Vedátorský podcast

Čo je to Medzinárodná vesmírna stanica (ISS), kde sa nachádza a na čo vlastne slúži? Komu patrí, kto sa na nej býva a ako sa z nej chodí na prechádzky? Ako vyzerá typické ráno astronauta, ako sa sprchuje a z čoho si varí kávu? O všetkých týchto otázkach diskutuje Jozef a Samuel. Podcast vznikol v spolupráci s denníkom SME.

Matematika má mnohé hravé zákutia, najlepším príkladom je teória hier. Čo je to väzňova dilema a ako ju vyriešiť? Ako férovo nakrájať koláč a ako rozdeliť poklad medzi pirátov. Čo majú spoločné frajeri na autách a vtáky bojujúce o zrno? O teórii hier a jej súvise s biológiou diskutuje Jozef a Samuel.

Čo je nové vo výskume rakoviny? Ako sa stať vedúcou výskumného tímu v Dánsku a ako sa pri tom ešte aj stihnúť starať o dieťa? O tomto a mnohom ďalšom diskutuje Dominika a Michal s Petrou Hamerlík.

Občas fyzikov niečo prekvapí. Niekedy sú zaskočení natoľko, že svoje prekvapenie odzrkadlia v názve objaveného objektu. Presne to sa stalo pri Oh-My-God častici. Čo je to kozmické žiarenie, aký ma na nás vplyv a čo bola legendárna OMG častica, o tom všetkom diskutuje Jozef so Samuelom.

Hľadanie mimozemského života je téma, ktorá sa nedá vtesnať do jedného podcastu – preto sme sa jej rozhodli venovať pravidelnú sériu. Prvý diel sa nemôže venovať ničomu inému, ako otázke, čo je to vlastne život. Aký je pohľad biológie, fyziky a histórie? O tom všetkom diskutuje Jozef so Samuelom.

Prečo už nelietame na Mesiac, je vesmír len simulácia a existuje vôbec matematika? Tak aj takéto otázky – a mnohé ďalšie – vás trápili. Aby Jozef a Samuel oslávili 50 000 vypočutí Vedátorského podcastu, pokúsili sa na všetky z nich zodpovedať. Vypočujte si ich odpovede na FAQ dobré otázky!

Vo vesmíre je toľko hviezd, že sa dá len ťažko uveriť tomu, že by tu okrem nás nikto nebol. Na druhej strane, aj keď sa snažíme, mimozemský život sa nám ešte nepodarilo nájsť. O tom, prečo je to tak, diskutuje Jozef a Samuel.

Skočiť z metrovej výšky je nič. Spadneme z výšky troch metrov a môžeme si v lepšom prípade vytknúť členok. Pri páde z desiatich metrov už hrozí smrť, od tridsiatich metroch je prakticky istá. Ako teda mohol niekto prežiť pád z výšky niekoľkých kilometrov? O fyzike pádu a známych prípadoch, čo ho prežili, sa rozpráva Jozef so Samuelom.

Teória strún je jedna z najznámejších myšlienok vo fyzike, na ktorých sa aktuálne pracuje. Čo sú to vlastne tie struny a aký majú súvis so svetom okolo nás? V čom sú superstruny lepšie ako obyčajné struny a koľkorozmerný svet potrebujú k svojej existencii? O tom všetkom diskutuje Jozef a Samuel.

Všetci dobre vieme, že vo vesmíre nič nie je počuť – vákuum zvuk neprenáša. Astrofyzici sa však často vynájdu a zvuk získajú z iného signálu. Vesmír si teda predsa len môžeme vypočuť a Samuel tak pripravil pre Jozefa na hádanie desať zvukov z blízkych a vzdialených hviezd, planét a mesiacov. Vypočujte si zvuky vesmíru!

Hovorí sa, že morské dno poznáme menej, než povrch Marsu. Nie je to zas také zlé, podrobné zobrazenie oceánskeho dna už obsahujú aj Google mapy. Od špagátov, cez sonary až po satelity – o histórii a súčasnosti meraní morského dna diskuje Jozef a Samuel.

Veľkonočné sviatky patria medzi tie najvýznamnejšie v mnohých častiach sveta. Ktoré zvyky sú rýdzo naše a ktoré majú pôvod už u Sumerov, Egypťanov či Babylončanov? O rôznych významoch šibania, vajíčok a zajačikov diskutuje Jozef a Samuel.

Matematické modely aktuálne rozhodujú, či dostanú krajiny plošné domáce väzenie, ako obmedzia pohyb obyvateľov a kedy začnú otvárať hranice so susednými krajinami. Jozef teda diskutuje so Samuelom o tom, ako tieto modely vznikajú, čo sú ich silné a slabé stránky a akú úlohu pri epidémiach zohrávajú superšíritelia chorôb.

Podobne ako mnohí z nás, aj Newton bol kvôli epidémii v karanténe. Na rozdiel od nás však spravil štyri veľké objavili, ktoré vyvolali revolúciu vo fyzike, matematike a vede ako takej. Aké objavy to boli a čo pre nás znamenajú? O tom diskutujú Jozef a Samuel.

Ako vznikol vesmír, ako vzniká odraz v lyžičke a ako vznikajú ilustrácie Vedátora? Toto sú len tri z mnohých otázok, ktoré ste nám poslali. Aby oslávalili 10 000 vypočutí Vedátorského podcastu, spravili Jozef a Samuel špeciálny diel, v ktorom odpovedajú na vaše všemožné dopytovania.

