religion, 1450-1900, kap. 8. Gregory, Natural Science in Western History, kap. 17-18. Browne, Darwin's Origin of Species: A Biography. Ruse, Charles Darwin. Larson, Evolúcia: Neobyčajna história jednej vedeckej teórie. Mayr, „Darwin's Influence on Modern Thought", Scientific American, https://bit.ly/2qiF5yW. Súvisiace dávky: PD#88: Charles Darwin, https://bit.ly/2MVDNl1 PD#84: Svet pred Darwinom, https://bit.ly/30N4jC4 *** Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

Čo je to ten zdravý rozum, alebo „common sense“, na ktorom stojí filozofia škótskeho osvietenca Thomasa Reida? Na vysvetlenie uvádza tento príklad: aj malá húsenica sa preplazí cez tisíc listov až kým nenájde ten, ktorý je vhodný pre jej stravu. Čo chcel týmto príkladom povedať? Aj to som si dnes povieme. ----more---- Použitá a odporúčaná literatúra: Ryan Nichols a Gideon Yaffe, „Thomas Reid“, The Stanford Encyclopedia of Philosophy (2016), https://stanford.io/35AP6I7 Marina Folescu „Thomas Reid: Philosophy of Mind“, Internet Encyclopedia of Philosophy, https://bit.ly/2ONm2Hd Daniel N. Robinson, „Thomas Reid and the Scottish School“, videokurz Great Ideas of Philosophy, 2nd Edition, The Great Courses (2004), https://bit.ly/2m79xKl Daniel N. Robinson, „Reid’s Critique of Hume“, videokurz, Oxforská univezita (2014), https://bit.ly/2ME8fQI Eva Peterková, „Thomas Reid and Notion of Common Sense“, Ostium (2015), https://bit.ly/35BWrXI Súvisiace dávky: PD#77: Intro do rozmýšľania o realite, https://bit.ly/2lULT3D PD#79: Locke o ľudskom chápaní, https://bit.ly/2kD51TA PD#81: Leibniz o nemateriálnom svete, https://bit.ly/2kFE8yv PD#83: Berkeley a vnímanej existencii, https://bit.ly/2lkPGaA PD#85: Hume o prirodzenom poznaní, https://bit.ly/31VOlHe PD#87: Kant o paradoxe poznania, https://bit.ly/2VKrQCJ *** Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

Zbavia syntetické bunky vyrábajúce inzulín diabetikov závislosti na injekciách a počítaní sacharidov? Prečo je spánok najlepšou "nabíjačkou" energie? Ako sa formuje pamäť prostredníctvom prepojení medzi nervovými bunkami - a budeme si vstrekovať spomienky do žíl? ----more---- V tejto epizóde Pravidelnej dávky Miro analyzuje vaše návrhy medicínskych technológií, ktoré vám v dnešnej dobe najviac chýbajú. Referencie: [1] Chen, Z., Wang, J., Sun, W., Archibong, E., Kahkoska, A. R., Zhang, X., … Gu, Z. (2018). Synthetic beta cells for fusion-mediated dynamic insulin secretion. Nature Chemical Biology, 14(1), 86–93. https://doi.org/10.1038/nchembio.2511 [2] Mazzotti, D. R., Guindalini, C., Moraes, W. A. D. S., Andersen, M. L., Cendoroglo, M. S., Ramos, L. R., & Tufik, S. (2014). Human longevity is associated with regular sleep patterns, maintenance of slow wave sleep, and favorable lipid profile. Frontiers in Aging Neuroscience, 6, 134. https://doi.org/10.3389/fnagi.2014.00134 [3] Grandner, M. A. (2012). Sleep duration across the lifespan: implications for health. Sleep Medicine Reviews, 16(3), 199–201. https://doi.org/10.1016/j.smrv.2012.02.001 [4] Lucey, B. P., & Bateman, R. J. (2014). Amyloid-β diurnal pattern: possible role of sleep in Alzheimer’s disease pathogenesis. Neurobiology of Aging, 35, S29–S34. https://doi.org/10.1016/J.NEUROBIOLAGING.2014.03.035 [5] http://www.circadia.health/ [6] Gerstner, W., Kistler, W. M., Naud, R., & Paninski, L. (n.d.). Neuronal dynamics : from single neurons to networks and models of cognition. *** Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

David Hume ho prebudil z jeho dogmatických driemot, ale namiesto toho, aby sa stal verným zástancom empirizmu, Immanuel Kant išiel o mnoho racionálnym míľ ďalej a dnes ho radíme medzi ne-empiristických, idealistických filozofov. Dnes si posvietime na jeho chápanie ľudského chápania a na to ako nadviazal na Humea, ako ho potom hodil cez palubu a ako sa Hume nakoniec na tú palubu i tak vyšplhal späť, ale ku kormidlu sa nedostal. ----more---- Použitá a odporúčaná literatúra: Michael Rohlf, „Immanuel Kant“, The Stanford Encyclopedia of Philosophy (2018), https://stanford.io/33erMxG Matt McCormick, „Immanuel Kant: Metaphysics“, Internet Encyclopedia of Philosophy, https://bit.ly/2LYcqI3 Daniel N. Robinson, „What Is Enlightenment Kant on Freedom“, videokurz Great Ideas of Philosophy, 2nd Edition, The Great Courses(2004), https://bit.ly/2m79xKl Daniel N. Robinson, „Kant's Critique of Pure Reason“, videokurz, Oxforská univezita (2011), https://bit.ly/2OBtyoq Bryan Magee v rozhovore s Geoffrey Warnockom o filozofii a živote Immanuela Kanta, YouTube (1987), https://bit.ly/2osA3iK Immanuel Kant, všeobecný sumár jeho troch kritík, Wikipédia, https://bit.ly/2VpDSBi The School of Life, „Philosophy – Immanuel Kant“, YouTube (2015), https://bit.ly/1nBVzLT Súvisiace dávky: PD#77: Intro do rozmýšľania o realite,https://bit.ly/2lULT3D PD#79: Locke o ľudskom chápaní, https://bit.ly/2kD51TA PD#81: Leibniz o nemateriálnom svete, https://bit.ly/2kFE8yv PD#83: Berkeley a vnímanej existencii, https://bit.ly/2lkPGaA PD#85: Hume o prirodzenom poznaní,https://bit.ly/31VOlHe *** Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

Kto to bol Charles Darwin? Ako vyrastal a čo ho formovalo? Ako rozmýšľal nad živým svetom? Aj to sú otázky, na ktoré sa pozrieme v dnešnej dávke. ----more---- Použitá a odporúčaná literatúra: Lindberg, Numbers (eds.), God and Nature, kap. 13-14. Olson, Science & Religion, 1450-1900, kap. 8. Gregory, Natural Science in Western History, kap. 17-18. Browne, Darwin's Origin of Species: A Biography. Ruse, Charles Darwin. Larson, Evolúcia: Neobyčajna história jednej vedeckej teórie.

