Vizita

Celoslovenská zaočkovanosť detí narodených v roku 2020 v základnom očkovaní proti osýpkam, mumpsu a ružienke klesla pod hranicu kolektívnej imunity. A to vôbec nie je dobrá správa. Nielen v detskom veku totiž predstavujú osýpky závažné vírusové ochorenie. Hoci ich charakteristickým znakom sú vyrážky po celom tele, môžu prejsť aj do ďalších ochorení. Osýpky sa u detí môžu komplikovať bakteriálnymi infekciami, najmä infekciou stredného ucha a zápalom pľúc. Ten môže byť veľmi nebezpečný a môže sa skončiť aj úmrtím. „Osýpky sú fascinujúce. Ide o vírusovú chorobu, pričom vírus osýpok veľmi nemutuje, už veľmi dlhé obdobie je pomerne stabilný. Predpokladá sa, že vznikol v staroveku a zastabilizoval sa približne v dvanástom storočí. Odvtedy nemá veľkú tendenciu meniť sa,“ hovorí v podcaste Vizita lekárka Lívia Hlavačková. „Vírus osýpok sa prenáša kvapôčkovou infekciou, no nepotrebuje iba kvapôčky. Vydrží aj v aerosóle vo vzduchu alebo na povrchu, niekedy až dve hodiny po tom, ako nakazený človek z daného miesta odišiel,“ dodáva. V novej epizóde podcastu Vizita sa s redaktorkou Denisou Koleničovou rozprávali o tom, ako by vyzeral svet bez očkovania proti osýpkam, koľko životov vakcína proti tejto chorobe zachránila alebo ako sa stala terčom antivaxerov. _ Podporte podcast Vizita aj ďalšie podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj newsletter Vizita na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/vizita⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Keď sa povie sexuálna výchova, mnohí majú predsudky. Ako keby sme otvorili nejakú tajomnú komnatu. Zveličené predstavy hovoria, že mladí ľudia sa na týchto hodinách budú učiť navliekať kondóm na banán a podrobnosti o sexuálnych polohách. Ako to už býva, aj v tomto prípade je realita iná. „Sexuálne a reprodukčné zdravie je stav, v ktorom je zdravé naše telo, ako aj naša myseľ vo všetkých ohľadoch, ktoré sa týkajú sexuality i reprodukcie. Keď hovorím sexuality, neznamená to iba sex, aj keď aj ten patrí do tejto kategórie. Sexualita zahŕňa oveľa širšie spektrum tém. Je to starostlivosť o naše telo, možnosť poznať ho, poznať, čo je jeho pravý stav, je to starostlivosť o naše vzťahy, zároveň je to aj prístup k vzdelávaniu o týchto témach,“ vysvetľuje v podcaste Vizita lektorka sexuálnej a vzťahovej výchovy Radka Mikšík. „Netýka sa len jednotlivcov, ale aj párov, dokonca rodín a celých spoločenstiev. Mnohých ľudí prekvapuje, že sexuálne a reprodukčné zdravie zahŕňa aj témy prevencie, základnej hygieny o intímne partie alebo informácie o návšteve gynekologičky alebo urológa,“ dodáva. Návštevy a vyšetrenia u gynekologičky sa stále mnohé ženy obávajú. „Netreba gynekológiu vnímať ako nejakého strašiaka. Každá prehliadka sa začína najprv rozhovorom. Lekár alebo lekárka sa najprv opýta na záležitosti týkajúce sa zdravotného stavu,“ hovorí gynekologička Mária Kubalová. „Zaujíma nás osobná anamnéza, ochorenia, na ktoré sa v danom čase pacientka lieči alebo ich v minulosti prekonala. Či užíva nejaké lieky, trpí nejakou alergiou, aká je jej rodinná anamnéza – či sa v rodine vyskytuje onkologické ochorenie, čas prvej menštruácie, pravidelnosť a nepravidelnosť cyklu, aké dlhé je krvácanie, či má bolesti. U starších žien sa pýtame aj na tehotenstvo,“ opisuje lekárka priebeh prvej prehliadku v gynekologickej ambulancii. V novej epizóde sa redaktorka Denisa Koleničová rozprávala s dvoma hostkami o tom, čo si máme predstaviť pod sexuálnym a reprodukčným zdravím, ako by sme sa oň mali starať, ale aj o tom, ako tému preberať s deťmi. _ Podporte podcast Vizita aj ďalšie podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj newsletter Vizita na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/vizita⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Problém nabehnúť do pracovného tempa trápi mnohých ľudí. Niektorí dokonca trpia strachom a úzkosťou, ktoré sa prejavujú už v nedeľu. V novej epizóde podcastu si povieme, prečo sa to deje aj čo sa s tým dá robiť. Pravidelne, raz za mesiac, sa Vizita zmení. Formálne rozhovory s odborníkmi vystrieda priateľská debata. Redaktorka Denisa Koleničová sa v nej totiž rozprávať so svojou kamarátkou, biologičkou Simonou Schwarz. A okrem problémových pondelkov sa pozrieme aj na mitochondrie. Sú bunkové organely, ktoré vedci prirovnávajú k miniatúrnym elektrárňam. A môžu byť oveľa dôležitejšie, než sme si doposiaľ mysleli. _ Podporte podcast Vizita aj ďalšie podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj newsletter Vizita na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/vizita⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.See omnystudio.com/listener for privacy information.

