AKO ĽUDSTVO OBJAVOVALO

Dozviete sa, ako vedci „skladali“ Zem ako puzzle, kto bol Joachim Barrande a prečo trilobity dostali české mená, či kde v Stredomorí leží zabudnuté dno pradávneho oceánu. Epizóda je plná zaujímavostí o planéte, ktorá sa neustále mení – a možno v budúcnosti opäť spojí všetky kontinenty!

O najznámejších tektonických oblastiach sveta a legendárnych zemetraseniach v San Franciscu, Lisabone, Chile či Japonsku. Ako sa tieto udalosti odrazili na vývoji miest, varovných systémoch, ale aj vedeckom bádaní? Prečo sa litosferické platne hýbu, čo spôsobuje katastrofy, aké inovácie vznikli v reakcii na ne?

Kto by nechcel objaviť stratené mesto plné zlata, byť prvý na Južnom póle či vo vesmíre? „Vymapovávanie“ neobjavených kusov sveta má svoju daň – niekedy objavitelia museli zaplatiť vlastným životom, aby sa tí, čo prišli po nich, mohli  poučiť z ich chýb. Amelia Earhartová, Percy Fawsett, Sir John Franklin, Henry Hudson a mnohí ďalší majú jedno spoločné: ukázali svetu, že zaujímavé sú aj pokusy, ktoré nevyšli.

Viete,čo je to prales a kde ho hľadať aj na Slovensku? Prečo sú tieto jedinečné a nedotknuté kúsky prírody také dôležité a akú majú hodnotu pre ekosystém? Vypočujte si, čo s nimi urobil zásah človeka v rôznych častiach sveta – od Amazónie cez Madagaskar, až po výnimočné príbehy priamo zo slovenských lesov. V epizóde nechýbajú ani pútavé historické príbehy, napríklad expedícia Theodora Roosevelta do srdca Amazónie či opisy zážitkov korunovaných hláv v našich lesoch.

Keď sa povie "peniaze", väčšina z nás si predstaví euro bankovky alebo cinkot mincí v peňaženke. No vedeli ste, že v dávnych dobách sa na území Slovenska platilo luxusnými morskými mušľami, obsidiánom alebo aj jemným plátnom? A že jedna z najväčších mincovní sveta, ktorá funguje dodnes, sídli práve v srdci Slovenska – v Kremnici? V tejto epizóde sa dozviete, čo vlastne predchádzalo kovovým minciam, aké predmety mali naozaj hodnotu a ako sa Slovensko zapísalo do histórie európskeho bankovníctva.

Ako naši predkovia vnímali plynutie dní, prečo bolo dôležité sledovať ročné obdobia a aké nástroje používali? Okrem praktických príkladov sa dozviete, ako vznikli časové pásma, aké kuriozity sprevádzali zavádzanie letného a zimného času, aj zaujímavosti z Pražského orloja, kde sa stále meria babylonský čas.

Napadlo vám niekedy, že kľúčom k víťazstvu mohla byť nielen odvaha, ale aj včasné informácie o počasí, ktoré prinášal génius zo Slovenska? Nasledujúce príbehy vám ukážu, ako Milan Rastislav Štefánik spojil vedeckú zvedavosť, technickú vynaliezavosť a odhodlanie pilotov, aby zmenil dejiny vojny i počasia. Zistíte, ako sa vďaka jeho oblačným experimentom dostali armády bližšie k víťazstvu.

Ako by skončili najslávnejšie bitky či vojenské ťaženia, ak by v čase ich konania bolo lepšie počasie? Napadlo vám niekedy, že úspech často nezávisel len od sily armády, ale od pochopenia prírody? Vďaka nasledujúcim príbehom sa dozviete, ako silný dážď, nečakané tornádo, búrka či nemilosrdné mrazy rozhodli o víťazoch a porazených, zmenili osudy civilizácií, a niekedy dokonca „zachránili“ celé mestá a ich ďalšiu existenciu.

Jej meno vyvolávalo strach a opovrhnutie. Postihovala kráľov, samurajov aj obyčajných ľudí. Lepra – tajomná choroba, ktorá spôsobovala deformácie a predovšetkým, oddeľovala svoje obete od zvyšku sveta. Ale bola vždy len trestom? Alebo sa z nej stalo aj znamenie vernosti, odvahy a viery? Prečo zmizla z Európy? Je pravda, že veveričky môžu šíriť lepru? Ako sa stigmatizovaní stali symbolmi svätosti? A aký príbeh sa skrýva za najznámejším stredovekým románom o trpiacom rytierovi? Pripravte sa na príbehy, ktoré vás zavedú od dávnych pohrebísk cez stredovekú Európu až po izolované komunity na Hawaji a Japonsku a spoznáte ľudí, ktorí vo svojich osudoch prekonali viac, než si vieme predstaviť.