Dnes sa rozprávam s literárnym vedcom a emeritným profesorom Petrom Zajacom. I keď bol červenou niťou nášho rozhovoru kritický pohľad na ideu národa, teda čo je to národ, ako vniká, ako zaniká a či je vlastne nevyhnutný, dotkli sme sa aj týchto otázok: ----more---- Čo je to ten inovatívny tzv. synopticko-pulzačný model Slovenského romantizmu? Aký je rozdiel medzi dvomi základnými pohľadmi na vznik národa: teda modelom organistickým a konceptuálnym? Sú nevyhnutne v protiklade? Je národno-budovateľský proces postavený vždy na idei vyvoleného národa? O čom hovoria štyri Štúrove koncepty slovenské národa a ktorý a prečo zvíťazil? Smeruje Európska únia, teda únia európskych národov, k federácii? V akej fáze svojho života je slovenský národ? Knihy spomenuté v rozhovore: Peter Zajac a Ľubica Schmarcová (editori), Slovenský romatizmus (Host, 2019), https://bit.ly/2nRL1hd Vladimír Macura, Znamení zrodu a české sny (Academia, 2015), https://bit.ly/2nWLG0J Tibor Pichler, Etnos a polis (Kalligram, 2011), https://bit.ly/2n8Scl0 Súvisiace dávky: PD#73: Rozhovor s Michalom Vašečkom, https://bit.ly/2lYG9Ge *** Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit Zdroj fotografie: DennikN, https://bit.ly/2oELJit

**For the (English) recording of the interview, go to 16:30** Medzi najväčšie problémy moderného biologického a medicínskeho laboratórneho výskumu patria ľudské chyby a neschopnosť pri rovnakom postupe dosahovať uspokojivo rovnaké výsledky. Okrem toho stále nemáme špičkové nástroje a platformy na rýchlu komunikáciu medzi ľuďmi a laboratórnymi robotmi a prístrojmi. Biológovia tak stále trávia príliš veľa času v laboratóriu a málo času prípravou a uvažovaním nad experimentami. ----more---- Dhash Shrivathsa sa rozhodol zamerať na všetky spomínané problémy a vo svojom (už druhom) startupe Radix Labs vyvíja nový programovací jazyk a softvérovú platformu, ktorá umožní experimentátorom a laboratórnym nástrojom jednoducho komunikovať potrebné inštrukcie jednoduchým, no zároveň presným spôsobom. O jeho projekte nedávno vyšiel aj článok v časopise Nature. V tejto epizóde Pravidelnej dávky sa Miro vo svojom prvom rozhovore rozpráva s Dhashom o počítačoch, automatizácii laboratórií, o demokratizácii biológie, o jeho sne vyrobiť si vlastné pivo a tiež o tom, ako budovať úspešný biznis a získať investície do svojich projektov. Zdroje a referencie : [1] Segal, M. (2019). An operating system for the biology lab. Nature 2019 573:7775. [2] Štúdia o slabej reprodukovateľnosti výsledkov: Begley, C. G., & Ellis, L. M. (2012). Raise standards for preclinical cancer research. Nature 2012 483:7391, 483(7391), 531–533. https://doi.org/10.1038/483531a [3] Startup vyrábajúci laboratórne roboty na manipuláciu s tekutinami: https://opentrons.com/ [4] Dhashov startup zameraný na automatizáciu a programovanie experimentálnych procesov v biologických laboratóriách: http://radix.bio/ *** Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

Svet a myseľ. V akom sú vzťahu? Ako spolu interagujú? Je svet jednou veľkou mysľou alebo je myseľ iba súčasťou materiálneho sveta? Dnes budeme v rozmýšľaní nad nimi pokračovať s ďalším empirikom, ktorý priamo nadväzuje na Johna Locke a nie je ním nikto iný ako škótsky osvietenec David Hume. ----more---- Dnes sa pozrieme detailnejšie na tú časť jeho filozofie, ktorá sa zvykne nazývať filozofia mysle. Ak ste o nej ešte nepočuli, dnes si obzvlášť posvietime na tzv. Humeovu vidličku, na ktorú vieme metaforicky napichnúť iba to, čo je v našom jazyku, a teda v našich myšlienkach, zmysluplné. Použitá a odporúčaná literatúra: William Edward Morris a Charlotte R. Brown, „David Hume", The Stanford Encyclopedia of Philosophy (Summer 2019 Edition), https://stanford.io/2mnhNpT James Fieser, „David Hume“, Internet Encyclopedia of Philosophy, https://bit.ly/2kNXEbX Daniel N. Robinson, „Hume and the Pursuit of Happiness“, videokurz Great Ideas of Philosophy (2nd Edition),https://bit.ly/2m79xKl Peter Millican, „Hume’s Central Principles“, videokurz, Oxforská univezita (2012), https://bit.ly/2mlSzIk Bryan Magee v rozhovore s Johnom Passmorom o filozofii Davida Humea, YouTube(1987), https://bit.ly/2mq9Tfu The School of Life, „Philosophy – David Hume“, YouTube (2016), https://bit.ly/2STvJal Súvisiace dávky: PD#77: Intro do rozmýšľania o realite, https://bit.ly/2lULT3D PD#79: Locke o ľudskom chápaní, https://bit.ly/2kD51TA PD#81: Leibniz o nemateriálnom svete, https://bit.ly/2kFE8yv PD#83: Berkeley a vnímanej existencii, https://bit.ly/2lkPGaA *** Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

Ako ľudia uvažovali o našom svete pred 19. storočím, v ktorom žil Charles Darwin? Akí sú niektorí jeho predchodcovia? Prečo a ako ľudia začali rozmýšľať o svete ako premenlivom mieste? ----more---- Použitá a odporúčaná literatúra: Lindberg, Numbers (eds.), God and Nature, kap. 12. Olson, Science & Religion, 1450-1900, kap. 7. Gregory, Natural Science in Western History, kap. 9. Thomson, Before Darwin. Gould, "Fall in the House of Ussher".

