AKO ĽUDSTVO OBJAVOVALO

Objavovanie severného aj južného pólu bola celkom slušná dráma.

„V stredoveku by mi chýbala...“ 😊 Kto a kedy vlastne prišiel s nápadom kúpať sa vo vani? A kto ju ako prvý zamuroval do kúpeľne? Martina, Milan a Dušan vás na tomto kanáli každý mesiac prevedú zaujímavou históriou architektúry a bytového dizajnu. V tejto epizóde aj o suchom kúpaní v období renesancie a prezidentskej vani pre štyroch bajuzatých pánov 😊 Tento podcast vám prinášajú elektrické strešné okná VELUX – s dažďovým senzorom, ktorý zavrie okno skôr, než dážď stihne napršať dnu.

Biela je Opera v Sydney, biely je Taj Mahal, biele sú domy na juhu Európy, svojim spôsobom boli biele aj pyramídy. Keď sme dokázali namiešať najčernejšiu čiernu, poznáme aj najbelšiu bielu? Prečo sú naše interiéry väčšinou biele, keď zvyšok planéty preferuje skôr farebnosť? Vlastne, ako sme objavili bielu farbu, keď ju v prírode prirodzene nájdeme málokde? O odpovede sa pokúsia Martina, Milan a Dušan. Predstavujeme vám ďalšiu pravidelnú zostavu a súčasť podcastu Ako ľudstvo objavovalo, ktorá vás minimálne raz mesačne na tomto kanáli prevedie zaujímavou históriou architektúry a bytového dizajnu. V tejto epizóde aj o bielom mučení a o "bielej" stratégii Steva Jobsa...Tento podcast vám prinášajú elektrické strešné okná VELUX – s dažďovým senzorom, ktorý zavrie okno skôr, než dážď stihne napršať dnu.

Naše gény nie sú našim osudom. Aj dvaja obézni rodičia môžu mať štíhle dieťa. V tejto epizóde si povieme o africkej Eve, holandskej zime hladu aj mníchovi, ktorý chcel vedieť, prečo sa deti podobajú na rodičov, tak začal krížiť hrach 😊 Ja som Barbara Sviežená a som rada, že pozvanie do štúdia opäť prijala Andrea Ševčovičová, profesorka genetiky Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave.

Túžba preskúmať odvrátenú stranu Mesiaca je veľká. V tejto epizóde aj o prvom lunárnom kalendári, antickej teórii prílivu a odlivu či teórii odtrhnutia Mesiaca od Zeme.

Barbara Sviežená a docent Vladimír Ferák v dychberúcom rozhovore o začiatkoch používania metódy DNA v kriminalistike.

Viete, kde a kedy bola nameraná historicky najnižšia teplota vzduchu na severnej pologuli? Nenechajte sa oklamať Wikipediou😊 „Beštia z východu“ priniesla v tomto týždni výrazne ochladenie. V tejto epizóde sa preto bavíme o rekordných zimách, o časoch, keď zamŕzali ryby v riekach aj ľudia v kočiaroch...

Zmizli z radarov. Navždy. Stratené lode a lietadlá už nikto nikdy nenašiel. Existuje racionálne vysvetlenie?

Ako sme vlastne mohli niekedy považovať DNA za nudnú molekulu? 😊 Hosťom Barbary Svieženej je Doc. RNDr. Andrea Ševčovičová, PhD. z Katedry genetiky Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

Premýšľali ste niekedy či bola Sahara vždy len nekonečnou vyprahnutou púšťou? Alebo ako ovplyvňovala a ovplyvňuje život nielen priamo na Africkom kontinente, ale aj tisíce kilometrov odtiaľ? V tejto epizóde sa ponoríte do fascinujúceho príbehu najväčšej púšte sveta – dozviete sa, ako sa Sahara v priebehu tisícročí menila zo zelenej savany na miesto, ktoré dnes vnímame ako symbol sucha a horúčavy. Akú úlohu má saharský piesok v amazonských pralesoch a prečo aj dnešná móda v horúcich dňoch môže inšpiráciu hľadať práve medzi miestnymi Nomádmi? Epizóda vás prevedie cez veľké príbehy migrácií, adaptácie, ale aj vojenských konfliktov, ktoré sa odohrávali na nevšednom pozadí púšte. Nechýbajú ani praktické postrehy na zamyslenie—ako by sme sa mohli z histórie Sahary poučiť dnes?

Vedeli ste, že za zlý imidž piatka,13.teho, môžu Templári? Ako vlastne vznikol kalendár? Prečo má iba 12 mesiacov? A prečo sa kalendárny rok začína práve v januári, uprostred zimy, a nie napríklad na jar, keď sa zobúdza aj príroda?

Ako sme objavili autizmus a akú úlohu v tom zohrali nacisti? Koľko autistických detí sa vlastne narodí na Slovensku? Ako sme sa od teórie chladničkových matiek dostali k teórii hypermužského mozgu? Hosťom Michaely Saleh bola psychiatrička Veronika Husárová z kliniky duševného zdravia Calma.

Vedeli ste, že piráti používali pásku na oko ako trik? A že prvú transplantáciu rohovky sme si vyskúšali na gazele? Poďme sa pozrieť na históriu operácií očí.

Kto by to bol povedal, že prví destilovali práve Číňania 😊 V tejto epizóde si povieme o najväčších alkoholových orgiách stredoveku, ale aj o tom, aký „bordel“ je schopný narobiť v našom mozgu a v našej pečeni práve alkohol...