Keď vietor zvliekal kôru stromov... Nechýbalo veľa a osídľovanie Ameriky by sa nikdy nepodarilo. Dozviete sa aj to, prečo Homéra niektorí považujú za otca oceánografie a ako stavebný inžinier Herbert Saffir a meteorgológ Bob Simpson zostavili hurikánovú stupnicu, ktorú budeme zrejme musieť pod vplyvom klimatických zmien rozšíriť. Samozrejme, aj to, ako dostali hurikány mená a v čom bol hurikán Ester z roku 1961 výnimočný a prvý taký v histórii ľudstva.

Prvé mapy a Marco Polo. O tých, ktorí išli za hranicu, kde sa mal končiť svet. Ako vyzerala navigácia pred našim letopočtom?

Veža vetrov starých Grékov, prvý zaznamenaný hurikán a mnoho iných zaujímavostí v epizóde venovanej vetru.

Francúzka, ktorá prežila vlastnú popravu. Kráľ, ktorý nechal popraviť 72 tisíc ľudí. Kat, ktorý nepil, aby dokázal hlavu sťať na prvý raz. Vitajte v časoch krvavého divadla, keď prezumpcia neviny neexistovala. Obvinený z trestného činu bol automaticky vinný a bolo jeho úlohou dokázať svoju nevinu. *TOTO JE NEPRÍSTUPNÝ OBSAH DO 18 ROKOV, IBA PRE DOSPELÝCH

Ako nás veľký požiar naučil budovať široké ulice a veľké námestia.

Vedeli ste, že Fíni majú častejší výskyt 36 vzácnych chorôb? A prečo máme na Slovensku celosvetovo najviac prípadov choroby čiernych kostí?

Tisícročná história najznámejšej veštiarne...

Jednorožci, dračia krv, svadobný dar od Hitlera, list z Titanicu aj slovenská inšpirácia pre postavu profesora Van Helsinga... Pripravení na neuveriteľné príbehy prvých cestovateľov pochádzajúcich z našich končín? Tentoraz sa zaobídeme bez Beňovského aj Štefánika, tých si necháme na inokedy...

Predtým turbulencie „neboli“, lietalo sa nižšie. Nie je turbulencia ako turbulencia. V tejto epizóde aj o prvom lete ČSA...

Leto 1983 bolo v Československu na vtedajšie pomery extrémne horúce. V chladnejšej dekáde 80.rokov naznačilo, že klíma na našom území sa bude postupne meniť. A potom prišlo leto v roku 1992... Na Štrbskom plese bolo v auguste 30 stupňov.

Naozaj všetci smrdeli a mali pokazené zuby? Ako často sa vlastne kedysi ľudia umývali? Zlé viktoriánske jazyky hovoria, že...

Vedeli ste, že ľuďom v stredoveku sa zuby kazili menej ako nám?  V prvej časti dvojdielnej série o hygiene budeme hovoriť aj o drevených vaniach a prvých barberoch. Takže, vám prezradíme aj to, prečo trendsetter Alexander Veľký nenosil bradu 😊 Pozývame vás vypočuť si, ako ľudstvo objavovalo hygienu...

Boli časy, keď sa nakazilo touto desivou chorobou až 70% obyvateľov planéty! Podľa niektorých odhadov má latentnú verziu tuberkulózy v súčasnosti štvrtina svetovej populácie. Tuberkulózu sme kedysi považovali za dedičnú vrodenú chorobu. Do Ameriky dorazila dávno pred kolonizátormi. Diéta s rybami a ovocím, bez prekvapenia, nefungovala 😊

Áno, dostaneme sa k výbuchu Challengeru z roku 1986 https://www.youtube.com/watch?v=yibNEcn-4yQ   Ale predtým si povedzme o prvých astronautoch, prvých kozmických letoch, prvej balistickej rakete... Vedeli ste, že už starí Číňania v prvom tisícročí vystreľovali do atmosféry „rakety“? V tejto epizóde budeme hovoriť aj o týchto tragédiách: Columbia, 2003  https://www.youtube.com/watch?v=-euNiLdcu_I  Bajkonur, 1960  https://www.youtube.com/watch?v=qkc-1xYU4DY  Apollo 1, 1967  https://www.youtube.com/watch?v=4xHv7Z07Tao

Vlna morských národov, rituálny kanibalizmus na území dnešného Slovenska, rozpad Rímskej ríše... Celé ľudstvo malo okolo roku 550 naozaj namále.