Esse est percipi! Dnes pokračujeme s ďalším veľmi známym latinským výrokom zo sveta filozofie a jeho autorom je írsky filozof, vedel a biskup George Berkeley (1685-1753). Pozrieme na jeho vlastnú teóriu ľudského chápanie a poznávania, ktoré je veľmi zaujímavým stredom medzi Lockeom a Leibnizom, keďže podľa Berkeleyho je existencia čohokoľvek vo svete závislá od našej mysle. Čo presne tým myslel a prečo je zvuk padajúceho stromu závislý od drevorubača? ----more---- Použitá a odporúčaná literatúra: Lisa Downing, „George Berkeley", The Stanford Encyclopedia of Philosophy (2013 ), https://stanford.io/2kjJWgI Daniel N. Robinson, „No matter. The Challenge of Materialism“, videokurz Great Ideas of Philosophy (2nd Edition),https://bit.ly/2m79xKl Paul Guyer a Rolf-Peter Horstmann, „Idealism", The Stanford Encyclopedia of Philosophy (2018), https://stanford.io/2kEvmRm Hank Green, „Locke, Berkeley, & Empiricism: Crash Course Philosophy #6“, YouTube(2018), https://bit.ly/2lVH9e7 BBC Radio 4, Esse est Percipi - ('To be is to be perceived'),YouTube(2015), https://bit.ly/2kBTvYJ Bryan Magee v rozhovore s Michaelom Ayersom o empirizme Lockea a Berkeleyho, YouTube(1987), https://bit.ly/2mm6WfO Súvisiace dávky: PD#77: Intro do rozmýšľania o realite, https://bit.ly/2lULT3D PD#79: John Locke o ľudskom chápaní, https://bit.ly/2kD51TA PD#81: Leibniz o nemateriálnom svete, https://bit.ly/2kFE8yv *** Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

"Čo nedokážem postaviť, tomu nerozumiem," povedal Richard Feynman. V tejto epizóde sa teda budeme rozprávať o stavbe syntetických buniek od základov, o výzvach, ktorým pri tomto prístupe čelíme a o nebunkovej ("cell-free") biológii. ----more---- Referencie: [1] Berhanu, S., Ueda, T., & Kuruma, Y. (2019). Artificial photosynthetic cell producing energy for protein synthesis. Nature Communications, 10(1), 1325. https://doi.org/10.1038/s41467-019-09147-4 [2] Adamala, K. P., Martin-Alarcon, D. A., Guthrie-Honea, K. R., & Boyden, E. S. (2017). Engineering genetic circuit interactions within and between synthetic minimal cells. Nature Chemistry, 9(5), 431–439. https://doi.org/10.1038/nchem.2644 [3] Powell, K. (2018). How biologists are creating life-like cells from scratch. Nature, 563(7730), 172–175. https://doi.org/10.1038/d41586-018-07289-x [4] Elani, Y., Trantidou, T., Wylie, D., Dekker, L., Polizzi, K., Law, R. V., & Ces, O. (2018). Constructing vesicle-based artificial cells with embedded living cells as organelle-like modules. Scientific Reports, 8(1), 4564. https://doi.org/10.1038/s41598-018-22263-3 Súvisiace dávky: PD #78: O najmenšej syntetickej bunke, https://bit.ly/2lSDqhg PD #74: Úvod do témy syntetických buniek, https://bit.ly/2ZodKMq *** Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

Nihil est in intellectu quod prius non fuerit in sensu. Nihil? Nisi intellectus ipse! —trochu latinčiny na úvod a v dnešnej dávke sa dozviete presný preklad a význam týchto dvoch slávnych výrokov vo svete filozofiu. V 79. dávke sme sa pozreli na Lockeovu teóriu ľudského chápania a v jej závere nám vyvstala jedna kľúčová kritická otázka: ak je ľudská myseľ nepopísaný čistý papier a všetko poznanie prichádza na úplnom začiatku z našich zmyslov, metaforicky ale tento obraz nesedí. Ak je myseľ nepopísaný papier, a teda je úplne prázdna, predsa len prázdna nie je, pretože sa v mysli nachádza samotná myseľ. Aj nepopísaný papier je stále papier! A toto je klasická námietka proti Lockeovu empirizmu, s ktorou prišiel jeho súčasník, nemecký filozof Gottfried Leibniz a túto námietku si poriadne rozpitváme. ----more---- Použitá a odporúčaná literatúra: Mark Kulstad a Laurence Carlin, „Leibniz's Philosophy of Mind", The Stanford Encyclopedia of Philosophy(2013 ), https://stanford.io/2ktLS6D Daniel N. Robinson, „No matter. The Challenge of Materialism“, videokurz Great Ideas of Philosophy (2nd Edition),https://bit.ly/2m79xKl Basketbalový experiment, 1999, https://bit.ly/1gXmThe Hank Green, „Newton and Leibniz: Crash Course History of Science #17“, YouTube(2018), https://bit.ly/2lOonoP Viac o monádach: Brandon Look, „Metaphysics: Leibnizian Idealism“ v „Gottfried Wilhelm Leibniz“, The Stanford Encyclopedia of Philosophy(2017), https://stanford.io/2kBUesE Súvisiace dávky: PD#77: Intro do rozmýšľania o realite, https://bit.ly/2lULT3D PD#79: John Locke o ľudskom chápaní, https://bit.ly/2kD51TA *** Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

V tejto dávke sa spoločne pozrieme na azda ten najznámejší konflikt medzi vedou a katolíckou cirkvou. Povieme si o hlavných aktéroch a o tom, prečo pochybila aj Cirkev aj Galileo. ----more---- Použitá a odporúčaná literatúra: Lindberg, Numbers (eds.), God and Nature, kap. 4. Brooke, Cantor, Reconstructing Nature, kap. 4. Olson, Science & Religion, 1450-1900, kap. 1. Finocchiaro, The Galileo Affair. Segre, „Light on the Galileo Case?” Isis, 1997. Machamer, „Galileo Galilei”, The Stanford Encyclopedia of Philosophy, 2017. Allocution of the Holy Father John Paul II [Ján Pavol II. o kauze Galileo], 1992. Súvisiace dávky: PD#68: Premeny vedy, https://bit.ly/2KxTopW PD#76: Kopernikova revolúcia, https://bit.ly/2kyI4AL

