Nezhasínaj!

Japonský folklór je často vnímaný ako svet zvláštnych bytostí, démonov a duchov. No pod povrchom farebných ilustrácií a rozprávok pre deti existuje aj oveľa temnejšia vrstva – taká, ktorá sa dotýka najhlbších ľudských obáv. A hrdinovia týchto príbehov neraz balansujú na hranici medzi životom a smrťou.Podcast Nezhasínaj! nie je vhodný pre poslucháčov mladších ako 18 rokov, ani pre citlivé povahy. PS: Báť sa je povolené!CREDITSScenár: Miriam FulmekováNámet a dramaturgia: Diana KacarováHlas: Marek MajeskýZvuková produkcia: Miroslav BaričičPodcast produkcia: Simona Mičová

Nad mokraďami, rašeliniskami a močaristými lúkami sa uprostred noci objavujú slabé modrasté alebo žltkasté svetielka. Už stáročia ich ľudia nazývajú „bláznivý oheň“. V slovanských krajinách sa pre ne udomácnil aj názov "bludičky". Podľa legiend a ľudových rozprávaní boli bludičky duchovia alebo nepokojné duše, ktoré pocestných zvádzali z ciest. Pre ľudí putujúcich tmavými lesmi boli svetlá varovaním, že sa nachádzajú na nebezpečnom mieste. Pribeh tejto epizódy vás prenesie do roku 1976, do obdobia Česko-Slovenska, do zahmlených a neprebádaných lesov najstaršieho pohoria Európy. Oblasť sa volá Šumava a práve tu sa "bláznivý oheň" môže zjaviť aj dnes.Podcast Nezhasínaj! nie je vhodný pre poslucháčov mladších ako 18 rokov, ani pre citlivé povahy. PS: Báť sa je povolené!CREDITSScenár: Katarína PivarčiováNámet a dramaturgia: Diana KacarováHlas: Marek MajeskýZvuková produkcia: Miroslav BaričičPodcast produkcia: Simona Mičová

Od vzniku podcastu Nezhasínaj nám chodia desiatky tipov na príbehy, ktoré by sme mali spracovať. Často sú to zvláštne udalosti, ktoré opísali starí rodiča, alebo sa spájajú s lokálnou históriou a povesťami. Pred rokom nás oslovil poslucháč, ktorý v maile opísal príbeh, ktorý sa stal jemu samému. Pre potreby podcastu sme ho upravili do literárnej podoby. Zmenili sme mená a miesto, kde sa príbeh odohrával a vynechali sme niektoré detaily, ktoré kliatbu údajne robia účinnou. Upozorňujeme, že neodporúčame, aby ste metódu reverzného playbacku skúšali. Z príbehu, ktorý si vypočujete, je jasné, prečo to nie je dobrý nápad.Podcast Nezhasínaj! nie je vhodný pre poslucháčov mladších ako 18 rokov, ani pre citlivé povahy. PS: Báť sa je povolené!CREDITSScenár: Katarína PivarčiováNámet a dramaturgia: Diana KacarováHlas: Marek MajeskýZvuková produkcia: Miroslav BaričičPodcast produkcia: Simona Mičová

Mestom Fermoy, v grófstve Cork v Írsku, preteká na prvý pohľad pokojná rieka Blackwater. Obteká staré domy, mosty a lúky, akoby tu bola len kulisou každodenného života. Napriek tomu sa spája s jednou z najväčších záhad zmiznutia manželského páru, ktorý je viac ako 30-rokov nezvestný. Hoci polícia každý rok verejnosť vyzýva, aby poskytla akékoľvek informácie, doteraz neprišla k rozhodujúcemu – prelomovému momentu. Zmiznutie Conora a Sheily Dwyerovcov tak patrí medzi najväčšie neobjasnené prípady súčasnej ír­skej kriminalistiky.Podcast Nezhasínaj! nie je vhodný pre poslucháčov mladších ako 18 rokov, ani pre citlivé povahy. PS: Báť sa je povolené!CREDITSScenár: Jana CvikováNámet a dramaturgia: Diana KacarováHlas: Marek MajeskýZvuková produkcia: Juraj HrnčiríkPodcast produkcia: Simona Mičová