Zomriem na choleru alebo od hladu? Ľudia nemali veľmi na výber. Londýnom sa šíri veľký smrad a priemerný vek dožitia je iba 17 rokov... A čo s tým má spoločné John Snow? Áno, opäť on!

Aristoteles a tí po ňom. Prvý barometer, prvý teplomer aj „Štefánikov“ anemometer...

Prečo dúhu vnímame ako magický most medzi svetmi? Ako mohli optické ilúzie ako halové javy alebo fatamorgána meniť rozhodnutia panovníkov, ovplyvňovať bitky, vyvolať masovú hystériu či prispieť k najväčšej lodnej katastrofe sveta? Čakajú vás príbehy o tom, prečo sa na oblohe kedysi objavili „tri slnká“ či záhadné útvary, pri ktorých ľudia verili, že ide o božie znamenia alebo mimozemskú aktivitu. Zistíte aj to, ako fatamorgána mohla ovplyvniť tragickú plavbu Titanicu a že optické ilúzie sa neobjavujú len v horúcej púšti, ale dokonca aj v mrazivých oblastiach za polárnym kruhom. A dostaneme sa aj k emotívnym príbehom ľudí so slovenskými koreňmi, ktorích sa týka osudná noc na Titaniku.09:09 Na konci dúhy vraj nájdeš hrniec zlata!04:11 O nočných striebristých oblakoch a ilúzii vzdialeného mesta.27:04 Keď obloha čaruje, bude z toho Veľké halo!30:47 Švédsky kráľ Gustav Vasa a tri slnká36:22 Ako príroda pomohla vyhrať bitku?43:21 Napoleon, egyptská fatamorgána a veda.48:45 O ruskom lovcovi, ktorý našiel neexistujúce hory.51:04 Pokojná noc pred skazou Titanicu: Nezbadali hrozbu včas?01:11:18 Slovenská stopa na Titanicu

Začalo to námorníckym experimentom Jamesa Linda. Prečo firmy netestovali svoje lieky? Dvojito zaslepený experiment a randomizácia. Prečo je testovanie na zvieratách povinné? A ako je možné, že podnetom k vzniku príslušných zákonov boli až úmrtia detí?

Zem do zoznamu planét vložil až Mikuláš Kopernik. A to ani nebol astronóm. Poďme si povedať, ako sme  objavovali planéty. Toto je rozprávanie o prvých pozorovateľoch oblohy, prvých astronómoch. Treba povedať, že až do 17. storočia to bolo pekne divoké😊

Keď sa zomieralo na nedostatok vitamínu C...na skorbut. O tom, ako ľudia postupne prišli na to, že jesť zeleninu a ovocie im môže zachrániť život.

Krv zelených žiab vraj zabráni rastu vytrhnutého obočia. A orchidea údajne zvyšuje mužskú potenciu 😊 Mágovia, alchymisti, druidi... Veštenie zo zvieracej pečene, všeliek z Benátok aj pokusy s hadmi na kohútoch... Čo sa našlo v hrobe číslo 4? A kto sa odvážil zavrhnúť teóriu štyroch štiav? Vedeli ste, že cesnak sa podával každý deň na posilnenie imunity už pri stavbe pyramíd? V tejto epizóde sa dozviete, ako vyzerala „medicína“ dvetisícdvesto rokov pred Hippokratom. Ako sme sa od byliniek dopracovali k liekom a modernej medicíne.

Zomreli skôr, ako sa táto choroba stihla dostať do tretieho, finálneho, štádia. Anglický kráľ Henrich VIII sa jej bál natoľko, že sa snažil zakázal všetky nevestince v krajine. Ale začnime v Prahe v roku 1500...

Ženy, ktoré ako prvé prerazili v dovtedy mužskom svete – II. diel

Ženy, ktoré ako prvé prerazili v dovtedy mužskom svete – I. diel

Sex, orgie a kulty. Kde sa to zvrhlo? Prečo boli Rimania takí posadnutí falusom?

Frajerina je pitvať tak, aby sa človek nezafrckal...

Máme pre vás príbeh plavby, ktorá nemala konca a prežilo ju len 18 námorníkov. No, svet po nej vyzeral inak. Ponorte sa do rozprávania historičky a archeologičky, Terézie Tomašovičovej, a meteorológov, Miriam Jarošovej a Roba Bertoša.