Ako funguje ľudské chápanie? Je naša myseľ obdarená nejakým vrodeným poznaním alebo sme ako nepopísaný papier, na ktorý sa od nášho narodenia zapisujú naše skúsenosti? V dnešnej dávka budem pokračovať v našom rozmýšľaní o realite a na túto otázku sa pozrieme očami britského lekára a filozofa Johna Lockea, ktorý je na tomto podcaste už varený-pečený. ----more---- Zamyslíme sa nad tým, ako Locke, stavajúc na vedeckej metóde svojho súčasníka a priateľa Isaaca Newtona, vysvetľuje ako funguje a z čoho sa skladá naše ľudské chápanie—inými slovami, ako funguje naše myseľ. Ako uvidíme, jeho vysvetlenie toho, ako funguje naše chápanie sveta je samozrejme plne podmienené tomu „čo je to svet“ a to nás vráti k našej starej známej metafyzike. Použitá a odporúčaná literatúra: Daniel N. Robinson, „Locke’s Newtonian Science of the Mind“, videokurz Great Ideas of Philosophy (2nd Edition),https://www.thegreatcourses.com/courses/great-ideas-of-philosophy-2nd-edition.html William Uzgalis, „John Locke", The Stanford Encyclopedia of Philosophy (2019 ), https://plato.stanford.edu/archives/spr2019/entries/locke Jan-Erik Jones, „Locke on Real Essence", The Stanford Encyclopedia of Philosophy (2018), https://plato.stanford.edu/archives/fall2018/entries/real-essence Hank Green, „Locke, Berkeley, & Empiricism: Crash Course Philosophy #6“, YouTube(2016), https://www.youtube.com/watch?v=5C-s4JrymKM Súvisiace dávky: PD#77: Intro do rozmýšľania o realite, https://bit.ly/2lULT3D *** Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

Existujú dva prístupy k stavbe syntetických buniek. Dnes si predstavíme "top-down" prístup k stavbe syntetických buniek, fascinujúce výsledky vedcov z J Craig Venter Institute, najmenší syntetický organizmus JCVI-syn3.0 a dôjde aj na esenciálne gény! ----more---- Referencie a odporúčaná literatúra: [1] Hutchison III, C. A., Chuang, R.-Y., Noskov, V. N., Assad-Garcia, N., Deerinck, T. J., Ellisman, M. H., … Venter, J. C. (n.d.). Design and synthesis of a minimal bacterial genome. https://doi.org/10.1126/science.aad6253 [2] Glass, J. I., Merryman, C., Wise, K. S., Hutchison, C. A., & Smith, H. O. (2017). Minimal Cells—Real and Imagined. Cold Spring Harbor Perspectives in Biology, 9(12), a023861. https://doi.org/10.1101/cshperspect.a023861 [3] Göpfrich, K., Platzman, I., & Spatz, J. P. (2018). Mastering Complexity: Towards Bottom-up Construction of Multifunctional Eukaryotic Synthetic Cells. Trends in Biotechnology, 36(9), 938–951. https://doi.org/10.1016/J.TIBTECH.2018.03.008 *** Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

Čo je to realita? Asi súhrn toho, čo existuje. Ale čo vlastne existuje? To, čo viem spoznať mojimi zmyslami? Ale vieme dať pod mikroskop naše myšlienky, poéziu, morálku, zákonodarstvo či zásady slušného správania? Ak nie, znamená to, že neexistujú a tým pádom ich môžem ignorovať? Dnešná dávke ja malým úvodom do rozmýšľanie o realite a pozrieme na to, čo sa vo filozofii nazýva metafyzika. ----more---- Použitá a odporúčaná literatúra: Daniel N. Robinson, „What is there?“, videokurz Great Ideas of Philosophy (2nd Edition), https://www.thegreatcourses.com/courses/great-ideas-of-philosophy-2nd-edition.html Peter van Inwagen a Meghan Sullivan, „Metaphysics“ (2018), The Stanford Encyclopedia of Philosophy, https://plato.stanford.edu/entries/metaphysics/ William Henry Walsh, „Metaphysics“ (2019), Encyclopædia Britannica, https://www.britannica.com/topic/metaphysics Súvisiace dávky: PD#26: Platón a jeho teória foriem, https://bit.ly/2ZwyBbE PD#34: Sokrates, nevedomosť, sebapoznanie, https://bit.ly/2NDLtuj PD#43: Platón, Aristoteles a ich filozofia, https://bit.ly/2ZfFJwV PD#53: Platón, metafyzika, teológia, https://bit.ly/30JCITq *** Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

Každý už niekde počul o Mikulášovi Kopernikovi a o tom, že sa zaslúžil o nebeskú revolúciu. Čo presne však spravil a v akom zmysle môžeme hovoriť o revolúcii? Do akej miery vidíme v tejto udalosti konflikt vedy s náboženstvom? A aké sú mnohé mýty spojené s Kopernikom? To sú otázky, na ktoré odpovie táto dávka. ----more---- Použitá a odporúčaná literatúra: Lindberg a Numbers (eds.), God and Nature, kap. 3. Gregory, Natural Science in Western History, kap 4-5. Krage, Conceptions of Cosmos, kap. 1. Bennett et al., The Cosmic Perspective, kap. 3. Gingerich, God's Planet, kap 1. Gingerich, The Book Nobody Read. Weinberg, To Explain the World, kap 11. Nicolaus Copernicus, Stanford Encyclopedia of Philosophy. How Fast Is Earth Moving? Space.com. *** Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

Dnes sa rozprávam s Veronikou Cigánekovou, mladou aktívnou študentkou, ktorá onedlho začína študovať na britských ostrovoch filozofiou. Prirodzene som bol preto veľmi zvedavý, čo motivuje mladého človeka jej kalibru, aby sa rozhodol ísť po maturite študovať tento „nepoužiteľný" odbor, s ktorým sa že vraj nedá potom uživiť. ----more---- Prečo sa Veronika rozhodla pre filozofiu? Čo od toho očakáva? Ako sa to chystá potom využiť? Čo je pre ňu vlastne filozofia? Akú pridanú hodnotu by malo mať podnikanie? Nie je vo svete startupov a podnikania nadpoužívané slovo „príbeh“? Nemali náhodou starí Gréci pravdu, keď nehodnotili nikoho príbehov ešte za jeho života? Ako je možné motivovať stredoškolákov k väčšej angažovanosti a zodpovednosti? Spomínané rozhovory: - s Veronikou na Puberta.sk, www.bit.ly/2TFjuve - s Veronikou na Zero2Hero.sk, www.zero2hero.sk/veronika-ciganekova/ - s Michalom Meškom (Martinus.sk) na podcaste Mužom.sk, www.muzom.sk/124-podcast-muzom-sk-michal-mesko-manzel-partak-rodic-spoluzakladatel-a-ceo-martinusu Spomínané projekty: www.discover.sk www.talenthub.sk www.akademiavelkychdiel.sk www.prestredoskolakov.sk Súvisiace dávky: PD#04: Utilitarizmus a rôznorodosti etiky, https://bit.ly/2NicUcV PD#39: Čo je to filozofia?, https://bit.ly/33KM7vS PD#43: O štyroch klasických školách filozofie, https://bit.ly/2ZfFJwV PD#49: Kierkegaard - prvý existencialista, https://bit.ly/2Hfp1E2 PD#67: Existencializmus a Jean-Paul Sartre: https://bit.ly/2KTmnol *** Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit Zdroj fotografie: Veronika Cigáneková