Na prvý pohľad je to len osamelá silueta na obzore. Biely liatinový maják Great Isaac Light, stojaci na drobnom ostrove Great Isaac Cay severne od Bimini, už viac ako 160 rokov vzdoruje vetru, slanej vode a zabudnutiu. No udalosť z roku 1969, ktorá sa s ním spája, dávno presiahla jeho navigačnú funkciu. Maják sa stal symbolom nevysvetlených zmiznutí v oblasti Bermudského trojuholníka a zároveň miestom, kde sa zrodila legenda o „Grey Lady“.Podcast Nezhasínaj! nie je vhodný pre poslucháčov mladších ako 18 rokov, ani pre citlivé povahy. PS: Báť sa je povolené!CREDITSScenár: Jana CvikováNámet a dramaturgia: Diana KacarováHlas: Marek MajeskýZvuková produkcia: Miroslav BaričičPodcast produkcia: Simona Mičová

Pojem psohlavec dnes znie tajomne a trochu rozprávkovo. Jeho význam je však doslovný - človek s hlavou psa. V ľudových povestiach boli psohlavci vnímaní ako neľudské a nebezpečné bytosti, mali štekavú reč a divoké správanie. Ich úlohou nebolo len strašiť. Symbolizovali neznáme a cudzie, teda všetko, čo stálo mimo bezpečného sveta dediny alebo kráľovstva. Psohlavci tak patrili do rovnakého folklórneho sveta ako draci, démoni či obri. Nalesujúci príbeh vám opíše udalosti v osade Sudina pod Poľanou v roku 1944, kedy sa v lesoch neskrývali iba Partizáni. TPodcast Nezhasínaj! nie je vhodný pre poslucháčov mladších ako 18 rokov, ani pre citlivé povahy. PS: Báť sa je povolené!CREDITSScenár: Veronika KolejákováNámet a dramaturgia: Diana KacarováHlas: Marek MajeskýZvuková produkcia: Juraj HrnčiríkPodcast produkcia: Simona Mičová

V chladných vodách pri západnom pobreží dnešnej Austrálie leží nenápadný ostrov Beacon, známy aj ako Ostrov vrahov. Na prvý pohľad pôsobí ako obyčajný kus skaly v Indickom oceáne. No pod jeho pieskom a medzi útesmi sa dodnes nachádzajú kosti ľudí, ktorí sa stali obeťami jednej z najtemnejších kapitol námorných dejín. Príbeh, ktorý sa tu odohral v roku 1629, nemá obdobu svojou brutalitou ani mierou ľudského zlyhania. Miestni historici hovoria o jednej z prvých zaznamenaných masových vrážd v austrálskych dejinách. Podcast Nezhasínaj! nie je vhodný pre poslucháčov mladších ako 18 rokov, ani pre citlivé povahy. PS: Báť sa je povolené!CREDITSScenár: Jana CvikováNámet a dramaturgia: Diana KacarováHlas: Marek MajeskýZvuková produkcia: Miroslav BaričičPodcast produkcia: Simona Mičová

Slovenský folklór je bohatý na tajomné bytosti, ktoré formovali predstavy našich predkov o svete. Medzi menej známe, no mimoriadne zaujímavé bytosti patrí rarašok. V slovenských poverách je často vykresľovaný ako malý domový duch, ktorý môže byť užitočný, no rovnako ľahko dokáže obrátiť všetko na neporiadok. V niektorých príbehoch má dokonca podobu iskričky pri peci, inokedy chlpatého škriatka s ohnivými očami. V ústnom podaní bol však viac než len postavička z rozprávok – predstavoval symbol narušeného poriadku, napätia či vnútorných rozporov v dome. Rarašok prichádza, iba keď ho zavolajú. Slúži na to zaklínadlo vyslovené o polnoci, na správnom mieste a so správnym úmyslom. Vtedy sa zjaví nie ako malé strašidielko, ale ako magická entita, ktorá dokáže splniť to, po čom človek túži najviac na svete… avšak za cenu, ktorú si málokto dopredu uvedomuje.PS: Báť sa je povolené!CREDITSScenár: Katarína PivarčiováNámet a dramaturgia: Diana KacarováHlas: Marek MajeskýZvuková produkcia:Juraj HrnčiríkPodcast produkcia: Simona Mičová