V minulosti ho nazývali aj ochorením pisárok. Syndróm karpálneho tunela aj dnes trápi približne päť percent populácie. Medzi rizikové povolania patrí aj dlhoročná práca s nástrojmi, napríklad skrutkovačom, motorovou pílou alebo pneumatickým kladivom. "Bolesť sa málokedy zjaví zo dňa na deň. Môže sa to stať napríklad, keď niekto rekonštruuje dom alebo sa sťahuje a naraz prenáša veľa vecí. Ak jeden alebo dva dni mimoriadne preťažujeme ruku, môžu šľachy zareagovať akútnym opuchom, takzvaným edémom, čo hneď spôsobí útlak nervu. V priebehu dvoch až troch dní po záťaži vám môžu aj výrazne tŕpnuť prsty. Ak ste však nemali podobný spúšťač, tak by bolesť nemala prísť zo dňa na deň, ale postupne," vysvetľuje v podcaste Vizita chirurg Lukáš Šimko, ktorý sa chirurgii ruky venuje v Univerzitnej nemocnici Bratislava. "Tŕpnutie pociťujete viac a viac, strácate cit na prstoch a stupňuje sa aj nočná bolesť," opisuje prvé príznaky. V novej epizóde podcastu Vizita sme sa rozprávali o tom, čo sa deje v ruke pri syndróme karpálneho tunela a kedy je už potrebná operácia ruky. _ Podporte podcast Vizita aj ďalšie podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠ – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj newsletter Vizita na ⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/vizita⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Teraz musíš jesť za dvoch. A kávu a víno úplne vyraď. Ale deci červeného môžeš. No určite nejedz ryby. Počas tehotenstva dostávajú ženy množstvo odporúčaní a rád. Často nevyžiadaných a takých, ktoré sa navzájom vylučujú, protirečia si a vytvárajú chaos, v ktorom sa len málokto dokáže zorientovať. "Absolútne si uvedomujem, že ženy chcú pre seba aj pre plod to najlepšie. Lenže na internete je obrovský informačný chaos. Kam vkročíš, tam môže byť mína," hovorí v podcaste Vizita nutričná špecialistka Nikol Šimonová. "Dopĺňanie prebiotík a probiotík počas tehotenstva sa stalo veľmi zásadným marketingovým ťahom. Ak tehotná žena konzumuje fermentovanú stravu, kefír, acidko, má v nich dostatok vlákniny, nepotrebuje si dopĺňať prebiotiká a probiotiká v podobe tabliet." V novej epizóde sa s redaktorkou Denisou Koleničovou rozprávali o tom, či tehotné ženy naozaj jedia za dvoch, či redukčná diéta môže viesť k predčasnému pôrodu alebo či je nutné užívať rozličné suplementy. _ Podporte podcast Vizita aj ďalšie podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠ – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj newsletter Vizita na ⁠⁠⁠⁠sme.sk/vizita⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Imunitný systém pomáha chrániť náš organizmus pred rôznymi patogénmi a infekciami. Nespráva sa však vždy tak, ako by mal. Napríklad u pacientov s reumatoidnou artritídou imunitný systém omylom napáda vlastné bunky vo výstelke kĺbov, najmä na rukách a prstoch, čo vedie k ich zápalu. Napriek tomu lekári hovoria, že aj s týmto ochorením sa dá žiť plnohodnotný život. „Ak má pacient ochorenie dobre kontrolované, ak nemá zápaly kĺbov a ťažké deformity a chronické zmeny, ktoré by mu zabraňovali vo väčšej aktivite, nemusí sa vzdať ani športu. Môže vykonávať akýkoľvek šport,“ vysvetľuje v podcaste reumatologička Kristína Brazdilová. „Nezriedka sme sa stretli s tým, že prišli mladší pacienti, ktorí sa ledva hýbali, a po biologickej liečbe, o dva-tri mesiace, mohli opäť bežne športovať, bicyklovať sa a žiť úplne plnohodnotný život,“ dopĺňa jej kolega reumatológ Daniel Čierny. Napriek tomu ide o vážne ochorenie, ktoré môže život pacienta skrátiť o päť až desať rokov. V novej epizóde podcastu Vizita sme sa rozprávali o tom, či je pravda, že reumatoidnou artritídou trpia len starší ľudia, prečo ju majú častejšie ženy ako muži, alebo ako funguje biologická liečba. _ Podporte podcast Vizita aj ďalšie podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠ – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠ – Odoberajte aj newsletter Vizita na ⁠⁠⁠sme.sk/vizita⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Už niekoľko hodín platilo vyhlásenie koronera, že 82-ročná žena je mŕtva. Jej telo previezli do pohrebného ústavu. A tam zistili, že je stále nažive. Nie je to úryvok z lacnej detektívky ani strašidelná historka, ktorá desiatky rokov koluje medzi ľuďmi. Ide o skutočný príbeh, ktorý sa stal vo februári v štáte New York. O prípade informovala CNN. Podobný incident sa stal nedávno aj v Iowe. Zdravotná sestra vyhlásila za mŕtvu 66-ročnú ženu s včasnou demenciou, ktorá navyše trpela silnými úzkosťami a depresiou. Neskôr, keď pracovníci pohrebného ústavu rozopli vak, v ktorom sa nachádzalo telo, zistili, že žena lapá po dychu. Ako je možné, že sa aj v súčasnosti ešte vyskytujú prípady, keď lekári potvrdia smrť, no pacient neskôr vykazuje známky života? Pravidelne, raz za mesiac, sa Vizita zmení. Formálne rozhovory s odborníkmi vystrieda priateľská debata. Redaktorka Denisa Koleničová sa v nej totiž bude rozprávať so svojou kamarátkou, biologičkou Simonou Schwarz, ktorú možno poznáte z podcastu Dve baby aj o vede. V novom vydaní spolu rozberali aj hexahydrokanabinol (HHC). Je to pomerne krkolomný názov jednej z desiatok účinných látok nachádzajúcich sa v konope siatej. V malom množstve sa prirodzene nachádza v peľoch a semienkach rastlín. Sľubujú psychoaktívne účinky podobné tým, ktoré sa u ľudí vyskytujú po užití THC. Na trh sa dostáva jeho polysyntetická verzia vyrobená z tetrahydrokanabinolu (THC) alebo kanabidolu (CBD). Ako je už dobrým zvykom, aj predajcovia HHC nachádzajú medzery v zákonoch. Odborníci však upozorňujú, že zloženie výrobkov je opäť nejednoznačné a existuje riziko, že ich užívanie môže byť zdraviu nebezpečné. – Články spomínané v podcaste: https://primar.sme.sk/c/23141153/prebudili-sa-v-pohrebnom-ustave-nespravne-urcenie-smrti-nepatri-len-do-detektivok.html https://vedator.space/hhc-alebo-ako-sa-legalne-zahravat-so-psychickym-zdravim/?fbclid=IwAR1n9WXDiYBx3HX0BeihT5q290t9XOeWylio-s-aSLBxCTvd7JQlZHzTqDQ https://vedanadosah.cvtisr.sk/zdravie/uzivanie-thc-je-trestne-pritom-jeho-derivat-s-podobnymi-ucinkami-sa-volne-predava/?fbclid=IwAR0Px2rVyVWGjpwKfyq3YVmIiN_QdO5tzyLivCMLN5f0v2WEMjFtOEhn9NQ _ Podporte podcast Vizita aj ďalšie podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠ – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠[email protected]⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠ – Odoberajte aj newsletter Vizita na ⁠⁠sme.sk/vizita⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Tras, pomalé pohyby, pocity stuhnutosti či šuchtavá chôdza, ale aj zápcha a depresia. Väčšina týchto príznakov sa objavuje v počiatočných štádiách Parkinsonovej choroby. Pacienti majú tendenciu padať, robia malé cupitavé krôčiky a ich nohy akoby boli pri pohybe oneskorené za ťažiskom tela. Národný portál zdravia upozorňuje, že hoci si ľudia Parkinsonovú chorobu spájajú s trasením, nie je to pravidlom. Približne tridsať percent pacientov s touto chorobou trasením vôbec netrpí. „Pri rôznych typoch demencií mám pocit, že človek na sklonku svojho života prichádza sám o seba, a o to je to strašnejšie. Často si napríklad neuvedomujeme, ako veľmi potrebujeme fungujúcu pamäť. Parkinsonovu chorobu majú ľudia spojenú najmä s poruchou motorických prejavov, ale pacienti trpia rôznymi inými bočnými efektmi, či už v dôsledku choroby, alebo jej liečby, o ktorých mnohí ani netušia. Často sú vážnejšie ako samotné trasenie,“ vysvetľuje v podcaste Vizita neurovedkyňa Dominika Fričová, ktorá pôsobí v Neuroimunologickom ústave Slovenskej akadémie vied. „U pacientov s Parkinsonovou chorobou sa často objavuje depresia, jedným z vážnych príznakov je aj zápcha, ktorá výrazne ovplyvňuje ich život. Jedným z veľmi vážnych dôsledkov najtypickejšieho lieku, ktorý sa používa na liečbu Parkinsonovej choroby, je to, že daní ľudia sa stanú gamblermi. Zrazu sa stane, že prehrajú aj celý majetok.“ S redaktorkou Denisou Koleničovou sa rozprávali o tom, čo sa deje v mozgu pacientov s Parkinsonovou chorobou, ako v súčasnosti vyzerá liečba tohto ochorenia, či ňou môže trpieť aj mladý človek a prečo ešte nemáme účinný liek na jej liečbu. _ Podporte podcast Vizita aj ďalšie podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠ – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠[email protected]⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠ sme.sk/podcasty⁠ – Odoberajte aj newsletter Vizita na ⁠sme.sk/vizita⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.See omnystudio.com/listener for privacy information.

V päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch 20. storočia vyšlo viac ako tisíc článkov, v ktorých vedci z celého sveta skúmali, či psychedeliká môžu byť nápomocné pri liečbe traumy a depresie. Na titulky časopisov sa látky dostali najmä vďaka prevratnému výskumu, podľa ktorého môže LSD pomáhať s liečbou alkoholizmu. V sedemdesiatych rokoch zasiahla psychedeliká prísna regulácia aj kultúrny odpor. Boli spojené s neetickým výskumom, nekontrolovaným rekreačným užívaním, vysokým rizikom zranenia a dokonca aj so s smrťou. V súčasnosti sa však pohľad na tieto látky opäť mení a mnohí odborníci hovoria o ich renesancii. „Psychedeliká zahŕňajú celý rad rôznych molekúl, ale najintenzívnejšie dnes skúmame dve látky. Prvou je ketamín, čo je pôvodne anestetikum, ktoré vykazuje v nízkej dávke antidepresívny účinok, ktorý je pozitívne okamžitý, ale krátkodobý. Trvá približne týždeň,“ vysvetľuje v podcaste Vizita Jiří Horáček, vedúci Centra pokročilých štúdií mozgu Národného ústavu duševného zdravia (NUDZ) v Prahe a prednosta Kliniky psychiatrie a lekárskej psychológie na 3. lekárskej fakulte Karlovej univerzity. „Druhou látkou je psilocybín, ktorý zaraďujeme medzi pravé psychedeliká. Má trochu iný mechanizmus účinku než ketamín. Jeho nástup je rovnako rýchly, ale výsledný efekt trvá až tri mesiace, čo je zásadné zistenie. Keby sa to potvrdilo v ďalších štúdiách a skutočne by to takto fungovalo, znamenalo by to, že človek s depresívnou poruchou by raz za tri mesiace dostal psilocybín a nemusel by každý deň užívať antidepresíva. Preto je to veľký objav,“ dodáva. S redaktorkou Denisou Koleničovou sa rozprávali o tom, prečo sa vedci po roku 2000 opäť venujú skúmaniu psychedelík, ako vyzerá psychedelikami asistovaná psychoterapia, ako je možné, že účinkujú okamžite, alebo aké môžu byť ich nežiadúce účinky. _ Podporte podcast Vizita aj ďalšie podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj newsletter Vizita na sme.sk/vizita – Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.See omnystudio.com/listener for privacy information.

V staroveku pripisovali ľudia pacientom s epilepsiou často nadpozemské schopnosti, a to najmä vďaka záchvatom, ktoré pôsobili dramaticky až bizarne. Nie div, keďže medzi najznámejších epileptikov svojho obdobia patrili Iulius Caesar alebo Alexander Veľký. Našťastie, dnes už vieme o tomto ochorení omnoho viac. Napríklad to, že príznaky epileptického záchvatu sú rôznorodé: od minimálnych prejavov, akými sú zahľadenie sa, zaseknutie reči či myknutie končatinami až po záchvaty celého tela končiace bezvedomím. Dokonca neplatí ani to, že spúšťačom musí byť vždy blikajúce svetlo. „Fotosenzitívnych je asi len desať percent pacientov s epilepsiou. Do určitej miery je mýtus, že úplne všetci pacienti s epilepsiou by nemali pozerať niektoré filmy a seriály, v ktorých sú výrazné prestrihy. Rovnako aj to, že by nemali vôbec navštevovať kiná alebo pozerať sa na blikajúce či neónové svetlá,“ vysvetľuje v novej epizóde podcastu Vizita detský neurológ Gonzalo Alonso Ramos Rivera. „A tiež treba rozlišovať medzi spúšťačom záchvatov a vyvolávajúcou príčinou. Vyvolávajúca príčina je genetická predispozícia, nádor, vývojová choroba mozgu. Spúšťačmi môžu byť infekcie spojené so zvýšenou teplotou, stres, svetelné podnety alebo nepríjemné situácie. Dokonca aj čítanie alebo fázy mesiaca. Z reálnej praxe vieme, že keď je spln, je aj viac epileptických záchvatov.“ S redaktorkou Denisou Koleničovou sa rozprávali aj o tom, ako lekári epilepsiu diagnostikujú a liečia, či je vždy nutné nasadiť pacientovi antiepileptiká, či sa dá toto ochorenie vyliečiť, alebo z neho môžu pacienti vyrásť a čo sa deje v ich mozgu. _ Podporte podcast Vizita aj ďalšie podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj newsletter Vizita na sme.sk/vizita – Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Huba, ktorá sa vplyvom globálneho otepľovania adaptovala tak, že začala napádať ľudí. A z nich sa vďaka tomu stali agresívne tvory, ktoré stratili kontrolu nad svojim telom. To je ústredný motív nového úspešného seriálu The Last of Us. V bežnej realite nás okrem baktérií, húb a vírusov však dokáže potrápiť aj obyčajný nedostatok slnečného svetla. Pravidelne, raz za mesiac, sa Vizita zmení. Formálne rozhovory s odborníkmi vystrieda priateľská debata. Redaktorka Denisa Koleničová sa v nej totiž bude rozprávať so svojou kamarátkou, biologičkou Simonou Schwarz, ktorú možno poznáte z podcastu Dve baby aj o vede. V novej epizóde sa budeme rozprávať o tom, čo je v seriáli Last of Us inšpirované realitou a čo je úplný výmysel. A pár slov prehodia aj o tom, či sme naozaj šťastnejší, keď svieti slnko. _ Podporte podcast Vizita aj ďalšie podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj newsletter Vizita na sme.sk/vizita – Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Bielkoviny sú, spolu so sacharidmi a tukmi, jednou z troch základných zložiek jedálneho lístka. Nie sú len stavebným materiálom pre svaly. Patrí k nim napríklad aj inzulín, hormón regulujúci hladinu cukru v krvi. Alebo aktín a myozín, bielkoviny zodpovedné za napínanie a sťahovanie svalov, či elastín, ktorý má na starosti pevnosť a pružnosť kože. Na to, aby všetky bielkoviny v našom tele fungovali tak, ako majú, potrebujeme telo správne nakŕmiť. "Globálne sa snažíme hľadať alternatívny zdroj bielkovín. Prichádza z exotických krajín, môže ním byť hmyz. Práve ten je totiž na ne veľmi bohatý. Obsahuje mnohé esenciálne aminokyseliny a máme dokonca na výber zo širokej škály životných štádií," hovorí v podcaste Vizita nutričná špecialistka Nikol Šimonová. "Gurmánskou pochutinou sú larvy. Sú tučnejšie než terminálne vývojové štádium (posledné vývojové štádium, pozn. red.) a zároveň majú viac tuku, ktorý je nositeľom chuti. Stále je to však takzvané "novel food" (typ potraviny, ktorý nemá významnú históriu spotreby v EÚ, pozn. red.). Znamená to, že je veľmi dôležité aj to, od akého dodávateľa ho človek má. Na Slovensku sa toho zatiaľ ľudia