Cestovať vo vesmíre je ťažké popri všetkých nástrahách nemáte ani kde dočerpať palivo. Existuje však legendárny kozmický manéver, ktorý vás dokáže urýchliť prakticky zadarmo. O čom je gravitačný prak a kde všade bol využitý pri skúmaní vesmíru, diskutuje Jozef a Samuel.

Dlho boli považované za úplný nezmysel, ba až za výmysel alebo legendu námorníkov. Vysoké, pokojne aj 20-metrové vlny, ktoré prevracali veľké lode. Až kým sa prvú z nich nepodarilo zachytiť vedeckými meracími prístrojmi. Ako takéto vlny vznikajú, s akými kurióznymi prípadmi sa spájajú a do akej miery ich vieme predvídať – o tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.

V roku 1964 chceli Penzias a Wilson testovať rádiovú komunikáciu. Namiesto toho však – tak trochu omylom – spravili jeden z najväčších fyzikálnych objavov. O svetle, ktoré vzniklo tesne po Veľkom tresku a po vesmíre blúdi dodnes, diskutuje Jozef a Samuel.

Na Slnko sa už všetci tešíme. Aby si Jozef so Samuelom skrátili čakanie, rozprávajú sa o tom, ako Gréci zmerali vzdialenosť Slnka, ako vieme, z čoho sa Slnko skladá a čo má spoločné s medom a čo s takým hnojom. Odpovede na tieto ale aj iné otázky sa dozviete v dnešnom vedátorskom podcaste.

DOPLNENIE: Podcast bol nahrávaný počas prvej vlny pandémie a odvtedy sa o koronavíruse dozvedeli oveľa viac. Napríklad, že sa primárne šíri kvapôčkami a že rúška síce neposkytujú dokonalú, ale aj tak efektívnu ochranu. Aký je rozdiel medzi vírom a baktériou, a odkiaľ ma koronavírus svoje meno? Ako proti epidémiám bojovali matematici, a ktoré epidémie potrápili ľudstvo najviac. Čo v boji proti nim robia vedci a čo môžete spraviť aj vy? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.

Keď spomeniete fyzikovi valentínsky incident, znervóznie. Chcel by sa tváriť, že sa nikdy nestal, no stále mu vŕta niekde vzadu v hlave. Týka sa totiž magnetických monopólov, bájnych fyzikálnych častíc. O tom, či sa ich poradilo objaviť práve na sv. Valentína alebo šlo len o chybu, ktorá sa už nikdy nezopakuje, diskutuje Jozef a Samuel.

Elementárna častica, posledný dielik skladačky časticovej fyziky, najväčší triumf urýchľovača CERNu. Bola za neho udelená Nobelova cena, písalo sa o ňom dlhé mesiace. Jozef a Samuel diskutujú o tom, čo vlastne je Higgsov bozón a či si zaslúži svoju prezývku „božská častica“.

Einsteinova teória relativity nedávno oslávila storočie. Jeden z jej najfascinujúcejších objektov, čiernu dieru, sa nám podarilo odfotiť až minulý rok. Čo všetko sa udialo za posledných sto rokov medzi tým? Diskutujú Jozef a Samuel.

Pištoľnícke krevety patria medzi najzaujímavejšie tvory na morskom dne. Vďaka mechanizmu, ktorý využívajú pri love, vzbudili záujem plazmových a kvantových fyzikov. V dnešnom vydaní Vedátorského podcastu sa pozrú Samuel a Jozef na princípy, vďaka ktorým táto kuriozita funguje.

Doposiaľ bolo vo vesmíre len 565 osôb zo 41 krajín sveta. Každým rokom však tento počet sa zvyšuje a bude zvyšovať, nakoľko sa v dohľadnej dobe dočkáme prvých súkromných letov do kozmického priestoru. Čo sa však stane keď vo vesmíre niekto spácha trestný čin? Máme právo vypustiť raketu zo svojej záhrady? O týchto, ale aj iných otázkach sa budú rozprávať dnes Jozef a Samuel.

Väčšina z nás nemá so sopkami priamu skúsenosť, poznáme ich skôr z televíznych novín, filmov či historických kníh. Prečo vlastne sopky vznikajú a aké dôsledky môžu mať ich erupcie? O sopkách a iných veciach sa rozprávajú Jozef a Samuel.

Nočná obloha ľudí fascinuje od počiatku vekov. Vesmír však obsahuje aj mnohé, čo je voľnému oku skryté – vlnové dĺžky, ktoré nedokážeme vidieť, neutrína či gravitačné vlny.

Vianoce sú asi najrozšírenejším sviatkom, tradície sa líšia od domu k domu. Kde sa vzali tie najznámejšie z nich? Dozviete sa v špeciálnom Vedátorskom mikropodcaste.

Témou tohto dielu podcastu je objavovanie planét našej slnečnej sústavy. Ako sme objavili planéty, ktoré zatiaľ poznáme a prečo si myslíme, že to možno v našom vesmírnom susedstve ešte nie je všetko?

Jedlo čo jeme, oblečenie, ktoré si na seba každý deň obliekame, avšak aj zem na ktorej stojíme a dokonca celý náš vesmír je tvorený nám známou hmotou skladajúcou sa z atómov. Vďaka vede ale vieme, že táto hmota tvorí len asi 4% všetkej hmoty vo vesmíre. Potom z čoho sa skladá náš vesmír? Na tému tmavej hmoty sa rozprávajú Samuel a Jozef.

Klimatické zmeny nás ovplyvňujú každý deň a preto nie je prekvapením, že sa dotýkajú aj možných zdrojov energie. Je jadrová energia pasé? Alebo ju čaká v blízkej budúcnosti renesancia? O týchto otázkach sa rozprávajú Jozef a Samuel.