Nasledujúci príbeh vás vtiahne do atmosféry tajomstiev, napätia a nejasných hrôz, ktoré sa ukrývajú za stenami starého rodinného domu na Floride. Mladý pár sa vydáva na cestu za rodinným požehnaním, no namiesto očakávanej pohody narazí na temné udalosti, ktoré sa postupne vynárajú z hlbín minulosti. Čo sa naozaj skrýva v rodine, kde je láska jednej matky až chorobne silná – a kde sa minulosť nedá len tak spáliť na popol?Báť sa je povolené!CREDITSScenár: Jana CvikováNámet a dramaturgia: Diana KacarováHlas: Marek MajeskýZvuková produkcia: Miroslav BaričičPodcast produkcia: Simona Mičová

Niektoré budovy pôsobia zvonka celkom nevinne — sú čisté, prázdne, čerstvo omietnuté. No neraz sa stane, že stoja na miestach, kde sa kedysi pochovávalo. A tak pod vrstvou betónu niečo čaká na to, kým sa vonku zotmie.Báť sa je povolené!CREDITSScenár: Petra StračiakováNámet a dramaturgia: Diana KacarováHlas: Marek MajeskýZvuková produkcia: Miroslav BaričičPodcast produkcia: Simona Mičová

V roku 1925 sa stala v Tatrách pri Žabom plese tragédia, pri ktorej zahynuli záhadným spôsobom traja ľudia. Obeťami bol mladý študent, poľský prokurátor a jeho dvanásťročný syn. Jediný, kto prežil, bola prokurátorova manželka. Keď ju záchranári našli, sedela pri telách obetí. Preživšia nevedela vysvetliť, čo sa v ten osudný deň v Tatrách stalo. Vyšetrovatelia uzatvorili prípad ako nešťastie, počas ktorého zabíjal vzácny úkaz. Dobové médiá však písali o vražde.PS: Báť sa je povolené!CREDITSScenár: Ján MikušNámet a dramaturgia: Diana KacarováHlas: Marek MajeskýZvuková produkcia: Miroslav BaričičPodcast produkcia: Simona Mičová

Váh tu bol odjakživa. Vlnil sa zemou, dával vlahu poliam i lesom. Ale keď sa nahneval, bral všetko, čo mu stálo v ceste. Nemal zľutovanie a raz vzal do svojich osídel aj nevinnú pannu. Ľudová povesť hovorí, že Váh vo svojich vodách zalial mladú pannu, a to bez nádeje na únik. Iba raz v roku z vôd Váhu panna vystúpi, usadí sa na čierne skaly a kričí do diaľav. Vtedy prosí chlapcov aj mužov, aby ju zachránili. A ak sa im pannu podarí zachrániť, dostanú od nej kráľovskú odmenu. Otázne zostáva či je táto odmena hodná toho, čo sa im začne diať so životom.PS: Báť sa je povolené!Scenár: Katarína PivarčiováNámet a dramaturgia: Diana KacarováHlas: Marek MajeskýZvuková produkcia: Miroslav BaričičPodcast produkcia: Simona Mičová

Veľké finále príbehu o prípade prvého zdokumentovaného sériového vraha z územia dnešného Slovenska. V  ľudovom prostredí o jeho vyčíňaní vznikla povesť o Čiernom jazdcovi. Hovorí sa, že dodnes blúdi krajom a trestá každého, kto je sám alebo má hriešnu minulosť.Scenár: Júlia OreskáNámet a dramaturgia: Diana KacarováHlas: Marek MajeskýPodcast produkcia: Simona Mičová

Koncom 18. a začiatkom 19. storočia sa v okolí Zvolena, Detvy a Slatiny údajne odohrala séria záhadných úmrtí a vrážd, ktoré neboli nikdy úplne objasnené. Išlo najmä o prípady, kedy boli nájdené zmárnené mladé sedliačky, často v lesoch medzi Zvolenom a Vígľašom. Niektorí lokálni historici a folkloristi tvrdia, že za vraždami mohol stáť osamelý zbojník, dezertér alebo psychicky narušený jedinec, ktorý sa práve v tých časoch pohyboval po zrúcaninách Pustého hradu. V skutočnosti ide o prípad prvého zdokumentovaného sériového vraha z územia dnešného Slovenska. V  ľudovom prostredí o tomto vyčíňaní vznikla povesť o Čiernom jazdcovi. Hovorí sa, že dodnes blúdi krajom a trestá každého, kto je sám alebo má hriešnu minulosť.Scenár: Júlia OreskáNámet a dramaturgia: Diana KacarováHlas: Marek MajeskýPodcast produkcia: Simona Mičová