štítia," dodáva Šimonová. S redaktorkou Denisou Koleničovou sa rozprávali o tom, ako by mal vyzerať náš denný príjem bielkovín, ktoré bežné aj netradičné potraviny ich obsahujú najviac, či je vhodné z detskej stravy vyradiť mäso a či potrebujeme proteíny v prášku na to, aby nám narástli svaly. _ Podporte podcast Vizita aj ďalšie podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj newsletter Vizita na sme.sk/vizita – Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Homeopatiká pozná spoločnosť približne 200 rokov. No vždy, keď sa začne debata o ich účinnosti, zaručene ju sprevádza búrlivá diskusia. Hoci ich často odporúčajú športovci, celebrity, influenceri či zástancovia alternatívnej medicíny, mnohí odborníci sú ohľadom ich schopnosti uzdravovať aj naďalej skeptickí. Niektorí lekári dokonca homeopatiu označujú za slepú uličku v dejinách medicíny. Zakladateľ homeopatie vyhútal teóriu, že podobné treba liečiť podobným. "Homeopatiká sú založené na riedení a riediť sa dá naozaj kadečo. Napríklad homeopatiká z Berlínskeho múru by mali pomáhať proti emočnej slabosti," hovorí v podcaste Vizita lekárka Lívia Hlavačková. V novej epizóde sa s redaktorkou Denisou Koleničovou rozprávali o tom, čo je vlastne homeopatia, ako by mali homeopatiká fungovať, ako je možné, že existujú ľudia, ktorým pomohli a prečo ich často pacientom ponúkajú lekári v západných krajinách. _ Podporte podcast Vizita aj ďalšie podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj newsletter Vizita na sme.sk/vizita – Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Väčšina z nás si návstevu urológa spája s vážnymi ochoreniami, akými sú rakovina prostaty či obličkové kamene. Vo svojej pracovnej každodennosti však riešia aj problémy, o ktorých sa hanbíme hovoriť. Napríklad erektilnú dysfunkciu, úniky moču alebo zranenia, ktoré si pacienti spôsobili počas pohlavného styku. "Erektilnu dysfunkciu muži často odignorujú. Povedia si, že sú starší, s manželkou už sexuálne nežijú a nechajú to tak. Lenže problém s erekciou je často prvým príznakom, ktorý môže znamenať predzvesť srdcovo-cievnych ochorení," vysvetľuje v podcaste Vizita urológ Ján Švihra mladší. "Erekcia je dej, za ktorý sú zodpovedné cievy a prekrvenie penisu. Ak sa cievy upchajú, môže to znamenať, že podobný problém je aj v iných častiach tela a neskôr sa prejaví vo väčších cievach a v srdci. Preto, keď sa pacient zdôverí, že má problém s erekciou, všeobecný lekár by mal spozornieť," dodáva. V novej epizóde podcastu sa s redaktorkou Denisou Koleničovou rozprávali aj o tom, či sa môže penis zlomiť alebo o nevšedných prípadoch, ktoré zažívajú lekári na urologickom urgente. _ Podporte podcast Vizita aj ďalšie podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj newsletter Vizita na sme.sk/vizita – Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Každý Slovák a Slovenka starší ako 15 rokov vypije ročne 13,3 litra čistého alkoholu. Tvrdí to Národný portál zdravia. V prepočte je to 530 veľkých pív alebo 160 fliaš vína. Na sociálnych sieťach zas trávime v priemere hodinu až viac denne. Môžeme aj v tomto prípade hovoriť o závislosti? A čo sa stane, keď sa rozhodneme na mesiac odpojiť? Pravidelne, raz za mesiac, sa Vizita zmení. Formálne rozhovory s odborníkmi vystrieda priateľská debata. Redaktorka Denisa Koleničová sa v nej totiž bude rozprávať so svojou kamarátkou, biologičkou Simonou Schwarzovou, ktorú môžete poznať aj z podcastu Dve baby aj o vede. V novej epizóde sa rozprávali o tom, čo sa v našom tele deje po vypití alkoholu a pozreli sa aj na to, ako na nás vplývajú sociálne siete. _ Podporte podcast Vizita aj ďalšie podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj newsletter Vizita na sme.sk/vizita – Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Keď si na obale čítame zloženie potravín a objavíme medzi nimi látky známe ako éčka, spozornieme. No na väčšinu z nich je však naše telo zvyknuté a stali sa samozrejmosťou v našich životoch. Napríklad pod označením E500 sa ukrýva kypriaci prášok a E450 je klasická sóda bikarbóna. „Mnohí ľudia nevedia, čo si majú pod éčkami predstaviť. Európske označenie, ktoré sa skladá z E a čísla, ich trochu desí, pretože chýba názov. A ak tam aj nejaký je, tak mu nerozumejú. Obyčajný vitamín C zrazu vyzerá strašidelne, keď ho označíte ako E300 alebo kyselinu askorbovú,“ hovorí v podcaste Vizita Karolína Fourová, odborníčka na výživu. "Je však dobré všímať si, koľko éčok alebo aditív daná potravina obsahuje. Ak je v nej napríklad modifikovaný škrob, premýšľala by som nad tým, či je výrobok kvalitný. Modifikovaný škrob sám o sebe nie je škodlivý, len má zmenenú štruktúru. Používa sa ako zahusťovadlo. Na druhej strane, ak sa vyskytuje v kečupe či v rozličných detských výživách, môže nám našepkávať, že daná potravina by mohla byť menej kvalitná.“ S redaktorkou Denisou Koleničovou sa rozprávali o tom, čo všetko skrývajú záhadné éčka na obaloch potravín, ako sa v nich dá orientovať a či by sme pri niektorých mali zbystriť svoju pozornosť. _ Podporte podcast Vizita aj ďalšie podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj newsletter Vizita na sme.sk/vizita – Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Hovorí sa o nej, že uväzní človeka vo vlastnom tele a vezme mu budúcnosť. Počas amyotrofickej laterálnej sklerózy nastáva porucha výživy motorických nervových buniek. Tie začnú v mozgu a v mieche odumierať a nedokážu prenášať vzruchy do svalov. Ochorenie postihuje kostrové, dýchacie, žuvacie, ale aj prehĺtacie svaly. Znamená to, že človek s ALS nemôže chodiť, poriadne prehĺtať a hovorí len s veľkými ťažkosťami. Ochorením trpel napríklad bývalý český premiér Stanislav Gross, slovenský futbalový reprezentant Marián Čišovský alebo svetoznámy fyzik Stephen Hawking. Pred niekoľkými rokmi na ALS upozornila aj celosvetová výzva Ice Bucket Challenge. Známe osobnosti sa v nej oblievali studenou vodou a prispievali na výskum liečby. "V deväťdesiatich percentách prípadov je toto ochorenie spôsobené sporadickým