Život je často ťažký, a to nielen ten náš osobný ale aj ten biologický. V dnešnej dávke, nahranej v americkom MIT, si povieme aj o nasledovnom: čo je to život, prečo nie je jednoduché definovať, a či vedci vedia už stvoriť život.

Dnes sa rozprávam so sociológom Michalom Vašečkom, prešli sme naozaj veľké množstvo otázok a vo všeobecnosti sa dá náš rozhovor zarámcovať na tieto témy: hovorili sme o povahe slobody, o liberalizme, o pôvode, význame a úskaliach sociológie a tiež sme zodpovedali všetci vaše otázky. ----more---- Samozrejme, dostali sme sa aj k mnohým ďalším otázkam. Ako ohrozuje facebook našu slobodu? Existuje právo na súkromie? Prečo a ako je humanizmus a rešpektovanie základnej ľudskej dôstojnosti v srdci liberalizmus? Čo má legitimizovať politickú moc? Rodíme sa slobodnými alebo sa slobodnými stávame? Aký je rozdiel medzi spoločnosťou a štátom? Existuje ideálna spoločnosť, ku ktorej by sme mali smerovať? A ako sú Platón a Aristoteles relevantní pre súčasnú slovenskú spoločnosť? Odporúčané linky: Profil Michala Vašečku: www.bpi.sk/index.php/staff Diskusia na festivale Atmosféra, https://dennikn.podbean.com/e/diskusia-dennik-n-na-festivale-atmosfera-30-rokov-od-neznej-revolucie/ August Combe, The School of Life, https://youtu.be/OhVamhT4Q3s August Combe (životopis), https://www.britannica.com/biography/Auguste-Comte August Combe, The Stanford Encyclopedia of Philosophy(2018), https://plato.stanford.edu/entries/comte/ Súvisiace dávky: PD#19: Konzervativizmus, https://bit.ly/2T6fLqa PD#24: Fašizmus, https://bit.ly/2YPmGdO PD#28: Ľudskosť a ľudská dôstojnosť, https://bit.ly/2TwdlBt PD#63: O troch druhoch slobody: ľudských právach, „ži a nechaj žiť“ a o cnostiach, https://bit.ly/2MDId1G PD#69: O liberalizmoch, https://bit.ly/2KxjSrM PD#71: Liberalizmus, konzervativizmus… a taoizmus, https://bit.ly/2yYdhkF *** Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit Zdroj fotografie: www.chathamhouse.org/europe-conference/2018/speakers/michal-vašečka

Dá sa Boh dokázať? Takýmto niečim sa zaoberá prirodzená teológia, o ktorej bude táto dávka. Ide o formu filozofickej teológie, ktorá sa snaží o Bohu rozprávať len čisto na rozumovom základe. Aké otázky pri nej vyvstávajú a prečo ide o veľmi zaujímavú tému? A aké sú niektoré zdroje na čiastočné uspokojenie vašej zvedavosti, ktoré vám autor odporúča? Počúvajte a dozviete sa viac. ----more---- Odporúčaná literatúra: Natural Theology and Natural Religion, The Stanford Encyclopedia of Philosophy (2019). Natural Theology, Internet Encyclopedia of Philosophy (2019). John Hedley Brooke, Veda a náboženstvo (Kaligram, 2011). Russell Manning (ed.), The Oxford Handbook of Natural Theology (Oxford, 2015). William L. Craig, J. P. Moreland (eds.), The Blackwell Companion to Natural Theology (Blackwell, 2012). Odporúčané Youtube videá: Giffordove prednášky v Edinburghu (pozri aj St. Andrews, Abederdeen, Glasgow) Odporúčané webstránky: Closer to Truth Gifford Lectures *** Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

Neprejde na Slovensku deň, aby si niekto nenadával do konzervatívcov, resp. liberálov: extrémnych, krajných, tmárskych, spiatočníckych, slniečkárskych, pomýlených - veď to poznáte. So satirickým politi-castom, Silný výber, sme sa v dnešnej crossover epizóde rozprávali o možnom zmiery medzi liberalizmom a konzervativizmom alebo či na druhej strane predsa len nejde o nezmieriteľnú dichotómiu. A taoizmus? Ten sa to poznačí všetko zharmonizovať. ----more---- Hudba, ktorá zaznela v podcaste: Caravan Palace– Lone Digger, https://bit.ly/2M07uDK Ais Ezhel & Aga B & Funk'd Up & Dj Suppa – SBAG, https://bit.ly/2ZvTzbr Vidiek – Vianoce 97, https://bit.ly/2Ymqp29 Použité a odporúčané články a videá: https://bit.ly/2MG6LHg https://www.tyzden.sk/temy/57131/ako-zachovat-biely-stlp/?ref=tit https://www.tyzden.sk/temy/57130/kde-lezi-deliaca-ciara/?ref=kat https://www.postoj.sk/45427/ja-sa-uz-dlho-citim-byt-liberalnym-konzervativcom https://www.youtube.com/watch?v=lsWndfzuOc4 https://dennikn.sk/1505178/a-ty-si-co-urobil-pre-slovensky-liberalizmus-a-konzervativizmus/ https://www.hanusovedni.sk/archiv/liberali-vs-konzervativci-boj-o-pravdu/ https://www.postoj.sk/391/konzervativizmus-versus-liberalizmus https://www.theamericanconservative.com/dreher/tolstoy-tao-conservatism/ https://en.m.wikipedia.org/wiki/Liberal_conservatism https://en.m.wikipedia.org/wiki/Conservative_liberalism https://en.m.wikipedia.org/wiki/Biology_and_political_orientation https://foreignpolicy.com/2015/04/24/what-it-means-to-be-liberal-or-conservative-in-china/ https://warpweftandway.com/daoist-liberalism/ https://isi.org/intercollegiate-review/confucianism-the-conservatism-of-the-east/ https://www.ted.com/talks/jonathan_haidt_on_the_moral_mind/transcript?language=en *** Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit Zdroj obrázku: www.bbc.co.uk/religion/religions/taoism/