Dozviete sa, ako vedci „skladali“ Zem ako puzzle, kto bol Joachim Barrande a prečo trilobity dostali české mená, či kde v Stredomorí leží zabudnuté dno pradávneho oceánu. Epizóda je plná zaujímavostí o planéte, ktorá sa neustále mení – a možno v budúcnosti opäť spojí všetky kontinenty!

O najznámejších tektonických oblastiach sveta a legendárnych zemetraseniach v San Franciscu, Lisabone, Chile či Japonsku. Ako sa tieto udalosti odrazili na vývoji miest, varovných systémoch, ale aj vedeckom bádaní? Prečo sa litosferické platne hýbu, čo spôsobuje katastrofy, aké inovácie vznikli v reakcii na ne?

Kto by nechcel objaviť stratené mesto plné zlata, byť prvý na Južnom póle či vo vesmíre? „Vymapovávanie“ neobjavených kusov sveta má svoju daň – niekedy objavitelia museli zaplatiť vlastným životom, aby sa tí, čo prišli po nich, mohli  poučiť z ich chýb. Amelia Earhartová, Percy Fawsett, Sir John Franklin, Henry Hudson a mnohí ďalší majú jedno spoločné: ukázali svetu, že zaujímavé sú aj pokusy, ktoré nevyšli.

Viete,čo je to prales a kde ho hľadať aj na Slovensku? Prečo sú tieto jedinečné a nedotknuté kúsky prírody také dôležité a akú majú hodnotu pre ekosystém? Vypočujte si, čo s nimi urobil zásah človeka v rôznych častiach sveta – od Amazónie cez Madagaskar, až po výnimočné príbehy priamo zo slovenských lesov. V epizóde nechýbajú ani pútavé historické príbehy, napríklad expedícia Theodora Roosevelta do srdca Amazónie či opisy zážitkov korunovaných hláv v našich lesoch.

Keď sa povie "peniaze", väčšina z nás si predstaví euro bankovky alebo cinkot mincí v peňaženke. No vedeli ste, že v dávnych dobách sa na území Slovenska platilo luxusnými morskými mušľami, obsidiánom alebo aj jemným plátnom? A že jedna z najväčších mincovní sveta, ktorá funguje dodnes, sídli práve v srdci Slovenska – v Kremnici? V tejto epizóde sa dozviete, čo vlastne predchádzalo kovovým minciam, aké predmety mali naozaj hodnotu a ako sa Slovensko zapísalo do histórie európskeho bankovníctva.

Ako naši predkovia vnímali plynutie dní, prečo bolo dôležité sledovať ročné obdobia a aké nástroje používali? Okrem praktických príkladov sa dozviete, ako vznikli časové pásma, aké kuriozity sprevádzali zavádzanie letného a zimného času, aj zaujímavosti z Pražského orloja, kde sa stále meria babylonský čas.

Napadlo vám niekedy, že kľúčom k víťazstvu mohla byť nielen odvaha, ale aj včasné informácie o počasí, ktoré prinášal génius zo Slovenska? Nasledujúce príbehy vám ukážu, ako Milan Rastislav Štefánik spojil vedeckú zvedavosť, technickú vynaliezavosť a odhodlanie pilotov, aby zmenil dejiny vojny i počasia. Zistíte, ako sa vďaka jeho oblačným experimentom dostali armády bližšie k víťazstvu.

Ako by skončili najslávnejšie bitky či vojenské ťaženia, ak by v čase ich konania bolo lepšie počasie? Napadlo vám niekedy, že úspech často nezávisel len od sily armády, ale od pochopenia prírody? Vďaka nasledujúcim príbehom sa dozviete, ako silný dážď, nečakané tornádo, búrka či nemilosrdné mrazy rozhodli o víťazoch a porazených, zmenili osudy civilizácií, a niekedy dokonca „zachránili“ celé mestá a ich ďalšiu existenciu.

Jej meno vyvolávalo strach a opovrhnutie. Postihovala kráľov, samurajov aj obyčajných ľudí. Lepra – tajomná choroba, ktorá spôsobovala deformácie a predovšetkým, oddeľovala svoje obete od zvyšku sveta. Ale bola vždy len trestom? Alebo sa z nej stalo aj znamenie vernosti, odvahy a viery? Prečo zmizla z Európy? Je pravda, že veveričky môžu šíriť lepru? Ako sa stigmatizovaní stali symbolmi svätosti? A aký príbeh sa skrýva za najznámejším stredovekým románom o trpiacom rytierovi? Pripravte sa na príbehy, ktoré vás zavedú od dávnych pohrebísk cez stredovekú Európu až po izolované komunity na Hawaji a Japonsku a spoznáte ľudí, ktorí vo svojich osudoch prekonali viac, než si vieme predstaviť.

Keď vietor zvliekal kôru stromov... Nechýbalo veľa a osídľovanie Ameriky by sa nikdy nepodarilo. Dozviete sa aj to, prečo Homéra niektorí považujú za otca oceánografie a ako stavebný inžinier Herbert Saffir a meteorgológ Bob Simpson zostavili hurikánovú stupnicu, ktorú budeme zrejme musieť pod vplyvom klimatických zmien rozšíriť. Samozrejme, aj to, ako dostali hurikány mená a v čom bol hurikán Ester z roku 1961 výnimočný a prvý taký v histórii ľudstva.