výskytom, teda je to náhodné. Odborná literatúra uvádza, že v desiatich percentách prípadov je známa genetická predispozícia," vysvetľuje v podcaste Vizita lekárka Martina Kozovská, ktorá roky pracovala v Liečebni sv. Františka v Bratislave. "Počiatočné príznaky môžu byť dvojaké, podľa toho, či u pacienta dominuje postihnutie, reči a prehĺtania alebo v druhom prípade, u dvoch tretín pacientov, sa ochorenie začína postihnutím svalov, väčšinou jednostranne, na ruke, na nohe, prichádza tiež rýchlejšia svalová únava alebo spomalenie pohybov," dodáva. V novej epizóde podcastu Vizita sme sa rozprávali o tom, čo amyotrofickú laterálnu sklerózu spôsobuje, ako vyzerá jej diagnostika, či je budúcnosť jej liečby v kmeňových bunkách, ale aj o tom, ako môže náročné ochorenie ovplyvniť duševné zdravie pacientov a ich blízkych. Ak zažívate duševné ťažkosti neostávajte v tom sami. Môžete sa obrátiť na linky pomoci, aj odborníkov a odborníčky v ambulanciách či na klinikách. V tejto epizóde sa budeme rozprávať aj o samovražedných myšlienkach. Ak je to pre vás citlivá téma, zvážte prosím, či chcete v počúvaní pokračovať. _ Podporte podcast Vizita aj ďalšie podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj newsletter Vizita na sme.sk/vizita – Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Preležaniny sú chronické rany. Vznikajú, keď na kožu alebo podkožie pôsobia nepriaznivé vplyvy. S rôznymi typmi zle hojacich sa rán, ktoré vznikajú u ležiacich pacientov, po operácii a u dlhodobo imobilných ľudí, zápasia v zdravotníckych zariadeniach aj najvyspelejšie krajiny sveta. Národný portál zdravia uvádza, že sa vyskytujú približne u 33 percent ležiacich pacientov. "Dekubity (preležaniny, pozn.red.) môžu postihovať pacientov v rôznom veku: od novorodenca až po staršieho pacienta. Situácia veľmi úzko súvisí s rôznymi prediktormi a rizikami pre ich vznik. Napríklad ochoreniami, úrazmi, aj nedostatkami v životnom štýle," vysvetľuje v podcaste Vizita doktorka Beáta Grešš Halász, ktorá sa venuje manažmentu preležanín. "Najviac však naozaj postihujú najmä pacientov vo vyššom veku, pretože v organizme prebiehajú určité prirodzené procesy, ktoré istým spôsobom kompromitujú zdravie staršieho človeka," dodáva. V novej epizóde sme sa rozprávali o tom, čo vlastne preležaniny sú, ako rýchlo vznikajú, ako sa dajú liečiť, a či sa im dá predchádzať. _ Podporte podcast Vizita aj ďalšie podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj newsletter Vizita na sme.sk/vizita – Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Niektorí ľudia čítajú knihy, aby objavili novú motiváciu, iní sa chcú vzdelávať a pre ďalších je to ideálny spôsob, ako si oddýchnuť. Matematici vypočítali, že každý človek má kapacitu prečítať až dvesto kníh ročne. Podľa prepočtov by mu na to stačilo len 417 hodín. Na porovnanie, sledovaním sociálnych sietí strávia ľudia viac ako 876 hodín ročne, teda viac ako dvojnásobok času. Moje meno je Denisa Koleničová a pripravujem pre vás Vizitu – týždenný podcast denníka SME o zdraví. Pravidelne, raz za mesiac, sa Vizita zmení. Formálne rozhovory s odborníkmi vystrieda priateľská debata. Budem sa v nej totiž rozprávať so svojou kamarátkou, biologičkou Simonou Schwarzovou, ktorú možno poznáte z podcastu Dve baby aj o vede. V novej epizóde sa zhovárame o najzaujímavejších vedecko-popularizačných knihách, ktoré sme v roku 2022 čítali. _ Podporte podcast Vizita aj ďalšie podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj newsletter Vizita na sme.sk/vizita – Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.See omnystudio.com/listener for privacy information.

L-karnitín je dôležitá živina. Hrá významnú úlohu v energetickom metabolizme, ktorý prebieha v našom tele. Prenáša totiž mastné kyseliny do mitochondrií - bunkových tovární, ktoré vyrábajú energiu. Bez L-karnitínu by sa mastné kyseliny do bunkových tovární nedostali. A ani naše telo by nemohlo spaľovať tuky. Práve vďaka tejto jeho vlastnosti sa karnitínové nápoje stali obľúbeným výživovým doplnkom ľudí, ktorí aktívne športujú. "Neexistujú žiadne relevantné dôkazy, že by karnitínové produkty akýmkoľvek spôsobom mohli pomôcť inak zdravému človeku, " hovorí v podcaste Vizita lekárka Lívia Hlavačková. V novej epizóde podcastu Vizita sa s redaktorkou Denisou Koleničovou rozprávali o tom, čo je vlastne L-karnitín, čo sa dej, ak ho máme prebytok alebo nedostatok, či má zmysel užívať doplnky výživy, ktoré ho obsahujú, alebo či má veda odpoveď na to, ako výrobky s karnitínom ovplyvňujú cvičenie a výkon. _ Podporte podcast Vizita aj ďalšie podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj newsletter Vizita na sme.sk/vizita – Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Narušená koncentrácia a pozornosť, porucha kontroly impulzov, kolísavé nálady či extrémny nepokoj. Aj takto sa môže prejavovať porucha pozornosti spojená s hyperaktivitou, ktorú odborníci nazývajú ADHD. Podľa dát Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) počet detí s psychickými poruchami, ktoré sa liečia v psychiatrických ambulanciách, rastie. Medzi najčastejšie patrí práve ADHD. Aj tak ho niektorí ľudia stále považujú len za akúsi vymyslenú chorobu modernej doby pre "neposlušné deti" alebo "lenivých rodičov". "O ADHD kolujú rôzne mýty. Na internete nájdete scientologické videá, v ktorých tvrdia, že je to umelo vytvorená porucha, ktorá vlastne neexistuje. Prípadne, že je to len vymyslená diagnóza, ktorá vznikla po nátlaku farmaceutických firiem a zlých psychiatrov, ktorí majú potrebu deti nasilu diagnostikovať a zarábať na tom," hovorí v podcaste Vizita školský psychológ Radovan Kyrinovič. V novej epizóde podcastu Vizita sa s redaktorkou Denisou Koleničovou rozprávali o tom, ako sa ADHD najčastejšie prejavuje u detí aj dospelých, či ide o dedičnú, alebo získanú poruchu, a v čom môže ľudí limitovať. _ Podporte podcast Vizita aj ďalšie podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj newsletter Vizita na sme.sk/vizita – Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Ak