Ebola je jednou z najnebezpečnejších infekčných chorôb s akými sa ľudstvo doteraz stretlo a v Kongu momentálne zúri jedna z jej najzávažnejších epidémií. ----more---- Prečo je Ebola taká smrteľná? Hrozí nám, že sa rozšíri po celom svete? Môže jednoducho zmutovať alebo byť zneužitá na zlovoľné účely? Prečo vypukla jej epidémia práve v Kongu? A existuje proti Ebole účinná vakcína? O tom všetkom sa porozprávame v dnešnej Pravidelnej dávke. Zdroje: [1] Výborný aktuálny článok z New York Times o epidémii Eboly v Kongu. [2] Štúdia skúmajúca účinnosť vakcíny rVZV-EBOV voči Ebole: Henao-Restrepo, A. M., Camacho, A., Longini, I. M., Watson, C. H., Edmunds, W. J., Egger, M., … Kieny, M.-P. (2017). Efficacy and effectiveness of an rVSV-vectored vaccine in preventing Ebola virus disease: final results from the Guinea ring vaccination, open-label, cluster-randomised trial (Ebola Ça Suffit!). Lancet (London, England), 389(10068), 505–518. https://doi.org/10.1016/S0140-6736(16)32621-6 [3] Základné a zrozumiteľné informácie o vakcíne proti Ebole poskytnuté Svetovou zdravotníckou organizáciou. *** Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

Liberalizmus. Je to niečo o slobode.. ale čo konkrétne. Všetci chcú byť asi slobodní, otroctvo sa dnes veľmi nenosí, tak prečo nie sme všetci liberálmi? Ako už mnohí tušíte, pri otázke liberalizmu to všetko stojí a padá na dvoch otázkach: „Čo je to sloboda?“ a „Je sloboda najvyššie spoločná hodnota?“; a dnes sa pozriem na dva druhy liberalizmu, ktorá odpovedajú na druhú otázku rôzne. Prvý, tzv. klasický alebo britský liberalizmus pozitívne a druhý, tzv. progresívny či kontinentálny liberalizmus, negatívne. Ako už tušíte, jeden nie je ochotný obetovať slobodu jednotlivca za sociálnu rovnosť a ten druhý naopak áno. ----more---- Použité a odporúčané články: https://www.tyzden.sk/temy/57130/kde-lezi-deliaca-ciara/?ref=kat&fbclid=IwAR2ffMjEtpE7tFfTbhQ8Tqv46cN4sSWKTH2XhcAMKYGzQsfKiI0MbOl87o0 https://www.tyzden.sk/temy/57131/ako-zachovat-biely-stlp/?ref=tit&fbclid=IwAR2ffMjEtpE7tFfTbhQ8Tqv46cN4sSWKTH2XhcAMKYGzQsfKiI0MbOl87o0 https://dennikn.sk/1537551/ako-si-klasicki-liberali-a-konzervativci-vedeli-podat-ruky-a-v-com-je-to-poucne-pre-dnesok/?fbclid=IwAR0uUfBBYmuT-dZISj5G7hMatUqIEEu0zusKVt0LtzXllUbFSykVab87CNw https://www.postoj.sk/45427/ja-sa-uz-dlho-citim-byt-liberalnym-konzervativcom?fbclid=IwAR2OW2E_5sUQFY6Y5TDwE0UoApx6lfVwY8XO2uCIid9vyeKAgpYiy_lKnTg https://dennikn.sk/1505178/a-ty-si-co-urobil-pre-slovensky-liberalizmus-a-konzervativizmus/?fbclid=IwAR28og7SbriUuEb1ttoyzNOnxvE8FhNj48NOg-Z0YdULI-A423K6MXmzdQI https://www.postoj.sk/391/konzervativizmus-versus-liberalizmus?fbclid=IwAR2r0joMJQD_43vw7tlpAyqYrKqbTED0WN1JRAo5b3l2-U_Wb2Ck-Y9aM4Y *** Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit Zdroj obrázku: https://static.planetminecraft.com/files/resource_media/screenshot/1518/freedom8872016_lrg.jpg

Veda mala v minulosti iný význam, ako je tomu dnes. Pozrieme sa na to, ako sa menil, ako si rozumela či nerozumela s náboženstvom, a ako sa napokon tieto dve oblasti začali rozchádzať. ----more---- Odporúčaná literatúra: Peter Harrison, The Territories of Science and Religion, Chicago: University of Chicago Press, 2015, kap. 6. Sydney Ross, "Scientist: The story of a word", Annals of Science, 18:2 (1962), 65-85. *** Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