Smrť na každom kroku. Mŕtvi pribúdali v tisícoch každý deň. Karantény, lazarety a zúfalstvo. Vypočujte si rozprávanie Lívie Hlavačkovej  https://www.hlavackova.sk/  a Terézie Tomašovičovej  https://www.instagram.com/teresa_fringia/  o tom, ako sme takmer neprežili morové epidémie a ako sme sa nakoniec dopracovali k lieku na chorobu, ktorá nepatrí do minulosti, ako si mnohí mylne myslíme.

Hirošima bola „nič“ v porovnaní s Tamborou. A vedci sú presvedčení, že podobná explózia sa určite ešte udeje, len nevieme kedy ☹ Sme na to pripravení? O tom, že predpovedať erupciu je jedna vec a zvládnuť evakuáciu druhá, sa s vulkanológom, vedúcim oddelenia gravimetrie a geodynamiky SAV, Petrom Vajdom, rozprávali historička a archeologička, Tereza Tomašovičová, a meteorológovia, Miriam Jarošová a Roba Bertoš. Vedeli ste, že Vezuv vybuchol aj počas druhej svetovej vojny?

Kým sme boli v Afrike, boli sme slušní 😊  Kedy ľudia prvý raz fajčili trávu? Fičala staroveká grécka smotánka naozaj na psychadelikách? Kam až siaha história drog? Hosťom Karin Science  https://www.instagram.com/karin_science/  je  Peťo BeWise  https://www.instagram.com/peto.bewise/ 

Londýnske ľadové slávnosti na Temži, korčuľovanie v Dobšinskej ľadovej jaskyni, kompletne zamrznutá Benátska lagúna, aristokratická sánkovačka vo Viedni aj rozbíjanie zamrznutého Dunaja... Zimy už nie sú to, čo bývali 😊 Všetci tušíme, prečo je to tak, ale rozprávanie meteorológov, Miriam Jarošovej a Roba Bertoša, s archeologičkou, Terezou Tomašovičovou, vás bude určite baviť.

Prečo Bratislava nemá kamenný most zo stredoveku alebo novoveku? „Atlantídu“ doby ľadovej, topiace sa Benátky aj najznámejší príbeh o potope, ktorý preslávila biblia, rozoberajú meteorológovia, Miriam Jarošová a Robo Bertoš, s historičkou a archeologičkou, Terezou Tomašovičovou https://www.instagram.com/teresa_fringia/ a historikom Pavlom Croftom https://www.instagram.com/pavol.croft/

Kedy sa objavila hviezda s chvostom nad jasličkami? O betlehemskej hviezde, Hallyho kométe a ďalších nebeských úkazoch, ktoré šokovali ľudstvo, diskutujú meteorológovia, Miriam Jarošová a Robo Bertoš, a historička a archeologička, Tereza Tomašovičová.

Svet sa triasol odjakživa...

Podcast plný objavov, ktoré prepísali históriu astronómie, fyziky, meteorológie a ďalších vedných odborov, ktoré skúmajú to, čo my, ľudia, nemáme úplne pod kontrolou... NOVÝ DIEL PRIDÁVAME VŽDY VO ŠTVRTOK

Dnes už vieme, že nie je najšťastnejšie deťom na všetko predpisovať morfín. Boli časy, keď bolo ópium lacnejšie a dostupnejšie ako alkohol... V tejto epizóde s Karin Marček Malenovskou @karin_science a jej hosťami bude reč aj o zubárovi, ktorý ako prvý uspal pacienta. Čakajte prvú narkózu aj prvú „ružovú“ tabletku. A mnoho iného 😊

Jed v očiach, ortuť na lícach, obočie z myších chlpov... Čo všetko boli ženy ochotné v histórii urobiť, aby vyzerali dobre? Kedy sa vlastne začal skrášľovací boom? Postavy presýpacích hodín v šatách plných arzénu. Zdravie ohrozujúce módne trendy sú témou tejto epizódy s Karin Marček Malinovskou @karin_science a jej hosťami.

Prví lekári, prvé amputácie nôh, prvé „vŕtanie“ do lebky, prvý úspešný cisársky rez... Kam až siaha história antikoncepcie? A kedy sa pôrody presťahovali do nemocníc? Dozviete sa v tejto epizóde s Karin Marček Malenovskou @karin_science a jej hosťami.

V minulosti, ak im tam nevisel krokodíl, nebola to poriadna lekáreň 😊 História dokáže byť zábavnejšia, ako si možno myslíme. NOVÉ EPIZÓDY PRIDÁVAME KAŽDÝ ŠTVRTOK.

Od šamanov a šarlatánov, k dnešným lekárom. Od byliniek a elixírov, k moderným liekom. NOVÉ EPIZÓDY PRIDÁVAME KAŽDÝ ŠTVRTOK