by ste mali v 19. storočí cukrovku, s vysokou pravdepodobnosťou by ste zomreli vo veľmi mladom veku. Ak by ste boli navyše ženou a náhodou by ste sa dožili dospelosti, prežitie tehotenstva a pôrod zdravého dieťaťa by sa rovnal zázraku. Zúfalú situáciu zmenil až objav inzulínu. Pred ním bola terapia cukrovky postavená na drastickej diéte. Aj dnes, v 21. storočí, však patrí cukrovka k najväčším výzvam v zdravotníctve. Kým podľa Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) bolo na Slovensku v roku 1980 na toto ochorenie liečených približne 122-tisíc pacientov, vlani ich bolo v registri NCZI už viac ako 380-tisíc. Odborníci navyše predpokladajú, že ochorením trpí ďalších 230-tisíc ľudí. Keďže však o tom nevedia, ani sa neliečia. "Spoločnosť si to neuvedomuje, no cukrovka je zásadnou epidémiou súčasného sveta," vysvetľuje v podcaste Vizita, vedec Igor Lacík, ktorý pracuje v Ústave polymérov Slovenskej akadémie vied. "Počet ľudí s cukrovkou narastá nesmiernym tempom a úplne prevyšuje očakávania," dodáva. V novej epizóde podcastu Vizita sa s redaktorkou Denisou Koleničovou rozprávali o tom, prečo je inzulín pre ľudské bunky potrebný, prečo je dôležité, aby si diabetici kontrolovali presnú hladinu cukru v krvi a aké výzvy majú pred sebou experti, ktorí skúmajú cukrovku. _ Podporte podcast Vizita aj ďalšie podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj newsletter Vizita na sme.sk/vizita – Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Stáročia sa vedci aj hudobníci sporia, či sa človek s talentom rodí, alebo sa za výnimočnými výkonmi ukrýva predovšetkým ohromná drina. Napríklad pri hre na klavíri - musíte len veľa cvičiť alebo sa potrebujete narodiť so správnym tvarom prstov? Dnes sa túto záhadu pokúsime vyriešiť. Záhadou tiež sčasti je to, čo všetko dokáže spôsobiť covid a aké rôznorodé má následky. Tieto problémy len postupne objavujeme a k ochoreniu priraďujeme. Najnovšie sa totiž zdá, že koronavírus môže spôsobovať aj vypadávanie vlasov. Pravidelne, raz za mesiac sa Vizita zmení. Formálne rozhovory s odborníkmi vystrieda priateľská konverzácia. Redaktorka Denisa Koleničová sa v nej bude rozprávať so svojou kamarátkou, biologičkou Simonou Schwarz, ktorú možno poznáte z podcastu Dve baby aj o vede. V novej epizóde sa rozprávali o tom, či musia mať geniálni klaviristi správny tvar prstov a pozreli sa aj na to, prečo môžu ľudom po covide vypadávať vlasy a čo sa s tým dá robiť. _ Podporte podcast Vizita aj ďalšie podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj newsletter Vizita na sme.sk/vizita – Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Pri slove rakovina sa nám v hlave často objaví veľký sivý mrak, ktorý zahalí celú našu myseľ. Z medicínskeho hľadiská zahŕňa toto slovo rôznorodé choroby, ktoré môžu začať takmer v akomkoľvek tkanive alebo orgáne. Príčinou sú abnormálne bunky, ktoré nekontrolovateľne rastú. Jednoducho povedané, prekračujú svoje obvyklé hranice, napádajú priľahlé časti tela a rozširujú sa do ďalších orgánov. Svetová zdravotnícka organizácia WHO uvádza, že rakovina je druhou najčastejšou príčinou úmrtí na svete. Odhaduje tiež, že v roku 2018 jej podľahlo približne 9,8 milióna ľudí. Jej liečba je náročná, no nie je nemožná. Pomôcť jej môže aj správna a vyvážená strava, dostatočný pohyb, oddych aj kvalitný spánok. "Existujú rôzne štúdie, ktoré ukázali, že keď pacienti majú počas liečby podchytenú aj výživovú stránku, naozaj priebeh ich ochorenia a aj prognóza môžu byť lepšie. Môžu sa takisto znížiť komplikácie, ktoré sú spojené s vedľajšími účinkami liečby. Preto je veľmi dôležitou súčasťou terapie," vysvetľuje v podcaste Vizita nutričná terapeutka Petronela Forišek Paulová, ktorá pracuje v Národnom onkologickom ústave a vedie poradňu NellaVita. V novej epizóde podcastu Vizita sa s redaktorkou Denisou Koleničovou rozprávali o tom, prečo je dôležité, aby onkologický pacient zmenil svoj jedálny lístok, ako by mal vyzerať, ako môže byť pre neho prospešné vegánstvo alebo vegetariánstvo, či veda skúmala jadrá z marhúľ v súvislosti s liečbou rakoviny a či sa toto ochorenie dá vyliečiť diétou. _ Podporte podcast Vizita aj ďalšie podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj newsletter Vizita na sme.sk/vizita – Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Ešte na začiatku devätnásteho storočia ich ľudia volali "smrtiace kamene". Obličkové kamene patria dodnes medzi bežne rozšírené a zároveň najbolestivejšie ochorenia. Jedným z prvých príznakov je totiž silná bolesť na boku a v chrbte, pod rebrami, ktorá často vystreľuje do dolnej časti brucha a slabín. Prichádza vo vlnách a jej intenzita kolíše. Medzi ďalšie príznaky patria napríklad ružový, červený alebo hnedý moč, nevoľnosť a vracanie, ale aj horúčka či zimnica. "Ak málo pijeme, máme veľmi zahustený moč. Preto je v ňom veľa kryštálikov, ktoré sa začnú zhlukovať a vznikajú močové kamene. Neznamená to, že by sme mali piť ostošesť, pretože aj to obličkám škodí. Obličky nie sú nezastaviteľné továrne na moč, aj ony majú určitú kapacitu a nadmerný pitný režim je zlý," vysvetľuje v podcaste Vizita, ako vznikajú močové kamene, urológ Ján Švihra mladší. "Treba piť toľko, aby bol moč svetložltý. Ani veľa, ani málo. Ráno býva moč tmavožltý, ak však dodržiavame správne pitný režim počas dňa, mal by byť svetložltý. Pitie treba prispôsobiť aktuálnym pracovným podmienkam, prostrediu, teplote alebo fyzickej aktivite. Močové kamene vznikajú aj vplyvom výživy. Takmer všetko, čo zjeme, sa v črevách trávi, živiny sa dostávajú do krvi a krv filtrujú obličky," dodáva. V novej epizóde podcastu Vizita sa rozprával s redaktorkou Denisou Koleničovou o tom, ako obličkové kamene vyzerajú, ako a prečo v našom tele vznikajú, ako ich lekári liečia, do akej miery nám môžu pomôcť čaje z púpavy lekárskej. Aká je pravdepodobnosť, že vás budú trápiť, ak ich mali vaši rodičia a starí rodičia? Počúvajte a dozviete sa. _ Podporte podcast Vizita aj ďalšie podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Málo