Neznesiteľná ľahkosť bytia. To je názov románu od Milana Kunderu z 1984 a podľa mňa je to aj skvelá definícia existencializmu. Dnes sa zamyslíme nad tým, že neexistuje „jeden a iba jeden“ existencializmus, ale jestvuje ich asi toľko, koľko poznáme existencialistov; a predstavíme si myšlienku ľudskej „vhodenosti do existencie“ od Martina Heideggera a pozorovanie, že ako ľudia sme „odsúdení byť slobodní“ od Jeana Paula Sartrea. ----more---- Citovaný úryvok: „Dostojevsky kedysi napísal: ‚ak Boh neexistuje, všetko by bolo dovolené‘; a toto pozorovanie je východiskovou pozíciou existencializmu. Vskutku je všetko dovolené, ak Boh neexistuje, a človek je tým pádom opustený a ponechaný sám na seba—keďže neexistuje nič, či už v ňom alebo mimo neho, od čoho by bol závislý. Okamžite tak zisťuje, že sa nemôže na nič vyhovoriť. Lebo ak existencia naozaj predchádza esenciu, človek nebude môcť nikdy vysvetliť svoje konanie cez nejakú vrodenú a špecifickú prirodzenosť. Inými slovami: determinizmus nejestvuje—človek je slobodný, človek je sloboda. Tiež na druhej strane nemôžeme povedať, že ak Boh neexistuje, tak máme k dispozícií nejaké hodnoty čí príkazy, ktoré by legitimizovali naše správanie. Nič také neexistuje. Tým pádom nežijeme v realite, ktorá by nás osvietila svojimi hodnotami; neexistuje žiadny spôsob, ktorým by sme naše konanie mohli odôvodniť alebo ospravedlniť. Sme ponechaní sami na seba, bez výhovoriek. A pravé to myslím pod tvrdením, že človek je odsúdený byť slobodný. Odsúdený, pretože sám seba nestvoril, ale i tak má slobodu a od chvíle, keď bol vhodený do tohto sveta je zodpovedný za všetko, čo robí.Existencialista neverí v silu vášní a vnútorných túžob. Nikdy nebude považovať žiadnu veľkolepú vášeň za zničujúci prúd, ktorý človeka vtiahne a donúti k istému akoby osudovému konaniu—to by bola pre človeka výhovorka. Podľa existencialistu je človek zodpovedný aj za svoje vášne.“ Použitá a odporúčaná literatúra: Heideggerov pojem „vhodenosť“ (v ang. „throwness“): Daniel O. Dahlstrom, The Heidegger Dictionary(London: Bloomsbury Academic, 2013)https://books.google.co.uk/books?id=lUtMAQAAQBAJ&pg=PA212&dq=thrownness&hl=en&sa=X&ved=0ahUKEwjkzqHl6crjAhWXEMAKHacNCkgQ6AEIOjAC#v=onepage&q=thrownness&f=false. Michael Wheeler, "Martin Heidegger", The Stanford Encyclopedia of Philosophy (2018 ), https://plato.stanford.edu/archives/win2018/entries/heidegger. Jean Paul Sartre, „Existentialism is a Humanism“ (1946), esej, https://www.marxists.org/reference/archive/sartre/works/exist/sartre.htm. Thomas Flynn, "Jean-Paul Sartre", The Stanford Encyclopedia of Philosophy (2013 ), https://plato.stanford.edu/archives/fall2013/entries/sartre. *** Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit Zdroj obrázku: medium.com/@mdowns1611/the-problem-concerning-the-essence-of-dasein-heidegger-vs-sartre-3076d323cd5a

Zdalo by sa, že syntetická biológia a astronómia si musia byť na míle vzdialené - syntetická biológia skúma maličké bunky a astronómia sa zase venuje nedozerným vesmírnym diaľavám. ----more---- Pri príležitosti 50. výročia pristátia misie Apollo 11 na Mesiaci sa v ďalšej Pravidelnej Dávke porozprávame o tom, ako syntetická biológia môže pomôcť astronautom pri budúcich vesmírnych misiách. Použitá a odporúčaná literatúra: [1] Krátky článok o diskutovaných výzvach kozmonautiky, ktoré nám môže syntetická biológia pomôcť riešiť: https://www.nasa.gov/content/synthetic-biology [2] Komplexný článok popisujúci možnosti a výzvy využitia syntetickej biológie vo vesmíre: Menezes, A. A., Montague, M. G., Cumbers, J., Hogan, J. A., & Arkin, A. P. (2015). Grand challenges in space synthetic biology. J. R. Soc. Interface, 12. https://doi.org/10.1098/rsif.2015.0803 [3] Prepis podcastu s Lynn Rothschild, ktorá sa venuje astrobiológii, v ktorom možno vybadať veľmi zaujímavý spôsob uvažovania nad pôvodom života: https://www.nasa.gov/ames/nisv-podcast-Lynn-Rothschild/ *** Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk

Nedávno som cez „messenger story“ zverejnil na 24 hodín krátky úryvok z eseje Vzbúrený človek od Alberta Camusa, kde ponúka zarážajúcu interpretáciu niektorých kľúčových myšlienok Friedricha Nietzscheho. Keďže táto pasáž vyvolala ako pozitívne tak i negatívne ohlasy, rozhodol som sa s vami dnes nad ňou zamyslieť. Nietzsche je básnikom a jedna interpretácia jeho diela naviac nemôže uškodiť ----more---- Úryvok #1 „Súhrn všetkého, čo je možné, ešte netvorí slobodu, ale na druhej strane sa každý nedosiahnuteľný cieľ rovná otroctvu. Aj sám chaos je svojím spôsobom otroctvom. Sloboda jestvuje len vo svete, kde to, čo je možné, je súčasne definované ako to, čo nie je možné. Bez zákona niet slobody. Ak osud nie je usmerňovaný nejakou vyššou hodnotou, ak je kráľom náhoda, je to cesta do temnôt, strašná sloboda slepca. Na vrchole najväčšieho oslobodenia Nietzsche teda volí najväčšiu možnú závislosť. „Ak neurobíme zo smrti Boha niečo ako veľké sebaodriekanie a ustavičné víťazstvo nad sebou samými, bude utrpenie nenapraviteľné.“ Inými slovami, u Nietzscheho revolta ústi do askézy. Karamazovo „ak nič nie je pravda, všetko je dovolené“ teda nahrádza hlbšia logika – „ak nič nie je pravda, nič nie je dovolené“. Poprieť, že na tomto svete je zakázaná jediná vec, znamená zriecť sa toho, čo je dovolené. Tam, kde už nemôže nikto povedať, čo je čierne a čo je biele, svetlo zhasína a sloboda sa mení sa dobrovoľné väzenie.“ Úryvok #2 „Nietzsche sa teda vracia ku koreňom myslenia, k predsokratikom. Tí vylučovali konečné príčiny, lebo večnosť princípu, ktorý si predstavovali, chceli nechať nedotknutý. Večná je len sila, bezcieľna sila, Herakleitova „hra“. Nietzsche sa iba usiluje dokázať, že zákon je obsiahnutý v dianí a hra v nevyhnutnosti: „Dieťa, to je nevinnosť a zabudnutie, večné začínanie, hra, koleso, ktoré sa krúti samo od seba, prvý pohyb, posvätný dar hovoriť áno.“ Svet je božský, pretože je bezúčelný. Preto ho môže pochopiť iba umenie svojou stálou bezdôvodnosťou. O svete nepodáva správu nijaký súd, ale umenie nás môže naučiť svet opakovať, tak ako sa svet sám opakuje v podobe večných návratov. Prapôvodné more neúnavne opakuje na piesočnom brehu tie isté slová a vyhadzuje naň tie isté bytosti v úžase, že žijú. A prinajmenej pre toho, kto súhlasí s návratom a ku komu sa všetko navracia, kto celým svojim srdcom rezonuje, sa toto umenie podieľa na božstve sveta.“ Použitá a odporúčaná literatúra: Albert Camus, Vzbúrený človek (Slovenský spisovateľ, 2004). Brian Leiter, "Nietzsche's Moral and Political Philosophy", The Stanford Encyclopedia of Philosophy (2015 ), plato.stanford.edu/archives/win2015/entries/nietzsche-moral-political. Bryan Magee hovorí o filozofii Friedricha Nietzscheho s J. P. Sternom, BBC, YouTube: www.youtube.com/watch?v=nlqdLHK2K-s&feature=youtu.be *** Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk Zdroj fotografie: Jakub Betinský