Koncom 18. a začiatkom 19. storočia sa v okolí Zvolena, Detvy a Slatiny údajne odohrala séria záhadných úmrtí a vrážd, ktoré neboli nikdy úplne objasnené. Išlo najmä o prípady, kedy boli nájdené zmárnené mladé sedliačky, často v lesoch medzi Zvolenom a Vígľašom. Niektorí lokálni historici a folkloristi tvrdia, že za vraždami mohol stáť osamelý zbojník, dezertér alebo psychicky narušený jedinec, ktorý sa práve v tých časoch pohyboval po zrúcaninách Pustého hradu. V skutočnosti ide o prípad prvého zdokumentovaného sériového vraha z územia dnešného Slovenska. V  ľudovom prostredí o tomto vyčíňaní vznikla povesť o Čiernom jazdcovi. Hovorí sa, že dodnes blúdi krajom a trestá každého, kto je sám alebo má hriešnu minulosť.Scenár: Júlia OreskáNámet a dramaturgia: Diana KacarováHlas: Marek MajeskýPodcast produkcia: Simona Mičová

Smolné, čierne, alebo krvné knihy sú unikátne súdne záznamy českomoravských miest, ktorým panovník udelili hrdelné právo. Teda právomoc na vykonanie rozsudku smrti. Do dnešných dní sa ich zachovalo asi 50. Jednou z nich je Smolná kniha Veľkej Bíteše, v ktorej nájdeme asi 110 záznamov. Práve tu je popísaný aj príbeh o brutálnom tovarišstve, ktoré koncom 16. storočia vyčíňalo v Čechách aj na Morave.V centre tohto príbehu stojí chudobný pastier Ján Čech z Čáslavic, ktorý sa nedobrovoľne stal súčasťou zločineckej bandy na čele s bývalým vojakom - Martinom Roháčom. Roháč a jeho družina vraždili v Sedmohradsku, pri Viedni, aj pri Prešporku. Potom sa presunuli na Moravu, kde zavraždili 59 ľudí, medzi nimi aj štyri tehotné ženy. Časti ľudských tiel svojich obetí využívali na rituály spojené s čiernou mágiou. Z detských obetí mali vyrábať čarovné sviece. Kto sa pozrel do ich svetla, načisto zaspal. Aj preto sa dodnes hovorí, že Roháč bol Diablom a jeho moc nad ľuďmi pochádzala zo samotného pekla. K brutálny vraždám sa Roháč priznal až na šibenici potom, čo ho dolapili blízko rodnej obce – vo Velkej Bíteši.Scenár: Matej Lipták Námet a dramaturgia: Diana KacarováHlas: Marek MajeskýZvuková produkcia: Rastislav ŠangalaPodcast produkcia: Simona Mičová

V dobách, kedy dnešné územie Slovenska bolo súčasťou Veľkomoravskej ríše a jednotne sme sa nazývali Slovania, sa verilo nie v jedného, ale hneď v niekoľkých bohov. Pohania vtedy uctievali Mokoša, Svaroga, Perúna, Strigoriča a najväčší rešpekt mali pred Černobogom - bohom temnoty, zla a zmaru. V niektorých verziách mytológie sa Černobog objavuje aj ako boh temnoty, ktorý zodpovedá za noc, zimu a temné aspekty prírody. Ľudia mu stavali svätyne a prinášali obete v nádeji, že sa vyhnú skaze a zatrateniu. Pozostatky takejto svätyne, ktorá sa považuje za vôbec najstaršiu staroslovanskú svätyňu na území Slovenska, sa v roku 1986 našli aj na najvýchodnejšom cípe Žitného ostrova. Archeológovia odhalili pozostatky polkruhového objektu s otvorom na východ, s ohniskom, popolom, kosťami a črepmi. Analýza črepov a kostí z tohoto miesta ukázala, že ide pravdepodobne o kultový objekt, ktorý pochádza asi z polovice 8. storočia. Práve tam stála spomínaná svätyňa, v ktorej sa pre mocného Černoboga vykonávali pravdepodobne aj ľudské obete.Scenár: Miriam FulmekováNámet a dramaturgia: Diana KacarováHlas: Marek MajeskýZvuková produkcia: Miroslav BaričičPodcast produkcia: Simona Mičová