vecí má na kvalitu nášho života taký významný vplyv ako imunitný systém. Všetci vieme, že existuje, väčšina ho považuje za dôležitý, ale len málokto by vedel povedať, ako vyzerá. Odborníci však hovoria, že je rovnako nenahraditeľný ako srdce alebo pľúca. Dokáže nás chrániť pred mnohými nepríjemnosťami. Napríklad pred prechladnutím, odreninami, ale aj vážnymi a život ohrozujúcimi stavmi, akými sú rakovina, zápal pľúc alebo covid-19. "Dlho nikto netušil, čo spôsobuje choroby, ani ako sa proti nim bránime. Na to, že sa bránime pomocou nejakých protilátok a špeciálnych buniek v tele, sme prišli relatívne nedávno, približne v dvadsiatom storočí," vysvetľuje počiatky imunológie vedec Vladimír Leksa z Ústavu molekulárnej biológie Slovenskej akadémie vied "Imunita nie je jeden konkrétny orgán. Často ju prirovnávam k armáde, polícii alebo k nejakej poriadkovej službe, ktorá stráži mesto a dáva pozor, či je všetko v poriadku. Má svoj generálny štáb aj školu, v ktorej sa kontrolóri vzdelávajú. V princípe je však dôležité najmä to, aby strážila celé mesto - každé tkanivo a každý orgán," dodáva. V novej epizóde podcastu Vizita sa rozprával s redaktorkou Denisou Koleničovou o tom, ako vyzerá imunitný systém, odkedy vieme, že ho máme sa, koľko rôznych častí a buniek ho tvorí alebo či je pravda, že sa až 70 percent našej imunity nachádza v črevách. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Vizita a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Rozprávku Soľ nad zlato pozná vari každý. Nie všetci však vedia, že chemický názov soli je chlorid sodný. No každý by mal vedieť, že sodík je pre naše telo naozaj dôležitý. Vývoj mRNA vakcíny nebol, v porovnaní s obľúbenou rozprávkou, romantickým príbehom. Kritici by ho skôr označili ako celovečernú strhujúcu drámu. Na jej konci bol však happy end a záchrana miliónov životov. Pravidelne, raz za mesiac, sa Vizita zmení. Formálne rozhovory s odborníkmi vystrieda priateľská debata. Redaktorka Denisa Koleničová sa v nej bude rozprávať so svojou kamarátkou, biologičkou Simonou Schwarz, ktorú možno poznáte z podcastu Dve baby aj o vede. V novej epizóde sa rozprávali o tom, aký je príbeh vývoja mRNA vakcín a či sa budú používať aj na iné ochorenia, ako na covid. A tiež o tom, či je soľ naozaj nad zlato. Čo sa v našom tele deje, keď jej konzumujeme málo, alebo naopak priveľa. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Vizita a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Problémy s trávením, kŕčmi či s nadúvaním trápia veľa ľudí. Väčšina z nich vypátra ich príčinu len náhodou. Vinníkom môžu byť rôzne intolerancie aj alergie. Lekári však hovoria, že často trvá roky, kým sa pacienti dostanú do gastroenterologickej ambulancie. Národný portál zdravia dokonca uvádza, že diagnostikovanie celiakie trvá priemerne trinásť rokov. "Hlavný rozdiel medzi intoleranciou a alergiou je ten, že na alergiu môže človek zomrieť. Pri alergii sa bunky imunitného systému búria proti látke, ktorú sme prijali. V tele sa začne tvoriť množstvo látok. Dôležité je aj to, že sila tejto reakcie nie je závislá od látky, preto vás môže zabiť aj jeden arašid," vysvetľuje v novej epizóde podcastu Vizita rozdiel medzi intoleranciou a alergiou lekár Boris Bajer, autor kníh Medicína výživy 1 a 2. "Keď máte intoleranciu, napríklad na laktózu, tak si môžete dať porciu, v ktorej je niekoľko gramov laktózy a nemusí vám to spôsobiť nič alebo iba malé symptómy. Ale čím budete dávku zvyšovať, tým sa budete cítiť horšie," dodáva. V novej epizóde podcastu Vizita sa rozprával s redaktorkou Denisou Koleničovou o tom, čo sa deje v našom tele, keď trpíme intoleranciou na histamín, laktózu alebo lepok, aký je medzi nimi rozdiel a ako prebieha ich diagnostika. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Vizita a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Bolesť hrdla nie je žiadnym nezvyčajným príznakom. Môže sa objaviť pri nádche, chrípke aj bežnom nachladnutí. Podľa štatistík trpí týmito ochoreniami dospelý človek dva až štyrikrát za rok. U detí je to častejšie, a to šesť až desaťkrát. Väčšina z nás nevyhľadá hneď lekára, ale uprednostní domácu liečbu. Medzi osvedčené recepty starých mám, ktoré by mali zaručene pomáhať, patrí kloktanie slivovice, horúci vývar aj kalciový sirup. "Bolesť hrdla je príznak, nie samotná choroba. Príčiny sú najčastejšie infekčné, a to predovšetkým vírusová infekcia, prípadne baktériová. No môže ísť aj o hubovú infekciu, i keď to je zriedkavé. Môže sa tiež objaviť pri alergii, podráždení, zranení, popálení, poleptaní a podobne," vysvetľuje v novej epizóde podcastu Vizita lekárka Lívia Hlavačková. S redaktorkou Denisou Koleničovou sa rozprávali o tom, čo môže byť príčinou bolesti hrdla, aké sú najpopulárnejšie domáce recepty na jej odstránenie a či skutočne zaberajú. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Vizita a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Ľudia majú rôzne ranné rituály. Niekto začína deň šálkou kávy alebo čaju, iný zase pohárom vody a výživovými doplnkami. Za zdravý životný štýl sa niekedy považuje aj užívanie vitamínov a minerálov v tabletkách. Čoraz častejšie sa však ozývajú hlasy odborníkov, ktorí hovoria, že tým si skvalitníme nanajvýš tak moč. A navyše zbytočne plytváme peniazmi. „S nízkymi množstvom vitamínov zápasí človek od vzniku ľudstva. Existujú určité typy ľudí, ktoré pre ochorenie nedokážu dostať do organizmu potrebné dávky vitamínov a minerálov. Pritom v strave nemusia mať málo minerálov. Môže to byť dané tým, že ich tráviaci systém nedokáže vitamíny a minerály resorbovať (vstrebať, pozn. red.) a dostať do krvi,“ vysvetľuje v podcaste Vizita biológ Viktor Bielik, ktorý pôsobí na Fakulte telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave. „Jedna vec je množstvo vitamínov a minerálov v potrave a druhá, koľko z nich organizmus naozaj využije tým, že sa vstrebú do krvného obehu,“ dodáva. S redaktorkou Denisou Koleničovou sa rozprával o tom, kedy je užívanie vitamínov a výživových doplnkov užitočné, čo sa s nimi stane, keď ich prehltneme, ako interagujú s mikrobiómom v našich črevách a či ich môžu nahradiť fermentované potraviny. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Vizita a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Mozog je najzáhadnejším orgánom ľudského tela. Obsahuje neuveriteľných sto miliárd nervových buniek a prenos informácií v ňom trvá tisícinu sekundy. Rovnako fascinujúca je aj ľudská genetická informácia. Hoci každý z nás vyzerá inak, navzájom zdieľame až 99,9 percenta rovnakej DNA. Zvyšných 0,1 percenta je zodpovedných za osobnostné črty, farbu vlasov a očí aj predpoklady k určitým chorobám. Pravidelne, raz za mesiac sa Vizita zmení. Formálne rozhovory s odborníkmi vystrieda priateľská konverzácia. Redaktorka Denisa Koleničová sa v nej bude rozprávať so svojou kamarátkou, biologičkou Simonou Schwarz, ktorú možno poznáte z podcastu Dve baby aj o vede. V novej epizóde sa rozprávali o tom, či príslušnosť k národu máme zapísanú v DNA a zafilozofovali aj nad tým, aké atrakcie by sme mohli navštíviť v našom mozgu, keby bol zábavným parkom. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Vizita a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Bolesti svalov, kĺbov a hlavy, ale aj únava, kašeľ, vysoká horúčka, bolesti hrdla, zimnica či nádcha patria medzi typické príznaky chrípky. Ak sa toto ochorenie nelieči, môže spôsobiť vážne komplikácie. Napríklad zápal pľúc, srdcového svalu, mozgových blán, ale aj smrť. Najčastejšie podľahnú chrípke starší ľudia, ktorí majú nad 65 rokov. "Chrípku veľmi podceňujeme. Mnohí ľudia nezomierajú na priamu infekciu chrípky, ale začnú mať zdravotné problémy až po určitom čase. Hoci sa s vírusom nespájajú, často bol hlavným stimulom, vďaka ktorému sa spustili. Daný človek potom trpí do konca života chronickým ochorením alebo mu môže zlyhať srdce," vysvetľuje v podcaste Vizita virologička Tatiana Betáková, ktorá pôsobí na Prírodovedeckej fakulte univerzity Komenského v Bratislave a v Biomedicínskom centre Slovenskej akadémie vied. "V súčasnosti dokonca vieme, že prekonanie infekcie vírusom chrípky môže viesť k vývoju demencie," dodáva. V rozhovore s redaktorkou SME Denisou Koleničovou vysvetľuje, ako vírus chrípky vyzerá, prečo by sme sa proti nemu mali dať každý rok zaočkovať, koľko má variantov a ako vedci vyberajú, na ktorý zacielia vakcínu. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Vizita a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Zápal pľúc opakovane trápil speváka Miroslava Žbirku a podľahol mu aj známy autor slovenských rozprávok, Pavol Dobšinský. Národný portál zdravia uvádza, že na zápal pľúc spôsobený baktériami zomrú každý rok stovky Slovákov. V súčasnosti dokonca patrí medzi najčastejšie príčiny úmrtí spomedzi ochorení, ktorým vieme zabrániť. Napriek tomu, ho ľudia podceňujú. "Dalo by sa povedať, že zápal pľúc je zradným ochorením. Objaví sa ako nečakaná komplikácia pre pacienta. Väčšinou by sme vedeli povedať, u koho je väčšie riziko, že niečo také nastane, ale pacient s tým samozrejme nepočíta. Môže sa dostať do nemocnice a jeho stav sa môže závažne skomplikovať. Pritom na začiatku môže byť len nejaký banálny infekt," vysvetľuje v podcaste Vizita pneumologička Katarína Dostálová. V rozhovore s redaktorkou SME Denisou Koleničovou objasňuje, čo zápal pľúc spôsobuje, kedy treba urgentne kontaktovať lekára, ako prebieha jeho liečba, ako sa môžeme pred ním chrániť, a aké rozostupy by mali byť medzi očkovaním proti chrípke, covidu a pneumokokom. Poslucháčsky prieskum denníka SME o podcastoch je ukončený. Jeho výsledky zverejníme onedlho. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Vizita a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.See omnystudio.com/listener for privacy information.

V televízii sa na nás v reklamách na kolagénové produkty usmievajú staršie dámy s minimálnym počtom vrások. Na sociálnych sieťach ich zase odporúčajú mladé influencerky. Zázračné sérum by malo nie len omladiť pokožku, ale pomôcť aj s chudnutím, so zlepšením kvality zubov alebo so spevnením kostí. "Mnohé výskumy týkajúce sa kolagénových produktov sú vo forme dotazníkov. Nie je to veľmi objektívne. Predajcovia síce citujú štúdie, no keď sa na tie štúdie pozrieme bližšie, zistíme, že interpretujú niečo iné, než v skutočnosti skúšali. To býva častým problémom pri týchto výrobkoch," vysvetľuje v podcaste Vizita lekárka Lívia Hlavačková. V rozhovore s redaktorkou denníka SME Denisou Koleničovou objasňuje, čo je to vlastne kolagén, či ho naše telo vytvára v priebehu starnutia menej, aký efekt môžeme od kolagénových produktov naozaj očakávať a čo máme robiť, ak chceme mať pružnejšiu pleť, lesklé vlasy alebo zdravé zuby. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Vizita a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.vSee omnystudio.com/listener for privacy information.

Prečo kolagén nie je žiadnym zázrakom ani skratkou k zdraviu? Prečo by ste sa mali dať zaočkovať proti chrípke? A ako je to s vitamínmi a čo má imunita spoločné s črevnou mikroflórou? Na všetky tieto otázky bude hľadať odpovede redaktorka denníka SME Denisa Koleničová v novom týždennom podcaste Vizita. Denisa Koleničová v redakcii denníka SME píše o zdraví, o nových objavoch v biomedicíne i o tom, ako nám veda pomáha lepšie, zdravšie a plnohodnotnejšie žiť. Študovala biológiu, a niekoľko rokov skúmala, ako sa menia mozgové bunky počas rôznych ochorení. Po návrate na Slovensko sa pustila do popularizácie vedy. Ako redaktorka zdravia sa snaží o osvetu podloženú faktami, výskumami a experimentmi. Spolu s hostkami a hosťami sa bude rozprávať o zdraví aj o chorobách, o tom, čo funguje aj čo nefunguje alebo kedy vám predajcovia liečivých zázrakov len obyčajne klamú. Podcast Vizita nájdete každý utorok vo vašich podcastových aplikáciách ako aj na SME.sk. Premiéra podcastu bude 20. septembra. - Ak nám chcete napísať, môžete tak urobiť na [email protected] omnystudio.com/listener for privacy information.