Pojem náboženstvo prešiel počas histórie zmenou. Od jeho prvotného významu, ktorým bola vnútorná zbožnosť sa postupne začalo nad ním uvaźovať ako nad formálnym systémom, o ktorom môžeme verejne diskutovať a argumentovať. O tom, ako tomu bolo a prečo je to dôležité si povieme práve v tejto dávke. ----more---- Použitá a odporúčaná literatúra: 1. Peter Harrison, The Territories of Science and Religion (Chicago, 2015). 2. Ronald Numbers (ed.), Galileo Goes to Jail: And Other Myths about Science and Religion(Harvard, 2009). 3. John Hedley Brooke, Veda a náboženstvo (Kaligram, 2011). *** Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk

V dnešnej dávke chcem poukázať na klasické trojité rozlíšenie povahy slobody. Reč bude (1) o slobode ako základom ľudskom práve; (2) o slobode ako o možnosti žiť a nechať žiť, teda robiť si čo chcem—a to buď úplne alebo iba dovtedy, pokiaľ druhému neubližujem a tým zamedzujem jeho slobode; a (3) o slobode ako o schopnosti urobiť nie hocičo čo chcem, ale práve to dobré rozhodnutie, ktoré nemusím sprvu vôbec chcieť a nemusí to byť ani najľahšie. ----more---- Použitá a odporúčaná literatúra: Gerald Gaus, Shane D. Courtland a David Schmidtz, „Liberalism“, The Stanford Encyclopedia of Philosophy (2018), https://plato.stanford.edu/archives/spr2018/entries/liberalism Patricia Sheridan, „Locke's Moral Philosophy“, The Stanford Encyclopedia of Philosophy (2016), https://plato.stanford.edu/archives/sum2016/entries/locke-moral Robert Johnson a Adam Cureton, „Kant’s Moral Philosophy“, The Stanford Encyclopedia of Philosophy (2019), https://plato.stanford.edu/archives/spr2019/entries/kant-moral David Brink, „Mill’s Moral and Political Philosophy“, The Stanford Encyclopedia of Philosophy (2018 ), https://plato.stanford.edu/archives/win2018/entries/mill-moral-political Rosalind Hursthouse a Glen Pettigrove, „Virtue Ethics“, The Stanford Encyclopedia of Philosophy (2018), https://plato.stanford.edu/archives/win2018/entries/ethics-virtue Podcast Týždeň v .týždňi spomenutý v dávke: www.tyzden.sk/rozhovory/56739/tyzden-s-tyzdnom-sirokemu-peniaze-nerastu-na-strome-ale-v-statnom-rozpocte-podcast-eugena-kordu/?ref=kat *** Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk Zdroj obrázka: en.wikipedia.org/wiki/File:Eugène_Delacroix_-_Le_28_Juillet._La_Liberté_guidant_le_peuple.jpg

Črevný mikrobióm a jeho vplyv na rôzne aspekty nášho zdravia, či fyzického a psychického výkonu je jedným z najzaujímavejších objektov moderného biologického a medicínskeho výskumu. ----more---- V ďalšej časti Pravidelnej Dávky zameranej na bioinžinierstvo si povieme viac o nedávnom výskume vzťahu medzi zložením črevného mikrobiómu a výkonom elitných atlétov. Môže istý rod baktérií prispievať k lepšiemu výkonu a regenerácii u týchto športovcov? To sa dozviete v dnešnej Pravidelnej Dávke! Referencie: Originálna štúdia o analýze črevného mikrobiómu a súvislosti s atletickým výkonom. [1] Scheiman, J., Luber, J. M., Chavkin, T. A., MacDonald, T., Tung, A., Pham, L.-D., … Kostic, A. D. (2019). Meta-omics analysis of elite athletes identifies a performance-enhancing microbe that functions via lactate metabolism. Nature Medicine, 1. https://doi.org/10.1038/s41591-019-0485-4 Zaujímavá a relatívne prístupná štúdia o vplyve našej stravy na črevný mikrobióm. [2] Zmora, N., Suez, J., & Elinav, E. (2019). You are what you eat: diet, health and the gut microbiota. Nature Reviews Gastroenterology & Hepatology, 16(1), 35–56. https://doi.org/10.1038/s41575-018-0061-2 *** Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk

Podľa Gottloba Fregu majú slová—povedzme podstatné mená—istý základný význam a následne existuje viacero zmyslov, akoby nárečí, v ktorých vieme tieto slová používať. Wittgenstein, o ktorom som už hovoril v #41 PD, tu videl problém s týmto základným významoch a navrhol definovať slová prostredníctvom ich prekrývajúcich a prelínajúcich sa podobností. Napr význam slova „hra“ bude pochádzať z významov mnohých vecí, o ktorých hovoríme ako o „hrách“, ktorých podobnosti sa pretínajú do takej miery, že samostatné slovo „hra“ dáva v našom použití zmysel. ----more---- Použitá a odporúčaná literatúra: Ludwig Wittgenstein, Philosophical Investigations (Basil Blackwell, 1958). Anat Biletzkiand a Anat Matar, „Ludwig Wittgenstein", The Stanford Encyclopedia of Philosophy (2018 ), https://plato.stanford.edu/archives/sum2018/entries/wittgenstein. Hank Green, „Language & Meaning: Crash Course Philosophy #26“, YouTube (2016),https://www.youtube.com/watch?v=zmwgmt7wcv8. Tomáš Došek, Jazykové hry a životní forma ve filozofii Ludwiga Wittgensteina (Masarykova univerzita, 2008), bakalárska práca: https://is.muni.cz/th/b5nw5/jazykove_hry-dbp.pdf. *** Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk Zdroj obrázka: cabinetcardgallery.com/2012/01/16/confusing-family-constellation-portrait-in-madison-wisconsin